SPRÁVA o Kašmíre: súčasná situácia a prognózy
25.4.2007 - (2005/2242(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Baroness Nicholson of Winterbourne
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o Kašmíre: súčasná situácia a prognózy
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Džammú a Kašmíru, najmä svoje uznesenia z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: strategické partnerstvo[1], zo 17. novembra 2005 o Kašmíre[2], z 18. mája 2006 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2005 a politike EÚ v tejto oblasti[3], z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou[4], z 22. apríla 2004 o dohode o spolupráci medzi EÚ a Pakistanom[5] a z 22. apríla 2004 o situácii v Pakistane[6],
– so zreteľom na všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN v tejto veci od roku 1948 do roku 1971[7],
– so zreteľom na obavy vyjadrené viacerými pracovnými skupinami a spravodajcami Rady OSN pre ľudské práva a jej predchodcom, Komisiou OSN pre ľudské práva, a inými medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva týkajúce sa porušovania ľudských práv v Kašmíre,
– so zreteľom na Zmluvu o vodách rieky Indus z roku 1960,
– so zreteľom na správu o návštevách delegácie ad hoc Parlamentu v Džammú a Kašmíre prijatú Výborom pre zahraničné veci v novembri 2004,
– so zreteľom na ničivé zemetrasenie, ktoré postihlo Džammú a Kašmír 8. októbra 2005,
– so zreteľom na rezolúciu č. A/RES/60/13 Valného zhromaždenia OSN zo 14. novembra 2005, ktorá vyslovuje chválu vládam a národom, ktoré sa podieľali na zmierňovaní následkov zemetrasenia a obnove,
– so zreteľom na návštevu prezidenta Pakistanskej islamskej republiky Mušarráfa vo Výbore pre zahraničné veci 12. septembra 2006,
– so zreteľom na siedmy samit EÚ-India, ktorý sa konal v Helsinkách 13. októbra 2006,
– so zreteľom na obnovené mierové úsilie v Kašmíre po vstupe do platnosti dohody o prímerí v roku 2003, nasledované sľubom prezidenta Mušarrafa v januári 2004, že pakistanské územie nebude využívané na cezhraničné teroristické útoky, na víziu indického predsedu vlády Manmohana Singha, že „hranice nie je možné zrušiť, ale mali by byť bezvýznamné“ a na ďalšie kolo mierových rokovaní, ktoré začalo 17. januára 2007,
– so zreteľom na nedávny štvorbodový plán prezidenta Mušarrafa na vyriešenie kašmírskeho konfliktu (nezmenené hranice Džammú a Kašmíru, voľný pohyb osôb cez líniu kontroly, postupnú demilitarizáciu a samosprávu so spoločným dohľadom Indie, Pakistanu a obyvateľov Kašmíru) a tiež so zreteľom na návrh predsedu vlády Singha vytvoriť komplexnú dohodu o mieri, bezpečnosti a priateľstve,
– so zreteľom na návštevu indického ministra zahraničných vecí Pranába Mukherdžího v Pakistane, ktorú začal 13. januára 2007 a počas ktorej boli podpísané štyri zmluvy zamerané na vytváranie dôvery,
– so zreteľom na správu medzinárodnej krízovej skupiny o Ázii č. 125 z 11. decembra 2006 a správy organizácií Freedom House, Human Rights Watch a Ministerstva zahraničných vecí USA o ľudských právach,
– so zreteľom na návštevy spravodajkyne Parlamentu na oboch stranách línie kontroly v júni 2006,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6‑0158/2006),
A. keďže sporné územie, ktoré tvorilo bývalé kniežatstvo Džammú a Kašmír, spravujú v rôznych častiach Indická republika, Pakistanská islamská republika a Čínska ľudová republika a celkový počet obyvateľstva je 13,4 milióna,
B. keďže na väčšine územia Džammú a Kašmíru, najmä v oblastiach Gilgit a Baltistan, vládne obrovská chudoba a tieto oblasti sú zanedbané, existuje v nich obrovská negramotnosť, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostatok demokratických štruktúr a veľké nedostatky v právnych normách a spravodlivosti; a keďže celé územie Džammú a Kašmír trpí výnimočným hospodárskym úpadkom,
C. keďže otázka vodných zdrojov je taktiež faktorom zhoršujúcim spory medzi Pakistanom a Indiou o Džammú a Kašmíre a predstavuje významnú časť v príprave konečného znenia uznesenia,
D. keďže územie Džammú a Kašmír je už takmer 60 rokov zdrojom konfliktov, a počas tohto obdobia sa na ňom odohrávali ozbrojené konflikty medzi Indiou, Pakistanom a Čínou; keďže si tento spor vyžiadal viac ako 80 000 životov, keďže súčasné konflikty medzi Pakistanom a Indiou zahŕňajú medzinárodný terorizmus a keďže Čína, India a Pakistan, sú jadrovými veľmocami, keďže obidve krajiny sú dnes jadrovými veľmocami, hoci ani jedna z nich nepristúpila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní,
E. keďže existuje dostatočné množstvo dôkazov o tom, že Pakistan roky poskytoval kašmírskym militantom výcvik, zbrane, financie a útočisko a nedokázal ich prinútiť niesť zodpovednosť za ukrutnosti, ktoré napáchali v Indiou spravovanej časti; keďže však podľa správ indickej vlády sa od 11. septembra 2001 prenikanie militantov do Indiou spravovaného územia Džammú a Kašmíru značne znížilo,
F. keďže v línii kontroly platí prímerie od novembra 2003 a napriek niekoľkým porušeniam sa aj dodržiava,
G. keďže prímerie umožňuje Indii a Pakistanu zapojiť sa do prebiehajúceho dialógu o Džammú a Kašmíre, ktorý začína byť úspešným – hoci v skromnej miere, a keďže sa realizuje niekoľko opatrení na vytváranie dôvery ako súčasť mierového procesu a keďže sa obyvateľstvo Kašmíru snaží vyťažiť z týchto opatrení a v skutočnosti ich vykonáva na miestnej úrovni; keďže obyvatelia Kašmíru na Čínskej strane nie sú zapojení do tohto procesu,
H. keďže spoločné vyhlásenie Indie a Pakistanu o Kašmíre vydané na záver návštevy prezidenta Mušarráfa v Indii v apríli 2005 pomohlo posilniť proces zbližovania týchto dvoch krajín, najmä tým, že zdôraznilo nezvratnosť mierového procesu a zameralo sa na nevojenské riešenie konfliktu v Kašmíri,
I. keďže hospodársky rozvoj je veľmi dôležitý pre vytváranie fyzickej a sociálnej infraštruktúry a zlepšovanie produktívneho potenciálu oblastí Džammú a Kašmír; keďže spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 je pozitívnym novým krokom pre posilňovanie vzájomných vzťahov a keďže obe strany sa tešia na napredovanie vo vykonávaní dohody 3. generácie o spolupráci v presvedčení, že to môže pomôcť pri podpore sociálno-hospodárskeho rozvoja a prosperity v Pakistane; keďže EÚ a Pakistan potvrdili svoj záväzok vyriešiť spory mierovými prostriedkami v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi, dvojstrannými dohodami a zásadami Charty OSN,
J. keďže inštitucionálnym základom súčasnej rozsiahlej dohody 3. generácie o spolupráci medzi ES a Indiou, ktorá platí od roku 1994, je spoločné politické vyhlásenie, ktoré ustanovilo schôdze na ministerskej úrovni, a umožnilo začať široký politický dialóg,
K. keďže ráno 8. októbra 2005 zasiahlo širokú oblasť od Afganistanu cez Pakistan až do Indie zemetrasenie s intenzitou 7,6 stupňa Richterovej stupnice, najničivejšie známe zemetrasenie, ktoré postihlo viacero krajín naraz, pričom najviac postihnutými oblasťami sú Džammú a Kašmír a výnimočné straty sa zaznamenali aj v Azad Džammú a Kašmír (ADK) a v severozápadnej pohraničnej provincii Pakistanu (NWFP),
L. keďže si zemetrasenie v priebehu niekoľkých minút vyžiadalo viac než 75 000 obetí na ľudských životoch v ADK, ktorých počet sa neskôr zvýšil na 88 000, a 6 000 obetí v Indiou spravovanom Džammú a Kašmíre, a v postihnutej oblasti Pakistanu boli desaťtisíce zranených a milióny obyvateľov stratili svoj domov a ocitli sa v situácii s minimálnymi zásobami na uspokojenie základných potrieb a bez trvalého prístrešia, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a vzdelania; keďže desiatky miest a dedín boli čiastočne alebo úplne zničené, poľnohospodárstvo bolo ochromené a životné prostredie znečistené, a keďže úroveň rozvoja sa výrazne pozastavila,
M. keďže štátne ozbrojené sily, ako aj opozičné vojenské skupiny kašmírskeho konfliktu by sa mali riadiť Ženevskými dohovormi z roku 1949 a zvykovým medzinárodným humanitárnym právom, ktoré zakazujú útoky na civilistov, a ktorých závažné porušenia sú považované za vojenské zločiny a štáty sú povinné ich stíhať,
N. keďže za posledných 10 rokov zahynulo na ľadovci Siachen viac ako 2 000 vojakov a keďže prímerie v regióne Siachen je od novembra 2005 vítané,
Úvod
1. zdôrazňuje, že India, Pakistan a Čína (ktorej Pakistan odstúpil v roku 1963 oblasť Trans-Karakoram) sú dôležitými partnermi EÚ; že India sa teší strategickému partnerskému statusu; domnieva sa, že riešenie nezhody ohľadom línie kontroly je najlepšie dosiahnuteľné dvojstranne prostredníctvom trvalého zapojenia samotných vlád Indie a Pakistanu, ako aj národov všetkých častí predchádzajúceho kniežacieho štátu, napriek tomu sa nazdáva, že EÚ má čo ponúknuť na základe doterajších úspešných skúseností s riešením konfliktov v mnohoetnických, mnohonárodných a mnohonáboženských súvislostiach; preto ponúka toto uznesenie a potenciálne stretnutia, ktoré môžu v tejto súvislosti vyplynúť ako súčasť spoločných skúseností, z ktorých sa môže niečo naučiť aj EÚ; znovu opakuje dôležitosť neustálej podpory EÚ Indii a Pakistanu pri uskutočňovaní mierového procesu z roku 2004;
2. upozorňuje na skutočnosť, že India je najväčšou sekulárnou demokraciou na svete a vytvorila demokratické štruktúry na všetkých úrovniach, zatiaľ čo Pakistan stále nezaviedol úplnú demokraciu v ADK a ešte musí podniknúť kroky na dosiahnutie demokracie v oblastiach Gilgit and Baltistan; poznamenáva, že obe krajiny sú jadrovými veľmocami, ktoré sa nepripojili k Zmluve o nešírení jadrových zbraní; zdôrazňuje, že zatiaľ čo doktrína Indie o jadrových zbraniach spočíva na zásade nepoužiť jadrové zbrane ako prvý, Pakistan musí ešte prijať takýto záväzok; poznamenáva zároveň, že prezident Mušarráf nebol schopný splniť svoj záväzok daný v roku 1999, že „ozbrojené sily nemajú v úmysle zostať pri moci dlhšie ako je v skutočnosti nevyhnutné na to, aby sa v Pakistane úspešne rozvíjala demokracia“;
3. vyzýva predstaviteľov vlád Indie a Pakistanu, aby využili príležitosť poskytnutú prehláseniami indického predsedu vlády a pakistanského prezidenta a aby vniesli nové podnety na preskúmanie možností posilnenia samosprávy, slobody pohybu, odzbrojenia a medzivládnu spoluprácu v otázkach, akými sú napríklad voda, cestovný ruch, obchod a životné prostredie a aby presadzovali skutočné pokroky pri hľadaní riešenia v spore o Kašmír;
4. konštatuje, že účinok zemetrasenia na obyvateľov oblasti ADK ešte väčšmi stenčil už aj tak veľmi skromnú zásobu na uspokojovanie základných potrieb a drasticky ochromil potenciál na budovanie inštitúcií a kapacít; nalieha na Európsku úniu, aby v tejto súvislosti Kašmírčanom pomohla a podporila ich;
5. naliehavo žiada pakistanskú a indickú vládu, aby čo najrýchlejšie vyriešili základné otázky pobrežných vôd a využívanie riek tečúcich cez Džammú a Kašmír (rieky Indus, Dželum, Čenáb, Raví, Beas a Sutledž); s odvolaním na mechanizmus poskytnutý v Zmluve o vodách rieky Indus z roku 1960; a predsa, ako napríklad v prípade modernizácie priehrady Mangla, zároveň zdôrazňuje, aby hlavnou prioritou zostali požiadavky miestnych obyvateľov týkajúce sa využívania vody v poľnohospodárstve, rybolove, chove dobytka a iných ľudských činnostiach.
6. poukazuje na dôležitosť vody, bezpečnosti a trvalo udržateľných a bezpečných energetických dodávok pre stabilitu a rast regiónu a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť rozvoja zavlažovacích a hydroelektrických projektov; považuje za nevyhnutné, aby pakistanská a indická vláda pokračovali v konštruktívnom rozhovore a poradili sa s predstaviteľmi Kašmírčanov ohľadom otázok pobrežných vôd a nalieha na nich, aby prijali holistický prístup k vodným zdrojom, uznávajúc hlavné súvislosti medzi vodou, pevninou, miestnymi spotrebiteľmi, životným prostredím a infraštruktúrou;
7. zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo Indie a Pakistanu, ktorého dôkazom je prastará kultúra Džammú a Kašmíru; uznáva a oceňuje pluralitnú, viackultúrnu a mnohonáboženskú povahu a stáročné tradície a charakter obyvateľov Džammú a Kašmíru, ktoré sa udržiavali pri živote v indickej časti Džammú a Kašmíru;
Politická situácia: ašpirácie ľudí
8. chváli a podporuje Indiu a Pakistan za prebiehajúci mierový proces a víta skutočnosť, že dvojstranné rozhovory, ktoré boli na tri mesiace pozastavené po bombardovaní v Mumbai v júli 2006, boli znovu obnovené; zdôrazňuje, že pre túto oblasť, EÚ a medzinárodné spoločenstvo je potrebné podporiť súčasné dvojstranné rozhovory a zlepšiť sprostredkovanie názorov o vyriešení sporu, a tým zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre obyvateľov Džammú a Kašmíru a ich susedov;
9. vrúcne víta opatrenia na vytváranie dôvery podnietené Indiou a Pakistanom, ktoré dosahujú určitý stupeň úspešnosti pri zmierňovaní napätia a upodozrievania na obidvoch stranách a rodinám na obidvoch stranách umožňuje zjednotiť sa po rokoch odlúčenia; zdôrazňuje, že vlády Indie a Pakistanu by mali vynaložiť veľké úsilie na zapojenie Kašmírčanov do riešenia kľúčových otázok;
10. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že obyčajní Kašmírčania pod tlakom vzniknutej humanitárnej situácie po zemetrasení majú v súčasnosti stále viac úžitku z mierového procesu vďaka prebiehajúcim výmenám a politický záväzok tak indickej, ako aj pakistanskej vlády dosiahnuť voľný pohyb osôb, tovaru a služieb (aj keď stále obmedzenému) v rámci línie kontroly;
11. zdôrazňuje, že krízy a konflikty v posledných rokoch nezmenšili, ale naopak prehĺbili význam Organizácie Spojených národov a že OSN zostáva významným fórom pre dialóg a diplomaciu; pripomína značné množstvo rezolúcií o Kašmíre prijatých Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN) od roku 1948 do roku 1971, ktorých cieľom je povzbudiť vlády Indie a Pakistanu k vykonaniu všetkých opatrení na zlepšenie situácie v rámci ich právomoci a v ktorých sa vyjadrilo presvedčenie o tom, že mierové urovnanie sporu najlepšie podporí záujmy obyvateľov Džammú a Kašmíru, Indie a Pakistanu; v zmysle uvedených skutočností a vzhľadom na následné porušenia bodov ustanovených v rozličných rezolúciách BR OSN prichádza k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na využitie plebiscitu;
12. znovu zdôrazňuje, že podľa článku 1 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach OSN majú všetci ľudia neodcudziteľné právo na sebaurčenie, ktoré im umožní slobodne určiť svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj; znovu zdôrazňuje, že podľa článku 1 ods. 3, musia všetky strany paktu podporovať realizáciu práva na sebaurčenie a dodržiavajú toto právo v súlade s ustanoveniami Charty Spojených národov; poznamenáva však, že všetky rezolúcie OSN týkajúce sa sporu o Kašmír vyslovene iba uznávajú právo bývalého kniežacieho štátu Džammú a Kašmír, aby sa stal súčasťou Indie alebo Pakistanu; víta v súvislosti s úsilím o trvalé riešenie kašmírskeho sporu, ktoré by prinieslo obrovské výhody celému regiónu, nové nápady, ktoré sa v súčasnosti prerokúvajú v rámci spoločného dialógu a diskusií za indickým okrúhlym stolom (v tejto súvislosti osobitne víta znovuotvorenie dialógu indickej vlády so združením All Parties Hurriyat Conference (APHC)) a najmä návrhy, na základe ktorých by sa hranice stali trvalo nepodstatné, vytvoril by sa systém samosprávy a prijali by sa inštitucionálne opatrenia pre spoločné riadenie alebo riadenie na základe spolupráce; energicky povzbudzuje Indiu aj Pakistan, aby ďalej skúmali tieto koncepcie v spoločných diskusiách a s obyvateľmi Kašmíru na oboch stranách línie kontroly a v Gilgite a Baltistane;
13. nesúhlasí s pretrvávajúcou politickou a humanitárnou situáciou vo všetkých štyroch častiach Džammú a Kašmíru; víta však úlohu spoločného mierového procesu pri dosahovaní pokroku v súvislosti s trvalým vyriešením sporu v záujme obyvateľov Kašmíru na základe demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv; podporuje prístup „druhej dráhy“ (zlepšovanie komunikácie, vzájomného porozumenia), ako aj širší dialóg zapájajúci významných ľudí, akademikov a ostatných príslušných odborníkov zo všetkých oblastí Kašmíru a z Indie a Pakistanu, ktorí presadzujú praktické návrhy na užšiu spoluprácu; blahoželá Indii a Pakistanu k zblíženiu týchto skupín a navrhuje, aby EÚ ponúkla praktickú podporu vždy, keď ju k tomu vyzvú obe strany v rámci spoločného mierového procesu;
14. ľutuje však, že Pakistan neustále nespĺňa záväzky ohľadne zavedenia racionálnych a reprezentatívnych demokratických štruktúr v ADK; upozorňuje najmä na trvalú absenciu zastúpenia Kašmírčanov v pakistanskom národnom zhromaždení, na skutočnosť, že ADK je pod správou Ministerstva pre Kašmír v Islamabade, že pakistanskí úradníci majú prevahu v kašmírskej rade a generálny tajomník, generálny inšpektor polície, hlavný účtovník a finančný tajomník sú všetci z Pakistanu; nesúhlasí s dočasnou ústavou z roku 1974, ktorý zakazuje akúkoľvek politickú aktivitu, ktorá nie je v súlade s doktrínou o Džammú a Kašmíre ako súčasti Pakistanu, a zaväzuje všetkých kandidátov na parlamentné kreslo v oblasti ADK podpísať vyhlásenie o jej dodržiavaní; je znepokojený skutočnosťou, že región Gilgit a Baltistan nemá vôbec žiadne demokratické zastúpenie
15. uznáva, že sa Pakistan nachádza v zložitej situácii a čelí tlaku z rôznych strán, no napriek tomu:
- vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nedostatok politickej vôle riešiť otázky týkajúce sa zabezpečenia základných potrieb, politickej účasti a právneho štátu v ADK spôsobil to, že ženy v tejto oblasti sa po zemetrasení ocitli v zúfalej situácii,
- pripomína podpísanie dohovoru o spolupráci tretej generácie ES s Pakistanom v roku 2001, ktorého článok 1 obsahuje dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad ako nevyhnutný prvok a nalieha na EÚ, aby vykonala svoju povinnosť na zabezpečenie toho, aby sa tieto zásady dodržiavali pri realizácii dohovoru; v súvislosti s tým je osobitne znepokojený skutočnosťou, že obyvatelia Gilgitu a Baltistanu podliehajú bezprostrednej vojenskej vláde a nežijú v demokracii;
- berie na vedomie schválenie zákona o ochrane žien zameraného na reformovanie dekrétov hudud, ktoré vychádzajú zo zákonníka šariát, a týkajúceho sa cudzoložstva a znásilnenia ako pozitívny krok na zabezpečenie lepšej ochrany práv žien v Pakistane a zároveň oceňuje angažovanosť prezidenta Mušarráfa a reformistických poslancov pri presadzovaní týchto zmien napriek úsiliu prekaziť ich; zdôrazňuje však, že je celkom samozrejmé, že Pakistan potrebuje spraviť viac, aby splnil svoje záväzky v oblasti ľudských práv;
- zostáva znepokojený nad zložitou situáciou, s ktorou sa musia vyrovnať všetky menšiny v regióne;
16. naliehavo žiada Pakistan, aby preskúmal svoju koncepciu demokratickej zodpovednosti, menšinových a ženských práv v ADK, ktoré sú, ako všade inde, kľúčové pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľov a v boji proti teroristickej hrozbe;
17. vyjadruje znepokojenie ohľadom nedostatočnej slobody prejavu v ADK a informuje o mučení a týraní, diskriminácii utečencov z Indiou spravovaného Džammú a Kašmíru a korupcii medzi vládnymi úradníkmi a vyzýva pakistanskú vládu, aby zaistila možnosť uplatňovania svojich základných civilných a politických práv v prostredí bez nátlaku a strachu obyvateľmi ADK;
18. ďalej vyzýva Pakistan, aby zaistil slobodné a spravodlivé voľby v ADK, vzhľadom na to, že všeobecné voľby z 11. júla 2006 sa vyznačovali podvodom a manipulovaním s hlasmi v obrovskom meradle a že každý kandidát, ktorý odmietol zastávať stanovisko pristúpenia Kašmíru k Pakistanu, mal zakázanú činnosť; vyzýva tiež Pakistan, aby po prvý raz uskutočnil voľby v Gilgite a Baltistane;
19. nalieha na pakistanskú a indickú vládu, aby tiež transformovali prímerie zavedené v Siachene od roku 2003 na trvalú mierovú dohodu, pretože na tomto najvyššie položenom bojisku na svete zomrie každoročne viac vojakov pre podnebie, ako z dôvodu ozbrojeného konfliktu;
20. vyzýva Európsku úniu na podporu Indie a Pakistanu v rokovaniach o zóne úplnej neangažovanosti v regióne Siachen bez ovplyvňovania pozície ktorejkoľvek zo strán, a to hlavne ponúknutím pomoci pri vybavení monitorovacími technológiami a overovacími postupmi;
21. vyzýva militantné ozbrojené skupiny, aby vyhlásili prímerie, po ktorom bude nasledovať proces odzbrojenia, demobilizácie a opätovného zjednotenia; vyzýva vlády Pakistanu a Indie, aby uľahčili takéto prímerie;
22. povzbudzuje pakistanskú vládu, aby zrušila militantné internetové stránky a časopisy; navrhuje, aby pakistanská a indická vláda zvážili zavedenie zákona proti slovným prejavom nenávisti;
23. upozorňuje na skutočnosť, že územie Džammú a Kašmír pod správou Indie má osobitné postavenie podľa článku 370 indickej ústavy, ktorý jej zabezpečuje väčšiu autonómiu ako majú ostatné štáty únie; s radosťou víta najnovšie iniciatívy v Džammú a Kašmíre zamerané na posilnenie demokracie (čo je doložené 75-percentnou účasťou na nedávnych miestnych voľbách) a iniciatívy predsedu vlády Singha o znovuobnovenie dialógu s APHC; berie však na vedomie, že v skutočnosti zostávajú nedostatky týkajúce sa ľudských práv a priamej demokracie, ako to napríklad dokazuje skutočnosť, že všetci kandidáti na úrad v Džammú a Kašmíri (podobne ako v ostatných štátoch) musia podpísať prísahu oddanosti ústave štátu Džammú a Kašmír, ktorá obhajuje celistvosť Indie; nalieha na Národnú komisiu Indie pre ľudské práva (NKIĽP), aby v plnej miere vykonávala svoj mandát, pokiaľ ide o podozrenia alebo dokázané prípady násilia a s cieľom ďalšieho zvýšenia jej dôveryhodnosti vyzýva NHRC, aby napravila absenciu odborníkov na ľudské práva vo svojom vedení; teší sa aj na ďalší pokrok v tejto oblasti a na pozitívne výsledky novoprijatých zákonov o práci detí a o ženách a násilí; so znepokojením poznamenáva, že značný počet obyvateľov Kašmíru je zadržiavaných bez riadneho súdneho procesu; odsudzuje zdokumentované prípady porušovania ľudských práv zo strany ozbrojených síl Indie, najmä pokiaľ zabíjanie a znásilňovanie pokračuje v atmosfére beztrestnosti; so znepokojením poznamenáva, že NKIĽP nemá podľa jej stanov žiadne právomoci na vyšetrovanie porušovania ľudských práv príslušníkmi indických bezpečnostných síl; je povzbudený odporúčaním Indickej komisie pre ľudské práva týkajúcim sa menovania vyšších vojenských dôstojníkov armády na dohľad nad uplatňovaním základných ľudských práv a právneho poriadku vo svojich vojenských jednotkách, ktoré je sledované; berie na vedomie záväzok, ktorý vyhlásila indická vláda v septembri 2005, že porušovanie ľudských práv sa nebude tolerovať; naliehavo žiada Snemovňu ľudu (Lok Sabha), aby prerokovala zmenu a doplnenie zákona na ochranu ľudských práv s cieľom umožniť NKIĽP, aby nezávisle prešetrila obvinenia z údajného porušovania tohto zákona príslušníkmi ozbrojených síl;
24. víta v tejto súvislosti vyhlásenia predsedu vlády Singha, ktorý vyzýva na „nulovú toleranciu porušovania ľudských práv“ v Kašmíre a vyzýva indickú vládu, aby skoncovala so všetkými praktikami mimosúdneho zabíjania, „zmiznutí“, mučenia a svojvoľného zadržiavania v Džammú a Kašmíre;
25. vyzýva Indiu a vládu štátu Džammú a Kašmír, aby zrušila všetky právne ustanovenia poskytujúce účinnú imunitu členom ozbrojených síl a aby zriadila nezávislú a nestrannú komisiu na vyšetrovanie vážnych porušovaní medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva indickými bezpečnostnými silami od začiatku konfliktu;
26. nalieha na vlády Indie a Pakistanu, aby umožnili medzinárodným organizáciám pre ľudské práva (akými sú napríklad Freedom House, Amnesty International a Human Rights Watch) okamžitý a neobmedzený prístup do Džammú a Kašmíru na prešetrenie tamojšej situácie v oblasti ľudských práv a aby o tom zostavili pravidelné nezávislé správy; nalieha na obidve vlády, aby sa oficiálne zaviazali k celkovej spolupráci so všetkými hosťujúcimi medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva;
27. uznáva ťažké životné podmienky niektorých skupín obyvateľstva, napríklad násilne vyhnaných Panditov Kašmírskeho údolia; vyzýva, aby sa okamžite začala riešiť diskriminácia tejto a iných skupín obyvateľstva, a to najmä v zamestnaní; navrhuje, aby sa takéto skupiny usilovali posilniť sa tým, že založia výbory, do ktorých zvolia vlastných zástupcov, pričom bude zabezpečené riadne zastúpenie žien a osôb vo veku do 25 rokov;
28. navrhuje, aby India prehodnotila, do akej miery bolo úspešné vytvorenie Zvrchovanej horskej rady v Ladakhe v roku 1993; dúfa, že sa obchodná cesta Kargil-Skardú obnoví ako súčasť procesu opatrení na vytváranie dôvery a rozdelené oblasti Ladakh a Severné oblasti sa premostia priechodmi podobnými tým, ktoré existujú na iných miestach pozdĺž línie kontroly;
29. víta najmä celkový nárast vydávania cestovných víz na cestovanie medzi Indiou a Pakistanom a opätovné otvorenie autobusovej linky Šrínagar-Muzzafarabád; konštatuje, že jej využitie bolo podľa posledných štatistických údajov obmedzené na menej ako 400 osôb na každej strane línie kontroly; a vyzýva indické a pakistanské úrady, aby zmiernili obmedzenia v súvislosti s otázkou cestovných povolení;
30. blahoželá Indii k jej snahám o sociálno-hospodársky rozvoj Džammú a Kašmíru pomocou špeciálnych balíčkov pre tento štát a jej dôrazu na vytváranie pracovných príležitostí a opatrení na podporu cestovného ruchu v Džammú a Kašmíre a navrhuje posúdenie toho, ako môže (napredujúce) partnerstvo Indie a EÚ pomôcť vytvoreniu nových odborných pracovných miest, a to najmä pre ženy a mladých ľudí; povzbudzuje Európsku úniu, aby podporila iniciatívy miestnych mimovládnych organizácií, aby pripravila projekty na budovanie kapacít pre ženy zamerané na výrobu a marketing; domnieva sa, že Európska únia by mohla riešiť záležitosti rovnakých príležitostí zvýšením obchodovania s výrobkami, ktoré tradične zabezpečovali obživu pre ženy, akými sú napríklad textilný priemysel a remeselná výroba a uľahčením obchodu v oblasti služieb v odvetviach, ktoré zamestnávajú ženy; odporúča, aby sa hospodárske vzťahy Európskej únie a Pakistanu posilnili podobným spôsobom;
Boj proti terorizmu
31. uznáva, že bez ukončenia terorizmu nemôže existovať skutočný pokrok smerom k politickému riešeniu alebo zlepšeniu hospodárskej situácie obyvateľstva v celom Džammú a Kašmíre; konštatuje, že hoci počet obetí teroristických útokov v priebehu posledných piatich rokov stabilne klesal, činnosti neustále sa meniacich teroristických skupín so základňou v oblasti ADK, akými sú napríklad Lashkar-e-Taiba a Harakat al-Mudžahedin, zapríčinili stovky úmrtí v Indiou spravovanom Džammú a Kašmíre a aj inde;
32. vyjadruje poľutovanie nad zaznamenaným opakovaným porušovaním ľudských práv zo strany Pakistanu vrátane v oblastiach Gilgit a Baltistan, v ktorých v roku 2004 údajne vznikli násilné ozbrojené nepokoje; a príliš častými incidentmi teroru a násilia páchanými ozbrojenými militantnými skupinami; naliehavo žiada Pakistan, aby prehodnotil spôsob, akým pristupuje k základným právam týkajúcim sa slobody vyjadrovania, zhromažďovania a náboženského vyznania v AJK a Gilgite a Baltistane a so znepokojením berie na vedomie správy organizácií na ochranu ľudských práv, napr. Amnesty International, o údajnom mučení a zadržiavaní osôb bez riadneho súdneho procesu; naliehavo žiada všetky zapojené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie porušovania ľudských práv; víta oficiálne vyhlásenia Pakistanu o obmedzovaní prenikania militantov cez líniu kontroly pôsobiacich na území pod jeho kontrolou, ale je presvedčený, že musí prijať omnoho prísnejšie a účinnejšie opatrenia; nástojí na tom, aby prezident Mušarráf prijal trvalý a rozhodný záväzok bojovať proti terorizmu, ktorý, ako sa všeobecne uznáva, predstavuje obrovské výzvy; schvaľuje a podporuje viacstrannú aj dvojstrannú pomoc zo strany členských štátov EÚ pri podpore Pakistanu v boji proti terorizmu a pri vyvíjaní rozhodného úsilia na zlepšenie životných podmienok ľudu v ADK a v Gilgite a Baltistane; vyzýva okrem toho vládu Pakistanu a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o zistenie totožnosti a zneškodnenie osôb potenciálne naverbovaných na účely terorizmu, ktoré do Pakistanu prichádzajú z členských štátov EÚ; víta nedávne vytvorenie spoločnej komisie, tzv. spoločného indicko-pakistanského mechanizmu proti terorizmu, ktorý obe vlády ustanovili na boj proti terorizmu a výmenu informácií a poznamenáva, že prvá schôdza komisie sa uskutočnila 6. marca 2007 v Islamabade;
33. dôrazne podporuje odporúčania Medzinárodnej krízovej skupiny z 11. decembra 2006 adresované Pakistanu, aby odzbrojil militantov, uzavrel výcvikové tábory teroristov, zastavil nábor a výcvik teroristov na svojom území a ukončil prísun financií a zbraní militantom Talibanu a iným zahraničným alebo miestnym militantom na pakistanskom území;
34. uznáva a podporuje úsilie Kašmírčanov významne znížiť prítomnosť ozbrojených síl na oboch stranách línie kontroly; avšak zdôrazňuje, že zmysluplné odzbrojovanie sa môže uskutočniť len súbežne so skutočnou činnosťou na potlačenie hrozby prenikania militantov, ktorí pôsobia z Pakistanu, do Džammú a Kašmíru; a spolu s opatreniami na vytváranie dôvery, ako je skončenie vzájomného obviňovania, úplná realizácia autobusového spojenia medzi Srinagarom a Muzaffarabadom, budovanie komunikačných a obchodných väzieb a iné opatrenia vymedzené na základe dôsledných konzultácií s obyvateľmi Kašmíru na oboch stranách a berie na vedomie priaznivý vplyv, ktorý tieto opatrenia budú mať na duševné zdravie a pocit bezpečnosti, osobitne v prípade detí a mladých ľudí; zdôrazňuje, že iba podnetné iniciatívy zamerané na budúcnosť môžu priniesť dynamický vývoj;
Opatrenia na vytváranie dôvery
35. vrúcne víta najnovšie náznaky obnoveného úsilia vrátane významných politických zmien na riešenie sporu o Kašmír zo strany pakistanskej a indickej vlády;
36. osobitne víta kroky podniknuté na spojenie rodín rozdelených líniou kontroly otvorením piatich priechodov; uvedomuje si kritiku, ktorá opisuje otvorenie priechodov na stretnutie v línii kontroly ako ukážkovo pomalé a nezodpovedajúce naliehavosti situácie na mieste; napriek tomu podporuje a teší sa na zvýšený počet priechodov; želá si, aby sa rozšírili pre všetkých obyvateľov na obidvoch stranách a odporúča, aby India a Pakistan iniciovali opatrenia na zjednodušenie cestovania v rámci bývalého kniežacieho štátu alebo na medzinárodnej úrovni prostredníctvom rýchlych administratívnych a konzulárnych služieb;
37. verí, že je nevyhnutné zvýšiť frekvenciu výmeny cez líniu kontroly na všetkých úrovniach občianskej spoločnosti a vo všetkých oblastiach života; navrhuje vytvoriť výmenné programy medzi právnymi združeniami, školami a univerzitami vrátane spoločnej univerzity so školskými priestormi na obidvoch stranách rozdeleného územia; na zníženie vzájomného upodozrievania medzi armádami na obidvoch stranách, navrhuje, aby sa podnecoval dialóg medzi armádami;
38. odporúča zvážiť vytvorenie spoločnej indicko-pakistanskej monitorovacej bunky na zdieľanie údajov o poveternostných zákonitostiach a seizmickej aktivite, a tak zabezpečiť možnosť včasného varovania pred prírodnými katastrofami na oboch stranách línie kontroly;
39. na politickej úrovni navrhuje vytvoriť spoločný parlamentný výbor Indie a Pakistanu na podporu väčšej parlamentnej výmeny a dialógu; podobne navrhuje vytvoriť spoločné pracovné skupiny miestnej správy na prieskum možností obchodu a cestovného ruchu;
40. chce podnietiť spoločnosti EÚ, aby objavili investičný and turistický potenciál celého Kašmíru, a najmä vysoko motivovanú pracovnú silu; navrhuje vytvárať spoločné projekty európskych firiem a miestnych spoločností a programy zabezpečenia investícií na povzbudenie dôvery investorov; vyzýva všetky strany na to, aby podporovali a uľahčili zástupcom zainteresovaných obchodných komôr prístup na medzinárodné obchodné veľtrhy v rámci Európskej únie, a tak im umožnili propagovať svoje vývozné výrobky;
41. ďalej podporuje výzvu Pakistanu, aby rozvíjal ľudské zdroje investovaním do terciálneho vzdelávania vrátane učňovských a odborných škôl vo federálne spravovaných oblastiach vrátane oblastí Gilgit-Baltistan v Kašmíre;
42. berie na vedomie, že India je najväčším príjemcom v rámci všeobecného systému preferencií (Generalised System of Preferences scheme – GSP); naliehavo žiada Komisiu, aby automaticky prehodnocovala systém GSP+ a ostatné príslušné obchodné opatrenia okamžite po rozsiahlych prírodných katastrofách, ako je napr. zemetrasenie; víta záväzok všetkých juhoázijských štátov v rámci Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC), ktorým sa zaviazali k tomu, aby Dohodu o voľnom obchode v Južnej Ázii zmenili na politickú a hospodársku realitu, vďaka ktorej budú môcť tri oblasti Džammú a Kašmíru v čo najväčšej miere využívať výhody, a vyzýva vládu Pakistanu, aby ukončila „systém pozitívneho zoznamu“; s uspokojením poznamenáva, že napriek tomu, že obchod medzi uvedenými dvoma štátmi v poslednom desaťročí kolísal, celková úroveň oficiálneho obchodu medzi Indiou a Pakistanom sa zvýšil zo 180 miliónov USD v roku 1996 na 602 miliónov USD v roku 2005 a vzhľadom na to, že vysoká úroveň neformálneho obchodu ukazuje skryté možnosti obchodu medzi nimi, má tento vývoj potenciál, aby ďalej pokračoval, a mala by sa mu poskytnúť podpora;
43. zdôrazňuje, že cestovný ruch má významný potenciál na posilnenie miestnej ekonomiky; preto chce povzbudiť vlády štátov EÚ, aby pozorne sledovali bezpečnostnú situáciu s cieľom zabezpečiť aktuálne a koordinované turistické informácie pre tých, ktorí chcú navštíviť Džammú a Kašmír;
Účinky zemetrasenia z 8. októbra 2005
44. naliehavo zdôrazňuje, že zemetrasenie významne ovplyvnilo život obyvateľov Kašmíru na obidvoch stranách línie kontroly a že kritická humanitárna situácia oslabila už i tak nedokonalú inštitucionálnu kapacitu na území ADK a NWFP; zdôrazňuje, že v súčasnosti je hlavnou prioritou ľudí každodenný boj o prežitie;
45. ľutuje, že ADK okrem veľkých strát na životoch utrpel aj nevyčísliteľné materiálne škody na infraštruktúre (nemocnice, školy, vládne budovy, komunikačné kanály) a základných inštitúciách a službách, ktoré už predtým boli v mnohých prípadoch krehké;
46. vyjadruje hlboký zármutok z toho, že zemetrasenie malo neprimeraný dopad na deti, podľa údajov UNICEF zahynulo 17 000 detí; veľmi je znepokojený správami o obchodovaní s deťmi po katastrofe a vyzýva pakistanskú vládu, aby konkrétne riešila problematiku práv detí v Kašmíre a ich ochranu v ADK, v Gilgite a Baltistane a aby sa účinnejšie zamerala na boj proti obchodovaniu s deťmi;
47. upozorňuje na kritickú situáciu vnútorne vysídlených osôb a osôb, ktoré potrebujú naliehavú a nepretržitú pomoc v dôsledku zemetrasenia; v situácii, keď neexistuje dohovor o právach vnútorne vysídlených osôb, víta usmerňujúce zásady OSN, ktoré predstavujú základ pre ľudskú reakciu na zákerné porušenie ľudských práv pri nútenom vysídlení a požaduje, aby všetky príslušné úrady, ktorých pôsobnosť sa týka Kašmíru, rešpektovali tieto zásady; vyzýva vládu Pakistanu, aby čo najskôr urobila všetko, čo je v jej právomoci, v súvislosti s pridelením pôdy obyvateľom tých dedín, ktoré zanikli pri zosuvoch pôdy, aby sa opäť mohli ustanoviť ako dediny a aby mohli opätovne vybudovať trvalé obydlia; nástojčivo odporúča, aby sa EÚ dôsledne sústredila na uvedené zásady, ako aj na všeobecnejšie súvislosti demokracie, spravodlivosti a ľudských práv vo všetkých štyroch oblastiach Kašmíru; konštatuje tiež, že utečenecké tábory, ktoré sa už dlho nachádzajú na oboch stranách línie kontroly, by sa mali zrušiť a mala by sa venovať náležitá pozornosť ochrane, potrebám a sociálnej integrácii ich obyvateľov, ktorým by sa mal umožniť buď rýchly návrat domov alebo trvalé presídlenie; poznamenáva, že medzinárodné spoločenstvo by v tejto súvislosti malo ponúknuť pomoc;
48. zdôrazňuje, že katastrofa zasiahla región, ktorý bol už predtým oslabený konfliktom a terorizmom, a kde sú základné inštitúcie a regionálna stabilita neustále poškodzované organizovaným zločinom a tiež tým, že cez líniu kontroly prenikajú siete radikálnych islamistov, ktorí využívajú tamojší členitý terén;
49. je zdesený tým, že už celkom základné životné podmienky, v ktorých obyvatelia ADK žili pred zemetrasením (čo sa týka potravín, vody, prístrešia, hygienických zariadení, škôl a sotva vyhovujúcich zdravotných stredísk) sa v dôsledku zemetrasenia vážne zhoršili; nalieha na príslušné úrady, aby vtedy, keď miliónom osôb chýbajú základné potreby, sústredili svoje úsilie na boj proti korupcii, ktorá odvádza finančné prostriedky od tých, ktorým boli určené, v období, keď sa vyslovili znepokojujúce tvrdenia o tom, že teroristické organizácie, ktoré sú zakázané OSN, vykonávajú činnosť v oblasti postihnutej zemetrasením v ADK; vyzýva Komisiu, vlády členských štátov, vlády Indie a Pakistanu a agentúry poskytujúce pomoc, aby sa naďalej sústreďovali na uspokojovanie základných potrieb obetí zemetrasenia;
50. konštatuje, že rozsah a dopad zemetrasenia mal oveľa väčší účinok na pakistanskú stranu línie kontroly, zdevastovalo celú oblasť infraštruktúry miestnej správy a spôsobilo nevyhnutné oneskorenie služieb potrebných pri reakcii na núdzový stav; blahoželá vládam, armádam a miestnym obyvateľom na obidvoch stranách línie kontroly k ich oddanosti, odhodlaniu a záväzku reagovať na rôznorodé výzvy, ktoré zemetrasenie prinieslo;
Reakcia na zemetrasenie z 8. októbra 2005
51. oceňuje, že reakcia medzinárodného spoločenstva, Indie a Pakistanu na zemetrasenie bolo za daných okolností rýchle a pozitívne: medzi Indiou a Pakistanom bol okamžite nadviazaný kontakt na najvyššej úrovni; domáce a miestne mimovládne organizácie zareagovali správne a spolupracovali s miestnymi a ústrednými administratívnymi orgánmi; odporúča, aby Európska únia priaznivo posúdila ďalšie žiadosti o pomoc pri obnove v oblastiach postihnutých zemetrasením a žiada Komisiu, aby poskytla aktualizované informácie o žiadostiach, ktoré boli doteraz predložené v tomto ohľade;
52. s obavami konštatuje, že predbežné hodnotenie škôd a potrieb vypracované Ázijskou rozvojovou bankou a Svetovou bankou, ku ktorým Komisia prispela odhaduje celkovú stratu zamestnania alebo obživy následkom zemetrasenia na 29 %, s dopadom na približne 1,64 milióna ľudí, z ktorých podľa odhadov tvoria viac ako polovicu ľudia vo veku menej ako 15 rokov; víta 50-miliónový projekt Komisie Skorá obnova a podpora znovuvybudovania Pakistanu po zemetrasení; zdôrazňuje, že tento projekt by mal byť zameraný na krátkodobú ochranu najzraniteľnejších skupín, obnovenie hospodárskej aktivity v postihnutých oblastiach vrátane oživenia malých podnikov a nahradenia strateného majetku v poľnohospodárstve a vytvorením pracovných príležitostí prostredníctvom programov na výcvik a zlepšenie schopností; odporúča, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by mali opatrenia na obnovenie a zabezpečenie obživy obsahovať mikrofinancovanie a zlepšenie schopností a nalieha na Komisiu, aby z dlhodobého hľadiska takéto stratégie podporovala;
53. blahoželá všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na zisťovaní a zabezpečení potrieb verejnej zdravotnej starostlivosti zachráneným obyvateľom v táboroch, v ktorých aj napriek ťažkostiam spojeným so zabezpečením čistej pitnej vody a vhodných hygienických zariadení po katastrofe nedošlo k väčšiemu rozšíreniu chorôb spôsobených znečistenou vodou; blahoželá pakistanskej vláde k tomu, že poskytla prístrešie a zásoby viac ako dvom miliónom ľudí bez domova, aby im pomohla prežiť zimu a blahoželá Indii k poskytnutiu bývania 30 000 ľuďom, ktorí prišli o domov na jej strane línie kontroly; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že sú hlásené tisíce ľudí, ktorí stále žijú v stanoch, čoho svedkom bola aj návšteva parlamentnej delegácie štátov SAARC 15. až 22. decembra 2006 v ADK;
54. upozorňuje, že Pakistan vytvoril Federálnu núdzovú komisiu už niekoľko dní po nešťastí na koordináciu pátracích a záchranných operácií; vyslovuje však poľutovanie, že Pakistan nedokázal súhlasiť s ponukou Indie na využitie helikoptér len pre štátnu príslušnosť pilotov, ako aj spoločné záchranné operácie v línii kontroly, lekárske záchranárske tímy a opravu telekomunikačnej infraštruktúry, pričom by všetky ponúknuté činnosti významne prispeli k zníženiu počtu obetí; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že zemetrasenie sa nestalo príležitosťou na preukázanie politickej vôle dať prednosť humanitárnym potrebám obyvateľov Kašmíru a prekonať politické rozdiely;
55. víta skutočnosť, že susedné štáty Pakistanu tak rýchlo prisľúbili finančné prostriedky na obnovu (India, Čína, Irán, Afganistan) a na širšom regionálnom základe Turecko a Organizácia islamskej konferencie (OIK), ako aj medzinárodné spoločenstvo ako celok; blahoželá Európskej komisii a najmä GR ECHO, ktoré sa už nachádza v Pakistane, k jeho pohotovej a účinnej reakcii; chce povzbudiť darcov, aby čo najskôr prišli s vlastnými prísľubmi;
56. blahoželá Komisii najmä jej programu na postupné financovanie ako reakcii na zemetrasenie, ktorý v súčasnosti poskytol 48,6 miliónov EUR a ktorý je doručovaný v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, Červeným krížom a agentúrami OSN; vyzýva k trvalému záväzku EÚ pri obnove Kašmíru;
57. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pakistanská vláda trvala na tom, aby boli z humanitárnej pomoci poskytnutej Indiou pred jej distribúciou odstránené všetky indické označenia;
58. zdôrazňuje skutočnosť, že počiatočná váhavá reakcia pakistanskej armády na nešťastie vzápätí spôsobila vákuum potrieb, čo na mieste využili militantné a teroristické skupiny, ako napríklad Džamát-i-Islamí a Džamát-ud-Dawa, premenovaná skupina Lakshar-e-Tayyaba (ktorú v roku 2002 vláda Mušarráfa vyhlásila za teroristickú organizáciu a zároveň ju zakázala), ktoré sa rýchlo stali prakticky jedinými poskytovateľmi potravín, ubytovania, vyučovania detí a starostlivosti o vdovy; vyjadruje veľké obavy z toho, že táto situácia podporila dôveryhodnosť týchto polarizujúcich skupín v očiach miestneho obyvateľstva, čo aj naďalej znemožňuje potenciál správneho demokratického zastúpenia;
59. naliehavo vyzýva vlády Indie a Pakistanu spolu s medzinárodným spoločenstvom darcov, aby podniklo všetky možné kroky na zabezpečenie a dôkladné monitorovanie využívania pridelených finančných prostriedkov;
60. srdečne víta historickú dohodu z 2. mája 2006 na obnovu obchodu medzi rozdelenými oblasťami za líniou kontroly zavedením nákladnej dopravy na trati Šrínagar-Muzaffarabád, ako aj druhej autobusovej linky cez Kašmír, ktorá spája Púnč v Džammú a Kašmíre s Rawalakotom v ADK; navrhuje zavedenie cestnej siete medzi Džammú a Sialkotom a Gilgit-Baltistanom; tiež navrhuje zavedenie železničného spojenia medzi Džammú a Šrínagarom a zlepšenie cestného spojenia týchto dvoch miest; víta prísľub predsedu vlády Singha z 23. mája 2006 o vytvorení prostredia voľnejšieho obchodu a voľnejšieho pohybu s „miernymi hranicami“, ktorý vytvorí prostredie na urovnanie sporu v Kašmíre; naliehavo odporúča obidvom stranám posunúť sa rýchlym tempom k významným objemom oficiálneho obchodu; naliehavo žiada urýchlené dohody o formách cestnej nákladnej dopravy s dôrazom na jej maximálne zjednodušenie; navrhuje vytvorenie plánu rozvoja integrovaného trhu s viacerými poľnohospodársko-spracovateľskými jednotkami, zásobovacími reťazcami pre chladené výrobky, službami na prepravu malých objemov a zaistenými službami nákladnej dopravy;
Závery
61. naliehavo žiada EÚ a jej inštitúcie, aby nenechali utrpenie ľudu v Džammú a Kašmíre jednoducho zmiznúť z obrazoviek radarov, ale aby zabezpečili prípravu a realizáciu programov pomoci so zreteľom na dlhodobú obnovu a budovanie inštitúcií;
62. zdôrazňuje, že vlastné skúsenosti EÚ ukazujú, akým významným momentom pri zlepšení vzťahov medzi krajinami je zvýšenie dvojstranných obchodných tokov; verí, že v prípade Džammú a Kašmíru je dôležitý predovšetkým obchod cez líniu kontroly pre naštartovanie hospodárskeho rastu, rozvoj a využitie hospodárskeho potenciálu; odporúča určiť projekty dopravy a infraštruktúry za prioritné;
63. podporuje trvajúce iniciatívy politickými spoločenstvami na obidvoch stranách a na všetkých úrovniach a vyzýva ich, aby uprednostnili potreby obyvateľov Kašmíru, materiálne, ako aj inštitucionálne, nech je možná náprava ich politického, ekonomického, sociálneho a kultúrneho nevýhodného postavenia; odporúča, aby bola EÚ pripravená reagovať na požiadavky ktorejkoľvek z oboch vlád;
64. uznáva vynikajúci výkon, ktorý podávajú delegácie Komisie v Islamabáde a Dillí;
65. upozorňuje, že prírodné nešťastia niekedy dokážu pripraviť politické podmienky vhodné na tvorbu mieru; že príroda nepozná žiadne hranice, a že záleží iba na Pakistane a Indii, aby vykonali udržateľné opatrenia a mohli tak spoločne ponúknuť Kašmírčanom nádej na pretvorenie budúcnosti;
66. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie, vládam Indickej republiky, Pakistanskej islamskej republiky, príslušným orgánom alebo štátnym vládam Indiou a Pakistanom spravovaného Džammú a Kašmíru a Čínskej ľudovej republiky a Organizácii spojených národov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecné súvislosti
1. Vyše päťdesiat rokov znepokojuje medzinárodné spoločenstvo kritická situácia obyvateľov Kašmíru. Neočakávané dôsledky rozdelenia indického subkontinentu spôsobili, že pôvodne nezávislý, historicky významný a krásny kniežací štát Džammú a Kašmír sa rozdelil medzi Pakistanskú islamskú republiku a Indickú republiku. Rozdelenie poznamenané konflitkom si vyžiadalo tisícky životov a zanechalo stovky tisícov ľudí na úteku hľadajúcich útočisko, v mnohých prípadoch v členských štátoch EÚ a Severnej Ameriky. Títo ľudia nezostali mlčať a domáhali sa znovuzjednotenia ich milovaného bývalého štátu a rodín a trvalého ukončenia konfliktu. Európska únia, hoci nebola prizvaná ako sprostredkovateľ, sa vzhľadom na rastúci význam regiónu v čoraz väčšej miere zaujímala o všetky skutočnosti zasahujúce subkontinent.
2. V dôsledku rozdelenia pripadli Indickej republike Kašmírske údolie, Džammú a ľadovec Siačen ako štát Džammú a Kašmír. Pakistanská islamská republika prevzala kontrolu nad Azad Džammú a Kašmírom (ADK) a nad oblasťou Gilgit a Baltistan premenovanou na Severné oblasti, ktorej malú časť Pakistan odstúpil v roku 1963 Čínskej ľudovej republike.
3. India a Pakistan potom viedli tri vojny o Kašmír, v dôsledku ktorých bol trvalo umiestnený značný počet vojakov na oboch stranách línie kontroly vymedzenej na základe bilaterálnej dohody.
Politika EÚ a súčasná správa
4. EÚ dôrazne podporuje regionálnu integráciu, liberalizáciu obchodu a hospodársku spoluprácu, má zmluvy o spolupráci tak s Indiou, v súčasnosti najväčším demokratickým štátom na svete, ako aj s Pakistanom, ktorý sa v súvislosti so sporom o hranice s Afganistanom a jeho odhodlaným bojom proti terorizmu stal jej kľúčovým spojencom. Oba národy sú jadrové veľmoci. Európsky parlament sa intenzívne zaujíma o všetky hľadiská, preto vznikla táto správa.
5. Spravodajkyňa navštívila obe strany línie kontroly a viedla rozsiahle konzultácie s politikmi na všetkých úrovniach (vo vláde aj v opozícii) vrátane so skupinou All Party Hurriyat Conference (APHC), so zástupcami občianskej spoločnosti, s akademikmi, podnikateľmi, komisiami pre ľudské práva, medzinárodnými diplomatmi a so zástupcami armády; obyvatelia vysťahovaleckých a utečeneckých táborov, Rada, Komisia a zástupcovia vyslanectiev a mnoho občanov EÚ kašmírskeho pôvodu. Spravodajkyňa získala komplexné správy z armád na oboch stranách a významnú pomoc od delegácií Komisie v New Delhi a Islamabade.
6. V uplynulých mesiacoch uskutočnili mnohí ďalší poslanci EP oficiálne a neoficiálne návštevy a zozbierali ďalšie informácie pre túto správu.
Mierový proces
7. Napriek pochmúrnemu vývoju pokračujúceho konfliktu, ako to vnímal vonkajší svet v posledných mesiacoch, vlády Indie a Pakistanu podnikli podstatné kroky smerom k trvalému a mierovému vyriešeniu konfliktu, a to v spolupráci so všetkými skupinami obyvateľov Kašmíru na oboch stranách línie kontroly a v hlavných mestách.
8. Bezprostredný vývoj rozhovorov za indickým okrúhlym stolom, ktoré podnietil predseda vlády Singh, sa týka úsilia obmedziť sporný charakter otázky hraníc. Päť pracovných skupín, ktoré boli zriadené po skončení prvej konferencie za okrúhlym stolom, zapája všetky zainteresované strany (hoci niektorí zástancovia nekompromisných postojov skupiny All Party Hurriyat Conference (APHC) sa zdráhali zúčastniť sa týchto stretnutí), aby okrem iného pracovali na možnostiach väčšej samostrávy v blízkej budúcnosti.
9. Bez ohľadu na to, že v Pakistane sa prejavuje nesúhlas na veľmi vysokých miestach (tak v armáde, ako aj v správe), prezident Musharraf, predseda vlády a minister zahraničia vykonali niekoľko významných krokov a prejavili otvorenosť k spoločným iniciatívam.
10. Správa podporuje v plnej miere výsledky dosiahnuté v indicko-pakistanskom spoločnom a trvalom dialógu, vďaka ktorému sa vypracovali mnohé opatrenia na vytváranie dôvery, ktoré okrem iného umožnili rozdeleným rodinám prekročiť líniu kontroly a stretnúť sa po prvý krát po 60 rokoch.
11. EÚ s potešením privítala spoločnú indicko-pakistanskú správu o Kašmíri vydanú v apríli 2005, ktorá pomohla posilniť tento proces a opätovne potvrdila nezvratnosť mierového procesu a dôraz na nevojenské riešenie kašmírskeho konfliktu a následný pokrok v dialógu.
12. Správa naliehavo žiada EÚ, aby v čo najväčšej miere pokračovala v poskytovaní podpory týmto veľmi dôležitým iniciatívam, v ktorých je obsiahnutý potenciál priniesť mier oveľa širšiemu regiónu a posilniť organizácie, ako sú SAARC a SAFTA, v ktorých má EÚ plnú účasť.
13. Správa zároveň zdôrazňuje vysokú hodnotu, ktorú EP pripisuje demokracii a ľudským právam pre všetkých ľudí v regióne, najmä pre obete zemetrasenia v Kašmíre v roku 2005, nútených vysťahovalcov a utečencov a tých, ktorí si nemôžu uplatňovať základné slobody a demokracké práva.
Džammú a Kašmír
14. Napriek prebiehajúcemu mierovému procesu India je naďalej kritizovaná za rozsiahlu vojenskú prítomnosť na línii kontroly sprevádzanú mnohonásobným porušovaním ľudských práv, ako je zaznamenané v mnohých oficiálnych (a osobných) správach, ktoré dostal EP. Dôkaz o existencii najmenej jedného teroristického výcvikového tábora v ADK sťažuje nezapojeným stranám posúdiť požiadavky na obranu, najmä s účasťou Al Kájdy v regióne.
Správa uznáva a víta skutočnosť, že štát Džammú a Kašmír existuje v rámci indickej náboženskej a etnickej rôznorodosti sekulárnej demokracie, a zdôrazňuje naliehavosť dodržiavania ľudských práv pre všetkých bez ohľadu na konflikt.
15. Spravodajca upozorňuje na dlhodobo existjúce utečenecké tábory v časti Kašmíru, ktorú spravuje India, a žiada, aby sa do života obyvateľov malých miest či miest bez oficiálneho statusu zaviedol poriadok. Taký krok by prispel k tomu, aby sa poskytli vyhliadky do budúcnosti tisíckam mladých ľudí zasluhujúcich si budúcnosť, ktorá bola ich rodičom odopretá v dôsledku násilných historických udalostí. To isté platí pre Pakistan.
16. Jednako sú ústavy Indie a Pakistanu veľmi odlišné z hľadiska toho, aké základné slobody a práva poskytujú ženám, deťom a menšinám, a správa to v plnej miere zohľadňuje.
Azad Džammú a Kašmír
17. Správa vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou politickou a humanitárnou situáciou vo všetkých štyroch častiach Džammú a Kašmíru a osobitne upozorňuje na nedostatok demokracie v ADK, Gilgite a Baltistane, kde žiaľ Pakistan neustále nespĺňa svoje záväzky týkajúce sa zavedenia zmysluplných štruktúr zastupiteľskej demokracie. Spravodajkyňa nie je presvedčená často opakovaným argumentom Pakistanu, že neprítomnosť kašmírskych zástupcov v Pakistanskom národnom zhromaždení vyjadruje skutočnosť, že Pakistan nepovažuje Kašmír za súčasť jeho federácie vzhľadom na to, že pakistanské právne predpisy platia iba s prípadnými úpravami na území Azad Džammú a Kašmíru i Gilgitu a Baltistanu v súlade so zákonom o prispôsobení zo dňa 1. januára 2005.
18. Oveľa viac vypovedá skutočnosť, že ADK spravuje ministerstvo pre kašmírske otázky v Islamabade, že pakistanskí úradníci ovládajú Kašmírsku radu a že hlavné politické miesta, ako sú generálny tajomník ADK, policajný inšpektor, hlavní audítor a tajomník pre finančné veci, sú obsadené Pakistancami. Nemôžeme si nevšimnúť dočasnú ústavu z roku 1974, ktorá obsahuje ustanovenie, na základe ktorého je zakázaná každá politická činnosť, ktorá nie je v súlade s doktrínou Džammú a Kašmíru ako súčasti Pakistanu. Tento zákon o dočasnej ústave z roku 1974 umožňuje existenciu mnohých štruktúr, ktoré tvoria zvrchovaný štát vrátane zákonodarného zhromaždenia voleného v pravidelných voľbách, predsedu vlády, ktorý stojí na čele väčšiny zhromaždenia, nepriamo voleného prezidenta, nezávislého súdnictva a miestnych vládnych orgánov. Tento zákon o dočasnej ústave z roku 1974 umožňuje existenciu mnohých štruktúr, ktoré tvoria zvrchovaný štát vrátane zákonodarného zhromaždenia zvoleného v pravidelných voľbách, ministerského predsedu, ktorý stojí v čele väčšiny zhromaždenia, nepriamo voleného prezidenta, nezávislého súdnictva a miestnych vládnych orgánov. Tieto ustanovenia sa však neuplatňujú. Štátnu právomoc má v rukách rada Azad Džammú a Kašmíru, ktorej predsedá pakistanský predseda vlády, ktorej väčšinu tvorí kabinet premiéra alebo osoby ním menované. Okrem toho, podľa oddielu 56 dočasného ústavného zákona Džammú a Kašmíru (ktorý vypracovali federálne ministerstvá pre právo a kašmírske otázky v Islamabade) môže pakistanská vláda odvolať každú volenú vládu v Azad Kašmíri bez ohľadu na podporu, ktorú môže mať v zákonodarnom zhromaždení ADK a podobne ako v celom Pakistane má i tu Národná islamská rada najvyššiu autoritu vo všetkých legislatívnych veciach.
Gilgit a Baltistan
19. Situácia, ktorú v ADK možno označiť za zlú, je nevýslovne horšia v Gilgite a Baltistane, najsevernejšej oblasti Pakistanom spravovaného Kašmíru. Táto oblasť nemá žiaden štatút ani nič, čo by aspoň naznačovalo demokratické zastúpenie.
20. Gilgit a Baltistan (ktoré Pakistan nazýva Severné oblasti) spravuje Pakistan. Pakistan formálne nezačlenil Severné oblasti, pretože tvrdí, že celé územie Džammú a Kašmír je sporným územím. Ako také nie je ani provinciou Pakistanu ani súčasťou ADK. Rada Severných oblastí založená už pred istým obdobím, ktorej zriadenie sprevádzalo vyhlásenie, že funguje ako provinčné zhromaždenie, v skutočnosti sa v nej ukazuje úplný nedostatok ústavnej identity alebo občianskych práv.
21. Obyvatelia sú udržovaní v stave chudoby, negramotnosti a zaostalosti. Ľahko možno rozpoznať skutočnosť, že sa tu neuspokojujú ani najzákladnejšie potreby – je tu 25 malých nemocníc, kde pracuje 140 lekárov (1 lekár na 6 000 ľudí) v porovnaní s 830 nemocnicami a 75 000 lekármi na ostatnom území Pakistanu, celková miera negramotnosti je 33 % a osobitne nízke vzdelanostné ukazovatele v prípade dievčat a žien; iba 12 stredných škôl a 2 regionálne univerzity v Gilgite a Baltistane bez možnosti postgraduálneho vzdelávania; okrem vládnych pracovných miest je jedinou ďalšou oblasťou zamestnania sektor cestovného ruchu, ktorý je samozrejme problematický. Obmedzený počet miestnych obyvateľov môže získať vládne pracovné miesta, ale dokonca i vtedy dostávajú platy, ktoré sú menšie až do miery 35% ako platy zamestnancov, ktorí nepochádzajú z tejto oblasti. Nejestvuje tu žiaden miestny rozhlas ani televízia.
22. Zemetrasenie v roku 2005, ktoré bolo samo osebe katastrofou, túto situáciu ešte zhoršilo. Bolo by nanajvýš nezodpovedné nevenovať pozornosť tomuto stavu alebo neupozorniť na pretrvávajúce bezprávie. Správa preto energicky zdôrazňuje, že je potrebné, aby Pakistan prehodnotil svoje chápanie demokratickej zodpovednosti a venoval sa otázke zabezpečovania potrieb v oblastiach, ktoré sú (de facto) pod jeho kontrolou.
Otázka plebiscitu
23. Správa jednoznačne podporuje súčasný mierový proces medzi Pakistanom a Indiou ako krok vpred.
24. Pakistan naďalej poukazuje na počiatočné rezolúcie BR OSN o Kašmíre s cieľom podporiť svoj názor, že o „pripojení“ znovuzjednoteného Džammú a Kašmíru k Indii alebo k Pakistanu by sa malo rozhodnúť v plebiscite. V správe sa však uvádza, že Pakistan nesplnil a už ani nemôže splniť podmienky, ktoré pre uskutočnenie takéhoto plebiscitu stanovila OSN. The situation has moved on.
Záver
25. Správa teda uznáva starobylé a jedinečné kultúrne dedičstvo kašmírskeho ľudu a spravodajkyňa môže iba vyjadriť svoj obdiv k ich húževnatosti. Po toľkých desaťročiach konfliktov a tragédií v tejto mimoriadne krásnej a historicky významnej časti subkontinentu je povzbudivé vidieť, že dve veľmoci, India a Pakistan, našli spoločnú reč s kašmírskym ľudom a na obzore sa črtajú mierové riešenia, ktoré sa už aj vykonávajú. Európsky parlament tento dôverne známy proces v plnej miere podporuje.
Príloha
Zoznam rezolúcií OSN o Kašmíri (1948-1971)
Rezolúcia 38 (1948) prijatá Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (ďalej iba Bezpečnostná rada) na 229. zasadaní, ktoré sa konalo 17. januára 1948;
Rezolúcia 39 (1948) prijatá Bezpečnostnou radou na 230. zasadaní, ktoré sa konalo 20. januára 1948;
Návrh rezolúcie prednesený predsedom Bezpečnostnej rady a spravodajcom dňa 6. februára 1948;
Rezolúcia 47 (1948) prijatá Bezpečnostnou radou na 286. zasadaní, ktoré sa konalo 21. apríla 1948;
Rezolúcia 51 (1948) prijatá Bezpečnostnou radou na 312. zasadaní, ktoré sa konalo 3. júna 1948;
Rezolúcia prijatá komisiou Organizácie Spojených národov pre Indiu a Pakistan dňa 13. augusta 1948;
Rezolúcia prijatá komisiou Organizácie Spojených národov pre Indiu a Pakistan dňa 5. januára 1949;
Návrh týkajúci sa Džammú a Kašmíra podaný generálom A.G.L. McNaughtonom, predsedom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov dňa 22. decembra 1949;
Rezolúcia 80 (1950) prijatá Bezpečnostnou radou na 470. zasadaní, ktoré sa konalo 14. marca 1950;
Rezolúcia 91 (1951) prijatá Bezpečnostnou radou na 539. zasadaní, ktoré sa konalo 30. marca 1951;
Rezolúcia 96 (1951) prijatá Bezpečnostnou radou na 566. zasadaní, ktoré sa konalo 10. novembra 1951;
Rezolúcia 98 (1952) prijatá Bezpečnostnou radou na 611. zasadaní, ktoré sa konalo 23. decembra 1952;
Rezolúcia 122 (1957) prijatá Bezpečnostnou radou na 765. zasadaní, ktoré sa konalo 24. januára 1957;
Návrh rezolúcie podaný Austráliou, Kubou, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi americkými dňa 14. februára 1957;
Rezolúcia 123 (1957) prijatá Bezpečnostnou radou na 774. zasadaní, ktoré sa konalo 21. februára 1957;
Návrh rezolúcie podaný Austráliou, Kolumbiou, Filipínami dňa 16. novembra 1957;
Rezolúcia 126 (1957) prijatá Bezpečnostnou radou na 808. zasadaní, ktoré sa konalo 2. decembra 1957;
Návrh rezolúcie podaný Írskom adresovaný Bezpečnostnej rade dňa 22. júna 1962;
Vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady (francúzsky zástupca) predložené dňa 18. mája 1964 na 1117. zasadaní Bezpečnostnej rady (dokument č. S/PV. 1117, zo dňa 18. mája l964) zhrňujúci závery rozpravy týkajúcej sa Kašmíru;
Rezolúcia 209 (1965) prijatá Bezpečnostnou radou na 1237. zasadaní, ktoré sa konalo 4. septembra 1965;
Rezolúcia 210 (1965) prijatá Bezpečnostnou radou na 1238. zasadaní, ktoré sa konalo 6. septembra 1965;
Rezolúcia 211 (1965) prijatá Bezpečnostnou radou na 1242. zasadaní, ktoré sa konalo 20. septembra 1965;
Rezolúcia 214 (1965) prijatá Bezpečnostnou radou na 1245. zasadaní, ktoré sa konalo 27. septembra 1965;
Rezolúcia 215 (1965) prijatá Bezpečnostnou radou na 1251. zasadaní, ktoré sa konalo 5. novembra 1965;
Rezolúcia 303 (1971) prijatá Bezpečnostnou radou na 1606. zasadaní, ktoré sa konalo 6. decembra 1971;
Otázka prerokovaná Bezpečnostnou radou na 1606., 1607. a 1608. zasadnutiach, ktoré sa konali 4., 5. a 6. decembra 1971;
Rezolúcia 307 (1971) prijatá Bezpečnostnou radou na 1616. zasadaní, ktoré sa konalo 21. decembra 1971.
POSTUP
|
Názov |
Kašmír: súčasná situácia a prognózy |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
|||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
- |
|
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
- |
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
- |
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Baroness Nicholson of Winterbourne |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
- |
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
28.11.2006 |
24.1.2007 |
26.2.2007 |
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
21.3.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
60 1 11 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vittorio Agnoletto, Roberta Alma Anastase, Robert Atkins, Panagiotis Beglitis, Monika Beňová, André Brie, Philip Claeys, Simon Coveney, Véronique De Keyser, Hanna Foltyn-Kubicka, Michael Gahler, Bronisław Geremek, Alfred Gomolka, Richard Howitt, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Bogdan Klich, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Eugen Mihăescu, Philippe Morillon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Cem Özdemir, Janusz Onyszkiewicz, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Hubert Pirker, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Marek Siwiec, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Kristian Vigenin, Jan Marinus Wiersma |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, David Casa, Giulietto Chiesa, Alexandra Dobolyi, Andrew Duff, Carlo Fatuzzo, Kinga Gál, David Hammerstein Mintz, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Jo Leinen, Yiannakis Matsis, Doris Pack, Inger Segelström, Adrian Severin, Jean Spautz, Csaba Sándor Tabajdi |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sharon Bowles, Philip Bushill-Matthews, Roger Helmer, Sajjad Karim, Elizabeth Lynne, David Martin, Gérard Onesta, Ria Oomen-Ruijten |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
25.4.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||