SPRÁVA o dohodách o hospodárskom partnerstve

27.3.2007 - (2005/2246(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Robert Sturdy

Postup : 2005/2246(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0084/2007

návrh uznesenia európskeho parlamentu

o dohodách o hospodárskom partnerstve

(2005/2246(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2001 o zasadnutí WTO v Katare[1], z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii WTO v Kankúne[2], z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004[3], zo 6. júla 2005 o celosvetovej výzve: urobiť chudobu vecou minulosti[4], z 1. decembra 2005 o príprave šiestej konferencie ministrov WTO v Hongkongu[5], z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (EPA) na rozvoj [6], zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu[7], z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe[8] a zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy [9],

 so zreteľom na uznesenie spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 23. novembra 2006 prijatého na Barbadose o prehodnotení rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve (EPA),

 so zreteľom na vyhlásenie z Kapského mesta, ktoré spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ jednomyseľne prijalo 21. marca 2002 a ktoré žiada ustanovenie referenčných hodnôt pre rozvoj, podľa ktorých sa má hodnotiť priebeh a výsledok obchodných rokovaní krajín AKT a EÚ,

 so zreteľom na vyhlásenie výročného zasadnutia parlamentnej konferencie v roku 2006 o WTO prijaté 2. decembra 2006 v Ženeve,

 so zreteľom na svoju pozíciu z 9. marca 2005 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií[10],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií[11],

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy z 10. a 11. apríla 2006 a 16. októbra 2006 a závery Európskej rady z 15. a 16. júna 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s návrhom spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie „Európsky konsenzus“ (KOM(2005)0311),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Obchodné a rozvojové stránky rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve“ (SEK(2005)1459),

 so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

 so zreteľom na ministerské vyhlásenie o štvrtej schôdzi ministerskej konferencie WTO, ktoré bolo prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

 so zreteľom na rozhodnutie prijaté Generálnou radou WTO 1. augusta 2004,

 so zreteľom na ministerské vyhlásenie o šiestej schôdzi ministerskej konferencie WTO, ktoré bolo prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

 so zreteľom na správu a odporúčania pracovnej skupiny pre Pomoc pre obchod, ktorú Generálna rada WTO prijala 10. októbra 2006,

–   so zreteľom na Sutherlandovu správu o budúcnosti WTO,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciou OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne určené medzinárodným spoločenstvom,

–   so zreteľom na závery svetového samitu OSN v roku 2005,

–   so zreteľom na správu vypracovanú pracovnou skupinou projektu OSN Milénium pod vedením profesora Jeffreyho Sachsa s názvom „Investujeme do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov“,

–   so zreteľom na vyhlásenie prijaté 8. júla 2005 skupinou G8 v Gleneagles,

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) – Najmenej rozvinuté krajiny v roku 2006: vývoj produktívnych kapacít,

–   so zreteľom na hospodársku správu o Afrike za rok 2004 s názvom „Odkrývanie obchodných možností Afriky“, ktorú vypracovala hospodárska komisia OSN pre Afriku,

–   so zreteľom na pokyny AKT pre rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve prijaté ministerskou radou AKT 27. júna 2002 v Punta Cana (Dominikánska republika) a rozhodnutie o rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a zapojení do medzinárodného obchodu prijaté na 3. samite hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT 19. júla 2002 v Nadi (Fidži),

–   so zreteľom na vyhlásenie 4. samitu hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT, ktorý sa konal 23. a 24. júna 2004 v Mapute v Mozambiku, o otázkach rozvojového rozmeru ekonomiky,

–   so zreteľom na vyhlásenie 81. zasadnutia Rady ministrov krajín AKT v Bruseli v dňoch 21. – 22. júna 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie č. 2/LXXXIII/06 prijaté na 83. zasadnutí Rady ministrov krajín AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea) v dňoch 28. až 31. mája 2006,

–   so zreteľom na deklaráciu prijatú na 5. samite hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT v Chartúme (Sudán) 8. decembra 2006,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6‑0084/2007),

A. keďže súčasné obchodné vzťahy EÚ s krajinami AKT, ktoré týmto krajinám zaručujú zvýhodnený prístup na trhy EÚ bez toho, že by samy museli otvárať svoje trhy, nie sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

B.  keďže Dohoda z Cotonou obsahuje súhlas zúčastnených strán s vytvorením nových obchodných opatrení, ktoré sú v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou, ako aj s postupným odstraňovaním prekážok obchodu medzi nimi a posilňovaním spolupráce vo všetkých oblastiach, ktoré majú význam pre obchod a rozvoj,

C. keďže rokovania v šiestich regiónoch neprebiehajú rovnakým tempom, čo vedie k obavám, že nebudú vo všetkých regiónoch ukončené do konca roka 2007,

D.  keďže panujú veľké obavy, že rokovania nepokročili tak, ako by v tejto fáze rokovacieho procesu mali,

E.  keďže hlavným dôvodom oneskorenia na oboch stranách je, že sa včas nepredkladajú návrhy a reakcie na ne,

F.  keďže ďalšia formálna výnimka WTO by bola politicky nákladná a ťažko dosiahnuteľná,

G. keďže v mnohých krajinách AKT bola úroveň informovanosti a zapojenia do procesu dohôd o hospodárskom partnerstve znepokojujúco nízka,

H. keďže na rokovaniach rozvojovej agendy z Dauhy nebol zaznamenaný dostatočný pokrok, sťažujú sa tým rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve,

I.   keďže obe zúčastnené strany súhlasia s tým, že „rozvojový rozmer“ dohôd o hospodárskom partnerstve je ústredným rozmerom, ale vyjednávačom sa nepodarilo dohodnúť na spoločnom vymedzení tohto pojmu,

J.   keďže je rozhodujúce, aby dohody o hospodárskom partnerstve prispievali k trvalo udržateľnému sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a k zmierneniu chudoby v krajinách AKT,

K. keďže v čoraz globalizovanejšom svete je odbúravanie preferencií nevyhnutné,

L.  keďže iniciatíve Všetko okrem zbraní sa doposiaľ nepodarilo priniesť významný nárast vývozov z najmenej rozvinutých krajinách do EÚ; keďže to znamená, že liberalizácia taríf a kvót sama o sebe nezvýši konkurencieschopnosť chudobných krajín,

M. keďže zvýšenie reciprocity medzi EÚ a krajinami AKT by malo povzbudiť konkurencieschopnosť krajín AKT, ale pravdepodobne uškodí nekonkurenčným priemyselným odvetviam a zraniteľným ekonomikám,

N. keďže usporiadanie dohôd o hospodárskom partnerstve nie je vždy v súlade so súčasnými úpravami v oblasti integrácie regionálnych ekonomík,

O. keďže hnacou silou rozvoja vo väčšine krajín AKT je poľnohospodárstvo a na to, aby sa dohody o ekonomickom partnerstve stali nástrojom rozvoja, musia krajiny AKT riešiť problémy, ktorým čelí ich sektor poľnohospodárstva,

P.  keďže zriadenie skutočného regionálneho trhu predstavuje rozhodujúci základ pre úspešné uplatňovanie dohôd o hospodárskom partnerstve; keďže skutočná regionálna integrácia predstavuje dôležitý základ pre sociálny a hospodársky rozvoj v krajinách AKT, ako to uvádza Dohoda z Cotonou,

Q. keďže nárast obchodu medzi regiónmi, ktorý je cieľom dohôd o hospodárskom partnerstve, brzdí slabá infraštruktúra v rámci regiónov a široká škála prekážok obchodu, ktoré nemajú colnú povahu,

R.  keďže neschopnosť prípravných regionálnych skupín plniť ich zamýšľanú funkciu pribrzdila rokovania a spochybnila budúcu efektívnosť monitorovacích mechanizmov súvisiacich s dohodami o hospodárskom partnerstve,

S.  keďže nedostatok údajov pri analýzach ekonomík krajín AKT výrazne komplikuje plné vyhodnotenie dosahu dohôd o hospodárskom partnerstve,

T.  keďže zdokonaľovanie obchodných pravidiel musí sprevádzať zvýšenie podpory pomoci v oblasti obchodu,

U. keďže cieľom programu Pomoc pre obchod je podporiť schopnosť rozvojových krajín využiť nové obchodné príležitosti,

V. keďže treba nájsť riešenie otázky nákladov na prispôsobovanie týkajúcich sa príprav a uplatňovania liberalizácie, ktorú si ako požiadavku ukladajú dohody o hospodárskom partnerstve,

W. keďže v zmysle článku 37, ods. 4 Dohody z Cotonou treba previesť formálnu a súhrnnú revíziu ustanovení plánovaných pre všetky krajiny s cieľom presvedčiť sa, že nie je potrebné ďalšie obdobie na prípravy alebo rokovania; keďže táto revízia musí viesť ku kritickému prehodnoteniu prebiehajúcich rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve,

1.  verí, že dohody o hospodárskom partnerstve musia byť navrhnuté tak, aby pôsobili ako nástroje rozvoja, a že musia prispievať k zvýšeniu hospodárskeho rastu, regionálnej integrácie a k znižovaniu chudoby;

2.  stojí za svojím názorom, že primerane sformulované dohody o hospodárskom partnerstve predstavujú príležitosť na oživenie obchodných vzťahov EÚ s krajinami AKT, podporujú ekonomickú diverzifikáciu a regionálnu integráciu a znižujú chudobu v krajinách AKT;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad politík pre rozvoj; zdôrazňuje, že „Európsky konsenzus o rozvoji“ (vyhlásenie o rozvojovej politike), najmä jeho odsek 36, stanovuje usmernenia pre vyjednávačov dohôd o hospodárskom partnerstve; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby dodržiavala zásady asymetrie a flexibility;

4.  uznáva, že je dôležité, aby krajiny AKT prevzali plnú zodpovednosť za proces hospodárskeho partnerstva a podporili reformy potrebné na zosúladenie sociálnych a hospodárskych štruktúr s dohodami; nalieha na vlády krajín AKT, aby zaviedli pravidlá dobrého spravovania vecí verejných tým, že okrem iného budú čerpať z technickej pomoci poskytovanej v rámci nástroja Pomoc pre obchod;

5.  pripomína, že po ukončení rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve by sa žiadna krajina AKT po roku 2007 nemala nachádzať v nevýhodnejšej pozícii, pokiaľ ide o obchodné vzťahy, než v akej sa nachádza v súčasnosti;

6.  vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom rokovaní, ktoré následne neprinášajú dostatočne hmatateľné výsledky a nad tým, že sa na mnohých zásadných záležitostiach treba ešte dohodnúť alebo ich prerokovať;

7.  nalieha na vyjednávačov, aby zvýšili svoje úsilie a ukončili rokovania do konca roka 2007; nalieha na Komisiu, aby voči záujmom krajín AKT prejavila väčšiu pružnosť;

8.  vyzýva Komisiu, aby nevyvíjala nenáležitý nátlak a aby sa v prípade, že rokovania nebudú ukončené do 1. januára 2008, snažila na úrovni WTO zabezpečiť, že súčasný vývoz z krajín AKT do EÚ nebude až do definitívnej dohody narušený;

9.  vyzýva k väčšej transparentnosti v otázke postupu a náplne rokovaní; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili konzultácie s poslancami parlamentov a inými účastníkmi v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve, čím sa dosiahne primerané zavádzanie dohôd;

10. vyzýva Komisiu, aby vykonala maximum pre obnovenie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, že liberalizačné dohody podporia rozvoj v chudobných krajinách;

11. je presvedčený, že dohody o hospodárskom partnerstve by mali dopĺňať dohodu o rozvojovej agende z Dauhy a nemali by byť iba jej alternatívou a že uzavretie dohôd o hospodárskom partnerstve v prospech rozvoja by malo byť prvým krokom k mnohostrannej dohode zameranej na rozvoj;

12. uvedomuje si, že zvýhodnený prístup na trh sa nestal dostačujúcim nástrojom, ktorý by sám o sebe zabezpečil rozvoj krajín AKT, a zastáva názor, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné podniknúť ďalšie kroky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť krajín AKT;

13. vyzýva k tomu, aby krajiny AKT mali plný bezcolný a bezkvótový prístup na trh a aby pravidlá určovania pôvodu v dohodách o hospodárskom partnerstve boli jednoduchšie, liberalizovanejšie a pružnejšie než v iniciatíve Všetko okrem zbraní, pričom sa budú zohľadňovať rozdiely v úrovni priemyselného rozvoja medzi EÚ a krajinami AKT, ako aj medzi krajinami AKT navzájom;

14. žiada, aby tempo, načasovanie a rozsah liberalizácie boli postupné a pružné s cieľom zlepšiť regionálnu integráciu a konkurencieschopnosť krajín AKT a zabezpečiť uprednostňovanie takých rozvojových cieľov, ako je zabraňovanie nepriaznivých sociálnych dôsledkov, predovšetkým na ženy;

15. naliehavo žiada krajiny AKT, aby vyriešili problém týkajúci sa členstva v prekrývajúcich sa regionálnych skupinách;

16. žiada, aby vyjednávači vypracovali stratégiu zameranú na diverzifikáciu, modernizáciu a povzbudenie konkurencieschopnosti krajín AKT, predovšetkým v sektore poľnohospodárstva, a tým zašli ďalej, než je prístup na trh;

17. uznáva, že funkčné bezpečnostné mechanizmy, ktoré majú umožniť regiónom AKT čeliť prudkému zvýšeniu dovozu z EÚ, sú nevyhnutné, a to najmä pre poľnohospodárske výrobky;

18. žiada, aby EÚ podporila spravodlivý obchod a iné prostriedky na zlepšenie podmienok malých a okrajových výrobcov a chudobných pracujúcich;

19. pripomína vyjednávačom, že pri zlepšovaní stratégií konkurencieschopnosti poľnohospodárstva v krajinách AKT treba venovať náležitú pozornosť potravinovej bezpečnosti;

20. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, že si krajiny AKT zachovajú právo ochrany niektorých citlivých výrobkov;

21. uvedomuje si, že hodnotenia udržateľného dosahu nemali na rokovania významný vplyv, a vyzýva Komisiu, aby ujasnila a prehodnotila spojenie medzi hodnoteniami udržateľného dosahu a rokovacími stanoviskami s cieľom poskytnúť zúčastneným stranám príležitosť na vypočutie;

22. žiada, aby sa na regionálnej a celoštátnej úrovni zaviedol primeraný a transparentný monitorovací mechanizmus – s jasnými úlohami a vplyvom – určený na sledovanie vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve, do ktorého by sa mali viac zapájať krajiny AKT a v rámci ktorého by mali prebiehať široké konzultácie so zúčastnenými stranami;

23. vyzýva Radu a Komisiu, aby vysvetlili, v akom rozsahu bude dostupné financovanie „rozvojového rozmeru“ dohôd o hospodárskom partnerstve nad rámec 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF);

24. víta závery zasadnutia Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy zo 16. októbra 2006, ktoré konštatujú, že „berie na vedomie záväzok EÚ a členských štátov, že podstatná časť ich sľúbeného zvýšenia podpory obchodu do roku 2010 na 2 miliardy EUR bude venovaná krajinám AKT“, i keď ľutuje, že nie všetky tieto prostriedky budú „dopĺňať zdroje ERF“ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby formulovali presné podmienky týchto záväzkov, zaručili, že táto pomoc nebude podmienená výsledkom rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve a aby pracovali smerom k výraznému zvýšeniu sumy dostupnej pomoci pre obchod, keďže dopyt zo strany štátov AKT sa zvyšuje;

25. súhlasí s výzvou Rady Komisii a členským štátom, aby podporovali „ako naliehavú prioritu implementáciu reformných záväzkov súvisiacich s dohodami o hospodárskom partnerstve“ a vyzýva na prijatie konkrétnych záväzkov pred uzavretím rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré budú podrobné, uvedú presné čísla a budú konkrétne súvisieť s dohodami o hospodárskom partnerstve, pričom sa budú zaoberať tak pomocou súvisiacou s obchodom, ako aj nákladov na prispôsobovanie spojených s dohodami o hospodárskom partnerstve;

26. vyzýva na koordináciu podpory dohôd o hospodárskom partnerstve a jej prepojenie na rozšírený integrovaný rámec viacstrannej iniciatívy Pomoc pre obchod;

27. trvá na tom, že v súlade s parížskymi zásadami pre účinnosť pomoci sa každá pomoc musí okrem iného riadiť dopytom, a preto vyzýva krajiny AKT, aby za riadnej pomoci EÚ v prípade potreby predložili podrobné, ocenené návrhy týkajúce sa spôsobu a účelu dodatočného financovania vyplývajúceho z dohôd o hospodárskom partnerstve, najmä so zreteľom na regulačné rámce, bezpečnostné opatrenia, zjednodušenie obchodu, podporu pri dodržiavaní medzinárodných sanitárnych a fytosanitárnych noriem a noriem na ochranu duševného vlastníctva a na usporiadanie monitorovacieho mechanizmu dohôd o hospodárskom partnerstve;

28. žiada Komisiu, aby na požiadanie poskytla krajinám AKT dodatočnú technickú pomoc pri obchodných rokovaniach;

29. vyzýva Komisiu, aby na požiadanie poskytla pomoc tým krajinám ACP, ktoré sa rozhodli uskutočniť programy daňových reforiem;

30. berie na vedomie nízku úroveň zdaňovania príjmov v mnohých krajinách AKT a vyzýva k ďalšej podpore, ktorú treba venovať daňovým reformám a opatreniam zameraným na prevenciu daňových únikov a ktorá bude súčasťou stratégie na minimalizáciu účinkov strát pri výbere daní;

31. pripomína, že krajiny AKT často vo veľkej miere závisia od primárnych komodít a vyzýva EÚ, aby vyvinula účinnejšie nástroje podpory pre prispôsobovanie a diverzifikáciu výroby, a rovnako pre rozvoj spracovateľského priemyslu a malých a stredných podnikov v krajinách AKT;

32. chápe zdráhavosť krajín AKT pri dvojstranných rokovaniach o takzvaných singapurských otázkach, ktoré boli z mnohostranných rokovaní vyňaté a uznáva, že je na regionálnych skupinách, aby zvážili rozvojové výhody akejkoľvek dohody o týchto otázkach, ale zdôrazňuje rozvojové výhody, ktoré môžu z týchto otázok vyplynúť;

33. verí, že dohody o investíciách, hospodárskej súťaži a vládnom obstarávaní, zasadené do vhodného rámca a spojené s dôveryhodným regulačným prostredím, by mohli prispieť k dosiahnutiu spoločného cieľa dobrého spravovania a transparentnosti, pretože by vytvorili prostredie, ktoré má umožniť vznik väčších súkromno-verejných partnerstiev, najmä vo vzťahu k rozvoju kľúčovej infraštruktúry;

34. vyjadruje sklamanie nad tým, že sa doteraz dostatočne nevyužila príležitosť na zapojenie parlamentných poslancov a iných zúčastnených strán, ktorú poskytla revízia; verí, že zapojenie kľúčových zúčastnených strán a predstaviteľov občianskej spoločnosti by tomuto procesu dodalo zásadný praktický a pragmatický rozmer;

35. uznáva sociálnu a environmentálnu zodpovednosť zahraničných podnikov a investorov voči spoločenstvám a spoločnostiam, v ktorých investujú; verí, že sa majú podporovať a uľahčovať medziľudské podnikateľské a investičné kontakty s cieľom maximalizovať sociálne a hospodárske výhody vyššej liberalizácie;

36. nalieha na Komisiu a krajiny AKT, aby využili revíziu zmluvy dohody o hospodárskom partnerstve ako príležitosť na otvorenú diskusiu o prekážkach, ktoré bránia ukončeniu rokovaní a predložili návrhy, ako ich prekonať;

37. pripomína žiadosti krajín AKT predložené na viacerých fórach o alternatívach k dohodám o hospodárskom partnerstve, konštatuje však, že krajiny AKT nepodali oficiálne žiadosti v súlade s článkom 37 ods. 6 Dohody z Cotonou;

38. žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 37 ods. 6 Dohody z Cotonou poskytla krajinám AKT, ktoré nie sú najmenej rozvinuté, ani v postavení vstúpiť do dohôd o hospodárskom partnerstve, alternatívny rámec obchodu zodpovedajúci ich existujúcej situácii v súlade s pravidlami WTO;

39. žiada Komisiu, aby podala návrh na alternatívy zamerané na rozvoj, ktoré poskytnú viac než obyčajný prístup na trh, ako je to v prípade iniciatívy Všetko okrem zbraní a SVP plus;

40. vyzýva Komisiu, aby v obchodných rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve presadzovala sociálne normy a dôstojnú prácu;

41. vyzýva Komisiu, aby vysvetlila dôsledky vo vzťahu k programu Pomoc pre obchod a podpore súvisiacej s dohodami o hospodárskom partnerstve pre krajiny, ktoré sa rozhodnú, že dohody o hospodárskom partnerstve nepodpíšu;

42. vyzýva Komisiu a Radu, aby zjednodušili a znížili byrokratickú záťaž vyplývajúcu z požiadaviek Európskeho rozvojového fondu a zlepšili v krajinách AKT vzdelávanie o postupoch vo vzťahu k ERF v záujme maximálneho využitia jestvujúcich prostriedkov;

43. pripomína, že dvojstranné rokovania o obchode so službami by mali rešpektovať právo krajín slobodne regulovať verejné služby a žiada obe strany, aby uznali, že solídne regulačné rámce sú nevyhnutnou súčasťou akéhokoľvek procesu liberalizácie;

44. vyzýva EÚ, aby nezahŕňala do dohôd o hospodárskom partnerstve ustanovenia, ktoré budú predstavovať ďalšiu prekážku v prístupe k základným liekom a aby pri uplatňovaní foriem pružnosti, ktoré stanovuje vyhlásenie z Dauhy využívala systém dohôd o hospodárskom partnerstve na pomoc krajinám AKT;

45. zdôrazňuje, že regionálny rozmer dohôd o hospodárskom partnerstve má zásadný význam pre podnietenie obchodu medzi severom a juhom, ale aj medzi krajinami juhu navzájom; domnieva sa, že európska strana nevenuje tejto veci dostatočnú pozornosť a že dosiahnutie riadnej integrácie v rámci regiónu môže byť dokonca dôležitejšie než zavedenie programu integrácie medzi regiónmi;

46. žiada vytvorenie systému riešenia sporov pre dohody o hospodárskom partnerstve, ktorý bude dostatočne jednoduchý a nákladovo efektívny, aby umožnil včasný zásah v prípade nedodržania záväzkov niektorej zo strán dohody;

47. vyzýva na predloženie príslušných návrhov, ktoré by reagovali na obavy krajín AKT týkajúce sa ustanovení režimu IV Všeobecnej dohody o obchode a službách (GATS);

48. uznáva, že prísne fytosanitárne a iné zdravotné a environmentálne normy EÚ môžu pribrzdiť vývoz z krajín AKT, najmä vývoz poľnohospodárskych výrobkov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli krajinám AKT vypracovať príslušné programy na včasné dosiahnutie týchto noriem;

49. vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu a zmobilizovala medzinárodnú podporu revízie alebo objasnenia článku XXIV dohody GATT so zreteľom na dohodu o voľnom obchode medzi zúčastnenými stranami na rozdielnom stupni rozvoja;

50. vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní a po ich ukončení systematicky analyzovala sociálny dosah dohôd o hospodárskom partnerstve na najohrozenejšie skupiny v krajinách AKT, vrátane mladých ľudí a žien;

51. uvedomuje si dôležitosť parlamentného dohľadu v rámci podpory dobrého spravovania, zodpovednosti a transparentnosti;

52. požaduje vytvorenie parlamentnej dozornej komisie pre dohody o hospodárskom partnerstve, ktorá by nepracovala ako doplnková inštitúcia, ale v rámci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ s cieľom verejne sledovať a kontrolovať obchodný a rozvojový vplyv uplatňovania dohôd o hospodárskom partnerstve a posilniť súdržnosť rozvojových politík a navrhnúť mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti a pravidelného podávania správ o príspevku dohôd o hospodárskom partnerstve k rovnomernému a trvalo udržateľnému rozvoju;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a krajinám AKT, Rade AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

  • [1]  Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 290.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
  • [3]  Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 397.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s.32.
  • [6]  Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
  • [7]  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s.155.
  • [8]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0242.
  • [9]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0350.
  • [10]  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 145.
  • [11]  Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2005, s.1.

dôvodová správa

Táto správa usiluje o konštruktívnosť, realizmus a vyváženosť. Spravodajca sa zameral na skutočnosť, že dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT budú uzavreté, súlad s pravidlami WTO je dôležitý a „zníženie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a postupné začleňovanie krajín AKT do svetového hospodárstva“[1] musí byť cieľom každej z dohôd o hospodárskom partnerstve.

Veľká časť diskusie o obchode a rozvoji je vyhrotená. Roky sporov o výhodách liberalizácie a voľného obchodu nepomohli napredovaniu rokovaní. Hoci sú tieto diskusie zaujímavé, je dôležité, aby sme sa sústredili na spôsob, akým sa vznešené slová z Cotonou stanú súčasťou dohôd o hospodárskom partnerstve. Pokiaľ ide o obchod a rozvoj, kameňom úrazu sú podrobnosti.

Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve charakterizovala nedôvera a nezhoda v tom, akým spôsobom by sa obchod mal stať „nástrojom rozvoja“. V prístupe a riadení rokovaní, ktoré sú rozsiahle a hľadiska okruhov ambiciózne, sa urobili chyby. Hlasy tých, ktorých dohody o hospodárskom partnerstve ovplyvnia, neboli vždy adekvátne vypočuté a dosah dohôd na krajiny AKT nebol úplne vyčíslený.

Problémy

Problémy pri rokovaniach  sporných a zložitých otázkach v dohodách o „partnerstve“ medzi takými nerovnými partnermi sú očividné. Nedostatok podrobných ekonomických informácií a obmedzené kapacity v krajinách AKT spolu s inštitucionálnou nepružnosťou v EÚ – napríklad Generálne riaditeľstva Európskej komisie pre rozvoj zodpovedá za financovanie, zatiaľ čo za rokovania je zodpovedné GR pre obchod – prispeli k vzniku rokovacieho prostredia, ktoré sa veľmi líši od bežnej dohody o voľnom obchode. Neschopnosť Komisie uviesť „rozvojový rozmer“ ako dostatočne ústrednú tému rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve predstavovala závažnú prekážku pokroku rozhovorov. Neschopnosť krajín AKT podrobne sformulovať svoje požiadavky týkajúce sa „rozvojového rozmeru“ okrem žiadostí o presne nevyčíslenú ďalšiu finančnú pomoc skomplikovali zúčastneným stranám možnosť brať Komisie na zodpovednosť, keď žiadali uzavretie dohôd o hospodárskom partnerstve podporujúcich rozvoj. Konkrétne preto, lebo nástroje, ktoré mali zabezpečiť „prorozvojový“ charakter rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve buď nefungovali alebo stratili dôveryhodnosť.

Komisia protestuje, že krajiny AKT neustále žiadajú o ďalšie financie, zatiaľ čo krajiny AKT sa sťažujú, že Komisia nerozumie ich potrebám – ak to znie ako v nefunkčnom manželstve, je to tak možno preto, lebo ide o partnerstvo, ktoré má problémy s komunikáciou. EÚ vynakladá veľké čiastky na rozvojovú pomoc v krajinách AKT a ich výška naďalej rastie, ale rozvojová rétorika Komisie na tému dohôd o hospodárskom partnerstve dôveru nezískala. Pretrváva dojem, že EÚ presadzuje dohody o voľnom obchode, ktoré krajinám AKT uškodia, pretože jedno hovorí na verejnosti a druhé žiada za zatvorenými dverami.

Minulé skúsenosti v mnohých krajinách AKT viedli ku skepticizmu voči tvrdeniam, že ak splnia požiadavky darcovských krajín, chudoba sa tým zníži.[2] Každá dohoda o hospodárskom partnerstve, ktorú podpíše regionálna skupina, musí byť z krátkodobého i dlhodobého hľadiska politicky žiaduca. Sľuby o hospodárskych výhodách v ďalekej budúcnosti nepostačia, ak pretrváva dojem, že dohody o hospodárskom partnerstve vyžadujú liberalizáciu, ale neprinášajú výhody okrem tých, ktoré sú najmenej rozvinutým krajinám dostupné v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní .

Kladné návrhy

Zjednodušenie, liberalizácia a väčšia pružnosť pravidiel pôvodu, fungujúca bezpečnosť, mechanizmy riešenia sporov a monitorovania spolu s transparentnými ustanoveniami, ako aj skutočná schopnosť zasiahnuť v prípade, že zmeny vyvolané dohodami o hospodárskom partnerstve budú mať nepriaznivý vplyv na hospodárske odvetvia krajín AKT – to sú kladné aspekty, ktoré je potrebné správne zasadiť do rámca rokovaní. Rokovania zvyčajne postupujú pomaly do chvíle, kým sa nepriblíži stanovený termín ich ukončenia. Vtedy sa odrazu rozbehnú. V tomto prípade táto taktika nebude užitočná, pretože výhody musia byť jasné ešte pred podpisom dohôd o hospodárskom partnerstve, aby sa rozptýlili obavy, že krajiny AKT sú zatiahnuté do výmeny veľkého šeku recyklovaných peňazí.

Krajiny AKT sa oprávnene pýtajú, či návrhy Komisie prispejú k ich rozvoju takým spôsobom, aký si želajú, a či sú sľuby dodatočnej finančnej pomoci naozaj dodatočné. Ak sa však majú rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve úspešne uzavrieť, musia sa do nich zúčastnené strany viac zapojiť a stotožniť sa s ich výsledkami vo vyššej miery než v priebehu rokovaní.

Spravodajca sa domnieva, že pri dosiahnutí tohto cieľa by pomohla parlamentná dozorná komisia o dohodách o hospodárskom partnerstve, a že vhodným orgánom je v tomto smere Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ. Toto fórum potrebuje účel, zatiaľ čo dohody o hospodárskom partnerstve predstavujú partnerstvo, ktoré trápi problém demokratickej zodpovednosti a dôveryhodnosti. Skutočnosť, že Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je spojené s Dohodou z Cotonou, ktorej platnosť skončí v roku 2020 (pričom parlamentný dozor nad dohodami o hospodárskom partnerstve môže pokračovať), by mohla viesť k presvedčeniu, že je potrebné vytvoriť ďalšiu inštitúciu. To by však nepredstavovalo efektívne využitie zdrojov. Spravodajca požiada Parlament, aby podporil konkrétnu zmienku o parlamentnom dozore v texte dohôd o hospodárskom partnerstve s cieľom zabezpečiť, že k nemu naozaj dôjde, domnieva sa však, že podrobnosti týkajúce sa koordinácie dozoru nad dohodami o hospodárskom partnerstve so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ majú dohodnúť zástupcovia EÚ a krajín AKT s poslancami Spoločného parlamentného zhromaždenia.

Širšie zapojenie neštátnych aktérov a ďalších zúčastnených strán, ako aj systematickejšia analýza sociálneho vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve pomôžu vybudovať pravé partnerstvo, ktoré je potrebné pri monitorovaní dohôd o hospodárskom partnerstve a ktoré doteraz chýbalo.

Dodatočné zdroje

Je zrejmé, že riešenie vplyvu zmien zavedených dohodami o hospodárskom partnerstve bude vyžadovať dodatočné zdroje. Obchodnú a technickú pomoc a podporu výrobcom z krajín AKT pri plnení noriem EÚ treba dostatočne rozsiahlo zvyšovať, aby sa tým kompenzovali straty výnosov z ciel a pomohlo sa krajinám AKT využiť výhody prístupu na trh. V prvom rade to vyžaduje zvýšené úsilie o to, aby sa sľúbené financie využili včas a efektívne. Rozsiahlejšiu pozornosť treba venovať zdokonaleniu postupov Európskeho rozvojového fondu, ako aj žiadostiam o dodatočné financie. EÚ musí zodpovedať za všetku poskytnutú rozvojovú pomoc a nemôže sľubovať nepodložené čiastky na neurčitý čas bez jasných cieľov. EÚ sa musí snažiť o širšiu podporu projektov, ktoré podporia konkurencieschopnosť a rast krajín AKT, pričom sa neobmedzia výdavky na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Podozrivé premenovanie súčasných prostriedkov na Pomoc pre obchod a neschopnosť členských štátov objasniť, akým spôsobom sa bude koordinovať dvojstranná podpora (z nej musia pochádzať dodatočné financie pre ERF) s podporou dohôd o hospodárskom partnerstve, prehĺbili podozrenie krajín AKT, že v skutočnosti nebude k dispozícii toľko peňazí, koľko je sľúbených na papieri.

Závery

Táto správa je včasným pripomenutím pre Komisiu, že termín pre ukončenie rokovaní 1. januára 2008 sa rýchlo približuje a že je znepokojivé, koľko práce ešte treba vykonať. Nie je pravdepodobné, že by sa závažné pochybnosti o schopnosti a ochote mnohých krajín AKT zaviesť ambiciózne návrhy Komisie do praxe vyriešili do konca roka 2007.

Revízia, ktorú požaduje článok 37 ods. 4 Dohody z Cotonou mala za cieľ zhodnotiť, či je alebo nie je dostatok času na dokončenie rokovaní do stanoveného termínu. Pretože revízia nebola „komplexná a nezahrnula konzultácie so všetkými účastníkmi vrátane mimovládnych strán a poslancov parlamentu“[3], je druhé uznesenie Európskeho parlamentu vyjadrujúce znepokojenie nad pomalým tempom rozhovorov naliehavejšie, najmä s ohľadom na stanovený termín ukončenia rokovaní. Všetky regióny pokladajú tento cieľ prinajlepšom za mimoriadne ambiciózny. Hoci nie je v záujme ani jednej zo strán, aby uzavrela vynútenú dohodu, sústredenie sa na ďalšiu výnimku WTO nevyrieši základné problémy, ktoré komplikujú pokrok rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve od samého začiatku. V otázke konečného termínu je, podobne ako v prípade postupnosti liberalizácie, potrebná vyváženosť. Bez stanoveného konečného termínu či časového harmonogramu liberalizácie sa stráca motivácia prijímať ťažké rozhodnutia, ale ak sú partneri nútení postupovať príliš rýchlo, vplyv na rozvoj bude pravdepodobne negatívny.

Vo WTO nikto nevie, čo sa stane, ak sa 1. januára 2008 na medzinárodnej obchodnej scéne neobjaví šesť úplne nových dohôd o hospodárskom partnerstve. Spravodajca sa domnieva, že ak budú niektoré regióny potrebovať dlhší čas, nezasiahne to až do dosiahnutia dohody o všetkých otvorených otázkach vývoz krajín AKT do EÚ. Vyjednávači musia rokovania urýchliť a dospieť k vzájomne výhodnej dohode o hospodárskom partnerstve, ktorá pomôže rozvoju krajín AKT. Pod dohľadom zástupcov parlamentu a ďalších zúčastnených strán a na základe rozsiahlejších konzultácií s nimi musíme dospieť k dohodám o hospodárskom partnerstve, ktoré sa stanú súčasťou koordinovanej stratégie pre rozvoj krajín AKT. Ich uzavretie však nesmie byť vynútené. Ak majú dohody o hospodárskom partnerstve fungovať, musí ísť o skutočné partnerstvo.

  • [1]  Článok 1 odsek 2 Dohody z Cotonou.
  • [2]  Programy liberalizácie v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vo viacerých krajinách AKT tieto krajiny nevnímali ako veľmi úspešné, ale medzinárodné organizácie a darcovské vlády ich viedli k tomu, aby uverili, že sa nimi stanú. Skutočnosť, že podiel krajín AKT na svetovom obchode klesol z 8 % v roku 1980 na 3 % v roku 2005, umožňuje tento skepticizmus pochopiť, hoci je ťažké určiť, do akej miery za pokles zodpovedá obchodná politika.
  • [3]  Požiadavka Rady krajín AKT z Port Moresby.

POSTUP

Názov

Dohody o hospodárskom partnerstve

Číslo postupu

2005/2246(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

INTA
15.12.2005

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Robert Sturdy
11.10.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

3.10.2006

23.1.2007

27.2.2007

 

 

Dátum prijatia

21.3.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

21

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kader Arif, Graham Booth, Carlos Carnero González, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Eduard Raul Hellvig, Jacky Henin, Syed Kamall, Ģirts Valdis Kristovskis, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Panagiotis Beglitis, Danutė Budreikaitė, Albert Deß, Elisa Ferreira, Małgorzata Handzlik, Jens Holm, Eugenijus Maldeikis, Zuzana Roithová

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sepp Kusstatscher, Corien Wortmann-Kool

Dátum predloženia

27.3.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)