SPRÁVA o Africkom rohu: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj

17.4.2007 - (2006/2291(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Filip Kaczmarek

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Africkom rohu: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj

(2006/2291(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na stratégiu EÚ s názvom „EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu“ (Európska stratégia pre Afriku), prijatú Európskou radou z 15. – 16. decembra 2005[1],

–    so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Európsky konsenzus o rozvoji), podpísané 20. decembra 2005[2],

–    so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej v Cotonou 23. júna 2000[3], v znení neskoršej dohody upravujúcej Dohodu o partnerstve podpísanú v Luxemburgu 25. júna 2005 (dohoda z Cotonou)[4], najmä na jej článok 8,

-    so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti nezákonnému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (SALW) a ich streliva a obchodovaniu s nimi, prijatú Európskou radou 15. - 16. decembra 2005[5],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Stratégia EÚ pre Afriku: regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu“ (KOM(2006)0601),

–    so zreteľom na svoje uznesenia o Darfúre, predovšetkým uznesenia z 15. februára 2007[6], 28. septembra 2006[7], 6. apríla 2006[8], 23. júna 2005[9] a 16. septembra 2004[10],

–    so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1706(2006)[11], ktorá navrhuje vyčlenenie 22 000 príslušníkov mierových jednotiek do Darfúru,

–    so zreteľom na Dohodu o mieri v Darfúre podpísanú v 5. mája 2006 v Abuji v Nigérii,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý je záväzný a uplatňuje sa bez výnimky,

–    so zreteľom na výsledky zasadania Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy z 12. a 13. februára 2007;

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 6. júla 2006 o Somálsku[12],

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktorá zasadala v dňoch 14. a 15. decembra 2006,

–    so zreteľom na výsledky zasadania Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy z 5. marca 2007 o Sudáne/Darfúre,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách[13],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6‑0146/2007),

A.     keďže na druhom samite EÚ − Afrika, ktorý sa má konať v roku 2007 v Lisabone, majú hlavy štátov a vlád schváliť spoločnú stratégiu EÚ − Afrika, ktorá by predstavovala záväzok EÚ transformovať stratégiu EÚ pre Afriku na spoločný záväzok EÚ a Afriky; keďže Parlament doteraz nebol zapojený do konzultačného procesu,

B.     keďže oznámenie Komisie „Stratégia pre Afriku: regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu“ stavia na koncepcii vzájomného prepojenia otázok bezpečnosti a rozvoja, pričom uvádza, že bez trvalého mieru nie je možný rozvoj a bez rozvoja zase nie je možné dosiahnuť trvalý mier, a ďalej má za cieľ slúžiť ako podklad pre vypracovanie správ o stratégii krajiny a o regionálnej stratégii,

C.     keďže Európska stratégia pre Afriku sa zameriava na vytvorenie rozsiahleho a dlhotrvajúceho rámca vzťahov EÚ s africkým kontinentom, pričom prvoradým cieľom je dosiahnutie miléniových rozvojových cieľom (MRC) a podpora trvalo udržateľného rozvoja, bezpečnosti a úspešného spravovania veci verejných v Afrike,

D.     keďže článok 8 dohody z Cotonou tvorí rámec vedenia politického dialógu o osobitných politických záležitostiach vzájomného významu alebo všeobecnej dôležitosti pre zúčastnené strany a stanovuje, že v tomto dialógu zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu súhrnné politiky na podporu mieru, predchádzanie násilným konfliktom, ich riadenie a riešenie,

E.     keďže článok 11 dohody z Cotonou nazvaný „Politika budovania mieru, prevencia a riešenie konfliktov“ stanovuje, že zúčastnené strany musia sledovať komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru a prevencie a riešenia konfliktov s osobitným zameraním na budovanie regionálnych, subregionálnych a vnútroštátnych kapacít,

Bezpečnostný rozmer

F.     keďže región Afrického rohu je jedným z najnáchylnejších na konflikty na svete, rovnako je jedným z najchudobnejších regiónov so systematickou neistotou, v ktorom sa navzájom živia konflikty a politické krízy, kde pretrvávajú zložité medzištátne vzťahy, nestabilné, nedostatočne vyvinuté a neisté hranice, ktoré sú často zdrojom sporov, a kde štáty poskytujú útočisko, zázemie, vojenskú podporu a diplomatické uznanie skupinám bojujúcim vo vojnách v susedných štátoch.

G.     keďže základnými príčinami konfliktov sú vo všeobecnosti porušovanie ľudských práv, neprítomnosť demokracie a právneho štátu, zlé spravovanie vecí verejných a korupcia, etnické napätie, neúčinná administratíva, organizovaný zločin a obchodovanie so zbraňami a nekontrolované a nezákonné šírenie malých ručných a ľahkých poľných zbraní, ako aj chudoba, nezamestnanosť a sociálna, hospodárska a politická nespravodlivosť a nerovnosť, rýchly rast obyvateľstva a nedostatočné alebo zlé spravovanie a/alebo využívanie prírodných zdrojov,

H.     keďže konflikty v Africkom rohu nadobúdajú regionálny rozmer, pričom sa do nich zapájajú susedné a iné krajiny, a tiež stále širší medzinárodný rozmer,

Regionálny rámec a vonkajší aktéri

I.      keďže Medzivládny úrad pre rozvoj (IGAD) je základnou súčasťou politickej a bezpečnostnej štruktúry a základom prevencie konfliktov Afrického rohu a je jedinou subregionálnou organizáciou, ktorej členom je Somálsko,

J.      keďže Africká únia (AÚ) vyvíja kapacity s cieľom zapojiť sa do predchádzania konfliktov a udržiavania mieru a keďže Nástroj pre mier v Afrike je jedným z najhmatateľnejších aspektov spolupráce EÚ s AÚ,

Rozvojový rozmer

K.     keďže neustála nestabilita regiónu narúša jeho politický, sociálny a hospodársky rozvoj a predstavuje jednu z hlavných prekážok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov (MRC),

L.     keďže krajiny Afrického rohu patria do rôznych regionálnych hospodárskych organizácií a iniciatív ako Východoafrické spoločenstvo (EAC)[14], Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku (COMESA)[15] a Iniciatíva pre povodie Nílu[16],

M.    keďže problémy v regióne sú vystupňované regionálnym vplyvom rastu obyvateľstva, klimatickými zmenami a s tým spojenými tlakmi na prírodné zdroje, najmä ropu, ako aj napätím vyvolaným konkurenciou pri využívaní vodných zdrojov Nílu a vysokým podielom kočovných pastierov viazaných viac etnicko-jazykovými putami ako politickými hranicami, ktorí patria ku skupinám v regióne, ktoré sú najviac odsunuté na okraj záujmu,

N.     keďže choroby spojené s chudobou, najmä HIV/AIDS, tuberkulóza (TBC) a malária, sú hlavnou príčinou, a rovnako aj dôsledkom, značnej chudoby v regióne,

O.     keďže vo väčšine krajín v regióne základné školy navštevuje menej než 50 % detí,

1.      ľutuje skutočnosť, že ani Európsky parlament, ani vnútroštátne parlamenty afrických krajín, ani Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, ani predstavitelia občianskej spoločnosti neboli v žiadnej fáze vypracovávania Stratégie EÚ – Afrika riadne konzultovaní, čo spochybňuje demokratickú legitímnosť spoločného záväzku;

2.      pripomína, že trvalo udržateľný prístup v nastoľovaní trvalého mieru v Africkom rohu si vyžaduje súčinnosť všetkých existujúcich nástrojov a právnych rámcov EÚ v záujme Afriky; vyzýva k plnému implementovaniu článkov 8 až 11 Dohody z Cotonou;

Bezpečnostný rozmer

3.      zdôrazňuje, že ku konfliktom v Africkom rohu treba pristupovať prostredníctvom komplexného regionálneho prístupu bez negatívnych vplyvov na konflikt, ktorý umožní vytvoriť vyčerpávajúcu odpoveď na regionálnu dynamiku a systémy konfliktov;

4.      je toho názoru, že činnosť EÚ ohľadne Afrického rohu sa musí zamerať nielen na otázky bezpečnosti, ale aj na štrukturálne príčiny konfliktov spojených so sociálnym, politickým a hospodárskym vylúčením, ako aj na posilnenie bezpečnosti a spravodlivosti;

5.      zdôrazňuje, že pri riešení otázok bezpečnosti a uskutočňovaní protiteroristickej politiky nesmie EÚ zanedbávať ľudské práva a humanitárne právo; nalieha na členské štáty, aby odtajnili a odsúdili „medzinárodné vydávanie“ osôb zadržaných v regióne podozrivého z terorizmu;

6.      vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali rozhodné opatrenia na potlačenie beztrestnosti v regióne, obchodovania so zbraňami, porušovania ľudských práv a prímerí a na potlačenie útokov na civilné obyvateľstvo, príslušníkov mierových jednotiek a humanitárnych pracovníkov a aby podporovali zaangažovanie Medzinárodného trestného súdu (ICC);

7.      zdôrazňuje, že dlhodobý mier v Africkom rohu bude závisieť aj od záväzku EÚ dodržiavať demokraciu a ľudské práva v tomto regióne; vyzýva EÚ, aby verejne odsúdila represívny režim v tomto regióne; vyjadruje vážne znepokojenie nad represívnou reakciou Etiópie ako krajiny, v ktorej je sídlo Africkej únie (AÚ), voči vodcom opozície, novinárom, aktivistom v boji za ľudské práva a bežným občanom po zmanipulovaných voľbách v roku 2005;

Regionálny prístup k budovaniu mieru

8.      vyzýva na upevnenie prítomnosti EÚ v regióne prostredníctvom vymenovania predstaviteľa EÚ pre Africký roh, ktorému by bola zverená koordinácia iniciatív EÚ v regióne, ktorý by slúžil ako hlavný sprostredkovateľ medzi EÚ a všetkými štátmi Afrického rohu a ktorý by predkladal pravidelné správy Parlamentu;

9.      nabáda Komisiu a Radu na vykonanie ďalšieho pokroku v zriadení delegácie EÚ pre Africkú úniu so sídlom v Etiópii okrem delegácie Komisie v Etiópii;

10.    vyzýva Komisiu a Radu, aby začali konzultačný proces s ostatnými účastníkmi v regióne, predovšetkým s OSN, AÚ, IGAD, Arabskou ligou, USA a Čínou pokiaľ ide o iniciatívu zvolať celkovú bezpečnostnú konferenciu, ktorá by sa zaoberala otázkami bezpečnosti všetkých štátov Afrického rohu naraz; poukazuje na to, že by mala slúžiť ako východiskový bod pre opatrenia zamerané na budovanie dôvery v štátoch regiónu;

11.    je pevne presvedčený, že EÚ vo svojej snahe riešiť krízu v regióne Afrického rohu by mala v prvom rade hľadať tzv. africké riešenia, to znamená také, ktoré sa dajú dosiahnuť vďaka zapojeniu regionálnych organizácií v oblasti ako AÚ a IGAD; zdôrazňuje však potrebu posilnenia týchto organizácií prostredníctvom budovania kapacít a inštitúcií a predovšetkým prostredníctvom Nástroja pre mier v rámci prevencie a riešenia konfliktov;

12.    pripomína, že zlepšenie schopnosti Afriky predchádzať, riadiť a riešiť konflikty na kontinente si vyžaduje konkrétne opatrenia s cieľom podporiť uplatňovanie mierovej a bezpečnostnej agendy Africkej únie, pričom bude africkým pohotovostným silám a oddeleniu Komisie AÚ pre mier a bezpečnosť poskytnutá technická podpora, odborné znalosti a pomoc pri budovaní inštitúcií;

13.    upozorňuje na význam regionálnych iniciatív pri potláčaní korupcie a podpore dobrej správy veci verejných, ako je africký Mechanizmus vzájomného hodnotenia (APRM); zdôrazňuje, že africké krajiny musia zaviesť tieto iniciatívy a na druhej strane Komisia a členské štáty musia poskytnúť na tento účel technickú a finančnú pomoc;

14.    vyzýva členské štáty, aby podporovali právne záväzné medzinárodné nástroje zamerané na sledovanie a označovanie malých ručných a ľahkých poľných zbraní (SALW) a munície a na podporu regionálnych iniciatív v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu so SALW a muníciou v rozvojových krajinách;

15.    víta iniciatívu organizácie UNICEF zorganizovať medzinárodnú konferenciu v Paríži (5. a 6. februára 2007) o detských vojakoch a zdôrazňuje potrebu skoncovať s nelegálnym a neprijateľným vykorisťovaním detí v ozbrojených konfliktoch;

16.    zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť nezákonné obchodovanie a zabezpečiť lepšiu kontrolu obehu ručných a ľahkých zbraní (SALW); víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 6. decembra 2006 rezolúciu o vypracovaní zmluvy o obchode so zbraňami;

17.    vyzýva Komisiu a Radu, aby podnietili a rozšírili súčasné iniciatívy na odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu (ODR) a reformu bezpečnostného sektora do iných krajín/regiónov;

18.    zdôrazňuje potrebu posilňovať úlohu národných a medzinárodných mimovládnych organizácií, organizácií založených na princípe spoločenstva, miestnych hnutí a iných neštátnych subjektov pri budovaní mieru a prevencii konfliktov;

Rozvojový rozmer/ Osi regionálnej integrácie

19.    zdôrazňuje, že do popredia treba postaviť cieľ znižovania chudoby prostredníctvom MRC a uvádzania Miléniovej deklarácie do činnosti, a ten sa musí jasne odrážať vo všetkých príslušných politikách EÚ pre región, ale nazdáva sa, že MRC by sa nemali považovať za technickú záležitosť, ktorá sa vyrieši jednoducho iba poskytovaním väčších financií bez toho, aby sa identifikovali a riešili skryté príčiny chudoby;

20.    je pevne presvedčený o tom, že štáty Afrického rohu majú okrem spoločných problémov s bezpečnosťou aj spoločnú agendu pre rozvoj, a tá si vyžaduje, aby sa vyvinulo spoločné úsilie a mobilizácia politických vodcov a spoločností v týchto krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že týmto otázkam sa možno naplno venovať iba prostredníctvom spoločných opatrení bez negatívneho vplyvu na konflikt, zameraných na hľadanie spoločných riešení;

21.    zdôrazňuje skutočnosť, že organizácia iniciatív a regionálnej spolupráce v jasne identifikovaných otázkach ako pohyb utečencov, hraničná kontrola, potravinová bezpečnosť, prírodné zdroje, energetika, životné prostredie, vzdelávanie, infraštruktúra, kontrola zbraní a rodová rovnosť by slúžili ako pevný základ pozitívneho politického dialógu medzi štátmi Afrického rohu;

22.    nalieha na Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť potrebám regiónu nielen pri vypracovávaní správ o stratégii krajiny a o regionálnej stratégii pre krajiny AKT, ale aj pri vypracovávaní tematických strategických správ a výročných akčných programov v rámci Nástroja pre rozvojovú spoluprácu;

23.    vyzýva Komisiu, aby podporila lepšiu koordináciu medzi svojimi oddeleniami a členskými štátmi s cieľom zosúladiť pôsobenie v oblastiach, ako je partnerstvo medzi EÚ a Afrikou pre oblasť infraštruktúry a iniciatíva EÚ pre oblasť spravovania veci verejných, a zabezpečiť koordináciu v týchto oblastiach s OSN, USA, Čínou a inými medzinárodnými aktérmi;

24.    vyjadruje znepokojenie nad predpoveďami odborníkov, že Afrika, ktorá v najnižšej miere prispieva k emisii skleníkových plynov, bude najviac trpieť globálnym otepľovaním následkom svojej nedostatočnej rozvinutosti a chudoby; zdôrazňuje požiadavku pre medzinárodné spoločenstvo podporovať tento región takým spôsobom, aby bol schopný prispôsobiť sa vážnym následkom klimatických zmien;

25.    pripomína, že trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov vrátane využívania vody a prístup a užívanie zdrojov energie musí byť celkovou súčasťou rozvojových plánov a stratégií zameraných na boj proti chudobe a prevenciu konfliktov v regióne Afrického rohu;

26.    nazdáva sa, že EÚ musí podporiť program v oblasti trvalo udržateľného hospodárenia s pôdou a desertifikácie prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a trvalo udržateľné riadenie, rovnako ako Vodný fond AKT – EÚ s cieľom zvýšiť environmentálnu ochranu vodných zdrojov;

27.    vyzýva Radu a Komisiu, aby sa snažili o dialóg s Čínou, berúc do úvahy skutočnosť, že Čína zintenzívnila svoju politickú a hospodársku prítomnosť v Afrike a vo veľkej miere investuje do projektov na infraštruktúru a rozvoj v krajinách ako Sudán;

28.    vyzýva Radu a Komisiu, aby povzbudili EAC a COMESA a Iniciatívu pre povodie Nílu, aby si medzi sebou navzájom a spolu so štátmi Afrického rohu a kľúčovými aktérmi v regióne vymieňali informácie o svojich príslušných úlohách a aktivitách; zdôrazňuje pozitívnu skúsenosť EAC, COMESA a Iniciatívy pre povodie Nílu v oblastiach ako hraničná kontrola, úsilie o boj proti obchodovaniu a šíreniu malých ručných a ľahkých poľných zbraní, colná únia v rámci EAC, podpora obchodu a investícií (COMESA) a spolupráca v trvalo udržateľnom využívaní vôd povodia Nílu;

29.    víta zámer EÚ pracovať s rôznymi partnermi pri riešení otázky migrácie, utečencov a osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny, ako aj návrh poskytnúť dodatočnú podporu hostiteľským spoločenstvám, štátom a príslušným organizáciám, ktoré pracujú v oblasti boja proti migrácii typu juh – juh a utečeneckým krízam;

30.    domnieva sa, že zapojenie miestnych komunít do hospodárskych činností vo vidieckych, ako aj v mestských oblastiach, je veľmi dôležité s cieľom podporiť ich spoločensko-ekonomické postavenie v spoločnostiach po konflikte;

31.    zdôrazňuje, že boj proti HIV/AIDS, TBC a malárii, ako aj proti zanedbaným ochoreniam, musí byť jednou z kľúčových stratégií pri odstraňovaní chudoby a podpore hospodárskeho rastu štátov Afrického rohu; pripomína, že pôsobenie EÚ musí byť namierené na znevýhodnené a zraniteľné skupiny;

Jednotlivé krajiny

Sudán

32.    vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby na seba prevzali plnú zodpovednosť a vyvinuli čo najväčšie možné úsilie na ochranu obyvateľov Darfúru pred humanitárnou katastrofou, ktorá je dôsledkom neustáleho porušovania prímeria všetkými zúčastnenými stranami, a najmä pred násilím namiereným proti civilnému obyvateľstvu, ako aj pred útokmi proti pomoci civilnému obyvateľstvu;

33.    vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v Darfúre a vyzýva sudánsku vládu, aby zabránila ozbrojencom Džandžavíd v páchaní bezprávia; vyzýva sudánske orgány, aby neodkladne uľahčili rozmiestnenie zmiešaných medzinárodných mierových síl AÚ a OSN v oblasti a vyzýva, aby sa stanovil dátum pre začatie ich rozmiestnenia;

34.    ľutuje skutočnosť, že podľa údajov organizácie OSN ozbrojené skupiny za posledných šesť mesiacov priamo napadli 30 táborov mimovládnych organizácií a zabili dvanásť humanitárnych pracovníkov;

35.    vyzýva všetky strany zúčastnené v konflikte, aby si uvedomili svoju povinnosť rešpektovať humanitárne právo a zabezpečiť všetkým pracovníkom v Darfúre úplný, bezpečný a neobmedzený prístup k ľuďom v núdzi, najmä k osobám vysídleným v rámci vlastnej krajiny (IDP);

36.    vyzýva k zavedeniu sankčného režimu Bezpečnostnej rady OSN prostredníctvom cielených hospodárskych sankcií vrátane zákazu cestovania, zmrazenia majetku a hrozby ropného embarga; vyzýva k tomu, aby bol sprístupnené zariadenie na posilnenie bezletovej zóny nad Darfúrom stanovenej rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1591 (2005);

37.    zdôrazňuje potrebu a vyzýva na včasnú realizáciu rozhodnutí sudánskej vlády a OSN týkajúcich sa rozmiestnenia zmiešaných mierových síl AÚ/OSN s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť ochranu civilistov;

38.    nalieha na medzinárodné spoločenstvo, najmä OSN, Európsku úniu a jej členské štáty, USA, Čínu, Indiu, Arabskú ligu a AÚ, aby začali mierové rozhovory s cieľom zlepšiť obsah mierovej dohody o Darfúre tak, aby bola prijateľná pre všetky zúčastnené strany, čím sa zlepší ich prístup k dohode;

39.    zdôrazňuje skutočnosť, že ak by sa konflikt v Darfúre nepodarilo vyriešiť, malo by to vážne dôsledky nielen pre región východnej Afriky, ale tiež pre iné, relatívne stabilné časti Afriky, najmä pre strednú Afriku a región Veľkých jazier;

40.    nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby sa nezameriavalo na darfúrsky konflikt na úkor iných konfliktných situácií v Sudáne a najmä aby uznalo krehkosť mieru v južnom Sudáne vyplývajúcu z pomalého pokroku v implementácii Všeobecnej mierovej dohody (CPA) a vysokého rizika destabilizácie, ktorú spôsobuje napätie medzi severom a juhom, konflikty medzi kmeňmi a rozšírené vlastníctvo zbraní v spoločnosti;

Somálsko

41.    odsudzuje cudzie zásahy v Somálsku a žiada etiópsku vládu, aby stiahla svoju armádu z krajiny; podporuje vyslanie mierových síl AÚ v rámci komplexnej politickej dohody medzi stranami zainteresovanými v konflikte, na základe ktorej sa vytvorí vláda národnej jednoty, schopná zapojiť časť Únie islamských súdov, ktorá je ústretová voči mierovému procesu a zmiereniu, ako aj šéfov klanov, ktorí nie sú zastúpení v súčasnej vláde;

42.    nazdáva sa, že mierová operácia AÚ v Somálsku AMISON by mala byť začlenená do rámca širšieho politického procesu, ktorý by mal podporu obyvateľstva, jasný mandát, dobrú kapacitu, jasné ciele a stratégiu odchodu;

43.    víta podporu EÚ operácii AMISOM, ale zdôrazňuje, že účasť EÚ musí byť podmienená tým, že somálske úrady začnú politický dialóg a zmierovací proces, pričom budú pružne reagovať na výzvy zmierovania, budovania inštitúcií a zabezpečenia mieru pre somálske obyvateľstvo;

44.    zdôrazňuje ústrednú úlohu všestranného politického dialógu, ktorý povedie k zmiereniu a obnove krajiny; víta úsilie dočasnej federálnej vlády (DFV) Somálska zvolať konferenciu o širokom zmierení (Národný kongres zmierenia), na ktorej sa zúčastnia klanové, náboženské spoločenstvá, občiansku spoločnosť obchodné komunity a politickí vodcovia; poukazuje na skutočnosť, že krokom vpred musí byť vytvorenie dôveryhodnej a všestrannej vlády;

45.    žiada opätovné posúdenie úlohy Medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Somálsko, ktorej členmi sú EÚ, Taliansko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, OSN, AÚ, IGAD, Liga arabských štátov, Nórsko, USA, Keňa a Tanzánia a ktorá bola založená v máji 2006 ako fórum na koordináciu činnosti medzinárodného spoločenstva v Somálsku s cieľom zamerať úsilie na záležitosti riadenia a budovania inštitúcií, humanitárnej pomoci pre vysídlencov a obyvateľstvo v núdzi a na zlepšenie regionálnej stability a bezpečnosti;

46.    vyzýva DFV Somálska, aby zrušila stav pohotovosti a znovu dosadila do funkcie predsedu parlamentu ako podmienku na realizáciu procesu národného zmierenia;

47.    zdôrazňuje naliehavú potrebu pre DFV vymenovať zastupiteľské orgány pre kľúčové mestá vrátane Mogadiša a Kismaya s cieľom zabezpečiť politickú stabilitu a miestnu bezpečnosť v krátkodobom výhľade, ako aj potrebu vzdať sa predstavy násilného odzbrojenia, najmä v Mogadiše a namiesto toho prerokovať plán dobrovoľného odzbrojenia;

48.    nazdáva sa, že žiadosť republiky Somaliland o nezávislosť by mala byť preskúmaná ako súčasť ústrednej bezpečnostnej agendy pre Somálsko;

Etiópia

49.    vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli nátlak na vládu Etiópie, aby uverejnila úplný počet väznených osôb na celom území krajiny, aby umožnila členom Medzinárodného výboru Červeného kríža navštevovať ich, ako aj aby všetkým zadržaným umožnila stretávať sa s ich rodinami, s právnym zástupcom a aby im umožnila dostať zdravotnícku starostlivosť, ktorú si môže vyžiadať ich zdravotná situácia, ako aj aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých politických väzňov, to jest novinárov, odborových aktivistov, bojovníkov za ľudské práva a bežných občanov a zároveň aby si splnila svoje povinnosti vo vzťahu k ľudským právam, demokratickým zásadám a právnemu štátu;

50.    vyzýva Etiópiu, aby akceptovala demarkáciu a vymedzenie svojich hraníc tak, ako ich vytýčila Komisia OSN pre štátne hranice;

Eritrea

51.    vyzýva Radu a Komisiu k tomu, aby prijali opatrenia voči eritrejskej vláde v zmysle prepustenia všetkých politických väzňov, poskytnutia rýchleho a spravodlivého súdneho procesu väzňom, proti ktorým boli vznesené osobitné obvinenia, a uverejnenia miesta zadržiavania všetkých, ktorí sú väznení v tajných väzniciach;

52.    nabáda eritrejského prezidenta, aby udržiaval časté kontakty s predstaviteľmi EÚ a rôznymi veľvyslancami členských štátov v Eritrei;

Uganda

53.    vyzýva Radu a Komisiu, aby uľahčili mierový proces v severnej Ugande, ktorý si žiada, aby všetky strany zúčastnené v konflikte preukázali úprimný a nepretržitý záväzok vo vzťahu k mierovému procesu a aby rešpektovali dohodu o zastavení nepriateľstva a aby ukončili nepriateľskú a podnecujúcu propagandu;

54.    vyzýva na začatie skutočného zmierovacieho procesu so všetkými zodpovednými za vojnové zločiny, ktorých zodpovednosť je všeobecne uznaná; zdôrazňuje ústrednú úlohu Medzinárodného trestného súdu (ICC) pri vydávaní osôb obvinených z vojnových zločinov spravodlivosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali miestne procesy pre alternatívnu spravodlivosť a zmierenie v severnej Ugande, ako aj medzi obyvateľmi severnej časti krajiny a jej zvyšnou časťou;

o o

o

55. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom Európskej únie, ako aj OSN, Africkej únii a Medzivládnemu úradu pre rozvoj.

• [1]  15961/05 (Presse 367), 19. 12. 2005.
• [2]  Ú. v. EÚ C 46, 24. 2. 2006, s. 1.
• [3]  Ú. v. ES L 317, 15. 12. 2000, s. 3.
• [4]  Ú. v. EÚ L 209, 11. 8. 2005, s. 27.
• [5]  5319/06, 13. 1. 2006.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0052.
• [7]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0387.
• [8]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0142.
• [9]  Ú. v. EÚ C 133 E, 8. 6. 2006, s. 96
• [10]  Ú. v. EÚ C 140 E, 9. 6. 2005, s. 153.
• [11]  S/RES/1706 (2006). http://daccessdds.un.org/doc/UNDOC/GEN/N06/484/64/PDF/N0648464.pdf?OpenElement
• [12]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0322.
• [13]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0141.
• [14]  Členmi EAC sú: Uganda, Keňa a Tanzánia.
• [15]  COMESA: všetky krajiny Afrického rohu okrem Somálska sú členmi organizácie.
• [16]  Iniciatíva pre povodie Nílu: Burundi, Konžská demokratická republika, Eritrea, Etiópia, Keňa, Rwanda, Sudán, Tanzánia, Uganda.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Úvod: Dôvod oznámenia

Európska rada v decembri 2005 schválila stratégiu EÚ – Afrika a vytvorila súhrnný, integrovaný a dlhodobý rámec pre vzťahy EÚ s africkým kontinentom s hlavným cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, podporiť trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť a dobré spravovanie vecí verejných.

Komisia ako prvú skúšku uplatnenia tejto stratégie vydala v novembri 2006 oznámenie pod názvom „Stratégia pre Afriku: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu“[1], ktorým sa zaoberá táto správa.

Účelom oznámenia je nadviazanie „regionálneho politického partnerstva“ s krajinami Afrického rohu, ktorý bude tvoriť základ komplexného prístupu k predchádzaniu konfliktom v regióne v súlade so základným predpokladom, že bez trvalého mieru nie je možný rozvoj a trvalý mier sa nedá dosiahnuť bez rozvoja.

Výber tohto regiónu bol prvou skúškou stratégie EÚ pre Afriku a vychádza z dvoch predpokladov: jeho strategický význam pre EÚ a mimoriadna politická a kultúrna zložitosť troch najväčších a vzájomne súvisiacich konfliktov v tomto regióne (Sudán, Etiópia – Eritrea a Somálsko), v ktorých regionálny prístup predstavuje jedinú reálnu stratégiu riešenia konfliktov („nič sa nevyrieši, kým sa nevyrieši všetko“).

II. Ambiciózny proces

Stratégia navrhnutá Komisiou sa zameriava na „stanovenie komplexného prístupu k predchádzaniu konfliktom v oblasti Afrického rohu, ktorý bude v krátkodobom až strednodobom výhľade riešiť príčiny nestability na úrovni jednotlivých krajín aj regiónu a posilní regionálnu spoluprácu“.

Opis všeobecných otázok týkajúcich sa bezpečnosti a rozvoja regiónu, rovnako ako možné úrovne pôsobenia EÚ: na úrovni krajiny a na úrovni regiónu, ktoré budú podporovať sprievodné opatrenia, predstavujú základ pre vypracovanie súbor konkrétnych návrhov EÚ ohľadne tohto regiónu. Len ťažko nemožno súhlasiť so súrnou potrebou vytvoriť stratégie na prevenciu konfliktov, iniciatív zameraných na regionálnu integráciu a posilnenie afrických inštitúcií.

Môžeme si však položiť oprávnenú otázku: Bude koncepcia regionálnej partnerskej spolupráce fungovať ako „všeliek“ na zložité a vzájomne súvisiace problémy v regióne, v ktorom má päť zo siedmich krajín konflikt so susedmi, v ktorom sa konflikty navzájom podnecujú, v ktorom jedna z krajín nemá vyše 15 rokov funkčnú vládu a v ktorom viac než 22 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby?

Spravodajca sa domnieva, že táto koncepcia má význam. Napriek nedostatkom a medzerám oznámenia – niektorým sa totiž nedalo vyhnúť –, ktorými sa správa zaoberá, spravodajca súhlasí so štyrmi predpokladmi, ktoré sa javia ako ústredné body navrhovanej stratégie.

1.  Neexistuje trvalo udržateľný rozvoj bez trvalého mieru (a naopak) a trvalý mier bez efektívneho zapojenia afrických regionálnych inštitúcií.

2.  Riešenie jednotlivých konfliktov vyžaduje regionálnu perspektívu alebo „regionálnu dohodu“.

3.  Úspech regionálnych integračných iniciatív závisí nielen od riešenia existujúcich konfliktov, ale aj od riešenia spoločných problémov. Osami regionálnej integrácie by nemali byť hranice či etnické spory, ale voda, zabezpečovanie potravín a desertifikácia.

4.  Významnú úlohu v regióne zohráva EÚ ako taká. Môže a musí vyviezť vlastný model regionálnej integrácie, a tým aj trvalý mier.

Na základe uvedených skutočností spravodajca pokladá toto oznámenie iba za to, čím v skutočnosti je: za začiatok procesu. Konečným cieľom, ako je stanovený v oznámení, je vytvoriť regionálnu stratégiu EÚ pre tento región. Jednotlivé členské štáty podnikajú v oblasti Afrického rohu vlastné kroky. Táto správa je preto určená rovnako členským štátom EÚ, ako aj Komisii.

III. Nedostatky a chybné koncepcie: cesta vpred

Aj keď spravodajca úplne súhlasí so záverečnými cieľmi oznámenia a chváli Komisiu za túto iniciatívu, domnieva sa, že oznámenie zďaleka nenavrhuje skutočnú stratégiu EÚ. Zdá sa, ako keby kompilovalo a kombinovalo zoznam už existujúcich krokov, čo je síce potrebné, ale zjavne nedostatočné.

Správa Európskeho parlamentu predkladá tieto odporúčania:

· Vypracovanie spoločnej stratégie EÚ − Afrika (oznámenie sa o nej nezmieňuje)

Na druhom samite EÚ − Afrika, ktorý by sa mal konať v roku 2007 v Lisabone, majú hlavy štátov a vlád schváliť spoločnú stratégiu EÚ − Afrika. Spoločná stratégia bude predstavovať záväzok EÚ transformovať „jednostranne“ schválenú stratégiu EÚ pre Afriku na spoločný záväzok EÚ a Afriky.

V žiadnej etape prípravy spoločnej stratégie sa neuskutočnili konzultácie s Európskym parlamentom. V tomto prípade sa ťažko dá tvrdiť, že dokument má požadovanú demokratickú legitímnosť.

· Iniciatívna diplomatická agenda EÚ pre daný región

Správa vyzýva k štruktúrovanej a iniciatívnej diplomatickej agende EÚ pre tento región, ako aj k vymenovaniu osobitného predstaviteľa EÚ pre Africký roh, ktorý bude poverený koordináciou iniciatív EÚ v regióne. Týmto by sa mohol splniť dvojitý účel – na jednej strane by sa zabránilo duplicitným aktivitám EÚ a na druhej strane by sa určil hlavný spojovateľ medzi EÚ a všetkými štátmi Afrického rohu.

Iniciatívna agenda si vyžaduje jasnú pozíciu EÚ voči každému jednému konfliktu v regióne. Zahŕňala by rozbor konfliktu v každej krajine, ako aj súbor minimálnych cieľov pre každú krajinu, čo práve chýba v oznámení, a pomáhala by vymodelovať súhrnný postoj EÚ voči regiónu.

· Politický dialóg: Článok 8 Dohody o partnerstve z Cotonou. Ako môže EÚ v plnom rozsahu využiť tento text?

Článok 8 tvorí rámec vedenia politického dialógu o osobitných politických záležitostiach vzájomného významu alebo všeobecnej dôležitosti, napríklad obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky a pod. Zdôrazňuje, že v tomto dialógu hrajú mimoriadne dôležitú úlohu politiky postavené na širokom základe a zamerané na podporu mieru, predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie. Článok zdôrazňuje potrebu zohľadniť pri vymedzení prioritných oblastí spolupráce v plnej miere cieľ dosiahnutia mieru a demokratickej stability.

Akým spôsobom chcú členské štáty v plnej miere uplatniť článok 8? Kľúčom môže byť sledovanie politiky, ktorá spája špecifické oblasti spolupráce s činnosťami na zachovanie mieru a bezpečnosti.

· Spravovanie vecí verejných

Zlá správa vecí verejných tvorí významnú časť základných problémov Afrického rohu. Preto správa EP musí venovať veľkú pozornosť dodržiavaniu ľudských práv, právneho štátu a problematike demokratických inštitúcií.

V regióne narastajú autoritatívne, dokonca diktátorské tendencie. Ako sa dá efektívne zlepšiť správa vecí verejných v krajinách tohto regiónu? Ako bezprostredný nástroj činnosti EÚ môže poslúžiť africký mechanizmus vzájomného hodnotenia a iniciatíva v oblasti spravovania vecí verejných. Problémy ako korupcia, obchodovanie s ľuďmi, organizovaný zločin a porušovanie ľudských práv si vyžadujú dlhodobý prístup. Aký bude najvhodnejší nástroj na dosiahnutie viditeľného pokroku v tejto oblasti? Ako môže EÚ čo najlepšie využiť svoju „mäkkú moc“? Správa Európskeho parlamentu by mala predložiť iniciatívy na vyriešenie tohto problému, ktorým sa oznámenie Komisie takmer nezaoberá.

· Posilnenie regionálnych inštitúcií

EÚ by v rámci úsilia o riešenie krízy v Africkom rohu mala predovšetkým a v prvom rade hľadať „africké riešenia“ prostredníctvom miestnych regionálnych organizácií prítomných v regióne, konkrétne Africkej únie a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD).

Tým sa problém posilnenia regionálnych organizácií dostáva do stredu činnosti EÚ, čo sa dá dosiahnuť budovaním efektívnych kapacít a inštitúcií.

Koncepcia africkej účasti je a musí zostať základom všetkých iniciatív EÚ v tomto regióne. Uplatnenie koncepcie v praxi však vyžaduje trvalé úsilie oboch strán (EÚ i Afriky) zamerané na dosiahnutie konečného cieľa, ktorým je zakotvenie koncepcie do dynamiky vzťahov EÚ a Afriky.

· Posun k mierovej a bezpečnostnej architektúre Afriky: pohotovostné sily Africkej únie

Základom koncepcie je posilnenie schopnosti Afriky predchádzať konfliktom, riadiť ich a riešiť. Treba prijať konkrétne opatrenia formou podpory uplatnenia mierovej a bezpečnostnej agendy Africkej únie a poskytnutím pomoci africkým pohotovostným silám a oddeleniu Komisie AÚ pre mier a bezpečnosť.

· Všeobecná bezpečnostná konferencia o regióne

V podstate ide o kladnú iniciatívu, potrebuje však dôkladné spracovanie. Umožní prístup, ktorý prekročí hranice súčasných regionálnych inštitúcií.

Správa Európskeho parlamentu by sa mala zaoberať otázkou, akým spôsobom EÚ zabezpečí, že všetky zúčastnené strany vezmú iniciatívu vážne a že sa dosiahnu „hmatateľné“ výsledky? V tomto prípade sa úspech nedá jednoznačne určiť. Úsilie treba zamerať najmä na opatrenia, ktoré posilnia dôveru medzi všetkými príslušnými účastníkmi.

Riešenie bezpečnostných otázok by bolo jednoduchšie, keby boli prepojené s oblasťami záujmu a spoločnými problémami.

· Odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia (DDR)

Súčasné iniciatívy na odzbrojenie, demobilizáciu a novú integráciu (Somaliland, niektoré ďalšie regióny Somálska a Eritrea) treba prehĺbiť a rozšíriť na ďalšie krajiny/regióny.

· Osi regionálnej integrácie:

Správa Európskeho parlamentu odporúča vymedziť niekoľko problémov spoločného záujmu (voda, zabezpečenie potravín, šírenie púšte, energia, životné prostredie, rod) a investovať zdroje do vybudovania regionálnej infraštruktúry na podporu regionálnej integrácie na dlhodobých základoch, ktoré umožnia riešiť uvedené problémy systematicky. Všetkým uvedeným problémom treba v rámci bezpečnostnej a rozvojovej agendy Afrického rohu udeliť veľmi dôležité postavenie. Zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa vytváraniu inštitúcií podľa želania či na jednorazový účel, ale ak je to možné, vychádzať zo súčasných iniciatív.

Treba zdôrazniť rozvojovú perspektívu: zahrnúť do uvedených oblastí činnosti dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, ako aj dôležitú úlohu občianskej spoločnosti.

• [1]  Geografický rozsah vymedzený v oznámení: Africký roh (Džibutsko, Etiópia, Eritrea, Keňa, Somálsko, Sudán, Uganda).

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (1. 3. 2007)

pre Výbor pre rozvoj

k Africkému rohu: regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj
(2006/2291(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miguel Portas

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že krajiny v oblasti sú povinné dodržiavať ľudské práva, pričom táto povinnosť im vyplýva z dohody z Cotonou, ako aj zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu utečencov a osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny, predovšetkým žien a detí;

3.  víta iniciatívu organizácie UNICEF zorganizovať medzinárodnú konferenciu v Paríži (5. a 6. februára 2007) o detských vojakoch a zdôrazňuje potrebu skoncovať s nezákonným a neprijateľným vykorisťovaním detí v ozbrojených konfliktoch;

4.  zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv a hľadanie riešení prostredníctvom rokovania so všetkými stranami v regióne predstavujú prioritu Európskej únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti a účastníkov z mimovládnych kruhov; vyzýva všetky ozbrojené skupiny, aby dodržiavali ľudské práva a zdržali sa akýchkoľvek útokov na civilné obyvateľstvo vrátane sexuálneho násilia na ženách;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že trvalé obnovenie mieru v oblasti Afrického rohu je možné jedine ak sa k nemu zaviažu všetky zúčastnené strany; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť dialóg medzi znepriatelenými stranami v regióne a v prípade potreby aj so stranami mimo neho, predovšetkým v Darfúre a v Somálsku a medzi Eritreou a Etiópiou;

6.  zdôrazňuje, že dlhodobý mier v Africkom rohu bude závisieť aj od záväzku EÚ dodržiavať demokraciu a ľudské práva v tomto regióne; vyzýva EÚ, aby verejne odsúdila represívne režimy v tomto regióne; vyjadruje vážne znepokojenie nad represívnou reakciou Etiópie, v ktorej je sídlo Africkej únie, voči vodcom opozície, novinárom, aktivistom v boji za ľudské práva a bežným občanom, ktorá pokračuje od zmanipulovaných volieb v roku 2005;

7.  zdôrazňuje potrebu rýchlo a jasne definovať stratégiu na konsolidáciu bezpečnosti v regióne, ktorá je predpokladom a nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov;

8.  konštatuje rastúci vplyv Číny v oblasti a vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do dialógu na vysokej úrovni o rozvojovej spolupráci a o koordinácii stratégií pre existujúce konflikty v oblasti;

9.  vyjadruje znepokojenie nad predpoveďami odborníkov, ktorí tvrdia, že Afrika síce prispieva k emisii skleníkových plynov v najnižšej miere , ale globálnym otepľovaním následkom svojej nedostatočnej rozvinutosti a chudoby bude trpieť najviac; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí podporovať tento región takým spôsobom, aby bol schopný prispôsobiť sa vážnym následkom klimatických zmien;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť nezákonné obchodovanie a sprísniť kontrolu obehu malých ručných a ľahkých poľných zbraní; víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 6. decembra 2006 rezolúciu o vypracovaní zmluvy o obchode so zbraňami;

11.  vyjadruje vážne znepokojenie nad situáciou v Darfúre a vyzýva sudánsku vládu, aby zabránila ozbrojencom Džandžavíd v páchaní bezprávia; vyzýva sudánske orgány, aby neodkladne uľahčili rozmiestnenie spoločných medzinárodných mierových síl Africkej únie a Organizácie Spojených národov v oblasti a vyzýva, aby sa stanovil dátum pre začatie ich rozmiestnenia;

12.  ľutuje skutočnosť, že podľa údajov organizácie OSN ozbrojené skupiny za posledných šesť mesiacov priamo napadli 30 táborov mimovládnych organizácií a OSN a zabili dvanásť humanitárnych pracovníkov;

13.  zdôrazňuje potrebu a vyzýva na včasnú realizáciu rozhodnutí sudánskej vlády a OSN týkajúcich sa rozmiestnenia spoločných mierových síl Africkej únie a OSN s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť ochranu civilného obyvateľstva;

14.  odsudzuje zahraničnú intervenciu v Somálsku a žiada etiópsku vládu, aby stiahla svoju armádu z krajiny; podporuje vyslanie mierových síl Africkej únie v rámci komplexnej politickej dohody medzi stranami zainteresovanými v konflikte, na základe ktorej sa vytvorí vláda národnej jednoty, schopná zapojiť časť Zväzu islamských súdov, ktorý je ústretová voči mierovému procesu a zmiereniu, ako aj šéfov klanov, ktorí nie sú zastúpení v súčasnej vláde;

15.  vyzýva Dočasnú federálnu vládu (DFV) Somálska, aby zrušila stav pohotovosti a znovu dosadila do funkcie predsedu parlamentu ako podmienku na realizáciu procesu národného zmierenia;

16.  zdôrazňuje naliehavú potrebu toho, aby DFV vymenovala zastupiteľské orgány pre kľúčové mestá vrátane Mogadiša a Kismaya s cieľom zabezpečiť politickú stabilitu a miestnu bezpečnosť v krátkodobom výhľade, a aby sa vzdala predstavy násilného odzbrojenia, najmä v Mogadiše, a namiesto toho aby rokovala o pláne dobrovoľného odzbrojenia;

17.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie politík a pomoci medzi Európskou úniou a členskými štátmi tak na úrovni vnútorných procesov v Európe, ako ak lepšou koordináciou činností na mieste, ktorú zabezpečuje delegácia Komisie (alebo členského štátu, ktorý je poverený dohliadaním na činnosť); zdôrazňuje potrebu plnej koordinácie medzi Európskou Úniou, jej členskými štátmi a príslušnými medzinárodnými aktérmi s cieľom zabezpečiť jednotný postup;

18.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zachovali a rozvíjali efektívne využívanie existujúcich nástrojov EÚ, ktoré boli vytvorené na zlepšenie dialógu medzi EÚ a orgánmi regiónu.

POSTUP

Názov	Africký roh: regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj
Číslo postupu	2006/2291(INI)
Gestorský výbor	DEVE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	AFET 14.12.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Miguel Portas 28.11.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	30.1.2006		27.2.2006
Dátum prijatia	27.2.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Panagiotis Beglitis, Véronique De Keyser, Hanna Foltyn-Kubicka, Bronisław Geremek, Ana Maria Gomes, Jana Hybášková, Ioannis Kasoulides, Eugen Mihăescu, Pasqualina Napoletano, Jacek Saryusz-Wolski, István Szent-Iványi, Inese Vaidere
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexandra Dobolyi, Milan Horáček, Jaromír Kohlíček, Erik Meijer, Miguel Portas
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

POSTUP

Názov	Africký roh: Regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj
Číslo postupu	2006/2291(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi	DEVE 14.12.2006
Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	AFET 14.12.2006			INTA 14.12.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia	INTA 22.11.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Filip Kaczmarek 3.10.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	18.12.2006		27.2.2006
Dátum prijatia	11.4.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	23 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Margrietus van den Berg, Josep Borrell Fontelles, Thierry Cornillet, Koenraad Dillen, Fernando Fernández Martín, Romana Jordan Cizelj, Maria Martens, Gay Mitchell, Miguel Portas, Horst Posdorf, Toomas Savi, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská, Mauro Zani
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Bowis, Milan Gaľa, Alain Hutchinson, Jan Jerzy Kułakowski, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Anne Van Lancker
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	17.4.2007
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)