SPRÁVA o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie

13.3.2007 - (2006/2205(INI))

Výbor pre rozpočet
Spravodajca: Alain Lamassoure

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie

(2006/2205(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 1990 o budúcom financovaní Európskeho spoločenstva[1] a z 21. apríla 1994 o novom systéme vlastných zdrojov Európskej únie[2],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev[3],

– so zreteľom na dokument zo 7. októbra 1998 nazvaný Financovanie Európskej únie – správa Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov (KOM(1998) 560 - C4‑0579/1998),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 1999 o potrebe upraviť a zreformovať systém vlastných zdrojov Európskej únie[4],

– so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. novembra 1999 k návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (KOM(1999) 333)[5],

– so zreteľom na rozhodnutie Rady č. 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev[6],

– so zreteľom na správu Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov[7] a návrh nového rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch, ku ktorému bol priložený návrh nariadenia o vykonávacích opatreniach týkajúcich sa korekcie rozpočtových schodkov[8], predložené Komisiou 14. júla 2004,

– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu Vlastné zdroje: vývoj systému v EÚ s 25 členmi predloženú 30. júna 2005[9],

– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli 15. – 16. decembra 2005,

– so zreteľom na Komisiou predložený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev a na pracovný dokument Komisie o výpočte, financovaní, platbe a zahrnutí do rozpočtu korekcií rozpočtových schodkov v prospech Spojeného kráľovstva („korekcia Spojeného kráľovstva“) v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia Rady 2006/xxx/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev[11],

– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu Vlastné zdroje EÚ – predbežné vyhodnotenie rozsahu daní členských štátov podporujúcich daňový systém platný pre celú EÚ predloženú v januári 2007[12],

– so zreteľom na stretnutia Výboru pre rozpočet s predsedami výborov pre rozpočet národných parlamentov, ktoré sa konali 16. júna 2005 a 21. júna 2006,

– so zreteľom na odpovede na dotazník o vlastných zdrojoch zaslaný Výborom pre rozpočet 30. novembra 2005 všetkým výborom pre rozpočet národných parlamentov členských štátov,

– so zreteľom na formálne a neformálne výmeny názorov medzi stálym spravodajcom pre vlastné zdroje a príslušnými parlamentnými výbormi, alebo ich zástupcom, ktoré sa konali na základe pozvania národných parlamentov, ktoré majú záujem o tejto záležitosti diskutovať v priebehu rokov 2006 a 2007,

– so zreteľom na výsledky dosiahnuté v pracovných skupinách pre budúce financovanie Európskej únie spoločných parlamentných schôdzí konaných 8. – 9. mája 2006 a 4. – 5. decembra 2006,

–   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[13], najmä jej bod 8 a vyhlásenie č. 3 o preskúmaní finančného rámca, ktoré je prílohou tejto dohody,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A6‑0066/2007),

A. keďže prvé Európske spoločenstvo, Európske spoločenstvo uhlia a ocele založené 23. júla 1952 bolo financované skutočným systémom vlastných zdrojov založeným na odvodoch z každej tony vyrobenej ocele, ktoré platili spoločnosti vyrábajúce uhlie a oceľ priamo do rozpočtu ESUO,

B.  keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia, po ktorom mal nasledovať prechod na systém vlastných zdrojov,

C. keďže tento prechod konečne nastal 21. – 22. apríla 1970, keď sa Európska rada v Luxemburgu dohodla na rozhodnutí, ktoré ukončilo národné príspevky a zaviedlo nový systém financovania založený na dvoch skutočne vlastných zdrojoch – poľnohospodárskych odvodoch a colných poplatkoch – doplnených o tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH),

D. keďže všetko úsilie Parlamentu[14] o využitie samotných priznaní k DPH na určenie vymeriavacieho základu, ktorý mal byť použitý na získanie zdrojov z VAT („metóda priznaní k DPH“) namiesto harmonizovaného základu vypočítaného uplatnením priemernej váženej sadzby na celkový čistý výnos („výnosová metóda“) bolo márne a jeho výsledkom bola zmena zdroja z DPH zo skutočného vlastného zdroja so silným priamym spojením na občanov Európy na čisto štatistický nástroj na výpočet príspevku členského štátu,

E.  keďže dohoda z Fontainebleau, ktorú uzavreli hlavy štátov a vlád 25. – 26. júna 1984, jasne uvádza, že „výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy“; keďže Európska rada zároveň vytvorila „britskú zľavu“, korekčný mechanizmus pre Spojené kráľovstvo, v ktorom sa stanovilo, že od roku 1985 Spojené kráľovstvo dostane 66 % rozdielu medzi svojím podielom na platbách z DPH a podielom na pridelených výdavkoch v predmetnom roku, pričom náklady na túto zľavu mali financovať všetky členské štáty s tým, že na príspevok Nemecka bol stanovený strop, čo viedlo k tomu, že Spojené kráľovstvo využíva zľavu na svojich príspevkoch do rozpočtu EÚ, ktoré v období 2001 – 2004 dosahovali v priemere výšku 5,3 miliardy EUR ročne,

F.  keďže na rovnakom summite sa hlavy štátov a vlád dohodli, že rovnakú zľavu v zásade a vo vhodnom čase sprístupnia „ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý bude znášať rozpočtovú záťaž vo výške považovanej za prehnanú vo vzťahu k jeho relatívnej prosperite“,

G. keďže Európska rada, ktorá zasadala 11. – 13. februára 1988 v Bruseli, stanovila strop rozpočtu Spoločenstva na 1,2 % HNP pre platby a 1,3 % HNP pre záväzky a potvrdila, že členské štáty si môžu ponechať 10 % výnosu z tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na ich výber,

H. keďže v období 1993 – 1999 sa strop vlastných zdrojov pre EÚ s 15 členskými štátmi zvýšil na 1,24 % HND EÚ pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % pre viazané rozpočtové prostriedky a napriek rozšíreniu sa odvtedy nezmenil,

I.   keďže, čo je najdôležitejšie, bruselská Európska rada vytvorila štvrtý „doplnkový“ zdroj založený na HNP, z ktorého je možné čerpať v prípade, že čiastka získaná z DPH a z tradičných vlastných zdrojov nebude postačovať na pokrytie finančných záväzkov Spoločenstva,

J.   keďže v priebehu času sa tento zdroj stal kľúčovým zdrojom rozpočtu Európskej únie, ktorý pokrýva odhadom 70 % príjmov na rozpočtový rok 2007, pričom zdroj DPH pokrýva asi 15 %, takže podiel tradičných vlastných zdrojov (colné poplatky a poľnohospodárske odvody spolu) sa znížil na iba 15 % rozpočtových príjmov,

K. keďže aktuálne rozhodnutie o vlastných zdrojoch z 29. septembra 2000 nadobudlo účinnosť 1. marca 2002 a medzi jeho hlavné aspekty patria: strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HND Únie (rovná sa 1,27 % HDP) pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % HND (rovná sa 1,335 % HDP) pre viazané rozpočtové prostriedky, rozpočtový príjem pre členské štáty ako náhrada nákladov za výber prostriedkov z tradičných zdrojov vo výške 25 %, maximálna sadzba uplatňovaná na DPH vo výške 0,50 %, základ dane z pridanej hodnoty členského štátu obmedzený na 50 % jeho HNP (obmedzenie základu DPH) a zľava v prospech jedného členského štátu s výnimkami pre niektoré iné členské štáty týkajúcimi sa financovania tejto zľavy,

L.  keďže najnovší návrh Komisie predložený v roku 2006 má za cieľ realizovať rozhodnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. decembra 2005 v oblasti vlastných zdrojov, ktoré charakterizuje najmä pridanie dokonca ďalších osobitných ustanovení pre niektoré, čisto prispievajúce členské štáty, ako zníženie sadzby DPH alebo hrubé zníženie ročných príspevkov HND k už existujúcemu zoznamu výnimiek, a tým prispievajú k zložitosti a nepochopiteľnosti systému a ďalšiemu podporovaniu krátkozrakej koncepcie rozpočtovej nerovnováhy,

M. keďže Európska rada tiež obnovila svoje rozhodnutie prijaté v roku 2000 zvýšiť prémiu za výber, ktorá ostáva členským štátom, z 10 % na 25 % tradičných vlastných zdrojov, a to napriek nespornej skutočnosti, že tento podiel nemá žiadnu súvislosť so skutočnými nákladmi členských štátov na výber, zvýhodňuje členské štáty, ktoré vyberú veľkú časť prostredníctvom colných poplatkov na úkor tých štátov, ktoré ich nevyberajú, a preto je potrebné považovať ju skôr za ďalšiu formu zľavy,

N. keďže návrh Komisie týkajúci sa nového rozhodnutia o vlastných zdrojoch, hoci ho medzičasom Parlament prijal[15], je naďalej v Rade blokovaný členskými štátmi, ktoré s ním najprv súhlasili, ale teraz sú proti tomu, aby ho sami aplikovali,

O. keďže Parlament považuje komplexnú revíziu príjmov a výdavkov EÚ, ktorá sa má uskutočniť v roku 2008/2009, ako je to stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006, za príležitosť (ktorá by sa nemala premeškať) vrátiť sa ku skutočnému, ale spravodlivému systému vlastných zdrojov v duchu zakladateľských zmlúv Európskych spoločenstiev,

P.  keďže od roku 2006 sa konajú konzultácie s tými národnými parlamentmi, ktoré majú o diskusiu o tejto záležitosti záujem, s cieľom vyvinúť všetko úsilie o vytvorenie spoločného parlamentného základu pre tento nadchádzajúci proces revízie,

Q. keďže doteraz boli tieto konzultácie prostými výmenami osobných názorov medzi členmi parlamentov, a to preto, že väčšina národných politických strán a parlamentov dosiaľ nemala príležitosť zaujať oficiálne stanovisko k otázke vlastných zdrojov,

R.  keďže však tieto stretnutia umožnili medzi zúčastnenými identifikovať niekoľko oblastí konsenzu a mnohými zdieľaný cieľ, ktorým je nájdenie spôsobu spolupráce na budúcnosti financovania EÚ,

S.  keďže medzičasom predseda portugalského Národného zhromaždenia navrhol, aby sa počas portugalského predsedníctva v rámci konferencie Spoločenstva a výborov pre európske záležitosti parlamentov Európskej únie (COSAC) v druhej polovici roku 2007 zorganizovala medziparlamentná konferencia venovaná výhradne vlastným zdrojom Únie,

Nedostatky súčasného systému financovania

1.  pripomína, že systém, v ktorom približne 70 % rozpočtových príjmov Únie nepochádza z vlastných zdrojov, ale priamo z národných rozpočtov prostredníctvom zdroja HND a 15 % pochádza zo zdroja ako napríklad podiel sadzby DPH, ktorú nemožno v žiadnom ohľade považovať (vzhľadom na spôsob, akým je stanovená) za vlastný zdroj EÚ, sa odlišuje od ustanovení a ducha Rímskej zmluvy; pripomína, že samotná existencia EÚ spôsobila zvýšenie obchodu v rámci Spoločenstva a nárast bohatstva členských štátov a EÚ je preto plne oprávnená vytvoriť si systém skutočných vlastných zdrojov namiesto systému zásobovaného národnými príspevkami;

2.  uznáva, že zdroj HND je pre občanov menej viditeľný, ale spravodlivejší v pomere príspevkov k všeobecnej úrovni prosperity;

3.  zdôrazňuje, že práve tieto „členské poplatky“ zintenzívnili krátkozrakú diskusiu o čistých prispievateľoch, ktorá nezohľadňuje výhody Európskej únie pokiaľ ide o mier, slobodu, prosperitu a bezpečnosť, bez ohľadu na skutočnosť, že pojem „čistých rozpočtových bilancií“ je zásadne chybný aj z formálneho hľadiska a neumožňuje viac než len čisté odhady; zdôrazňuje, že ani strana príjmov („rotterdamský efekt“) ani strana výdavkov („luxemburský efekt“) čistých bilancií nezodpovedajú plne realite;

4.  je hlboko presvedčený o tom, že súčasný systém vlastných zdrojov založený na príspevkoch členských štátov je jednak neférový voči verejnosti a protidemokratický, nepomáha zvýrazniť záväzok európskej integrácie a okrem toho, takýto systém, keďže prispieva k vnímaniu Európskej únie ako nadbytočnej záťaže pre národné rozpočty, neposkytuje Únii dostatok prostriedkov na všetky jej politiky z dôvodu súčasných rozpočtových deficitov a to najmä v prípade väčších členských štátov; veľmi kriticky nazerá na to, že sa pre jednotlivé štáty vytvárajú možnosti oficiálne financovať len tie politiky, v ktorých sú zainteresované; obáva sa, že to môže byť začiatok deštrukcie hodnôt, ktoré charakterizovali úspech Európskej únie za posledných 50 rokov;

5.  zdôrazňuje, že súčasný systém, so svojimi štyrmi rôznymi zdrojmi a niekoľkými rôznymi mechanizmami zliav, či už sú v prospech jedného členského štátu, ako britská zľava alebo osobitné, ako zľavy vo financovaní iných zliav, je príliš zložitý, chýba mu transparentnosť a je pre európskych občanov úplne nezrozumiteľný; zdôrazňuje, že nijako neprispieva k napĺňaniu požiadavky vytvoriť priame prepojenie medzi Úniou a jej občanmi;

6.  berie na vedomie, že požiadavka jednohlasnosti v rozhodnutiach o vlastných zdrojoch a finančných rámcoch spôsobuje, že akýkoľvek výsledok rokovaní v týchto oblastiach závisí od dobrej vôle a finančných možností aj tých najmenej ochotných členských štátov, bohatých či chudobných; nepovažuje za prekvapivé, že výsledky týchto rokovaní sú často sklamaním;

7.  poukazuje na skutočnosť, že právny predpis o jednohlasnosti, pokiaľ ide o zdaňovanie, ďalej komplikuje uvedené otázky;

8.  pripisuje tomuto chybnému systému nedostatky dohody Európskej rady o novom finančnom rámci na roky 2007 – 2013 uzatvorenej na zasadnutí Európskej rady v Bruseli 14. – 15. decembra 2005; domnieva sa, že dohodnutý finančný balík so svojimi početnými výnimkami na strane príjmov a kompenzačnými darmi pre isté členské štáty na strane výdavkov je najjasnejším dôkazom úplného zlyhania súčasného systému; považuje za neprijateľné, že všetky členské štáty sa dohodli na dôležitých aktivitách Spoločenstva, ako je projekt Galileo alebo Transeurópske siete a stanovili mnohé ambiciózne ciele, napríklad göteborské a lisabonské ciele alebo rozvojové ciele tisícročia, a teraz ich nikto nechce financovať;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že na svojom zasadnutí v roku 2005 v Bruseli sa Európska rada namiesto vytvorenia jednoduchšieho a transparentnejšieho systému rozhodla ešte viac ho skomplikovať a zneprehľadniť ponechaním britskej korekcie, tzv. „britskej zľavy“, v zásade nedotknutej a pridaním ďalších výnimiek a korekčných mechanizmov, z ktorých budú mať prospech ďalšie členské štáty;

10. pripomína, že ak by bolo v plnej miere využité edinburské rozhodnutie z roku 1992, ktorým sa stanovil strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HNP, rozpočet Spoločenstva by za posledných 13 rokov ročne získal 0,2 % HNP, čo zodpovedá nárastu o približne 240 miliárd EUR; považuje tieto prostriedky, ktoré boli jednohlasne prijaté členskými štátmi podľa návrhu britského predsedníctva, za potrebné na to, aby Európska únia mohla konať v súlade so svojimi rastúcimi právomocami, predovšetkým v súvislosti s úsilím o dosiahnutie lisabonských cieľov (inovácia, infraštruktúra a zamestnanosť), alebo dohodnutými v Maastrichtskej zmluve, Amsterdamskej zmluve a Zmluve z Nice, nehovoriac o návrhu Zmluvy o Ústave a Únii s 27 členskými štátmi;

11. zdôrazňuje, že od roku 1995 sa európsky rozpočet reálne zvýšil len o 8,2 % a jeho podiel na HNP sa znížil, pričom sa zároveň národné rozpočty zvýšili v priemere o 23 %, t. j. takmer trojnásobne;

Prvá fáza reformy: lepší systém národných príspevkov

12. uznáva skutočnosť, že akákoľvek reforma systému vlastných zdrojov bude citlivou a zložitou úlohou, ktorá by sa mala plniť za účasti parlamentov členských štátov; vyzýva preto na progresívny prístup, ktorý by sa dal uplatniť v dvoch etapách, ale ktorý by mal tvoriť súčasť jedného rozhodnutia vzhľadom na fakt, že ťažkopádny postup Spoločenstva by znemožnil prijatie dvoch rozhodnutí v relatívne krátkom čase. Provizórna a prechodná prvá fáza by viedla k zlepšeniu súčasného systému národných príspevkov, na ktorý by sa mali vzťahovať tieto politické princípy:

· rovnosť medzi členskými štátmi,

· jednoduchosť prezentácie pre zvolených zástupcov i pre občanov,

· solidarita a rovnocennosť medzi členskými štátmi,

· vytvorenie politického prepojenia medzi reformou príjmov a revíziou výdavkov, ako už je správne zaradená do medziinštitucionálnej dohody,

Rovnosť medzi členskými štátmi

13. vymedzuje rovnosť medzi členskými štátmi ako absenciu akéhokoľvek rozpočtového privilégia ktoréhokoľvek členského štátu; pripúšťa, že pre niektoré členské štáty môže byť ťažké vzdať sa osobitných ustanovení na strane príjmov a istých spôsobov distribúcie výdavkov, ktoré majú dlhú históriu a ktoré môžu odôvodňovať akúkoľvek reformu len ak sa bude realizovať postupne (postupné zrušenie starého systému); odmieta však pripustiť dlhú históriu rozpočtových privilégií ako argument v prospech systému, ktorý po rozbehnutí nevyhnutných reforiem už nebude potrebný;

Jednoduchosť prezentácie

14. zdôrazňuje dôležitosť toho, aby lepší systém bol prezentovaný čo najjednoduchším spôsobom tak, aby bol zrozumiteľný a transparentný pre európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad prezentáciou rozhodnutí dotýkajúcich sa životov všetkých európskych občanov, ktoré sú úplne nezrozumiteľné, ako napríklad v prípade záverov zasadnutia Európskej rady v Bruseli z decembra 2005 týkajúcich sa financií EÚ;

Solidarita a rovnocennosť medzi členskými štátmi

15. žiada, aby sa zaviedol systém, ktorý by chránil princípy solidarity a rovnocennosti medzi členskými štátmi; domnieva sa, že tieto princípy ničí uchovávanie privilégií zvýhodňujúcich niektoré členské štáty, pričom ostatné štáty sú odškodňované prostredníctvom ponižujúceho dohadovania za zatvorenými dverami na schôdzach Európskej rady; pripomína, že spomedzi 46 článkov určujúcich výdavky v novej kapitole 1b – Súdržnosť pre rast a zamestnanosť v záveroch zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktorá sa konalo v decembri 2005, až 20 predstavuje „Ďalšie ustanovenia“, ktorými sa voľne dávajú rôznym členským štátom alebo regiónom[16] tzv. „vianočné darčeky“;

Politické prepojenie medzi reformou príjmov a reformou výdavkov

16. je presvedčený o tom, že politické prepojenie medzi reformou príjmov a revíziou výdavkov je nevyhnutné a úplne rozumné, najmä ak je logika financovania politík Spoločenstva prostredníctvom príjmov plynúcich z národných rozpočtov stále vedúcim princípom Únie;

Dočasný a prechodný charakter systému

17. pripomína, že akýkoľvek zlepšený súčasný systém, ako prvá fáza navrhovaného dvojfázového prístupu, musí byť považovaný za dočasný a prechodný, pretože z dôvodu zásadných slabín systému príspevkov členských štátov je politicky neudržateľný;

Odporúčania na zlepšenie systému národných príspevkov

Návrhy komisárky Schreyer

18. pripomína, že návrhy na zlepšenie súčasného systému financovania tu už boli, napríklad tie, ktoré predložila komisárka Michaele Schreyer v júli 2004[17], podľa ktorých :

· každý členský štát, bez ohľadu na svoje bohatstvo, by mal právo na zľavu, ktorá by sa aktivovala v prípade, že jeho príspevok do rozpočtu EÚ dosiahne 0,35 % HNP,

· refundácia by mala podobu zníženia čistého príspevku členského štátu o 66 % a

· celková maximálna výška refundácie pre všetky zľavy by bola obmedzená na 7,5 miliardy EUR ročne,

19. pripúšťa, že niektoré aspekty návrhov komisárky Schreyer sa uberali správnym smerom v tom, že by sa systém stal mierne transparentnejším aspoň zrušením zásady „zľava zo zľavy“ alebo tým, že by obmedzili kompenzácie a korekcie – pričom hlavným pozitívom bolo, že boli plánované len ako prechodný systém do roku 2014;

20. je však presvedčený o tom, že generalizácia zľavy, a to i v prípade, že by bola spojená so stropom pre čisté rozpočtové bilancie, by bola dvojnásobnou chybou, pretože by len posilnila protikomunitárny charakter systému a „zabetónovala“ krátkozraký prístup kvantifikovateľného „juste retour“ (spravodlivého vyrovnania); trvá na tom, že jediným možným riešením je raz a navždy zakázať systém čistých bilancií popri reforme výdavkových vzorov; zdôrazňuje, že európske výdavky odlišuje ich pridaná hodnota založená na zásade finančnej solidarity;

Otázka štrukturálnych a kohéznych výdavkov

21. kategoricky odmieta myšlienku, ktorú obsahujú iné reformné návrhy, vyčleniť štrukturálne a kohézne výdavky zo všetkých výpočtov na účely stanovovania príspevkov členských štátov alebo zliav z týchto príspevkov, keďže takýto krok by priniesol rozlišovanie medzi „šľachetnými“ a „podozrivými“ výdavkami, čim by sa otvorili dvere Európskej únii à la carte, kde by napokon politiky financovali výhradne tie členské štáty, ktoré sú na nich zainteresované;

Záver

22. berie na vedomie návrh Fínska z apríla 2004 o nahradení súčasného systému financovania Európskej únie, pri zachovaní tradičných vlastných zdrojov, systémom založeným na HNP, kde by základom príspevkov členských štátov na vlastné zdroje Únie bol podiel HNP, ktorý by zrušil zdroj DPH v jeho súčasnej forme, keďže predstavuje len matematický základ pre výpočet národných príspevkov a postupne znížil britskú zľavu na nulu v roku 2013;

23. zdôrazňuje skutočnosť, že tento systém by mal výhodu v tom, že by bol jednoduchý a transparentný, že by predstavoval krok vpred smerom k vytvoreniu skutočného systému vlastných zdrojov pre úniu a že by z neho mali prospech všetky členské štáty prispievajúce na britskú zľavu, ako aj samotné Spojené kráľovstvo prostredníctvom zrušenia zdroja DPH; zdôrazňuje, že týmto nie je dotknuté dlhodobé zahrnutie DPH vo financovaní Európskej únie;

24. uvedomuje si, že dohoda na novom systéme financovania podľa fínskeho návrhu je politicky prijateľná len v rámci globálneho procesu rokovaní, do ktorého patria i výdavky; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní akýchkoľvek nových návrhov v oblasti príjmov EÚ po procese revízie, ktorý predpokladá medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006, posúdila vyššie popísaný systém založený na HNP;

25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby prepojenie medzi príjmami a výdavkami bolo aspektom úvah týkajúcich sa prechodu na nový systém; odmieta akékoľvek pokusy o opätovné navrátenie spoločnej poľnohospodárskej politiky do právomoci členských štátov; navrhuje preto využiť možnosť postupného zavádzania povinného spolufinancovania v rámci EÚ – 15 s cieľom zabezpečiť úroveň podpory stanovenej v rozhodnutí Európskej rady z októbra 2002;

26. odporúča, aby prvá fáza reformy začala okamžite po ratifikácii dohody, ktorá sa má dosiahnuť; hoci by sa zachoval systém národných príspevkov ako taký, bol by jednoduchší, transparentnejší a plne by zodpovedal relatívnemu bohatstvu každého členského štátu; zdôrazňuje však dočasnú povahu takejto fázy v tom, že jej výhradným cieľom bude príprava pôdy pre zavedenie skutočne nového systému vlastných zdrojov;

Druhá fáza reformy: nový systém vlastných zdrojov

27. potvrdzuje názory, ktoré už vyjadril skôr, že cieľom reformy príjmov Spoločenstva musí byť vytvorenie skutočného vlastného zdroja pre Európsku úniu s cieľom nahradiť súčasný mechanizmus; pripomína, že tento cieľ a návrhy na jeho dosiahnutie nie sú vonkoncom revolučné, len sa snažia oživiť význam a ducha zakladateľských zmlúv;

28. považuje tieto zásady, ktoré sa objavili vo všetkých kontaktoch s národnými parlamentmi, za základné kamene akéhokoľvek budúceho systému vlastných zdrojov:

· úplne rešpektovanie princípov daňovej suverenity členských štátov,

· daňová neutralita,

· žiadne zmeny v poradí dôležitosti v rozpočte EÚ,

· postupné zavádzanie nového systému,

· stanovenie jasného politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov.

Úplne rešpektovanie daňovej suverenity členských štátov

29. domnieva sa, že podľa zmlúv a návrhu ústavy daňová suverenita ostane členským štátom, ktoré však môžu Únii na obmedzené obdobie, ktoré možno kedykoľvek ukončiť, umožniť získavať priamo istý podiel na dani, ako je to vo väčšine členských štátov v prípade regionálnych či miestnych samospráv;

Daňová neutralita

30. je presvedčený, že pri nezmenených ostatných okolnostiach nesmie nový systém zvýšiť celkové verejné výdavky ani daňovú záťaž občanov; z toho vyvodzuje, že ak by nový systém priamo pridelil dane Európskej únii, viditeľné pre všetkých občanov, čiastočne alebo úplne, na inom mieste by muselo nastať rovnocenné zníženie; navrhuje vyzvať národné dvory audítorov a Európsky dvor audítorov, aby kontrolovali a garantovali súlad s touto zásadou;

31. domnieva sa, že vytvorenie nového systému vlastných zdrojov musí zohľadniť úsilie členských štátov o koordináciu svojich politík v oblasti zdaňovania;

Žiadne zmeny v poradí dôležitosti v rozpočte EÚ

32. nepovažuje v súčasnosti za potrebné meniť strop 1,24 % HNP, ktorý už poskytuje značný manévrovací priestor; pripomína, že žiaden rozpočet sa nikdy nedostal do blízkosti tohto stropu dohodnutého samotnými členskými štátmi v roku 1992 počas britského predsedníctva, pričom výdavkové rozpočtové prostriedky dosiahli maximálnu úroveň v roku 1993 na 1,18 % HNP; zdôrazňuje, že hoci finančný rámec predpokladá v rokoch 2007 – 2013 výšku 1,045 % HNP, prvý rozpočet tohto obdobia bol prijatý na úrovni len 0,99 % HNP;

Postupné zavádzanie nového systému

33. vyzýva na postupné zavedenie nového systému od roku 2014; podporuje umožnenie prechodného obdobia, aby sa zaručilo hladké postupné ukončenie starého systému financovania so všetkými historickými osobitnými ustanoveniami;

Stanovenie jasného politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov

34. pripomína, že reforma štruktúry príjmov EÚ a reforma štruktúry výdavkov EÚ musia ísť ruku v ruke, ako sa predpokladá vo vyhlásení č. 3 v prílohe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006;

35. poznamenáva, že systém vlastných zdrojov, ktorý zaistí dostatočný automatický rast príjmu ročného rozpočtu EÚ, zlepší politickú situáciu rozpočtového rozhodovania a umožní zamerať sa na kľúčové priority týkajúce sa pridanej hodnoty EÚ namiesto rokovania o úrovniach výdavkov;

36. víta iniciatívu, ktorá sa začala na spoločných zasadnutiach Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov s cieľom vytvoriť osobitnú pracovnú skupinu pre vlastné zdroje; domnieva sa, že na dosiahnutie pokroku v oblasti reformy vlastných zdrojov je nevyhnutný dialóg s parlamentmi členských štátov;

Možnosti pre budúcnosť

37. opätovne pripomína, že počas stretnutí s predstaviteľmi národných parlamentov členských štátov mnohí uviedli, že z krátkodobého hľadiska ešte nenastal čas pre skutočne novú európsku daň; zdôrazňuje však, že to nevylučuje možnosť, že ak a keď sa členské štáty rozhodnú vyberať nové dane, mohli by sa zároveň alebo v neskoršej fáze rozhodnúť oprávniť Úniu k tomu, aby mala z takýchto nových daní priamy prospech;

38. zdôrazňuje, že v druhej fáze bude životne dôležité preskúmať vytvorenie nového systému vlastných zdrojov založeného na dani už vyberanej v členských štátoch, pričom predstava je taká, že táto daň by sa čiastočne alebo celá odvádzala priamo do rozpočtu EÚ ako skutočný vlastný zdroj, čím by sa vytvorilo priame prepojenie medzi Úniou a európskymi daňovými poplatníkmi; poukazuje na skutočnosť, že by to pomohlo aj priblíženiu daňových zákonov jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že takéto riešenie by znamenalo len návrat k zásade stanovenej v Rímskej zmluve, podľa ktorej majú byť európske výdavky financované z vlastných európskych zdrojov;

39. pripomína, že vhodné dane, celkové alebo čiastočné, ktoré boli vzaté do úvahy na tento účel pri výmenách názorov s národnými parlamentmi alebo v správach Komisie o reforme systému vlastných zdrojov, zahŕňajú:

· DPH,

· spotrebné dane z motorových palív pre dopravu a ďalšie energetické dane,

· spotrebné dane z tabaku a alkoholu,

· dane z príjmu právnických osôb.

40. poznamenáva, že v diskusiách v Európskom parlamente boli preskúmané aj ďalšie možnosti ako napr.:

· dane z obchodovania s cennými papiermi

· dane z dopravných alebo telekomunikačných služieb

· daň z príjmu

· zrážková daň z úrokov

· zisky ECB (razobné)

· ekologická daň

· dane z menových obchodov

· dane z úspor

· dane z finančných obchodov (Tobinova daň);

41.      domnieva sa, že vhodnosť nového systému vlastných zdrojov by sa mala posúdiť podľa týchto kritérií:

· Dostatočnosť: Boli by výnosy dostatočné na dlhodobé pokrytie výdavkov EÚ?

· Stabilita: Priniesol by systém stabilné príjmy pre rozpočet EÚ?

· Viditeľnosť a jednoduchosť: Bolo by to pre občanov EÚ viditeľné a porozumeli by tomu?

· Nízke prevádzkové náklady: Bolo by ľahké ho spravovať a mal by nízke náklady na zosúladenie?

· Efektívna alokácia zdrojov: Viedol by k efektívnej alokácii zdrojov v rámci EÚ?

· Vertikálna spravodlivosť: Zahŕňalo by to prerozdeľovanie príjmov?

· Horizontálna spravodlivosť: Malo by to rovnaký vplyv na rovnocenných daňových poplatníkov v celej EÚ?

· Spravodlivé príspevky: Priniesol by tento zdroj prostriedky od členských štátov podľa ich hospodárskej sily?

42. vyjadruje želanie ďalej sa zaoberať skúmaním týchto možností v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi predtým, než prijme svoje konečné stanovisko; považuje za veľkú prioritu vytvorenie, možno počas portugalského predsedníctva, spoločnej platformy pre diskusiu týkajúcu sa nadchádzajúcej revízie príjmov EÚ; vyvinie maximálnu snahu o dosiahnutie postoja k budúcnosti vlastných zdrojov Únie, ktorý môže podporovať väčšina parlamentov členských štátov;

43. považuje toto uznesenie za prvý, ale pevný základ, na ktorom sa bude dať vynakladať ďalšie úsilie smerujúce k nájdeniu spravodlivejšieho a prehľadnejšieho nového systému financovania Európskej únie; má v úmysle prerokovať a prijať svoje konečné stanovisko o novom systéme vlastných zdrojov pre Európsku úniu včas tak, aby mohlo byť vzaté do úvahy pri rokovaniach o komplexnej revízii príjmov a výdavkov EÚ, ako bola dohodnutá v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006;

o

o   o

44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

ANNEX

Exceptions introduced by the European Council in December 2005 on the expenditure and income side of the budget, namely:

Earmarked for Projects:

· EUR 865 Mio. for the nuclear power plant Ignalina (LIT) and 375 Mio. for the nuclear power plant Bohunice (SLK)

· 200 Mio. for the peace process in Northern Ireland (UK)

Earmarked for Regions

· 879 Mio. for five Polish Objective 2 regions (EUR 107 per citizen)

· 140 Mio. for a Hungarian region (Közép-Magyarország)

· 200 Mio. for Prague

· "phasing-out" support for a Finnish Region and Madeira, which were originally "phasing-in" regions

· 100 Mio. for the Canary Islands

· 150 Mio. for Austrian border regions

· 75 Mio. for Bavaria

· 50 Mio. for Ceuta and Melilla (ES)

· 225 Mio. for eastern German Länder

· 136 Mio. for the most remote regions (EUR 35 per citizen)

· 150 Mio. for the Swedish regions in Objective "Competitiveness and Employment"

Special Funds for Member States

· absorption rate for Poland raised by 4%

· "phasing-in" support for Cyprus, despite never being Objective 1 region

· 2 000 Mio. for Spain, to be distributed freely among Structural Fund Objectives

· 1 400 Mio. for Italy (predefined distribution)

· 100 Mio. for France (Objective: "Regional Competitiveness and Employment")

· 47 Mio. for Estonia (EUR 35 per citizen)

· 81 Mio. for Lithuania (EUR 35 per citizen)

· additional payments from rural development:

o 1 350 Mio. for Austria	o 20 Mio. for Luxemburg
o 460 Mio. for Finland	o 100 Mio. for France
o 500 Mio. for Ireland	o 820 Mio. for Sweden
o 500 Mio. for Italy	o 320 Mio. for Portugal

Special Conditions

· 50% increased support for the former exterior borders to ROM and BLG, compared to regular support for border regions

· private Co-Financing can be counted in for Structural Fund supported projects in new Member States (per capita GDP <85% of EU average) and eastern German Länder

· in the new Member States (<85%), VAT can be considered eligible cost for Structural Fund projects

Special Conditions in Legal Bases

· departing from "n+2" rule for new Member States (<85%) in 2007-2010

· building projects are eligible for support in the new Member States (EU10 + ROM, BLG)

· 20% of funds from the first pillar (Agriculture) can be used by each country for rural development, disregarding general rules such as co-financing

· special funds for rural development in Portugal (320 Mio.), without co-financing

Special Conditions for Financing the Budget

· rate-of-call for VAT own resources contribution is reduced by 25% for Austria

· rate-of-call for VAT own resources contribution is reduced by 50% for Germany

· rate-of-call for VAT own resources contribution is reduced by 66% for Sweden and the Netherlands

· Netherlands gets 4 230 Mio. (GNI 'own-resources')

· Sweden gets 1 050 Mio. (GNI 'own resources')

· the rebate for the UK is kept, reduced by certain phased-in payments for the new Member States.

 · 

• [1]  Ú. v. ES C 324, 24.12.1990, s. 243.
• [2]  Ú. v. ES C 128, 9.5.1994, s. 363.
• [3]  Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 9.
• [4]  Ú. v. ES C 175, 21.6.1999, s. 238.
• [5]  Ú. v. ES C 274 E, 28.9.1999, s. 39.
• [6]  Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.
• [7]  KOM(2004) 505.
• [8]  KOM(2004) 501.
• [9]  Štúdia vykonaná Študijnou skupinou pre európske politiky (Study Group for European Policies (SEP)), pozri tiež prílohu: Komentár k príjmovej primeranosti možných vlastných daní EÚ, z 30. augusta 2005.
• [10]  KOM(2006) 0099.
• [11]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0292.
• [12]  Štúdia vykonaná spoločnosťou Deloitte and Touche: Správa z druhej etapy – predbežný návrh z 12. januára 2007.
• [13]  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
• [14]  Napr. Cornelissenova správa : Európsky parlament 1985: "Môže Parlament tolerovať fakt, že výnos z DPH sa čoraz viac mení na národný finančný príspevok po nevyhnutnom upustení od princípu jednotnej sadzby DPH a akceptovať skutočnosť, že stanovenie jednotného základu DPH sa nakoniec obmedzí na štatistický výpočet? ... Alebo sa musí vynaložiť všetko úsilie v súvislosti s výpočtom základu DPH na oživenie systému vlastných zdrojov Spoločenstiev a finančnej autonómnosti Spoločenstva, ktoré je na ňom závislé"
• [15]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0292.
• [16]  Pozri PRÍLOHU k uzneseniu.
• [17]  Správa komisárky Schreyer: KOM(2004) 505 a KOM(2004) 501 zo 14. júla 2004.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Túto iniciatívnu správu o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie je potrebné vidieť v kontexte prípravy na „úplnú a širokú revíziu všetkých oblastí výdavkov EÚ vrátane britskej zľavy“, na ktorú Komisiu vyzvalo zasadnutie Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo v decembri 2006 a o ktorej má podať správu v rokoch 2008 – 2009.

Spravodajca sa vo svojej správe o najnovších návrhoch v oblasti vlastných zdrojov, ktoré Komisia predložila počiatkom roku 2006 a ktoré majú za cieľ realizovať príslušné rozhodnutie Európskej rady, vyjadril, že nedostatky súčasného systému vlastných zdrojov sú zásadné. Preto sa spravodajca v roku 2006 ani nepokúsil zmeniť a doplniť ustanovenia tohto návrhu Komisie, ktorý len mení súčasný systém na netransparentnejší, komplikovanejší, nespravodlivejší a protieurópskejší.

Obsah tejto iniciatívnej správy je do značnej miery založený na stretnutiach, ktoré spravodajca absolvoval s členmi národných parlamentov od roku 1996. Zatiaľ čo niektoré národné parlamenty sa rozhodli na dotazník o vlastných zdrojoch, ktorý im bol zaslaný v novembri 2005 odpovedať písomne, iné sa rozhodli zvoliť osobnejšiu výmenu názorov: doteraz spravodajcu pozvali do národných parlamentov deviatich členských štátov. Bez ohľadu na to, či tieto schôdze boli formálnejšej (schôdze výborov) alebo neformálnejšej povahy (pracovné obedy): v tejto fáze je nutné považovať stanoviská vyjadrené pri týchto príležitostiach zainteresovanými členmi národných parlamentov za osobné názory tých, ktorí vystúpili – doteraz ešte žiaden národný parlament ani žiadna politická strana nezaujali formálne stanovisko k otázke budúcnosti vlastných zdrojov Únie!

Každopádne však tieto osobné stretnutia a živé diskusie odohrávajúce sa na multilaterálnych schôdzach (dve spoločné parlamentné schôdze v roku 2006 a dve schôdze Výboru pre rozpočet s predsedami národných výborov pre rozpočet v rokoch 2005 a 2006), ako sa zdá, umožnili spravodajcovi urobiť isté prvé závery o tom, čo sa má, nemá a možno má robiť v súvislosti s akoukoľvek budúcou reformou príjmov EÚ.

Niektoré prvé možné body konsenzu sa pomaly, ale isto, začali rysovať, ako napríklad všeobecné odmietnutie myšlienky skutočne novej európskej dane alebo prenosu akejkoľvek zdaňovacej právomoci na európsku úroveň. Na druhej strane veľká väčšina týchto národných kolegov, ktorí sa vyjadrili, bola do značnej miery otvorená diskusii o možnosti použiť časť z existujúcej dane na financovanie Európskej únie, dokonca voľne uvažovali o „vhodných“ daniach.

Zostáva ešte vykonať veľa práce, než sa dosiahne konečné rozhodnutie o tom, ktorá možnosť by najlepšie poslúžila potrebe nového, skutočne európskeho systému vlastných zdrojov, ktorý by bol spravodlivý, jednoduchý a transparentný. Spravodajca dúfa, že v priebehu roka 2007 bude možné v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi vytvoriť spoločnú tému, ktorá by mohla byť základom budúcich rozhodnutí, ktoré je potrebné prijať, aby sa využili možnosti nadchádzajúceho procesu revízie.

ANNEXES TO THE EXPLANATORY STATEMENT

WORKING DOCUMENT NR. 1 ON THE EUROPEAN COMMUNITIES OWN RESOURCES

27 January 2005

History of the European Community's revenue

Under the current system there are four main sources[1] of revenue for the European Community:

Customs duties are levied at external frontiers on imports under the common customs tariff. The Treaty of Rome had earmarked customs duties as the principal resource to be assigned to the EEC to finance its expenditure. ECSC customs duties have been included since 1988.

Agricultural levies were introduced under the common agricultural policy in 1962, are charged on trade in agricultural products with non-member countries and vary according to price levels on the world and European markets. Besides agricultural levies, there are also levies on the production and storage of sugar and isoglucose (unlike the levies on agricultural imports, they are internal to the Community).

Customs duties and agricultural levies were the first own resources and became known as traditional own resources (TOR) because they are revenue collected by virtue of Community policies rather than revenue obtained from the Member States as national contributions.

VAT own resources were introduced because the traditional own resources were not sufficient to finance the Community budget. Because of the need to harmonise the VAT base this complex resource did not come into use until 1980. It is obtained by applying a given rate to a base determined in a uniform manner.[2] Thus it is not a true own resource based on a tax levied nationally, but only a way to calculate a Member State's contribution.

The GNI-based own resource is obtained by applying a rate fixed each year under the budget procedure to a base representing the sum of the gross national products at market prices. It is calculated by reference to the difference between expenditure and the yield of the other own resources. It is the "key" resource, as it determines the cap on the VAT base, how the cost of the UK rebate is shared, and the ceiling on total resources under the financial perspective. The Edinburgh agreement of December 1992, which entered into force at the beginning of 1995, increased this overall ceiling from originally 1.14% to 1.27% of Europe's GNP.

The origins of own resources

1958 - 1970: Contributions from the Member States

Under the Treaty of Rome of 25 March 1957 the European Economic Community was to be financed by national contributions for a transitional period before changing over to a system of own resources[3]. The principle was set down in Article 201 of the Treaty, which stated: "Without prejudice to other revenue, the budget shall be financed wholly from own resources."

In 1965 a first attempt to transfer customs duties and agricultural levies - the "natural" own resources deriving from Community policies (the customs union and the common agricultural policy) - failed in the face of French opposition. The ensuing "crisis" was resolved a year later by the famous Luxembourg compromise but the 1966 target date for the changeover to a system of financing that would guarantee the Community some measure of independence could not be kept. It was not until the Hague summit in 1969 that the Heads of State or Government, in an effort to revive the Community after some years of difficulty, finally took the decision to go ahead with the change.

1970: First own resources decision

On 21 April 1970 the Council adopted a decision assigning to the Communities own resources to cover all their expenditure. This decision marked the end of national contributions, through which the Member States had enjoyed some scope for controlling the policies undertaken by the Communities, and the beginning of an independent system of financing by "traditional" own resources (agricultural levies and customs duties) and a resource based on value added tax (VAT).

The 1970 decision on own resources set the Communities apart from other international organisations, which all rely for funding on contributions from their members.

1985: Second own resources decision - British rebate

In 1984 the Fontainebleau European Council decided to introduce a correction for the United Kingdom. This mechanism gives the United Kingdom a rebate equivalent to 0.66% of its net balance. The cost of financing the UK rebate is shared between the other Member States according to their share of GNP (except in the case of Germany, whose share is reduced by a third).

1988: Third own resources decision - Introduction of GNP based resource and overall ceiling

Since CAP spending remained unchanged and the revenues from TORs continued to decline, in 1988, the Brussels European Council introduced a new own resource based on the Member States' GNP. It also set up an overall ceiling of 1.14% percent of GNP to the total amount of own resources which could be called to finance the Community's spending.

1994: Fourth own resources decision - Deduction of collection costs for traditional own resources

Own resources are collected by the Member States on behalf of the Community. Therefore, the 1994 decision allowed for the Member States to retain 10% of the traditional own resources they collected in order to cover their collection costs.

2000: Fifth own resources decision[4] - "Equitable, transparent, cost-effective and simple"

In 1999, the Berlin European Council called on the Commission to prepare a new own resources decision which should provide the Union with adequate means for the period 2000-2006 while at the same time adhering to strict budgetary discipline. The new system should be “equitable, transparent, cost-effective and simple”, and based on criteria which express best the member States' ability to contribute to the financing of the Union.

This latest Own Resources Decision of 29 September 2000 has entered into force on 1 March 2002. The revision clause it contains calls on the Commission to undertake a general review of the own resources system before 2006 in the light of the effects of enlargement. The review is also to explore the possibility of modifying the structure of the own resources system by creating new autonomous resources and examining the correction of budgetary imbalances granted to the UK.

The main features of the system currently in force are:

Ø the own resources ceiling remains at 1.27% of the Union's GNP (=1.24% of GNI)[5];

Ø the allowance for the collection cost of own resources has risen from 10% to 25%;

Ø the maximum call-in rate of VAT was reduced to 0.75% in 2002 and 2003, and to 0.50% from 2004;

Ø the value added tax base of the Member States continues to be restricted to 50% of their GNP (capping of the VAT base);

Ø Germany, the Netherlands, Austria and Sweden pay only 1/4 of their normal share of the cost of the UK rebate. The remaining 3/4 are financed by the other 10 Member States;

Ø two technical adjustments were made to the UK rebate to offset the windfall effects arising from the increase in collection costs and pre-accession expenditure.

British rebate

The so-called British rebate was established by the Fontainebleau European Council in 1984, which stated in its conclusions:

Expenditure policy is ultimately the essential means of resolving the question of budgetary imbalances. However, it has been decided that any Member State sustaining a budgetary burden which is excessive in relation to its relative prosperity may benefit from a correction at the appropriate time.

The origin of the problem was the special situation of the United Kingdom which was characterised by two factors:

Ø a small agricultural sector resulting in very low Community agricultural spending in the UK

Ø a large contribution to the financing of the Community budget because of the large proportion of the country's GNP accounted for by the VAT base.

Under the current compensation mechanism, two thirds (66%) of the difference between the United Kingdom's percentage share of VAT payments and its percentage share of allocated Community expenditure, applied to total allocated expenditure, is refunded to the United Kingdom by way of a reduction in its VAT base.

Since 1985 the United Kingdom has thus been receiving a rebate on its yearly contribution to the budget, amounting to a yearly EUR 4,6 billion average over 1997-2003.

This rebate is financed jointly by all the other Member States in accordance with their respective percentage of VAT payments with Germany, the Netherlands, Austria and Sweden only paying a quarter of what their shares ought to be.

Despite the general approach the Fontainebleau Council took ("any Member state sustaining an excessive budgetary burden"), this correction mechanism has ever since applied only to the UK. Over the years, slowly but surely, it has become obvious that the presence of the UK rebate has noticeably reduced the desired correlation between the ability of each Member State to contribute to the EU budget and its own resources payments. In addition, the complexity of the correction mechanism has also considerably diminished the transparency of the whole own resources system.

Shares of the main own resources components

From the introduction of the GNP-based resource in 1988 until today the share of each individual component in the Community's revenue has undergone a dramatic change:

Type of revenue	88	89	90	91	92	93	94	95	96	97	98	99	00	01	02	03	04*	05**
Agricultural duties and sugar levies	6,2	5,2	4,0	4,4	3,3	2,9	3,1	2,6	2,2	2,4	2,3	2,5	2,3	2,1	1,5	1,5	1,2	1,5
Customs duties	22,3	22,5	22,1	20,4	18,9	16,8	16,9	16,7	14,5	15,2	14,4	13,5	13,0	14,5	10,7	10,2	10,2	9,8
VAT resource	57,2	57,3	59,1	55,8	58,0	52,5	50,4	52,2	41,8	42,5	39,2	35,9	38,1	32,7	23,6	23,5	14,4	14,0
GNI based resource	10,6	9,8	0,2	13,3	13,9	25,2	26,8	18,9	29,0	33,4	41,4	43,2	42,3	37,5	48,7	55,5	73,4	73,8
Miscellaneous - Surplus from previous year	3,7	5,2	14,6	6,1	5,8	2,6	2,7	9,7	12,5	6,5	2,7	5,0	4,3	13,1	17,6	9,2	0,8	0,9
TOTAL %	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100	100

*          based on Budget 2004

**        based on PDB 2005

Clearly, the GNI based resource has become overwhelmingly important while the share of traditional own resources has shown a trend to decline dramatically (accelerated by the fact that the percentage Member States were permitted to retain to compensate for their collection costs was raised from 10% to 25% with effect of 1 January 2001). VAT contributions have also declined due to the reforms limiting the VAT base of the Member States to 50% of their GNI.

With the introduction of the GNP resource and the reduction in the VAT call-up rate, Member States' contributions have become more closely correlated with national GNPs; this means improved equity[6] in gross budget contributions. While this development might lead to a closer correlation of the Member States' ability to contribute with their actual levels of contributions, at the same time, the decline of traditional own resources has resulted in a loss of financial autonomy for the European Union.

• [1]  In addition, there are some small "specific resources" (results of measures taken by the Commission), such as taxes and contributions paid by staff, income from interest and guarantees, and other miscellaneous charges levied.
• [2]  From 1988 to 1994 the base could not exceed 55% of the Member States' GNP. After 1995 the limit was lowered to 50% of GNP for Member States with a per capita GNP below 90% of the Community average. Between 1995 and 1999 the new limit was gradually extended to all the Member States. The maximum call-in rate of VAT was originally limited to 1% of the base. From 1986 this ceiling was raised to 1.4% to meet the costs of the Spanish and Portuguese enlargement. The 1994 own resources decision however, for reasons of equity, provided for a gradual return to the 1% limit between 1995 and 1999. In 2002 and 2003, the maximum rate was reduced to 0.75% , and from 2004 to 0.50%.
• [3]  Own resources can be taken to mean a source of finance separate and independent of the Member States, some kind of tax revenue assigned once and for all to the Community to fund its budget and due to it by right without the need for any subsequent decision by the national authorities. The Member States, then, would be required to make payments available to the Community for its budget.
• [4]  Council Decision 2000/597/EC, Euratom, of 29 September 2000 on the system of the European Communities' own resources, OJ L 253, 07.10.2000.
• [5]  As from the year 2002, the concept of gross national product (GNP) has been replaced by the concept of gross national income (GNI) in the EU budgetary and own resources area. Thus, percentages for years before 2002 relate to the GNP, later ones to the GNI. For example: The EU expenditure ceiling of 1.27% of GNP corresponds to 1.24% of GNI using the new statistical approach.
• [6]  In the sense of “proportionality of gross contributions to income across Member States”; it has to be noted, however, that under the current system perfect equity cannot be expected since the VAT resource will continue to yield revenues which will not be correlated with national income.

WORKING DOCUMENT NR. 2 ON THE EUROPEAN COMMUNITIES OWN RESOURCES

27 January 2005

The current Own Resources system - Problems and shortcomings

The net-payer debate

Traditional own resources are the only true own resources of the Union (although Member States tend to also regard them as national contributions). The lower their share becomes, the more the EU will depend on what is considered classical intergovernmental transfers. This, in turn, will almost automatically lead Member States to try and maximise concepts of the national benefit from the EU budget. The more it is generally felt that it is the Member States' money that is transferred to Brussels rather than the EU’s genuinely own resources, the more Member States will concentrate on what they get in return. This is why the concept of “budgetary balances”, the roles of “net payers” and “net receivers”, have become so important.

Budgetary balances

Nevertheless, it has to be pointed out that - although there is an established system of calculating Member States' budgetary balances[1] - this is merely an accounting exercise of the purely financial costs and benefits that each Member State derives from the Union. It does not take any account of many of the other benefits gained from EU policies such as those relating to the internal market and economic integration, not to mention political stability and security.

Bearing in mind these limitations, what do the budgetary balances actually show? They show the relation between the share of a Member State in total payments of the VAT-based and GNP/GNI-based own resources and its share in total EU operating expenditure (i.e. excluding administrative expenditure) allocated to the Member States.

The following table gives a picture of these "operational" budgetary balances (after deduction of the UK rebate) between 1997 and 2003:

Letter of the Six

As can be clearly seen, this division among the Member States between net-contributors and net-receivers, as little indication as it might give on the overall benefits of EU-membership, has not significantly changed over the last few years. It provides the context for the famous letter signed by six Heads of State - all net-contributors - after the European Council of Brussels on the future EU expenditure level:

We see in this context no room for a EU-budget near the current ceiling for own resources. Average expenditure during the next financial perspective should in our view be stabilised around current expenditure levels, and should not exceed 1.0% of GNI, including agriculture spending within the ceiling set by the European Council in October 2002. This would still allow for annual increases on the EU-budget well above growth rates of national budgets in most Member States, and permit a sufficient margin for policy-implementation in the enlarged Union.

With this letter the main net-contributors to the EU budget have made a strong statement which has become almost an official starting point for the negotiations on the new financial perspectives 2007-2013. In the meantime, the discussion has even gone so far as to imply that the figure of 1.0% of GNI, as mentioned in the letter, refers to commitment appropriations and not to payments as initially taken for granted.

Comparison EU budget - national budgets

Judging from the Letter of the Six it might seem as if the EU budget has gone totally out of control in the recent past. However, a closer look at the development of the EU budget over the last few years reveals that during the period 1996[2]-2002 the EU budget only increased by 8,2 % while the national budgets increased by an average of 22.9 %:

                                    Current prices, € million

	1996	2002	Increase
B	112,371	131,281	16.8 %
DK	86,187	101,989	18.3 %
D	944,279	1,023,870	8.4 %
GR	48,170	66,266	37.6 %
E	210,036	276,507	31.6 %
F	678,048	812,935	19.9 %
IRL	22,802	43,070	88.9 %
I	516,521	599,804	16.1 %
L	6,515	9,909	52.1 %
NL	161,044	211,162	31.1 %
A	103,542	112,094	8.3 %
P	40,459	59,573	47.2 %
FIN	60,051	69,795	16.2 %
S	139,206	149,420	7.3 %
UK	403,057	675,191	67.5 %
TOTAL	3,532,288	4,342,866	22.9 %

	1996	2002	Increase
EU budget	77,032	83,371	8.2%

This very modest increase is even more remarkable considering the fact that, in the meantime, the Union has become responsible for more and more policies. It has thus gained a great number of competencies while at the same time its financial resources have remained very limited.

Discrepancy between expenditure ceilings and actual expenditure

Not only has the EU budget grown much more slowly than the budgets of the Member States: Concerning payments[3], the EU budgets of the last few years have not only remained considerably under the maximum own resources ceiling of 1,27% of GNP/1,24% of GNI set by the Member States but also under the payment ceilings of the current financial perspective which range from a minimum of 1,07% of GNI in 2000 to a maximum of 1,11% of GNI for 2003 and 2004:

Payments in % of GNP/GNI[4]		Payments in % of GNP/GNI
1986	0.99	1996	1.14
1987	0.96	1997	1.12
1988	1.03	1998	1.08
1989	0.94	1999	1.03
1990	0.94	2000	0.99
1991	1.03	2001	0.92
1992	1.09	2002	0.93
1993	1.18	2003	0.96
1994	1.04	2004	0.98
1995	1.04	2005	1.00

This means that the EU has spent millions of euro less than, according to the decision of the Member States, it could have. Especially after the budgetary procedure for 2005, when the 1% threshold introduced by the Letter of the Six for the first time played such a prominent role, the question remains how the gap between the own resources ceiling of 1,24 % and the actual payment expenditure can be justified. What is the margin left for?

Criticism of Parliament's agreement to the financial perspectives with their rigid classification of expenditure and their rather inflexible heading ceilings, has always been countered by pointing out that at the same time the financial perspectives would guarantee the steady growth of expenditure necessary to finance new policies important to the European citizens. However, the real figures (see table above) indicate that this has not been the case.

Small margin for manoeuvre

Overall, the structure of EU-expenditure has remained more or less the same over the past few years. Despite all efforts to the contrary, agricultural expenditure still accounts for around 50% of the European Union's budget[5]:

	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004*	2005*
Share of agricultural spending in total EU expenditure	50,63%	48,08%	49,53%	48,61%	51,93%	51,11%	49,01%	46,91%	46,20%

* Budgets EU 25

The agriculture share in expenditure together with the structural funds payments leave very little room for manoeuvre for flexibility with regard to the financing of new policies or priorities.

For example, will the resources at hand truly allow for efforts towards reaching the Lisbon goals for growth, employment and competitiveness? Or even more general, will it be at all possible to finance the needs of 25 (or 27) Member States with regard to maintaining the acquis communautaire, enhancing cohesion and strengthening new neighbourhood policies?

Given this financial framework, can the Union fulfil the provisions of article 6, paragraph 4, of the Nice Treaty according to which "the Union shall provide itself with the means necessary to obtain its objectives and carry through its policies"?

Accordingly, in its proposals for the new financial perspectives, the Commission moves between two options: to give the Union the means to realise its objectives (Lisbon process) on the one hand and to consider threats of budgetary cuts expressed in the Letter of the Six after the European Council of Brussels on the other.

RAL

At the same time as the 1%-discussions have gained momentum, the RAL (outstanding commitments as a consequence of level of payments lower than level of commitments)[6] have kept increasing at a steady pace, in fact, much faster than the budgets.

The following table shows the evolution of overall RAL against the budget (Section III, 1996-2005, in EUR million):

In 1996, overall RAL represented only 56% of the budget, while in 2003 it had already increased to 107% of the budget. Since Headings 1 and 5, which together represent some 50% of the budget, are mainly composed of non-differentiated appropriations and have thus no RAL, the outstanding commitments concentrate in Headings 2, 3, 4 and 7.

Even considering the fact that there has always been some controversy as to which amount/percentage of RAL is "normal" and which is "abnormal", the general perception of RAL as "unspent appropriations" is undoubtedly a factor that will be raised in the coming discussions on the future of own resources.

Political responsibility

The current situation with the European Union's finances is also characterised by the fact that political responsibility for EU revenue and expenditure is split up among a number of independent key actors.

While it is the national parliaments which, in addition to their involvement in the own resources decisions per se, determine the Union's revenue via the tax policies of their countries, it is the European Parliament and Council which decide upon the Union's expenditure.

Here again, there is a splitting of responsibilities - which is anything but transparent - according to the nature of EU-expenditure being obligatory or non-obligatory. The difference between obligatory expenditure where Council has the last say and non-obligatory expenditure where it is up to Parliament to take the final decision may have historical reasons but is not logical anymore and makes the system even more obscure.

The European Council, on the other hand, more and more often takes decisions on new policies or new priorities with far-reaching financial consequences seemingly without giving too much thought to how the budgetary authority is going to make the necessary funds available within the tight framework of the headings of the financial perspective.

• [1]  The method used by the Commission is based on the same principles as the method used for the calculation of the correction of budgetary imbalances in favour of the UK. This is the only method that has a degree of formal recognition, based on the June 1984 Fontainebleau agreement. Accordingly, traditional own resources being pure Community revenue are not included in the calculation of the balances. Instead, it is the allocation key of Member States' VAT-based and GNP/GNI-based payments which is used for the calculations.
• [2] 1996 was the first year when the entire EU budget involved all 15 current Member States.
• [3]  Of course, the same is true for commitments where the actual budget figures have never even come close to the ceiling established by the decision on the system of own resources of 1.31% of GNI and 1.24% in payment appropriations of GNI.
• [4]  1986 to 2002 based on the outturn in payments. 2003 to 2005 based on the budget.
• [5]  1997 to 2002 based on the outturn in payments. 2003 to 2005 based on the budget.
• [6]  RAL, in the first place, thus are a direct and "normal" consequence of differentiated appropriations. However, besides this normal RAL, overall RAL as the total of outstanding commitments which remain to be paid once the conditions for payment are fulfilled also contains potentially abnormal RAL and actually abnormal RAL. Per definitionem, potentially abnormal RAL are dormant commitments in respect of which no payment has been made for the last two financial years or old commitments that have been in the accounts for at least five financial years. In contrast, actually abnormal RAL is the sum of commitments recorded in the accounts which lack a legal or factual justification for payment.

WORKING DOCUMENT NR. 3 ON THE EUROPEAN COMMUNITIES OWN RESOURCES

27 January 2005

Scenarios for the future of the European Communities' own resources

The current Council Decision of 29 September 2000 on the system of the European Communities' own resources[1], in its Article 9, contains a revision clause according to which

The Commission shall undertake, before 1 January 2006, a general review of the own resources system, accompanied, if necessary, by appropriate proposals, in the light of all relevant factors, including the effects of enlargement on the financing of the budget, the possibility of modifying the structure of the own resources by creating new autonomous own resources and the correction of budgetary imbalances granted to the United Kingdom as well as the granting to Austria, Germany, the Netherlands and Sweden of the reduction pursuant to Article 5(1)[2].

In response to a request from the European Parliament and in agreement with Council, the Commission committed itself to present the above mentioned report on the functioning of the financing system at a much earlier date.

On 14 July 2004 it published its Report on the operation of the own resources system[3] together with a proposal for a new Council Decision on own resources, accompanied by a proposal for a Regulation on the implementing measures for the correction of budgetary imbalances[4].

What Parliament expected from a new own resources system it had already formulated in its amendments to the proposal of 1999, stating the need for the European Union

· to create a system that must be "simple and readily understood by the public"

· to base it on criteria that best express "the ability to contribute of the citizens of Europe" while, at the same time, avoiding "recourse to compensation mechanisms for purposes of revenue" but instead correcting imbalances "by reforming the structure of expenditure"

· to "move steadily away from dependence on transfers from Member States"

· to "correct those features of its existing own resources which generate confusion because of the derogations applicable to national contributions".

Generalised correction mechanism

The Commission's own resources proposal does not foresee the introduction of new sources of funding for the next financial perspective. The major change introduced by the proposal concerns the correction mechanism for Member States' excessive budgetary burdens acknowledged as a principle in Fontainebleau in 1984.

The Commission argues in favour of replacing the current system with a generalised correction mechanism (GCM). This proposal for a GCM is based on the fact that despite the very positive evolution of its relative prosperity it remains only the United Kingdom which receives a partial refund of its contribution, while other net contributors with similar or lesser prosperity do not.

The changes in the degree of prosperity enjoyed by EU net contributors since 1984 are outlined in the following table:

GNI per capita of net contributors (EU-15 average = 100)
	2003	1984
United Kingdom	111.2	90.6
Denmark	111.1	104.0
Austria	109.8	--
Netherlands	106.6	95.0
Sweden	104.6	--
France	104.2	104.0
Germany	98.6	109.6
Italy	97.3	92.9

The main characteristics of the generalised correction mechanism applicable to any Member State are

Ø triggering if net contributions exceed 0,35% of a Member State's GNI (this threshold would represent the maximum accepted level of financial solidarity between Member States)

Ø refunding of contributions above this at a rate of 66% (the refund rate would be phased in for all Member States except the UK at the rate of 33%, 50%, 50% and 66%)

Ø limitation of the total refund volume to a maximum of EUR 7,5 billion a year, financed by all Member States based on their relative share of GNI.

In order to alleviate the impact of the introduction of the new system, the UK would receive, in addition to the ordinary correction, degressive top-up payments totalling EUR 5 billion over a four-year period ending in 2011.

The cost of the financial corrections entailed by the introduction of the 0,35% triggering threshold is estimated at max. EUR 7,5 billion for the period 2008-2013, comparable with what would be the overall cost of the current rebate mechanism under the future financial perspective.

The outcome of the system would be that the net balances of the largest net contributors would be at comparable levels, as shown below:

Estimated net budgetary balances (average 2008-2013)
	in % of GNI
	New correction mechanism	Current mechanism	No correction
United Kingdom	-0.51%	-0.25%	-0.62%
Netherlands	-0.48%	-0.56%	-0.55%
Germany	-0.48%	-0.54%	-0.52%
Sweden	-0.45%	-0.50%	-0.47%
Austria	-0.41%	-0.38%	-0.37%
Italy	-0.35%	-0.41%	-0.29%
France	-0.33%	-0.37%	-0.27%
Cyprus	-0.33%	-0.37%	-0.28%
Denmark	-0.25%	-0.31%	-0.20%
Finland	-0.19%	-0.25%	-0.14%
Spain	0.26%	0.23%	0.32%
Ireland	0.51%	0.47%	0.56%
Malta	1.10%	1.06%	1.16%
Belgium	1.27%	1.21%	1.32%
Slovenia	1.34%	1.31%	1.40%
Portugal	1.54%	1.50%	1.60%
Greece	2.20%	2.16%	2.25%
Hungary	3.09%	3.06%	3.15%
Czech Republic	3.21%	3.17%	3.26%
Slovakia	3.31%	3.27%	3.36%
Estonia	3.79%	3.76%	3.85%
Poland	3.80%	3.76%	3.85%
Lithuania	4.44%	4.41%	4.50%
Latvia	4.45%	4.40%	4.51%
Luxembourg	5.84%	5.80%	5.89%

Genuinely tax-based own resource as from 2014

As shown above, the Commission's new own resources proposal does not foresee the introduction of new sources of funding for the next financial perspectives but rather tries to update the national contribution shares via the generalised correction mechanism. Nevertheless, in its Report on the operation of the own resources system, the Commission argues in favour of introducing as from 2014 a genuine fiscal own resource.[5]

With this new tax based resource the Commission aims at "forging the link between citizens and the EU budget". It would increase understanding by citizens of the resources going to the EU budget and would make decision makers more accountable. The fiscal resource would be introduced progressively as a replacement to the current VAT resource, alongside a more limited GNI resource. Since it would thus replace existing resources it would be neutral in terms of the level of EU funding.

At the current stage of EU integration a fully tax-based system is considered not realistic by the Commission and is therefore not proposed.

The Commission's three options

The Commission's three main candidates as tax based own resource are

Ø a share of the tax rate on energy consumption, limited to motor fuel for road transport ("eco-tax") with consideration also being given to aviation fuel and related emissions as a possible future development to end the current tax exemption for jet fuel;

Ø a share of the national VAT rate, making the financing of the EU more understandable to citizens (EU and national VAT should appear as separate taxes on the invoices or receipts);

Ø a share of the corporate income tax as a longer term option.

By chosing any of these three options the concept of the EU as a Union of Member States and citizens would be transposed into the area of financing the EU budget. Strengthening the direct link of citizens to the budget would also help focussing expenditure debates on substance rather than on purely national budget net positions.

Feasibility of the Commission's options

As to the feasibility of the three options the following remarks can be made:

Option 1: Own resources system with fiscal resources related to energy consumption

The introduction of a fiscal resource based on road transport fuel would be technically possible in around 3 - 6 years. It would be relatively simple from an administrative point of view as the tax base is already harmonised at EU level by the new directive on energy taxation.[6]

EU rates below half of the minimum rates set by the directive would be enough to finance half of the EU budget.

Option 2: Own resources system with a fiscal VAT resource

The introduction of an EU VAT rate would be technically possible in around 6 years. Contrary to the current "statistical" VAT resource, it would create a clear direct link between the financing of the EU budget and the citizen and would increase awareness of the costs of the Union. Potential difficulties with this proposal are related to incomplete harmonisation of Member States' VAT systems mainly linked to zero-rated goods. If the effects of zero-rates could be neutralised, the EU rate would have the same impact on comparable consumers across the Union.

An EU rate of 1% would be enough to cover about half of the financing needs of the EU budget.

Option 3 - Own resources system with a fiscal resource based on corporate income

This alternative would take longest to implement, both from a political as well as from an administrative perspective. It would need a common consolidated tax base with a minimum tax rate instead of 25 separate national tax systems and a multiplicity of tax laws, conventions and practices.

Since revenue from corporate income taxes is significant (with total revenue in the EU currently representing on average 2,6% of total EU GNI), for the needs of the EU budget less than a quarter of that revenue would need to be assigned to the EU.

• [1]  OJ L 253, 7.10.2000, p. 42
• [2]  Article 5(1) restricts the financing share in the cost of the British rebate of Austria, Germany, the Netherlands and Sweden to one fourth of their normal share resulting from the calculation method.
• [3]  COM(2004) 505 final
• [4]  COM(2004) 501 final
• [5]  This reflects in a single article (Art. 9) of the actual own resources proposal which reads: The Commission shall submit to the Council a proposal to modify the own resources structure by introducing a genuinely tax-based own resource to be operational from 1 January 2014.
• [6]  Directive 2003/96/EC of 27.10.2003 of the Council restructuring the Community framework for the taxation of energy products and electricity (OJ L 283 of 31.10.2003).

WORKING DOCUMENT NR. 4 ON THE FUTURE OF THE EUROPEAN UNION'S OWN RESOURCES

8 November 2006

Starting point

Background

Parliament’s demands …

In its opinion[1] to the 1999 Commission proposal on which the current own resources system is based, Parliament asked for a system of EU revenue that should be

· simple and readily understood by the public,

· based on criteria that best expressed the ability to contribute while, at the same time, avoiding recourse to compensation mechanisms for purposes of revenue,

· independent of transfers from Member States and

· that should do away with those features of the existing system which generate confusion because of the exemptions applicable to national contributions.

… and Council’s response

The Council decision[2] that was finally adopted on 29 September 2000, entering into force on 1 March 2002, did anything but fulfil these demands: It has codified the UK rebate as well as the adjustments of the financing shares for the rebate of Austria, Germany, the Netherlands and Sweden - instead of planning for a phasing-out of the UK rebate a similar mechanism was extended to other Member States. By raising the share of traditional own resources that can be retained by the Member States to compensate for their collection costs from 10% to 25%, the “traditional own resources”-part of EU revenue was further reduced.

However, despite all these arrangements that were not welcomed by Parliament, the Council decision also contained some chances for a "better" future in form of a detailed revision clause.

The “Schreyer proposals” of 2004

In July 2004, in accordance with Article 9 of the Council decision, the Commission presented its Report on the operation of the own resources system[3] as well as proposals for a new decision on the system of own resources and for an implementing regulation for the correction of budgetary imbalances[4].

In its report, the Commission proposed that the Council reflect on the introduction by 2014 of a new funding system for the EU, centred around a main fiscal resource based on either energy, VAT or corporate income tax. This tax based resource would replace existing resources and would therefore be neutral in terms of the level of EU funding.

Three main candidates as a tax based own resource were listed, namely a share of:

· the tax rate on energy consumption, limited to motor fuel for road transport[5]

· the national VAT rate, making the financing of the EU more understandable to citizens[6]

· a corporate income tax[7].

A fully tax-based system was not considered realistic at this stage of EU integration and not proposed by the Commission. The fiscal resource would be introduced progressively as a replacement to the current VAT resource, alongside a more limited GNI resource.

As for the question of the British rebate, the Commission proposed to adjust the existing correction mechanism so as to apply it to all main contributors, while giving assurances to those not benefiting from such a correction that the cost for them would not soar, by limiting the volume of corrections to a maximum amount.[8]

Your rapporteur thought the Commission’s ideas very interesting and worth serious reflection. However, the Member States seemed not willing to pursue them and the new Commission, instituted in 2005, made no serious effort for progress. Of course, this standstill was mainly due to the ongoing negotiations for the new multiannual financial framework and to the fact that EU expenditure and revenue could not be considered isolated from each other.

At the Brussels European Council in December 2005, Member States could finally agree on a new financial perspective for 2007 – 2013, an agreement on expenditure that had only become possible by granting far-reaching concessions for this, that and the other Member State on the revenue side.

The “reform” proposed by the Brussels European Council 2005

In consequence, the Commission proposal of 2006 aiming at implementing the results of the European Council’s conclusions makes the financing of the European Union's budget certainly not more, but less, transparent, so that not even the adherence to the principle of equity can be judged easily. The requirements for a new system as adopted by the European Parliament in its position of 1999 again are certainly not met.

According to this proposal, some Member States were to benefit, between 2007-2013, from reduced rates of call of VAT or from gross reductions in their annual GNI contributions. These gross reductions would be financed by all Member States, including the two beneficiaries themselves.

The proposal, in principle, leaves the UK correction, the "British rebate", intact except for expenditure in the new Member States (which will be excluded from total allocated expenditure for the purpose of calculating the UK correction). However, CAP market expenditure in the new Member States shall be excluded from this exception, i.e. be part of the total allocated expenditure that is used for calculating the UK rebate.

Parliament's opinion - Lamassoure report 2006

Because this latest Commission proposal does anything but meet the criteria set out by Parliament in its 1999 resolution and is running against his own personal conviction on the need for a profound reform towards more simplicity, equity and transparency, your rapporteur in his report adopted on 4 July 2006[9] has limited himself to additions to the text stressing the importance of the review process to come.

His amendments have simply indicated the conditions for the review and Parliament's involvement, as laid down in the new Interinstitutional Agreement of 17 May 2006 on budgetary discipline and sound financial management. Special provisions for certain Member States may be unavoidable in the current system. They are, however, anything but desirable and should only be considered a necessary evil until a new, genuinely fair system has been devised in the review process.

In his report your rapporteur also pointed out that the conclusions of the dialogue on the own resources topic that has been led between the national parliaments and the European Parliament for some time now should be duly taken into account for the review. He concluded that he intended to present the results of the work conducted jointly by the national parliaments and the European Parliament in a comprehensive own initiative report on the future of the EU's own resources in the months to come.

• [1]  Resolution of 11 March 1999, on the need to modify and reform the European Union’s own resources system (Haug report).
• [2]  Council Decision 2000/597.
• [3]  (COM(2004)0505).
• [4]  Both proposals contained in COM(2004)501final/2
• [5]  Consideration was also given to aviation fuel and related emissions as a possible future development to end the current tax exemption for jet fuel.
• [6]  There would be no additional tax burden as the EU rate would be offset by an equivalent decrease of the national VAT rate. The EU and national VAT should appear as separate taxes on the invoices or receipts.
• [7]  This alternative would take longest to implement since a political agreement would be needed on the principle of achieving harmonization of the tax base, before setting a minimum rate.
• [8]  This general correction mechanism would be triggered if net contributions exceeded 0.35% of each country’s GNI. Contributions above this would be refunded at a rate of 66%. The total refund volume would be limited to a maximum of EUR 7.5 billion a year. The introduction of the mechanism should be accompanied by transitional measures for the UK in order to alleviate the financial impact of the changeover, over a 4-year period.
• [9]  T6-0292/2006

WORKING DOCUMENT NR. 5 ON THE FUTURE OF THE EUROPEAN UNION'S OWN RESOURCES

13 November 2006

Towards the review

"If we, as parliamentarians, want a say on the finances of the Union, as to both revenue and expenditure, the review process 2008 - 2009, will be our opportunity, but the formulation of that [our] input needs to begin right away."

Lord Grenfell in his summary of Working Group 4 of the

Joint Parliamentary Meeting on the Future of Europe, 8-9 May 2005

The need for reform

The negotiations for the new Financial Framework 2007-2013 have shown that the current system of own resources does not provide the European Union of 25 (27) Member States with a solid and coherent financial basis for implementing its political choices. The Member States' contributions still come out of the national budgets. They are calculated according to a method that has become increasingly obscure, unfair and impossible for the citizens to understand. Besides, the modalities of the current system are decided behind closed doors without any parliamentary control.

Your rapporteur is deeply convinced that EU revenue needs to be thoroughly reformed in a way which prevents Member States from only wanting to spend Community funds in those areas where they themselves profit most instead of concentrating the money available on those policies beneficial to Europe as a whole and most important for its future.

The "full and wide-ranging review of all areas of EU expenditure and revenue, including the British rebate"[1], which the Commission has been invited to undertake by the Brussels European Council of last December, with a view to reporting in 2008 / 2009, may offer a last chance in the foreseeable future, to create such a new and truly European system which could then become operational at the beginning of the next financial framework starting in 2014. For all past efforts to steer the Union towards a more transparent system that is fair by its own virtue have failed so far.

Cooperation with the national parliaments

When studying the proposals made by the Commission in 2004[2], your rapporteur came to the conclusion that any work of the European Parliament on the own resources topic with an aim to finding an equitable, simple and transparent solution would need to be done in close cooperation with the parliaments of the Member States because it was them, that in the end, would need to agree on any proposal made.

This was why the own resources topic was put on the agenda of the June 2005 meeting of the EP Committee on Budgets with the national parliaments' budget committees. The positive reaction of the representatives of the national parliaments to having the own resources item on the agenda and the interesting and open discussions led on this occasion encouraged your rapporteur to proceed in this direction.

In November 2005, a questionnaire drafted by the rapporteur was sent to all budget committees of the national parliaments. The objective of this questionnaire was to begin to explore whether some central basic principles for a reform of the own resources system could be established which could be supported by the European Parliament and a representative majority of the parliaments of the Member States ("old" and "new" ones, "net-payers" and "net-contributors", Southern and Northern ones, etc.).

The reactions to this questionnaire were manifold: Some parliaments, for one reason or another, chose not to reply at all, some parliaments replied in writing and some parliaments invited the rapporteur for a personal exchange of views. So far, the rapporteur has been given the opportunity to speak to the budget committees, or their representatives, of Luxembourg, Portugal, Finland, France, Germany, Spain, Belgium and Hungary.

In analysing the written replies to the questionnaire as well as the results of the bilateral meetings, some general points of possible agreement have slowly begun to emerge. These were further developed by the Working Group on Own Resources of the Interparliamentary meeting of 8 – 9 May 2006, jointly organised by the European Parliament and the Austrian Parliament in Brussels.

Many participants of this meeting considered the idea of supporting a future informal working group of parliamentarians to feed suggestions into the review planned for 2008 / 2009 as a good way to ensure that parliaments were fully involved in the process[3]. This positive assessment on establishing a working group was also shared by the participants of the annual meeting between the chairs of the national parliaments' committees on budget and the EP's Committee on Budgets which took place on 21 June 2006 in Brussels and which provided an excellent opportunity for another round of talks.

In your rapporteur's view, the next Joint Parliamentary Meeting of 4 - 5 December 2006 will offer the opportunity to promote the involvement of the European Parliament and the national parliaments in the review process and steer the dialogue into a more structured phase. "The future financing of the Union" will again be the topic of one Working Group. Interesting and productive discussions on the basis of the work already done jointly will certainly follow.

If parliamentary contacts, be they on a multilateral or bilateral level, continue in the spirit of mutual trust and openness they have started in, your rapporteur is convinced that some common understanding on basic principles how the own resources system of the future should look like could be achieved between the European Parliament and the parliaments of the Member States.

Own initiative report on the future of the EU's own resources

Your rapporteur intends to include the results of the work conducted jointly by the national parliaments and the European Parliament in his own initiative report on the future of the EU's own resources, to be debated and voted in plenary in spring of 2007. This report could then provide some common guidelines for the Commission's review work, thus giving a clear signal to the Heads of State and government of what their parliaments' concepts for the future may be.

Basic principles for any new system

With the Schreyer proposals of 2004 as a starting point and the study on own resources commissioned by Parliament in 2005[4] as some further food for thought, your rapporteur, in his numerous discussions with representatives of the national parliaments, would hope for a consensus emerging on the following cornerstones for a reform:

· Full respect of the fiscal sovereignty of the Member States

Under no circumstances shall a new system grant the European Union the right to levy taxes. Fiscal sovereignty will remain with the Member States alone who might authorise the Union for a limited period of time to directly benefit from a certain share of a tax. This decision by the Member States can be revoked at any time.

· Fiscal neutrality

All other things equal, the transfer of a policy to the European level must not increase overall public expenditure nor the tax burden for the citizens. Should a new system directly allocate part of a tax to the European Union, an equivalent reduction will have to take place elsewhere.

· No changes to the order of magnitude of the EU budget

The ceiling of 1,24% of GNI will be taken for granted. Reforming the own resources of the Union shall not result in any increase in the level of magnitude of the budget, which is a different issue.

· Progressive phasing-in of the new system

Transition periods for a gradual introduction of the new system have to be foreseen. If political agreement could be achieved, a first phase of the reform could start from 2009. While keeping the system of national contributions as such, it could be modified to become more simple, transparent and absolutely in proportion with the relative wealth of each Member State.

· Establishment of a clear political link between a reform of revenue and a reform of expenditure

A reform of the structure of EU revenue and a reform of the structure of EU expenditure have to go hand in hand, as foreseen in Declaration 3 of the new Interinstitutional agreement. Changing from a system of Member States’ contributions to a system of genuine own resources directly allocated to the Union will also free EU expenditure from having to comply with any “I want my money back!” requirements.

Further considerations

While it is clear to your rapporteur that the time for a genuine European tax has not yet come,

in the long term, the possibility of returning to a system as originally intended by the Treaty of Rome should be considered. The burden on national treasuries of contributing to EU finances could be reduced by directly attributing to the European Union a fiscal resource, decided upon within a national framework but closely linked to community activities. Such a second phase could be progressively introduced from 2014.

In order to have up-to-date reliable data to explore concrete possibilities for future components of EU revenue, your rapporteur is also looking forward to the results of a study commissioned by the European Parliament in October 2006 which will focus on some taxes that might be candidates for a new Own resources system. To clearly establish the political choices available, the Commission could also be invited to present a detailed account of the advantages and disadvantages of existing national taxes that could be used for this purpose while fully respecting the basic principles as listed above.

In his initiative report on own resources that is scheduled to go to plenary in spring 2007 your rapporteur, on the basis of the work done in the last year, in close cooperation with the national parliaments, expects to be in a position to present some concrete ideas on how a future system of own resources that is fair and easily understandable for our citizens and can do without compensation mechanisms and national exemptions, could look like.

ANNEX

Interinstitutional Agreement on budgetary discipline and sound financial management

3. Declaration on the review of the financial framework

1. In accordance with the conclusions of the European Council, the Commission has been invited to undertake a full, wide-ranging review covering all aspects of EU spending, including the Common Agricultural Policy, and of resources, including the United Kingdom rebate, and to report in 2008/2009. That review should be accompanied by an assessment of the functioning of the Interinstitutional Agreement. The European Parliament will be associated with the review at all stages of the procedure on the basis of the following provisions:

- during the examination phase following the presentation of the review by the Commission, it will be ensured that appropriate discussions take place with the European Parliament on the basis of the normal political dialogue between the institutions and that the positions of the European Parliament are duly taken into account;

- in accordance with its conclusions of December 2005, the European Council "can take decisions on all the subjects covered by the review". The European Parliament will be part of any formal follow-up steps, in accordance with the relevant procedures and in full respect of its established rights.

2.     The Commission undertakes, as part of the process of consultation and reflection leading up to the establishment of the review, to draw on the in-depth exchange of views it will conduct with European Parliament when analysing the situation. The Commission also takes note of the European Parliament's intention to call for a conference involving the European Parliament and the national parliaments to review the own-resources system. It will consider the outcome of any such conference as a contribution in the framework of that consultation process. It is understood that the Commission's proposals will be put forward entirely under its own responsibility.

• [1]  Revision clause included in the Interinstitutional Agreement of 17 May 2006 - see ANNEX.
• [2]  "Schreyer proposals", COM(2004)505 and COM(2004)501
• [3]  Summary of Working Group 4 as presented to the plenary of the JPM on 9 May 2006
• [4]  Study Group for European Policies (SEP), 30 June 2005: Own resources: Evolution of the system in a EU of 25. Study for the European Parliament.

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (20.12.2006)

pre Výbor pre rozpočet

o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie
(2006/2205 (INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bart Staes

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že systém príjmov Európskej únie je zastaraný. Príspevky členských štátov, ktoré boli pôvodne plánované ako dodatočné zdroje („zdroje z DPH“) alebo osobitné zdroje („zdroje z HNP“), v súčasnosti predstavujú 90 % financovania Únie; vzhľadom na túto úroveň a so zreteľom na mnohé technické úpravy, ktoré boli v priebehu rokov uskutočnené, má tento systém neprijateľné nedostatky, ktoré priznali aj Komisia a sekretariát Rady;

2.  zdôrazňuje, že tento systém v závažnej miere oslabuje myšlienku Spoločenstva. Financovanie spoločných výdavkov z príspevkov členských štátov vedie jednotlivé krajiny k tomu, že uvažujú so zreteľom na „primeranú návratnosť prostriedkov“; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby s predpokladom nového systému vlastných zdrojov napravili nedostatky súčasného systému tradičných vlastných zdrojov a vlastných zdrojov založených na DPH a na HND, ako sa uvádza vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2005; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na nepriamo merané služby finančného sprostredkovania (FISIM);

3.  súhlasí so stanoviskom Európskeho dvora audítorov[1], že je veľmi problematické uskutočniť dôkladnú reformu systému vlastných zdrojov Spoločenstva, keď je diskusia o tejto reforme priamo spojená s rokovaniami o finančných stropoch a sumách, ktoré sa majú vynaložiť na politiky Spoločenstva v rámci viacročného finančného rámca;

4.  víta preto skutočnosť, že doložka o revízii, ktorá bola odsúhlasená na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 15. a 16. decembra 2005, umožňuje prípravu a prijatie celkovej reformy systému vlastných zdrojov pred koncom obdobia nového finančného odhadu;

5.  pripomína, že bez ohľadu na zvolený systém by tento systém mal byť transparentný a nákladovo účinný a mal by zahŕňať zásadu, že treba zverejňovať údaje o všetkých príjemcoch európskych finančných prostriedkov. Systém by mal byť vytvorený tak, aby sa predišlo podvodom a nezrovnalostiam, aby sa dodržiavala zásada účelného vynakladania prostriedkov a aby Európsky dvor audítorov mohol uskutočňovať primeranú a účinnú kontrolu na všetkých úrovniach;

6.  trvá na tom, že každá reforma tohto druhu by mala byť nákladovo neutrálna, aby ju verejnosť prijala; nemala by mať za následok zvyšovanie verejných výdavkov a vyššie zaťaženie daňových poplatníkov; vnútroštátne kontrolné úrady a Európsky Dvor audítorov by mali byť požiadané o overenie správneho uplatňovania tejto zásady;

7.  v súlade s duálnym charakterom EÚ ako únie občanov a štátov je nevyhnutné, aby Európsky parlament a Rada spoločne prijali rozhodnutie o novom systéme vlastných zdrojov;

8.  je nevyhnutné zlepšiť demokratickú zodpovednosť európskych orgánov voči daňovým poplatníkom, aby sa zvýšila dôvera občanov; financovanie EÚ tiež zahŕňa prispôsobenie obdobia viacročného finančného rámca zákonodarnému obdobiu Európskeho parlamentu;

9.  pokiaľ ide o ročný rozpočet, je potrebné čo najskôr ukončiť rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, ako je stanovené už v ústavnej zmluve, aby mal Európsky parlament zaručené úplné spolurozhodovanie vo všetkých rozpočtových kategóriách;

10.  vyzýva príslušný výbor, aby zorganizoval konferenciu o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie, na ktorej by sa zúčastnili zástupcovia národných parlamentov členských štátov.

POSTUP

Názov	Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
Referenčné čísla	2006/2205(INI)
Gestorský výbor	BUDG
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	CONT 12.109.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Bart Staes 20.6.2006
Prerokovanie vo výbore	27.11.2006		20.12.2006
Dátum prijatia	20.12.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Inés Ayala Sender, Herbert Bösch, Paul van Buitenen, Simon Busuttil, Paulo Casaca, Antonio De Blasio, Petr Duchoň, Szabolcs Fazakas, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Umberto Guidoni, Dan Jørgensen, Ona Juknevičienė, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jan Mulder, Bart Staes, Margarita Starkevičiūtė, Kyösti Virrankoski, Marilisa Xenogiannakopoulou
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Caspary, Valdis Dombrovskis, Paul Rübig
Náhradníci (čl. 178 ods. ) prítomní na záverečnom hlasovaní

• [1]  Pozri odsek 18 stanoviska č. 2/2006 (Ú. v. EÚ C 203, 25. 8. 2006, s. 50).

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (1. 2. 2007)

pre Výbor pre rozpočet

o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie
(2006/2205(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elisa Ferreira

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  potvrdzuje, že je potrebné zrevidovať súčasný systém vlastných zdrojov, aby sa stal pre európskych občanov transparentnejším, spravodlivejším, jednoduchším, zrozumiteľnejším a aby lepšie zodpovedal zásade európskej solidarity;

2.  zdôrazňuje význam zapojenia Európskeho parlamentu do rozsiahlej výmeny názorov o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie, ako je stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006;

3.  uznáva, že náročná diskusia o finančnom výhľade na obdobie 2007 – 2013, ako aj zložitý charakter konečnej dohody svedčia o obmedzeniach súčasného systému a potvrdzujú, že táto iniciatíva je vhodná a prichádza v správnom čase;

4.  víta pracovné metódy spravodajcu, a najmä úzke zapojenie národných parlamentov v jednotlivých fázach tohto procesu, čo umožňuje dosiahnutie konvergencie;

5.  domnieva sa, že vlastné zdroje sú pri revízii finančného výhľadu najdôležitejšie; preto má v úmysle bezodkladne začať prípravy na túto dôležitú činnosť tak, aby bolo zabezpečené zapojenie všetkých príslušných výborov, ako sa to osvedčilo pri úvodných rokovaniach;

6.  očakáva výsledky technických štúdií, ktoré dal v októbri 2006 vypracovať Parlament a na základe ktorých sa prijme politické rozhodnutie o alternatívnych mechanizmoch rozpočtového financovania, čím by sa však nemalo zvýšiť daňové zaťaženie európskych občanov ani umožniť jednotlivým členským štátom zachovať si existujúce systémy náhrad; domnieva sa, že je potrebné vyhodnotiť makroekonomické dôsledky jednotlivých navrhovaných mechanizmov;

7.  zdôrazňuje, že zásada suverenity členských štátov v daňovej oblasti sa musí spojiť s potrebou silného spoločného rozpočtu, schopného podporovať tie politiky, ktoré sú efektívnejšie rozvinuté na úrovni EÚ, ako je napr. posilňovanie internej solidarity a vonkajšej konkurencieschopnosti;

8.  domnieva sa, že problematika vlastných zdrojov EÚ by mala byť pre európskych občanov prehľadnejšia a transparentnejšia, čo by Komisii a rozpočtovým orgánom poslúžilo pri dodržiavaní potrebnej disciplíny, keď prijímajú rozhodnutia o výdavkoch;

9.  zdôrazňuje, že nový systém musí vychádzať zo zásady progresivity, a teda v prípade potreby prihliadať na výšku príjmov jednotlivých členských štátov, aby sa dalo určiť, do akej miery budú môcť prispievať do rozpočtu EÚ;

10. takisto zdôrazňuje dôsledky, ktoré môže mať zvýšenie počtu členských štátov na integračnú kapacitu Európskej únie, najmä pokiaľ ide o jej kohéznu politiku; preto odporúča, aby každá revízia súčasného systému vlastných zdrojov zaručovala trvalú udržateľnosť minulých i budúcich rozširovaní;

11. zastáva názor, že skôr, než sa začne uvažovať o nových spôsoboch zdaňovania, je potrebné dôkladne preskúmať možnosti súčasných modelov s cieľom vyhnúť sa zavedeniu nových spôsobov zdanenia, ktoré by mohli mať za následok zvýšenie daňového zaťaženia;

12. zdôrazňuje, ako sa uvádza v novej medziinštitucionálnej dohode, že celková reforma by mala zahŕňať tak príjmovú, ako aj výdavkovú stranu rozpočtu vrátane dôkladnejšej revízie niektorých výdavkových položiek, napr. položky týkajúcej sa spoločnej poľnohospodárskej politiky, čím sa zabezpečí, že Európska únia bude mať rozpočet, ktorý príjmovou i výdavkovou časťou prispeje k úspechu lisabonskej stratégie;

13. podporuje postupné zavedenie akýchkoľvek nových mechanizmov financovania, ako je zavedenie skutočných vlastných zdrojov Európskej únie, napríklad vo forme dane z pridanej hodnoty, spotrebnej dane na motorové palivá v cestnej doprave, spotrebnej dane na tabak a alkohol, environmentálnej dane alebo podielu dane z príjmu právnických osôb vypočítaného podľa spoločného konsolidovaného základu dane počas dlhšieho prechodného obdobia.

POSTUP

Názov	Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
Číslo postupu	2006/2205(INI)
Gestorský výbor	BUDG
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ECON 16.11.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Elisa Ferreira 24.10.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	19.12.2006		23.1.2007
Dátum prijatia	30.1.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, David Casa, Konstantin Dimitrov, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Evgeni Kirilov, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht, Lars Wohlin
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Harald Ettl, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Giovanni Pittella
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Dariusz Maciej Grabowski, Holger Krahmer, Kurt Lechner, Heide Rühle
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (27.2.2007)

pre Výbor pre rozpočet

o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie
(2006/2205(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gerardo Galeote

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  víta rozhodnutie Európskej rady z 15. a 16. decembra 2005 vyzvať Komisiu, aby vykonala úplnú a rozsiahlu revíziu všetkých aspektov nákladov a zdrojov EÚ a vypracovala správu v období 2008/2009; rovnako víta vyhlásenie o revízii finančného rámca, ktoré je prílohou Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1];ľutuje, že Európska rada súhlasila s ďalšími rabatmi pre niektoré prispievajúce krajiny, a tak ešte viac skomplikovala systém vlastných zdrojov a prisúdila väčšiu dôležitosť neprezieravému konceptu primeraného návratu investícií;

2.  pripomína, že zásada finančnej nezávislosti zakotvená v článku 269 Zmluvy o ES a vykonaná rozhodnutím Rady 70/243/ESUO, EHS, Euratom z 21. apríla 1970 o nahradení finančných príspevkov členských štátov vlastnými zdrojmi Spoločenstva[2] bola založená na snahe zabezpečiť, aby Spoločenstvo malo dostatok zdrojov na to, aby zostalo nezávislé od národných pohnútok, a zaručiť rešpektovanie zásady solidarity, na ktorej je založená regionálna politika Únie;

3.  uznáva, že sa musia rešpektovať zásady fiškálnej nezávislosti, subsidiarity, fiškálnej neutrality a zodpovednosti;

4.  vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie v roku 2008 dôkladne zvážila potrebu zabezpečiť priame, jednoduché a transparentné prepojenie medzi zdrojmi Únie a jej občanmi zavedením menej komplexného a demokratickejšieho systému zdrojov pre Úniu a zabezpečením lepšej informovanosti o pôvode financovania Európskej únie tak na európskej ako aj na národnej úrovni pri zohľadnení regionálnych záujmov;

5.  navrhuje, aby sa pri zabezpečovaní takéhoto prepojenia náležite zvážil odvod časti vymeranej dane do rozpočtu Únie pri dôkladnom zohľadnení požiadaviek zmluvy, ktoré sa týkajú najvzdialenejších regiónov (článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES);

6.  uznáva, že v dohľadnej budúcnosti a vzhľadom na budúce kompetencie a povinnosti Európskej únie ostanú príspevky členských štátov dôležitým zdrojom príjmov Únie, podnecuje však Komisiu, aby navrhla systém zvýšenia príjmov, ktorý by podstatne znížil význam týchto národných príspevkov, pričom by zachoval minimálnu časť príspevkov podľa relatívnej prosperity každého členského štátu;

7.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby akýkoľvek nový systém odrážal relatívnu prosperitu každého členského štátu a jeho platobné možnosti;

8.  vyzýva európskych predstaviteľov, aby sa vo svojich diskusiách neobmedzovali len na otázku výdavkov, ale aby zdôraznili aj ich prínosy a návrat investícií, najmä pre najstaršie členské štáty;

9.  požaduje, aby sa rešpektovala „zásada z Fontainebleau“, pokiaľ sa nedotýka územnej súdržnosti EÚ, a aby sa preto zrušili rabaty, ktoré už očividne stratili svoju opodstatnenosť;

10. dúfa, že pri diskusii o reforme systému vlastných zdrojov organizovanej národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, ktoré by mali túto reformu konzultovať aj s Výborom regiónov, sa budú zohľadňovať regionálne záujmy.

POSTUP

Názov	Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
Číslo postupu	2007/2205(INI)
Gestorský výbor	BUDG
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	REGI 7.9.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Gerardo Galeote 24.11.2004
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	19.12.2006		1.2.2007
Dátum prijatia	27.2.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: 36 –: 5 0: 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Antonio De Blasio, Gerardo Galeote, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Husmenova, Alain Hutchinson, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Bernard Poignant, Elisabeth Schroedter, Stefan Sofianski, Catherine Stihler, Margie Sudre, Oldřich Vlasák
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Ljudmila Novak, Francisca Pleguezuelos Aguilar
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Simon Busuttil, Wolf Klinz, Thomas Wise
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

• [1]  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
• [2]  Ú. v. ES L 94, 28. 4. 1970, s. 19.

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (23.1.2007)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie
(2006/2205(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Carlos Carnero González

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že súčasný systém vlastných zdrojov Únie nie je ani transparentný a zrozumiteľný občanovi, a nespĺňa ani ciele uvedené v zmluvách, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie finančnej nezávislosti Európskej únie;

2.  domnieva sa, že systém vlastných zdrojov sa musí prispôsobiť inštitucionálnym reformám Únie zameraným na posilnenie práv občanov a na úlohu, ktorú zohrávajú v Únii;

3.  upozorňuje, že súčasný systém namiesto toho, aby poskytoval EÚ dostatočné vlastné zdroje na uskutočňovanie jej politiky, čoraz viac znejasňuje európskym občanom financovanie Spoločenstva a vedie k rokovaniam o znižovaní prostriedkov medzi členskými štátmi, či už ide o čistých prispievateľov alebo príjemcov, na základe princípu tzv. spravodlivej návratnosti, ktorý vôbec neberie do úvahy rôzne výhody, ktoré všetkým partnerom Spoločenstva vyplývajú z členstva v Únii, a ktorý odporuje logike súdržnosti;

4.  podporuje preto hĺbkové preskúmanie systému financovania Únie (výdavky aj príjmy), ktoré sa Komisia zaviazala uskutočniť v rokoch 2008/2009, v súlade so závermi dosiahnutými na Európskej rade z 15. a 16. decembra 2005 a v súlade s vyhlásením o preskúmaní viacročného finančného rámca, ktoré tvorí prílohu k medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006;

5.  považuje za nevyhnutné vytvoriť nový systém vlastných zdrojov Únie, ktorý bude:

–   vytvorený zo skutočných vlastných zdrojov Spoločenstva, a nie z príspevkov jednotlivých štátov do európskeho rozpočtu;

–   skutočne prispievať k zlepšeniu súdržnosti v rámci Európskej únie;

–   zabezpečovať Únii dostatočné prostriedky na primerané financovanie jej politík, najmä vzhľadom na budúce rozširovanie a na bezprostrednejšie zosúladenie ich výdajov s politickými prioritami Únie;

–   transparentný a zrozumiteľný;

–   podliehať absolútne demokratickému rozhodovaciemu a kontrolnému procesu;

–   založený na rovnosti;

–   priamo spájať občanov s Úniou;

6.  považuje v tomto ohľade za vhodné postupne zaviesť skutočné vlastné zdroje Únie daňovej povahy, ktoré by Úniu oslobodili od jej závislosti od prevodu prostriedkov z členských štátov, vytvorili priamy vzťah medzi občanmi a finančnými prostriedkami Spoločenstva, boli by efektívne a založené na rovnosti a nepredstavovali by žiadne zvýšenie celkového zaťaženia daňových poplatníkov;

7.  pokiaľ ide o rozhodovacie mechanizmy v súvislosti s vlastnými zdrojmi Únie:

–   v prvom rade opätovne potvrdzuje svoj súhlas s mechanizmom, ktorý predpokladá európska ústava, to znamená na jednej strane so základnými ustanoveniami vyjadrenými v európskom zákone Rady, vydanom po konzultáciách s Európskym parlamentom a schválenom všetkými členskými štátmi v súlade s ich ústavnými predpismi, a na druhej strane s vykonávacími predpismi vypracovanými podľa zákona Rady, prijatého kvalifikovanou väčšinou po tom, ako ho schválil Parlament;

–   pripomína však, že tieto ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou celkovej dohody o financovaní Únie, zakotvenej v európskej ústave a založenej na týchto zásadách:

●   posledné slovo ohľadne vlastných zdrojov majú členské štáty;

●   súčasný finančný rámec je súčasťou zmluvy podľa zákona o viacročnom finančnom rámci, ktorý si vyžaduje dohodu medzi Radou a Parlamentom;

●   rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami v rámci ročného rozpočtu je zrušené;

●   Parlament má rozhodovaciu právomoc v oblasti celkového ročného rozpočtu;

8.  zdôrazňuje, že ďalšie prehlbovanie európskej politickej integrácie si bude nevyhnutne vyžadovať zjednodušenie rozhodovacieho procesu týkajúceho sa vlastných zdrojov, s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, a takisto bude potrebné poskytnúť Európskemu parlamentu právomoc schvaľovať tieto zdroje spoločne s národnými parlamentmi členských štátov, aby to bolo v plnej miere rozhodovanie Spoločenstva;

9.  domnieva sa, že úspešnosť uvedeného preskúmania si vyžaduje, aby sa paralelne s reformou systému vlastných zdrojov prepracovali aj výdavkové ciele Únie s cieľom posilnenia všetkých jej politík, pričom sa bude brať do úvahy spôsob, akým sa uberá proces európskej integrácie, a aby bol založený na spoločných úvahách Európskeho parlamentu, Komisie, Rady a národných parlamentov;

10. je presvedčený, že preskúmanie finančného rámca v polovici doby jeho uplatňovania poskytne príležitosť na prepracovanie cieľov politík Spoločenstva; želá si preto, aby sa už bezodkladne začali príslušné prípravy, do ktorých budú zapojené všetky výbory zodpovedné za túto oblasť, ako tomu bolo v prípade úvodných rokovaní;

11. víta preto metodiku, ktorú spravodajca uplatňuje, pokiaľ ide o dialóg s národnými parlamentmi, ako aj plodné diskusie o budúcnosti Európy, ktoré sa dosiaľ uskutočňovali v rámci parlamentných fór.

POSTUP

Názov	Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
Číslo postupu	2006/2205(INI)
Gestorský výbor	BUDG
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	AFCO 7.9.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Carlos Carnero González 23.11.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	23.11.2006		22.1.2007
Dátum prijatia	23.1.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	James Hugh Allister, Carlos Carnero González, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Andrew Duff, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Genowefa Grabowska, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Marie-Line Reynaud, Adrian Severin, Alexander Stubb, Riccardo Ventre
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ashley Mote, Gérard Onesta, Jacek Protasiewicz
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

POSTUP

Názov

Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie

Císlo postupu

2006/2205(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi

BUDG 7.9.2006

Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

CONT 12.10.2006

ECON 7.9.2006

REGI 7.9.2006

AFCO 7.9.2006

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Alain Lamassoure 20.9.2004

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

28.11.2006

5.12.2006

24.1.2007

26.2.2007

12.3.2007

Dátum prijatia

12.3.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

28 5 1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard James Ashworth, Reimer Böge, Herbert Bösch, Simon Busuttil, Joan Calabuig Rull, Gérard Deprez, Brigitte Douay, James Elles, Salvador Garriga Polledo, Neena Gill, Ingeborg Gräßle, Nathalie Griesbeck, Louis Grech, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Ville Itälä, Ralf Walter, Anne E. Jensen, Wiesław Stefan Kuc, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Alain Lamassoure, Janusz Lewandowski, Vladimír Maňka, Mario Mauro, Francesco Musotto, Gianni Pittella, Nina Škottová, László Surján, Helga Trüpel, Kyösti Virrankoski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Richard Corbett, Bárbara Dührkop Dührkop, Michael Gahler, Romana Jordan Cizelj, Paul Rübig, José Albino Silva Peneda, Margarita Starkevičiūtė, Peter Šťastný

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dátum predloženia

13.3.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)