SPRÁVA o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje

18.4.2007 - (KOM(2006)0486 – C6‑0319/2006 –2006/0165 (CNS)) - *

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Astrid Lulling

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje

(KOM (2006)0486 – C6‑0319/2006 –2006/0165 (CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM (2006)0486)[1],

–   so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0319/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0148/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 ODÔVODNENIE 4
(4) Táto diskusia viedla k druhej správe, ktorú Komisia predložila 26. mája 2004. V správe dospela k záveru, že je v jednotlivých členských štátoch potrebné zvýšiť konvergenciu sadzieb spotrebnej dane, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie vnútorného trhu, a to najmä v súvislosti s možným narušením hospodárskej súťaže a podvodmi.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 ODÔVODNENIE 4A (nové)
	(4a) Najúčinnejším spôsobom na dosiahnutie konvergencie spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje je daňová konkurencia, čo sa na druhej strane môže najlepšie podporiť voľným, neobmedzeným a skutočne uľahčeným pohybom týchto výrobkov cez vnútorné hranice Európskej únie, pričom daň sa bude ukladať až na mieste nákupu.
Odôvodnenie
Daňová konkurencia je pre spotrebiteľov a hospodárstvo EÚ výhodná. Dá sa zabezpečiť iba vtedy, ak sa jednotnému trhu umožní plné a slobodné pôsobenie, ako to bolo zakotvené v zakladajúcich zmluvách. Toto je jedno zo základných práv, ktoré naši občania očakávajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 ODÔVODNENIE 5
(5) Vzhľadom na to je nevyhnutné vyrovnať pokles reálnej hodnoty minimálnych sadzieb spotrebnej dane Spoločenstva z alkoholu a alkoholických nápojov. Minimálne sadzby by sa preto mali zvýšiť v súlade s infláciou.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 ODÔVODNENIE 6
(6) V záujme pomoci s ťažkosťami, ktoré môžu mať niektoré členské štáty s podstatným zvyšovaním svojich vlastných sadzieb v snahe dosiahnuť nové minimálne sadzby, je vhodné ustanoviť prechodné obdobia.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 ODÔVODNENIE 7
(7) Je takisto nevyhnutné spružniť a zefektívniť postup hodnotenia a upraviť hodnotiace obdobie. Súčasné dvojročné obdobie je príliš krátke na to, aby bolo možné náležite posúdiť zmeny v právnych predpisoch členských štátov. Hodnotenie by sa malo vykonávať každé štyri roky.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 ODÔVODNENIE 7A (nové)
	(7a) Stanovenie minimálnych sadzieb spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov smernicou 92/84/EHS nemalo za následok aproximáciu týchto sadzieb medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 ODÔVODNENIE 7B (nové)
	(7b) Takáto aproximácia by sa dala dosiahnuť iba tým, že by sa stanovila minimálna i maximálna sadzba prostredníctvom vypracovania kódexu správania, ktorý povedie členské štáty ku konvergencii ich sadzieb spotrebnej dane podľa zásady subsidiarity.
Odôvodnenie
Hovorí sa, že za posledných 15 rokov sa nedosiahla žiadna konvergencia sadzieb spotrebnej dane premietnutá do spotrebiteľských cien. Dôvodom tejto skutočnosti nie je revalorizácia minimálnych sadzieb, ale práve ich vysoká, ba dokonca rastúca výška v jednotlivých členských štátoch. S cieľom dosiahnuť cieľ konvergencie daňových sadzieb a vzhľadom na sprievodné relatívne mierne narušenie vnútorného trhu je potrebný všeobecný súhlas k tomu, aby sa od členských štátov s vysokým zdaňovaním žiadalo, aby znížili svoje sadzby spotrebnej dane.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 ODÔVODNENIE 7C (nové)
	(7c) Členské štáty, ktoré si želajú zvýšiť minimálne sadzby napríklad z dôvodu zohľadnenia inflácie, to môžu slobodne urobiť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 ODÔVODNENIE 7D (nové)
	(7d) Niektoré členské štáty stanovili sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov na úrovne, ktoré sú v niektorých prípadoch až desaťnásobne vyššie ako minimálne sadzby, aj napriek tomu, že tieto sadzby už zohľadňovali infláciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 ODÔVODNENIE 7E (nové)
	(7e) Súčasné minimálne výšky spotrebnej dane významne povzbudzujú tieňové hospodárstvo najmä v dvoch najnovších členských štátoch, Bulharsku a Rumunsku.
Odôvodnenie
HDP na jedného obyvateľa sa medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ významne líši. V dôsledku toho majú minimálne výšky spotrebnej dane na jednotlivé členské štáty rôzny dosah a oveľa viac zaťažujú spotrebiteľov v krajinách ako Bulharsko a Rumunsko. Logickým dôsledkom je zvýšená činnosť tieňového hospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 ODÔVODNENIE 7F (nové)
	(7f) Členské štáty, ktoré sa obávajú narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu v dôsledku zvýšenia objemu cezhraničného obchodu medzi ich štátom a susedným členským štátom, ktorý uplatňuje výrazne nižšie sadzby, môžu slobodne znížiť ich vlastné sadzby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 ODÔVODNENIE 7G (nové)
	(7g) Stanovenie sadzby spotrebnej dane prislúcha členským štátom a nemali by sa predpisovať minimálne sadzby, pokiaľ nie sú stanovené maximálne sadzby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 ODÔVODNENIE 8
(8) Smernica 92/84/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,	(8) Smernica 92/84/CEE by sa preto mala úplne zrušiť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 ČLÁNOK 1 Článok 1, článok 3 odsek 1 pododsek 1 a Články 4, 6 a 8 (smernica 92/84/EHS)
Smernica 92/84/ES sa mení a dopĺňa takto: 1. Článok 1 sa nahrádza takto: „Článok 1 Najneskôr do 1. januára 2008 uplatňujú členské štáty minimálne sadzby spotrebnej dane v súlade s ustanoveniami tejto smernice.“ 2. V článku 3 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Od 1. januára 2008 je minimálna sadzba spotrebnej dane z alkoholu a alkoholu obsiahnutého v iných nápojoch, ako sú uvedené v článkoch 4, 5 a 6, stanovená na 720 EUR na hektoliter čistého alkoholu.“ 3. Článok 4 sa nahrádza takto: „Článok 4 Od 1. januára 2008 je minimálna sadzba spotrebnej dane z medziproduktov stanovená na 59 EUR na hektoliter produktu.“ 4. Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok 6 Od 1. januára 2008 je minimálna sadzba spotrebnej dane z piva stanovená na základe konečného produktu:   a) 0,98 EUR na hektoliter/stupeň Plató;   b) 2,45 EUR na hektoliter/stupeň alkoholu.“   5. Vkladá sa tento článok 7a: „Článok 7a Odchylne od článku 1 môžu členské štáty, ktoré k 31. decembru 2007 uplatňovali spotrebnú daň, ktorej sadzbu by museli zvýšiť minimálne o 10 % v snahe dosiahnuť minimálne sadzby ustanovené v článkoch 3, 4 a 6, odložiť uplatňovanie minimálnych sadzieb spotrebnej dane do 1. januára 2009. V prípade, že sa vyžaduje zvýšenie sadzby minimálne o 20 %, uplatňovanie minimálnych sadzieb spotrebnej dane sa odloží do 1. januára 2010.“ 6. Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Každé štyri roky, prvýkrát najneskôr do 31. decembra 2010, Komisie preskúma sadzby spotrebnej dane ustanovené v tejto smernici. Predloží prípadne aj správu alebo návrh. Rada v súlade s článkom 93 zmluvy prijme potrebné opatrenia.“	Článok 1, článok 3 ods. 1 podods. 1 a články 4, 6 a 8 smernice 92/84/ES sa týmto rušia.
Odôvodnenie
Členské štáty s nižšou výškou spotrebnej dane denominovanej v EUR sú vlastne tie, ktoré vykazujú HDP na obyvateľa nižší než priemer EÚ a zaostávajú v úrovni miezd. Okrem toho je pozoruhodné, že tieto „doháňajúce krajiny“ sú nútené vstúpiť do eurozóny, len čo splnia potrebné kritériá. V dôsledku toho, že vstup do eurozóny je podmienený trvalo udržateľnou nízkou mierou inflácie, každé zvýšenie spotrebnej dane musí byť zavedené bez toho, že by sa protiinflačná politika odklonila od dodržiavania klesavej tendencie indexu spotrebiteľských cien.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 ČLÁNOK 1A (nový)
	Článok 1a Kódex správania
	Na návrh Komisie členské štáty do 31. decembra 2009 stanovia kódex správania, ktorý stanovuje, že tie členské štáty, ktoré ukladajú sadzby spotrebnej dane vyššie ako priemer EÚ, by mali prijať opatrenia s cieľom zmraziť svoje spotrebné dane a postupne ich znižovať v závislosti od stavu svojich hospodárskych cyklov. Členské štáty, ktoré ukladajú spotrebné dane nižšie ako priemer EÚ by nemali na základe opatrení z 1. januára 2007 spotrebné dane znižovať, ale mali by skôr zvážiť zvýšenie svojich sadzieb o primeranú výšku v závislosti od stavu svojich hospodárskych cyklov.   Uplatňovanie kódexu správania by malo byť po prvý raz revidované v štvrtom roku od jeho prijatia.
Odôvodnenie
Rovnaké ako pri pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 14.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 ČLÁNOK 2
Článok 2 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2007. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.	vypúšťa sa
2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Legislatívny kontext

Dňa 8. septembra 2006 prijala Európska komisia návrh smernice, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje[1].

Cieľom tohto návrhu je zvýšenie minimálnych sadzieb, údajne aby sa zohľadnila inflácia a aby sa zabránilo poklesu skutočnej hodnoty sadzieb zachovaním úrovne, ktorá bola stanovená Radou v roku 1992. Na základe štatistických údajov Eurostatu o ročnej miere zmeny HISC (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) Komisia vypočítala, že celková miera inflácie v EÚ medzi rokmi 1993 a 2006 predstavovala rádovo 31 %.

Produkt	Sadzba vyjadrená v	Súčasná minimálna sadzba	Minimálna navrhovaná sadzba
Víno	hl	0 €	0 €
Pivo	hl/stupeň Plato alebo hl/stupeň alkoholu	0,748 € alebo 1,87 €	0,98 € alebo 2,45 €
Medziprodukty	hl	45 €	59 €
Alkohol	hl čistého alkoholu	550 €	720 €

Toto zvýšenie minimálnych sadzieb pre pivo, čistý alkohol a medziprodukty by sa týkalo 9 z 27 členských štátov, ktoré by boli nútené zvýšiť nimi uplatňované sadzby spotrebnej dane. Medzi dotknuté členské štáty patrí Lotyšsko, Malta, Česká republika, Nemecko, Luxembursko, Litva, Španielsko, Rumunsko a Bulharsko. Ostatné členské štáty uplatňujú sadzby, ktoré sú vyššie ako minimálne sadzby.

Niektoré členské štáty, ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Fínsko a Švédsko uplatňujú sadzby, ktoré ďaleko prevyšujú minimálne sadzby. Napríklad v prípade piva sú uplatňované sadzby vyššie ako 15 € za hektoliter a za stupeň alkoholu hotového výrobku, v porovnaní s minimálnou sadzbou 1,87 €, ktorá by sa po návrhu Komisie mala zvýšiť na 2,45 €.

2. Argumenty Európskej komisie

Jedným z hlavných argumentov, ktoré predložila Rada a Komisia s cieľom zvýšenia minimálnych sadzieb spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov je obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže a podpora jednotného trhu. Vplyv takéhoto zvýšenia minimálnych sadzieb by však bol minimálny, pretože rozdiely medzi členskými štátmi by zostali značné.

Ďalším predloženým argumentom je boj proti narušovaniu hospodárskej súťaže, ktoré je priamo naviazané na rozdielne sadzby medzi susediacimi členskými štátmi. Vplyv zvýšenia minimálnych sadzieb by na tejto situácii nič nezmenil. Napríklad úroveň cezhraničného obchodu medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom ako aj medzi Fínskom a Estónskom nebude zasiahnutá zvýšením minimálnych sadzieb vzhľadom na to, že sa týchto štátov netýka.

Zvýšenie minimálnych sadzieb by mohlo mať vplyv na cezhraničný obchod medzi Nemeckom a Švédskom na jednej strane ako aj Dánskom na strane druhej, avšak tento vplyv by bol takisto minimálny, vzhľadom na to, že aj napriek zvýšeniu sadzieb v Nemecku by boli švédske sadzby stále sedem krát vyššie a dánske sadzby tri krát vyššie ako nemecké sadzby.

3. Stanovisko spravodajcu

Je nutné konštatovať, že smernica 92/84/EHS, ktorou sa zaviedli minimálne sadzby, počas 15 rokov nespôsobila aproximáciu sadzieb spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje, ale mala skôr opačný účinok.

Spotrebná daň z piva s 5 % obsahom alkoholu je v Českej republike a na Malte 0,09 € a vo Fínsku 1,43 €. Za 70 cl nešumivého vína s maximálne 15 % obsahom alkoholu je treba vo Francúzsku zaplatiť 0,02 € a v Írsku 1,91 €. Za 70 cl šumivého vína s 15 % obsahom alkoholu je maximálna spotrebná daň vo Francúzsku 0,06 € a v Írsku 3,82 €. Za 70 cl medziproduktu s 22 % obsahom alkoholu je potrebné v Grécku zaplatiť 0,31 € a vo Fínsku 4,94 €. 70 cl liehovín so 40 % obsahom alkoholu zdaňuje Cyprus 1,68 € a Švédsko 15,41 €.

Ak členské štáty, ktoré doposiaľ uplatňujú minimálne sadzby stanovené v roku 1992, chceli tieto sadzby zvýšiť či už z dôvodu vyhnutia sa poklesu skutočnej hodnoty týchto sadzieb, alebo z dôvodu zvýšenia ich daňových príjmov, mohli a stále majú možnosť to urobiť.

Ak sa tak v prípade niektorých členských štátov nestalo, je z toho potrebné vyvodiť záver, že dotknuté členské štáty, z ktorých sú tri zo starých a šesť z nových členských štátov, majú k takémuto konaniu pádne dôvody, ktoré je potrebné rešpektovať.

Členské štáty, ktoré stanovili výšku sadzieb spotrebných daní výrazne vyššie ako minimálne sadzby, a ktoré sa sťažujú na narastajúci objem cezhraničného obchodu, by nemali zabúdať na fakt, že zvyšovanie objemu cezhraničného obchodu prostredníctvo voľného pohybu tovaru je jedným z cieľov jednotného trhu. Daňová konkurencia na jednotnom trhu je úplne legitímna.

Nie je dôvod hovoriť o narušení hospodárskej súťaže vyplývajúceho z rozdielnych sadzieb, pretože členské štáty majú možnosť slobodne stanoviť výšku týchto sadzieb.

Minimálne sadzby, ktoré boli stanovené v roku 1992 a uplatňované menšinou súčasných členských štátov, nezabránili ostatným členským štátom prehlbovať priepasť medzi sadzbami uplatňovanými v súčasnosti 27 členskými štátmi prostredníctvom opakovaného zvyšovania ich sadzieb.

Stanovenie minimálnych sadzieb preto už nemá žiadne opodstatnenie. Príslušné právne predpisy Spoločenstva je treba zrušiť.

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na fakt, že príjmy zo spotrebných daní predstavujú v priemere 2,7 % HDP v EÚ 25. Spotrebné dane z ropných produktov a z tabaku, a v niektorých členských štátoch aj z energií, predstavujú najväčšiu časť z tohto percentuálneho podielu. V členských štátoch, ktoré uplatňujú sadzby spotrebnej dane z alkoholických nápojov blízke minimálnym sadzbám, tvoria príjmy z týchto daní iba malú časť z tohto percentuálneho podielu.

V prípade Nemecka boli v roku 2002 príjmy zo spotrebných daní z piva vo výške 808,99 miliónov €, príjmy zo spotrebnej dane z cigariet boli vo výške 13346,42 miliónov €, to znamená viac o 13 miliárd €. Daňové príjmy zo spotrebnej dane z bezolovnatého benzínu boli vo výške 22,7 miliárd €. Spotrebné dane z alkoholických výrobkov teda v porovnaní s daňovými príjmami zo spotrebných daní z tabaku a ropných produktov predstavujú pre štátnu pokladnicu relatívne malý príjem.

V konečnom dôsledku, ak zohľadníme administratívne a byrokratické náklady spojené s výberom spotrebných daní, vo väčšine prípadov umožňujú príjmy vytvorené spotrebnými daňami z alkoholu tieto náklady iba pokryť a čistý príjem je minimálny, prípadne nie je žiadny v členských štátoch, ktoré uplatňujú minimálne sadzby. Prečo by sa im mali určovať minimálne sadzby, keď si voľne môžu stanoviť vyššie sadzby v závislosti od ich rozpočtových potrieb?

4. Závery

Existencia minimálnych sadzieb nemala počas 15 rokov žiaden vplyv na zblíženie sadzieb spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje a v ničom neprispieva k vyriešeniu údajného narušenia hospodárskej súťaže. Zvyšovanie objemu cezhraničného obchodu nie je výsledkom minimálnych sadzieb, ale prehnaných sadzieb uplatňovaných severskými členskými štátmi.

Komisia zdôrazňuje minimálny vplyv svojho návrhu na zvýšenie minimálnych sadzieb spotrebných daní na alkoholické nápoje na zvýšenie koncových cien. Zabúda však, že každé zvýšenie minimálnych sadzieb sa odrazí na koncových cenách prostredníctvom znásobovacieho účinku (DPH a ziskové marže) a bude mať tak inflačný efekt, hlavne v nových členských krajinách, ktoré sú oprávnene proti tomuto návrhu.

Z takéhoto opatrenia nebude mať žiaden zisk ani spotrebiteľ, ani výrobcovia. V takejto situácii stratili minimálne sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov ich opodstatnenie. Je teda možne ich zrušiť, čo však nezabráni členským štátom zachovať súčasné sadzby, prípadne ich aj zvýšiť na ich vlastnú zodpovednosť.

• [1]  KOM(2006)0486, 8. 9. 2006.

POSTUP

Názov	Aproximácia sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje
Referenčné čísla	KOM(2006)0486 - C6-0319/2006 - 2006/0165(CNS)
Dátum konzultácie s EP	26.9.2006
Gestorský výbor        Dátum oznámenia na schôdzi	ECON 28.9.2006
Výbory požiadané o stanovisko        Dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 28.9.2006		AGRI 28.9.2006
Bez predloženia stanoviska        Dátum rozhodnutia	ENVI 3.10.2006		AGRI 3.10.2006
Spravodajkyňa        Dátum menovania	Astrid Lulling 25.9.2006
Prerokovanie vo výbore	24.1.2007		28.2.2007		27.3.2007
Dátum prijatia	11.4.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 15 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Udo Bullmann, David Casa, Manuel António dos Santos, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in ‘t Veld, Othmar Karas, Christoph Konrad, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Lapo Pistelli, Joop Post, John Purvis, Alexander Radwan, Dariusz Rosati, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Lydia Shouleva, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Ieke van den Burg
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jorgo Chatzimarkakis, Pilar del Castillo Vera, Harald Ettl, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Thomas Mann, Maria Petre, Gianni Pittella
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Gianluca Susta, Martin Dimitrov