SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok

27. 3. 2007 - (KOM(2005)0507 – C6‑0331/2005 – 2005/0214(COD)) - ***I

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Ria Oomen-Ruijten

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok

(KOM(2005)0507 – C6‑0331/2005 – 2005/0214(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0507)[1],

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 42 a 94 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0331/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0080/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 5
5) Rovnako je potrebné uplatniť ustanovenie článku 94 Zmluvy, nakoľko rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú doplnkové dôchodkové systémy môžu obmedzovať tak výkon práva pracovníkov na voľný pohyb, ako aj fungovanie spoločného trhu. Aby sa zlepšila prenosnosť práv na doplnkový dôchodok pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a v rámci toho istého členského štátu, sa musia niektoré podmienky nadobúdania práv na dôchodok harmonizovať a pravidlá týkajúce sa zachovávania pozastavených práv a prevodu nadobudnutých práv aproximovať.	5) Rovnako je potrebné uplatniť ustanovenie článku 94 Zmluvy, nakoľko rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú doplnkové dôchodkové systémy môžu obmedzovať tak výkon práva pracovníkov na voľný pohyb, ako aj fungovanie spoločného trhu. Aby sa zlepšili práva pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a v rámci toho istého členského štátu, musia sa stanoviť určité minimálne požiadavky týkajúce sa vzniku a zachovania neprepadnuteľných práv odchádzajúcich pracovníkov na dôchodok v rámci doplnkových dôchodkových systémov spojených s pracovným vzťahom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5 a (nové)
	5a) Okrem toho sa musia zohľadniť vlastnosti a zvláštny charakter doplnkových dôchodkových systémov a ich rozdielnosť v rámci jednotlivých členských štátov a medzi nimi. Zavedenie nových systémov, udržateľnosť existujúcich systémov a očakávania a práva súčasných členov systému by mali byť dostatočne chránené. Ďalej by sa mala v tejto smernici zohľadniť predovšetkým úloha sociálnych partnerov pri vytváraní a uplatňovaní doplnkových dôchodkových systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 5 b (nové)
	5b) Táto smernica nezaväzuje členské štáty bez doplnkových dôchodkových systémov k tomu, aby vydávali právne predpisy týkajúce sa zavedenia takýchto systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 5 c (nové)
	5c) Táto smernica sa uplatňuje len v tých prípadoch doplnkových dôchodkov, ktoré sa podľa predpisov príslušného dôchodkového systému alebo vnútroštátneho práva zakladajú na dosiahnutí dôchodkového veku alebo na splnení iných podmienok. Nevzťahuje sa na individuálne dôchodkové zabezpečenie bez účasti zamestnávateľa, ani na dávky v invalidite a pozostalostné dávky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 5 d (nové)
	5d) Táto smernica sa týka všetkých doplnkových dôchodkových systémov, ktoré boli zriadené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a ktoré zamestnancom ponúkajú doplnkový dôchodok, ako sú skupinové poistné zmluvy alebo systémy priebežného financovania, na ktorých sa dohodne jedno alebo viaceré výrobné odvetvia, fondové systémy alebo dôchodok podporený podľa pravidiel istými rezervami alebo akékoľvek kolektívne, alebo iné porovnateľné systémy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 5 e (nové)
	5e) Pokiaľ sa o uzatvorení doplnkového dôchodkového systému rozhodlo už pred vstupom tejto smernice do platnosti, a preto už nie je možné prijímať nových členov, zavedenie nových predpisov by mohlo mať za následok neopodstatnenú záťaž pre systém. Preto by sa táto smernica nemala uplatňovať v prípade takýchto systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 5 f (nové)
	5f) Cieľom tejto smernice nie je harmonizovať alebo ovplyvňovať vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o sanačné opatrenia a likvidačné konanie. V tomto prípade nie je podstatné, či tieto postupy budú iniciované v dôsledku platobnej neschopnosti, dobrovoľne alebo z donútenia. Touto smernicou zostanú takisto nedotknuté vnútroštátne právne predpisy o sanačných opatreniach, ktoré zahŕňa smernica 2001/17/ES. Sanačnými opatreniami však nie sú opatrenia, ktoré zahŕňa článok 16 ods. 2 smernice 2003/41/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 5 g (nové)
	5g) Táto smernica by sa nemala týkať systémov na ochranu pred platobnou neschopnosťou alebo systémov náhrad, ktoré nepatria k systémom doplnkového dôchodku spojených s pracovným vzťahom, a ktorých cieľom nie je chrániť nároky pracovníkov na dôchodok v prípade platobnej neschopnosti podniku alebo dôchodkového systému. Táto smernica sa takisto nevzťahuje na dôchodkové rezervné fondy v jednotlivých štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 5 a (nové)
	5a) Keďže doplnkový starobný dôchodok pre zabezpečenie primeranej životnej úrovne v starobe je vo všetkých členských štátoch čoraz dôležitejší, treba zlepšiť podmienky na získanie, zachovanie a prevod získaných práv.
Odôvodnenie
V tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa objasňuje, že zámer Komisie má aj podstatný sociálny význam. V popredí by nemalo stáť len zlepšenie pružnosti pracovných trhov, ale aj cieľ zabezpečiť primeranú životnú úroveň v starobe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 6
6) Aby podmienky nadobúdania práv na doplnkový dôchodok nespôsobovali ujmu na výkone práva na voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie, je potrebné určiť presné podmienky nadobúdania práv, aby pracovník, ktorý vykonáva svoje právo na voľný pohyb alebo sa pohybuje v rámci členského štátu získal po odchode z aktívneho života zodpovedajúcu výšku dôchodku.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 6 a (nové)
	6a) Ak dôchodkový systém alebo zamestnávateľ nesie investičné riziko (predovšetkým v prípade systémov s definovanými dávkami), mal by tento systém vrátiť príspevky odchádzajúceho pracovníka bez ohľadu na investičnú hodnotu vyplývajúcu z týchto príspevkov. Ak odchádzajúci pracovník nesie investičné riziko (predovšetkým v prípade systémov s definovanými príspevkami), mal by tento dôchodkový systém vrátiť hodnotu investícií vyplývajúcu z týchto príspevkov. Hodnota investícií môže byť vyššia alebo nižšia ako príspevky, ktoré platil odchádzajúci pracovník. V prípade negatívnej hodnoty investícií sa náhrada nevypláca.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 6 b (nové)
	6b) Odchádzajúci pracovník by mal mať právo ponechať si svoje neprepadnuteľné práva na dôchodok v doplnkovom dôchodkovom systéme, v ktorom tieto práva vznikli, ako pozastavené práva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 7
7) Rovnako je potrebné zabezpečiť spravodlivú úpravu pozastavených práv na dôchodok s cieľom vyhnúť sa penalizácii odchádzajúceho pracovníka. Tento cieľ sa môže dosiahnuť úpravou pozastavených práv prostredníctvom rôznych kritérií, medzi ktorými figuruje inflácia, výška príjmov, dávky vyplácaných dôchodkov, alebo tiež miera výnosnosti aktív doplnkového dôchodkového systému.	7) V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou sa treba postarať o to, aby bolo zabezpečené primerané zaobchádzanie s hodnotou týchto pozastavených práv. Hodnota práv v dobe odchodu pracovníka z dôchodkového systému sa vypočíta na základe všeobecne uznávaných princípov poistnej matematiky. Pri vypočítaní hodnoty treba zohľadniť zvláštnosti systému, záujmy odchádzajúceho pracovníka a členov, ktorí v systéme zostávajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 8
8) Aby sa predišlo nadmernému zvyšovaniu administratívnych výdavkov súvisiacich so správou väčšieho počtu pozastavených práv nízkej hodnoty je potrebné, aby systém umožnil v prípade, ak táto hodnota nedosahuje hranicu stanovenú príslušným členským štátom nezachovávať takéto práva na dôchodok, ale pristúpiť k prevodu alebo k vyplateniu istiny, ktorá zodpovedá hodnote nadobudnutých práv.	8) Ak hodnota neprepadnuteľných práv odchádzajúceho pracovníka na dôchodok neprekročí hranicu stanovenú príslušným členským štátom a ak sa má predísť zbytočne vysokým nákladom v dôsledku správy veľkého množstva pozastavených práv nízkej hodnoty, je možné dôchodkovým systémom umožniť, aby nezachovávali tieto neprepadnuteľné práva na dôchodok, ale aby mohli pristúpiť k vyplateniu istiny v súlade s neprepadnuteľnými právami. Výška istiny, ktorá sa má vyplatiť, by sa mala vypočítať vždy podľa uznávaných princípov poistnej matematiky a mala by zodpovedať aktualizovanej hodnote neprepadnuteľných práv na dôchodok v dobe vyplatenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 9
9) Je potrebné zabezpečiť pracovníkom, ktorí menia zamestnanie, možnosť výberu medzi ponechaním ich nadobudnutých práv na dôchodok v pôvodnom doplnkovom dôchodkovom systéme alebo prevodom istiny zodpovedajúcej hodnote takýchto práv do iného doplnkového dôchodkového systému, vrátane prevodu do iného členského štátu.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 9 a (nové)
	9a) Cieľom tejto smernice nie je obmedziť možnosti odchádzajúcich pracovníkov pri prevode neprepadnuteľných práv na dôchodok. Pre podporenie voľného pohybu pracovnej sily by sa mali členské štáty snažiť o to, aby v rámci možností a predovšetkým pri zavedení nových doplnkových dôchodkových systémov postupne zlepšovali prenosnosť neprepadnuteľných práv na dôchodok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 10
10) Z dôvodov finančnej udržateľnosti doplnkových dôchodkových systémov, majú členské štáty v zásade možnosť vyňať kapitálovo nekryté systémy z povinnosti umožniť pracovníkom prevod nadobudnutých práv. Avšak v záujme zabezpečenia rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi zapojenými do kapitálového systému a pracovníkmi zapojenými do kapitálovo nekrytého systému by sa mali členské štáty usilovať o postupné zlepšovanie prevoditeľnosti práv vzniknutých v kapitálovo nekrytých systémoch.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 1
Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a na pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu obmedzením prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce doplnkové dôchodkové systémy v členských štátoch.	Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb osôb a na pracovnú mobilitu, ako aj skorý a rozsiahly vývoj doplnkového dôchodkového zabezpečenia odstránením prekážok, ktoré vznikli v dôsledku určitých predpisov pre doplnkové dôchodkové systémy.
Odôvodnenie
Táto smernica by sa mala riadiť rovnakou logikou ako nariadenia č. 1408/71 a 883/2004, ktoré sa týkajú „osôb”, a tým zabezpečujú, že budú zahrnuté všetky osoby, ktoré majú prístup k doplnkovým dôchodkom.
V tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa objasňuje, že zámer Komisie má aj podstatný sociálny význam. V popredí by nemalo stáť len zlepšenie pružnosti pracovných trhov, ale aj cieľ zabezpečiť primeranú životnú úroveň v starobe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 2
Táto smernica sa vzťahuje na doplnkové dôchodkové systémy, s výnimkou systémov, ktoré sú predmetom nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71.	1. Táto smernica sa vzťahuje na doplnkové dôchodkové systémy s výnimkou systémov na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú predmetom nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71
	2. Táto smernica sa však neuplatňuje v nasledujúcich prípadoch dôchodkových systémov:
	a) v prípade doplnkových dôchodkových systémov, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice ukončili prijímanie nových aktívnych členov a zostali pre nových členov uzavreté;
	b) v prípade doplnkových dôchodkových systémov podliehajúcich opatreniam, ktoré zahŕňajú činnosť úradu alebo súdu zriadeného podľa vnútroštátneho práva s cieľom zabezpečiť alebo ozdraviť ich finančnú situáciu vrátane likvidačného konania;
	c) v prípade systémov na ochranu pred pracovnou neschopnosťou, systémov náhrad a dôchodkových rezervných fondov v jednotlivých štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 3
Definície	Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice:	V zmysle tejto smernice pojem:
a) „doplnkový dôchodok“ znamená starobné dôchodky a v prípadoch, kde pravidlá doplnkového dôchodkového systému ustanovujú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, dávky v invalidite a pozostalostné dávky, ktoré majú doplniť alebo nahradiť dôchodky poskytované vzhľadom na rovnaké nepredvídané udalosti zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia;	a) „doplnkový dôchodok“ znamená dôchodkové zabezpečenie podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému ustanoveného v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou;
b) „doplnkový dôchodkový systém“ znamená akýkoľvek zamestnanecký dôchodkový systém vytvorený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, ako je skupinová poistná zmluva alebo systém priebežného financovania, na ktorom sa dohodne jedno alebo viaceré výrobné odvetvia, kapitálovo krytý systém alebo dôchodok podporený podľa pravidiel istými rezervami alebo akýkoľvek kolektívny, alebo iný porovnateľný systém, ktorého cieľom je poskytovať doplnkový dôchodok zamestnaným alebo samostatne zárobkovo činným osobám;	b) „doplnkový dôchodkový systém“ znamená akýkoľvek dôchodkový systém vytvorený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, ktorý je spojený s pracovným vzťahom, a ktorý má zamestnancom poskytovať doplnkový dôchodok;
c) „členovia“ znamená osoby, ktorých pracovná činnosť oprávňuje alebo bude oprávňovať na poberanie dávok doplnkového dôchodku v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;	c) „aktívni členovia“ znamená pracovníka, ktorého jeho doterajší pracovný vzťah oprávňuje alebo po splnení podmienok na nadobudnutie práv bude oprávňovať na doplnkový dôchodok v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;
d) „práva na dôchodok“ znamená akékoľvek dávky, na ktoré môžu mať oprávnený nárok účastníci daného systému a iné osoby majúce nárok podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;	d) „neprepadnuteľné práva na dôchodok“ znamená všetky práva na doplnkový dôchodok, ktoré vzniknú po splnení prípadných podmienok na nadobudnutie práv podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;
	da) „lehota na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku“ znamená obdobie aktívnej účasti v niektorom zo systémov, ktorý je podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo podľa pravidiel niektorého z doplnkových dôchodkových systémov potrebný k tomu, aby vznikol nárok na doplnkový dôchodok;
e) „skončenie pracovného pomeru“ znamená rozhodnutie ukončiť pracovný pomer;
f) „odchádzajúci pracovník“ znamená pracovníka, ktorý pred tým, ako by sa stal spôsobilým na poberanie dôchodku, ukončil pracovný pomer, počas ktorého nadobudol práva na dôchodok alebo by ich nadobudol, ak by v tomto pomere naďalej zotrval;	f) „odchádzajúci pracovník“ znamená aktívneho člena systému, ktorého súčasný pracovný pomer končí pred získaním doplnkového dôchodku;
g) „prenosnosť“ znamená možnosť a nadobúdať a zachovať si práva na dôchodok v období, keď uplatňuje svoje právo na voľný pohyb alebo pracovnú mobilitu;
h) „oddialený poberateľ dávok“ znamená každého bývalého člena, ktorý má práva na dôchodok, ktoré sú pozastavené v doplnkovom dôchodkovom systéme do obdobia, kým nebudú splnené podmienky spôsobilosti na poberanie dávok doplnkového dôchodku;	h) „vyradený poberateľ dávok“ znamená bývalého člena doplnkového dôchodkového systému, ktorý má v rámci tohto systému nároky na dôchodok, už však nie je jeho aktívnym členom a ešte zo systému nepoberá doplnkový dôchodok;
i) „pozastavené práva na dôchodok“ znamenajú práva na dôchodok, ktoré sa ponechajú v systéme, v ktorom ich nadobudol oddialený poberateľ dávok, ktorý bude poberať dávky vyplývajúce z tohto doplnkového dôchodkového systému až po splnení podmienok spôsobilosti na poberanie dôchodku;	i) „pozastavené práva na dôchodok“ znamenajú neprepadnuteľné práva na dôchodok, ktoré budú zachované v systéme, v ktorom ich nadobudol vyradený poberateľ dávok;
j) „prevod“ znamená vyplatenie istiny, ktorá zodpovedá celej alebo čiastočnej hodnote neodňateľného práva na dôchodok nadobudnutého v doplnkovom dôchodkovom systéme, uskutočnenú týmto systémom, túto istinu je možné previesť do iného doplnkového dôchodkového systému alebo inej finančnej inštitúcie poskytujúcej práva na dôchodok.	j) „hodnota pozastaveného práva“ znamená kapitálovú hodnotu práva na dôchodok vypočítanú v súlade s vnútroštátnou a praxou a zvyklosťami podľa uznávaných princípov poistnej matematiky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 4 písmeno a)
a) v prípade, že v okamihu skončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa celková suma odvedených príspevkov odchádzajúcim pracovníkom, alebo v jeho mene, vráti alebo prevedie;	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 4 písmeno b)
b) v prípade, že je na nadobudnutie práv na dôchodok stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, táto nemôže presahovať vek 21 rokov;	b) Ak sa v doplnkovom dôchodkovom systéme stanoví lehota na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku, nesmie toto obdobie prekročiť hranicu piatich rokov. Podmienka lehoty na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku sa nevzťahuje na člena doplnkového dôchodkového systému od okamihu dosiahnutia veku 25 rokov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 4 písmeno c)
c) sa pracovník mohol stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne, najneskôr dovŕšením potrebného minimálneho veku;	c) ak odchádzajúci pracovník v čase ukončenia svojho pracovného pomeru ešte nenadobudol neprepadnuteľné práva na dôchodok, doplnkový dôchodkový systém mu vráti príspevky, ktoré zaplatil odchádzajúci pracovník alebo zamestnávateľ v mene pracovníka v súlade s právnymi ustanoveniami, dohodami vyplývajúcimi z kolektívnych zmlúv alebo zmluvami alebo v prípade, že odchádzajúci pracovník nesie investičné riziko, bude mu vyplatená investičná hodnota týchto príspevkov.
Odôvodnenie
Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa vylučuje možnosť, že budú vrátené alebo prevedené iba dobrovoľné príspevky od zamestnávateľa, t.j. príspevky, ktorých úhrada nie je na základe právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv povinná.
Tieto príspevky sa okrem toho musia po odrátaní podielu poplatkov alebo nákladov na administratívu v prípade potreby znovu prehodnotiť .
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 4 písmeno d)
d) pracovník nadobudol práva na dôchodok po uplynutí obdobia členstva nepresahujúceho dva roky;	d) V objektívne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty sociálnym partnerom umožniť, aby do kolektívnych zmlúv zahrnuli nediskriminačné opatrenia, ktoré sa odchyľujú od písmena a) a b), pokiaľ tieto opatrenia poskytnú dotknutým osobám aspoň rovnocennú ochranu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 5
Zachovanie pozastavených práv na dôchodok	Zachovanie pozastavených práv na dôchodok
	-1. Podľa ustanovení odseku 2 členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné, aby zabezpečili, že odchádzajúci pracovníci si budú môcť zachovať svoje neprepadnuteľné práva na dôchodok v doplnkovom dôchodkovom systéme, v ktorom ich nadobudli.
1. Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť spravodlivú úpravu pozastavených práv na dôchodok, aby sa zabránilo penalizácii odchádzajúceho pracovníka.	1. Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné, s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s hodnotou pozastavených práv na dôchodok odchádzajúcich pracovníkov a ochrániť tieto nároky na dôchodok pred platobnou neschopnosťou podniku, pričom sa zohľadní druh dôchodkového systému. O spravodlivé zaobchádzanie ide predovšetkým v nasledujúcich prípadoch:
	a) ak sa hodnota pozastaveného práva vyvíja naďalej rovnako ako hodnota práva aktívneho člena systému alebo
	b) ak sú nároky na dôchodok odchádzajúcich pracovníkov nominálne stanovené alebo
	c) ak odchádzajúci pracovník má naďalej úžitok z úročenia integrovaného do dôchodkového systému alebo
	d) ak sa hodnota pozastaveného práva upraví podľa miery inflácie, mzdovej úrovne, dávok vyplácaných dôchodkov, alebo tiež miery výnosnosti aktív doplnkového dôchodkového systému.
2. Členské štáty môžu doplnkovým dôchodkovým systémom umožniť, aby nezachovávali nadobudnuté nároky, ale aby previedli alebo vyplatili kapitál vo výške hodnoty nadobudnutých nárokov, pokiaľ hodnota neprepadnuteľných práv na dôchodok neprekročí hraničnú hodnotu stanovenú príslušným členským štátom. Členské štáty oznámia Komisii príslušnú hraničnú hodnotu.	2. Členské štáty môžu doplnkovým dôchodkovým systémom umožniť, aby nezachovávali neprepadnuteľné práva na dôchodok, ale aby odchádzajúcemu pracovníkovi vyplatili kapitál vo výške hodnoty neprepadnuteľných práv na dôchodok, pokiaľ hodnota neprepadnuteľných práv na dôchodok neprekročí hranicu stanovenú príslušným členským štátom. Členské štáty oznámia Komisii použitú hraničnú hodnotu.
	2a) Členské štáty môžu sociálnym partnerom umožniť, aby do kolektívnych zmlúv zahrnuli opatrenia, ktoré sa odchyľujú od odsekov 2 a 3, pokiaľ tieto opatrenia poskytnú dotknutým osobám aspoň rovnocennú ochranu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 6
Článok 6 Prevoditeľnosť	vypúšťa sa
1. Okrem prípadu, keď sa v súlade s článkom 5 ods. 2 pristúpi k vyplateniu istiny, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak odchádzajúci pracovník nie je v novom zamestnaní účastníkom toho istého doplnkového dôchodkového systému, mohol na základe jeho žiadosti najneskôr 18 mesiacov po skončení pracovného pomeru previesť všetky nadobudnuté práva na dôchodok v rámci členského štátu alebo do iného členského štátu.
2. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi zabezpečiť, aby odchádzajúci pracovník nebol penalizovaný poistno-matematickými odhadmi a odhadmi týkajúcimi sa úrokovej miery, ktoré určujú hodnotu prevádzaných nadobudnutých práv.
3. Na prevádzané práva sa v rámci prijímajúceho doplnkového dôchodkového systému nevzťahujú podmienky upravujúce nadobúdanie a zachovávajú sa najmenej v takom rozsahu, ako pozastavené práva v súlade s článkom 5 ods. 1.
4. Ak s prevodom súvisia administratívne poplatky, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby boli tieto poplatky úmerné obdobiu členstva odchádzajúceho pracovníka v systéme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 7
1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala pracovníkov o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.	1. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúca z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúca sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby bolo zabezpečené, že aktívni členovia systému budú podľa ods. 2 môcť požadovať informácie o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.
2. Na základe žiadosti pracovníkov sa im v primeranej časovej lehote postúpia dostačujúce informácie, ktoré sa týkajú najmä:	2. Na základe žiadosti aktívnych členov systémusa im písomne a v primeranej časovej lehote postúpia dostačujúce informácie, ktoré sa týkajú najmä nasledujúcich bodov:
a) podmienok nadobúdania práv na doplnkový dôchodok a následkov ich uplatňovania pri skončení pracovného pomeru;	a) podmienok nadobúdania práv na doplnkový dôchodok a následkov ich uplatňovania pri skončení pracovného pomeru;
b) dôchodkových dávok navrhovaných v prípade skončenia pracovného pomeru;	b) dôchodkových dávok navrhovaných v prípade skončenia pracovného pomeru;
c) podmienok zachovania pozastavených práv na dôchodok;	c) výšky a zachovania pozastavených práv na dôchodok;
d) podmienok prevodu nadobudnutých práv.
3. Osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému poskytne poberateľovi dávok na základe jeho žiadosti informácie o jeho pozastavených právach na dôchodok a o všetkých zmenách týkajúcich sa pravidiel, ktoré upravujú doplnkový dôchodkový systém.	3. Osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému poskytne poberateľovi dávok na základe jeho žiadosti informácie o jeho pozastavených právach na dôchodok a o všetkých zmenách týkajúcich sa pravidiel, ktoré upravujú doplnkový dôchodkový systém.
4. Informácie stanovené v tomto článku sa poskytnú písomnou formou a zrozumiteľným spôsobom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 8
1. Členské štáty môžu prijať alebo ponechať ustanovenia o prenosnosti práv na doplnkový dôchodok priaznivejšie než ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.	1. Členské štáty môžu prijať alebo ponechať ustanovenia o vzniku a o zachovaní práv odchádzajúcich pracovníkov na doplnkový dôchodok, ktoré sú priaznivejšie než ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.
2. Vykonávanie tejto smernice v žiadnom prípade nepredstavuje dôvod zníženia stupňa prenosnosti práv na doplnkový dôchodok, ktorý existuje v členských štátoch.	2. Vykonávanie tejto smernice v žiadnom prípade nesmie predstavovať dôvod na obmedzenie ustanovení o vzniku a zachovaní práv odchádzajúcich pracovníkov na doplnkový dôchodok, ktoré existujú v členských štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 9 odsek 1
1. Členské štáty najneskôr do 1. júla 2008 prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo poveria sociálnych partnerov na základe ich predloženej spoločnej žiadosti vykonávaním tejto smernice, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa kolektívnych dohôd. V takomto prípade členské štáty musia zabezpečiť, že najneskôr do 1. júla 2008 sociálni partneri prijmú na základe dohody potrebné opatrenia, pričom príslušné členské štáty musia prijať potrebné ustanovenia, aby mohli kedykoľvek zabezpečiť dosiahnutie výsledkov požadovaných touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.	1. Členské štáty najneskôr do 1. júla 2008 prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo zabezpečia, že sociálni partneri k tomuto dátumu prijmú na základe dohody potrebné opatrenia a že príslušné členské štáty musia prijať potrebné ustanovenia, aby mohli kedykoľvek zabezpečiť dosiahnutie výsledkov požadovaných touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Odôvodnenie
Tento návrh smernice bude v súlade s predchádzajúcimi smernicami, keď sa umožní jej uplatňovanie prostredníctvom kolektívnych zmlúv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 9 odsek 3
3. Bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek a s cieľom zohľadniť osobitné podmienky, ktoré sú riadne odôvodnené a súvisiace s finančnou udržateľnosťou doplnkových dôchodkových systémov, môžu členské štáty vyňať z rozsahu uplatňovania článku 6 ods. 1 priebežné systémy, podporné fondy a spoločnosti, ktoré predstavujú účtovné rezervy s cieľom vyplácať dôchodky svojim pracovníkom. Ktorýkoľvek členský štát, ktorý hodlá využiť túto možnosť o tom bezodkladne informuje Komisiu, pričom uvedie príslušné systémy a osobitné zdôvodnenie vyňatia spolu s opatreniami prijatými alebo plánovanými s cieľom zlepšiť prevoditeľnosť práv z príslušných systémov.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 10 odsek 1
1. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracuje každých päť rokov od 1. júla 2008 správu, ktorú predloží Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.	1. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracuje každých päť rokov od 1. júla 2008 správu, ktorú predloží Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Táto správa má zahŕňať aj hodnotenie pripravenosti zamestnávateľov na ponúkanie doplnkového dôchodkového systému od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 10
1. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracuje každých päť rokov od 1. júla 2008 správu, ktorú predloží Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.	1. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi vypracuje každých päť rokov od 1. júla 2008 správu, ktorú predloží Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
	1a) Pri tejto príležitosti Komisia predloží návrh, akým spôsobom bude pri prevode nadobudnutých práv na dôchodok možné vylúčiť aj zodpovednosť podniku za prevádzané práva.
2. Najneskôr 10 rokov po 1. júli 2008 vypracuje Komisia osobitnú správu o uplatňovaní článku 9 ods. 3. Na jej základe Komisia prípadne predloží návrh akýchkoľvek zmien a doplnení tejto smernice, ktoré sa preukážu ako nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania, pokiaľ ide o prevoditeľnosť nadobudnutých práv pracovníkov zapojených do kapitálových systémov a pracovníkov zapojených do systémov stanovených v článku 9 ods. 3.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 10 odsek 2 a (nový)
	2a) Najneskôr päť rokov od realizácie tejto smernice Komisia vypracuje správu, ktorá sa bude týkať najmä podmienok prevodu kapitálu zodpovedajúceho nárokom pracovníkov na doplnkový dôchodok. Na základe tejto správy Komisia pripraví návrh so všetkými zmenami predloženej smernice alebo s inými nástrojmi, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné na to, aby sa odstránili ďalšie prekážky v mobilite pracovnej sily, ktoré vznikli v dôsledku niektorých ustanovení týkajúcich sa doplnkového dôchodkového zabezpečenia.

• [1]  Ú. v. C ... / Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Tento návrh na zlepšenie prenosnosti práv na doplnkový dôchodok sa predkladá vo veľmi dôležitom čase. Obyvateľstvo Európskej únie starne a hospodárstvo sa globalizuje. Je nevyhnutné radikálne zlepšiť schopnosť Európskej únie reagovať na tieto nevyhnutné hospodárske a spoločenské zmeny a využiť ich vo svoj prospech. V uplynulých rokoch preto členské štáty Únie začali s reformou svojich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, a v rámci nich i s reformou dôchodkových systémov. V tejto súvislosti je jednou z úloh skombinovať väčšiu pružnosť a mobilitu na trhu práce s aktivujúcimi a finančne únosnými formami sociálneho zabezpečenia. Ako zamestnanci, tak aj zamestnávatelia by mali mať možnosť plne využívať výhody pružného trhu práce, v rámci ktorého sa pojem „istota pracovného miesta“ nahrádza pojmom „istota zamestnania“.

Vzhľadom na starnutie obyvateľstva je pre mladých ľudí ešte dôležitejšie, aby prostredníctvom svojho zamestnávateľa včas začali s dôchodkovým sporením. V niektorých krajinách už pritom existuje trend, v rámci ktorého zamestnanecké dôchodkové poistenie (druhý pilier) už nie je len doplnkovou formou zákonného dôchodkového zabezpečenia (prvý pilier), ale ho v plnej miere nahrádza. Z tohto dôvodu je pre zamestnancov ešte dôležitejšie, aby do doplnkového dôchodkového systému vstúpili včas a nadobudnuté práva mohli previesť na svojho budúceho zamestnávateľa. Takisto možno pozorovať tendenciu k vytváraniu takých systémov dôchodkového zabezpečenia, ktoré čoraz viac zodpovedajú zásade definovaného príspevku. V porovnaní so systémom definovaného výkonu poskytuje systém definovaného príspevku oveľa nižšiu garanciu zodpovedajúceho dôchodku. Dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, a to chudoba medzi dôchodcami, sú viditeľné v niektorých členských krajinách.

V súčasnosti je nevyhnutné pružné a mobilné zamestnávanie zamestnancov. Mobilitu teda treba podporovať, a nie ju sankcionovať. Žiaľ, skutočnosť je ešte stále iná. V prípade niektorých doplnkových dôchodkových systémov možno pozorovať, že napríklad 30-ročný zamestnanec s 8-ročnou praxou u troch rôznych zamestnávateľov ešte nenadobudol právo na doplnkový dôchodok.

Vaša spravodajkyňa bez výhrad podporuje hlavné línie návrhu Komisie. Súhlasí s názorom Komisie v tom, že na európskej úrovni nestačí dohodnúť len pravidlá výpočtu na prevod dôchodkových práv z jedného zamestnávateľa na druhého, ktorý môže i nemusí mať sídlo v tom istom členskom štáte. S cieľom zabezpečiť, aby sa pružnosť a pracovná mobilita vyplatili a zamestnanci usporili dostatočné množstvo prostriedkov na svoj dôchodok, je potrebné prijať ustanovenia na nadobúdanie, zachovávanie a prevod dôchodkových práv. Článok 4 návrhu na to poskytuje príslušný rámec. Sociálni partneri majú naďalej možnosť dosiahnuť lepšie dohody.

Vaša spravodajkyňa si však želá upraviť návrh Komisie v troch hlavných bodoch.

1.      Rozsah pôsobnosti smernice a povinnosť prevodu (čl. 2, čl. 6 ods. 1 a čl. 9 ods. 3)

Medzi doplnkovými dôchodkovými systémami v jednotlivých členských štátoch existujú výrazné rozdiely. Okrem veľmi odlišných podmienok na nadobúdanie, zachovávanie a prevod dôchodkových práv sa líšia aj spôsoby financovania. Pre kapitálové systémy, v rámci ktorých sa dôchodkový kapitál ukladá mimo podnik, je prevod dôchodkových práv z jedného systému na druhý jednoduchší ako napríklad pre systémy priebežného financovania, podporné fondy a systémy účtovných rezerv. V záujme zohľadnenia problémov spojených s finančnou udržateľnosťou uvedených systémov Komisia navrhuje, aby sa predčasne vyňali z povinnosti prevodu dôchodkových práv.

Možnosť vyňatia navrhovaná Komisiou bude viesť v praxi k tomu, že povinnosť prevodu sa bude uplatňovať veľmi selektívne. Vaša spravodajkyňa si pre túto smernicu želá čo najširší rozsah pôsobnosti. Zároveň je veľmi ťažké zasahovať do existujúcich systémov. Preto Vaša spravodajkyňa navrhuje toto riešenie:

· smernica sa bude uplatňovať výlučne na novo priznané práva na dôchodok

· možnosť vyňatia na základe článku 9 ods. 3 sa vypúšťa, t. j. neexistujú žiadne výnimky z povinnosti prevodu.

2.      Zaobchádzanie s pozastavenými právami na dôchodok (článok 5)

Zamestnancov, ktorí zanechajú svoje nadobudnuté práva na dôchodok u svojho niekdajšieho zamestnávateľa („pozastavené práva“), nie je dovolené sankcionovať. Návrh Komisie je však nejasný v tom, ako možno tento cieľ dosiahnuť. Je preto dôležité objasniť, ktorú skupinu členov s pozastavenými právami na dôchodok nie je dovolené znevýhodniť a ako ďaleko siaha táto povinnosť rovnakého zaobchádzania. Musí byť absolútne jasné, že o povinnosti indexácie v spojitosti s aktívnymi členmi nemôže byť ani reči. Vaša spravodajkyňa preto navrhuje, aby členské štáty garantovali rovnaké zaobchádzanie s členmi s pozastavenými právami a s členmi na dôchodku.

3.      Pozícia dočasných zamestnancov a osôb, ktoré sa vracajú na trh práce (článok 6)

Komisia navrhuje, aby sa na zamestnancov vzťahovala povinnosť podať žiadosť o prevod ich práv na dôchodok do 18 mesiacov po ukončení (predchádzajúceho) pracovného pomeru. Z toho môžu vyplynúť nevýhody pre ľudí, ktorí nedobrovoľne stratia pracovné miesto alebo dočasne prerušia pracovnú činnosť z dôvodu starostlivosti o deti alebo príbuzných. Ak sa tieto skupiny pracovníkov neskôr opäť vrátia do zamestnania (po viac ako 18 mesiacoch), nemohli by už uplatniť právo na prevod. Vaša spravodajkyňa preto navrhuje poskytnúť zamestnancom do 6 mesiacov po vstupe do nového zamestnania možnosť podať žiadosť o prevod ich práv na dôchodok.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (1. 2. 2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok
(KOM(2005)0507 – C6‑0331/2005 – 2005/0214(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eoin Ryan

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Východiská

Podľa prieskumu v oblasti pracovnej sily z roku 2003 (Eurostat, Európska komisia) 8,2 % celkovej zamestnanej pracovnej sily EÚ zmenilo povolanie po jednom roku (najviac v Dánsku a Veľkej Británii (13 %) a najmenej vo Švédsku a Grécku (5 %)). V priemere zostávajú pracovníci v EÚ v jednom zamestnaní 10,6 rokov, pričom v prípade USA je to 6,7 rokov. Pokiaľ ide o geografickú mobilitu, iba 1,5 % obyvateľov 25 členských štátov EÚ žije a pracuje v členskom štáte, ktorý nie je ich krajinou pôvodu. 7,2 % obyvateľov EÚ každoročne mení svoj trvalý pobyt, z ktorých 15 % v dôsledku zmeny zamestnania, pričom v USA sa 16,2 % obyvateľstva každoročne sťahuje, z toho 17 % z dôvodov zamestnania.

Súčasný právny rámec

Jediným existujúcim právnym predpisom upravujúcim túto oblasť je smernica 98/49/EHS. Zabezpečuje nároky na doplnkový dôchodok zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci EÚ. Jej rozsah pôsobnosti je však obmedzený a nezabezpečuje prenosnosť doplnkových dôchodkov ani pružnosť, pokiaľ ide o podmienky nadobudnutia.

Návrh smernice 2005/214 (COD)

Návrh sa vzťahuje na všetky doplnkové dôchodkové systémy, ktoré sú založené na pracovnom vzťahu, s výnimkou zákonných systémov, ktoré spadajú do pôsobnosti nariadenia 1408/71, akým je napr. francúzsky systém AGIRC/ARRCO. Návrh nedefinuje systémy definovaných dávok ani systémy definovaných príspevkov. Aj napriek tomu, že štruktúra dôchodkových systémov, predovšetkým systémov definovaných príspevkov, sa v súlade s vývojom na trhu menila, mali by sa uviesť niektoré všeobecné zásady, ako aj problémy prenosnosti spôsobené rozdielmi medzi jednotlivými systémami.

Pokiaľ ide o nadobúdacie práva, návrh stanovuje obmedzenia týkajúce sa podmienok nadobudnutia, aby tak mali mobilní pracovníci počas svojho zamestnania možnosť získať dostatočné nároky na doplnkový dôchodok. Napriek tomu, že vnútroštátne predpisy sa od seba líšia, doby priznania práv na výplatu dôchodkového poistenia (po uplynutí ktorých členovia systému získavajú nadobudnuté práva) už nemôžu byť dlhšie ako dva roky za predpokladu, že bola dosiahnutá minimálna veková hranica, ktorá je stanovená na 21 rokov. Okrem toho čakacia doba pred vstupom zamestnanca do dôchodkového systému nesmie presiahnuť jeden rok (v závislosti od dosiahnutia minimálnej vekovej hranice). Je dôležité zdôrazniť, že dolné hranice čakacích dôb môžu okrem iného spôsobiť vyššie náklady pre všetkých členov systému.

Smernica zavádza pojem „spravodlivej úpravy“ pozastavených práv na dôchodok. Tento pojem nie je jednoznačný, pretože nie je jasné, či sa vzťahuje na revalváciu, indexáciu atď., aj keď odôvodnenie 7 sa vťahuje na indexáciu alebo infláciu. Výraz „nepenalizovanie“ odchádzajúcich pracovníkov si vyžaduje spresnenie. Návrh aj v tomto ustanovení umožňuje prevod alebo vyplatenie istín, ktoré zodpovedajú hodnote nadobudnutých práv, pokiaľ nepresahujú hraničné hodnoty stanovené daným členským štátom, s cieľom zabrániť nadmerným správnym nákladom vyplývajúcim zo správy veľkého počtu pozastavených práv s nízkou hodnotou.

Pokiaľ ide o prevádzacie práva, pracovníci si budú môcť buď ponechať svoje nároky v predchádzajúcom systéme (ak nie sú také nízke, že by spôsobili nadmerné správne náklady), alebo ich preniesť do ďalšieho systému. Členské štáty však budú mať možnosť vyčleniť z tejto požiadavky na prevod systémy, ktoré nie sú financované fondmi (systémy priebežného financovania alebo podporné fondy), aby tak zachovali ich finančnú udržateľnosť. Revízia tohto ustanovenia sa uskutoční najneskôr do 1. júla 2018. V súvislosti s prevodom je nevyhnutné, aby sa rozlišoval pojem „prevod práv“ (článok 6) a pojem „prevod istiny“, ako sa používa v článku 3 písm. j). Návrh smernice nie je v používaní týchto pojmov jednotný. V skutočnosti pracovníci jednoducho vyberú kapitál zo starého systému (výber) a vložia ho do nového systému v súlade s jeho pravidlami (vloženie). Je nemožné prinútiť nový systém, aby zaručil rovnakú úroveň práv. Nakoniec, návrh nerieši otázku prevodov zo systémov, ktoré sú dočasne podfinancované a v prípade ktorých by prevod platieb zo systému mohol nepriaznivo ovplyvniť práva ostatných členov.

V súvislosti s povinným uverejňovaním informácií návrh požaduje opatrenia, ktoré by doplnili požiadavky na informácie stanovené v článku 11 smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (2003/41/ES). Článok 11 smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia predpokladá, že členom a poberateľom dôchodkového systému budú poskytnuté informácie o ročných účtovných uzávierkach a výročných správach, o zásadách investičnej politiky dôchodkového fondu, ako aj o opatreniach týkajúcich sa prevodu alebo vyplatenia splatných dávok. Článok 7 nového návrhu považuje toto ustanovenie za nedostatočné a stanovuje požiadavku, aby správca doplnkového dôchodkového systému informoval každého odchádzajúceho pracovníka, bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom systému, o vplyve ukončenia zamestnania na jeho nároky na doplnkový dôchodok. Je možné, že takéto ustanovenie môže tiež spôsobiť zbytočné náklady na správu dôchodkového systému.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 10
(10) Z dôvodov finančnej udržateľnosti doplnkových dôchodkových systémov, majú členské štáty v zásade možnosť vyňať kapitálovo nekryté systémy z povinnosti umožniť pracovníkom prevod nadobudnutých práv. Avšak v záujme zabezpečenia rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi zapojenými do kapitálového systému a pracovníkmi zapojenými do kapitálovo nekrytého systému by sa mali členské štáty usilovať o postupné zlepšovanie prevoditeľnosti práv z kapitálovo nekrytých systémov.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Panujú obavy týkajúce sa finančnej udržateľnosti, spravodlivosti a solidarity, pokiaľ ide o účastníkov zotrvávajúcich v systémoch nielen v oblasti kapitálovo nekrytých systémov, ktoré Komisia navrhuje vyňať z tejto smernice, ale aj v systémoch a penzijných fondoch, na ktoré sa bude vzťahovať táto smernica. Týmito obavami sa treba zapodievať vo všeobecnosti vzhľadom na všetky systémy, nielen jednoducho vyňať iba kapitálovo nekryté systémy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 10a (nové)
	(10a) Z dôvodov finančnej udržateľnosti doplnkových dôchodkových systémov by sa mala prísne monitorovať prenosnosť práv na dôchodok, najmä vzhľadom na vplyv rozdielov poistno-matematických odhadov a odhadov týkajúcich sa úrokovej miery na konkrétne využitie možnosti prevodu práv.
Odôvodnenie
Panujú obavy týkajúce sa finančnej udržateľnosti, spravodlivosti a solidarity pokiaľ ide o účastníkov zotrvávajúcich v systémoch nielen v oblasti systémov, ktoré Komisia navrhuje vyňať z tejto smernice, ale aj v systémoch a penzijných fondoch, na ktoré sa bude vzťahovať táto smernica. Vplyvy sa musia dôkladne monitorovať. Aj experti sa veľmi obávajú, že smernica by mohla podporiť vývoj smerujúci od dávkovo definovaných dôchodkových systémov k príspevkovo definovaným systémom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 11a (nové)
	(11a) S cieľom zabrániť nejednotnej transpozícii by mali dozorné orgány spolupracovať v rámci členských štátov a medzi nimi.
Odôvodnenie
Problematickou zostáva otázka určenia príslušného dozorného orgánu alebo mechanizmov spolupráce medzi dozornými orgánmi v členskom štáte (zvyčajne finančný dozorný orgán upravujúci dôchodkové fondy a sociálne veci/ ministerstvo práce vykonávajúce dohľad nad dôchodkami vo všeobecnosti), ako aj v rámci celej EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 11b (nové)
	11b) Keďže rozdiely v zdanení príspevkov do penzijných fondov a výhod z nich sú veľkou prekážkou mobility a prevodu dôchodkových práv, mal by sa prísne monitorovať vplyv zdaňovania v súvislosti s takýmito prevodmi a v prípade potreby by sa mali formulovať vhodné opatrenia.
Odôvodnenie
Bude pravdepodobne ťažké dosiahnuť ciele smernice týkajúce sa mobility, predovšetkým pokiaľ ide o ustanovenia o prevode dôchodkových práv za hranice, pokiaľ sa súčasne nebude riešiť otázka zdaňovania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 14a (nové)
	(14a) Komisia by mala päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vykonať analýzu nákladov a výnosov a vyhodnotiť jej vplyv na počet zamestnávateľov ponúkajúcich dôchodkové systémy.
Odôvodnenie
Je dôležité, aby výsledkom tejto smernice nebolo zníženie počtu zamestnávateľov, ktorí chcú ponúkať dôchodkové systémy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 1
Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a práva na pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu odstraňovaním prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce doplnkové dôchodkové systémy v členských štátoch.	Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a uľahčiť pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu a medzi členskými štátmi odstraňovaním prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce doplnkové dôchodkové systémy v členských štátoch.
Odôvodnenie
Cieľom smernice by malo byť predovšetkým uľahčenie pracovnej mobility medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 2
Táto smernica sa vzťahuje na doplnkové dôchodkové systémy, s výnimkou systémov, ktoré sú predmetom nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71.	Táto smernica sa vzťahuje na nároky pochádzajúce z dobrovoľných a povinných doplnkových dôchodkových systémov na základe pracovného vzťahu.
Odôvodnenie
Z dôvodov reciprocity nie je správne obmedziť rozsah pôsobnosti tejto smernice len na doplnkové systémy druhého piliera, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie č. 1408/71. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú aj na systémy, ktorých sa týka nariadenie č1408/71.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 3 písm. c)
c) „členovia“ znamená osoby, ktorých pracovná činnosť oprávňuje alebo môže oprávňovať na poberanie dávok doplnkového dôchodku v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;	c) „aktívni členovia“ znamená osoby, ktorým bolo priznané členstvo podľa pravidiel systému, a ktorých súčasný pracovný vzťah ich oprávňuje alebo po splnení požiadaviek priznania práv na výplatu dôchodkového poistenia ich bude oprávňovať na poberanie dávok doplnkového dôchodku v súlade s ustanoveniami daného doplnkového dôchodkového systému;
Odôvodnenie
Účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je jasne stanoviť, že dôchodcovia a oddialení poberatelia dávok nespadajú do tejto definície. Táto smernica sa nezameriava na dôchodcov a oddialení poberatelia dávok sú definovaní samostatne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh tiež vysvetľuje, že aktívnym členom je pracovník, ktorý bol prijatý za člena systému bez ohľadu na to, či uplynula alebo neuplynula jeho doba priznania práv. V opačnom prípade by sa definícia mohla mylne vnímať tak, že sa vzťahuje aj na pracovníkov, ktorí ešte len čakajú na prijatie do systému, čo nie je jej zámerom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 3 písm. d)
d) „práva na dôchodok“ znamená akékoľvek dávky, na ktoré môžu mať oprávnený nárok účastníci daného systému a iné osoby majúce nárok podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;	d) „neprepadnuteľné nároky na dôchodok“ znamená akýkoľvek nárok na doplnkový dôchodok získaný po splnení podmienok podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;
Odôvodnenie
V rámci doplnkových dôchodkových systémov majú ich členovia len právo na vystúpenie zo systému (z iného dôvodu ako odchod do starobného dôchodku) po uplynutí každej doby priznania práva na výplatu dôchodkového poistenia. Po priznaní práv má člen, ktorý vystúpil zo systému, právo na to, aby boli jeho práva v systéme zachované, alebo na to, aby v závislosti od niektorých obmedzení došlo k prevodu týchto práv. Cieľom tejto zmenenej a doplnenej definície je jasne stanoviť, že člen nadobúda takéto práva iba vtedy, keď splnil podmienky ich priznania. Rovnako bol aj výraz „dávky“ nahradený výrazom „doplnkový dôchodok“, ktorý už bol definovaný.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 3 písm. e)
e) „ukončenie pracovného pomeru“ znamená rozhodnutie ukončiť pracovný pomer;	e) „ukončenie pracovného pomeru“ znamená ukončenie pracovného pomeru z iného dôvodu ako odchod do starobného dôchodku alebo z takých dôvodov, ktoré vedú k strate nárokov podľa vnútroštátneho práva;
Odôvodnenie
Dobrovoľné doplnkové dôchodkové systémy slúžia okrem iného k tomu, aby viazali zamestnanca k podniku, ktorý je za túto vernosť podniku odmenený doplnkovým dôchodkom. Určité previnenia zamestnanca môžu podľa vnútroštátneho práva oprávňovať zamestnávateľa k prepusteniu zamestnanca. V takýchto prípadoch by zamestnanec nemal byť odmenený prenosnosťou nárokov z podnikového dôchodkového systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 3 písm. ea) (nové)
	ea) „trvanie starobného dôchodku“ vrátane predčasného starobného dôchodku znamená časové obdobie, počas ktorého trvá nárok na uplatnenie dôchodkových dávok; ukončenie pracovného pomeru per se neznamená odchod do starobného dôchodku;
Odôvodnenie
Ukončenie pracovného pomeru by nemalo zahŕňať odchod do starobného dôchodku a trvanie starobného dôchodku by malo byť definované ako obdobie, v ktorom dochádza k uplatneniu nároku na dôchodkové dávky. Takisto sa to vzťahuje na členov, ktorým sú vyplácané dôchodky z iného dôvodu ako odchod do starobného dôchodku. Osoba môže napríklad dostávať invalidný dôchodok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 3 písm. f)
f) „odchádzajúci pracovník“ znamená pracovníka, ktorý pred tým, ako by sa stal spôsobilým na poberanie dôchodku, ukončil pracovný pomer, počas ktorého nadobudol práva na dôchodok alebo by ich nadobudol, ak by v tomto pomere naďalej zotrval;	f) „odchádzajúci pracovník“ znamená aktívneho člena systému, ktorého pracovný pomer skončil;
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je jasne stanoviť, že nie všetci pracovníci sú členmi dôchodkových systémov, a preto je lepšie, ak sa výraz „pracovník“ nahradí výrazom „aktívny člen systému“, ktorý je definovaný. Rovnako by aj výraz „pred tým, ako by sa stal spôsobilým na poberanie dôchodku“ mohol byť zavádzajúci, pretože osoba má nárok na poberanie dôchodku pri odchode do dôchodku alebo v prípade nepredvídanej udalosti, na základe ktorej vznikne nárok na dôchodok, napr. zdravotná nespôsobilosť. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh preto jasne stanovuje, že odchádzajúci pracovník je aktívnym členom systému, ktorého súčasný pracovný pomer sa končí spôsobom iným ako v prípade nároku na dôchodkové dávky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 3 písm. h)
h) „oddialený poberateľ dávok“ znamená každého bývalého člena, ktorý má práva na dôchodok, ktoré sú pozastavené v doplnkovom dôchodkovom systéme do obdobia, kým nebudú splnené podmienky spôsobilosti na poberanie dávok doplnkového dôchodku;	h) „oddialený poberateľ dávok“ znamená každú osobu, ktorá má neprepadnuteľné nároky na dôchodok v doplnkovom dôchodkovom systéme, ktorá však už nie je aktívnym členom tohto systému a ešte nepoberá dávky doplnkového dôchodku z tohto systému;
Odôvodnenie
Toto vymedzenie pojmu charakterizuje oddialených poberateľov dávok ako „bývalých členov systému“. V skutočnosti sú oddialení poberatelia dávok aj naďalej členmi systému, ktorí však nie sú „aktívnymi“ členmi systému. Táto nová definícia je výstižnejším určením takýchto poberateľov dávok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 3 písm. i)
i) „pozastavené práva na dôchodok“ znamenajú práva na dôchodok, ktoré sa ponechajú v systéme, v ktorom ich nadobudol oddialený poberateľ dávok, ktorý bude poberať dávky vyplývajúce z tohto doplnkového dôchodkového systému až po splnení podmienok spôsobilosti na poberanie dôchodku;	i) „pozastavené práva na dôchodok“ znamenajú neprepadnuteľné nároky na dôchodok, ktoré sa ponechajú v systéme, v ktorom vznikli oddialenému poberateľovi dávok;
Odôvodnenie
Druhý odsek tejto definície je zbytočný a mohol by preto spôsobiť určité nejasnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 3 písm. j)
j) „prevod“ znamená vyplatenie istiny, ktorá zodpovedá celej alebo čiastočnej hodnote neodňateľného práva na dôchodok nadobudnutého v doplnkovom dôchodkovom systéme, uskutočnenú týmto systémom, túto istinu je možné previesť do iného doplnkového dôchodkového systému alebo inej finančnej inštitúcie poskytujúcej práva na dôchodok.	j) „prevod“ znamená vyplatenie istiny, ktorá zodpovedá celej hodnote neodňateľného práva na dôchodok nadobudnutého v doplnkovom dôchodkovom systéme, uskutočnenú týmto systémom, túto istinu je možné previesť do iného doplnkového dôchodkového systému alebo inej finančnej inštitúcie poskytujúcej práva na dôchodok.
Odôvodnenie
Smernica musí byť jednotná v oblasti používania pojmov, akými sú „prevod kapitálu“ a „prevod práv“. V skutočnosti pracovníci jednoducho vyberú kapitál zo starého systému (výber) a vložia ho do nového systému v súlade s jeho pravidlami (vloženie). Je nemožné prinútiť nový systém, aby zaručil rovnakú úroveň práv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 3 písm. ja) (nové)
	ja) „finančná inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pravidlami stanovenými členským štátom, v ktorom je registrovaná, je oprávnená poskytovať dôchodkové produkty iné než doplnkové dôchodky.
Odôvodnenie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh slúži na spresnenie znenia článku 3 písm. j.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 4 úvodná časť
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby:	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby v prípade, že je vytvorený doplnkový dôchodkový systém a pracovný pomer oprávňuje pracovníka na vstup do tohto systému:
Odôvodnenie
Článok 4 by sa mohol chápať tak, že požaduje, aby členské sprístupnili pracovníkom doplnkové dôchodkové systémy (napr. úvodný text spolu s písm.  c)). Toto nie je zámerom návrhu a takáto interpretácia by narušila dobrovoľnú povahu vyplácania dôchodkov v mnohých členských štátoch. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh jasne stanovuje, že článok je platný iba v prípade, ak systém existuje a pracovník má nárok zapojiť sa do tohto systému (zamestnávateľ môže ponúkať niekoľko systémov pre rôzne kategórie pracovníkov).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 4 písm. a)
a) v prípade, že v okamihu skončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa celková suma odvedených príspevkov odchádzajúcim pracovníkom, alebo odvedených v jeho mene, vráti alebo prevedie;	a) v prípade, že v okamihu skončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa vráti celková suma odvedených príspevkov alebo hodnota investícií odvodená z týchto príspevkov, pokiaľ sa nevyužili na pokrytie rizík invalidity, pozostalostných práv alebo iných prvkov solidarity;
Odôvodnenie
V rámci niektorých dôchodkových systémov sa riziká invalidity, pozostalostné dávky a iné súčasti kryjú na kolektívnom základe. Je spravodlivé, aby sa toto úmerne stiahlo z výpočtu celkových príspevkov, ktoré zaplatil odchádzajúci účastník systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 4 písm. b)
b) v prípade že je na nadobudnutie práv na dôchodok stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, táto nemôže presahovať vek 21 rokov;	b) v prípade, že členské štáty stanovujú podmienky upravujúce nadobúdanie dôchodkových práv, napr. minimálny vek, čakaciu lehotu alebo lehotu na nadobudnutie neprepadnuteľného nároku, musia byť tieto podmienky založené na objektívnych dôvodoch;
Odôvodnenie
Návrh smernice musí zohľadňovať princíp subsidiarity, a preto nesmie stanovovať pravidlá o vnútroštátnej štruktúre a tvorbe druhého piliera. Okrem toho lehoty navrhované v návrhu smernice pre čakacie doby a doby zaručujúce trvanie nárokov nie sú určené na to, aby sa vzdialili pôvodnej myšlienke týkajúcej sa dobrovoľného doplnkového dôchodku, a síce naviazaniu zamestnanca k podniku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 4 písm. c)
c) sa pracovník mohol stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne, najneskôr dovŕšením potrebného minimálneho veku;	c) sa pracovník mohol stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne, najneskôr dovŕšením minimálneho veku požadovaného členským štátom alebo daným doplnkovým dôchodkovým systémom;
Odôvodnenie
Tento odsek sa venuje podmienkam zapojenia sa do systému. Ak sa pracovník stále nachádza v čakacej dobe, nestráca žiadny nárok tým, že opustí zamestnanie. Komisia potvrdila, že jej zámerom bolo, aby dôchodkové systémy v členských štátoch mohli stanoviť akýkoľvek vek ako podmienku vstupu do týchto systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 4 písm. d)
d) pracovník nadobúda práva na dôchodok po uplynutí obdobia členstva nepresahujúceho dva roky;	d) pracovník nadobúda oprávnený nárok na dôchodok po období nie dlhšom ako dva roky za predpokladu, že dosiahol stanovený minimálny vek na nadobudnutie nároku na dôchodok.
Odôvodnenie
Účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je objasniť interakciu článku 4 písm. b) (ktorý sa týka minimálneho veku na nadobudnutie nároku na dôchodok) a článku 4 písm. d) (ktorý sa týka minimálnej čakacej doby na nadobudnutie nároku na dôchodok). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh jasne stanovuje, že v prípade, ak bol pracovník dva roky v systéme, musí nadobudnúť práva, ak dosiahol stanovenú minimálnu vekovú hranicu. V takomto prípade mu jeho práva nebudú uznané, pokým nedosiahne stanovený minimálny vek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 5 odsek 1
1. Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť spravodlivú úpravu pozastavených práv na dôchodok, aby sa zabránilo penalizácii odchádzajúceho pracovníka.	1. Vzhľadom na povahu doplnkového dôchodkového systému členské štáty prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s pozastavenými právami na dôchodok, pričom sa musí vziať do úvahy trvanie a rozsah prispievania opúšťajúceho člena do systému .
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je poukázať na rozdiel medzi systémom definovaných príspevkov a systémom definovaných dávok. V prípade systému definovaných príspevkov sa nároky na dôchodok upravujú v súlade s investičnou návratnosťou, pričom v prípade systému definovaných dávok sa práva upravujú na základe metódy, ktorú si zvolí daný členský štát vrátane miery inflácie alebo mzdovej úrovne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh okrem iného odstraňuje dvojzmyselnosť spojenú so slovom „penalizácia“. Slovné spojenie „spravodlivé zaobchádzanie“ jasne stanovuje, že s pozastavenými právami by sa malo zaobchádzať spravodlivo, pričom by nemalo dochádzať k nespravodlivému zvýhodňovaniu oddialených poberateľov dávok vo vzťahu k ostatným.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 5 odsek 2
2. Členské štáty môžu povoliť, aby sa v rámci doplnkových dôchodkových systémov nezachovávali nadobudnuté práva, ale aby sa pristúpilo k prevodu alebo vyplateniu istiny, ktorá zodpovedá hodnote nadobudnutých práv, ak ich hodnota nie je vyššia ako hranica stanovená príslušným členským štátom. Členský štát informuje Komisiu o takejto uplatňovanej minimálnej hranici.	2. Členské štáty môžu povoliť, aby sa v rámci doplnkových dôchodkových systémov nezachovávali oprávnené nároky na dôchodok, ale aby sa pristúpilo k prevodu alebo vyplateniu istiny, ktorá zodpovedá hodnote oprávnených nárokov na dôchodok, ak ich hodnota nie je vyššia ako hranica stanovená príslušným členským štátom. Členský štát informuje Komisiu o takejto uplatňovanej minimálnej hranici.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh používa výraz „oprávnené nároky na dôchodok“, ktorý je definovaný.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 6 odsek 1
1. Okrem prípadu, keď sa v súlade s článkom 5 ods. 2 pristúpi k vyplateniu istiny, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak odchádzajúci pracovník nie je v novom zamestnaní účastníkom toho istého doplnkového dôchodkového systému, mohol na základe jeho žiadosti najneskôr 18 mesiacov po skončení pracovného pomeru previesť všetky nadobudnuté práva na dôchodok v rámci členského štátu alebo do iného členského štátu.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Obsah článku 6 by sa mal prenechať členským štátom podľa zásady subsidiarity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 6 odsek 2
2. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi zabezpečiť, aby odchádzajúci pracovník nebol penalizovaný poistno-matematickými odhadmi a odhadmi týkajúcimi sa úrokovej miery, ktoré určujú hodnotu prevádzaných nadobudnutých práv.	2. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a v spolupráci s Komisiou podporiť zbližovanie poistno-matematických odhadov a odhadov týkajúcich sa úrokovej miery a zabezpečiť, aby poistno-matematické odhady a odhady týkajúce sa úrokovej miery, ktoré určujú hodnotu prevádzaných oprávnených nárokov na dôchodok, boli spravodlivé voči odchádzajúcemu pracovníkovi a členom systému. Členské štáty môžu dať súhlas k tomu, aby doplnkový dôchodkový systém upravil výšku refundácie alebo prevodu s cieľom zachovať finančnú udržateľnosť systému.
Odôvodnenie
Slovné spojenie „nebol penalizovaný“ je nahradené výrazom „boli spravodlivé voči odchádzajúcemu pracovníkovi a člnom systému“ preto, aby sa zohľadnili prípady, ktoré si vyžadujú úpravu výšky prevodov. Je to nevyhnutné v prípadoch, ak súkromný systém definovaných dávok je podfinancovaný. Za takýchto okolností môžu správcovia systému na základe odporúčania poistných matematikov znížiť prevody platieb. Účelom je zabezpečiť, aby tieto prevody nemali nepriaznivý vplyv na zostávajúcich členov. Ak smernica nebude obsahovať ustanovenia týkajúce sa tejto problematiky, mohlo by dôjsť k ohrozeniu finančnej udržateľnosti niektorých fondov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 6 odsek 3
3. Na prevádzané práva sa v rámci doplnkového dôchodkového systému nevzťahujú podmienky upravujúce nadobúdanie a zachovávajú sa najmenej v takom rozsahu, ako pozastavené práva v súlade s článkom 5 ods. 1.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Obsah článku 6 by sa mal prenechať členským štátom podľa zásady subsidiarity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 6 odsek 4
4. Ak s prevodom súvisia administratívne náklady, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby boli tieto poplatky úmerné obdobiu členstva odchádzajúceho pracovníka v systéme.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Obsah článku 6 by sa mal prenechať členským štátom podľa zásady subsidiarity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 7 odsek 1
1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala pracovníkov o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.	1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala aktívnych alebo potenciálnych členov systému o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.
Odôvodnenie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh objasňuje, že tento článok sa nevzťahuje na všetkých pracovníkov, ale iba na aktívnych členov systému a tiež na tých pracovníkov, ktorí sa po uplynutí čakacej doby stanú členmi systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 7 odsek 2 úvodná časť
2. Na základe žiadosti pracovníkov sa im v primeranej časovej lehote poskytnú informácie. Budú sa najmä vzťahovať na:	2. Na základe žiadosti členov systému sa im v primeranej časovej lehote poskytnú informácie. Budú sa najmä vzťahovať na:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 9 odsek 2
2. Bez ohľadu na prvý odsek, členským štátom sa môže podľa potreby udeliť predĺženie v rozsahu 60 mesiacov so začiatkom od 1. júla 2008, aby sa dosiahol cieľ uvedený v článku 4 písm. d). Ktorýkoľvek členský štát musí preto informovať Komisiu, pričom uvedie príslušné ustanovenia, systémy a osobitné dôvody pre udelenie predĺženia.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 9 odsek 3
3. Bez ohľadu na prvý odsek a so zreteľom na osobitné riadne opodstatnené podmienky spojené s finančnou udržateľnosťou doplnkových dôchodkových systémov, členské štáty môžu vyňať z uplatňovania článku 6 ods. 1 systémy financované podielovým spôsobom, podporné fondy a podniky, ktoré vytvárajú rezervy na výplatu dôchodkov svojim zamestnancom. Ktorýkoľvek členský štát, ktorý chce využiť túto možnosť, musí bezodkladne informovať Komisiu, pričom uvedie príslušné systémy a osobitné dôvody vyňatia spolu s prijatými alebo plánovanými opatreniami v súvislosti so zlepšením prenosnosti práv z týchto systémov.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
V prípade, že uvedené druhy systémov, ktoré prevládajú v mnohých členských štátoch, by sa vyňali z ustanovení o prevode práv na dôchodok, došlo by k spochybneniu rozsahu pôsobnosti a  účinnosti smernice. Obavy v súvislosti s týmito systémami týkajúce sa najmä finančnej udržateľnosti, spravodlivosti a solidarity vzhľadom na účastníkov zotrvávajúcich v týchto systémoch sa týkajú podobne aj systémov a penzijných fondov, na ktoré sa bude vzťahovať táto smernica. Riešením by malo byť náležité zlepšenie a upravenie ustanovení týkajúcich sa prevodu v rámci všetkých systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 10 odsek 2
2. Najneskôr do 10 rokov so začiatkom od 1. júla 2008 Komisia vypracuje osobitnú správu o uplatňovaní článku 9 ods. 3. Na jej základe, ak to bude vhodné, Komisia predstaví návrh obsahujúci pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto smernici, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné na zabezpečenie rovného zaobchádzania v zmysle prenosnosti nadobudnutých práv pre pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kapitálové systémy a pre pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú systémy podľa článku 9 ods. 3.	2. Najneskôr do dvoch rokov so začiatkom od 1. júla 2008 Komisia vypracuje osobitnú správu zameranú najmä na konvergenciu poistno-matematických odhadov a odhadov týkajúcich sa úrokovej miery, ako aj na dôsledky rozdielnych fiškálnych opatrení v súvislosti s prevodom dôchodkových práv. Na jej základe, ak to bude vhodné, Komisia predstaví návrh obsahujúci pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto smernici alebo iné nástroje, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné na zabezpečenie správnej vyváženosti záujmov.
Odôvodnenie
Penzijné fondy, pre ktoré platia rôzne poistno-matematické odhady a prognózy úrokovej miery, by nemali byť konfrontované s veľmi odlišnými výsledkami vyplývajúcimi z praktického využitia práv ustanovených v článku 6. Ak sa rovnováha naruší, malo by dôjsť k náprave prostredníctvom smernice, ktorá poskytne viac priestoru na prijatie tvrdších ustanovení o konvergencii používaných poistno-matematických odhadov a prognóz úrokovej miery. Vplyv zdaňovania by sa mal tiež dôkladne monitorovať.

POSTUP

Názov	Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok
Číslo postupu	KOM(2005)0507 – C6-0331/2005 – 2005/0214(COD)
Gestorský výbor	EMPL
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ECON 13.12.2005
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Eoin Ryan 13.12.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	3.5.2006		20.6.2006		4.9.2006	11.9.2006
Dátum prijatia	24.1.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Philip Dimitrov Dimitrov, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Evgeni Kirilov, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht, Lars Wohlin
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Harald Ettl, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Giovanni Pittella
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Dariusz Maciej Grabowski, Holger Krahmer, Kurt Lechner, Heide Rühle
Dátum predloženia	...

14.7.2006

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok

(KOM(2005)0507 – C6‑0331/2005 – 2005/0214(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Astrid Lulling

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Návrh smernice o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok sa dotýka základných otázok spojených s prekážkami kladenými voľnému pohybu pracovníkov v rámci členského štátu alebo medzi členskými štátmi v oblasti týchto dôchodkov.

Je potrebné poznamenať, že táto smernica prichádza po pokuse Európskej komisie s cieľom podporiť dobrovoľnú dohodu medzi zainteresovanými stranami.

Vzhľadom na rôznorodosť existujúcich systémov v jednotlivých členských štátoch, spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko zdôraznila správnosť výberu legislatívneho nástroja (smernice) a rešpektovanie zásady subsidiarity a proporcionality.

Hoci návrh zahŕňa opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych normatívnych ustanovení , tieto neprekračujú nevyhnutný rámec, ktorý umožní pracovníkom zachovať alebo previesť ich práva v rámci mobility.

Aby sa niektoré reformy časom neoslabili je potrebné urobiť niekoľko zmien, použiť neutrálnejší jazyk z rodového hľadiska a vyhnúť sa pretrvávaniu prekážok z technických dôvodov v niektorých členských štátoch.

Napokon je potrebné zabezpečiť, aby si zamestnané osoby, ktoré prerušia, alebo ukončia pracovnú činnosť, okrem iného aj z rodinných dôvodov, mohli zachovať ich práva na dôchodok poprípade pokračovať v odvádzaní príspevkov.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[2]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 5
(5) Rovnako je potrebné uplatniť ustanovenie článku 94 Zmluvy, nakoľko rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú doplnkové dôchodkové systémy môžu obmedzovať tak výkon práva pracovníkov na voľný pohyb, ako aj fungovanie spoločného trhu. Aby sa zlepšila prenosnosť práv na doplnkový dôchodok pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a v rámci toho istého členského štátu, sa musia niektoré podmienky nadobúdania práv na dôchodok harmonizovať a pravidlá týkajúce sa zachovávania pozastavených práv a prevodu nadobudnutých práv aproximovať;	(5) Rovnako je potrebné uplatniť ustanovenie článku 94 Zmluvy, nakoľko rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú doplnkové dôchodkové systémy môžu obmedzovať tak výkon práva pracovníkov alebo pracovníčok na voľný pohyb, ako aj fungovanie spoločného trhu. Aby sa zlepšila prenosnosť práv na doplnkový dôchodok pracovníkov alebo pracovníčok, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a v rámci toho istého členského štátu, sa musia niektoré podmienky nadobúdania práv na dôchodok harmonizovať a pravidlá týkajúce sa zachovávania pozastavených práv a prevodu nadobudnutých práv aproximovať;
	Táto zmena sa vzťahuje na celý posudzovaný legislatívny text; jej prijatie vyžaduje technické úpravy v celom texte;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5a (nové)
	(5a) O detailoch doplnkových dôchodkových systémov by sa malo rozhodovať na úrovni členských štátov zohľadňujúc kolektívne dohody sociálnych partnerov. Podmienky nadobudnutia práv na dôchodok v tejto smernici sú zamerané na stanovenie všeobecných zásad a sú východiskom opatrení na vnútroštátnej úrovni ponechávajúc sociálnym partnerom dostatočné voľné pole na kolektívne vyjednávanie o podrobnostiach.
Or. en
Odôvodnenie
Návrh smernice by v prípade, že sociálni partneri rokujú o podmienkach doplnkových dôchodkových systémov, obmedzil právo sociálnych partnerov na rokovania a uzatváranie dohôd, ktoré zaručujú, okrem iného, dohovory MOP. Kolektívne dohody predstavujú dôležitú ochranu zamestnancov, ktorí majú slabé postavenie na trhu práce, napr. žien. Ženy majú vo všeobecnosti slabšie postavenie ako muži pri dojednávaní dobrého platu a dôchodku. Táto smernica by preto nemala zasahovať do súčasného rozsahu pôsobnosti doplnkových dôchodkových systémov. Dôchodok, ktorý sa nakoniec vypláca, závisí najmä od faktorov ako minimálny vek, doba poistenia atď. a nielen od každoročne uhradenej sumy. Doplnkový dôchodok, pokiaľ bola výška príspevkov dojednaná prostredníctvom rokovaní sociálnych partnerov, tvorí súčasť odmeny za prácu, ktorá nepatrí do legislatívnej pôsobnosti EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 6 a (nové)
	(6 a) Smernica 76/207/EHS zmenená a doplnená smernicou 2002/73/ES, smernica 86/378/EHS zmenená a doplnená smernicou 96/97/ES, smernica 92/85/EHS a smernica 96/34/ES riadia rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami najmä v oblasti pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia. Je teda vhodné, aby členské štáty a ich sociálni partneri uplatnili ustanovenia tejto smernice a rešpektovali vyššie uvedené smernice najmä pokiaľ ide o návrat žien na pracovný trh po prerušení v rámci zosúladenia práce s rodinným životom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 11
(11) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia a dohľadu nad nimi pracovníci, ktorí vykonávajú alebo zamýšľajú vykonávať svoje právo na voľný pohyb, mali by byť primerane informovaní osobami zodpovednými za správu doplnkových dôchodkových systémov najmä o následkoch, ktoré môže mať skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok;	(11) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia a dohľadu nad nimi pracovníci alebo pracovníčky, ktorí vykonávajú alebo zamýšľajú vykonávať svoje právo na voľný pohyb, mali by byť primerane informovaní osobami zodpovednými za správu doplnkových dôchodkových systémov najmä o následkoch, ktoré môže mať skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok;
Odôvodnenie
Smernica 2003/41 sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby. Použité kľúčové pojmy: inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia znamená inštitúciu bez ohľadu na jej právnu formu, fungujúcu na základe prostriedkov z fondu, zriadenú oddelene od sponzorujúceho subjektu alebo odvetvia na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy dohodnutej jednotlivo alebo kolektívne medzi zamestnávateľom (zamestnávateľmi) a zamestnancom (zamestnancami) alebo ich príslušnými zástupcami, alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami v súlade s právnymi predpismi domovského a hostiteľského členského štátu, a ktorá vykonáva činnosti priamo z nej vyplývajúce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 15
(15) So zreteľom na potrebu zohľadniť účinky, ktoré môže mať táto smernica hlavne na finančnú udržateľnosť doplnkových dôchodkových systémov, môžu mať členské štáty preto k dispozícii doplňujúcu lehotu na postupné vykonávanie ustanovení, ktoré môžu mať takéto účinky;	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 1
Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a na pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu obmedzením prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce doplnkové dôchodkové systémy v členských štátoch.	Cieľom tejto smernice je uľahčiť výkon práva na voľný pohyb pracovníkov a pracovníčok a na pracovnú mobilitu v rámci toho istého členského štátu obmedzením prekážok, ktoré spôsobujú niektoré pravidlá upravujúce doplnkové dôchodkové systémy v členských štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 3 písmeno c)
(c) „členovia“ znamená osoby, ktorých pracovná činnosť oprávňuje alebo bude oprávňovať na poberanie dávok doplnkového dôchodku v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;	(c) „účastníci“ znamená osoby, ktoré majú nárok na poberanie dávok doplnkového dôchodku v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;
Or. en
Odôvodnenie
Obmedzenie na pracovnú činnosť zbytočne komplikuje túto smernicu. V rámci prijímania lepších právnych predpisov by mala byť cieľom smernica s jasným rozsahom pôsobnosti a cieľom zamerať sa na oblasť doplnkového dôchodkového zabezpečenia a na všetky relevantné alebo oprávnené osoby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 3 písmeno d)
(d) „práva na dôchodok“ znamená akékoľvek dávky, na ktoré môžu mať oprávnený nárok účastníci daného systému a iné osoby majúce nárok podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;	(d) „práva na dôchodok“ znamená akékoľvek dávky, na ktoré môže mať oprávnený nárok zúčastnená osoba daného systému a iná osoba majúca nárok podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a, ak je to potrebné, podľa vnútroštátnych právnych predpisov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 3 písmeno f)
(f) „odchádzajúci pracovník“ znamená pracovníka, ktorý pred tým, ako by sa stal spôsobilým na poberanie dôchodku, ukončil pracovný pomer, počas ktorého nadobudol práva na dôchodok alebo by ich nadobudol, ak by v tomto pomere naďalej zotrval;	(f) „odchádzajúci pracovník alebo odchádzajúca pracovníčka“ znamená pracovníka alebo pracovníčku, ktorí pred tým, ako by sa stali spôsobilými na poberanie dôchodku, ukončili pracovný pomer, počas ktorého on alebo ona nadobudli práva na dôchodok alebo by ich nadobudli, ak by v tomto pomere naďalej zotrvali;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 3 písmeno g)
(g) „prenosnosť“ znamená pre pracovníka možnosť a nadobúdať a zachovať si práva na dôchodok v období, keď uplatňuje svoje právo na voľný pohyb alebo pracovnú mobilitu;	(g) „prenosnosť“ znamená pre pracovníka alebo pracovníčku možnosť nadobúdať a zachovať si práva na dôchodok v období, keď uplatňujú svoje právo na voľný pohyb alebo pracovnú mobilitu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 3 písmeno h)
(h) „oddialený poberateľ dávok“ znamená každého bývalého člena, ktorý má práva na dôchodok, ktoré sú pozastavené v doplnkovom dôchodkovom systéme do obdobia, kým nebudú splnené podmienky spôsobilosti na poberanie dávok doplnkového dôchodku;	(h) „oddialený poberateľ dávok“ znamená každú bývalú zúčastnenú osobu, ktorá má práva na dôchodok, ktoré sú pozastavené v doplnkovom dôchodkovom systéme do obdobia, kým nebudú splnené podmienky spôsobilosti na poberanie dávok doplnkového dôchodku;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 3 písmeno j)
(j) „prevod“ znamená vyplatenie istiny, ktorá zodpovedá celej alebo čiastočnej hodnote neodňateľného práva na dôchodok nadobudnutého v doplnkovom dôchodkovom systéme, uskutočnenú týmto systémom, túto istinu je možné previesť do iného doplnkového dôchodkového systému alebo inej finančnej inštitúcie poskytujúcej práva na dôchodok.	(j) „prevod“ znamená prevedenie istiny a celej hodnoty práva na dôchodok nadobudnutého v doplnkovom dôchodkovom systéme do iného doplnkového dôchodkového systému alebo inej finančnej inštitúcie poskytujúcej práva na dôchodok.
Or. en
Odôvodnenie
Možnosť akumulácie práv na doplnkový dôchodok je dôležitá najmä pre osoby vykonávajúce nestabilné zamestnanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 4 písmeno a)
(a) v prípade, že v okamihu skončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa celková suma odvedených príspevkov odchádzajúcim pracovníkom, alebo v jeho mene, vráti alebo prevedie;	(a) v prípade, že v okamihu skončenia pracovného pomeru ešte nie sú práva na dôchodok nadobudnuté, sa celková suma odvedených príspevkov odchádzajúcim pracovníkom alebo odchádzajúcou pracovníčkou, alebo v jeho alebo jej mene, vráti alebo prevedie.
	Podobne ako pri vyplácaní štátneho dôchodku na základe nariadenia (EHS) č. 1408/71 by sa malo zaručiť právo na akumuláciu nadobudnutých práv na dôchodok.
Or. en
Odôvodnenie
Vzhľadom na rastúci význam doplnkových dôchodkových systémov, ktorý majú pre udržanie životnej úrovne v starobe, by mohlo byť účelné použiť rovnaké princípy kombinácie jednotlivých doplnkových systémov ako tie, ktoré platia pre rôzne štátne dôchodkové systémy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 4 písmeno b)
(b) v prípade, že je na nadobudnutie práv na dôchodok stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, táto nemôže presahovať vek 21 rokov;	(b) v prípade, že je na nadobudnutie práv na dôchodok stanovená podmienka dovŕšenia minimálneho veku, táto nemôže presahovať vek 18 rokov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 4 písmeno c)
(c) sa pracovník mohol stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne, najneskôr dovŕšením potrebného minimálneho veku;	(c) sa pracovník alebo pracovníčka mohli stať členom doplnkového dôchodkového systému po uplynutí obdobia pracovného pomeru nie dlhšieho ako jeden rok alebo prípadne najneskôr keď on alebo ona dovŕšia potrebný minimálny vek;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 4 písmeno d)
(d) pracovník nadobudol práva na dôchodok po uplynutí obdobia členstva nepresahujúceho dva roky.	(d) pracovník alebo pracovníčka nadobudli práva na dôchodok po uplynutí obdobia členstva nepresahujúceho dva roky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 5 odsek 2 písmeno b) (nové)
2. Členské štáty môžu povoliť, aby sa v rámci doplnkových dôchodkových systémov nezachovávali nadobudnuté práva, ale aby sa pristúpilo k prevodu alebo vyplateniu istiny, ktorá zodpovedá hodnote nadobudnutých práv, ak ich hodnota nie je vyššia ako hranica stanovená príslušným členským štátom. Členský štát informuje Komisiu o takejto uplatňovanej minimálnej hranici.	2. Členské štáty môžu povoliť, aby sa v rámci doplnkových dôchodkových systémov:
	a) nezachovávali nadobudnuté práva, ale aby sa pristúpilo k prevodu alebo vyplateniu istiny, ktorá zodpovedá hodnote nadobudnutých práv, ak ich hodnota nie je vyššia ako hranica stanovená príslušným členským štátom. Členský štát informuje Komisiu o takejto uplatňovanej minimálnej hranici.
	b) umožnilo odchádzajúcemu pracovníkovi alebo odchádzajúcej pracovníčke pokračovať v odvádzaní príspevkov do rovnakého doplnkového dôchodkového systému po ukončení zamestnania. Členské štáty informujú Komisiu o spôsoboch uplatňovania tohto ustanovenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 7 odsek 1
1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala pracovníkov o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.	1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce z článku 11 smernice 2003/41/ES týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom dávok, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému informovala pracovníkov alebo pracovníčky o následkoch, ktoré má skončenie pracovného pomeru na ich práva na doplnkový dôchodok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 7 odsek 2 úvodná časť
2. Na základe žiadosti pracovníkov sa im v primeranej časovej lehote postúpia dostačujúce informácie, ktoré sa týkajú najmä:	2. Na základe žiadosti pracovníkov alebo pracovníčok sa im v primeranej časovej lehote postúpia dostačujúce informácie, ktoré sa týkajú najmä:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 7 odsek 3
3. Osoba zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému poskytne poberateľovi dávok na základe jeho žiadosti informácie o jeho pozastavených právach na dôchodok a o všetkých zmenách týkajúcich sa pravidiel, ktoré upravujú doplnkový dôchodkový systém.	3. Osoba (netýka sa slovenského textu) zodpovedná za správu doplnkového dôchodkového systému poskytne poberateľovi dávok na základe jeho žiadosti informácie o jeho pozastavených právach na dôchodok a o všetkých zmenách týkajúcich sa pravidiel, ktoré upravujú doplnkový dôchodkový systém.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 7 odsek 4
4. Informácie stanovené v tomto článku sa poskytnú písomnou formou a zrozumiteľným spôsobom.	4. Informácie stanovené v tomto článku sa poskytnú písomnou formou a zrozumiteľným spôsobom príslušnej osobe.

POSTUP

Názov	Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení prenosnosti práv na doplnkový dôchodok
Referenčné čísla	(KOM(2005)0507 – C6‑0331/2005 – 2005/0214 (COD))
Gestorský výbor	EMPL
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	FEMM 19.1.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Astrid Lulling 28.11.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko	-
Prerokovanie vo výbore	21.2.2006	21.3.2006		2.5.2006	11.7.2006
Dátum prijatia	11.7.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:		17 0 9
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Astrid Lulling, Doris Pack, Marie-Line Reynaud, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Iratxe García Pérez, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Anna Hedh, Mary Honeyball, Christa Klaß, Karin Resetarits
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní	-
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	-

POSTUP

Názov	Zlepšenie presnosti práv na doplnkový dôchodok
Referenčné čísla	KOM(2005)0507 - C6-0331/2005 - 2005/0214(COD)
Dátum predloženia v EP	21.10.2005
Gestorský výbor        dátum oznámenia v pléne	EMPL 13.12.2005
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia v pléne	ECON 13.12.2005		IMCO 13.12.2005		FEMM 19.1.2006
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	IMCO 21.11.2005
Spravodajca        dátum menovania	Ria Oomen-Ruijten 27.10.2005
Prerokovanie vo výbore	4.5.2006		21.6.2006		10.7.2006		13.9.2006
	24.1.2007		20.3.2007
Dátum prijatia	21.3.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	27 5 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Christina Christova, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Thomas Mann, Jiří Maštálka, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mario Mantovani, Dimitrios Papadimoulis, Patrizia Toia
Dátum predloženia	27.3.2007

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
• [2]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.