SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým upravujú ustanovenia týkajúce sa právomocí Súdneho dvora v oblastiach, ktorých sa týka hlava IV časť tri Zmluvy o Európskom spoločenstve

27.3.2007 - (KOM(2006)0346 – C6-0304/2006 – 2006/0808(CNS)) - *

Výbor pre právne veci
Spravodajca: József Szájer

Postup : 2006/0808(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0082/2007
Predkladané texty :
A6-0082/2007
Rozpravy :
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Analýza

Podľa názoru Súdneho dvora je prejudiciálne konanie „veľmi dôležité preto, aby si právne predpisy stanovené zmluvou zachovali charakter Spoločenstva, a jeho účelom je zaručiť, aby tieto právne predpisy boli za každých okolností rovnaké vo všetkých štátoch Spoločenstva“[1].

Keďže Súdny dvor má na základe článku 234 oprávnenie vynášať prejudiciálne rozhodnutia o výklade právnych predpisov Spoločenstva a o platnosti aktov inštitúcií Spoločenstva, článok 68 ods. 1 obmedzuje možnosť súdov a tribunálov, „ktorých rozhodnutie nie je možné napadnúť opravnými prostriedkami vnútroštátneho práva“, odvolávať sa na prejudiciálne rozhodnutia týkajúce sa opatrení vychádzajúcich z hlavy IV Zmluvy o ES (víza, azyl, prisťahovalectvo a ďalšie politiky súvisiace s voľným pohybom osôb). Článok 68 ods. 2 okrem toho stanovuje, že Súdny dvor v žiadnom prípade nemá právomoc rozhodovať o opatreniach a rozhodnutiach prijatých podľa článku 62 ods. 1 týkajúcich sa dodržiavania práva a poriadku a zabezpečenia vnútornej bezpečnosti. Ide o ustanovenie, ktoré sa odráža v kontexte schengenského acquis prostredníctvom článku 2 ods. 1 protokolu integrujúceho toto acquis do rámca Európskej únie. Nakoniec článok 68 ods. 3 stanovuje, že nie vnútroštátne súdy, ale Rada, Komisia alebo členské štáty môžu prijímať určitý druh prejudiciálneho rozhodnutia v otázke výkladu hlavy IV alebo aktov inštitúcií vychádzajúcich z tejto hlavy.

Z hľadiska právomocí Výboru pre právne veci v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, a najmä v otázkach súkromného medzinárodného práva, je pozoruhodné, že začleňovanie dohovorov o jurisdikcii a uznávaní a vykonávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a v manželských veciach do právneho poriadku Spoločenstva prostredníctvom nariadení č. 44/2001 a 1347/200 predstavovalo krok späť v porovnaní s predchádzajúcimi protokolmi k týmto dohovorom, ktoré v prípade žiadosti o prejudiciálne rozhodnutie prisudzovali jurisdikciu nielen súdom poslednej inštancie, ale aj odvolacím súdom[2].

Komisia teraz navrhuje použiť druhú zarážku článku 67 ods. 2[3] na to, aby článok 68 stratil právny účinok. Takisto navrhuje, aby sa prestal uplatňovať článok 2 ods. 1 protokolu začleňujúceho schengenské acquis.

V dôsledku toho by Súdny dvor mohol uplatňovať štandardné pravidlá článku 234, pričom žiadosti o prejudiciálne konania by sa neobmedzovali iba na súdy poslednej inštancie.

Tento návrh by:

· zaručil jednotné uplatňovanie a jednotný výklad práva Spoločenstva aj v tejto oblasti;

· umožnil posilňovanie súdnej ochrany v oblastiach, ktoré sú osobitné citlivé z hľadiska základných práv;

· napravil krok späť v oblasti súdnej ochrany v občianskych veciach, na ktoré sa v dôsledku Amsterdamskej zmluvy vzťahuje článok 65;

· umožnil normálne fungovanie súdneho systému Spoločenstva v tejto oblasti.

Presnejšie povedané, návrh by viedol k jednotnému výkladu a uplatňovaniu právnych predpisov ES – a tým k jednotnému systému súdnej ochrany – v oblasti, na ktorú sa vzťahuje hlava IV.

Plné uplatňovanie prejudiciálneho konania podľa hlavy IV by navyše posilnilo súdnu ochranu zainteresovaných osôb. Osoby, ktoré sa domnievajú, že ich základné práva sa porušili aktom Spoločenstva prijatým na základe tejto hlavy, v súčasnosti môžu požiadať Súdny dvor o prejudiciálne konanie iba vtedy, keď už vyčerpali všetky vnútroštátne opravné prostriedky, čo znamená, že prípad musia predložiť pred súd poslednej inštancie. Výdavky vyplývajúce z tohto postupu môžu strany vedúce spor odradiť, a tým utrpí spravodlivosť. Zostáva otázne, či je súčasný postoj zlučiteľný so záväzkami Únie na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ak sa návrh prijme, potom aj vnútroštátne súdy prvej inštancie budú môcť predkladať žiadosti o prejudiciálne konanie.

Treba pripomenúť, že Komisia zdôraznila, že vyplývajúce dodatočné žiadosti o prejudiciálne rozhodnutie v tejto oblasti príliš nezvýšia pracovné zaťaženie Súdneho dvora, pokiaľ sa zabezpečí účinnosť vnútroorganizačných prostriedkov, ktoré sa prijali, a nových možností vytvorených Zmluvou z Nice, ako je skrátené konanie.[4]

Súdny dvor okrem toho navrhuje vytvorenie nového druhu konania – núdzové konanie v prípade prejudiciálnych postupov – ktoré by umožňovalo vec vyriešiť dokonca v ešte kratšom čase, než to umožňuje skrátené konanie. Veci vyžadujúce si mimoriadne promptné riešenie by sa v rámci tohto konania mohli prideľovať osobitnej komore, ktorá by uplatnila zjednodušený postup. To by sa mohlo vyvážiť možnosťou nového vyšetrovania.

Záver

Návrh Komisie by sa mal vzhľadom na uvedené myšlienky schváliť a opätovne by sa mala sformulovať žiadosť Parlamentu, aby Rada odstránila obmedzenia týkajúce sa právomocí Súdneho dvora v súvislosti s hlavou IV Zmluvy o ES. Parlament už vyzval Radu, „aby urýchlene a v súlade so stanoviskom Európskeho parlamentu prijala návrh rozhodnutia založeného na čl. 67 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o odstránenie obmedzení týkajúcich sa právomocí Súdneho dvora v rámci hlavy IV Zmluvy o ES, a aby urobila všetko pre urýchlenie postupu pri konaní o prejudiciálnych otázkach“[5].

Je nevyhnutné uviesť do činnosti „premosťovaciu doložku“ uvedenú v článku 67 s cieľom napraviť demokratický deficit, ktorý stále charakterizuje priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a rozšíriť rozsah súdnej ochrany v citlivých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje hlava IV Zmluvy o ES, ako odpoveď na rastúce právomoci inštitúcií Spoločenstva.

  • [1]  Vec 166/73 Rheinmühlen proti. Einfuhr- und Vorratsstelle Getreide [1974] Zbierka rozhodnutí ESD s. 33, ods. 2.
  • [2]  Pozri Lenaerts, Arts, Maselis, Bray (zodp. red.), Procedural Law of the European Union, Sweet & Maxwell, Londýn, 2006, 22-001.
  • [3]  Článok 67:
    1. Počas prechodného obdobia piatich rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy sa Rada uznáša jednomyseľne na návrh Komisie alebo z podnetu členského štátu, a po porade s Európskym parlamentom.
    2. Po uplynutí tohto obdobia piatich rokov:
    — Rada prijíma rozhodnutia na návrh Komisie; Komisia preskúma každú žiadosť členského štátu o predloženie návrhu Rade,
    — po porade s Európskym parlamentom Rada jednomyseľne prijíma rozhodnutie, podľa ktorého sa na všetky oblasti alebo časť oblastí, na ktoré sa vzťahuje táto hlava, použije postup uvedený v článku 251, a upravia sa ustanovenia týkajúce sa právomocí Súdneho dvora.
  • [4]  Predseda Súdneho dvora môže v rámci skráteného konania pre prejudiciálne otázky vo výnimočných prípadoch na základe žiadosti vnútroštátneho súdu, na základe návrhu sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o uplatnení skráteného konania, keď uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že konanie o otázke predloženej Súdu je mimoriadne naliehavé. Predseda bez meškania určí dátum vypočutia, ktorý sa oznámi všetkým možným účastníkom, ktorí môžu vzniesť posudky alebo písomné pripomienky v lehote najmenej 15 dní.
  • [5]  Pozri P6_TA-PROV(2006)0525, autor Cavada

POSTUP

Názov

Úprava ustanovení hlavy IV Zmluvy o ES týkajúcich sa právomocí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

Referenčné čísla

KOM(2006)0346 - C6-0304/2006 - 2006/0808(CNS)

Dátum konzultácie s EP

20.9.2006

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

28.9.2006

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

28.9.2006

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

LIBE

19.12.2006

 

 

 

Spravodajca

       dátum menovania

József Szájer

2.10.2006

 

 

Prerokovanie vo výbore

27.2.2007

 

 

 

Dátum prijatia

20.3.2007

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marek Aleksander Czarnecki, Cristian Dumitrescu, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio Masip Hidalgo, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mogens N.J. Camre, Nicole Fontaine, Janelly Fourtou, Jean-Paul Gauzès, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Michel Rocard, Gabriele Stauner, József Szájer, Jacques Toubon

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Toine Manders