SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie vo veciach občianskych a obchodných

22.3.2007 - (KOM(2004)0718 – C6‑0154/2004 – 2004/0251(COD)) - ***I

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Arlene McCarthy

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie vo veciach občianskych a obchodných

(KOM(2004)0718 – C6‑0154/2004 – 2004/0251(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0718)[1],

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 61 písm. c) a 67 ods. 5 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0154/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6‑0074/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2
(2) Európska rada na schôdzi v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999, v súvislosti so zlepšením prístupu k spravodlivosti v Európe, žiadala, aby členské krajiny vytvorili procedúry pre mimosúdne konania.	(2) Základnou zásadou je prístup k spravodlivosti a s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti Európska rada na schôdzi v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 žiadala, aby členské krajiny vytvorili náhradné procedúry pre mimosúdne konania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5 a (nové)
	(5a) Táto smernica sa uplatňuje aj na mediáciu v spotrebiteľskej oblasti. Preto by sa mala zohľadniť špecifickosť mediácie v spotrebiteľskej oblasti. Smernica by predovšetkým mala zahŕňať zásady stanovené v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách mimosúdnych orgánov zapojených do riešenia spotrebiteľských sporov dohodou1. ______________________________ 1 Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56.
Odôvodnenie
Súčasné právne predpisy o mediácii v spotrebiteľských sporoch pozostávajú z dvoch odporúčaní Komisie stanovujúcich niekoľko zásad, ktoré by mimosúdne orgány zapojené do alternatívneho riešenia sporov (ADR) mali spĺňať (odporúčanie 1998/257 a odporúčanie 2001/310). Tieto zásady sú veľmi dôležité na zabezpečenie úspechu alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Domnievame sa preto, že zásady transparentnosti, nestrannosti, účinnosti a spravodlivosti zahrnuté v odporúčaní 2001/310 (riešenie spotrebiteľských sporov dohodou) by sa malo začleniť do navrhovanej smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 6
(6) Sprostredkovanie môže poskytnúť lacné a rýchle mimosúdne riešenie sporov v občianskych a obchodných veciach uplatnením postupov "šitých na mieru" potrieb zúčastnených strán. Je väčšia pravdepodobnosť, že dohody o urovnaní, dosiahnuté sprostredkovaním, sa budú plniť dobrovoľne a je pravdepodobnejšie, že sa zachová priateľský a udržateľný vzťah medzi zúčastnenými stranami. Tieto výhody sú ešte zreteľnejšie v prípadoch, ktoré vykazujú cezhraničné aspekty.	(6) Mediácia môže poskytnúť lacné a rýchle mimosúdne riešenie sporov v občianskych a obchodných veciach uplatnením postupov „šitých na mieru“ podľa potrieb zúčastnených strán. Je väčšia pravdepodobnosť, že dohody, ktoré sú výsledkom mediácie, sa budú plniť dobrovoľne a je pravdepodobnejšie, že sa zachová priateľský a udržateľný vzťah medzi zúčastnenými stranami. Tieto výhody sú ešte zreteľnejšie v prípadoch, ktoré vykazujú cezhraničné aspekty.
	(Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa vzťahuje na celý posudzovaný legislatívny text. Jeho prijatie si vyžaduje technické úpravy celého textu.)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 7 a (nové)
	7a) Členské štáty sú podnecované k uplatňovaniu ustanovení tejto smernice aj na vnútroštátne prípady, a to najmä na uľahčenie riadneho fungovania vnútorného trhu. Skutočnosť, že ustanovenia smernice sú formulované tak, akoby sa týkali len prípadov s cezhraničným dosahom, by nemala obmedzovať predpisy vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré v súčasnosti umožňujú vynútiteľnosť dohôd dosiahnutých mediáciou, dôvernosť mediácie alebo vplyv mediácie na premlčacie a prekluzívne lehoty aj v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 8
(8) Táto smernica by sa mala zaoberať postupmi, v ktorých dvom alebo viacerým zúčastneným stranám pomáha sprostredkovateľ dospieť k priateľskej dohode o urovnaní sporu, ale nemala by obsahovať procesy prisudzujúceho charakteru, ako je arbitráž, programy obhajcu ľudských práv (ombudsmana), programy pre sťažnosti spotrebiteľov, znalecké posudky alebo postupy vykonávané orgánmi, ktoré ako riešenie sporu vydávajú formálne odporúčania, či už právne záväzné alebo nie.	(8) Táto smernica by sa mala zaoberať postupmi, v ktorých dvom alebo viacerým zúčastneným stranám pomáha mediátor dospieť k priateľskej dohode o urovnaní cezhraničného sporu, ale nemala by obsahovať procesy, akými sú predzmluvné rokovania alebo procesy prisudzujúceho charakteru, ako je arbitráž, programy obhajcu ľudských práv (ombudsmana), programy pre sťažnosti spotrebiteľov, znalecké posudky alebo postupy vykonávané orgánmi, ktoré ako riešenie sporu vydávajú formálne odporúčania, či už právne záväzné alebo nie. Takisto by sa mali riešiť prípady, v ktorých súd zúčastneným stranám odporučí mediáciu alebo mediáciu nariadi vnútroštátny právny poriadok, pričom však naďalej platí zásada, že mediácia je dobrovoľný proces a vnútroštátne právne predpisy, ktoré vyžadujú, aby mediácia bola povinná alebo závislá od stimulov alebo sankcií, by nemali zúčastneným stranám brániť v uplatňovaní ich práva na prístup k súdnemu systému. Okrem toho by do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mala byť zahrnutá mediácia vedená sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie týkajúce sa spornej otázky či otázok. Táto smernica sa však nevzťahuje na snahy súdu alebo sudcu povereného urovnaním sporu v kontexte súdneho konania týkajúceho sa daného sporu alebo prípadov, v ktorých kompetentná osoba predloží súdu alebo sudcovi žiadosti o pomoc alebo radu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 9
(9) Pokiaľ ide o vplyv sprostredkovania na premlčaciu lehotu a o spôsob ochrany dôverného charakteru funkcie sprostredkovateľa vo všetkých následných súdnych konaniach, je tu potrebná minimálna miera kompatibility pravidiel občianskeho procesného práva. Riešiť by sa tiež mala možnosť, aby súdy mohli zúčastneným stranám odporučiť sprostredkovanie, pričom by sa mala zachovať zásada dobrovoľnosti procesu sprostredkovania.	(9) Vzhľadom na význam dôvernosti v procese mediácie je potrebná minimálna miera kompatibility pravidiel občianskeho procesného práva v súvislosti so spôsobom ochrany dôverného charakteru mediácie vo všetkých následných občianskoprávnych a obchodnoprávnych, súdnych alebo arbitrážnych konaniach. Riešiť by sa tiež mala možnosť súdov upozorniť zúčastnené strany na mediáciu, pričom by sa mala zachovať zásada dobrovoľnosti procesu mediácie. Takisto je potrebné zabezpečiť minimálnu mieru kompatibility predpisov občianskeho procesného práva v súvislosti s vplyvom mediácie na premlčacie a prekluzívne lehoty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 10
(10) Sprostredkovanie by sa nemalo považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania len preto, že plnenie dohôd o urovnaní závisí od dobrej vôle zúčastnených strán. Je preto potrebné zabezpečiť, aby všetky členské krajiny stanovili postup, podľa ktorého sa dohoda o urovnaní môže potvrdiť rozsudkom, rozhodnutím alebo autentickým nástrojom súdu alebo štátneho orgánu.	(10) Mediácia by sa nemala považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania len preto, že plnenie dohôd dosiahnutých mediáciou závisí od dobrej vôle zúčastnených strán. Je preto potrebné zabezpečiť, aby zúčastnené strany, ktoré podpísali dohodu dosiahnutú mediáciou, mohli požiadať o vymáhateľnosť jej obsahu, pokiaľ vymáhateľnosť takéhoto obsahu umožňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o vymáhateľnosť. Obsah takejto dohody možno urobiť vymáhateľným na základe rozsudku alebo rozhodnutia alebo autentického aktu súdu alebo iného príslušného orgánu v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 11
(11) Takáto možnosť dovolí uznanie a vymáhanie dohody o urovnaní v celej únii za podmienok definovaných nástrojmi Spoločenstva o vzájomnom uznávaní a vymáhaní rozsudkov a rozhodnutí.	(11) Obsah dohody dosiahnutej mediáciou, ktorá je v členskom štáte vymáhateľná, bude uznaná a vyhlásená za vymáhateľnú v ostatných členských štátoch v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, napr. na základe nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach1 alebo nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností2. __________________________ 1 Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1). 2 Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2116/2004 (Ú. v. EÚ L 367, 14.12.2004, s. 1).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 11 a (nové)
	(11a) Hoci do pôsobnosti tejto smernice patrí mediácia vo veciach rodinného práva, smernica sa vzťahuje len na tie práva zúčastnených strán, ktoré im prináležia podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa mediácia uskutočňuje. Okrem toho, ak obsah dohody dosiahnutej mediáciou vo veciach rodiny nie je vymáhateľný v členskom štáte, v ktorom bola uzavretá a v ktorom sa vyžaduje jej vymáhanie, táto smernica neumožňuje zúčastneným stranám obísť zákon tohto členského štátu tým, že sa dohoda o urovnaní urobí vymáhateľnou v inom členskom štáte vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 výslovne požaduje, aby takáto dohoda bola vymáhateľná v členskom štáte, v ktorom bola uzavretá..
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 13
(13) Cieľom týchto mechanizmov a opatrení, ktoré budú definovať členské krajiny a môžu obsahovať možnosť siahnuť po trhových riešeniach, by malo byť zachovanie pružnosti procesu sprostredkovania a autonómie súkromia zúčastnených strán. Komisia bude podporovať samoregulačné opatrenia n úrovni Spoločenstva, napríklad vytvorením Európskeho kódexu správania, ktorý bude riešiť kľúčové aspekty procesu sprostredkovania.	(13) Cieľom týchto mechanizmov a opatrení, ktoré by mali definovať členské krajiny a môžu obsahovať možnosť siahnuť po trhových riešeniach, by malo byť zachovanie pružnosti procesu mediácie a autonómie súkromia zúčastnených strán. Komisia by mala podporovať samoregulačné opatrenia na úrovni Spoločenstva. Členské štáty by mali podporovať a presadzovať uplatňovanie Európskeho kódexu správania pre mediátorov, ktoré Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej Únie, pričom sa zabezpečí, že kvalita mediácie je zaručená kritériami uvedenými a vymedzenými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov1 a v odporúčaní Komisie 2001/310/ES: nestrannosťou, transparentnosťou, účinnosťou, spravodlivosťou, zastúpením, nezávislosťou, kontradiktórnym konaním, zákonnosťou a slobodou. Podobne aj v prípade mediácie medzi podnikom a spotrebiteľom by členské štáty mali presadzovať uplatňovanie zásad stanovených v odporúčaní Komisie 2001/310/ES. Členské štáty by mali podporovať rozvoj systému certifikácie vnútroštátnych orgánov, ktoré ponúkajú kurzy odbornej prípravy v oblasti mediácie. _______________________________ 1 Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 17
(17) Podľa článku 3 Protokolu o pozícii Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. / Podľa článkov 1 a 2 Protokolu o pozícii Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nezúčastňujú na prijímaní tejto smernice, ktorá preto nie je pre tieto členské krajiny záväzná.	(17) Podľa článku 3 Protokolu o pozícii Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 1 odsek 1
1. Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k riešeniu sporov podporou využívania sprostredkovania a zabezpečením korektného vzťahu medzi sprostredkovaním a súdnym konaním.	1. Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k riešeniu sporov a podporovať priateľské urovnanie sporov nabádaním k využívaniu mediácie a zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 1 odsek 2
2. Táto smernica bude platiť v občianskych a obchodných veciach.	2. Táto smernica bude platiť v občianskych a obchodných veciach. Nebude sa vzťahovať predovšetkým na daňové, colné alebo administratívne veci alebo na zodpovednosť štátu za skutky alebo opomenutia pri výkone štátnych právomocí (acta iure imperii).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 1 odsek 3
3. V tejto smernici "členská krajina" znamená členské krajiny s výnimkou Dánska.	3. V tejto smernici „členská krajina“ znamená všetky členské krajiny s výnimkou Dánska.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 1 a (nový)
	Článok 1a Rozsah pôsobnosti
	1. Táto smernica sa uplatňuje vtedy, ak ku dňu, v ktorý sa zúčastnené strany dohodnú riešiť spor mediáciou, má aspoň jedna z nich bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte akejkoľvek ďalšej strany.
	2. Odhliadnuc od odseku1, články 6 a 7 tejto smernice sa uplatňujú vo vzťahu k súdnemu konaniu nasledujúcemu po mediácii vtedy, ak ku dňu, ku ktorému sa zúčastnené strany dohodnú riešiť spor mediáciou, by sa súd, ktorý by bol poverený konaním v prípade akéhokoľvek ďalšieho súdneho konania, nachádzal v členskom štáte inom ako v členskom štáte, v ktorom má aspoň jedna zo zúčastnených strán bydlisko alebo obvyklý pobyt.
	3. Na účely odsekov 1 a 2, členské štáty, v ktorých má zúčastnená strana bydlisko alebo obvyklý pobyt sa určia v súlade s nariadením (ES) č. 44/2001 alebo nariadením (ES) č. 2201/2003.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 2 písmeno a)
(a) “Sprostredkovanie” znamená ľubovoľný postup, bez ohľadu na jeho pomenovanie alebo názov, ktorým sa naň odkazuje, v ktorom dvom alebo viacerým zúčastneným stranám sporu pomáha tretia strana dospieť k dohode o urovnaní sporu, a bez ohľadu na to, či tento postup iniciovali zúčastnené strany, či ho navrhol, alebo nariadil súd alebo bol predpísaný zákonom danej členskej krajiny.	(a) „Mediácia“ znamená štruktúrovaný postup dobrovoľného charakteru, bez ohľadu na jeho pomenovanie alebo názov, ktorým sa naň odkazuje, v ktorom sa dve alebo viaceré zúčastnené strany sporu pokúšajú dospieť k dohode o urovnaní ich sporu za pomoci mediátora. Tento postup môžu iniciovať zúčastnené strany alebo ho môže navrhnúť alebo nariadiť súd alebo môže byť predpísaný zákonom členskej krajiny, pod podmienkou, že sa bude rešpektovať dobrovoľný charakter mediácie.
Tento pojem nezahŕňa pokusy, ktoré urobí sudca na urovnanie sporu v priebehu súdneho konania o tomto spore.	Tento pojem zahŕňa mediáciu vedenú sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie v tomto spore. Nezahŕňa však pokusy, ktoré urobí súd alebo sudca poverený urovnaním sporu v priebehu súdneho konania o tomto spore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 2 písmeno b)
	(b) „Mediátor“ znamená ľubovoľnú tretiu osobu, ktorá je vymenovaná v podmienkach, na základe ktorých sa dá očakávať, že mediácia bude vedené profesionálne, nestranne a kvalifikovane, bez ohľadu na vyznanie alebo zamestnanie tejto tretej osoby v príslušnej členskej krajine a na spôsob, akým bola táto tretia osoba vymenovaná alebo požiadaná o vedenie mediácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 2a (nový)
	Článok 2a
	Kvalita mediácie
	1. Členské štáty akýmikoľvek prostriedkami, ktoré uznajú za vhodné, podporujú tvorbu a dodržiavanie dobrovoľných kódexov správania mediátormi a organizáciami poskytujúcimi mediačné služby, ako aj iné účinné mechanizmy kontroly kvality v súvislosti s poskytovaním mediačných služieb.
	2. Členské krajiny podporujú úvodné a ďalšie školenie mediátorov s cieľom zabezpečiť, aby mediácia bola spravodlivá, účinná, nestranná a kvalifikovaná vo vzťahu k zúčastneným stranám a aby postupy zodpovedali okolnostiam sporu.
	3. Členské štáty podporujú rozvoj systému certifikácie vnútroštátnych orgánov, ktoré ponúkajú kurzy odbornej prípravy v oblasti mediácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 3 odsek 1
1. Súd, pred ktorý sa prípad dostane, môže, pokiaľ je to vhodné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vyzvať zúčastnené strany, aby na urovnanie sporu využili sprostredkovanie. Súd môže v každom prípade požiadať strany sporu, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí o použití sprostredkovania.	1. Súd, pred ktorý sa prípad dostane, môže, pokiaľ je to vhodné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vyzvať zúčastnené strany, aby na urovnanie sporu využili mediáciu. Súd môže tiež pozvať zúčastnené strany, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí o použití mediácie, ak sa takéto stretnutia uskutočňujú a sú ľahko dostupné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 3 odsek 2
2. Táto smernica bez toho, aby bola dotknutá štátna legislatíva, predpisuje použitie sprostredkovania ako povinné alebo závislé od stimulov alebo sankcií, či už pred alebo po začatí súdneho konania, a to za predpokladu, že táto legislatíva nie je prekážkou práva na prístup k súdnemu systému, najmä v tých situáciách, keď jedna zo zúčastnených strán je občanom inej členskej krajiny, než v ktorej pôsobí daný súd.	2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá vnútroštátna legislatíva, ktorá predpisuje použitie mediácie ako povinné alebo závislé od stimulov alebo sankcií, či už pred alebo po začatí súdneho konania, a to za predpokladu, že táto legislatíva nebráni zúčastneným stranám uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 3 odsek 2 a (nový)
	2a. Mediácia je dobrovoľný proces.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 4
Článok 4	vypúšťa sa
Zabezpečenie kvalitného sprostredkovania
1. Komisia a členské krajiny budú podporovať a presadzovať tvorbu a dodržiavanie dobrovoľných kódexov správania zo strany sprostredkovateľov a organizácií, ktoré poskytujú sprostredkovateľské služby, a to na úrovni Spoločenstva i štátu, ako aj zavádzanie iných kvalitných kontrolných mechanizmov v súvislosti s poskytovaním sprostredkovateľských služieb.
2. Členské krajiny budú podporovať a presadzovať školenie sprostredkovateľov, aby si zúčastnené strany sporov mohli vybrať sprostredkovateľa, ktorý bude efektívne viesť sprostredkovanie podľa očakávania zúčastnených strán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 5 odsek 1
1. Členské krajiny zabezpečia, aby na požiadanie zúčastnených strán dohoda o urovnaní, dosiahnutá ako výsledok sprostredkovania, mohla byť potvrdená rozsudkom, rozhodnutím, autentickým nástrojom alebo ľubovoľnou inou formou, zo strany súdu alebo štátneho orgánu, čo spôsobí vykonateľnosť Zmluvy, podobne ako rozsudok podľa zákonov štátu, a to za predpokladu, že táto dohoda nie je v rozpore s Európskymi zákonmi alebo so štátnymi zákonmi členskej krajiny, ktorá požiadavku predložila.	1. Členské krajiny zabezpečia, aby zúčastnené strany, alebo jedna z nich s výslovným súhlasom ostatných, mohla požiadať, aby obsah písomnej dohody dosiahnutej mediáciou bol vymáhateľný do takej miery, aby vymáhateľnosť obsahu dohody o urovnaní bola možná podľa právnych predpisov členskej krajiny, ktorá požiadavku preložila, a nebola v rozpore s nimi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 5 odsek 1a (nový)
	1a. Obsah dohody možno urobiť vymáhateľným na základe rozsudku alebo rozhodnutia alebo autentickým aktom súdu alebo iného príslušného orgánu v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 5 odsek 2
2. Členské krajiny budú informovať Komisiu o tom, ktoré súdy alebo štátne orgány sú príslušné na adresovanie požiadavky podľa odseku 1.	2. Členské krajiny budú informovať Komisiu o tom, ktoré súdy alebo iné orgány sú príslušné na adresovanie požiadavky podľa odsekov 1 a 1a.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 5 odsek 2a (nový)
	2a. Žiadne ustanovenie tohto článku nemá vplyv na predpisy upravujúce uznanie a vymáhateľnosť dohôd dosiahnutých mediáciou v inom členskom štáte, ktoré sa stali vymáhateľnými v súlade s odsekom 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 6
Článok 6	vypúšťa sa
Prípustnosť dôkazov v občianskoprávnom konaní
1. Sprostredkovatelia ani ľubovoľná osoba, ktorá sa zúčastňuje na správe sprostredkovateľských služieb, nebudú v občianskoprávnom konaní podávať svedectvá ani dôkazy v súvislosti s niektorou z nasledujúcich skutočností:
(a) Výzva zúčastnenej strany na účasť v sprostredkovaní alebo skutočnosť, že zúčastnená strana bola ochotná sa sprostredkovania zúčastniť;
(b) Názory, ktoré vyjadrila, alebo návrhy, ktoré predložila účastnícka strana sprostredkovania v súvislosti s možným urovnaním sporu;
(c) Vyhlásenia alebo priznania, ktoré urobila zúčastnená strana v priebehu sprostredkovania;
(d) Návrhy, ktoré predniesol sprostredkovateľ;
(e) Skutočnosť, že zúčastnená strana naznačila ochotu prijať návrh na urovnanie, ktorý predniesol sprostredkovateľ;
(f) Dokument pripravený výlučne na účely sprostredkovania.
2. Odsek 1 bude platiť bez ohľadu na formu informácií alebo dôkazov, ktoré sú v ňom uvedené.
3. Poskytnutie informácií uvedených v odseku 1 nebude nariaďovať súd ani iný súdny orgán v občianskoprávnom konaní a, ak sa takéto informácie ponúknu ako dôkaz v rozpore s odsekom 1, tento dôkaz sa bude brať ako neprípustný. Tieto informácie sa však môžu poskytnúť alebo povoliť ako dôkaz
(a) v rozsahu potrebnom na účely implementácie alebo vykonania dohody o urovnaní, ktorá sa dosiahla ako výsledok sprostredkovania,
(b) na preváženie aspektov štátnej politiky, najmä ak sa vyžadujú na zabezpečenie ochrany detí alebo na zabránenie ujmy na fyzickej alebo psychickej integrite osoby, alebo
(c) ak s tým súhlasí sprostredkovateľ a zúčastnené strany.
4. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 budú platiť bez ohľadu na to, či súdne konanie súvisí alebo nesúvisí so sporom, ktorý je alebo bol predmetom sprostredkovania.
5. Podľa odseku 1 dôkaz, ktorý je ináč prípustný v súdnom konaní, sa nestane neprípustným preto, že bol použitý pri sprostredkovaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 6a (nový)
	Článok 6a
	Dôvernosť mediácie
	1. Vzhľadom na skutočnosť, že mediácia sa má uskutočniť spôsobom, ktorý zachováva dôvernosť, členské štáty zabezpečia, pokiaľ sa zúčastnené strany nedohodnú inak, aby ani mediátori, ani zúčastnené strany alebo tí, čo sú zapojení do správy procesu mediácie neboli oprávnení alebo nútení prezradiť alebo poskytnúť tretím stranám dôkazy v súdnych konaniach v oblasti občianskeho a obchodného práva alebo v arbitráži v súvislosti s informáciami, ktoré vyplývajú z mediácie, a to s týmito výnimkami:
	a) v prípade prvoradých otázok súvisiacich s verejným poriadkom, najmä keď sa požadujú na zabezpečenie ochrany základných záujmov detí alebo na zabránenie poškodenia fyzickej a psychickej integrity človeka; alebo
	(b) v prípadoch, keď je prezradenie nevyhnutné na realizáciu alebo vymáhanie dohody, ktorá je výsledkom mediácie.
	2. Žiadne ustanovenie v predchádzajúcom odseku nebráni členským štátom v tom, aby schválili prísnejšie opatrenia na ochranu dôvernosti mediácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 7 odsek 1
1. Predpísaná lehota alebo premlčacia lehota vzhľadom na nárok, ktorý je predmetom sprostredkovania, sa pozastaví v momente, keď po vzniku sporu:	1. S cieľom zabezpečiť, aby sa zúčastneným stranám, ktoré si zvolia mediáciu v snahe vyriešiť spor, nebránilo následne iniciovať súdne konanie v súvislosti s týmto sporom do doby, keď uplynie premlčacia lehota a prekluzívna lehota, členské štáty zabezpečia, že žiadna takáto lehota neuplynie medzi:
(a) zúčastnené strany súhlasia s použitím sprostredkovania,	(a) dňom, keď sa zúčastnené strany písomne dohodnú potom, čo vznikol spor, že využijú mediáciu alebo – v prípade absencie takejto písomnej dohody – dňom, keď sa prvýkrát zúčastnia na prvom stretnutí v súvislosti s mediáciou alebo dňom, keď podľa vnútroštátneho práva vznikne povinnosť použiť mediáciu; a
(b) použitie sprostredkovania nariadi súd, alebo	(b) dňom dohody dosiahnutej mediáciou, dňom, keď aspoň jedna zo zúčastnených strán písomne informuje ostatných, že mediácia sa ukončila alebo – ak takéto písomné oznámenie neexistuje – dňom, keď mediátor z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť najmenej jednej zo zúčastnených strán vyhlási mediáciu za ukončenú.
(c) povinnosť použiť sprostredkovanie vyplýva zo zákonov členskej krajiny.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 7 odsek 2
2. Keď sprostredkovanie skončilo bez dosiahnutia dohody o urovnaní, obnoví sa plynutie lehoty od momentu, keď sa sprostredkovanie skončilo bez dohody o urovnaní, a počíta sa odo dňa, keď jedna alebo obidve zúčastnené strany alebo sprostredkovateľ vyhlási sprostredkovanie za ukončené alebo z neho fakticky odíde. Táto doba bude v každom prípade trvať minimálne jeden mesiac od dátumu obnovenia plynutia lehoty, s výnimkou obdobia, v ktorom sa musí vykonať nejaký krok, aby sa zabránilo tomu, že predbežné alebo podobné opatrenie stratí účinnosť alebo je zrušené.	2. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o premlčacej lehote alebo prekluzívnej lehote v medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a ktoré nie sú zlučiteľné s týmto článkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 7a (nový)
	Článok 7a
	Informácie pre občanov
	1. Členské štáty zabezpečia, že občanom budú dostupné informácie, najmä na internetových stránkach, o tom, ako kontaktovať akreditovaných poskytovateľov mediácie a mediátorov, ako je stanovené v článku 2, písm. b).
	2. Členské krajiny budú nabádať právnikov, aby svojich klientov informovali o možnosti mediácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 7b (nový)
	Článok 7b
	Európsky kódex správania pre mediátorov
	Komisia uverejní Európsky kódex správania pre mediátorov v sérii C Úradného vestníka Európskej Únie ako oznámenie bez právneho účinku.
Odôvodnenie
Hoci zámerom nie je priznať Európskemu kódexu správania pre mediátorov žiadny právny účinok, považuje sa za dôležité, aby sa uverejnil a bol ľahko dostupný.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 8 a (nový)
	Článok 8a
	Revízna doložka
	Komisia najneskôr do...* predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice. Ak to bude potrebné, k správe budú priložené návrhy na úpravu smernice. V správe sa zváži dosah tejto smernice na vývoj mediácie ako v cezhraničných, tak aj vnútroštátnych prípadoch. Ďalej sa posúdi, či je na riadne fungovanie vnútorného trhu potrebný návrh nástroja na ďalšiu harmonizáciu premlčacej a prekluzívnej lehoty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 9 odsek 1
1. Členské krajiny uvedú v platnosť zákony, predpisy a administratívne ustanovenia, potrebné na plnenie tejto smernice, a to najneskôr 1. septembra 2007. Bez odkladu budú o tom informovať Komisiu.	1. Členské krajiny uvedú v platnosť nevyhnutné zákony, predpisy a administratívne opatrenia alebo zabezpečia, že strany zúčastňujúce sa na mediácii zavedú požadované opatrenia prostredníctvom dobrovoľných dohôd, pričom členské štáty prijmú všetky preventívne opatrenia potrebné k tomu, aby sa za každých okolností zabezpečilo dosiahnutie výsledkov uvedených v tejto smernici na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a to najneskôr 1. septembra 2008, s výnimkou článku 8, pre ktorý bude dátum súladu 1. septembra 2009. Bez odkladu budú o týchto opatreniach informovať Komisiu.
Odôvodnenie
Musí sa umožniť vykonávanie tejto smernice samoreguláciou.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajkyňa bola vždy presvedčená o dôležitosti a prínose alternatívneho riešenia sporov, predovšetkým mediácie. Toto riešenie poskytuje občanom lacnejšiu, rýchlejšiu a menej stresujúcu možnosť súdneho konania, pričom im ponecháva právo na vypočutie pred súdom v najnutnejšom prípade. Sporným stranám môže umožniť zachovať alebo dokonca zlepšiť hodnotný vzťah, ktorý by konfliktná povaha súdneho procesu mohla ohroziť. Takisto umožňuje kreatívne riešenia, ktoré uspokojujú skutočné potreby zúčastnených strán. Napríklad v prípadoch zanedbania zdravotnej starostlivosti poškodená strana často požaduje tak vysvetlenie a ospravedlnenie, ako aj odškodnenie. Samotná povaha súdneho sporu má tendenciu tieto potreby nenaplniť.

Spravodajkyňa spočiatku spochybňovala potrebu smernice v čase, keď systémy mediácie v EÚ sú v niektorých členských štátoch ešte stále v počiatočnej fáze. Okrem toho, na to, aby mediácia bola účinná, musí byť pružná. Akýkoľvek pokus o „reguláciu“ mediácie by mohol brzdiť jej rozvoj. V dôsledku on-line konzultácie, ktorú poskytla, ako aj dôkazov, ktoré na vypočutí výboru predložili prizvaní odborníci, však spravodajkyňa uznáva, že myšlienka existencie smernice má veľkú podporu. Poukazuje na to, že dokonca aj tých odborníkov, ktorí boli voči smernici skeptickí alebo kritizovali jej právny základ, nadchla mediácia ako alternatívny spôsob poskytovania prístupu k spravodlivosti. Jej cieľom bolo preto vypracovať realizovateľnú jednoznačnú smernicu, ktorá zohľadňuje súčasné usmernenia a osvedčené postupy a môže slúžiť na podporu širšieho využívania mediácie v EÚ. Rada by využila túto príležitosť poďakovať odborníkom, ktorí sa zúčastnili na vypočutí, za ich ochotu poskytnúť po vypočutí svoje pripomienky redakčnej povahy, z ktorých niekoľko využila pri vypracovaní správy.

Spravodajkyňa sa v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch snažila objasniť a vylepšiť pôvodný návrh úpravou definícií mediátora a mediácie. Predovšetkým sa usiluje o zabezpečenie noriem kvality, najmä zahrnutím odkazov na Európsky kódex správania pre mediátorov. Zmenila a doplnila ustanovenia o uznaní a vymáhaní, aby sa z právneho hľadiska zabezpečila ich bezchybnosť a aby rešpektovali právne tradície rôznych členských štátov. Čo sa týka dôvernosti, navrhované riešenie ponúka realizovateľný spôsob, ako sa postaviť k tejto otázke, pričom členským štátom ponecháva priestor na prijatie prísnejších pravidiel, ak to považujú za potrebné.

Pokiaľ ide o otázku právneho základu, zdá sa, že väčšina členských štátov v Rade zastáva názor, že navrhovaná smernica by sa mala obmedzovať na cezhraničné prípady vzhľadom na to, že, podľa článku 65 Zmluvy o ES, opatrenia na „odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné, podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľného v členských štátoch“ musia mať „cezhraničný dosah“ a musia byť prijaté, pokiaľ je to „potrebné pre správne fungovanie vnútorného trhu“. Kompromis, ktorý spravodajkyňa predložila, má zohľadniť obavy členských štátov v súvislosti s uplatňovaním článku 65 a zároveň poskytnúť spotrebiteľom a občanom na vnútornom trhu praktické a zrozumiteľné možnosti prístupu k mediácii na vysokej úrovni v rámci celej EÚ. Dúfame, že Rada starostlivo zváži prínos mediácie a že smernica sa bude môcť uplatňovať aj vo vnútroštátnych prípadoch v členských štátoch.

Na záver spravodajkyňa chváli túto iniciatívu, keďže bude slúžiť na propagáciu a podporu mediácie ako alternatívneho prostriedku prístupu k spravodlivosti a poskytne rámec spoločných pravidiel, ktoré sú dostatočne rázne na to, aby chránili záujmy zúčastnených strán, ale zároveň dostatočne mierne, aby umožnili vznik riešení v otázkach trhu.

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (23.6.2005)

pre Výbor pre právne veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektochmediácie vo veciach občianskych a obchodných
(KOM(2004) 718 – C6‑0154/2004 – 2004/0251(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Johannes Blokland

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európska rada opakovane zdôraznila význam alternatívnych spôsobov riešenia sporov. V roku 2000 Rada schválila alternatívne spôsoby riešenia sporov podľa občianskeho a obchodného práva. V článku III-269 ods. 2 písm. g) návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu sa alternatívne spôsoby riešenia sporov jasne uvádzajú medzi právomocami Spoločenstva a rozvíjanie alternatívnych spôsobov riešenia sporov sa stanovuje za cieľ.

Ak je rozvíjanie alternatívnych spôsobov riešenia sporov cieľom, treba pri prijímaní právnych predpisov v tejto oblasti postupovať opatrne. Nové právne predpisy obmedzia rozvoj alternatívy súdnych konaní.

Názor spravodajcu

Spravodajca sa nazdáva, že argumentácia Komisie nie je dostatočne jasná na zdôvodnenie smernice o mediácii. Preto navrhuje, aby sa smernica uplatňovala len na medzinárodné prípady. Týmto sa predíde tomu, aby sa kládli prekážky rozvoju mediácie ako alternatíve súdneho konania v členských štátoch. Pokusy v oblasti mediácie by potom mali byť v súlade s požiadavkami smernice. Rozvíjanie alternatívnych spôsobov riešenia sporov je agendou ministerstiev vnútra v niekoľkých členských štátoch, a takisto sa oň zaujímajú aj ministerstvá spravodlivosti.

Vymedzenia pojmov, ktoré Komisia uvádza v článku 2 sú veľmi obšírne. Aby sa mediácia nezneužívala, treba ich obmedziť. Preto sa spravodajca rozhodol, v súlade s usmerneniami medzinárodných organizácií mediátorov, žiadať písomné uzavretie dohody o mediácii, pričom mediáciu by viedol nezávislý odborník v oblasti mediácie.

Okrem toho, že treba presne vymedziť pojem kvalita mediácie je nevyhnutné zaviesť nezávislý postup na vybavovanie sťažností a nezávislé disciplinárne predpisy. Ak sa mediácia má stať skutočnou alternatívou súdnych konaní, takéto nástroje sú nevyhnutné.

Mediácia sa vyznačuje dôvernosťou. V článku 6 sa požiadavky týkajúce sa dôvernosti mediácie spájajú s možnosťou začať súdne konanie. Podľa spravodajcu by sa dôvernosť mediácie mala takisto uviesť v názve daného článku. Okrem toho by sa dôvernosť nemala týkať len vyhlásení alebo priznaní počas mediácie. Podľa odborníkov sa za dôkazný prostriedok na súdnom konaní považuje aj správanie zúčastnenej strany počas mediácie. Je vhodné včleniť tento aspekt do smernice.

Právne predpisy by rozvoju mediácie v členských štátoch v súčasnosti neprospeli. Táto smernica by v pozmenenej a doplnenej podobe mohla prispieť k budovaniu dôvery v mediáciu ako k alternatíve súdneho konania v medzinárodných sporoch.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci žiada Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text navrhnutý Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 6
(10) Sprostredkovanie by sa nemalo považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania len preto, že plnenie dohôd o urovnaní závisí od dobrej vôle zúčastnených strán. Je preto potrebné zabezpečiť, aby všetky členské krajiny stanovili postup, podľa ktorého sa dohoda o urovnaní môže potvrdiť rozsudkom, rozhodnutím alebo autentickým nástrojom súdu alebo štátneho orgánu;	(10) Mediácia by sa nemala považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania len preto, že plnenie dohôd o urovnaní závisí od dobrej vôle zúčastnených strán. Je preto potrebné zabezpečiť, aby všetky členské krajiny stanovili postup, podľa ktorého sa dohoda o urovnaní môže potvrdiť rozsudkom, rozhodnutím alebo autentickým nástrojom súdu alebo štátneho orgánu, ak tento postup neustanovujú právne predpisy v oblasti občianskeho alebo obchodného práva;
Odôvodnenie
V niektorých členských štátoch je dohoda dosiahnutá prostredníctvom mediácie právne platná bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia alebo nástroja. Preto nie je vhodné ukladať členským štátom za povinnosť prijatie tohto postupu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 1 odsek 1
1. Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k riešeniu sporov podporou využívania sprostredkovania a zabezpečenia korektného vzťahu medzi sprostredkovaním a súdnym konaním.	1. Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k riešeniu sporov podporou dobrovoľného využívania strán mediácie a zabezpečenia korektného vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním.
Odôvodnenie
Charakteristickou črtou mediácie je, že obe zúčastnené strany s ňou súhlasia a toto treba výslovne uviesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 2 bod a pododsek 1
(a)"Sprostredkovanie" znamená ľubovoľný postup, bez ohľadu na jeho pomenovanie alebo názov, ktorým sa naň odkazuje v ktorom dvom alebo viacerým zúčastneným stranám sporu pomáha tretia strana dospieť k dohode o urovnaní sporu, a bez ohľadu na to, či tento postup iniciovali zúčastnené strany, či ho navrhol, alebo nariadil súd alebo bol predpísaný zákonom danej členskej krajiny.	(a) „Mediácia“ znamená postup, bez ohľadu na jeho pomenovanie alebo názov, ktorým sa naň odkazuje, v ktorom dve alebo viaceré zúčastnené stany sporu sa pokúšajú dospieť k dohode o urovnaní ich sporu prostredníctvom mediátora. Tento postup môžu iniciovať zúčastnené strany, navrhnúť, alebo nariadiť súd so súhlasom strán alebo v súlade s povinnosťou stanovenou zákonom danej členskej krajiny.
Odôvodnenie
Táto formulácia spresňuje, že cieľom je dosiahnutie dohody prostredníctvom mediátora, ktorého úlohou nie je „pomáhať“ zúčastneným stranám. Takisto objasňuje, že s procesom mediácie musia vždy súhlasiť obe zúčastnené strany. Toto je nevyhnutnou podmienkou na jej úspech.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 odsek 1
1. Súd, pred ktorý sa prípad dostane, môže, pokiaľ je to vhodné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vyzvať zúčastnené strany, aby na urovnanie sporu využili sprostredkovanie. Súd môže v každom prípade požiadať strany sporu, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí o použití sprostredkovania.	1. Súd, pred ktorý sa prípad dostane, môže, pokiaľ je to vhodné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vyzvať zúčastnené strany, aby na urovnanie sporu využili mediáciu. Súd môže žiadať strany sporu, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí o použití mediácie.
Odôvodnenie
Formulácia v pôvodnom znení prekračuje charakter rámca návrhu smernice a zmienkou o súdnej moci porušuje zásadu subsidiarity. Týmto PDN sa ponecháva otvorená možnosť postúpenia prípadu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 4 odsek 2
2. Členské krajiny budú podporovať a presadzovať školenie sprostredkovateľov, aby si zúčastnené strany sporov mohli vybrať sprostredkovateľa, ktorý bude efektívne viesť sprostredkovanie podľa očakávania zúčastnených strán.	2. Členské krajiny budú podporovať a presadzovať školenie mediátorov, aby si zúčastnené strany sporov mohli vybrať mediátora, ktorý bude viesť mediáciu efektívne, zodpovedne a v súlade s odôvodnenými očakávaniami zúčastnených strán.
Odôvodnenie
Je možné, že strany, ktoré sa zúčastňujú na procese mediácie k nej môžu pristupovať s úplne odlišnými očakávaniami. Preto toto znenie treba pozmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť toto kritérium.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 6 názov
Prípustnosť dôkazov v občianskoprávnom konaní	Dôvernosť postupu mediácie
Odôvodnenie
V tomto článku by sa mal klásť dôraz na dôvernosť procesu mediácie. Vyplýva z neho, že informácie získané počas mediácie sa nemôžu uvádzať ako dôkaz v súdnych konaniach. Týka sa to aj administratívnych súdnych konaní, a nielen občianskoprávnych konaní. Zmena a doplnenie názvu sa týka oboch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 6 odsek 1 písmeno (a)
(a) Výzva zúčastnenej strany na účasť v sprostredkovaní alebo skutočnosť ,že zúčastnená strana bola ochotná sa sprostredkovania zúčastniť;	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Výzva alebo ponuka zúčastnenej strany na ukončenie sporu prostredníctvom mediácie by nemala patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
POSTUP
Názov Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie vo veciach občianskych a obchodných Referenčné čísla KOM (2004)0718 – C6‑0154/2004 – 2004/0251(COD) Gestorský výbor JURI Výbor požiadaný o stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi LIBE 27.10.2004 Rozšírená spolupráca   Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko         dátum menovania Johannes Blokland 21.2.2005 Prerokovanie vo výbore 26.5.2005 21.6.2005       Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 21.6.2005 Výsledok záverečného hlasovania za: proti: zdržal(i) sa: 44 0 3 Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní Alexander Nuno Alvaro, Edit Bauer, Johannes Blokland, Mihael Brejc, Kathalijne Maria Buitenweg, Michael Cashman, Jean-Marie Cavada, Charlotte Cederschiöld, Carlos Coelho, Fausto Correia, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Rosa Díez González, Antoine Duquesne, Kinga Gál, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Sarah Ludford, Helmuth Markov, Edith Mastenbroek, Jaime Mayor Oreja, Claude Moraes, Hartmut Nassauer, Bogdan Pęk, Martine Roure, Michele Santoro, Inger Segelström, Manfred Weber, Stefano Zappala, Tatjana Ždanoka Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní Richard Corbett, Panayiotis Demetriou, Jeanine Hennis-Plasschaert, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jean Lambert, Bill Newton Dunn, Marie-Line Reynaud, Agnes Schierhuber, Kyriacos Triantaphyllides Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní Richard James Ashworth, Helmuth Markov, Manolis Mavrommatis, Frédérique Ries, John Whittaker

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

POSTUP

Názov	Mediácia v občianskych a obchodných veciach
Referenčné čísla	KOM(2004)0718 - C6-0154/2004 - 2004/0251(COD)
Dátum predloženia v EP	22.10.2004
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	JURI 27.10.2004
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 27.10.2004
Spravodajca        dátum menovania	Arlene McCarthy 24.11.2004
Prerokovanie vo výbore	21.6.2005		13.9.2005		31.1.2006		20.4.2006
	11.9.2006		3.10.2006
Dátum prijatia	20.3.2007
Výsledok konečného hlasovania	+: –: 0:	26 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marek Aleksander Czarnecki, Cristian Dumitrescu, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio Masip Hidalgo, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mogens N.J. Camre, Nicole Fontaine, Janelly Fourtou, Jean-Paul Gauzès, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Michel Rocard, Gabriele Stauner, József Szájer, Jacques Toubon
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Toine Manders
Dátum predloženia	22.3.2007