NÁVRH SPRÁVY o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie

30. 3. 2007 - (2006/2104(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Mieczysław Edmund Janowski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie

(2006/2104(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na články 2, 3, 158, 159 a 160 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[1], a na korigendum k nariadeniu[2],

–    so zreteľom na nariadenie Rady č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond[3],

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja[4],

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde[5],

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z. 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)[6],

–    so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti[7],

–    so zreteľom na rozhodnutie č. 1982/2006/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006  o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[8],

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ΕS z 24. októbra 2006, ktorým sa zavádza rámcový program pre inováciu a konkurencieschopnosť (2007 – 2013)[9],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o vede a technológii – usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu[10],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ (KOM(2006)0502),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Viac výskumu a inovácií – Investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup (KOM(2005)0488),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Parlamentu s názvom Politika súdržnosti a mestá: prínos miest a aglomerácií k rastu a zamestnanosti v rámci regiónov (KOM(2006)0385),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM(2005)0192),

–    so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000,

–    so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky schválenú na zasadnutí Európskej rady v Santa Maria de Feira 19 – 20. júna 2000,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie určené jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2006 s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť. Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade na neformálnom zasadnutí v Lahti z 20. októbra 2006 s názvom Moderná, inováciám prístupná Európa (KOM(2006)0589),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom Európsky technologický inštitút: ďalšie kroky k jeho vytvoreniu (KOM(2006)0276),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Regióny pre ekonomickú zmenu (KOM(2006)0675),

–    so zreteľom na správu, ktorú pre Komisiu vypracovala nezávislá skupina odborníkov pre výskum a vývoj pod vedením Eska Aha s názvom Vytvorenie inovačnej Európy (január 2006), konečnú správu Európskeho poradného výboru pre výskum (ERAB) s názvom Stimulácia regionálneho potenciálu pre výskum a inováciu (november 2005) a správu Komisie Inovačné stratégie a opatrenia: výsledky 15 rokov regionálnych skúseností (október 2005),

–    so zreteľom na správu o pokroku v oblasti inovácií v Európe z roku 2006 (TrendChart),

–    so zreteľom na pozície a stanoviská Výboru regiónov,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6‑0096/2007),

A.  keďže regionálna politika, okrem toho, že jej súčasťou je schvaľovanie projektov a riadenie štrukturálnych fondov, tiež zohráva svoju úlohu pri budovaní inovačnej kapacity EÚ, čo zahŕňa množstvo navzájom sa doplňujúcich vedeckých a technologických, právnych a finančných, hospodárskych a obchodných, organizačných a administratívnych, energetických a environmentálnych, vzdelávacích a sociálnych, zdravotných a kultúrnych opatrení, ktoré majú za cieľ zabezpečiť v rámci Spoločenstva skutočnú súdržnosť,

B.   keďže samotné investovanie nie je zárukou rozvoja, no ak sa realizujú správne politiky a podporujú progresívne opatrenia podporujúce rast, môže sa stať významným nástrojom rozvoja,

C.  keďže budovanie inovačnej kapacity by malo slúžiť na zmenšenie rozdielov medzi regiónmi, čím by sa v praxi uplatňovala zásada sociálnej solidarity a harmonického rozvoja,

D.  keďže akákoľvek inovačná činnosť by sa mala zameriavať na ľudí; keďže ich plný a harmonický rozvoj je kľúčom k úspešnému vykonávaniu všetkých politík, a keďže základom akejkoľvek činnosti EÚ by mal byť blahobyt jej obyvateľov (všeobecne definovaný z hľadiska kvality a dĺžky života) ako členov miestnych a regionálnych komunít a zároveň ako občanov členských štátov,

E.   keďže rovnaký prístup k všetkým stupňom všeobecného a odborného vzdelania je jedným zo základných práv občanov a keďže by sa malo zintenzívniť ďalšie odborné vzdelávanie a zamestnanci by mali mať príležitosť na rekvalifikáciu,

F.   keďže inováciu v rámci EÚ treba chápať ako dynamický a interaktívny proces, ktorý sa týka rôznych zainteresovaných strán a v súlade so zásadou subsidiarity aj tých na regionálnej a miestnej úrovni,

G.  keďže inovácia tiež môže znamenať návrat k dobrým a odskúšaným postupom overeným mnohými generáciami, a keďže v niektorých prípadoch môžu byť inovačné opatrenia určené len pre konkrétne regióny,

H.  keďže niektoré opatrenia vyžadujú vyššie výdavky, zatiaľ čo iné len nové nápady alebo zavedenie a následné dodržiavanie dobrých a jasných právnych predpisov,

I.    keďže cieľom Lisabonskej stratégie je do roku 2010 urobiť z EÚ najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo na svete, a to i vďaka zvýšeniu výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP a keďže regionálne a miestne centrá by sa mali aktívnejšie zapájať do praktického vykonávania Lisabonskej stratégie,

J.    keďže 60 až 70 % právnych predpisov Spoločenstva sa vykonáva na regionálnej a miestnej úrovni,

K.  keďže štrukturálne fondy by sa mali využívať pružnejšie, aby bolo možné plne vziať do úvahy špecifické črty jednotlivých regiónov,

L.   keďže sa zaviedli viaceré nástroje financovania vrátane nových iniciatív Jaspers, Jeremie a Jessica, a keďže činnosť EIB tým, že racionalizuje výdavky, je užitočnou hnacou silou rozvoja,

M.  keďže malé a stredné podniky (MSP) hrajú dôležitú úlohu v budovaní inovačnej kapacity v rámci EÚ a za svoju pružnosť a schopnosť rýchlo reagovať vďačia, okrem iného, novým technológiám a novým prevádzkovým metódam,

N.  keďže malé a stredné podniky je nutné považovať za jednu zo základných hybných síl inovácie v Európe a keďže členské štáty a Európska únia sa zaväzujú k posilneniu ducha inovácie v malých podnikoch a ich technologických kapacít a k zavedeniu patentu Spoločenstva, ktorý bude pre ne dostupný,

O.  keďže rozvoj sektora trvalo udržateľnej energie predstavuje pre EÚ jednu z najväčších výziev,

P.   keďže za hospodársku činnosť sa v širšom ponímaní považuje i poľnohospodárstvo,

Q.  keďže sektor služieb vytvára významnú časť (okolo 70 %) príjmov členských štátov,

R.   keďže demografické predpovede pre EÚ (nízka pôrodnosťou a starnúce obyvateľstvo) sú pre EÚ sociálnou výzvou a predstavujú veľkú príležitosť pre inovatívnu činnosť v členských štátoch, a to aj v odvetví služieb,

S.   keďže v súvislosti s infraštruktúrou dopravných, telekomunikačných a informačných sietí je potrebné vytvoriť vhodné podmienky,

T.   keďže ostatní účastníci tejto globálnej hospodárskej a politickej hry nesedia so založenými rukami a tiež hľadajú nové riešenia, a keďže inovácia môže byť výhodou, vďaka ktorej bude hospodárstvo EÚ atraktívnejšie a konkurencieschopnejšie a vďaka ktorej sa vytvoria väzby medzi regiónmi EÚ,

U.  keďže na inováciu by sa nemalo pozerať iba z čisto formálneho hľadiska a keďže podľa účinku spätnej väzby napomáha náležite uskutočňovaná regionálna politika mnohostrannej inovácii, ktorá prispieva k rovnomernejšiemu regionálnemu rozvoju a k súdržnosti EÚ,

W. keďže inovácia je jednou z troch priorít EÚ zaradených do strategických usmernení Spoločenstva (2007 – 2013),

Politika pre oblasť ľudského kapitálu, vzdelávania, vedy a výskumu

1.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečila rovnaký prístup k všetkým stupňom vzdelania pre všetkých občanov v regiónoch EÚ, čím sa uvoľní schopnosť každého jednotlivca myslieť inovačne a tvorivo a zaručí vyvážený osobný rozvoj (intelektuálny, ako aj fyzický) vrátane rozvoja aktívnych, etických, prosociálnych a verejnoprospešných modelov sociálneho správania;

2.   víta doterajšie výsledky a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali rozvoj regionálnych akademických a vedeckých a výskumných stredísk, ako aj vysokošpecializovaných výskumných stredísk v rozličných oblastiach a užšiu spoluprácu najmä medzi existujúcimi a vznikajúcimi strediskami tohto typu, ale tiež prostredníctvom systému sietí otvorených tretím krajinám a zároveň prostredníctvom posilnených výmen výskumných pracovníkov a študentov so zreteľom na náležitý prístup k týmto výmenám pre výskumné pracovníčky;

3.   vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali výskumné projekty, ktorých výsledky budú mať praktické uplatnenie, čím prispejú k regionálnemu rozvoju;

4.   upriamuje pozornosť Rady a Komisie na skutočnosť, že vzhľadom na súčasnú demografickú situáciu v EÚ a na to, že európska spoločnosť starne, starší občania by mali byť podporovaní, aby sa viac angažovali do inovačných opatrení, čím by sa zužitkovali ich vedomosti a skúsenosti;

5.   vyzýva členské štáty a Komisiu, ako aj regionálne a miestne orgány, aby podnikali účinnejšie kroky na objavovanie mladých nadaných ľudí a dali im príležitosť rozvíjať svoje vedecké a intelektuálne schopnosti a aby poskytovali mladým vedeckým pracovníkom širokú podporu pri ich napredovaní;

6.   zdôrazňuje, že demografická zmena vytvára príležitosti aj pre hospodárstvo EÚ; odkazuje na inovačnú činnosť v odvetví informatiky a zdravotníctva, v domotike, telematike a veľkej časti služieb, v odvetví dopravy a starostlivosti, ako aj v regionálnom plánovaní; pripomína, že väčšina regionálnych a miestnych orgánov disponuje dostatočnou právomocou na vykonávanie politiky v týchto oblastiach;

7.   navrhuje Komisii, členským štátom, Výboru regiónov a regionálnym orgánom, s cieľom podporiť silnejšieho ducha inovácie, vyburcovať regionálne a miestne spoločenstvá k činnosti prostredníctvom mnohostrannej kampane, ktorej zámerom je zintenzívniť dialóg so spoločnosťou a najmä so zástupcami podnikov na základe zásady postupovania zdola nahor;

8.   uznáva, že inovácia je nevyhnutná pri tvorbe zamestnanosti v Európe;

9.  zastáva názor, že jedným zo základných predpokladov na zvyšovanie inovačnej schopnosti v EÚ vrátane v najvzdialenejších regiónoch, odľahlých, hornatých a ostrovných regiónoch, ako aj vo vidieckych oblastiach, je neobmedzený a bezplatný alebo mimoriadne lacný všeobecný prístup k:

a) informáciám administratívneho charakteru (na všetkých úrovniach administratívy), pričom by malo byť občanom umožnené vybaviť väčšinu administratívnych formalít vrátane formalít týkajúcich sa podnikania prostredníctvom internetu, a

b) vedeckým, hospodárskym, právnym a kultúrnym informáciám s podmienkou náležitého rešpektovania zásad duševného vlastníctva (väčšia dostupnosť elektronických knižníc),

a vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili univerzálny prístup k takýmto informáciám a aby čo najviac rozšírili prístup k práci na báze informačných a komunikačných technológií (IKT), čo je osobitne dôležité pre ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať alebo študovať na diaľku a pre tých, ktorí sa rozhodnú pracovať doma vrátane a predovšetkým tých, ktorí vychovávajú deti, a aby podporovali elektronickú podobu práce a vzdelávania;

10. nalieha na miestne, regionálne a národné orgány, aby v spolupráci so sektorovými orgánmi – obchodnými a priemyselnými komorami a inými informačnými strediskami – zriadili spoločné informačné centrá založené na systéme spoločných centrálnych informačných pracovísk; zdôrazňuje, že je možné tak urobiť bez akýchkoľvek ďalších výdavkov prostredníctvom reformovania existujúcich informačných sietí; nakoniec poznamenáva, že touto cestou môžu firmy a výskumné inštitúcie získavať informácie o inovácii, výskume a politike regionálneho rozvoja na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni z jedného strediska;

11. sa domnieva, že vzhľadom na úmysel podporiť inovácie v celej EÚ, je nevyhnutné, aby sa činnostiam súvisiacim s vynálezmi a s rozšírením na činnosti súvisiace s patentmi a licenciami dostalo širokej podpory a vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o zavedenie európskeho patentu a zabezpečenie dodržiavania autorských práv (stratégia v oblasti práv duševného vlastníctva) a aby rázne a účinne bojovali proti plagiátorstvu a falšovaniu a aby cieľom ich činnosti boli všeobecne platné riešenia v tejto oblasti založené prevažne na európskych modeloch;

12. poukazuje na to, že opatrenia na rozvoj a inováciu sa zaoberajú aj netechnologickými, organizačnými a so službami súvisiacimi inováciami; víta skutočnosť, že Rada pre konkurencieschopnosť z 5. decembra 2006 sa rozhodla vypracovať politické usmernenia pre netechnologické a so službami súvisiace inovácie; vyzýva Komisiu, aby do tohto procesu zapojila organizácie zastupujúce zainteresované podniky; vyzýva regionálne orgány, aby zaviedli opatrenia na podporu netechnologickej inovácie;

13. zastáva názor, že zoskupenia inovačných stredísk a vysokošpecializované výskumné strediská dodnes dosiahli dobré výsledky, ktoré by mali byť doplnené o závery ustanovené v oznámení Komisie nazvanom Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ; domnieva sa, že pracovný dokument Komisie nazvaný Inovačné stratégie a opatrenia (ktorý obsahuje aj kupónový systém inovácie) a odporúčania Európskeho poradného výboru pre výskum by sa tiež mali zohľadniť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik zoskupení stredísk ako prostriedku nadväzovania kontaktov medzi vedeckými a výskumnými strediskami, strediskami vzdelávania, podnikateľskou obcou a miestnymi komunitami;

14. domnieva sa, že dynamický rozvoj inovácie na regionálnej úrovni, najmä v oblastiach s tradičným alebo jediným priemyslom, by mohol byť účinným prostriedkom na zabraňovanie presídľovania podnikov alebo na riešenie ich dôsledkov v prípade, že nie je možné vyhnúť sa im, a na podporu zamestnanosti v regióne;

15. nalieha na členské štáty, aby podporovali spoluprácu tým, že založia európske technologické platformy, ktoré umožnia sústrediť sa na inovačnú činnosť a posilnia vzťahy medzi priemyslom a obchodom, vedou a výskumom a finančnými kruhmi, ktoré budú presahovať hranice štátov i regiónov;

16. uznáva potrebu vytvorenia inovačných pólov a zón na regionálnej úrovni a ich prepojenia prostredníctvom zodpovedajúcich sietí v iných regiónoch a v členských štátoch alebo tretích krajinách;

17. víta skutočnosť, že výdavky na výskum a vývoj sa v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum zvýšili o približne 40 %; zdôrazňuje však, že súčasná úroveň výdavkov na výskum a vývoj je nebezpečne nízka a že výška financií vyčlenených z rozpočtu Spoločenstva na tento účel nie je ani zďaleka uspokojivá a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr výrazne zvýšili percento HDP vyčlenené na výskum a vývoj na národnej, ako i regionálnej úrovni a upozorňuje na potrebu racionálne využívať finančné prostriedky v súlade s cieľom, na ktorý sú vyčlenené;

18. znepokojuje ho skutočnosť, že hoci orgány EÚ uznávajú, že podpora inovácie má kľúčový význam, rozpočtové prostriedky určené na výskum a vývoj nie sú schopné uspokojiť skutočné potreby Únie tak, aby zabezpečili jej konkurencieschopnosť;

19. považuje štrukturálne fondy za jeden z významných prostriedkov zvyšovania inovačnej kapacity a zmiernenia hospodárskych rozdielov medzi regiónmi a navrhuje, aby Komisia, členské štáty a regionálne orgány zvýšili sumy vyčlenené na výskum a vývoj zo zdrojov zo štrukturálnych fondov, ktoré prispievajú k rozvoju a sú vyčlenené na výskum a vynálezy;

20. vníma Európsky technologický inštitút (ETI) ako novú príležitosť zabrániť tzv. úniku mozgov a dať talentovaným európskym výskumníkom jedinečnú príležitosť robiť vedecký výskum na najvyššej úrovni a stať sa zdrojom potenciálnej podpory regionálnych vedeckých výskumných inštitútov; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby urýchlili úsilie o založenie ETI a podporili tak konkurencieschopnosť a potenciál Spoločenstva vo vedomostnom trojuholníku, ktorého cípy tvoria inovácia, výskum a vzdelávanie;

21. povzbudzuje Komisiu k tomu, aby sformulovala stratégiu na vytvorenie otvoreného, spoločného a konkurencieschopného európskeho trhu práce pre výskumných pracovníkov, a vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby túto stratégiu vykonali takým spôsobom, ktorý výskumným pracovníkom poskytne možnosť rozvoja prostredníctvom náležitej perspektívy postupu v zamestnaní a opatrení na uľahčenie mobility;

Hospodárska a energetická politika a finančné a administratívne nástroje

22. vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby malým a stredným podnikom poskytli širokú podporu v súlade s ich príslušnými právomocami (vrátane opatrení na zefektívnenie administratívnych postupov a daňového systému alebo opatrení týkajúcich sa postupov pri verejnom zásobovaní), keďže práve MSP sú najtvorivejším a najdynamickejším nositeľom technologickej a organizačnej inovácie, a môže preto prípadne zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a zlepšiť situáciu na pracovnom trhu;

23. zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prístup MSP k financovaniu zo štrukturálnych fondov tak, aby európski občania viac pocítili, že vynaložené náklady Únie prinášajú lepšie výsledky; z tohto hľadiska sa domnieva, že je potrebné podporovať väčšiu diverzifikáciu financovania a zamerať sa najmä na väčší rozvoj potenciálu rizikového kapitálu;

24. vyzýva regionálne a miestne orgány, aby podporovali regionálnu spoluprácu medzi strediskami vedeckého výskumu, sociálnym hospodárstvom a podnikmi všetkých veľkostí – malými, strednými i veľkými – vrátane, v prípade potreby, inštitúcií sociálneho hospodárstva; vyzýva regionálne a miestne orgány, aby považovali zásadu otvorenej inovácie (spoluprácu medzi priemyslom, malými a strednými podnikmi a vládou v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom vytvárania zoskupení) za hnaciu silu inovácie a regionálneho rozvoja;

25. zdôrazňuje, že štrukturálne fondy a Kohézny fond zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii lisabonských cieľov, najmä v oblasti inovácie;

26. považuje štrukturálne fondy za základný nástroj podpory inovačnej kapacity, predovšetkým na dosiahnutie súdržnosti a zmenšenia hospodárskych rozdielov medzi regiónmi; navrhuje výrazne zvýšiť prostriedky štrukturálnych fondov určené na výskum a inováciu;

27. uznáva, že v miestnych a regionálnych podmienkach sú mikropodniky a remeselné živnosti osobitne dôležité z hľadiska politiky podporujúcej inováciu a mali by sa podporovať v spolupráci s verejnými a súkromnými výskumnými ústavmi, najmä v oblastiach využívajúcich technológiu v malej a strednej miere; vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu a Rade akčný program súvisiaci s uvedenými podnikmi a navrhuje, aby členské štáty a regionálne orgány podporovali tieto podniky prostredníctvom štrukturálnych fondov, a to tiež v rámci odbornej prípravy študentov, ľutuje však, že pre ne neboli navrhnuté žiadne operatívne opatrenia; v dôsledku toho vyzýva Komisiu a Radu, aby zaručili, že pri definovaní priorít stratégie budú zohľadnené osobitné vlastnosti a potreby týchto podnikov;

28. vyzýva národné a regionálne orgány, aby vytvorili podmienky na posilňovanie medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce v oblasti inovácie a zároveň navrhuje čo najväčšie zjednodušenie administratívnych postupov financovania takej spolupráce;

29. odporúča, aby národné, regionálne a miestne orgány zavádzali inovatívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné v odvetví služieb v širokom zmysle vrátane verejných služieb;

30. naliehavo vyzýva členské štáty, aby s cieľom efektívne realizovať politiku podporujúcu inovácie v regiónoch využili komplementárnosť Európskeho regionálneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum a prvého rámcového programu pre inováciu a konkurencieschopnosť;

31. zastáva názor, že vzhľadom na silný tlak spoločnosti treba radikálne zmenšiť byrokraciu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby z tohto hľadiska v súlade s príslušnými právomocami revidovali právne predpisy Spoločenstva, vnútroštátne, regionálne a miestne právne predpisy a aby administratívne postupy podstatne zjednodušili a tam, kde je to možné, ich znormalizovali, a to najmä postupy, ktoré sa týkajú založenia a vykonávania hospodárskej činnosti (jedno kontaktné miesto);

32. zastáva názor, že inštitúcie by mali pomáhať miestnym a regionálnym orgánom v ich úsilí o podporu inovácie a nazdáva sa, že členské štáty by mohli zvážiť myšlienku poskytnúť im v súlade so zásadou subsidiarity a usmerneniami týkajúcimi sa štátnej pomoci, ktoré prijala Komisia, čo najširšiu škálu povinností a právomocí, ako aj vhodné prostriedky na samofinancovanie, dotácie či granty, čo by im malo uľahčiť ich úsilie nájsť tie najlepšie riešenia pre miestnych občanov;

33. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri hľadaní spôsobov ako realizovať investície určené na inovácie a projekty podporovali a viac využívali riešenia, ktoré zahŕňajú aj verejno-súkromné partnerstvá (VSP) a aby zároveň uplatňovali osvedčené postupy iných krajín či regiónov podľa zásady hodnota za peniaze;

34. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť dôkladnejší systém VSP s cieľom doplniť verejné financovanie, ktoré je poskytované zo strany členských štátov a Spoločenstva; domnieva sa, že úspech týchto akcií bude závisieť hlavne od zapojenia prípadných účastníkov;

35. naliehavo žiada Komisiu, aby z hľadiska možného napätia medzi politikou hospodárskej súťaže na jednej strane a politikou štátnej pomoci na strane druhej vykonala opatrenia zamerané na zníženie tohto napätia s prihliadnutím na VSP, ako aj na ostatné otázky vrátane širokopásmovej infraštruktúry internetového spojenia;

36. sa domnieva, že, ak chceme vykonávať politiky podporujúce inovácie na národnej a regionálnej úrovni, je nutné uľahčiť získavanie kapitálu a vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili finančné mechanizmy, ktoré budú spĺňať skutočné potreby, ako i systém na riadenie rizika v inovačných projektoch; v tejto súvislosti berie na vedomie dôležitosť nových finančných iniciatív pre oblasť inovácie, ktoré spoločne zaviedli EIB a EIF (Jaspers, Jeremie and Jessica), a domnieva sa, že informácie o praktickom a účinnom vykonávaní týchto iniciatív by sa na regionálnej úrovni mali rozširovať čo najviac;

37. zdôrazňuje však, že súčasný systém založený na rizikovom kapitále nespĺňa potreby financovania inovácií v malých podnikoch a mikropodnikoch, najmä v prípade netechnolgických inovácií; vyzýva Komisiu, EIB a EIF, aby našli spôsoby financovania, ktoré budú vhodné pre tieto podniky a domácke priemysle prispôsobením rizikového kapitálu alebo navrhnutím iných inovačných finančných nástrojov, ak to bude potrebné; poukazuje na to, že iniciatíva JEREMIE by nemala byť obmedzená iba na podporu inovácií v podnikoch s vysokou technologickou úrovňou a vyzýva členské štáty a regióny, aby zaručili, že bude podporovať aj inovácie v podnikoch s nízkou a strednou technologickou úrovňou a inovácie súvisiace s organizáciou a so službami v malých podnikoch;

38. vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby sa nezameriavali iba na veľké projekty a vysokošpecializované výskumné strediská, ale aby venovali pozornosť aj menším projektom v znevýhodnených regiónoch a zabezpečili prispôsobené mechanizmy malých pôžičiek;

39. berie na vedomie, že existuje vzťah medzi inováciou a rýchlym a bezpečným pohybom osôb a tovaru, ktorý vyžaduje zapojenie regionálnych komunít do oblasti zabezpečenia dopravnej infraštruktúry a vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby boli v prípade verejnej dopravy technicky a organizačne inovačné na miestnej, ako i regionálnej úrovni;

40. víta skutočnosť, že Európsky parlament spolu s Radou a Komisiou sa začali venovať problémom v oblasti energetiky v EÚ a aj keď si uvedomuje, že energetická politika v zásade podlieha rozhodovaniu na národnej úrovni a má veľký vplyv na inováciu v rámci hospodárstva, naliehavo vyzýva členské štáty, aby posúdili regionálne aspekty energetickej politiky vrátane vzdelávania o využívaní energie, čo by malo mať za následok väčšie úsilie zracionalizovať využívanie energií a vyrábať tzv. čistú energiu, a to tak, že sa budú využívať geologické vlastnosti a miestne zdroje energie a podporovať budovy so systémom inteligentného využívania energie, hospodárstvo, ktoré do veľkej miery využíva obnoviteľné zdroje energie, dopravný systém, ktorý efektívnejšie využíva možnosti intermodálnych kombinácií, a procesy účinnejšieho opätovného použitia a recyklácie; zdôrazňuje vzťah medzi vývojom a odbytom inovačných trvalo udržateľných dodávok energie a regionálnym rozvojom; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú malé a stredné podniky;

Mestské a vidiecke oblasti a životné prostredie

41. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci boja proti vyľudňovaniu určitých oblastí spôsobenému ich štrukturálnymi nevýhodami (ako hospodársky nedostatok a nezamestnanosť) realizovali svoje medziregionálne kompenzačné politiky účinnejšie so zreteľom na rozvoj inovácií v regionálnych hospodárstvach, čo zvýši inovačnú kapacitu Spoločenstva a prispeje k dosiahnutiu skutočnej územnej súdržnosti;

42. upozorňuje Komisiu, členské štáty a regionálne orgány na skutočnosť, že aby bola možná existencia prostredia podporujúceho investície, ľudia musia mať dobré životné podmienky, čo znamená, že je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti, zdravotníctva a ochrany životného prostredia, slušné bývanie, prístup k vzdelaniu, kultúre a službám atď.;

43. vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby vzhľadom na významnú úlohu mestských oblastí ako miest, kde žije väčšina občanov Únie a tiež ako centier miestnych a regionálnych stredísk inovácie, podporovali dlhodobé územné plánovanie, čo vytvorí podmienky, ktoré budú viesť k rozumnému a harmonickému využívaniu mestských pozemkov a trvalo udržateľnému rozvoju miest, pričom treba brať do úvahy hospodárske, bytové aj rekreačné potreby a zároveň potreby ochrany životného prostredia;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré zabezpečujú inovačné opatrenia priaznivé pre životné prostredie (ekoinováciu) v súlade s usmerneniami stratégie trvalo udržateľného rozvoja, čo prispeje okrem iného k trvalo udržateľnému rozvoju regiónov; poukazuje zároveň na výrazný potenciál malých a stredných podnikov prispievať k tomuto typu inovácie;

45. vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby vzhľadom na to, že vidiecke oblasti, ktoré sú domovom pre asi 20 % obyvateľov Únie, sú nesmierne dôležité pre bezpečnosť dodávok potravín EÚ, zaradili do opatrení inovačnej politiky i otázky týkajúce sa agropotravinárskej výroby, spracovania a životných podmienok obyvateľov vidieckych oblastí;

Osvedčené postupy a konsolidácia inovačnej politiky

46. víta doterajšiu prácu Komisie na vyhodnocovaní inovačnej politiky na úrovni členských štátov (napr. správu o pokroku v oblasti inovácií v Európe) a vyzýva ju, aby systematicky analyzovala jednotlivé regióny a používala pritom čo najobjektívnejšie dostupné ukazovatele inovácie; navrhuje, aby boli príslušné analýzy a vyhodnotenia predložené v štvrtej pravidelnej správe o súdržnosti, ktorá je momentálne v štádiu príprav;

47. vyzýva Komisiu, aby urobila opatrenia na konsolidáciu národných strategických referenčných rámcov (NSRF), ktoré s cieľom dostať do popredia inováciu musia obsahovať i regionálne inovačné stratégie (RIS), a aby ich zahrnula do jedného jednotného systému spoločného pre celú EÚ;

48. víta výsledky dosiahnuté k dnešnému dňu v oblasti výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi regiónmi a miestnymi komunitami prostredníctvom sietí spolupráce, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala rozvoj takýchto sietí a inovačného prenosu prostredníctvom používania špičkových informačných a komunikačných technológií, čo výrazne uľahčí prenos a výmenu informácií, najmä preto, že je potrebné angažovať aj komunity žijúce v odľahlých oblastiach; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia prostredníctvom iniciatívy Regióny pre ekonomickú zmenu nabáda regióny a mestá k spolupráci, no očakáva osobitné návrhy na realizovanie tejto iniciatívy;

49. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci a partnerstve s členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi realizovala strednodobé preskúmanie účinkov kohéznej politiky, ktorá sa realizovala doteraz, a strategických usmernení Spoločenstva s cieľom vyhodnotiť pokrok v inovačnej politike EÚ v regiónoch;

50. pripomína Komisii a členským štátom, že štvrtá správa o súdržnosti musí tiež slúžiť na zlepšenie politiky súdržnosti v budúcnosti; odkazuje tiež na územnú agendu EÚ, ktorá sa má vypracovať na rok 2007; zdôrazňuje, že tento politický dokument sa snaží priniesť nové a perspektívne koncepcie teritoriálneho rozvoja (najmä v oblasti regionálneho a mestského rozvoja, využívania rozhodujúceho zloženia pre regionálne zoskupenia a odlišného prístupu k regiónom) a tiež využíva kultúru ako pomoc pre regionálny rozvoj;

51. dúfa, že toto uznesenie pomôže ukázať záujem miest a regiónov o regionálny rozvoj a rast; domnieva sa, že prispeje k diskusii o výročných správach týkajúcich sa požiadaviek členských štátov v lisabonskej stratégii;

52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam členských štátov a Výboru regiónov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
• [2]  Ú. v. EÚ L 239, 1.9.2006, s. 248.
• [3]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79.
• [4]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12.
• [6]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
• [7]  Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.
• [8]  Ú. v. ES L 412, 30. 12. 2006, s. 1.
• [9]  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
• [10]  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 259

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Regionálna politika Európskej únie by sa mala venovať dvom základným otázkam, konkrétne súdržnosti Spoločenstva a krokom na podporu inovácie. Počas účinnosti finančného výhľadu na roky 2007 – 2013 sa budú pri využívaní prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu sledovať tri základné ciele, konkrétne konvergencia, konkurencieschopnosť a európska teritoriálna spolupráca. Prostredníctvom týchto fondov by sa regionálna politika Spoločenstva mala nasmerovať nielen na odstraňovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ, ale i na posilnenie schopnosti Spoločenstva inovačne konať vo všetkých oblastiach.

Nemali by sme preto mrhať časom, peniazmi ani tvorivými schopnosťami svojich občanov. Potrebujeme vhodné prostredie a pochopenie skutočnosti, že inovácie nie sú len pre vedcov, výskumníkov, vynálezcov, priemyselníkov, podnikateľov a politikov. Je zásadne dôležité, aby jednotlivci v miestnych a regionálnych spoločenstvách cítili, že inovácie sú pre všetkých a môžu zlepšiť ich životné podmienky a kvalitu života. Dosiahnuť to bude ťažké, kto však tvrdí, že by sme sa mali zaoberať len jednoduchými záležitosťami?

Preto je treba pevne zdôrazniť, že inovačné kroky sú povinnosťou EÚ ako celku, jednotlivých členských štátov a všetkých regiónov. Malo by sa však poznamenať, že celková ročná čiastka, ktorá ja v súčasnosti na úrovni EÚ k dispozícii, nepredstavuje viac než 1 % HDP Spoločenstva. Ak však členské štáty neprijmú primeraný záväzok (ktorého súčasťou musí samozrejme byť i financovanie), inovácia sa stane len pekne znejúcim sloganom (ktorý náhodou znie vo všetkých našich jazykoch podobne, pretože pochádza z latinského innovatio). Je najvyšší čas, aby sme vyhlásenia a záväzky premenili na praktickú činnosť, pretože inovácia nie je cieľom sama osebe.

Inovácia by mala v zásade formovať všetky činnosti prispievajúce k skutočnej súdržnosti Spoločenstva v oblastiach vedy, vzdelávania a výskumu, výstavby a technológie, práva a organizovania, manažmentu a správy, hospodárstva a obchodu, energetiky a životného prostredia. Inovačné riešenia potrebujú i problémy v sociálnej oblasti a oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj problematika prístupu ku kultúre. A každý z vyššie uvedených aspektov má regionálny rozmer.

Základom všetkých krokov na úrovni Spoločenstva, členských štátov a regiónov by malo byť všeobecné blaho obyvateľstva. Investície do ľudí, vytvorenie vhodného prostredia na ich rozvoj, a to i zaistením prístupu k vzdelaniu, aby mohli dobre využiť svoj intelektuálny potenciál a tvorivé schopnosti, by preto mali byť ústredným princípom činností Spoločenstva. Musíme okrem toho využiť zásoby pozitívnych skúseností, ktoré sa po generácie zbierali v európskych krajinách. Sú základným zdrojom európskeho – nášho – úspechu v konkurencii na svetovej úrovni. Rovnako je potrebné, aby si väčšina Európanov osvojila inovačné myslenie na vykonanie praktických inovačných krokov. Je to dôležité preto, že demografická situácia v Európe začína byť alarmujúca.

Po určení výziev, ktorým čelí, stanovila Únia v rámci lisabonskej stratégie cieľ stať sa najkonkurencieschopnejším hospodárstvom sveta. To sa má okrem iného dosiahnuť zvýšením výdavkov na výskum a vývoj na 3 % HDP. Doteraz však túto úroveň dosiahli len dva členské štáty – Švédsko a Fínsko. Navyše, medzi regiónmi existujú významné rozdiely na úrovni výdavkov na výskum a vývoj. Podľa dostupných štatistík dosiahlo cieľ 21 z 254 regiónov krajín EÚ 25. Preto, ak sa majú splniť nové ciele politiky súdržnosti, regionálna a miestna úroveň sa musia aktívnejšie zapojiť do snáh o dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

Inovačnú politiku, či už na úrovni EÚ, členských štátov alebo regiónov, je nutné vidieť vo svetle meniaceho sa prostredia, je teda nutné riadne zohľadniť skutočnosť, že iní sa rozvíjajú súčasne s nami. Ak teda chceme byť lepší, musíme byť konkurencieschopnejší v oblasti nových technológií a metód, nových stavebných materiálov, nových výrobkov a služieb, nových energetických zdrojov a novej organizačnej, právnej finančnej a ďalšej úpravy. Skrátka v oblasti nových, atraktívnych aktív.

Európska únia patrí k dvom najrozvinutejším hospodárstvám na svete. HDP EÚ ako celku sa veľmi blíži HDP USA (12,5 bilióna USD podľa údajov Svetovej banky). V súčasnosti však EÚ so svojimi hlavnými súpermi prehráva v oblasti investícií do znalostného hospodárstva. Musíme dobre preskúmať prístup Číny a Indie k tejto otázke. Podľa dostupných údajov zodpovedajú výdavky EÚ na výskum 1,96 % HDP v porovnaní s 2,59 % v prípade USA a 12 % v prípade Japonska. Ak máme naozaj dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie (aktualizovanej v júli 2005), musíme k tejto otázke zaujať komplexný prístup, a to i v novej regionálnej politike.

Tento názor obsahuje oznámenie Komisie z 13. septembra 2005 nazvané Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ. Oznámenie stanovuje 10 krokov, ktoré majú z hľadiska Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť mimoriadne vysokú prioritu. Stojí za to odcitovať tento úryvok: „Hlavné kompetencie na podporovanie inovácií sú často na regionálnej úrovni. Preto by mali byť regióny zapojené do prípravy a realizácie národného programu reforiem vrátane vytvárania vlastných regionálnych inovačných stratégií. Je potrebné podniknúť ďalšie snahy na podporu politického vzdelávania a rozširovanie osvedčených postupov medzi krajinami.“

Plán na vybudovanie inovačnejšej Európy preto musí zahŕňať i regióny. A všade, kde je to možné, by pri posilnení inovačného dopadu politiky realizovanej na miestnej a regionálnej úrovni mala pomôcť činnosť podnikateľských anjelov.

Pri vypracovaní tejto správy bola vyvinutá maximálna snaha o zohľadnenie čo najväčšieho rozsahu vzájomných väzieb medzi regionálnou politikou Spoločenstva a jeho inovačným potenciálom. Zohľadnil sa preto veľký počet zdrojových materiálov a stanovísk predstaviteľov Komisie a Výboru regiónov. Je potrebné uviesť, že k tejto otázke sa vyslovilo veľké množstvo názorov. Jedným z príkladov je deväťbodový Inovačný manifest zameriavajúci sa na vzťahy medzi priemyslom a akademickou sférou, ktorý publikovala nezávislá spravodajská služba Science Business v novembri 2006.

Spravodajca chce napokon poďakovať všetkým, ktorí mu pri príprave tejto správy poskytli podporu a pomoc.

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (25. 1. 2007)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie
(2006/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nathalie Griesbeck

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že štrukturálne fondy a Kohézny fond zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii lisabonských cieľov, najmä v oblasti inovácie;

2.  považuje štrukturálne fondy za základný nástroj podpory inovačnej kapacity, predovšetkým na dosiahnutie kohézie a zmenšenia hospodárskych rozdielov medzi regiónmi; navrhuje výrazne zvýšiť prostriedky štrukturálnych fondov určené na výskum a inováciu;

3.  znepokojuje ho skutočnosť, že hoci orgány Európskej únie uznávajú, že podpora inovácie má kľúčový význam, rozpočtové prostriedky určené na výskum a rozvoj nie sú schopné uspokojiť skutočné potreby Únie tak, aby zabezpečili jej konkurencieschopnosť;

4.  uznáva, že inovácia je nevyhnutná pri tvorbe zamestnanosti v Európe;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť dôkladnejší systém partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom doplniť verejné financovanie, ktoré je poskytované zo strany členských štátov a Únie; domnieva sa, že úspech týchto akcií bude závisieť hlavne od zapojenia potenciálnych účastníkov;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prístup MSP k financovaniu zo štrukturálnych fondov tak, aby európski občania viac pocítili, že vynaložené náklady Únie prinášajú lepšie výsledky; z tohto hľadiska sa domnieva, že je potrebné podporovať väčšiu diverzifikáciu financovania a zamerať sa najmä na väčší rozvoj potenciálu rizikového kapitálu;

7.  uznáva potrebu vytvorenia inovačných pólov a zón na regionálnej úrovni a ich prepojenia prostredníctvom zodpovedajúcich sietí v iných regiónoch a v členských štátoch alebo tretích krajinách.

POSTUP

Názov	Príspevok budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie
Číslo postupu	2006/2104(INI)
Gestorský výbor	REGI
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 18.5.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Nathalie Griesbeck 20.9.2004
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	25.1.2007
Dátum prijatia	25.1.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Richard James Ashworth, Reimer Böge, Salvador Garriga Polledo, Monica Maria Iacob-Ridzi, Janusz Lewandowski, Mario Mauro, Nina Škottová, László Surján, Herbert Bösch, Brigitte Douay, Neena Gill, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Vladimír Maňka, Dan Mihalache, Gianni Pittella, Yannick Vaugrenard, Ralf Walter, Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Anne E. Jensen, Jan Mulder, Kyösti Virrankoski, Wiesław Stefan Kuc, Wojciech Roszkowski, Gérard Onesta.
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Paul Rübig, Hans-Peter Martin.
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	...

POSTUP

Názov

Príspevok budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie

Číslo postupu

2006/2104(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi

REGI 18.5.2006

Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

BUDG 18.5.2006

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Mieczysław Edmund Janowski 2.5.2006

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

21.6.2006

4.10.2006

23.1.2007

Dátum prijatia

20.3.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

43 0 4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Pedro Guerreiro, Gábor Harangozó, Marian Harkin, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, Yiannakis Matsis, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Stefan Sofianski, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Dariusz Maciej Grabowski, Ljudmila Novak, Mirosław Mariusz Piotrowski, Zita Pleštinská, Christa Prets, Toomas Savi, László Surján, Károly Ferenc Szabó, Nikolaos Vakalis

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Věra Flasarová

Dátum predloženia

30.03.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)