SPRÁVA o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1868/94, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu zemiakového škrobu

13. 4. 2007 - (KOM(2006)0827 – C6‑0046/2007 – 2006/0268(CNS)) - *

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Janusz Wojciechowski

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1868/94, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu zemiakového škrobu

(KOM(2006)0827 – C6‑0046/2007 – 2006/0268(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0827)[1],

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0046/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6‑0137/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 ODÔVODNENIE 3
3) Vyrábajúce členské štáty by mali rozdeliť svoju kvótu na obdobie dvoch rokov medzi všetkých výrobcov zemiakového škrobu na základe kvót pridelených na hospodársky rok 2006/2007.	3) Členské štáty, v ktorých sa vyrába zemiakový škrob, by mali rozdeliť svoju kvótu na obdobie štyroch rokov medzi všetkých výrobcov zemiakového škrobu na základe kvót pridelených na hospodársky rok 2006/2007.
Odôvodnenie
Platnosť systému kvót by sa mala predĺžiť na štyri roky, aby sa mohla zaručiť bezpečnosť investícií. Koniec tohto obdobia bude okrem toho správnou chvíľou na vyhodnotenie novej situácie na trhu, ktorá sa vyvinie v nadchádzajúcich rokoch v nadväznosti na prebiehajúcu reformu spoločnej organizácie trhu (SOT) s cukrom. Táto organizácia trhu má prostredníctvom svojho vplyvu na výrobu izoglukózy v EÚ veľmi významný vplyv na trh so škrobom, a teda aj na trh so zemiakovým škrobom. Posúdenie zmenenej situácie na trhu po uskutočnení reformy trhu s cukrom vytvorí vhodný základ na revíziu súčasného systému kvót.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 ČLÁNOK 1 BOD 1 Článok 2 odsek 1 (nariadenie (ES) č. 1868/94)
1. Členským štátom vyrábajúcim zemiakový škrob sa prideľujú kvóty na hospodárske roky 2007/2008 a 2008/2009 v súlade s prílohou.	1. Členským štátom, v ktorých sa vyrába zemiakový škrob, sa prideľujú kvóty na hospodárske roky 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010 a 2010/2011 v súlade s prílohou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 ČLÁNOK 1 BOD 1 Článok 2 odsek 2 pododsek 1 (nariadenie (ES) č. 1868/94)
2. Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe pridelí svoju kvótu výrobcom zemiakového škrobu na využitie počas hospodárskych rokov 2007/2008 a 2008/2009, na základe subkvót ktoré má každý výrobca k dispozícii v hospodárskom roku 2006/2007, pod podmienkou uplatňovania druhého pododseku.	2. Každý členský štát, v ktorom sa vyrába zemiakový škrob a ktorý je uvedený v prílohe, pridelí svoju kvótu výrobcom zemiakového škrobu na využitie počas hospodárskych rokov 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010 a 2010/2011 na základe subkvót, ktoré má každý výrobca k dispozícii v hospodárskom roku 2006/2007, pod podmienkou uplatňovania druhého pododseku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 ČLÁNOK 1 BOD 1 Článok 3 (nariadenie (ES) č. 1868/94)
Komisia do 1. januára 2009 predloží Rade správu o fungovaní systému kvót v rámci Spoločenstva, doplnenú vhodnými návrhmi. V tejto správe sa zohľadní vývoj trhu so zemiakovým škrobom a obilným škrobom.	Komisia do 1. januára 2011 predloží Rade správu o fungovaní systému kvót v rámci Spoločenstva, doplnenú vhodnými návrhmi. V tejto správe sa zohľadní vývoj trhu so zemiakovým škrobom a obilným škrobom. Ak však dohoda v rámci organizácie WTO bude viesť k zníženiu náhrady na vývoz a dovozných ciel pre škrob z koreňovej hľuzy manioku, Komisia predloží Európskemu Parlamentu a Rade správu o dôsledkoch ešte pred stanovenou lehotou.
Odôvodnenie
Akékoľvek väčšie zmeny externého režimu vyplývajúce z dohody v rámci organizácie WTO by mohli mať na celé odvetvie významný vplyv. V takom prípade je potrebné, aby Komisia prehodnotila novovzniknutú situáciu.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov a Komisia nezohľadnili stanovisko Parlamentu vyjadrené v jeho uznesení z 11. mája 2005, v ktorom sa hovorí, že systém kvót by sa mal predĺžiť na dobu štyroch rokov a že by mali byť kompenzované nevyužité kvóty, prednostne v prospech nových členských štátov.   

Na stretnutí Rady 30. mája 2005 sa Komisia vyjadrila, že je ochotná zvážiť návrhy Poľska a Litvy na prehodnotenie kvót na výrobu zemiakového škrobu v kontexte budúcich dohovorov po dvojročnom rozšírení súčasných kvót.

Po piatykrát od roku 1994, keď bol zavedený súčasný systém výrobných kvót, navrhuje Komisia predĺžiť tento systém len o dva roky.

Z pohľadu spravodajcu je nevyhnutné tento návrh zmeniť a doplniť v dvoch aspektoch: obdobie a množstvá.

Obdobie

Európske kvóty na výrobu zemiakového škrobu boli vždy pridelené na obdobie troch rokov, jediná výnimka bola urobená v roku 2004. Vtedy Európsky Parlament navrhol obdobie štyroch rokov, ale tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol zamietnutý Komisiou, výsledkom čoho je, že Komisia musí znovu predložiť návrh na ďalšie predĺženie systému na obdobie dvoch rokov. V skutočnosti je však dvojročné obdobie veľmi krátke. Odvetvie potrebuje mať k dispozícii väčší výhľad s ohľadom na svoj budúci rozvoj. Tento aspekt je takisto dôležitý aj pre pestovateľov. Potrebujú poznať a pripraviť sa na svoje záväzky najmenej 2 roky dopredu. Namnoženie dostatočného množstva sadbových zemiakov trvá najmenej dva roky. Pestovatelia musia vypestovať sadbové zemiaky už tento rok, aby ich mali dostatok na splnenie požadovanej úrody počas dvoch budúcich rokov. Takéto dlhodobé plánovanie je o to dôležitejšie, že zemiaky na výrobu škrobu sú plodinou, ktorá sa nedá skladovať tak, ako je to pri obilnej úrode. V závislosti od rozhodnutí o pestovaní sadbových zemiakov, ktoré sa prijmú dnes, pestovatelia zemiakov v tej istej chvíli rozhodujú aj o striedaní hospodárskych plodín v rozmedzí dvoch až troch rokov.

Množstvá

Celková kvóta na výrobu škrobu je podľa súčasných nariadení 1 948 761 ton, z toho 1 762 148 ton je pridelených pätnástim starým členským štátom a 186 613 ton desiatke nových členských štátov, ktoré pristúpili 1. mája 2004. To znamená, že 90,4 % celkovej kvóty je pridelená pätnástim starým členským štátom, a len 9,6 % desiatke nových členských štátov. Tento pomer nezodpovedá rozloženiu pestovania zemiakov: staré členské štáty - 70 %, desiatka nových členských štátov - 30 %.

V roku 2004 sa s cieľom zohľadniť dôsledky prístupu desiatich nových členských štátov zvýšila celková kvóta z 1 762 148 ton na 1 948 761 ton. To znamená, že po rozšírení nedošlo k zníženiu množstiev pre pätnásť starých členských štátov.

Poľsko má najrozsiahlejšie pestovateľské plochy zemiakov v Európe, no pridelená výrobná kvóta nepokrýva ani domáci dopyt (spotreba škrobu a škrobových výrobkov v Poľsku vzrástla z 4,5 kg v roku 1994 na 18,5 kg v roku 2006 na jedného obyvateľa), v dôsledku čoho Poľsko, ktoré je najväčším pestovateľom zemiakov v Európe, začalo zemiakový škrob dovážať. Následkom toho obchodný deficit v oblasti škrobu a škrobových výrobkov viditeľne narastá, prevažne ako dôsledok obmedzení objemu výroby, ktoré boli stanovené právnymi predpismi Spoločenstva.

Táto nízka kvóta nielenže znemožňuje uspokojenie vnútorného dopytu po zemiakovom škrobe, ale aj obmedzuje možnosť vyvinúť výrobu špecifických druhov zemiakového škrobu, čo bude mať za následok stratu schopnosti konkurovať iným druhom výroby škrobu.

Pokiaľ ide o celkovú výrobu škrobu, je jasne viditeľné, že zemiakový škrob, ktorý je čistejší a vyššej kvality, je nahrádzaný obilným škrobom. Zemiaky začínajú byť nahrádzané inými surovinami na výrobu škrobu ako sú napríklad kukurica, pšenica a maniok.

Ako sa uvádza v správe Komisie:

"Zatiaľ čo je výroba škrobu stabilná z dôvodu obmedzenia kvótami, celková výroba škrobu v Spoločenstve (z pšenice, kukurice a zemiakov) sa zvýšila približne o 4 % ročne v priemere od roku 1995/96. Tento nárast spôsobil hlavne väčší podiel pšeničného škrobu, pričom podiel zemiakového škrobu na celkovom trhu so škrobom stabilne klesá a v súčasnosti predstavuje 20% celkovej výroby škrobu."

Zvýšená produkcia zemiakového škrobu v Poľsku a Litve by priamo nekonkurovala bežnej hromadnej výrobe, ale uľahčila by rozvoj škrobárenského priemyslu v oboch krajinách a následne by tým aj zvýšila konkurencieschopnosť poľských a litovských výrobcov. Táto skutočnosť je veľmi dôležitá pre hospodárstvo obidvoch krajín, pretože ako už spomenula Komisia vo svojej správe: "Štruktúra sektora je odlišná v jednotlivých členských štátoch. Výroba je veľmi koncentrovaná vo väčšine starých členských štátoch (približne 17 výrobcom patrí 1,8 miliónov ton kvót), zatiaľ čo v nových členských štátoch majú výrobcovia menšiu kapacitu (asi 16 výrobcom patrí 0,2 miliónov ton kvót)". To znamená:

Spracovateľské firmy sú veľmi malé a nachádzajú sa vo vidieckych oblastiach, kde majú významný vplyv na miestnu ekonomiku a rozvoj oblasti. Tieto firmy sú najmä v regiónoch, ktoré trpia štrukturálnou nezamestnanosťou.

Nadmerne nízka kvóta pre Litvu vyústila do úplného zastavenia výroby a 36% nárastu nezamestnanosti. V Poľsku nižšia výrobná kvóta, ktorá je v platnosti od vstupu krajiny do EÚ, automaticky vyústila do zmlúv s nižšími objemami, čo viedlo k vylúčeniu niektorých pestovateľov z trhu (celkový počet pestovateľov klesol z 20 000 na 7 000), ktorí boli nútení hľadať iné odbytisko pre suroviny, na ktoré mali zmluvy z predchádzajúceho obdobia. Na druhej strane by zvýšenie výrobnej kvóty umožnilo zachovanie bezpečnostnej rezervy potrebnej okrem iného na zabezpečenie splnenia kvóty v prípade nepriaznivého počasia, tak ako tomu bolo v hospodárskom roku 2005/2006.

V krátkosti kvóta na výrobu škrobu, ktorú navrhuje Komisia, neodzrkadľuje výrobnú kapacitu poľských spracovateľských podnikov (1 až 1,1 milióna ton zemiakov spracovaných počas 100-dňového obdobia pestovania), takisto ako ani dostupné suroviny a narastajúci dopyt po škrobe a škrobových výrobkoch. Na zníženie výroby škrobu prostredníctvom nižších pridelených výrobných kvót nejestvuje žiadne hospodárske odôvodnenie.

Stanovenie nízkych kvót pre Poľsko a Litvu zníži výnosy z výroby a zabráni rozvoju odvetvia výroby zemiakového škrobu.

POSTUP

Názov	Režim kvót na výrobu zemiakového škrobu
Referenčné čísla	KOM(2006)0827 - C6-0046/2007 - 2006/0268(CNS)
Dátum konzultácie s EP	16.1.2007
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	AGRI 18.1.2007
Spravodajca        dátum menovania	Janusz Wojciechowski 19.12.2006
Prerokovanie vo výbore	23.1.2007		20.3.2007		12.4.2007
Dátum prijatia	12.4.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	38 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vincenzo Aita, Peter Baco, Katerina Batzeli, Sergio Berlato, Thijs Berman, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giuseppe Castiglione, Dumitru Gheorghe Mircea Coşea, Joseph Daul, Albert Deß, Gintaras Didžiokas, Michl Ebner, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Diamanto Manolakou, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, Radu Podgorean, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Jeffrey Titford, Witold Tomczak, Donato Tommaso Veraldi, Janusz Wojciechowski, Andrzej Tomasz Zapałowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Herbert Bösch, Bernadette Bourzai, Béla Glattfelder, Gábor Harangozó, Astrid Lulling, Jan Mulder