SPRÁVA o následkoch havárie v Thule v roku 1968 na verejné zdravie (petícia 720/2002)
20.4.2007 - (2006/2012(INI))
Výbor pre petície
Spravodajkyňa: Diana Wallis
PR_INI_art192
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o následkoch havárie v Thule v roku 1968 na verejné zdravie (petícia 720/2002)
Európsky parlament,
— so zreteľom na petíciu 720/2002,
– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o ES, ktorý udeľuje každému občanovi Únie právo podať petíciu Európskemu parlamentu v súlade s článkom 194 tejto zmluvy,
– so zreteľom na článok 107c Zmluvy o Euratome a článok 194 Zmluvy o ES, ktoré udeľujú každému občanovi Únie, ako aj každej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte právo podať jednotlivo alebo spoločne s inými občanmi alebo osobami, Európskemu parlamentu petíciu vo veci, ktorá patrí do oblasti pôsobnosti Spoločenstiev a ktorá sa ho priamo týka,
– so zreteľom na smernicu Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia[1]1,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. apríla 2005 a 9. marca 2006 vo veciach C-61/03 Komisia/Spojené kráľovstvo a C-65/04 Komisia/Spojené kráľovstvo,
– so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre petície (A6‑0156/2007),
A. po zohľadnení podstatných otázok a vážnych problémov, ktoré predniesol predkladateľ petície a zásadného významu cieľa ochraňovať zdravie verejnosti a životné prostredie pred nebezpečenstvami súvisiacimi s využívaním jadrovej energie tak, ako ich uznal Súdny dvor,
B. keďže petícia odhalila, že pracovníci a obyvatelia boli po havárii amerického lietadla B-52, ktoré prevážalo jadrové zbrane, v grónskom Thule v roku 1968 ožiarení mimoriadne nebezpečným plutóniom obsiahnutým v zbraniach,
C. keďže mnohí, ktorí haváriu v Thule prežili, zomreli na choroby súvisiace s ožiarením z dôvodu nedostatočného lekárskeho dohľadu a ďalší, ktorí prežili, žijú s rizikom, že sa u nich takáto smrteľná choroba vyvinie,
D. keďže monitorovanie zdravia ľudí, ktorí prežili haváriu v Thule, by umožnilo včasné zistenie chorôb z ožiarenia a ich liečbu,
E. keďže dánska vláda vyjadrila svoj úmysel podporovať maximálnu otvorenosť o operácii na odstránenie následkov havárie v Thule,
F. keďže článok 2 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) stanovuje, že Spoločenstvo „zavádza jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov, a zabezpečuje ich uplatňovanie“,
G. keďže Súdny dvor zastáva názor, že kapitola o ochrane zdravia v Zmluve o Euratome predstavuje „koherentný celok, ktorý priznáva Komisii právomoci určitého značného rozsahu s cieľom ochraňovať obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami spôsobenými jadrovou kontamináciou“[2]1 a keďže Súdny dvor taktiež podporuje široký výklad ustanovení uvedenej kapitoly tak, aby „bola zabezpečená jednotná a účinná ochrana zdravia verejnosti pred nebezpečenstvami zapríčinenými ionizujúcim žiarením akéhokoľvek pôvodu“[3]2.
H. keďže Komisia a Dánske kráľovstvo sústavne odmietajú uznať uplatniteľnosť Zmluvy o Euratome a na jej základe prijatých sekundárnych právnych predpisov na dodatočné účinky havárie v Thule,
1. upozorňuje na to, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa právne predpisy Spoločenstva v zásade vzťahujú na budúce účinky situácií, ktoré nastali predtým, ako nový predpis nadobudol účinnosť;
2. zastáva názor, že Zmluva o Euratome sa stala pre Dánske kráľovstvo uplatniteľnou a záväznou hneď odo dňa pristúpenia s tým, že sa vzťahovala na budúce účinky situácií, ktoré nastali predtým, ako Dánske kráľovstvo pristúpilo k Spoločenstvám;
3. podotýka, že Zmluva o Euratome sa na Grónsko vzťahovala dvanásť rokov, a to od pristúpenia Dánska v roku 1973 do nadobudnutia účinnosti zmluvy 1. januára 1985, ktorou sa so zreteľom na Grónsko menia a dopĺňajú zmluvy o založení Európskych spoločenstiev; domnieva sa však, že vzhľadom na to, že druhá spomenutá zmluva nemá retroaktívny účinok, ostávajú pre Dánske kráľovstvo záväzné všetky existujúce zákonné povinnosti súvisiace s udalosťami, ktoré sa udiali na území Grónska pred 1. januárom 1985 a okrem toho nie sú dodatočné účinky havárie z roku 1968 na ľudské zdravie ohraničené územím Grónska, keďže sa odvtedy mnohí pracovníci vrátane občanov EÚ presťahovali na dánsku pevninu;
4. berie na vedomie najnovšiu judikatúru, podľa ktorej sa Zmluva o Euratome „nevzťahuje na využívanie jadrovej energie na vojenské účely“[4]3; domnieva sa však, že Súdny dvor jasne spojil svoj obmedzujúci výklad rozsahu pôsobnosti Zmluvy o Euratome s potrebou ochraňovať základné národné záujmy obrany členských štátov;
5. trvá na tom, že sa nemožno odvolávať na spomínané vymedzenie rozsahu pôsobnosti Zmluvy o Euratome s cieľom obísť uplatňovanie právnych predpisov na ochranu zdravia v situáciách, keď sa údajný vojenský účel týka tretieho štátu, keď použitie jadrovej energie je porušením medzinárodnej dohody a keď jediná reálna súvislosť s obranným záujmom členského štátu spočíva v tom, že sa jadrový materiál ocitol na jeho území;
6. upozorňuje na to, že článok 2 ods. 3 smernice 96/29/Euratom sa vzťahuje na prípady pretrvávajúceho vystavenia spôsobeného dodatočnými účinkami rádiologickej havárie;
7. vyzýva Dánske kráľovstvo, aby v úzkej spolupráci s grónskymi úradmi a v súlade s článkom 38 uvedenej smernice „iniciovalo dozorné a intervenčné opatrenia“ v súvislosti s trvajúcimi dodatočnými účinkami havárie v Thule, a aby v súlade s článkom 53 tejto smernice uskutočnilo „opatrenia na monitorovanie ožiarenia“ a vykonalo „príslušný zásah pri zohľadnení skutočných charakteristík situácie“;
8. vzhľadom na to, že základné práva tvoria integrálnu súčasť všeobecných zásad právnych predpisov Spoločenstva a so zreteľom na pozitívne povinnosti obsiahnuté v článkoch 2 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zapájajú do nebezpečných aktivít, ktoré by mohli mať skrytý nepriaznivý vplyv na zdravie zúčastnených osôb, aby zabezpečili vytvorenie účinného a prístupného postupu, ktorý by týmto ľuďom umožnil získať všetky príslušné a náležité informácie;
9. vyzýva členské štáty, aby bezodkladne zaviedli a uplatňovali smernicu 96/29/Euratom a nalieha na Komisiu, aby v tejto súvislosti dôsledne stíhala každé porušenie plnenia ich povinností;
10. vyjadruje pochybnosti o tom, že Dánske kráľovstvo v plnom rozsahu splnilo svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 96/29/Euratom v súvislosti s haváriou v Thule a jej dodatočnými účinkami;
11. vyjadruje veľké znepokojenie nad súčasnou existenciou rozdielov v ochrane zdravia obyvateľstva so zreteľom na využívanie jadrovej energie na vojenské účely;
12. vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh na riešenie závažných dôsledkov využívania jadrovej energie na vojenské účely na verejné zdravie a životné prostredie tak, aby sa napravil tento nedostatok;
13. zastáva názor, že hlavné ustanovenia Zmluvy o Euratome neboli podstatným spôsobom zmenené a doplnené od nadobudnutia jej účinnosti a treba ich aktualizovať;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Dánskeho kráľovstva.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Okolnosti predchádzajúce petícii, ktorú predložil J. Carswell (petícia 720/2002)
21. januára 1968 havaroval americký bombardér B-52 s viacerými jadrovými zbraňami na palube blízko leteckej základne v Thule na severozápade Grónska, pričom sa z neho uvoľnilo niekoľko kíl plutónia obsiahnutého v zbraniach. Šiestim zo siedmich členov posádky sa podarilo bezpečne katapultovať. Plutónium však kontaminovalo sneh a ľad v oblasti havárie a silný vietor a voda ho rozniesli do rozľahlej oblasti. Viac ako tisíc dánskych civilných zamestnancov zabezpečovalo údržbu a iné nevojenské služby na leteckej základni.
Dánski civilní zamestnanci, miestni obyvatelia Grónska a zamestnanci z USA sa ponáhľali na miesto havárie v snahe o záchranné operácie. V nadväznosti na to vykonali USA v tejto oblasti operácie na odstránenie žiarenia, ktorých sa dánski pracovníci zúčastnili ako dobrovoľníci pri odstraňovaní kontaminovaného materiálu spolu so zamestnancami z USA. Nikto z dobrovoľníkov nemal žiadnu skúsenosť so zaobchádzaním s materiálom kontaminovaným žiarením alebo odbornú prípravu na zaobchádzanie s ním. Po skončení operácií na odstránenie následkov havárie armáda USA vykonávala pravidelné lekárske kontroly zamestnancov leteckých síl USA, ktorí slúžili v Thule v čase havárie a po nej. Dánska vláda neuskutočnila žiadne podobné lekárske kontroly dánskych civilných pracovníkov a obyvateľov Grónska, z ktorých mnohí naďalej pracovali na základni v Thule a žili v tejto oblasti mnoho rokov po havárii.
V čase havárie bol predkladateľ petície zamestnaný ako civilný pracovník (špedičný pracovník) na leteckej základni v Thule a pracoval a žil tam naďalej až do roku 1971. Počas tohto obdobia sa predkladateľ petície z času na čas vrátil na miesto havárie a bol zapojený do odstraňovania kontaminovaných trosiek v rámci operácií na odstránenie následkov havárie. Okrem toho, rovnako ako mnohí pracovníci v Thule, používal ľad z neďalekého fjordu do nápojov. V osemdesiatych rokoch sa zdravotný stav predkladateľa petície vážne zhoršil a neskôr mu diagnostikovali rakovinové ochorenie pažeráku a žalúdka. Podstúpil osem ťažkých operácií a mnoho jednodňových pobytov v nemocnici. Najnovšie mu diagnostikovali ochorenie štítnej žľazy.
Predkladateľ petície vyjadruje sťažnosť, že dánske úrady v tom čase neevakuovali pracovníkov z miesta havárie, nevarovali a neinformovali ich o rozsiahlom ožiarení a nevykonali s tým spojené potrebné lekárske testy a prehliadky. Tvrdí, že jeho stav súvisí s vystavením plutóniu z jadrových zbraní prevážaných lietadlom, ktoré havarovalo v roku 1968. Na základe toho predkladateľ petície žiada o prístup k existujúcim údajom o nehode a jej dôsledkoch a vykonanie pravidelných riadnych lekárskych vyšetrení.
Hlavným tvrdením petície je, že dánska vláda nedodržala ustanovenia smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES 1996 L 159, s. 1; ďalej len „smernica“).
Prvé vedecké správy vydané dánskou vládou, ktoré uvádzali, že neexistuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie, sú spochybňované súkromnými lekárskymi správami a predbežnou správou Sekcie pre výskum žiarenia dánskeho národného laboratória Risř z roku 2005 o kontaminácii oblasti Thule. Z dôvodu zvyšujúceho sa počtu úmrtí a ochorení na rakovinu v súvislosti s vystavením žiareniu bývalých pracovníkov v Thule, založili bývalí pracovníci v roku 1986 združenie (Foreningen For Straaleramte Thulearbejdere) na skúmanie možných účinkov leteckej havárie z roku 1968 na ich zdravie. Keďže pracovníci v Thule neboli jednotlivo kontrolovaní v súvislosti s vystavením žiareniu, združenie požiadalo dánsku vládu, aby im umožnila prístup k relevantným záznamom o ožiarení životného prostredia. Z týchto záznamov mali v úmysle odhadnúť možné dávky ožiarenia, ktoré ich zasiahli a možné následky na svojom zdraví. Napriek mnohým žiadostiam však tieto záznamy nikdy nedostali. Predkladateľ petície tvrdí, že dánska vláda urobila apriórne politické rozhodnutie vedecky neskúmať zdravotné sťažnosti tých, ktorí prežili haváriu v Thule, a namiesto toho im ponúkla vyplatenie odškodnenia ex gratia za psychickú ujmu, ktorú utrpeli. Toto odškodnenie bolo vyplatené všetkým osobám, ktoré boli na mieste alebo cestovali v blízkosti oblasti havárie kontaminovanej ožiarením v období od 21. januára 1968 do 17. septembra 1968, okrem vedcov dánskej vlády a zamestnancov Spojených štátov. Odhaduje sa, že toto odškodnenie dostalo 2 400 ľudí, pričom sa nerozlišovalo medzi účastníkmi operácií na odstránenie následkov havárie a ostatnými ľuďmi, medzi ktorými boli napríklad miestni obyvatelia alebo cestujúci, ktorí sa operácií nezúčastnili. Spravodajkyni boli poskytnuté dôkazy, že najmenej v dvoch prípadoch bola žiadosť pacienta o následnú liečbu na klinike zamietnutá na základe toho, že týmto odškodnením sa celá vec uzavrela.
Výbor pre petície vyhlásil petíciu pána Carswella za prípustnú 14. marca 2003.
2. Časové uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva na skutočnosti, ktoré sú obsahom petície
Môže sa smernica vzťahovať na haváriu z roku 1968, ktorá sa stala predtým, ako smernica nadobudla účinnosť a pred pristúpením Dánskeho kráľovstva k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len Zmluva o Euratome)?
Komisia tvrdí, že smernica 96/29/Euratom sa nemôže vzťahovať na následky nehody, ktorá sa stala v roku 1968, v čase, keď Dánske kráľovstvo ani len nebolo členským štátom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa však právne predpisy Spoločenstva v zásade vzťahujú na budúce účinky situácií, ktoré nastali predtým, ako nový predpis nadobudol účinnosť. Súdny dvor napríklad použil túto zásadu na uplatňovanie diskriminačného procesného pravidla pri skutočnostiach, ktoré sa stali pred pristúpením Rakúska k EÚ[1]1.
Tento výklad je posilnený skutočnosťou, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) dôsledne potvrdzuje svoju jurisdikciu a uplatniteľnosť článkov 2 a 8 EDĽP (Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) na dodatočné účinky vystavenia žiareniu, ku ktorému došlo pred prijatím jurisdikcie ESĽP členským štátom. Na tomto základe nebola sťažnosť chorej dcéry vojaka, ktorý slúžil v Britskom kráľovskom letectve a bol vystavený žiareniu v roku 1958 na Vianočnom ostrove, neprípustná z dôvodu, že Spojené kráľovstvo prijalo jurisdikciu ESĽP v roku 1966[2]2.
Zmluva o Euratome bola pre Dánske kráľovstvo uplatniteľná a záväzná hneď odo dňa pristúpenia s tým, že sa vzťahovala na budúce účinky situácií, ktoré nastali predtým, ako Dánske kráľovstvo pristúpilo k Spoločenstvám. V tejto súvislosti je nepodstatné, že sa havária stala pred pristúpením Dánska k Zmluve o Euratome, keďže účinky tejto havárie pretrvávajú. Vzhľadom na dlhotrvajúce účinky na ľudské zdravie vyvolané vystavením žiareniu (latentné obdobie rakoviny a chorôb spôsobených žiarením sa pohybuje od 20 do 60 rokov) žijú všetci, ktorí prežili haváriu s rizikom a naliehavo potrebujú primeraný lekársky dozor. Niet teda pochýb o tom, že dodatočné účinky havárie z roku 1968 pretrvali do príslušného dátumu, t. j. do 13. mája 2000[3]1.
3. Územné uplatňovanie Zmluvy o Euratome v Grónsku
Otázkou je, či sa smernica môže vzťahovať na dodatočné účinky havárie v Grónsku, na ktoré sa Zmluva o Euratome nevzťahuje od 1. januára 1985.
V čase havárie bolo Grónsko súčasťou územia Dánskeho kráľovstva. Pokiaľ však ide o územné uplatňovanie Zmluvy o Euratome, treba brať do úvahy zmluvu, ktorou sa so zreteľom na Grónsko menia a dopĺňajú zmluvy o založení Európskych spoločenstiev z 1. januára 1985 (Ú. v. ES L 29, 1.2.1985, s. 1, ďalej len Zmluva s Grónskom). Článok 5 tejto zmluvy začlenil túto zmenu a doplnenie článku 198 do Zmluvy o Euratome: „Táto zmluva sa nevzťahuje na Grónsko.“ Keďže Zmluva s Grónskom nadobudla účinnosť 1. januára 1985 (pozri článok 6), vyplýva z toho, že sa Zmluva o Euratome na Grónsko po tomto dátume nevzťahuje.
Zmluva o Euratome sa teda vzťahovala na Grónsko dvanásť rokov, a to od pristúpenia Dánska v roku 1973 do nadobudnutia účinnosti Zmluvy s Grónskom. Avšak vzhľadom na to, že táto zmluva nemá retroaktívny účinok, je Dánske kráľovstvo naďalej viazané existujúcimi zákonnými povinnosťami v súvislosti s udalosťami, ktoré sa udiali na území Grónska pred 1. januárom 1985. Okrem toho nie sú dodatočné účinky havárie z roku 1968 na ľudské zdravie ohraničené územím Grónska, keďže sa odvtedy mnohí pracovníci vrátane občanov Európskej únie presťahovali na pevninu do Dánska. Dánske kráľovstvo je preto povinné poskytovať lekársky dohľad a relevantné informácie ľuďom, ktorých zdravie stále trpí v dôsledku dlhotrvajúcich účinkov nehody v Thule, odhliadnuc od vylúčenia Grónska z územného rozsahu pôsobnosti Zmluvy o Euratome. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenia smernice nevyhnutne nezaväzujú členský štát, aby prijal vykonávacie opatrenia presne na tom mieste, na ktorom sa rádiologická havária stala. V skutočnosti môže byť vykonávanie týchto povinností zaistené na inom mieste v rámci územia členského štátu.
V dôsledku toho treba zistiť, či niektoré ustanovenie smernice zaväzuje Dánske kráľovstvo prijať opatrenia, o ktoré žiada predkladateľ petície.
4. Uplatniteľnosť Zmluvy o Euratome na vojenské činnosti
Komisia vo svojich ústnych príspevkoch Výboru pre petície namietala, že Zmluva o Euratome a sekundárne právo v nej prijaté nie sú uplatniteľné na body petície, pretože zmluva sa nevzťahuje na využívanie jadrovej energie na vojenské účely.[4]
Generálny advokát a Súdny dvor sa vo veci C-61/03 o reaktore Jason zhodli, že v rokovaniach, ktoré viedli k podpísaniu Zmluvy o Euratome, sa uvažovalo o uplatnení jadrovej energie využívanej na vojenské účely, ale tento bod zostal nevyriešený. Súdny dvor prijal argumenty Spojeného kráľovstva a Francúzska, pričom skutočnosť, že Zmluva o ES obsahovala výnimky týkajúce sa verejnej bezpečnosti, ale žiadne sa nenachádzali v Zmluve o Euratome, znamenala, že Zmluva o Euratome sa vôbec netýkala jadrovej energie využívanej na vojenské účely. „Je však zjavné, že uplatnenie takýchto ustanovení na zariadenia, výskumné programy a na ďalšie vojenské činnosti by mohlo ohroziť základné záujmy národnej obrany členských štátov. V dôsledku toho, ako to správne tvrdí Spojené kráľovstvo a Francúzska republika, neprítomnosť v spomenutej Zmluve akejkoľvek derogácie stanovujúcej spôsoby, akými sa môžu členské štáty dovolávať týchto základných záujmov a chrániť ich, umožňuje vyvodiť záver, že činnosti spadajúce do vojenskej oblasti sú vylúčené z pôsobnosti tejto Zmluvy.“[5]
Takýto obmedzujúci výklad pôsobnosti Zmluvy o Euratome sa potvrdil aj vo veci C-65/04 o atómovej ponorke HMS Tireless.[6]
Osobitná skupina bodov vzťahujúcich sa na petíciu musí byť od dvoch vyššie uvedených posudkov odlíšená z niekoľkých dôvodov.
Z bodu 36 vo veci o reaktore Jason vyplýva, že vylúčenie vojenskej oblasti z pôsobnosti Zmluvy o Euratome znamená ochranu „základných záujmov národnej obrany členských štátov“. Táto myšlienka je posilnená druhou vetou bodu, ktorá stanovuje, že bez jednoznačného vylúčenia Zmluvy o Euratome členské štáty nemôžu primerane ochraňovať „tieto [základné] záujmy [národnej obrany]“. Je preto zrejmé, že Súdny dvor jasne spojil svoj obmedzujúci výklad s potrebou ochraňovať základné záujmy národnej obrany členských štátov.
Vec o reaktore Jason sa týkala prijatia určitých informácií Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré poslalo požiadavku Spojenému kráľovstvu, aby zneškodnilo rádioaktívny odpad z vyradeného vojenského jadrového reaktora. Vec o HMS Tireless sa tiež týkala prijatia informácií, ktoré Spojenému kráľovstvu oznamovali požiadavky na núdzový plán evakuácie Gibraltáru v prípade rádiologickej havárie počas údržby a opravných prác na vojenskej ponorke s jadrovým reaktorom. Oba prípady sa týkali povinností, ktoré mal členský štát v súvislosti s využívaním jadrovej energie na vojenské účely, v tomto prípade, tým istým členským štátom.
Nebolo by správne usudzovať, že odôvodnením vylúčenia jadrovej energie využívanej na vojenské účely bolo, že záujem národnej obrany ktoréhokoľvek štátu by mohol byť ohrozený, ak by neexistoval žiaden dodatočný prvok spojitosti s členským štátom. Preto sa nemôže stať, aby toto vylúčenie pokrývalo využívanie jadrovej energie treťou krajinou, v ktorej to členský štát nepovolil (t. j. nedal súhlas, neoznačil sa za užívateľa, a tak nemá vlastnícke právo), ale kde miera ohrozenia zdravia v členskom štáte je malá. V takomto prípade základné záujmy národnej obrany členského štátu nie sú nijako ohrozené.
Preto zdravotné a bezpečnostné opatrenia Zmluvy o Euratome zasahujú do prípadov, keď obranný záujem nemá v žiadnom prípade nič spoločné s členským štátom (alebo iným členským štátom), v ktorom je využívanie jadrovej energie porušením medzinárodnej dohody a v ktorom jediným možným spoločným faktorom je, že k uvoľneniu jadrového materiálu došlo na území členského štátu. Okrem toho, takýto výklad sa nesnaží uložiť povinnosť posúdiť, či v každom jednotlivom prípade ide o základný záujem národnej obrany. Takýto prístup, ktorý pred Súdnym dvorom obhajovala Komisia, bol jednoznačne zamietnutý.
Pri uplatňovaní tejto analýzy na body petície Dánske kráľovstvo nikdy nemalo domáci energetický program ani pre civilné ani pre vojenské využívanie jadrovej energie. (Na rozdiel od Spojeného kráľovstva a Francúzska) Dánsko nevykonáva žiadne činnosti týkajúce sa využívania jadrovej energie na vojenské účely, čo ho oslobodzuje od povinnosti podávať správy, alebo iných povinností Zmluvy EURATOM alebo sekundárneho práva. Neexistuje žiadny dôkaz o vojenskom využívaní jadrovej energie v súčasných obranných činnostiach Dánska.
Zmienená havária, ktorá spôsobila radiáciu, bola zapríčinená Spojenými štátmi, treťou krajinou, a nie Dánskom. Aj napriek tomu, že Dánsko malo s USA v čase havárie lietadla B-52 uzatvorenú dohodu o obrane, dohoda zakazovala Spojeným štátom uskladňovať alebo rozmiestňovať jadrové zbrane v Grónsku, alebo lietať s takýmito zbraňami vo vzdušnom priestore Dánska. Dánska vláda Dánom verejne potvrdila, že žiadne povolenie na uskladňovanie, rozmiestňovanie alebo lietanie nad krajinou s takýmito zbraňami Spojené štáty nemajú a ani nedostanú a že dánsky parlament v tomto zmysle nezmenil ani nedoplnil dohodu o obrane. Z tohto dôvodu nie je odkaz na bilaterálnu dohodu v žiadnom prípade určujúci. Obyčajná skutočnosť, že existovala dohoda, ktorá pokrývala určité vojenské činnosti, neznamená, že na základe toho akákoľvek vojenská činnosť tretej krajiny na území členského štátu je de facto vylúčená z pôsobnosti Zmluvy o Euratome. Takýto záver by bol subjektívny a proti zdravému rozumu.
5. Výklad príslušného primárneho práva Súdnym dvorom
Článok 2 písm. b) stanovuje, že Spoločenstvo musí podľa Zmluvy o Euratome zaviesť jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov a zabezpečiť ich uplatňovanie.
Hlava II Zmluvy o Euratome nazvaná Podpora pokroku v oblasti jadrovej energie obsahuje najmä kapitolu 3 nazvanú Ochrana zdravia, ktorá pozostáva z článkov 30 až 39.
V tomto kontexte prvý odsek článku 30 uvedenej zmluvy vyžaduje predovšetkým vytvorenie základných noriem v rámci Spoločenstva na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia. Ako je stanovené v druhom odseku článku, výraz „základné normy“ znamená:
„a) najvyššie prípustné hodnoty, ktoré zaručujú postačujúcu bezpečnosť,
b) najvyššia prípustná úroveň vystavenia a kontaminácie,
c) východiskové princípy lekárskej kontroly pracovníkov.“
Článok 31 stanovuje postup vypracovania a prijatia základných noriem, zatiaľ čo prvý odsek článku 32 umožňuje, aby boli preskúmané alebo doplnené na návrh Komisie alebo členského štátu v súlade s postupom uvedeným v článku 31 zmluvy.
Súdny dvor rozhodol, že kapitola Zmluvy o Euratome o zdraví a bezpečnosti tvorí súdržný celok, ktorý udeľuje Komisii právomoci značnej pôsobnosti s cieľom chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikom jadrovej kontaminácie.[7] Tiež potvrdil obsiahly výklad opatrení, aby zabezpečil úplnú a účinnú ochranu zdravia širokej verejnosti pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z ionizujúceho žiarenia, bez ohľadu na jeho pôvod.[8] Okrem toho, Súdny dvor jasne stanovil, že tento obsiahly výklad sa vzťahuje na určitú spornú smernicu v súčasnej petícii.[9]
6. Vecná pôsobnosť smernice
Smernica, ktorá bola prijatá na základe článkov 31 a 32 Zmluvy o Euratome, má za cieľ skontrolovať súčasné základné normy[10] zvážením rozvoja vedeckých poznatkov týkajúcich sa ochrany pred žiarením.
Pôsobnosť smernice je vysvetlená v článku 2 v hlave II Pôsobnosť a je pravdepodobne oveľa obsiahlejšia ako predošlá smernica, ktorá je nahradená smernicou 80/836 EURATOM z 15. júla 1980.[11]
Prvý pododsek článku 2 stanovuje:
„ Táto smernica sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré obsahujú riziko vyplývajúce z ionizujúceho žiarenia z umelého žiariča alebo z prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, kde prírodné rádionuklidy sú alebo boli spracovávané vzhľadom na svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, a to:
a) výroba, spracovanie, manipulácia, použitie, držba, skladovanie, doprava, dovoz do a vývoz zo spoločenstva a uloženie rádioaktívnych látok,
b) prevádzka ľubovoľného elektrického zariadenia emitujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho zložky pracujúce pri rozdiele napätia viac ako 5 kV,
c) ľubovoľná iná činnosť stanovená členským štátom.“
Tretí pododsek článku 2 stanovuje nasledovné:
„V súlade s hlavou IX sa [smernica] vzťahuje aj na akýkoľvek zásah v prípadoch rádiologických havárií alebo v prípadoch trvalého ožiarenia vyplývajúceho z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulého alebo zastaralého spôsobu činnosti alebo pracovnej činnosti.“ (zvýšený dôraz)
V tomto zmysle odkaz na „prípady trvalého ožiarenia vyplývajúceho z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulého alebo zastaralého spôsobu činnosti alebo pracovnej činnosti“ v treťom pododseku článku 2 v hlave II Pôsobnosť stanovuje pri porovnaní s predošlými právnymi predpismi jasné rozšírenie pôsobnosti smernice.
Kapitola III Lekársky dozor nad pracovníkmi so zdrojmi ionizujúceho žiarenia stanovuje podrobné pravidlá o lekárskom dozore, ktoré obsahujú opatrenia umožňujúce neustály lekársky dozor po skončení práce, ak lekári považujú za potrebné sledovať zdravie príslušnej osoby [článok 31 ods. 3] a žiadosť, aby lekárske záznamy boli uchovávané dovtedy, kým jednotlivec nedosiahne alebo by bol dosiahol 75. rok života, ale v každom prípade najmenej 30 rokov od ukončenia práce obsahujúcej ožiarenie ionizujúcim žiarením (článok 34).
Článok 38 kapitoly IV Úloha členských štátov týkajúca sa ochrany pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia stanovuje nasledovné:
„1. Každý členský štát musí vytvoriť kontrolný systém alebo systémy v záujme presadenia ustanovení zavedených v súlade s touto smernicou a podľa potreby iniciovať dozorné a intervenčné opatrenia.
2. Každý členský štát musí vyžadovať, aby mali pracovníci na svoje požiadanie prístup k výsledkom ich individuálneho monitorovania vrátane výsledkov meraní, ktoré sa mohli použiť pri ich odhade alebo vyhodnotení ich dávok vyplývajúcich z meraní na pracoviskách.
(...)
5. Každý členský štát napomáha výmene všetkých dôležitých informácií o dávkach, ktoré prijal pracovník v predchádzajúcom období medzi príslušnými orgánmi alebo schválenými praktickými lekármi alebo schválenými orgánmi hygieny práce alebo kvalifikovanými expertmi alebo schválenými dozimetrickými službami v rámci Európskeho spoločenstva s cieľom vykonať lekársku prehliadku pred zamestnaním alebo zaradením pracovníka do kategórie A podľa článku 31 a kontrolovať ďalšie ožiarenie pracovníkov.“
Čo sa týka otázky zásahu, článku 53, ktorý sa nachádza v oddiely II Zásahy v prípadoch trvalého ožiarenia hlavy IX smernice, stanovuje nasledovné:
„Ak členské štáty zistili situáciu vedúcu k trvalému ožiareniu, ktoré vyplýva z dodatočných účinkov rádiologickej havárie alebo minulej činnosti, musia zaistiť, ak je to nutné, v rozsahu obsiahnutého rizika ožiarenia, aby:
a) bola vymedzená príslušná oblasť,
b) učinené opatrenia na monitorovanie ožiarenia,
c) vykonal sa príslušný zásah pri zohľadnení skutočných charakteristík situácie,
d) bol regulovaný prístup alebo využívanie pozemkov alebo budov nachádzajúcich sa vo vymedzenej oblasti.“
7. Uplatniteľnosť smernice na body petície
Pokiaľ ide o pojem „pracovníci“ v rámci kapitoly III smernice, mohla by byť načrtnutá analógia s obsiahlym výkladom tohto pojmu v Zmluve o ES. Súdny dvor dôsledne stanovil, že sa jedná o samostatný pojem, ktorý má pre Spoločenstvo význam bez ohľadu na označenie činnosti vo vnútroštátnom práve.[12] Tak dlho, ako budú rešpektované kritériá stanovené Súdnym dvorom, bude možné vylúčiť skupinu ľudí (napríklad ľudí, ktorí sa zúčastnili na operácii odstraňovania kontaminácie), jednoducho preto, že neboli zamestnaní na trvalý pracovný pomer.
Je tiež dôležité, aby smernica obsahovala niekoľko opatrení, ktoré sa týkajú potreby prijať opatrenia niekoľko rokov po nehode, ktorá sa udiala v minulosti. Napríklad článok 31 ods. 3 sa týka neustáleho lekárskeho dozoru po skončení práce, ak je to potrebné na ochranu zdravia príslušnej osoby. Článok 34 ukladá požiadavku, aby boli lekárske záznamy uschovávané dovtedy, kým jednotlivec nedosiahne alebo by bol dosiahol 75. rok života, ale v každom prípade najmenej 30 rokov od ukončenia práce obsahujúcej ožiarenie ionizujúcim žiarením.
V súlade s článkom 38 smernice sa od Dánskeho kráľovstva žiada, aby v súvislosti so súčasnými dôsledkami havárie v Thule iniciovalo dozorné a intervenčné opatrenia tam, kde je to potrebné.
Dánske kráľovstvo je tiež zaviazané článkom 53 vykonať opatrenia na monitorovanie ožiarenia a vykonať „príslušný zásah pri zohľadnení skutočných charakteristík situácie“. Napriek tomu, že písmená a) a d) sa jednotlivo vzťahujú na oblasť a vymedzenú oblasť, na písmená b) a c) sa nevzťahujú žiadne geografické obmedzenia.
Všetky členské štáty majú povinnosť účinne a neodkladne zavádzať a uplatňovať túto smernicu a Komisia, ako ochranca zmlúv, má povinnosť stíhať akúkoľvek chybu, ak sa tieto povinnosti neplnia poctivo.
8. Možné záväzky podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach
Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora „základné práva tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zaručuje. Na tento účel sa Súdny dvor inšpiruje ústavnými tradíciami, ktoré sú spoločné členským štátom, a pokynmi, ktoré poskytujú medzinárodné zmluvy o ochrane ľudských práv, na ktorých členské štáty spolupracovali alebo ktorých sú signatármi (pozri napríklad rozsudok vo veci C-4/73 Nold/Komisia z roku 1974, Zb. s. 491, bod 13). Európsky dohovor o ľudských právach má v tomto smere osobitný význam (pozri predovšetkým vec C-222/84 Johnston/Chief Constable of the Royal Ulster Constabulary z roku 1986, Zb. s. 1 651, bod 18).“[13]
V tomto smere existuje jasná judikatúra ESĽP, podľa ktorej článok 2 ods. 1 EDĽP zaväzuje štát nielen k tomu, aby sa zdržal zámerného a protiprávneho zbavenia života, ale aj k tomu, aby podnikol primerané kroky na ochranu života osôb v jeho jurisdikcii.[14] Vôbec nie je jasné, či Dánske kráľovstvo urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby predišlo neodvratnému vystaveniu života predkladateľa petície riziku.
Pozitívny záväzok navyše môže vyplývať z článku 8 EDĽP. Ako uviedol ESĽP, ak vláda realizuje nebezpečné aktivity [ako jadrové testy], ktoré môžu mať skryté negatívne dôsledky pre zdravie osôb do týchto aktivít zapojených, rešpektovanie osobného a rodinného života podľa článku 8 vyžaduje, aby sa vytvoril účinný a prístupný postup, ktorý by týmto osobám umožnil získať všetky relevantné a potrebné informácie (zvýšený dôraz).[15] Navyše, bez ohľadu na tento postup je mimoriadne dôležité naplniť právo predkladateľa petície vedieť, čo sa mu môže stať, bez toho, aby sa na to musel pýtať. Predkladateľ petície mal právo byť informovaný o všetkých dôsledkoch, ktoré preňho mohla mať jeho prítomnosť v oblasti havárie.[16] Žiadna kompenzácia, ktorú sťažovateľ môže dostať, nemôže ospravedlniť neprimerané zásahy do jeho základných práv, najmä do jeho práva na život a na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
9. Ochrana zdravia verejnosti a životného prostredia pred rizikami týkajúcimi sa používania jadrovej energie na vojenské účely
V predchádzajúcich oddieloch sa tvrdí, že smernica sa vzťahuje na dodatočné účinky havárie pri Thule. V druhom kroku je rovnako dôležité, aby sa pozornosť venovala medzerám, ktoré zvýraznili veci Reaktor Jason a HMS Tireless.
Paušálne vylúčenie používania jadrovej energie na vojenské účely z pôsobnosti Zmluvy o Euratome by za istých okolností mohlo byť neprimeranou výnimkou v prospech záujmov národnej obrany, ktorá sa vôbec nepokúša o vyváženie týchto záujmov s obavami o zdravie a životné prostredie. Napríklad v situácii, kedy by bol význam bezpečnosti extrémne nízky a význam zdravia osobitne vysoký, by napriek tomu automaticky prevážil bezpečnostný význam. Zanedbateľný záujem členského štátu by prevážil, bez akejkoľvek možnosti ďalšieho posúdenia, životne dôležitý význam zdravia a životného prostredia. V oboch nedávnych prípadoch generálny advokát Geelhoed nedokázal Súdny dvor presvedčiť, aby zvolil odlišný prístup. Vo svojom stanovisku k veci HMS Tireless uviedol, že existuje medzera v ochrane zdravia verejnosti. Z rozsudku jasne vyplýva, že Súdny dvor tento dôsledok akceptoval (zvýšený dôraz).
Rozhodnutie Súdneho dvora, podľa ktorého členské štáty môžu prijať zdravotné a bezpečnostné opatrenia týkajúce sa vojenských činností podľa Zmluvy o ES, pričom sa uznáva dôležitosť významu zdravia a životného prostredia, jasne ukazuje, že na ťahu sú zákonodarcovia Spoločenstva.
Skutočnosť, že Súdny dvor obmedzil pôsobnosť Zmluvy o Euratome „vôbec nezmenšuje kľúčovú dôležitosť, ktorú má cieľ, akým je ochrana zdravia verejnosti a ochrana životného prostredia proti nebezpečenstvám súvisiacim s využitím jadrovej energie vrátane vojenských cieľov. Pokiaľ Zmluva o Euratome nedáva Spoločenstvu osobitný nástroj, ktorým sa má sledovať tento cieľ, nemožno vylúčiť, že vhodné opatrenia môžu byť prijaté na základe náležitých ustanovení Zmluvy ES[17]“ (zvýšený dôraz).
Presná forma a obsah takéhoto aktu sú ponechané na uváženie zákonodarcov Spoločenstva. Je vyjadrené znepokojenie nad tým, že ani takmer dva roky po prvom rozsudku Súdneho dvora uznávajúcom isté limity materiálnej pôsobnosti Zmluvy o Euratome Komisia stále neprišla s konkrétnou iniciatívou. Je dôležité, aby sa medzera, ktorú Súdny dvor odhalil, čo najskôr zaplnila. Parlament by preto mal využiť svoje právomoci podľa článku 192 ods. 2 Zmluvy o ES a vyzvať Komisiu, aby v tejto veci prišla s návrhom.
Spravodajca nenavrhuje žiadny právny základ pre akékoľvek kroky v tejto oblasti. Možno však konštatovať, že táto otázka môže byť problematická v niekoľkých smeroch. Po prvé, kapitola III Zmluvy o Euratome by sa mala považovať za lex specialis na ochranu ľudí a životného prostredia pred nebezpečenstvom ionizujúceho žiarenia. To sa však zdá byť v rozpore s predpokladom, ktorý vyjadril Súdny dvor, a to že Zmluva o ES skutočne poskytuje dostatočný právny základ. Po druhé, podľa článku 305 ods. 2 Zmluvy o ES sa „ustanovenia tejto zmluvy [o ES] nedotýkajú ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.“ Po tretie, EURATOM má právnu subjektivitu odlišnú od subjektivity ES, a Ústavná zmluva vo svojej dnešnej podobe by sa tejto situácie netýkala. Zachovanie statu quo je do istej miery prekvapujúce, keďže základný dôvod na začlenenie Zmluvy o Euratome je ten istý ako na začlenenie Zmluvy o ES.[18] Päť členských štátov skutočne poznamenalo, že základné ustanovenia Zmluvy o Euratome neboli podstatne zmenené a doplnené od nadobudnutia jej účinnosti, a je potrebné ich aktualizovať a vyzvali na urýchlené zvolanie Konferencie zástupcov vlád členských štátov týkajúcej sa tejto otázky.[19] Spravodajca podporuje tento prístup, ktorý by mal tú výhodu, že by zabezpečil vnútorný súlad právneho poriadku Spoločenstva a umožňoval prijatie nápravných opatrení týkajúcich sa akýchkoľvek existujúcich medzier v ochrane verejného zdravia a životného prostredia.
- [1] 1 Vec 122/96 Saldanha z 2. októbra 1997 Zb. s. I-5325, bod 14.
- [2] 2 Vec 14/1997/798/1001 L.C.B./Spojené kráľovstvo, rozsudok z 9. júna 1998, body 30 až 41.
- [3] 1 Článok 55 uvádza, že členské štáty musia prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prispôsobenie tejto smernici do 13. mája 2000.
- [4] 61/03 Komisia/Spojené kráľovstvo o reaktore Jason z 12. apríla 2005, bod 44.
- [5] Bod 36 vo veci C-61/03.
- [6] Vec 65/04 Komisia/Spojené kráľovstvo z 9. marca 2006, zatiaľ nezverejnené.
- [7] Vec 187/87 Sársko z 22. septembra 1988, Zb. s 5 013, bod 11.
- [8] Vec 70/88 Parlament/Rada zo 4. októbra 1991, Zb s. I-4529, bod 14.
- [9] Vec 29/99 Komisia/Rada z roku 2002, Zb s. I-11221, bod 81.
- [10] Ako uvádza preambula smernice, Spoločenstvo stanovilo prvýkrát základné normy v roku 1959 v zmysle článku 218 Zmluvy. Tieto normy boli následne päťkrát pozmenené (v rokoch 1962, 1966, 1976, 1979 a 1984).
- [11] (Ú. v. ES L 246, 17.9.1980, s. 1 – 72). Článok 2 smernice 80/836 definuje jej pôsobnosť nasledovne: Táto smernica sa vzťahuje na výrobu, spracovanie, manipuláciu, použitie, držbu, skladovanie, dopravu, dovoz do a vývoz zo spoločenstva a uloženie rádioaktívnych látok a na všetky činnosti, ktoré obsahujú riziko vyplývajúce z ionizujúceho žiarenia.
- [12] Vec 53/81 Levin z roku 1982, Zb. s. 1 035, bod 11; vec 75/63 Hoekstra z roku 1982, Zb. s. 177.
- [13] Vec C-260/89, ERT [1991] ECR I-2925, odsek 41.
- [14] Pozri napríklad rozsudok z 19. februára 1998 vo veci Guerra proti Taliansku, Správy 1998-I, p.227, ods. 58.
- [15] Rozsudok z 9. júna 1998 vo veci McGinley a Egan proti Spojenému kráľovstvu, 10/1997/794/995-996.
- [16] Tamtiež, spoločné nesúhlasné stanovisko sudcov De Meyera, Valticosa a Morenillu.
- [17] C-61/03, bod 44; C-65/04, bod 28.
- [18] Európsky konvent, Záverečná správa pracovnej skupiny III pre právnu subjektivitu, CONV 305/02, bod 15.
- [19] Zmluva o Ústave pre Európu, vyhlásenie č. 44 Nemecka, Írska, Maďarska, Rakúska a Švédska.
POSTUP
|
Názov |
Následky havárie v Thule v roku 1968 na verejné zdravie (petícia 720/2002) |
||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||
|
Preskúmané petície |
0720/2002 |
|
|
|
|||||||
|
Dátum rozhodnutia o vypracovaní správy |
27.11.2006 |
||||||||||
|
dátum oznámenia na schôdzi |
19.1.2006 |
||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
|
|
|
|
|
||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
||||||
|
Spravodajkyňa |
Diana Wallis |
|
|||||||||
|
Predchádzajúca spravodajkyňa: |
|
|
|||||||||
|
Prerokované vo výbore |
27.2.2007 |
27.3.2007 |
|
|
|
||||||
|
Dátum schválenia |
27.3.2007 |
||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
16 1 0 |
|||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Robert Atkins, Margrete Auken, Simon Busuttil, Michael Cashman, Proinsias De Rossa, Janelly Fourtou, David Hammerstein Mintz, Carlos José Iturgaiz Angulo, Marcin Libicki, Maria Matsouka, Manolis Mavrommatis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Luciana Sbarbati, Kathy Sinnott, Diana Wallis |
||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman |
||||||||||
|
Náhradníci podľa článku 178 ods. 2 |
Jens-Peter Bonde |
||||||||||
|
Dátum predloženia |
20.4.2007 |
|
|||||||||
|
Poznámky |
... |
||||||||||