SPRÁVA o verejných financiách v EMÚ 2006

26.3.2007 - (2007/2004(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Kurt Joachim Lauk

Postup : 2007/2004(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0076/2007

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o verejných financiách v EMÚ 2006

(2007/2004(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Verejné financie v EMÚ 2006 – Prvý rok revidovaného Paktu stability a hospodárskeho rastu “ (KOM(2006)0304),

 so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2001 v Štokholme, v ktorých sa vyzýva na pravidelné preskúmanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vrátane očakávaného zaťaženia spôsobeného budúcimi demografickými zmenami,

 so zreteľom na oznámenie Komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574),

 so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku[1],

 so zreteľom na dokument Správa Komisie o konvergencii, december 2006 (KOM(2006)0762),

 so zreteľom na odporúčania Komisie o programoch stability a konvergencie členských štátov na roky 2006 – 2007,

 so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 22. a 23. marca 2005 v Bruseli o revízii Paktu stability a hospodárskeho rastu,

 so zreteľom na oznámenia Komisie o druhej správe o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2005)0545) a o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2006 (KOM(2006)0392),

 so zreteľom na svoje uznesenia z 1. júna 2006 o rozšírení eurozóny[2] a zo 14. novembra 2006 o výročnej správe eurozóny za rok 2006[3],

–       so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0076/2007),

A.  keďže sa od členských štátov očakáva, že budú udržiavať rozpočtový deficit pod hranicou 3 % HDP v súlade s pravidlami platnými pre jednotnú menu, a keďže sa tieto pravidlá pravidelne porušovali; keďže vždy, keď rozpočtový deficit presiahne 3 %, sa táto skutočnosť môže posudzovať priaznivejšie v prípade, že zároveň dochádza k vysokému rastu a znižovaniu podielu verejného dlhu na HDP (po odčítaní príjmov z privatizácie), a ročný deficit sa v strednodobom horizonte zníži pod 3 %,

B.  keďže posledné varovanie OECD týkajúce sa deficitu vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na reformy, ktoré upevnia hospodársky rast, tým, že využijú oživenie hospodárstva na zníženie rozpočtového deficitu a zvýšia konkurencieschopnosť pracovného trhu,

C.  keďže v roku 2005 bol v eurozóne priemerný podiel verejného dlhu na HDP 70,6 %, v roku 2006 približne 69,4 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na 68 %; keďže rozdiel medzi najnižšou a najvyššou mierou verejného dlhu presiahol 100 percentuálnych bodov HDP v roku 2005, ako aj v roku 2006, a rovnaké rozpätie sa očakáva aj v roku 2007; keďže tieto čísla sú stále oveľa vyššie ako referenčná hodnota 60 % pre podiel verejného dlhu na HDP, čo je jeden z dvoch pilierov Paktu stability a hospodárskeho rastu,

D.  keďže v roku 2005 dosiahol priemerný deficit v eurozóne - 2,6 % HDP, v roku 2006 približne - 2,0 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na - 1,5 %; keďže rozpätie pri miere deficitu sa v rokoch 2005 a 2006 blížilo k 9 percentuálnym bodom a v roku 2007 sa očakáva pokles na približne 7 percentuálnych bodov,

E.  keďže v roku 2005 dosiahla priemerná miera rastu HDP v eurozóne 1,4 %, v roku 2006 približne 2,6 % a v roku 2007 sa očakáva 2,1 %; keďže rozpätie pri miere rastu predstavovalo v rokoch 2005 a 2006 približne 5 percentuálnych bodov a v roku 2007 sa očakáva, že sa udrží na tejto úrovni; keďže tieto miery rastu sú zreteľne nižšie ako v ostatných častiach sveta,

F.  keďže v roku 2005 bola miera nezamestnanosti v eurozóne 8,6 % (12 600 000) a v roku 2006 klesla na 8,1 % (11 900 000); keďže sa v roku 2007 očakáva pokles miery nezamestnanosti na 7,7 % (11 500 000) a keďže očakávaný pokles dokazuje, že zníženie deficitu podporuje hospodársku činnosť a znižuje nezamestnanosť,

G.  keďže sa očakáva, že do roku 2050 sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva zvýšia o 4 % HDP; keďže v dôsledku toho sa vo viacerých členských štátoch zvýšia verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva o 5 % až 13 % HDP, čím sa vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií v týchto štátoch, pričom sa očakáva pokles rastu z 2,4 % v rokoch 2004 až 2010 na 1,9 % v rokoch 2011 až 2030, a dokonca až na 1,2 % v rokoch 2031 až 2050; keďže klesajúci rast a zvyšujúce sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva môžu ohroziť hospodársky a sociálny blahobyt občanov EÚ a sociálnu súdržnosť našich spoločností a môžu vytvoriť dezintegračný tlak na európske inštitúcie a spoločné politiky,

H.  keďže Komisia a ECB posudzujú plnenie maastrichtských kritérií na prijatie eura pri všetkých „členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka“ každý druhý rok,

Skúsenosti s revidovaným Paktom stability a hospodárskeho rastu

1.  pripomína, že hlavným cieľom Paktu stability a hospodárskeho rastu (PSHR) je zabezpečiť rozpočtový prebytok alebo zo strednodobého hľadiska aspoň vyrovnaný rozpočet, čo je vzhľadom na blížiace sa demografické výzvy základnou podmienkou;

2.  víta skutočnosť, že mnohé členské štáty vynaložili značné úsilie na plnenie záväzkov, pokiaľ ide o PSHR; zdôrazňuje však, že je ešte príliš skoro na hodnotenie výsledkov dosiahnutých po nadobudnutí účinnosti revidovaného PSHR;

3.  spolu s Komisiou zdieľa obavy, pokiaľ ide o uskutočnenie preventívnych opatrení PSHR, najmä s ohľadom na členské štáty, ktorým sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť rovnováhu vo svojich verejných financiách;

4.  vyjadruje obavy z toho, že revidovaný PSHR, najmä jeho opravné opatrenia, pokiaľ sa budú uplatňovať príliš zhovievavo, so sebou prinesú riziko vysokého a trvalého verejného dlhu, čo by mohlo vážne ohroziť vyrovnanosť verejných financií a zamestnanosť;

5.  zdôrazňuje, že o úspechu alebo zlyhaní revidovaného PSHR definitívne rozhodne prístup členských štátov; varuje, že je nepravdepodobné, žeby verejnosť alebo hospodárske subjekty prijali akúkoľvek ďalšiu revíziu paktu;

6.  vyjadruje obavy z toho, že rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti deficitu, verejného dlhu a rastu sa môžu ešte prehĺbiť, čo by mohlo mať za následok oslabenie spoločnej meny, utlmenie hospodárskeho rastu a zníženie možností v oblasti zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby vykonali hospodárske opatrenia, ktoré znížia zistené rozpätia a povedú k ďalšej konvergencii smerom k nižšej miere deficitu a verejného dlhu a k vyššiemu rastu;

7.  vyjadruje znepokojenie nad pomalým znižovaním verejného dlhu v niektorých členských štátoch; odmieta nekonečné postupy v oblasti deficitu, ktoré neprinášajú žiadne výsledky, a preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby konali rýchlo a rozhodne; navrhuje, aby sa zachovala dôveryhodnosť postupov nadmerného deficitu a jednotný štandard pri posudzovaní krajín;

8.  kladie si otázku, do akej miery môže byť rast EÚ cyklický, a upriamuje pozornosť na potrebu zvýšenia potenciálu rastu Európskej únie ako prostriedku na tvorbu zamestnanosti; pripomína členským štátom, že zvýšenie rastu a zamestnanosti by malo viesť k podstatnému nárastu daňových príjmov, a tým aj k zníženiu rizika nadmerných deficitov, a zároveň by malo umožniť podstatné zníženie verejného dlhu;

9.  zdôrazňuje, že porušovanie PSHR by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť spoločnú menovú politiku a znásobiť tlak na zvýšenie úrokových sadzieb; ďalej podčiarkuje, že nezávislá Európska centrálna banka je nevyhnutným predpokladom na udržanie cenovej stability, a tým aj na vytvorenie rámca pre hospodárske politiky, ktoré prispievajú k vysokým úrovniam rastu a zamestnanosti;

10.  domnieva sa preto, že je naliehavo potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoju fiškálnu politiku požiadavkám spoločnej hospodárskej a menovej politiky s cieľom naďalej zvyšovať blahobyt občanov EÚ, a že je nutné, aby sa vo všetkých členských štátoch uplatňoval spoločný rozpočtový harmonogram a rámec;

11.  víta skutočnosť, že revidovaný PSHR umožňuje vypracovanie programov reforiem, ktoré majú realistické termíny a strednodobé rozpočtové ciele;

12.  súhlasí s tým, že na mieru upravené programy reforiem, ktoré sú prispôsobené potrebám členských štátov, by mali umožniť lepšie vykonávanie preventívnych opatrení PSHR;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužívajú dostatočne svoju priaznivú hospodársku situáciu na vykonanie významných štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili efektivitu trhov tovaru, služieb, práce a kapitálu a ktorými by sa z dlhodobého hľadiska zabezpečila fiškálna konsolidácia, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť;

Budúce výzvy

14.  pripomína, že PSHR je hlavným a najsilnejším nástrojom koordinácie hospodárskych politík v rámci Európskej únie; zdôrazňuje, že pokiaľ sa PSHR bude vykonávať dôsledne a energicky, hospodárske politiky budú aj naďalej viesť k zvýšeniu rastu a zamestnanosti;

15.  vyjadruje znepokojenie nad prognózami Komisie, ktoré hovoria o drastickom zvýšení výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, zatiaľ čo dlhodobé vyhliadky hospodárskeho rastu ukazujú, že v budúcnosti dôjde k jeho poklesu, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií členských štátov;

16.  vyjadruje znepokojenie nad odhadmi, že šesť členských štátov je vystavených veľkému riziku, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť ich verejných financií, v dôsledku dopadov starnutia obyvateľstva na rozpočet, pričom ďalších desať členských štátov čelí stredne veľkému riziku a iba v deviatich členských štátoch je toto riziko malé;

17.  dôrazne vyzýva na hľadanie riešenia takéhoto závažného rozpočtového problému EÚ; pripomína, že verejný dlh je potrebné znižovať v období hospodárskej konjunktúry rýchlejším tempom, pričom sa treba vyhnúť procyklickým opatreniam a mali by sa vykonať štrukturálne a daňové reformy na zlepšenie hospodárskej výkonnosti členských štátov; vyzýva členské štáty, aby využili aktuálny hospodársky vzostup na vykonanie potrebných reforiem na trhu práce a v sektore služieb a aby znížili administratívne zaťaženie podnikov; domnieva sa, že stále je priestor a potreba ďalšieho zrýchlenia investičných činností, čím vyzýva na štrukturálne reformy a ďalšie opatrenia, ktoré by trvalo zlepšili investičné prostredie a podporovali by investície;

18.  vyzýva na zmenu orientácie verejných výdavkov smerom k akumulácii fyzického a ľudského kapitálu a vytvoreniu verejno-súkromných partnerstiev, ktoré by pôsobili v oblasti inovácií, obnoviteľných zdrojov energie, výchovy a vzdelávania, výskumu, informačných technológií, telekomunikácií, dopravných sietí atď.;

19.  víta skutočnosť, že do odhadov pripravených členskými štátmi na roky 2007 a 2008 bolo zahrnuté 0,5 % zníženie deficitu HDP, ako je stanovené v revidovanom PSHR; zdieľa obavy Komisie z toho, že pri priemerných ročných štrukturálnych úpravách na rok 2006 sa tento cieľ nedosiahne; je presvedčený o tom, že vzhľadom na dobré hospodárske vyhliadky je vo väčšine členských štátoch priestor na také štrukturálne úpravy, ktoré idú ďaleko nad rámec odporúčanej hodnoty 0,5 %;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa vyhli nerealistickým rozpočtovým odhadom a aby upustili od jednorazových opatrení alebo „kreatívneho účtovníctva“; odporúča Rade, aby zabezpečila, že ďalšie verejné zadlžovanie bude v členských štátoch do roku 2015 buď neústavné alebo nezákonné, na základe postupov, ktoré sa osvedčili v niektorých členských štátoch a regiónoch v Európskej únii; odporúča, aby Komisia vypracovala štúdiu o najlepších postupoch v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a účtovania aktív a pasív verejných rozpočtov v členských štátoch;

21.  odporúča preskúmať možnosť stanovenia jednotného kalendára pre rozpočtové postupy v rámci celej Európskej únie a zároveň predĺžiť rozpočtové plánovanie na dlhšie obdobie, než je súčasný jeden rok; zastáva názor, že rozpočtové plánovanie členských štátov musí byť založené na jednotných predpokladoch, pokiaľ ide o kľúčové hospodárske parametre, aby bolo v rámci celej Európskej únie jednotne posudzované a vytvárané;

22.  upozorňuje členské štáty, aby Komisii poskytovali vysoko kvalitné štatistické údaje tak, aby bolo možné porovnávať verejné deficity a verejné dlhy; nabáda Komisiu, aby dôkladne kontrolovala kvalitu štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, vrátane sankcií, na zabezpečenie vysoko kvalitných, spoľahlivých, jednotných a porovnateľných štatistických údajov zo strany členských štátov, ktoré obsahujú všetky súčasné aj budúce záväzky (napríklad dôchodky a zdravotnú starostlivosť); vyzýva Komisiu, aby svoju prácu dokončila v čo najskoršom termíne;

23.  vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že nezávislé inštitúcie a osobitné pravidlá týkajúce sa rovnováhy rozpočtu majú veľmi pozitívny vplyv na strednodobé ciele členských štátov a dlhodobú stabilitu vyvážených verejných financií;

24.  poukazuje na to, že Komisia v najnovšej správe o konvergencii v decembri 2006 zastáva názor, že väčšina posudzovaných členských štátov urobila pokrok, ale žiadna z nich v súčasnosti nespĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura;

25.  pripomína, že maastrichtské kritériá, na základe ktorých Komisia pripravuje svoje hodnotenie, sa musia uplatňovať rovnomerným spôsobom, t. j. nesťažovať, za osobitných okolností, členským štátom vstup do eurozóny a neinterpretovať kritériá zhovievavým spôsobom;

26.  vyzýva Komisiu na preskúmanie výhod zriadenia národných nezávislých orgánov, ktoré by mali na starosť určovanie ročnej úrovne deficitu so strednodobým cieľom vyrovnaného rozpočtu;

27.  víta snahy Rady a Komisie o zlepšenie v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a odporúčanie členským štátom, ktoré sa týka celoeurópskych noriem o štatistických ústavoch vrátane princípov profesionálnej nezávislosti, dôveryhodnosti, spoľahlivosti a včasnosti údajov a primeranosti prostriedkov štatistických ústavov a zlepšených právach na monitorovanie pre Komisiu;

28.  domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie v účtovníctve verejných aktív a skrytých záväzkov s cieľom zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť a poskytnúť zdravší základ na prijímanie rozhodnutí; domnieva sa, že Komisia by mala začať iniciatívu v tejto oblasti;

29.  ľutuje nedostatok koordinácie politík v eurozóne, upriamuje pozornosť na rozdielnosť fiškálnych politík členských štátov eurozóny a je znepokojený možnými protichodnými dopadmi tohto nedostatku koordinácie; vyzýva na ďalší výskum rôznych druhov štrukturálnych a makroekonomických reforiem a súvisiacich opatrení, vrátane ich vzájomnej interakcie a dopadov na rôzne fázy hospodárskeho cyklu s cieľom určenia čo najlepších spôsobov, ako posilňovať verejné financie a zároveň realizovať lisabonskú stratégiu;

o

o o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zmluva jasne stanovuje, že na úrovni EÚ treba veľmi podrobne sledovať vývoj v oblasti verejných financií v členských štátoch EÚ, v neposlednom rade preto, že dlhodobé stabilné verejné financie sú základnou podmienkou pre trvalo udržateľný rast, tvorbu nových pracovných miest a makroekonomickú stabilitu. Okrem toho zohrávajú trvalo udržateľné verejné financie rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o dôveryhodnosť spoločnej meny, a preto sú predmetom spoločného záujmu všetkých členských štátov EÚ. Ustanovenia zmluvy, ktoré definujú požiadavky na zdravé a udržateľné verejné financie, boli zdokonalené viacerými nariadeniami Rady. Medzi najdôležitejšie dokumenty patrí v tomto ohľade okrem iného Pakt stability a hospodárskeho rastu (PSHR) spolu s ďalšími nariadeniami upravujúcimi ustanovenia PSHR, čestnými vyhláseniami členských štátov, že budú dodržiavať jeho ustanovenia, a správami Komisie obsahujúcimi hodnotenia a odporúčania adresované jednotlivým členským štátom. Európsky parlament vyhodnocuje tieto dokumenty v kontexte makroekonomického a rozpočtového vývoja v členských štátoch a prijíma vlastnú výročnú správu o verejných financiách v rámci EÚ.

Spravodajca pripomína, že hlavným cieľom revízie PSHR je zlepšiť výsledky členských štátov, pokiaľ ide o nadmerné deficity, a tak pomôcť zabezpečiť strednodobo až dlhodobo udržateľnú vyváženú stabilitu verejných financií, najmä vzhľadom na budúce demografické výzvy.

Spravodajca dospel k záverom podobným hodnoteniu Komisie. Revidovaný Pakt stability a hospodárskeho rastu funguje. Posilnil sa a potvrdila sa jeho kľúčová úloha pri koordinácii hospodárskych politík a makroekonomickej stability.

Spravodajca si však uvedomuje, že jeho správa vychádza iba z ročnej skúsenosti s revidovaným paktom. Bol to rok priaznivého hospodárskeho vývoja, ktorý mal pozitívny vplyv na výsledný stav verejných financií členských štátov. Skutočná „zaťažkávacia skúška“ revidovaného PSHR príde až v nasledujúcich rokoch, keď Rada a Komisia budú musieť zabezpečiť, aby členské štáty skutočne uplatňovali usmernenia schválené v Rade. Bude to pochopiteľne vo veľkej miere závisieť od dobrej vôle členských štátov a bude zaujímavé sledovať, či sa budú členské štáty v najbližších rokoch skutočne usilovať o dosiahnutie cieľov, ktoré si stanovili, vrátane predchádzania procyklickým opatreniam.

V tejto súvislosti spravodajca zdôrazňuje, že členské štáty musia prijať tieto opatrenia:

— Členské štáty by mali konsolidovať svoje rozpočty v „dobrých časoch“, teda v období hospodárskeho rastu. Je preto nevyhnutné využiť obdobie hospodárskej konjunktúry vrátane zvýšených daňových príjmov na podstatné zníženie verejného dlhu, vyhýbať sa nadmerným deficitom a zamerať sa na vytvorenie rozpočtu s prebytkom. Možno to dosiahnuť bez toho, aby to malo vplyv na služby poskytované verejným sektorom. Tieto kroky podporia stabilitu eura a zároveň vytvoria podmienky stimulujúce hospodársky rast a tvorbu nových pracovných príležitostí. V súčasnosti vykazujú prebytkový rozpočet iba tri členské štáty eurozóny.

— Treba pokračovať v štrukturálnych reformách a rázne ich vykonávať. Reformy pracovného trhu, ďalšie otvorenie trhu so službami, s energiou, telekomunikačnými službami (vrátane podstatného zníženia poplatkov za roaming) a zlepšenie podmienok pre investície do výskumu a vývoja môžu uvoľniť potenciál na stimulovanie hospodárskeho rastu a mali by mať za následok vyšší dopyt a v konečnom dôsledku rast zamestnanosti.

— Žiadny z členských štátov nerieši dostatočným spôsobom problém rozpočtových dopadov, ktoré súvisia so starnutím obyvateľstva, napriek tomu, že má najväčší vplyv na budúci blahobyt občanov EÚ. Najnovší vývoj potvrdzuje, že dôsledná fiškálna politika môže podporiť hospodársky rast a zamestnanosť. Členské štáty preto musia v ústave alebo v príslušnom právnom predpise stanoviť požiadavku, že nebudú mať deficitný rozpočet. Toto má zásadný význam pre zvládnutie problému, ktorý vznikne v budúcnosti v dôsledku vysokých výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva v Európe.

Okrem toho reforma PSHR priniesla nové pojmy, definície a zásady v rámci preventívnych opatrení PSHR. S cieľom zabezpečiť dôsledné uplatňovanie pravidiel bola objasnená metodika stanovenia strednodobých rozpočtových cieľov pre príslušnú krajinu a súbežne s tým sa Komisia začala venovať otázke, akým spôsobom by sa mohli v budúcnosti zohľadňovať implicitné pasíva pri stanovovaní týchto cieľov. Bolo tiež objasnených viacero otázok súvisiacich s určovaním postupov zmien vzhľadom na strednodobé rozpočtové ciele vrátane podmienok na zohľadnenie štrukturálnych reforiem v preventívnych opatreniach PSHR.

Hodnotenie Komisie, pokiaľ ide o fungovanie preventívnych opatrení PSHR, nie je jednoznačné. Za pozitívnu možno považovať skutočnosť, že v súvislosti s aktualizovanými programami stability a konvergencie na rok 2005 sa stanovili rôzne strednodobé rozpočtové ciele odzrkadľujúce hospodárske ukazovatele jednotlivých krajín. Okrem toho členské štáty splnili svoje záväzky, že založia svoje rozpočtové prognózy na realistických makroekonomických predpokladoch, a jednoznačne sa znížilo uplatňovanie jednorazových opatrení. Hodnotenie aktualizovaných programov stability a konvergencie na rok 2005, ktoré vykonala Komisia, však poukázalo na niektoré odchýlky od dohodnutých zásad. Predovšetkým štrukturálne fiškálne zmeny, ktoré členské štáty plánovali na rok 2006 a ktoré doposiaľ neboli zahrnuté v ich strednodobých rozpočtových cieľoch, nedosiahli 0,5 % referenčného ukazovateľa schváleného v čase reformy. Táto skutočnosť dokazuje, že priaznivé hospodárske prostredie sa nevyužíva dostatočne na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o strednodobé rozpočtové ciele. Okrem toho sú v niektorých členských štátoch plánované fiškálne úpravy až na konci obdobia a nie sú podporené konkrétnymi opatreniami. Je potrebné, aby členské štáty v tomto smere vyvinuli väčšie úsilie.

Celkovo možno konštatovať, že skúsenosti s vykonávaním postupu riadenia nadmerného rozpočtového schodku sú pozitívne. Väčší priestor na jeho posúdenie sa využil na to, aby sa pre členské štáty stanovili realistické termíny na uskutočnenie náprav ich nadmerných schodkov, a na zabezpečenie toho, že sa vo fiškálnej oblasti vyvinie zvýšené úsilie. Uplatňovanie ustanovení súvisiacich s „inými relevantnými faktormi“ postupne vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu potvrdilo, že PSHR naďalej zostáva rámcom založeným na pravidlách: po reforme sa všetky deficity nad 3 percentá HDP pokladajú za nadmerné. Spravodajca však vyjadruje znepokojenie nad pomalým znižovaním verejného dlhu v niektorých členských štátoch. Odmieta nekonečné postupy v oblasti deficitu, ktoré neprinášajú žiadne výsledky, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v tomto smere podnikli rýchle a rozhodné kroky. Reforma PSHR taktiež podnietila konštruktívny a transparentný politický dialóg o prípadoch jednotlivých krajinách na úrovni EÚ, čo prispelo k hladkému a účinnému fungovaniu PSHR.

POSTUP

Názov

Verejné financie v EMÚ 2006

Číslo postupu

2007/2004(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

ECON
18.1.2007

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

BUDG
18.1.2007

 

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

BUDG
14.2.2007

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Kurt Joachim Lauk
4.7.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

23.1.2007

30.1.2007

20.3.2007

 

 

Dátum prijatia

21.3.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

33

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, Lapo Pistelli, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Lydia Shouleva, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Harald Ettl, Werner Langen, Andreas Schwab, Lars Wohlin

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

26.3.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)