SPRÁVA o prijatí Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup

16.4.2007 - [2005/2125(ACI)]

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Jo Leinen

Postup : 2005/2125(ACI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0142/2007
Predkladané texty :
A6-0142/2007
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prijatí Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup

[2005/2125(ACI)]

Európsky parlament,

— so zreteľom na článok 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

— so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 1999 o Spoločnom vyhlásení o praktických opatreniach pre nový spolurozhodovací postup[1],

— so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov z 8 marca 2007,

— so zreteľom na návrh upraveného znenia Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup (ďalej len „upravené znenie vyhlásenia“),

— so zreteľom na článok 120 ods. 1 rokovacieho poriadku a na hlavu XVIII bod 4 prílohy VI rokovacieho poriadku,

— so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6‑0142/2007),

A. keďže neustále rozširovanie rámca uplatňovania spolurozhodovacieho postupu zvyšuje jeho význam v zákonodarnom procese EÚ a vedie k zmene charakteru medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou,

B.  keďže Parlament, Rada a Komisia sa usilujú o transparentnejšie, koordinovanejšie, účinnejšie a demokratickejšie zákonodarstvo,

C. keďže Spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup z roku 1999 sa osvedčilo, praktický vývoj pri jeho uplatňovaní však časom ukázal, že je potrebné ho zmeniť a doplniť,

D. keďže jednotlivé vlny rozširovania Európskej únie priniesli výzvy týkajúce sa zefektívnenia postupov a optimalizácie zdrojov,

E.  keďže upravené znenie vyhlásenia spĺňa tieto očakávania a umožňuje, aby sa medziinštitucionálna spolupráca v budúcnosti rozvíjala konštruktívnym a pružným spôsobom,

F.  keďže medziinštitucionálne dohody a rámcové dohody majú významné dôsledky a keďže na zjednodušenie prístupu k nim a zabezpečenie transparentnosti je preto nevyhnutné zlúčiť všetky existujúce dohody a uverejniť ich ako prílohu k rokovaciemu poriadku Parlamentu,

1.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok k zásade transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti a potrebu zamerať sa na zjednodušenie zákonodarného procesu EÚ za predpokladu dodržiavania právneho poriadku Únie;

2.  víta upravené znenie vyhlásenia, ktorým sa zdokonaľuje štruktúra i obsah vyhlásenia z roku 1999 jeho doplnením o niekoľko dôležitých ustanovení uvádzajúcich tento dokument do súladu s existujúcimi najlepšími postupmi a ktorého cieľom je posilniť spoluprácu medzi všetkými tromi inštitúciami v záujme zvýšenia účinnosti a kvality právnych predpisov EÚ,

3.  vyjadruje želanie, aby Parlament vypracoval metódu na harmonizáciu postupov parlamentných výborov počas trojstranných rokovaní (trialógov) vymedzením určitého počtu pravidiel týkajúcich sa zloženia parlamentných delegácií, ako aj záväzkov dôvernosti súvisiacich s ich činnosťou;

4.  víta najmä tieto zlepšenia uvedené v upravenom znení vyhlásenia:

a)    nové ustanovenia o účasti zástupcov predsedníctva Rady na schôdzach parlamentných výborov a o žiadostiach o poskytovanie informácií týkajúcich sa pozície Rady, ktoré spoločne predstavujú krok smerom k zlepšeniu dialógu medzi oboma stranami legislatívneho procesu;

b)    uznanie postupu týkajúceho sa konečnej úpravy dohôd dosiahnutých počas neformálnych rokovaní medzi inštitúciami prostredníctvom korešpondencie;

c)    potvrdenie zásady, podľa ktorej majú útvary Parlamentu a Rady v súvislosti s právno-jazykovou úpravou spolupracovať na rovnocennom základe;

d)    dohoda, ktorou sa má podľa možnosti zorganizovať podpis dôležitých prijatých textov na spoločnom slávnostnom podujatí za prítomnosti masmédií, ako aj spoločné tlačové správy a konferencie na účely oznámenia úspešných výsledkov súvisiacich činností;

5.  vyjadruje presvedčenie, že upravené znenie vyhlásenia ďalej zvýši mieru transparentnosti a verejnej zodpovednosti legislatívnej práce vykonávanej v súlade so spolurozhodovacím postupom;

6.  schvaľuje upravené znenie vyhlásenia uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a rozhoduje o zaradení upraveného znenia vyhlásenia do prílohy k rokovaciemu poriadku; požaduje zverejnenie upraveného znenia vyhlásenia v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a jeho prílohu postúpil Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. ES C 279, 1.10.1999, s. 229.

Dôvodová správa

Východiská

Návrh upraveného znenia Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup je treťou medziinštitucionálnou dohodou na túto tému medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

Od 1. júla 1987, keď nadobudol účinnosť Jednotný európsky akt, ktorým sa zaviedol postup spolupráce, sa legislatívna úloha Parlamentu naďalej rozširovala a jeho vzťahy s ostatnými inštitúciami sú čoraz užšie.

Po zavedení spolurozhodovacieho postupu Maastrichtskou zmluvou z roku 1993 bola dohodnutá medziinštitucionálna dohoda, ktorou sa podrobnejšie stanovila úloha Zmierovacieho výboru, nepokrývala však hľadiská spolurozhodovania.

Amsterdamská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1999, ďalej zmenila situáciu, pričom podstatne rozšírila oblasti uplatňovania spolurozhodovacieho postupu a reformovala pôvodný spolurozhodovací postup, a to najmä tým, že umožnila dohodu medzi Parlamentom a Radou v prvom čítaní a takisto zefektívnila neskoršie fázy postupu.

V nadväznosti na Amsterdamskú zmluvu bola v roku 1999 uzatvorená nová medziinštitucionálna dohoda – Spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre nový spolurozhodovací postup. Spoločné vyhlásenie potvrdilo svoj význam, praktický vývoj pri jeho uplatňovaní však časom ukázal potrebu určitých zmien.

30. júna 2005 menovala konferencia predsedov piatich poslancov Európskeho parlamentu – pána Vidal-Quadrasa, pána Trakatellisa, pani Roth-Behrendtovú, pána Daula a pána Leinena, aby zastupovali Parlament pri rokovaniach o zmene a doplnení Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup.

V decembri 2005 sa začala úprava vyhlásenia sériou stretnutí všetkých troch inštitúcií na politickej a administratívnej úrovni. Pozície Rady a Komisie významne pokročili a umožnili dosiahnutie kompromisu s Parlamentom. 13. decembra 2006 bola dosiahnutá konečná dohoda, ktorú schválila konferencia predsedov na svojej schôdzi 8. marca 2007.

Navrhované upravené znenie vyhlásenia posilní význam spolurozhodovania a pomôže konštruktívne a pružne zjednodušiť budúcu medziinštitucionálnu spoluprácu. Text vyhlásenia sa upravil tak, aby zohľadňoval praktický vývoj spolurozhodovacieho postupu, pričom je v súlade s úsilím Parlamentu, Rady a Komisie o transparentnejšie, koordinovanejšie, účinnejšie a demokratickejšie zákonodarstvo EÚ.

Hodnotenie znenia textu

Zlepšila sa štruktúra textu, ktorý teraz poskytuje užitočné dodatočné vysvetlenia, ktoré vychádzajú zo základných ustanovení predchádzajúceho textu z roku 1999, čo predstavuje v rámci medziinštitucionálnej spolupráce krok vpred.

ČASŤ O VŠEOBECNÝCH ZÁSADÁCH:

Nová časť o všeobecných zásadách spresňuje rozsah, ciele a základné zásady vyhlásenia a nahrádza starú „preambulu“, pričom nový názov vhodnejšie odráža rozšírený obsah tejto časti. Upravené znenie vyhlásenia z roku 1999 reaguje na praktický vývoj medziinštitucionálnej spolupráce v rámci celého spolurozhodovacieho postupu v znení úvodnej časti.

Odkaz na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve z roku 2003, ktorú dopĺňa vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup, znamená ďalšie zdokonalenie pôvodného textu, pretože opätovne potvrdzuje záväzok európskych inštitúcií k zásadám transparentosti, zodpovednosti a účinnosti, ako aj potrebu zamerať sa na zjednodušenie návrhov za predpokladu dodržiavania právneho poriadku Únie (bod 3).

Treba zdôrazniť, že s cieľom zefektívniť rozhodovací proces (bod 4) bol text vyhlásenia doplnený o dôležitosť zladenia pozícií všetkých troch inštitúcií v počiatočnej fáze postupu.

Body týkajúce sa medziinštitucionálnych kontaktov a koordinácia pracovných plánov sa presúvajú z časti o prvom čítaní do časti o všeobecných zásadách, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že by sa mali vzťahovať na všetky fázy spolurozhodovacieho postupu (bod 5).

Stanovenie orientačného časového plánu pre rôzne fázy postupu navrhované v novom bode vyhlásenia je v súlade s celkovým cieľom zvýšiť účinnosť a včasnosť rozhodovacieho procesu a je už zahrnuté v Medziinštitucionálnej dohode o lepšom zákonodarstve (bod 6).

Upravené znenie textu sa výslovne odvoláva na trojstranné rokovania (trialógy) s cieľom potvrdiť ich praktický význam pri hľadaní dohody v počiatočných fázach spolurozhodovania a podporiť ich ďalšie využívanie. Nové vyhlásenie stanovuje základné zásady ich organizovania a navrhuje ich včasné oznamovanie (body 7, 8 a 9).

Nový bod o účasti predsedníctva Rady na schôdzach parlamentných výborov a o žiadostiach o poskytovanie informácií týkajúcich sa pozície Rady predstavuje prvý krok smerom k dosiahnutiu cieľa Parlamentu, ktorým je zlepšenie dialógu medzi oboma zložkami legislatívneho procesu (bod 10). Keďže ide o určité zlepšenie v porovnaní s Medzininštitucionálnou dohodou o lepšom zákonodarstve, tento odsek je prijateľný ako súčasť celkového kompromisu napriek tomu, že nesiaha tak ďaleko ako pôvodný návrh Parlamentu.

PRVÉ ČÍTANIE:

Pokiaľ ide o štruktúru, inovatívnym prvkom upraveného znenia textu je rozdelenie pôvodnej časti I (Prvé čítanie) do dvoch podčastí: Dohoda v prvom čítaní v Európskom Parlamente a Dohoda vo fáze spoločnej pozície Rady. Toto rozdelenie zodpovedá dvom možnostiam v článku 251 Zmluvy o ES na skoré ukončenie spolurozhodovacieho postupu v prvom čítaní.

Upravené znenie vyhlásenia uznáva prax neformálnych rokovaní medzi inštitúciami a konečnú úpravu dohôd uzavretých počas týchto rokovaní prostredníctvom korešpondencie.

DRUHÉ ČÍTANIE:

Na rozdiel od predchádzajúcej časti (Prvé čítanie) má táto časť (Druhé čítanie) len jednu podčasť po všeobecných úvodných poznámkach: Dohoda v druhom čítaní v Európskom parlamente.

V bode 20 sa uvádza zásada konzultácií s cieľom stanoviť vzájomne vyhovujúci termín na predloženie spoločných pozícií. Hoci znenie tohto textu nie je tak záväzné ako text navrhovaný Parlamentom, považuje sa za prijateľné ako súčasť celkového kompromisu. Dokonca aj vo svojej terajšej podobe je nové ustanovenie dôkazom, že Rada je pri stanovení termínu na predloženie spoločnej pozície pripravená zohľadniť parlamentný kalendár.

Bod 21 podčasti Dohoda v druhom čítaní v Európskom parlamente v súčasnosti odráža už stanovenú a centrálnejšiu úlohu medziinštitucionálnych kontaktov a uvádza základný časový rámec na ich pokračovanie (t. j. bezprostredne potom, ako sa spoločná pozícia postúpi Parlamentu) s cieľom urýchliť proces.

Rovnako ako v predchádzajúcej časti sa do podčasti Dohoda vo fáze spoločnej pozície Rady (bod 18) zaraďuje bod s cieľom formálne uznať najlepší postup korešpondencie na konečnú úpravu dohôd, ktoré boli dosiahnuté v rámci neformálnych rokovaní (bod 23).

ZMIEROVACÍ POSTUP:

Úvod tejto časti vyhlásenia (Zmierovací postup) sa dopĺňa o dva nové body. V súlade

s najlepšími postupmi, ktoré sa časom vyvinuli, sa navrhuje, aby sa stretnutia na účely trialógov zvolávali hneď ako sa ukáže, že v druhom čítaní nemožno dospieť k dohode. Takéto stretnutia sa budú aj naďalej konať v priebehu celého zmierovacieho postupu s cieľom pripraviť pôdu na dosiahnutie dohody (body 24 a 25).

Bod 29, ktorým sa určujú kritériá na spoločné stanovenie dátumov a programu schôdzí Zmierovacieho výboru jeho spolupredsedami (predsedom Parlamentu a predsedom Rady) sa dopĺňa o objasňujúcu vetu.

Bod 30 potvrdzuje postup spolupredsedov Zmierovacieho výboru spočívajúci v riešení viacerých nesporných bodov (body A) programu bez rozpravy, čím sa proces stáva pružnejším.

Bod 32 teraz podporuje zásadu rovnakého využívania zariadení Parlamentu a Rady.

V rámci bodu 33 bolo stanovisko Komisie k spoločnej pozícii Rady a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu doplnené o zoznam dokumentov, ktoré sa majú dať výboru k dispozícii. Bod 33 takisto objasňuje potrebu spoločného pracovného dokumentu delegácií Parlamentu a Rady s cieľom jednoduchým spôsobom stanoviť kľúčové otázky a účinnejšie ich riešiť. Navyše po oficiálnom doručení výsledkov hlasovania Parlamentu sa konečný termín na predloženie stanoviska Komisie predlžuje z dvoch na tri týždne, čím sa poskytne reálnejší časový rámec.

Bod 36 potvrdzuje zásadu spočívajúcu v tom, že konečná právno-jazyková úprava by sa mala vykonávať pred oficiálnym schválením navrhovaných textov oboma spolupredsedami, počíta však s tým, že v prípade potreby sa návrh spoločného textu výnimočne predloží obidvom spolupredsedom Zmierovacieho výboru pred jeho konečnou právno-jazykovou úpravou s cieľom dodržať prísne konečné termíny stanovené v článku 251 Zmluvy o ES.

Prostredníctvom bodu 37 sa dopĺňa nové ustanovenie o tom, že pracovné dokumenty, ktoré sa používajú v rámci zmierovacieho postupu, sa po ukončení postupu sprístupnia v registri každej zúčastnenej inštitúcie. Prispieva to k vyššej miere transparentnosti rozhodovacieho procesu.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA:

Bod 40 tejto časti (Všeobecné ustanovenia) potvrdzuje zásadu, že v súvislosti s konečnou právno-jazykovou úpravou spolupracujú útvary Parlamentu a Rady na rovnocennom základe. Bod 41 výslovne zakazuje akékoľvek zmeny už odsúhlaseného znenia bez dohody zástupcov Parlamentu a Rady na príslušnej úrovni.

Ďalším zdokonalením vyhlásenia je spresnenie uvedené v bode 42, ktoré stanovuje, že konečná úprava schválených textov sa musí vykonávať s náležitým ohľadom na odlišné postupy oboch legislatívnych inštitúcií. Aby sa zabránilo zneužívaniu tohto postupu, inštitúcie nesmú využívať časové obmedzenia pre konečnú právno-jazykovú úpravu dokumentov na opätovné otvorenie diskusie o podstatných otázkach.

V záujme väčšej jednotnosti dokumentov bod 43 stanovuje, že inštitúcie sa dohodnú na spoločnom predložení textov, a bod 44 dopĺňa, že v rámci možností vyvinú úsilie o použitie vzájomne prijateľných štandardných doložiek (najmä, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa uplatňovania vykonávacích právomocí, nadobudnutia účinnosti, transpozície a uplatňovania aktov a dodržiavanie práva Komisie na iniciatívu).

Vzhľadom na podporu transparentnosti a zamedzenie nevyvážených jednostranných vyhlásení sa inštitúcie dohodli na tom, že úspešné výsledky svojej práce oznámia podľa možnosti v rámci spoločných tlačových správ a tlačových konferencií (bod 45).

Bod 47 v tejto súvislosti takisto stanovuje, že významné schválené texty sa budú podpisovať na spoločnom slávnostnom podujatí, ktoré sa bude konať každý mesiac za prítomnosti masmédií. Navyše predsedovia oboch inštitúcií dostanú texty na podpis vo svojom vlastnom jazyku.

Bod 48 sa upravuje tak, aby bolo jasnejšie, kedy sa schválené legislatívne texty zverejnia v úradnom vestníku, a stanovuje, že štandardný časový rámec je dva mesiace odo dňa prijatia legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou.

Bod 49 objasňuje postup, ktorý sa uplatňuje v prípade zistených administratívnych alebo očividných chýb v textoch pred prijatím textu a po ňom.

Na záver možno konštatovať, že upravené znenie vyhlásenia, ktoré bolo Parlamentu predložené na schválenie, zdokonaľuje štruktúru i obsah znenia vyhlásenia z roku 1999 doplnením niekoľkých dôležitých ustanovení, ktoré prispôsobujú tento dokument najlepším existujúcim postupom a ktorých cieľom je posilniť spoluprácu medzi všetkými tromi inštitúciami v záujme zvýšenia účinnosti a kvality právnych predpisov EÚ.

PRÍLOHA: SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O PRAKTICKÝCH OPATRENIACH PRE SPOLUROZHODOVACÍ POSTUP (ČLÁNOK 251 ZMLUVY O ES)

EURÓPSKY PARLAMENT

RADA

KOMISIA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O PRAKTICKÝCH OPATRENIACH PRE SPOLUROZHODOVACÍ POSTUP (ČLÁNOK 251 ZMLUVY O ES)

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

1. Európsky parlament, Rada a Komisia, ďalej len „inštitúcie“, berú do úvahy, že súčasný postup zahŕňajúci rokovania medzi predsedníctvom Rady, Komisiou a predsedami príslušných výborov a (alebo) spravodajcami Parlamentu a medzi spolupredsedami Zmierovacieho výboru sa osvedčil.

2. Inštitúcie potvrdzujú, že tento postup, ktorý sa rozvinul vo všetkých fázach spolurozhodovacieho postupu, sa musí naďalej podporovať. Inštitúcie sa zaväzujú preskúmať svoje pracovné metódy s cieľom ešte účinnejšie využívať celý rozsah spolurozhodovacieho postupu, ako sa stanovuje v Zmluve o ES.

3. Toto spoločné vyhlásenie objasňuje pracovné metódy a praktické opatrenia na ich vykonávanie. Dopĺňa Medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve[1] a predovšetkým jej ustanovenia týkajúce sa spolurozhodovacieho postupu. Inštitúcie sa zaväzujú v plnej miere dodržiavať uvedené záväzky v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by mali inštitúcie venovať osobitnú pozornosť dosiahnutiu pokroku v oblasti návrhov na zjednodušenie a súčasne dodržiavať acquis communautaire.

4. Inštitúcie spolupracujú v dobrej viere v priebehu celého postupu s cieľom v čo najväčšej miere uviesť do súladu svoje pozície a, ak je to primerané, objasniť spôsob prijatia príslušného aktu v počiatočnej fáze postupu.

5. Inštitúcie preto spolupracujú prostredníctvom vhodných medziinštitucionálnych kontaktov s cieľom monitorovať priebeh práce a analyzovať stupeň zhody vo všetkých fázach spolurozhodovacieho postupu.

6. Inštitúcie sa v súlade so svojimi vnútornými rokovacími poriadkami zaväzujú k pravidelnej výmene informácií o vývoji jednotlivých záležitostí v rámci spolurozhodovacieho postupu. S cieľom umožniť jasné a plynulé vedenie súvisiacich činností zabezpečia čo najlepšiu koordináciu svojich pracovných plánov. Vyvinú preto úsilie o stanovenie orientačného časového plánu pre rôzne fázy, ktoré vedú ku konečnému prijatiu rôznych legislatívnych návrhov, pričom budú plne rešpektovať politický charakter rozhodovacieho procesu.

7. Spolupráca medzi tromi inštitúciami v oblasti spolurozhodovania má často podobu trojstranných rokovaní (trialógov). Tento trojstranný systém preukázal svoju životaschopnosť a pružnosť v súvislosti s podstatným zvýšením možností dohody v prvom a druhom čítaní a takisto prispel k príprave činnosti Zmierovacieho výboru.

8. Uvedené trialógy zvyčajne prebiehajú v neformálnom rámci. Môžu sa uskutočniť vo všetkých fázach postupu a na rôznych úrovniach zastúpenia v závislosti od charakteru očakávanej diskusie. Každá inštitúcia menuje v súlade so svojim rokovacím poriadkom svojich zástupcov pre každé rokovanie, vymedzí svoj rokovací mandát a včas informuje ostatné inštitúcie o dojednaniach v súvislosti s rokovaniami.

9. Pokiaľ je to možné, akýkoľvek návrh kompromisných textov predložený na diskusiu na budúcom zasadnutí sa vopred rozošle všetkým účastníkom. S cieľom zvýšiť transparentnosť sa trialógy, ktoré sa uskutočnia v rámci Európskeho parlamentu a Rady, podľa možnosti vopred oznámia.

10. Predsedníctvo Rady sa bude usilovať zúčastňovať sa zasadnutí parlamentných výborov. V danom prípade starostlivo zváži akúkoľvek doručenú žiadosť o poskytovanie informácií týkajúcich sa pozície Rady.

PRVÉ ČÍTANIE

11. Inštitúcie spolupracujú v dobrej viere s cieľom zladiť svoje pozície v čo najväčšej miere tak, aby sa akty prijali podľa možnosti v prvom čítaní.

Dohoda v prvom čítaní v Európskom parlamente

12. S cieľom uľahčiť postup v rámci prvého čítania dôjde k nadviazaniu primeraných kontaktov.

13. Komisia uľahčí vytváranie takýchto kontaktov a konštruktívne uplatní svoje právo iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo zmluvy.

14. V prípade dohody dosiahnutej prostredníctvom neformálnych rokovaní v rámci trialógov predseda výboru Coreper písomne oznámi predsedovi príslušného parlamentného výboru podrobné informácie o podstate dohody v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie. Tento list je prejavom pripravenosti Rady akceptovať výsledok podrobený právno-jazykovej kontrole, ak by bol potvrdený v rámci plenárneho hlasovania. Kópia tohto listu sa doručí Komisii.

15. Ak je v tejto súvislosti zrejmé, že prípad sa uzatvorí v prvom čítaní, je potrebné čo najskôr sprístupniť informácie o zámere uzatvoriť dohodu.

Dohoda vo fáze spoločnej pozície Rady

16. Ak v prvom čítaní Európskeho parlamentu nedôjde k dosiahnutiu dohody, naďalej možno pokračovať v kontaktoch s cieľom uzatvoriť dohodu vo fáze spoločnej pozície.

17. Komisia podporí tieto kontakty a konštruktívne uplatní svoje právo iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu a s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy.

18. Ak dôjde k dosiahnutiu dohody v tejto fáze, predseda príslušného parlamentného výboru písomne oznámi predsedovi výboru Coreper svoje odporúčanie plénu o prijatí spoločnej pozície Rady bez zmeny a doplnenia po potvrdení spoločnej pozície Radou a

právno-jazykovej kontrole. Kópia listu sa doručí Komisii.

DRUHÉ ČÍTANIE

19. Vo svojom odôvodnení Rada čo najzrozumiteľnejším spôsobom objasní dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu spoločnej pozície. Európsky parlament čo najdôkladnejšie zváži tieto dôvody a pozíciu Komisie v druhom čítaní.

20. Pred odovzdaním spoločnej pozície sa Rada po konzultácii s Európskym parlamentom a Komisiou usiluje zvážiť dátum jej odovzdania s cieľom zaistiť maximálnu účinnosť legislatívneho postupu v druhom čítaní.

Dohoda v druhom čítaní v Európskom parlamente

21. V primeraných kontaktoch sa bude pokračovať naďalej bezprostredne potom, ako sa spoločná pozícia Rady predloží Európskemu parlamentu, s cieľom lepšie porozumieť príslušným pozíciám a čo najrýchlejšie tak uzavrieť legislatívny postup.

22. Komisia podporí takéto kontakty a predloží svoje stanovisko s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo zmluvy.

23. V prípade dosiahnutia dohody prostredníctvom neformálnych rokovaní v rámci trialógov predseda výboru Coreper písomne oznámi predsedovi príslušného parlamentného výboru podrobné informácie o podstate dohody v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k spoločnej pozícii Rady. Tento list je prejavom pripravenosti Rady akceptovať výsledok podrobený právno-jazykovej kontrole, ak by bol potvrdený v rámci plenárneho hlasovania. Kópia tohto listu sa doručí Komisii.

ZMIEROVACÍ POSTUP

24. Ak je jasné, že Rada nebude schopná prijať všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu v druhom čítaní a ak je pripravená predložiť svoju pozíciu, uskutoční sa prvý trialóg. Každá inštitúcia menuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom na každé rokovanie svojich účastníkov a vymedzí svoj rokovací mandát. Komisia oznámi obidvom delegáciám čo najskôr svoje zámery v súvislosti so svojím stanoviskom týkajúcim sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu v druhom čítaní.

25. Trialógy sa uskutočňujú v priebehu celého zmierovacieho postupu s cieľom riešiť otvorené otázky a pripraviť pôdu na dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore. Závery trialógov sa prerokujú a prípadne schvália na zasadnutiach príslušných inštitúcií.

26. Zmierovací výbor zvoláva predseda Rady so súhlasom predsedu Európskeho parlamentu a so zreteľom na ustanovenia zmluvy.

27. Komisia sa zúčastňuje zmierovacích konaní a uskutočňuje všetky potrebné iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu. K takýmto iniciatívam môže patriť návrh kompromisných textov so zreteľom na pozície Európskeho parlamentu a Rady a s náležitým ohľadom na úlohu, ktorá Komisii vyplýva zo zmluvy.

28. Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne predseda Európskeho parlamentu a predseda Rady. Zasadnutiam výboru striedavo predsedajú jednotliví spolupredsedovia.

29. Spolupredsedovia spoločne stanovia dátumy a programy zasadnutí Zmierovacieho výboru tak, aby zabezpečili účinné fungovanie Zmierovacieho výboru v priebehu celého zmierovacieho postupu. Predpokladané dátumy sa konzultujú s Komisiou. Európsky parlament a Rada stanovia vhodné orientačné dátumy zmierovacích konaní a oznámia ich Komisii.

30. Spolupredsedovia môžu zaradiť do programu každého zasadnutia Zmierovacieho výboru viacero záležitostí. Okrem hlavnej témy („bod B“), v prípade ktorej ešte nebola dosiahnutá dohoda, možno začať a (alebo) ukončiť zmierovacie postupy k iným témam bez diskusie o týchto bodoch („bod A“).

31. Európsky parlament a Rada v zohľadnia čo najväčšej miere požiadavky na časový plán, najmä tie, ktoré súvisia s prerušením činnosti inštitúcií a s voľbami do Európskeho parlamentu, pričom dodržiavajú ustanovenia zmluvy týkajúce sa termínov. Prerušenie činnosti má byť v každom prípade čo najkratšie.

32. Zmierovací výbor zasadá striedavo v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady v záujme spoločného rovnomerného využívania zariadení vrátane tlmočníckych zariadení.

33. Zmierovací výbor má prístup k návrhu Komisie, spoločnej pozícii Rady a stanovisku Komisie k tejto pozícii, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým Európskym parlamentom a stanovisku Komisie k týmto návrhom a spoločnému pracovnému dokumentu Európskeho parlamentu a delegácií Rady. Tento pracovný dokument umožňuje používateľom jednoducho určiť sporné otázky a účinne na ne odkázať. Všeobecne platí, že Komisia predloží svoje stanovisko do troch týždňov odo dňa oficiálneho prijatia výsledku parlamentného hlasovania a najneskôr do začiatku zmierovacích konaní.

34. Spolupredsedovia môžu predložiť texty Zmierovaciemu výboru na schválenie.

35. Dohoda o spoločnom texte sa uzatvára na schôdzi Zmierovacieho výboru alebo následne prostredníctvom korešpondencie medzi spolupredsedami. Kópie týchto listov sa doručia Komisii.

36. Ak Zmierovací výbor dosiahne dohodu o spoločnom texte, text sa po konečnej

právno-jazykovej úprave predloží spolupredsedom na formálne schválenie. Vo výnimočných prípadoch sa však s cieľom dodržať konečné termíny môže predložiť spolupredsedom na schválenie návrh spoločného textu.

37. Spolupredsedovia postúpia schválený spoločný text predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady prostredníctvom spoločne podpísaného listu. Ak Zmierovací výbor nie je schopný dosiahnuť dohodu o spoločnom texte, spolupredsedovia to oznámia predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady prostredníctvom spoločne podpísaného listu. Tieto listy slúžia ako oficiálny záznam. Kópie takýchto listov sa pre informáciu postúpia Komisii . Pracovné dokumenty používané počas zmierovacieho postupu budú bezprostredne po ukončení postupu prístupné v registri každej inštitúcie.

38. Sekretariát Európskeho parlamentu a generálny sekretariát Rady konajú spoločne ako sekretariát Zmierovacieho výboru spolu s generálnym sekretariátom Komisie.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

39. Ak Európsky parlament alebo Rada považujú za nevyhnutné predĺžiť termíny uvedené v článku 251 zmluvy, následne to oznámia predsedovi príslušnej druhej inštitúcie a Komisii.

40. Ak sa dohoda dosiahne v prvom alebo druhom čítaní alebo v rámci zmierovacieho postupu, právno-lingvistické útvary Parlamentu a Rady vykonajú v úzkej spolupráci a po vzájomnej dohode konečnú úpravu schváleného textu.

41. Bez výslovného súhlasu Parlamentu a Rady na primeranej úrovni sa v žiadnom dohodnutom texte nevykonajú žiadne zmeny.

42. Konečná úprava textu sa vykonáva so zreteľom na rôzne postupy Európskeho parlamentu a Rady, najmä s ohľadom na konečné termíny stanovené pre ukončenie vnútorných postupov. Inštitúcie sa zaväzujú nepoužívať termíny stanovené na konečnú právno-jazykovú úpravu aktov na účely opätovného otvorenia diskusie o podstatných otázkach.

43. Parlament a Rada sa dohodnú na spoločnom predložení textov, ktoré tieto inštitúcie pripravili spoločne.

44. Pokiaľ je to možné, inštitúcie sa zaväzujú využívať vzájomne prijateľné štandardné doložky, ktoré sa majú začleniť do aktov prijatých v rámci spolurozhodovania, a to najmä ustanovenia týkajúce sa uplatňovania vykonávacích právomocí (v súlade s rozhodnutím o „komitológii“[2]), nadobudnutia účinnosti, transpozície a uplatňovania aktov a dodržiavania práva iniciatívy Komisie.

45. Inštitúcie vyvinú úsilie o zorganizovanie spoločnej tlačovej konferencie s cieľom oznámiť úspešný výsledok legislatívneho procesu v prvom alebo druhom čítaní alebo v rámci zmierovacieho postupu. Takisto vyvinú úsilie o vydanie spoločných tlačových správ.

46. Po prijatí legislatívneho aktu v rámci spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom a Radou sa text predloží na podpis predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady, ako aj generálnym tajomníkom týchto inštitúcií.

47. Predsedovia Európskeho parlamentu a Rady dostanú text na podpis vo svojich príslušných jazykoch a pokiaľ je to možné, podpíšu ho spolu na spoločnom slávnostnom podujatí, ktoré sa organizuje každý mesiac s cieľom podpísať dôležité akty za prítomnosti masmédií.

48. Spoločne podpísaný text sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Zverejnenie v úradnom vestníku zvyčajne prebehne do dvoch mesiacov od prijatia legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou.

49. Ak jedna z uvedených inštitúcií zistí administratívnu alebo očividnú chybu v texte (alebo v jednej z jeho jazykových verzií), bezodkladne to oznámi ostatným inštitúciám. Ak chyba súvisí s aktom, ktorý Európsky parlament alebo Rada zatiaľ neprijali, právno-lingvistické útvary Európskeho parlamentu a Rady pripravia v úzkej spolupráci potrebné korigendum. Ak sa chyba týka aktu, ktorý už jedna alebo obe tieto inštitúcie prijali a bez ohľadu na to, či už bol zverejnený alebo nie, Európsky parlament a Rada prijmú spoločnou dohodou korigendum vypracované podľa svojich príslušných postupov.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
  • [2]           Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 27. 7. 2006, s. 11).

POSTUP

Názov

Prijatie Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup

Číslo postupu

2005/2125(ACI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

AFCO
23.4.2007

Spravodajca
  dátum menovania

Jo Leinen
6.6.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

19.3.2007

10.4.2007

 

 

 

Dátum prijatia

10.4.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

20

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Barón Crespo, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Anneli Jäätteenmäki, Timothy Kirkhope, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Rihards Pīks, Marie-Line Reynaud, Adrian Severin, Riccardo Ventre

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Carlos Carnero González, Klaus Hänsch, Jacek Protasiewicz, Mauro Zani

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

16.4.2007

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)