SPRÁVA o zastavení poklesu biodiverzity do roku 2010
28.3.2007 - [2006/2233(INI)
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Adamos Adamou
návrh uznesenia európskeho parlamentu
o zastavení poklesu biodiverzity do roku 2010
Európsky parlament,
— so zreteľom na oznámenie Komisie Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch: Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva [KOM(2006) 216],
— so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 1998 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii biodiverzity Európskeho spoločenstva[1],
— so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčných plánoch biodiverzity v oblasti ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a rozvoja a hospodárskej spolupráce[2],
— so zreteľom na svoje stanovisko z 25. júna 1993 o návrhu rozhodnutia Rady k záverom Dohovoru o biologickej diverzite[3],
— so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtáctve)[4] a na svoje uznesenie zo 17. januára 2001 o realizácii smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)[5],
— so zreteľom na svoju pozíciu z 31. mája 2001 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcemu šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie (2001 – 2010)[6] ,
— so zreteľom na hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (EUSDS) – obnovená stratégia[7],
— so zreteľom na výsledok ôsmeho zasadnutia Konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 8) a tretieho zasadnutia strán Kartagénskeho protokolu o biologickej bezpečnosti (MOP 3),
— so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
— so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6‑0089/2007),
A. keďže v prípade, ak sa neprijmú rozsiahle opatrenia, sa súčasná znepokojujúca rýchlosť poklesu biodiverzity pravdepodobne zvýši a bude pokračovať,
B. keďže stále existuje len málo adekvátnych ukazovateľov na efektívne stanovenie miery, do akej sa pri realizácii jednotlivých politík dodržiavajú požiadavky na ochranu biologickej diverzity, pričom jedným z najvýznamnejších je spoločný index vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy,
C. keďže biodiverzita zohráva kľúčovú úlohu pri udržaní života a životných podmienok, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, prosperity ľudstva, ako aj pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia na rok 2015,
D. keďže podľa správy OSN Miléniové hodnotenie ekosystémov za rok 2005 sa od začiatku šesťdesiatych rokov prejavil ústup v dvoch tretinách všetkých ekosystémov,
E. keďže hlavnými faktormi spôsobujúcimi stratu biodiverzity sú klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, používanie intenzívnych poľnohospodárskych postupov a nevhodné lesné a vodné hospodárstvo,
F. domnieva sa, že poľnohospodárstvo ako užívateľ biodiverzity musí zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení a udržovaní tejto biodiverzity; zastáva názor, že spoločná poľnohospodárska politika musí odteraz podporovať modely udržateľnej výroby, ktoré budú ekonomicky životaschopné a zároveň umožnia ovplyvňovať životné prostredie, ako aj zhodnotenie a obnovu biodiverzity väčšieho množstva živočíšnych, rastlinných a mikrobiálnych druhov,
G. keďže je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie poklesu biodiverzity najneskôr do roku 2010,
1. víta oznámenie Komisie pre jeho koncepčný prístup, prioritné ciele na obdobie 2007 – 2008 a kľúčové podporné opatrenia a považuje ho za vhodné východisko pre cielenejší prístup na dosiahnutie cieľa biodiverzity na rok 2010; takisto vyjadruje súhlas s rozhodnutím klásť dôraz na posilnenie realizácie súčasnej politiky a súčasných opatrení;
2. zdôrazňuje skutočnú hodnotu biodiverzity a naliehavosť jej ochrany pred ďalším zhoršovaním pod ľudským vplyvom a zasahovaním, okrem iného – no nielen – ťažbou, klimatickými zmenami a úbytkom biotopov;
3. vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim poklesom biodiverzity a s ním spojeným úbytkom ekosystémových služieb;
4. uvedomuje si, aký zásadný význam majú zdravé ekosystémy pre prosperitu a blahobyt EÚ i celého sveta;
5. zdôrazňuje, že klimatické zmeny a pokles biodiverzity spolu úzko súvisia a sú rovnako dôležité;
6. opakovane zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné usilovať sa o splnenie záväzkov na zastavenie poklesu biodiverzity v EÚ do roku 2010 (prijatých Európskou radou v Göteborgu v roku 2001 a obsiahnutých v stratégii trvalo udržateľného rozvoja a v šiestom environmentálnom akčnom programe); zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie poklesu biodiverzity, konkrétne so zreteľom na krátky čas, ktorý zostáva na splnenie záväzkov do roku 2010; podporuje integrovaný prístup navrhovaný v oznámení Komisie, podľa ktorého má byť zastavenie poklesu prírodnej rôznorodosti súčasťou všetkých súvisiacich politík EÚ;
7. uvedomuje si potenciálny význam vznikajúceho pojmu ekosystémových služieb, ako ho prestavuje oznámenie Komisie, ako nástroja na začlenenie hospodárskej hodnoty biodiverzity do ďalších oblastí politík a navrhuje, aby sa udržanie ekosystémových služieb stalo hlavným cieľom všetkých horizontálnych a odvetvových politík EÚ; zároveň však varuje pred tým, aby sa hodnota biodiverzity neznižovala iba na výhody, ktoré z nej vyplývajú pre ľudí, alebo aby sa pokles biodiverzity nevnímal iba ako hospodársky problém;
8. víta akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku a uvedomuje si, že ide o životaschopný nástroj a poslednú príležitosť zapojiť zúčastnené strany na úrovni Spoločenstva a členských štátov do kľúčových činností na splnenie záväzkov do roku 2010; vzhľadom na krátkosť času zostávajúceho na realizáciu naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila existenciu potrebných štruktúr v záujme okamžitej a efektívnej realizácie na úrovni Spoločenstva a členských štátov;
9. uvedomuje si, že z dlhodobého hľadiska akčný plán nepostačí na ochranu biodiverzity a trvalo udržateľných ekosystémových služieb; víta všetky návrhy na začatie diskusie v EÚ o dlhodobých víziách, ktoré by sa stali rámcom pre dlhodobejšie politiky; vyzýva Komisiu, aby sa začala zaoberať vypracovaním dlhodobej vízie EÚ v súvislosti s biodiverzitou, ktorá by poslúžila ako rámec ďalšieho rozvoja politík;
10. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preštudovala a predložila návrhy praktických opatrení na internalizáciu nákladov súvisiacich s poklesom biodiverzity v rámci činností, ktoré majú výrazný negatívny vplyv na biodiverzitu;
11. zastáva názor, že do procesu ochrany biologickej diverzity je potrebné aktívne zapojiť celú spoločnosť EÚ vrátane podnikateľského a vzdelávacieho odvetvia;
oblasť POLITIKY 1 – biodiverzita a eú
Najdôležitejšie biotopy a druhy (cieľ 1)
12. poukazuje na mimoriadnu úlohu smerníc o ochrane voľne žijúceho vtáctva a prirodzených biotopov pri ochrane biodiverzity v EÚ; uvedomuje si dôležitosť dokončenia sústavy Natura 2000 na súši i na mori, jej efektívneho riadenia a adekvátneho financovania, plánovania využitia pôdy zohľadňujúceho túto sústavu a posilnenia súladu, spojitosti a pružnosti sústavy, najmä vzhľadom na klimatické zmeny;
13. zdôrazňuje význam začlenenia oblastí zámorských krajín a výsostných území členských štátov EÚ do sústavy Natura 2000;
14. zdôrazňuje dôležitosť dodatočných opatrení zameraných na ohrozené druhy a z tohto hľadiska uznáva hodnotu širšieho využitia akčných plánov špecializovaných na druhy; zdôrazňuje, že stav ochrany biotopov a druhov, ktorých ochrana vyplýva zo smernice, by sa mal pravidelne vedecky kontrolovať;
15. poukazuje na to, že v nových členských štátoch treba prijať osobitne upravené opatrenia na podporu biodiverzity, a na to, že ekosystémové služby, ako napr. zachovanie krajiny, a hospodárske činnosti, ako napr. cestovný ruch, sú navzájom závislé;
16. poznamenáva, že presadzovanie selektívnych metód lovu rýb predstavuje prioritu, pretože to prispieva k trvalej udržateľnosti rybného hospodárstva a zachovaniu biodiverzity, keďže sa tým zníži množstvo vedľajších úlovkov;
17. zdôrazňuje dôležitosť vysokej biodiverzity okrajových regiónov a vyzýva na prijatie opatrení podobných opatreniam v smerniciach na ochranu prírody v záujme jej zachovania a trvalo udržateľného využitia;
18. uznáva, že hoci lov živých zvierat a obchodovanie s nimi naďalej ohrozujú biodiverzitu, Európa má aj množstvo zoologických zariadení a iných organizácií, ktoré prostredníctvom chovateľských programov a ochranných opatrení priamo na mieste ukazujú, že hrajú významnú úlohu pri udržaní určitých ohrozených druhov pri živote;
19. víta zámer Komisie vykonávať spoločnú námornú politiku založenú na holistickom prístupe k oceánom a upozorňuje na potreby environmentálnej a ekologickej ochrany oceánov ako záruky hospodárskeho rozvoja odvetví, akými sú rybné hospodárstvo, cestovný ruch a ďalšie;
Širšie vidiecke oblasti a širšie morské prostredie (ciele 2 a 3)
20. uvedomuje si, že plánovanie využitia pôdy a využívanie voľne žijúcich druhov (formou lovu a rybolovu) predstavujú hlavné činitele ovplyvňujúce biodiverzitu a ekosystémové služby; poukazuje najmä na ohrozenie poľnohospodárskej pôdy a lesov s vysokou prírodnou hodnotou ich intenzifikáciou a zanedbaním; uvedomuje si ohrozenie zásob rýb, necieľových druhov a morských biotopov spôsobené ekologicky neudržateľným rybolovom vrátane nelegálneho rybolovu a rybolovu, pri ktorom sa využívajú ničivé a neselektívne technológie;
21. poukazuje na to, že zachovanie rozmanitosti európskej vidieckej krajiny je nevyhnutné nielen na udržanie fungovania služieb poskytovaných trvalo udržateľným poľnohospodárstvom, ale aj na zachovanie genetických tokov medzi populáciami voľne žijúcich živočíchov a rastlín;
22. zdôrazňuje význam vykonávania reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), pretože tá umožňuje trvalo udržateľný rozvoj zdrojov rybolovu a zamedzuje nadmernému lovu rýb, ktorý predstavuje hrozbu pre morské prostredie;
23. vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný akčný program na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN), ktorý predstavuje základnú hrozbu pre doplnenie populácií rýb;
24. víta návrh, ktorý predložila EÚ a členské štáty na zahrnutie morských a riečnych ekosystémov do sústavy chránených území NATURA 2000, a vyzýva, aby sa kládol dôraz aj na oblasti určené na reprodukciu populácií rýb;
25. vyzýva Komisiu na posilnenie sústavy NATURA 2000 prostredníctvom jej ďalšieho rozšírenia o desať nových členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, ako aj o Bulharsko a Rumunsko, keďže po pristúpení týchto dvoch krajín je dnes Čierne more súčasťou vôd Spoločenstva;
26. vyzýva členské štáty, aby využili všetky dostupné možnosti v rámci SPP a SPRH na podporu cieľov biodiverzity v širších vidieckych oblastiach a širšom morskom prostredí (t. j. mimo lokalít sústavy Natura 2000); vyzýva na zohľadnenie ďalšej integrácie biodiverzity a ekosystémových služieb v rámci SPP a SPRH a najmä na stanovenie príležitostí, ktoré v tejto súvislosti ponúka kontrola rozpočtu na roky 2008 – 2009;
27. vyjadruje znepokojenie nad následkami, ktoré môže mať pre biodiverzitu príchod exotických druhov a pravdepodobný únik geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala tieto nebezpečenstvá;
28. nalieha na Komisiu, aby povzbudila a podporila štúdie spojené s chovom nových druhov v zajatí, najmä druhov postihnutých nadmerným rybolovom, čím by reagovala na potreby trhu, ktoré sú potenciálne ohrozené znížením úlovkov;
29. vyjadruje znepokojenie zo znižovania rôznorodosti hospodárskych zvierat a odrôd rastlín; žiada preto okamžitú transpozíciu smernice 98/95/ES vyžadujúcej právny základ, ktorý v rámci právnych predpisov o obchode s osivom umožní zachovanie odrôd ohrozených genetickou eróziou používaním priamo na mieste a na farmách;
30. poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a s ňou súvisiaca dynamika rozvoja, ktorá vedie na jednej strane k špecializácii a intenzifikácii a na strane druhej k marginalizácii a nedostatočnému využívaniu pôdy, prispeli v uplynulých desaťročiach k značnému úbytku biodiverzity
31. upozorňuje na veľké množstvo druhov a genetickú rozmanitosť poľnohospodárskych plodín a zvierat a podporuje zachovanie a posilňovanie tejto rozmanitosti;
32. nalieha na Komisiu, aby preskúmala plány riadenia a obnovy určitých druhov rýb, ktoré často nie sú v súlade so správnym monitorovaním týchto druhov; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala špecifickejšie opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s rybárskym vybavením a metódami používanými v príslušných biogeografických oblastiach;
33. zdôrazňuje dôležitosť včasnej a efektívnej realizácie rámcovej smernice o vode s cieľom dosiahnuť „dobrý ekologický stav“ sladkých vôd, ako aj odporúčania týkajúceho sa integrovaného riadenia pobrežných pásem; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali hospodárske nástroje podľa článku 5 a článku 9 rámcovej smernice o vodách s cieľom podnietiť opatrné využívanie tohto vzácneho zdroja a poskytnúť správny finančný základ pre vykonávanie plánov riadenia povodí riek; zdôrazňuje dôležitosť vypracovania ambicióznej rámcovej smernice o moriach s cieľom dosiahnuť „dobrý environmentálny stav“ morského prostredia; považuje za veľmi dôležité, aby budúca námorná stratégia určila ako hlavný a určujúci cieľ zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb;
34. nalieha na Komisiu, aby lepšie preverovala súlad so zákonmi Spoločenstva súvisiacimi s bojom proti znečisteniu a znehodnoteniu morských ekosystémov;
35. uvedomuje si, aké nesmierne škody spôsobujú ekosystémom EÚ znečisťujúce látky, najmä rozptýlené znečisťujúce látky zapríčiňujúce kyslosť a eutrofizáciu vrátane amónia z poľnohospodárskych zdrojov; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť tieto zdroje znečistenia, najmä v lokalitách a v okolí lokalít sústavy Natura 2000 a ďalších oblastí s vysokou prírodnou hodnotou; poukazuje na príležitosť zaoberať sa uvedenými problémami v rámci budúceho preskúmania smernice o národných emisných stropoch, ako aj formou včasnej realizácie tematickej stratégie o kvalite ovzdušia;
36. uvedomuje si ohrozenie ekosystémov určitými pesticídmi, retardantmi horenia a ďalšími trvalými, bioakumulatívnymi a toxickými chemikáliami; z tohto hľadiska zdôrazňuje dôležitosť efektívnej realizácie smernice REACH; zdôrazňuje potrebu monitorovať bioakumuláciu takýchto znečisťujúcich látok využívaním hlavných dravcov na pevnine, v sladkovodnom a morskom prostredí; nazdáva sa tiež, že osobitnú pozornosť treba venovať rizikám používania pesticídov, pretože sú toxické a používajú sa v životnom prostredí; upozorňuje na to, že nové právne predpisy Európskej únie o pesticídoch – návrh nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh [KOM(2006) 388 – 2006/0136(COD)]; návrh rámcovej smernice o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov [KOM(2006) 372 – 2006/0132(COD)]; tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov [KOM(2006)0373 – 2007/2006(INI)] – by mali zaistiť, aby sa úbytok biodiverzity v Európe nezväčšoval z dôvodu používania pesticídov;
37. poukazuje na to, že podpora chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane regionálnych osobitostí, celkovej s nimi spojenej vidieckej kultúry a súvisiacich pôvodných poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú zachovanie krajiny a vidieckych poľnohospodárskych systémov ako biotopov pre mnoho voľne žijúcich druhov;
38. poukazuje na to, že v roku 1992 bol daný podnet na začlenenie ochrany biodiverzity do SPP a že reformou z roku 2003 sa zaviedli opatrenia, ako napr. krížová zhoda, režim jednotnej platby (oddelenie pomoci poľnohospodárom, tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré majú priaznivý vplyv na biodiverzitu;
39. navrhuje, aby sa biodiverzita stala jednou z hlavných zásad kontroly stavu SPP (tzv. health check) stanovenej na rok 2008; považuje za potrebné, aby sa táto kontrola stanovená na rok 2008 využila na zhodnotenie účinnosti rozličných opatrení zameraných na podporu biodiverzity, predovšetkým opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ako aj na náležité riešenie nedostatkov v tejto oblasti;
40. upriamuje pozornosť na nové nariadenie týkajúce sa rozvoja vidieka (plánovacie obdobie 2007 – 2013), ktoré okrem iného ustanovuje financovanie sústavy Natura 2000, zahŕňa poľnohospodársko-ekologické opatrenia a následne i opatrenia na zachovanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva a zachováva platby pre prírodne znevýhodnené oblasti;
41. zasadzuje sa za podporu (miestnych, resp. regionálnych) partnerstiev vlastníkov pôdy a užívateľov, organizácií na ochranu prírody, vlády a odborných centier, aby mohli spoločne hľadať riešenia na problémy biodiverzity, a to prostredníctvom prístupu „zdola nahor“;
42. vyzýva, aby sa pestovanie a využívanie biohmoty na výrobu energie a ako palivo poňalo ako príležitosť na zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárstve; domnieva sa tiež, že by sa to malo odraziť vo financovaní výskumu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a že pestovanie biohmoty by nemalo zapríčiniť úbytok biodiverzity v Európskej únii ani mimo nej;
Regionálny a územný rozvoj (cieľ 4)
43. uvedomuje si rastúcu fragmentáciu ekosystémov spôsobenú expanziou infraštruktúry, priemyslu a výstavby obytných budov; tvrdí, že dôkladné plánovanie môže významne zmenšiť poškodenie ekosystémov a určiť možnosti ich využitia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby projekty financované z kohéznych a štrukturálnych fondov nepoškodzovali biodiverzitu a ekosystémové služby, ale stali sa pre biodiverzitu prínosom; vyzýva členské štáty, aby pri územnom plánovaní na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na prvé miesto postavili udržanie a obnovenie biodiverzity a ekosystémových služieb a zaistili adekvátne zohľadnenie biodiverzity v strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA) a v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Invázne cudzie druhy a cudzie genotypy (cieľ 5)
44. uvedomuje si, že invázne cudzie druhy (IAS) predstavujú hlavnú hrozbu pre biodiverzitu a že ich rozšírenie je podporované rastúcim pohybom osôb a tovaru; vyzýva na prijatie komplexnej reakcie Spoločenstva na tento problém vrátane systému včasného varovania a vyplnenia prázdnych miest v legislatívnom rámci vrátane vypracovania stratégie EÚ o inváznych cudzích druhoch;
45. zdôrazňuje, že v rámci kontroly IAS cicavcov by rozhodujúcu úlohu mohla zohrávať imunoantikoncepcia a berie na vedomie dôležitý výskum, ktorý sa v tejto oblasti v súčasnosti vedie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na európsky výskum imunoantikoncepcie a vyhlásila verejnú súťaž na návrh projektov; konštatuje, že program LIFE + je jedným zo súčasných rámcov, ktoré by bolo možné využiť na účinnejšiu podporu opatrení v súvislosti s IAS;
46. vyzýva Komisiu, aby prijala kroky smerom k návrhu právnych predpisov na obmedzenie zavádzania cudzích druhov v Európskej únii a monitorovaniu plnenia Dohovoru CITES;
47. upozorňuje na často ničivý účinok exotických organizmov v morskom ekosystéme; vyzýva, aby sa bezodkladne prijali opatrenia na zabránenie prenosu organizmov v balastných (cudzích) vodách, a nalieha na členské štáty, aby uplatňovali Medzinárodný dohovor o kontrole a riadení balastných vôd a sedimentov z plavidiel v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);
48. vyzýva ES, aby zaviedlo účinné kontroly vypúšťania balastných (cudzích) vôd do vôd Európskej únie;
49. zdôrazňuje dôležitosť úplnej realizácie legislatívneho rámca EÚ o geneticky modifikovaných organizmoch; ďalej zdôrazňuje potenciálne ohrozenie biodiverzity priemyselnou výrobou geneticky modifikovaných plodín a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila ich vplyv na európske ekosystémy;
50. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou úniku geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov a ich pravdepodobného rozmnožovania s miestnymi rybami, čo môže narušiť biodiverzitu týchto ekosystémov; vyzýva ES, aby zabránilo geneticky modifikovaným rybám určeným pre potravinový reťazec Európskej únie prenikať do Európskej únie;
51. víta ohlásený zámer Komisie zaviesť osobitné právne predpisy na ekologickú certifikáciu rýb a nalieha na Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila legislatívny návrh;
OBLASŤ POLITIKY 2 – EÚ A GLOBÁLNA BIODIVERZITA
Medzinárodná správa (cieľ 6)
52. výrazne podporuje účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) a v tejto súvislosti nalieha na vedúcich predstaviteľov EÚ; zdôrazňuje dôležitosť realizácie pracovných programov dohovoru CBD vrátane programu chránených území; zdôrazňuje, že je potrebné dokončiť prípravu medzinárodného režimu prístupu ku genetickým zdrojom a spoločného využívania výhod; zdôrazňuje potrebu zvýšiť vzájomnú podporu a súčinnosť v rámci medzinárodných ekologických dohôd; navrhuje, aby tretie krajiny poberajúce dotácie EÚ rešpektovali politiky EÚ týkajúce sa biodiverzity;
53. uvedomuje si ohrozenie biodiverzity na otvorenom mori mimo teritoriálnych vôd; naliehavo žiada podpísanie dohody o ochrane biodiverzity na otvorenom mori (mimo teritoriálnych vôd) v rámci Dohovoru OSN o morskom práve; nalieha na EÚ, aby si v tejto veci naďalej zachovala vedúce postavenie;
54. pokladá za nevyhnutné presadzovať dohody a spoločné akčné plány medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zamerané na ochranu spoločných morských oblastí;
55. poukazuje na ohrozenie biodiverzity používaním vlečných sietí na morskom dne pri love v morských hlbinách a iných neudržateľných metód rybolovu; berie na vedomie nedávne rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v tejto veci; nalieha na Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy o rybolove na morskom dne na otvorenom mori mimo teritoriálnych vôd; žiada Komisiu, aby spolupracovala s OSN a príslušnými regionálnymi organizáciami na riadenie rybolovu tam, kde existujú, na prijímaní a vykonávaní opatrení na riadenie všetkých druhov rybolovu na otvorenom mori mimo teritoriálnych vôd vrátane metód, pri ktorých sa používajú vlečné siete; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie o urýchlenú realizáciu opatrení na ochranu dôležitých morských biotopov na otvorenom mori mimo teritoriálnych vôd pred deštruktívnymi metódami rybolovu vrátane rybolovu pomocou vlečných sietí na morskom dne;
56. plne podporuje závery parížskej konferencie Biodiverzita a prorozvojová európska spolupráca, ktorá sa uskutočnila v dňoch 19. – 21. septembra 2006 (tzv. „posolstvo z Paríža“); naliehavo žiada Komisiu a príslušné členské štáty, aby zaistili adekvátne financovanie problémov týkajúcich sa životného prostredia a biodiverzity v zámorských krajinách EÚ a na územiach EÚ a v spolupráci s miestnymi orgánmi zlepšili dostupnosť európskych programov pre miestne orgány a mimovládne organizácie;
57. vyjadruje poľutovanie nad tým, že aspektom biodiverzity sa v dvoj– a viacstranných obchodných dohodách venuje len obmedzená pozornosť; podporuje začlenenie rozmeru biodiverzity do medzinárodného obchodu a celosvetového úsilia o zmenu trvalo neudržateľných výrobných a spotrebných modelov; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby udelili najvyššiu prioritu uznaniu neobchodných záujmov na prebiehajúcich rokovaniach organizácie WTO;
Vonkajšia pomoc (cieľ 7)
58. vyjadruje rovnako silné znepokojenie ako správa Dvora audítorov o environmentálnej integrácii v rámci rozvojovej spolupráce a súhlasí so závermi preskúmania politiky EÚ v oblasti biodiverzity (2004) o nízkej úrovni realizácie akčného plánu na ochranu biodiverzity v rámci hospodárskej a rozvojovej spolupráce; víta výzvu v rámci Európskeho konsenzu pre rozvoj o zvýšení finančných prostriedkov vyhradených na biodiverzitu a výraznejšom začlenení biodiverzity do hlavného prúdu rozvojovej pomoci;
59. poukazuje na to, že napriek týmto snahám sú finančné prostriedky vyčlenené na biodiverzitu v rámci programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov veľmi obmedzené; víta nedávne štvrté zvýšenie financií pre Globálny fond pre životné prostredie, ľutuje však, že v skutočnosti to neznamená žiadne zvýšenie finančných prostriedkov na biodiverzitu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa obmedzené vyhradené finančné prostriedky vyčlenili na prvoradé problémy biodiverzity v tretích krajinách;
60. zdôrazňuje, že je osobitne dôležité účinne zaradiť otázky biodiverzity do hlavného prúdu programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov (vrátane podporných rozpočtových opatrení) s cieľom zabezpečiť, aby neohrozili biodiverzitu a ekosystémové služby; z uvedeného hľadiska zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať v prijímajúcich krajinách kapacity na integráciu problémov biodiverzity do národných rozvojových stratégií (vrátane stratégií na znižovanie chudoby);
61. vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že napriek politickému úsiliu v skutočnosti hrozí vážne riziko, že nová generácia strategických dokumentov pre rozvoj krajín a regiónov bude naďalej zanedbávať potreby biodiverzity, ak Komisia a prijímajúce krajiny nezaujmú v tejto veci aktívnejší postoj;
Obchod (cieľ 8)
62. uznáva, že obchod v rámci EÚ zanecháva na biodiverzite a ekosystémovách službách v tretích krajinách „ekologické stopy“; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili hlavné vplyvy obchodu na biodiverzitu a ekosystémové služby, najmä prostredníctvom hodnotení vplyvov na trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam zavedenia opatrení na zníženie ekologického vplyvu globalizácie v rámci viacstranných, regionálnych a dvojstranných dohôd o voľnom obchode; zdôrazňuje, že európska politika by nemala viesť k znižovaniu biodiverzity v tretích krajinách;
63. vyjadruje hlboké znepokojenie nad dovozom niektorých komodít do EÚ, napríklad dreva, palmového oleja a sójových bôbov, ktoré spôsobujú odlesňovanie tropických pralesov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že vznikajúci dopyt po biopalivách by mohol zvýšiť tlak na tropické pralesy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na prevenciu či minimalizáciu negatívnych vplyvov takéhoto obchodu na tropické pralesy vrátane dvojstranných dohôd v rámci programu vymáhateľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT); vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila analýzu možností právnych predpisov na obmedzenie dovozu nelegálne vyťaženého dreva;
64. vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v boji proti nelegálnemu obchodu s druhmi uvedenými v zozname dohovoru CITES, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali koordinovanú reakciu a kroky na dosiahnutie vymáhateľnosti dohovoru CITES;
65. vyjadruje obavu, že partnerské dohody o rybnom hospodárstve v minulosti zvýšili tlak na populácie rýb, necieľové druhy a morské biotopy vo vodách tretích krajín; zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby partnerské dohody o rybnom hospodárstve zabezpečili trvalú udržateľnosť populácií rýb na úrovniach, ktoré podporujú maximálny udržateľný zisk a minimalizujú vplyv na necieľové druhy a morské biotopy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rybárske plavidlá EÚ postupovali v súlade s týmito dohodami;
POLITICKÁ OBLASŤ 3 – BIODIVERZITA A KLIMATICKÉ ZMENY
Klimatické zmeny (cieľ 9)
66. uvedomuje si, že začala etapa nevyhnutnej klimatickej zmeny, ktorá zásadne ovplyvní EÚ a globálne ekosystémy; zdôrazňuje, že mnohé vplyvy klimatických zmien na ľudskú spoločnosť a hospodárstvo sa prejavia zmenami ekosystémov; uvedomuje si, že už je možné pozorovať zmeny ekosystémov a vplyv na druhy; preto zdôrazňuje, že v záujme prispôsobenia klimatickým zmenám je životne dôležitý ekosystémový prístup, konkrétne v súvislosti s politikami ovplyvňujúcimi využitie pôdy, vody a morí; vyzýva EÚ, aby si udržala pevné vedúce medzinárodné postavenie v úsilí o zníženie globálnych emisií skleníkových plynov;
67. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uskutočnilo hodnotenie opatrení na zmiernenie klimatických zmien, napríklad vývoja obnoviteľných zdrojov energie, s cieľom zabezpečiť, aby náležitým spôsobom zohľadnili možný negatívny vplyv na biodiverzitu a zabránili mu alebo ho minimalizovali, a to najmä v súvislosti s veternými elektrárňami a biopalivami;
68. uvedomuje si, že klimatické zmeny vyvinú dodatočný silný tlak na ekosystémy EÚ; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozsiahlej súvislej sústavy chránených oblastí (najmä lokality Natura 2000) a zdravého širšieho životného prostredia s cieľom posilniť odolnosť ekosystémov proti klimatickým zmenám; preto zdôrazňuje, že je potrebné znížiť „bežný“ tlak na ekosystémy (fragmentácia, nadmerné využívanie, znečisťovanie, invázne cudzie druhy), vypracovať doplňujúce opatrenia prispôsobené tak, aby umožňovali odolať dodatočnému tlaku klimatických zmien, ako aj urýchlene vypracovať hodnotenie biotopov a druhov, ktoré sú klimatickými zmenami najviac ohrozené;
POLITICKÁ OBLASŤ 4 – VEDOMOSTNÁ ZÁKLADŇA
Vedomosti (cieľ 10)
69. uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje potreba porozumieť biodiverzite; vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že úroveň zdrojov určených na výskum biodiverzity a ekosystémov je príliš nízka s ohľadom na mimoriadnu dôležitosť tohto výskumu pre našu prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada, aby sa väčší dôraz kládol na financovanie výskumu biodiverzity v Spoločenstve (7. rámcový program) a vnútroštátnych výskumných programov;
70. uvedomuje si potrebu efektívnejších mechanizmov, ktoré by zabezpečili, aby dôkazová základňa súvisiaca s biodiverzitou a ekosystémovými službami ovplyvnila politiku na úrovni Spoločenstva, členských štátov a na medzinárodnej úrovni; podporuje návrh vypracovať nový mechanizmus EÚ zabezpečujúci nezávislé, hodnoverné poradenstvo na tento účel pri zohľadnení existujúcich ustanovení; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie a hodnotenia vplyvu výroby obnoviteľnej energie na biodiverzitu a štúdie zmeny biodiverzity v mestských oblastiach vrátane pozitívnych aj negatívnych vplyvov nových druhov, ktoré sa vyskytujú v mestských oblastiach;
71. vyjadruje znepokojenie nad poklesom počtu mnohých druhov rýb a skutočnosťou, že vedecké správy Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) sa – ak vôbec – pri stanovovaní celkového ročného prípustného úlovku (TAC) rešpektujú len čiastočne; uznáva, že vedecké správy nie sú politické diktáty, no nazdáva sa, že musia existovať pádne dôvody a dostatočné argumenty na nedodržiavanie vedeckých odporúčaní; domnieva sa, že v takom prípade musia Komisia a Rada tiež predložiť argumenty, ktorými sa potvrdí, že zásada maximálneho trvalo udržateľného výnosu (MSY) sa v EÚ skutočne dodržiava;
72. vyzýva Komisiu na financovanie štúdií morských ekosystémov, konkrétne v oblastiach s bohatou biodiverzitou a s intenzívnou rybárskou aktivitou;
podporné opatrenia
Financovanie
73. vyjadruje výrazné znepokojenie nad finančnými obmedzeniami podpory sústavy Natura 2000 a ďalšími krokmi v oblasti biodiverzity týkajúcimi sa akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku, ktoré vyplývajú z rozhodnutí o finančnom rámci;
74. zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za využitie všetkých dostupných možností v rámci SPP, SPRH, kohéznych a štrukturálnych fondov, Life+ a siedmeho rámcového programu a za pridelenie vnútroštátnych zdrojov; nalieha, aby sa pri preskúmaní rozpočtu na obdobie 2008 – 2009 v širšej miere zohľadnili finančné potreby a aby sa v rámci tohto preskúmania zhodnotila dostatočnosť a dostupnosť financovania EÚ určeného na biodiverzitu, predovšetkým na sústavu Natura 2000;
75. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprijala návrh Komisie podporovaný Európskym parlamentom, podľa ktorého sa malo v rámci finančného rámca na roky 2007 – 2013 vyčleniť na politiku v oblasti rozvoja vidieka o 20 mld. EUR viac, navyše tieto prostriedky mohli špecifickým spôsobom zabezpečiť ďalšie rozšírenie a prehĺbenie opatrení na podporu biodiverzity;
76. vyjadruje poľutovanie nad tým, že dostupné finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zďaleka nepostačujú vzhľadom na to, čo by bolo potrebné na dosiahnutie žiaduceho vplyvu na riadenie siete Natura 2000 z hľadiska poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom osobitne slabá je podpora navrhovaná na zlepšenie informovanosti a sledovania;
77. upozorňuje na potrebu poskytnúť finančnú náhradu miestnym spoločenstvám, ktorých príjmy boli nepriaznivo ovplyvnené špecifickými činnosťami zameranými na ochranu morského prostredia;
78. upozorňuje na možnosti vyplývajúce zo smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti využili pri financovaní opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov vrátane cieľov smerníc o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúceho vtáctva;
Posilňovanie rozhodovania
79. víta návrh, aby EÚ diskutovala o dlhodobej vízii v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémovými službami, ktorá by slúžila ako rámec pre politiku; zdôrazňuje, že táto diskusia by mala výslovne súvisieť s diskusiou o budúcnosti Európy; nástojí na tom, aby bola táto diskusia čo najobsažnejšia a aby sa preniesla do regiónov; dôrazne žiada, aby sa európske hodnoty súvisiace s prírodou (v rámci Európy, ako aj vo svete) stali výslovnou súčasťou navrhovaného vyhlásenia o európskych hodnotách počas nemeckého predsedníctva;
80. uvedomuje si vysokú kvalitu hodnotení vplyvu politík súvisiacich s iniciatívami v rámci environmentálnej politiky Spoločenstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že environmentálny rozmer hodnotení vplyvu politík súvisiacich s politickými iniciatívami v ostatných odvetviach je často slabý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skúmali všetky nové politické iniciatívy z hľadiska možného rozsiahleho negatívneho vplyvu na biodiverzitu a aby zabezpečili, že v prípade určenia takéhoto možného vplyvu sa pri hodnotení vplyvu primeraným spôsobom zohľadnia aspekty biodiverzity vrátane vplyvu na ekosystémové služby;
81. zdôrazňuje dôležitosť komplementárnosti medzi opatreniami Spoločenstva a členských štátov; uvedomuje si výnimočnú hodnotu akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku ako nástroja na prehĺbenie komplementárnosti; preto naliehavo žiada členské štáty, aby koordinovali svoje opatrenia s opatreniami akčného plánu; vyzýva členské štáty, aby rozšírili túto koordináciu na regionálnu a miestnu úroveň;
82. zdôrazňuje význam úplného a dôsledného vykonávania a presadzovania smerníc o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúceho vtáctva; trvá na tom, aby Komisia a členské štáty venovali tejto úlohe dostatok zdrojov a pozornosti;
83. zdôrazňuje dôležitosť územného plánovania v súvislosti s biodiverzitou a ekosystémovými službami; žiada členské štáty, aby posilnili prístupy a metódy na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zachovať biodiverzitu a ekosystémové služby vrátane komplementárneho uplatňovania sústavy Natura 2000, plánovania riadenia povodí riek a opatrení na rozvoj vidieka a na mori realizáciou ekosystémového prístupu, ako ho opisuje smernica o námornej stratégii;
84. nalieha na Komisiu, aby vyvinula nátlak na strany, ktoré sú zodpovedné za opakované oneskorenia pri zriaďovaní regionálnych poradných výborov pre rybolov, ktoré sú nevyhnutné na lepšie sledovanie a ochranu zdrojov rýb;
Partnerské vzťahy
85. víta požiadavku posilnenia partnerstiev medzi záujmami biodiverzity a hlavnými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje dôležitosť partnerstva s hlavnými vlastníkmi a užívateľmi pôdy, vodných a morských zdrojov; konkrétne podporuje partnerské vzťahy s poľovníkmi, rybárskou komunitou, poľnohospodármi a lesníkmi a s obchodným a finančným odvetvím; uvedomuje si, akú dôležitú úlohu z tohto hľadiska zohráva iniciatíva Countdown 2010;
Vzdelávanie, informovanosť a účasť
86. poukazuje na dôležitosť zvyšovania verejnej informovanosti o význame biodiverzity a ekosystémov pre prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby výrazne posilnili programy a kampane zamerané na vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti, vytváranie politickej požiadavky konať a posilnenie aktívneho zapojenia širokej verejnosti do ochranárskych opatrení; zdôrazňuje z tohto hľadiska dôležitosť prístupu k informáciám a právu;
87. poznamenáva, že mnoho ľudí pociťuje emotívny vzťah ku krajine a jej historickým črtám, ktoré vytvoril človek, a vysoko si cení jej krásu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsiahla poľnohospodárska výroba spôsobuje narušenie biodiverzity a krásy krajiny; nazdáva sa, že by mnohí s nadšením privítali obnovu krajiny, napríklad živé ploty medzi lúkami, a že by to napomohlo obnovenie biodiverzity;
88. konštatuje, že európske zoologické záhrady a akváriá majú ročnú návštevnosť viac než 100 miliónov ľudí, a uznáva významnú úlohu týchto inštitúcií pri zvyšovaní povedomia verejnosti o ochrane životného prostredia;
89. nalieha na Komisiu, aby začala kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch spojených s ochranou zdrojov rybolovu a súvisiacich ekosystémov;
MONITOROVANIE, HODNOTENIE A PRESKÚMANIE
90. poukazuje na dôležitosť ukazovateľov pri informovaní verejnosti a rozhodovacích orgánov o dosiahnutom pokroku; víta navrhovaný súbor hlavných ukazovateľov biodiverzity; naliehavo žiada prijatie a udržanie takých ukazovateľov biodiverzity, akými sú štrukturálny ukazovateľ a ukazovateľ trvalo udržateľného rozvoja;
91. poukazuje na mimoriadnu dôležitosť posilnenia kapacít a metód dlhodobého monitorovania, ktoré podporujú súbor ukazovateľov a poskytujú širšie zdroje informácií o stave biodiverzity, tlakoch na biodiverzitu a o efektívnosti politickej reakcie; zdôrazňuje potrebu širokého sprístupnenia uvedených informácií prostredníctvom systémov spoločného prístupu k informáciám;
92. podporuje prebiehajúce projekty, v rámci ktorých sa vypracovávajú objektívne ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie biodiverzity, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov, ktoré Európska únia prijala podľa Dohovoru o biologickej diverzite – to znamená trvalo udržateľné využívanie a ochranu biodiverzity a spravodlivé spoločné využívanie vyplývajúcich výhod, aby za cieľ stanovila, že referenčný materiál týkajúci sa druhov a odrôd sa má uchovávať len v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite, a aby zladila dostupné informácie a využívala existujúce siete;
93. víta návrh Komisie na podávanie strednodobých (do konca roka 2008) a záverečných (do konca roka 2010 a 2013) hodnotení o pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov oznámenia Komisie Rade a Parlamentu o akčnom pláne; zdôrazňuje, že závery týchto hodnotení by mali slúžiť ako informácia pre rozsiahlejšie preskúmanie politík a rozpočtu vrátane preskúmania rozpočtu na obdobie 2008 – 2009 a preskúmania politík a rozpočtu na obdobie po roku 2013; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú dlhodobú stratégiu týkajúcu sa biodiverzity po roku 2010;
94. domnieva sa, že súčasné požiadavky týkajúce sa vypracovávania správ treba zefektívniť a zjednodušiť, pričom podávanie správ v budúcnosti nesmie viesť k zvýšeniu administratívneho zaťaženia;
0
0 0
95. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
dôvodová správa
Čo je biodiverzita?
Ide o súhrnný termín označujúci rôznorodosť všetkých životných a prírodných procesov na Zemi.
Dohovor o biologickej diverzite ju definuje ako „rôznorodosť všetkých živých organizmov [...]; biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť v rámci druhov, medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov“[1].
Fakty a čísla
Rozvoj, z ktorého malo ľudstvo v ostatných desaťročiach úžitok, je spojený s úbytkom rozmanitosti, ako aj rozlohy prírodných systémov – biodiverzity. Tento pokles biodiverzity na úrovni ekosystémov, druhov a génov vyvoláva obavy, nielen pre významnú vnútornú hodnotu prírody, ale aj preto, že v jeho dôsledku nastáva úbytok „ekosystémových služieb“, ktoré poskytujú prírodné systémy. K týmto službám patrí produkcia potravín, palív, vlákien a liečiv, regulácia vody, ovzdušia a klímy, zachovanie úrodnosti pôdy, cyklus živín.
V Miléniovom hodnotení ekosystémov (MA, Millennium Ecosystem Assessment) z marca 2005 sa upozorňuje na to, že ľudská činnosť priviedla planétu na pokraj hromadnej vlny zániku druhov a že táto situácia ohrozuje našu vlastnú prosperitu. Napríklad súčasná miera straty sa odhaduje približne 100- až 1 000-krát vyššia ako v prirodzených podmienkach. Miléniové hodnotenie venuje osobitnú pozornosť spôsobu, akým ekosystémové služby prispievajú k blahobytu ľudstva, a dospieva k záveru, že budúcnosť ľudstva závisí od zdravých ekosystémov.
Uvedieme niekoľko údajov:
— Rozmanitosť druhov zaznamenala od roku 1970 do roku 2000 pokles o 40 %.
— Od roku 2000 zanikne každoročne 36 mil. hektárov pralesov.
— V karibskom regióne poklesol výskyt tvrdých koralov o 80 %.
— Za uplynulých 20 rokov zmizlo 35 % mangrovov.
Cieľ biodiverzity do roku 2010
EÚ prijala k tejto problematike dôležité vyhlásenia. Čelní štátni a vládni predstavitelia členských štátov EÚ sa v roku 2001 dohodli „zastaviť úbytok biodiverzity [v EÚ] do roku 2010”[2] a „obnoviť biotopy a prírodné systémy“[3]. V roku 2002 sa pridali k 130 vedúcim svetovým osobnostiam a zhodli sa v tom, že do roku 2010 je potrebné [na globálnej úrovni] výrazne znížiť mieru poklesu biodiverzity.[4]
Cieľ zastavenia poklesu biodiverzity do roku 2010 je predmetom niekoľkých kľúčových medzinárodných dohôd. Každá z nich uznáva rýchle znehodnotenie ekosystémov a biotopov, rastúce ohrozenie populácií mnohých druhov a naliehavú potrebu konať v záujme zastavenia úbytku nenahraditeľných prírodných zdrojov.
Po prvýkrát sa namiesto všeobecne formulovaných cieľov, ktoré môžu alebo nemusia mať požadovaný ochranný účinok, stanovil celkový cieľ ochrany. Ak však vezmeme do úvahy súčasný rýchly pokles biodiverzity v Európe, ako aj vo svete, a neustále rozširovanie a intenzifikáciu mnohých ľudských činností, cieľ zastaviť pokles biodiverzity do roku 2010 si bude vyžadovať nevídané úsilie o prispôsobenie našej činnosti potrebám prírodných systémov.
Stanovisko spravodajcu
Spravodajca zdôrazňuje, že cieľ ochrany biodiverzity do roku 2010 je blízko. Črtá sa zhoda v tom, čo je potrebné vykonať na záchranu biodiverzity v nasledujúcich rokoch:
1. Druhy a ekosystémy potrebujú priestor na rozvoj a obnovu. Zachovanie ekosystémových služieb (ako ho podporuje oznámenie Komisie) by sa malo stať základným cieľom všetkých horizontálnych a odvetvových politík EÚ.
2. 75 % všetkých lovísk rýb je plne vyčerpaných alebo nadmerne vylovených. Ohrozené sú druhy ako treska obyčajná, treska škvrnitá a platesa. Ak sa neposunieme smerom k trvalo udržateľnému využívaniu, pre našich vnukov neostanú žiadne ryby. Spravodajca si teda uvedomuje ohrozenie zásob rýb, necieľových druhov a morských biotopov, ktoré spôsobuje ekologicky neudržateľný rybolov vrátane nezákonného rybolovu.
3. Cesty, továrne a obytné domy ohrozujú biotopy rastlín a živočíchov. Ak sa bude v rámci rozvoja miest a vidieka naďalej ignorovať príroda, prevládajúcim prvkom v našom prostredí bude čoskoro betón a znečistenie.
4. Klimatické zmeny sa pokladajú za najväčší problém, ktorému musí ľudstvo čeliť. So zmenou podmienok sa menia aj ekosystémy a biotopy. Spravodajca zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť ekosystémového prístupu na prispôsobenie klimatickým zmenám, osobitne v súvislosti s politikami ovplyvňujúcimi využívanie pôdy, vody a morí. Je našou povinnosťou bojovať proti klimatickým zmenám a umožniť druhom migráciu alebo prispôsobenie novému prostrediu.
5. Ak určitému druhu umožníme preniknúť mimo jeho zvyčajný biotop, môže jednoducho zahynúť. V iných prípadoch sa darí tzv. inváznym cudzím druhom, ktoré ničia miestnu flóru a faunu. Keďže nikdy nemožno vedieť, ako sa situácia vyvinie, je nevyhnutné znížiť množstvo týchto inváznych druhov. Z tohto hľadiska spravodajca zdôrazňuje, že rozšírenie inváznych cudzích druhov je väčšie v dôsledku rastúceho pohybu osôb a tovaru, a vyzýva na prijatie komplexnej reakcie komunity na tento problém vrátane systému včasného varovania a prijatia opatrení na zaplnenie prázdnych miest v legislatívnom rámci, konkrétne na vypracovanie stratégie EÚ o inváznych cudzích druhoch.
6. Biodiverzita je základom trvalo udržateľného rozvoja. Jej ekosystémové služby predstavujú základ každej hospodárskej činnosti. Preto treba problémy súvisiace s biodiverzitou zahrnúť do všetkých oblastí politického rozhodovania. Tieto opatrenia zahŕňajú trhové stimuly, rozvojovú pomoc, obchod zohľadňujúci biodiverzitu a postupy medzinárodnej správy.
7. Členské štáty musia využiť všetky dostupné možnosti v rámci SPP, SPRH, kohéznych a štrukturálnych fondov, LIFE+ a siedmeho rámcového programu v záujme podpory stanovených cieľov súvisiacich s biodiverzitou a pridelenia národných zdrojov. Okrem toho treba v rámci preskúmania rozpočtu na obdobie 2008 – 2009 venovať väčšiu pozornosť finančným potrebám a zhodnotiť dostatočnosť a dostupnosť financií EÚ určených na biodiverzitu, najmä na sústavu Natura 2000.
8. Spravodajca v neposlednom rade uznáva, že akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku predstavuje kľúčový nástroj a poslednú príležitosť na zapojenie všetkých zúčastnených strán na úrovni Spoločenstva a členských štátov do kľúčových opatrení na splnenie záväzkov na rok 2010. Vzhľadom na krátkosť zostávajúceho času naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť potrebných štruktúr v záujme okamžitej a efektívnej realizácie plánu na úrovni Spoločenstva a členských štátov.
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (19.12.2006)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
o zastavení poklesu biodiverzity do roku 2010
2006/2233 (INI)
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thijs Berman
NÁVRHY
Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta oznámenie Komisie a považuje ho za vhodné východisko pre cielenejší prístup na dosiahnutie cieľa biodiverzity na rok 2010 a vyjadruje súhlas s rozhodnutím klásť dôraz na posilnenie vykonávania súčasnej politiky a súčasných opatrení;
2. poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a s ňou súvisiaca dynamika rozvoja, ktorá vedie na jednej strane k špecializácii a intenzifikácii a na strane druhej k marginalizácii a nedostatočnému využívaniu pôdy, prispeli v uplynulých desaťročiach k značnému úbytku biodiverzity;
3. upozorňuje na veľké množstvo druhov a genetickú rozmanitosť poľnohospodárskych plodín a zvierat a podporuje zachovanie a posilnenie tejto rozmanitosti;
4. poznamenáva, že ponuka poľnohospodárskych produktov na trhu plne neodráža biologickú rozmanitosť druhov a odrôd, a preto sa zasadzuje za podporu rozmanitosti, pokiaľ ide o dodávku poľnohospodárskych produktov priamymi predajcami a tiež prostredníctvom predaja realizovaného v spolupráci s maloobchodníkmi a spracovateľským priemyslom;
5. pripomína, že poľnohospodárski výrobcovia a pestovatelia regionálnych odrôd požadujú pre výrobu a predaj právnu istotu; žiada preto okamžitú transpozíciu smernice 98/95/ES vyžadujúcej právny základ, ktorý v rámci právnych predpisov o obchode s osivom umožní zachovanie odrôd ohrozených genetickou eróziou používaním priamo na mieste a na farmách;
6. domnieva sa, že hlavnými faktormi spôsobujúcimi stratu biodiverzity sú klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, používanie intenzívnych poľnohospodárskych postupov a nevhodné riadenie lesného a vodného hospodárstva;
7. poukazuje na to, že zachovanie rozmanitosti európskej vidieckej krajiny je nevyhnutné nielen na udržanie služieb poskytovaných trvalo udržateľným poľnohospodárstvom, ale aj na zachovanie genetických tokov v populáciách voľne žijúcich živočíchov a rastlín;
8. poukazuje na to, že podpora chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane regionálnych osobitostí, celkovej s nimi spojenej vidieckej kultúry a súvisiacich pôvodných poľnohospodárskych postupov , ktoré umožňujú zachovanie krajiny a vidieckych poľnohospodárskych systémov ako biotopov pre mnoho voľne žijúcich druhov;
9. poukazuje na to, že v roku 1992 bol daný pôvodný podnet na začlenenie ochrany biodiverzity do SPP a že následne sa reformou z roku 2003 zaviedli opatrenia, ako napr. krížová zhoda, režim jednotnej platby (tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré majú priaznivý vplyv na biodiverzitu;
10. upriamuje pozornosť na nové nariadenie týkajúce sa rozvoja vidieka (plánovacie obdobie 2007 – 2013), ktoré okrem iného ustanovuje financovanie sústavy Natura 2000, zahŕňa poľnohospodársko-ekologické opatrenia a opatrenia na zachovanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva a zachováva platby pre prírodne znevýhodnené oblasti;
11. konštatuje, že prostriedky vyčlenené vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), kohézne a štrukturálne fondy a program Life+ poskytujú najmä možnosť naďalej prednostne financovať projekty na zachovanie biodiverzity a sústavu Natura 2000;
12. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprijala návrh Komisie podporovaný Európskym parlamentom, podľa ktorého sa malo vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 vyčleniť na politiku v oblasti rozvoja vidieka o 20 mld. EUR viac, tým viac, že tieto prostriedky sa mohli špecifickým spôsobom použiť na ďalšie rozšírenie a prehĺbenie opatrení na podporu biodiverzity;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že dostupné finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zďaleka nepostačujú vzhľadom na to, čo by bolo potrebné na dosiahnutie žiaduceho vplyvu na správu siete Natura 2000 z hľadiska poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom osobitne slabá je navrhovaná podpora na zlepšenie informovanosti a sledovania;
14. navrhuje, aby sa biodiverzita stala jednou z hlavných zásad kontroly stavu SPP (tzv. health check) stanovenej na rok 2008;
15. považuje za potrebné, aby sa táto kontrola stanovená na rok 2008 využila na zhodnotenie účinnosti rozličných opatrení zameraných na podporu biodiverzity, predovšetkým opatrení v odvetví lesného hospodárstva, ako aj na náležité riešenie nedostatkov v tejto oblasti;
16. domnieva sa, že poľnohospodárstvo ako užívateľ biodiverzity musí zohrávať základnú úlohu pri riadení a zachovávaní tejto biodiverzity; domnieva sa, že SPP musí odteraz podporovať modely udržateľnej výroby, ktoré budú ekonomicky životaschopné a zároveň umožnia ovplyvňovať životné prostredie, ako aj zhodnotenie a obnovu biodiverzity väčšieho množstva živočíšnych, rastlinných a mikrobiálnych druhov;
17. zasadzuje sa za podporu (miestnych, resp. regionálnych) partnerstiev medzi vlastníkmi pôdy a užívateľmi, organizáciami na ochranu prírody, vládou a odbornými centrami tak, aby mohli spoločne hľadať riešenia na problémy biodiverzity na miestnej úrovni, pričom prijmú prístup „zdola nahor“;
18. poukazuje na to, že v nových členských štátoch Európskej únie treba vykonávať osobitne upravené opatrenia na podporu biodiverzity, a zdôrazňuje, že ekosystémové služby, ako napr. zachovanie krajiny, a hospodárske činnosti, ako napr. cestovný ruch, sú od seba závislé;
19. vyzýva, aby sa pestovanie a využívanie biohmoty na výrobu energie a ako palivo poňalo ako príležitosť na zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárstve; domnieva sa tiež, že by sa to malo odraziť vo financovaní výskumu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a že produkcia biohmoty by nemala zapríčiniť úbytok biodiverzity v Európskej únii ani mimo nej
20. žiada Komisiu, aby zvážila, ako by bolo možné začleniť aspekty biodiverzity do ekologického osvedčenia, ale s prihliadnutím na tieto podmienky: musí sa posúdiť skutočná realizovateľnosť budúcich ekologických osvedčení, nesmú sa porušiť pravidlá jednotného trhu deformovaním hospodárskej súťaže medzi výrobkami z členských štátov a nesmie sa ohroziť konkurencieschopnosť výrobkov Spoločenstva vo vzťahu ku konkurentom z nečlenských štátov;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že aspektom biodiverzity sa v dvoj– a viacstranných obchodných dohodách venuje len obmedzená pozornosť; podporuje začlenenie rozmeru biodiverzity do medzinárodného obchodu a celosvetového úsilia o zmenu trvalo neudržateľných výrobných a spotrebných modelov; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby udelili najvyššiu prioritu uznaniu neobchodných záujmov v rámci prebiehajúcich rokovaní organizácie WTO;
22. vyjadruje spokojnosť s jednoznačným zámerom prijať opatrenia zamerané na zachovanie biodiverzity v celosvetovom meradle, najmä v oblasti rozvojovej spolupráce;
23. podporuje prebiehajúce projekty, v rámci ktorých sa vypracovávajú objektívne ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie biodiverzity, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov, ktoré Európska únia prijala v rámci Dohovoru o biologickej diverzite – to znamená trvalo udržateľné využívanie a ochranu biodiverzity a spravodlivé a čestné spoločné využívanie z toho vyplývajúcich výhod, aby za cieľ stanovila, že referenčný materiál týkajúci sa druhov a odrôd sa má uchovávať len v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite, a aby zladila dostupné informácie a využívala existujúce siete;
24. upozorňuje na potrebu informovať verejnosť o opatreniach EÚ na ochranu biodiverzity a hospodárskych a sociálnych výhodách takejto ochrany;
25. domnieva sa, že súčasné požiadavky týkajúce sa podávania správ treba zefektívniť a zjednodušiť, pričom podávanie správ v budúcnosti by nemalo viesť k zvýšeniu administratívneho zaťaženia;
26. zastáva názor, že do procesu ochrany biodiverzity je potrebné aktívne zapojiť celú spoločnosť EÚ vrátane oblasti podnikania a vzdelávania;
27. vyjadruje spokojnosť so zámerom každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku v oblasti realizácie akčného plánu na ochranu biodiverzity.
POSTUP
|
Názov |
Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
AGRI |
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Thijs Berman |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
- |
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.11.2006 |
19.12.2006 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
19.12.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
36 - - |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vincenzo Aita, Marie-Hélène Aubert, Katerina Batzeli, Thijs Berman, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giuseppe Castiglione, , Joseph Daul, Albert Deß, Gintaras Didžiokas, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Jean-Claude Fruteau, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, Bogdan Golik, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Heinz Kindermann, Albert Jan Maat, Diamanto Manolakou, Mairead McGuinness, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław, Adam Siekierski, Brian Simpson, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Witold Tomczak, Kyösti Virrankoski, Janusz Wojciechowski, Andrzej Tomasz Zapałowski |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pilar Ayuso, Bernadette Bourzai, Astrid Lulling |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
- |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
.- |
||||||
STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (25.1.2007)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
o zastavení poklesu biodiverzity do roku 2010
[2006/2233(INI)]
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioannis Gklavakis
NÁVRHY
Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje význam vykonávania reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, pretože tá umožňuje trvalo udržateľný rozvoj zdrojov rybolovu a zamedzuje nadmernému lovu rýb, ktorý predstavuje hrozbu pre morské prostredie;
2. zdôrazňuje dôležitosť návrhu smernice o námornej stratégii [KOM(2005)0505] a pripomína, že je potrebné, aby členské štáty vypracovali národné plány zamerané na ochranu biotických a abiotických zdrojov súvisiacich s morským prostredím;
3. pokladá za nevyhnutné presadzovať dohody a spoločné akčné plány dohodnuté medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zamerané na ochranu spoločných morských oblastí;
4. víta zámer Komisie uskutočňovať spoločnú námornú politiku založenú na holistickom prístupe k oceánom a upozorňuje na potrebu environmentálnej a ekologickej ochrany oceánov ako záruky hospodárskeho rozvoja odvetví, akými sú rybné hospodárstvo, cestovný ruch a ďalšie;
5. vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný akčný program na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN), ktorý predstavuje základnú hrozbu pre doplnenie populácií rýb;
6. pripomína dôležitosť siedmeho rámcového programu pre výskum a potrebu pokladať rybné hospodárstvo a trvalo udržateľné využívanie oceánov za strategickú prioritu ochrany morského prostredia;
7. nalieha na Komisiu, aby prehodnotila plány riadenia a obnovy určitých druhov rýb, ktoré často nie sú v súlade so správnym monitorovaním týchto druhov; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala špecifickejšie opatrenia, ktoré by boli zlučiteľné s rybárskym vybavením a metódami používanými v príslušných biogeografických oblastiach;
8. poznamenáva, že presadzovanie selektívnych metód lovu rýb predstavuje prioritu, pretože prispieva k trvalej udržateľnosti rybolovu a zachovaniu biodiverzity, keďže sa tým zníži množstvo vedľajších úlovkov;
9. nalieha na Komisiu, aby lepšie preverovala súlad so zákonmi Spoločenstva súvisiacimi s bojom proti znečisteniu a znehodnoteniu morských ekosystémov;
10. víta návrh, ktorý predložila EÚ a členské štáty, na zahrnutie morských a riečnych ekosystémov do siete chránených území NATURA 2000 a vyzýva, aby sa kládol dôraz aj na oblasti určené na reprodukciu populácií rýb;
11. vyzýva Komisiu na posilnenie siete NATURA 2000 prostredníctvom jej ďalšieho rozšírenia o desať nových členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, ako aj o Bulharsko a Rumunsko, keďže po pristúpení týchto dvoch krajín je dnes Čierne more súčasťou vôd Spoločenstva;
12. vyjadruje znepokojenie nad následkami, ktoré môže mať pre biodiverzitu príchod exotických druhov a pravdepodobný únik geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala tieto nebezpečenstvá;
13. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou úniku geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov a ich pravdepodobného rozmnožovania s miestnymi rybami, čo môže narušiť biodiverzitu týchto ekosystémov; vyzýva ES, aby zabránilo geneticky modifikovaným rybám určeným pre potravinový reťazec Európskej únie prenikať do Európskej únie;
14. nalieha na Komisiu, aby povzbudila a podporila štúdie spojené s chovom nových druhov v zajatí, najmä druhov postihnutých nadmerným rybolovom, čím by reagovala na potreby trhu, ktoré sú potenciálne ohrozené znížením úlovkov;
15. vyzýva Komisiu na financovanie štúdií morských ekosystémov, konkrétne v oblastiach s bohatou biodiverzitou a s intenzívnou rybárskou aktivitou;
16. víta ohlásený zámer Komisie zaviesť osobitné právne predpisy na ekologickú certifikáciu rýb a nalieha na Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila legislatívny návrh;
17. vyzýva ES, aby zaviedlo účinné kontroly vypúšťania balastných (cudzích) vôd do vôd Európskej únie;
18. nalieha na Komisiu, aby vyvinula nátlak na strany, ktoré sú zodpovedné za opakované oneskorenia pri zriaďovaní regionálnych poradných výborov pre rybolov, ktoré sú nevyhnutné na lepšie sledovanie a ochranu zdrojov rýb;
19. nalieha na Komisiu, aby začala kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch spojených s ochranou zdrojov rybolovu a súvisiacich ekosystémov;
20. upozorňuje na potrebu poskytnúť finančnú náhradu miestnym spoločenstvám, ktorých príjmy boli nepriaznivo ovplyvnené špecifickými opatreniami zameranými na ochranu morského prostredia.
POSTUP
|
Názov |
Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
PECH |
||||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Ioannis Gklavakis |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
20.11.2006 |
20.12.2006 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
25.1.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
23 0 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
James Hugh Allister, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Iles Braghetto, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Albert Jan Maat, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Willi Piecyk, Dirk Sterckx, Catherine Stihler, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Thomas Wise |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Duarte Freitas, James Nicholson |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
|
Názov |
Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 |
||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
PECH |
AGRI |
ITRE |
DEVE |
|
||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
ITRE |
DEVE |
|
|
|
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
||||||
|
Spravodajca |
Adamos Adamou |
|
|||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
|||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
30.1.2007 |
|
|
|
|
||||||
|
Dátum prijatia |
21.3.2006 |
||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
50 0 0 |
|||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Aldis Kušķis, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Marios Matsakis, Alexandru-Ioan Morţun, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Dimitrios Papadimoulis, Antonyia Parvanova, Vittorio Prodi, Guido Sacconi, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott |
||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Giovanni Berlinguer, Iles Braghetto, Henrik Lax, Jiří Maštálka, Stefan Sofianski |
||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Radu Podgorean |
||||||||||
|
Dátum predloženia |
28.3.2007 |
||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||||||