SPRÁVA o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre zásoby tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci zásoby tresky

7. 5. 2007 - (KOM(2006)0411 – C6‑0281/2006 – 2006/0134(CNS)) - *

Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajca: Zdzisław Kazimierz Chmielewski

Postup : 2006/0134(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0163/2007
Predkladané texty :
A6-0163/2007
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre zásoby tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci zásoby tresky

(KOM(2006)0411 – C6‑0281/2006 – 2006/0134(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0411)[1],

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0281/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0163/2006),

1.  schvaľuje návrh Komisie v znení zmien a doplnení;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený KomisiouPozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Odôvodnenie 1

1) V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa naznačuje, že sa zásoby tresky v podoblastiach 25 až 32 v Baltickom mori znížili na úrovne, pri ktorých majú zníženú reprodukčnú schopnosť a neprimerane sa využívajú mierou nezabezpečujúcou udržateľnosť.

1) V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa naznačuje, že sa populácie tresky v podoblastiach 25 až 32 v Baltickom mori znížili na úrovne nižšie ako bezpečné biologické hranice, pri ktorých majú zníženú reprodukčnú schopnosť a neprimerane sa využívajú mierou nezabezpečujúcou udržateľnosť.

Odôvodnenie

Základné nariadenie o spoločnej politike rybného hospodárstva 2371/2002/ES vymedzuje bezpečné biologické hranice a obe populácie tresky v Baltickom mori sú pod touto úrovňou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Odôvodnenie 2a (nové)

 

2a) Dostatočne silný a trvalo udržateľný viacročný plán riadenia rybolovu tresky založený na základe zásady prevencie by umožnil vytvorenie trvalého, trvalo udržateľného rybolovu vo väčšom rozsahu ako dnes.

Odôvodnenie

Treska je dôležitá pre celý ekosystém Baltického mora. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska je výhodné rovnako pre rybné hospodárstvo, ako aj ekosystém, umožniť obnovu a uskutočniť veľmi prísne opatrenia na jej realizáciu. Ak nebudeme konať čo najskôr, riskujeme, že budeme čeliť rovnakým problémom ako v Newfoundlande.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Odôvodnenie 3

3) Je potrebné prijať opatrenia na ustanovenie viacročného plánu riadenia rybolovu využívajúceho zásoby tresky v Baltickom mori.

3) Viacročný plán riadenia populácií tresky v Baltickom mori bol prijatý zásluhou Medzinárodnej komisie pre rybolov v Baltickom mori (IBSFC) v roku 2003.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Odôvodnenie 3a (nové)

 

3a) Baltické more sa rozdeľuje na západnú časť (podoblasti ICES 22, 23 a 24) a východnú časť(podoblasti ICES 25 až 32) preto, lebo ide o oddelené ekosystémy s úplne odlišnými vlastnosťami.

Odôvodnenie

Je dôležité zachovať rozdelenie Baltického mora na dve samostatné časti, pretože ide o dva rôzne ekosystémy s úplne odlišnými vlastnosťami. Preto je potrebné stanoviť kvóty oddelene pre obe časti. Ak by sa medzi nimi prestalo rozlišovať, vzniklo by riziko, že by sa rybolov vykonával väčšinou v jednej časti, v ktorej by potom hrozilo úplné vyčerpanie populácie. Väčšia východná časť je jedinečná a v nej žijúce populácie tresky sú jedinečným spôsobom prispôsobené prostrediu Baltického mora.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Odôvodnenie 3b (nové)

 

3b) Podľa najnovších informácií Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) sa približne 35 – 45 % tresky vyloženej vo východnom Baltickom mori loví nelegálne.

Odôvodnenie

Hans Lassen z ICES poskytol tento údaj Výboru pre rybné hospodárstvo počas prezentácie vo februári 2007.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Odôvodnenie 3c (nové)

 

3c) Podľa medzinárodného akčného plánu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý sa týka nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu: „Štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby si ich dovozcovia, prepravcovia, kupujúci, spotrebitelia, dodávatelia vybavenia, bankári, poisťovatelia, dodávatelia ďalších služieb a verejnosť si uvedomovali škodlivé následky obchodovania s plavidlami identifikovanými ako plavidlá zúčastňujúce sa na NNN rybolove (nelegálnom, neregulovanom a neohlásenom rybolove).“

Odôvodnenie

Citácia z odseku 73 akčného plánu FAO týkajúceho sa NNN rybolovu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Odôvodnenie 4a (nové)

 

4a) Článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vyžaduje, aby Rada prioritne prijala plány na obnovu populácií v prípade rybolovu využívajúceho populácie, ktoré sú mimo bezpečných biologických hraníc.

Odôvodnenie

Plán pre populácie tresky v podoblastiach 25-32 by preto mal byť plánom obnovy v súlade so všetkými požiadavkami nariadenia 2371/2003.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Článok 7

Odchylne od článku 6 môže Rada, ak to považuje za vhodné, schváliť hodnotu TAC nižšiu, než je hodnota vyplývajúca z uplatňovania článku 6.

Odchylne od článku 6 môže Rada, ak to považuje za vhodné, schváliť inú hodnotu TAC, než je hodnota vyplývajúca z uplatňovania článku 6.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zvyšuje pružnosť postupu stanovenia TAC.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Článok 8 názov

Postup stanovenia období, v ktorých je povolený rybolov pomocou navíjajúcich vlečných sietí s veľkosťou oka 90 mm alebo pomocou lovných šnúr na rybolov pri morskom dne

Postup stanovenia období, v ktorých je povolený výlov tresky pomocou navíjajúcich vlečných sietí s veľkosťou oka 90 mm

Odôvodnenie

Treba, aby bolo jasné, že obmedzenia v článku 8 sa vzťahujú len na výlov tresky. Okrem toho sa neodporúča obmedzovať používanie lovných šnúr na rybolov pri morskom dne. Túto výstroj používajú rybári aj na lov iných druhov (platesovité ryby, kambala veľká, losos, pstruh morský a platesa obyčajná).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Článok 8 odsek 1 úvodná časť

1. Rybolov pomocou vlečných sietí, dánskych záťahových sietí alebo podobným výstrojom s veľkosťou oka 90 mm alebo viac a rybolov pomocou žiabrových sietí, splietaných sietí alebo ohradových sietí s veľkosťou oka 90 mm alebo viac alebo pomocou lovných šnúr na rybolov pri morskom dne sa zakazuje:

1. Rybolov pomocou vlečných sietí, dánskych záťahových sietí alebo podobným výstrojom s veľkosťou oka 90 mm alebo viac a rybolov pomocou žiabrových sietí, splietaných sietí alebo ohradových sietí s veľkosťou oka 90 mm alebo viac sa zakazuje:

Odôvodnenie

Lovné šnúry na rybolov pri morskom dne používajú rybári aj na lov iných druhov (platesovité ryby, kambala veľká, losos, pstruh morský, zubáč veľkoústy a platesa obyčajná).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Článok 8 odsek 3

3. Ak miera úhynu pri rybolove, ktorú odhadne STECF, pri niektorej z príslušných zásob tresky aspoň o 10 % prekročí minimálnu mieru úhynu pri rybolove ustanovenú v článku 4, celkový počet dní, v ktorých bude povolený rybolov pomocou zariadení uvedených v odseku 1, sa zníži o 10 % v porovnaní s celkovým počtom dní, v ktorých je rybolov povolený v súčasnom roku.

3. Ak miera úhynu pri rybolove, ktorú odhadne STECF, pri niektorej z príslušných zásob tresky aspoň o 10 % prekročí minimálnu mieru úhynu pri rybolove ustanovenú v článku 4, celkový počet dní, v ktorých bude povolený rybolov pomocou zariadení uvedených v odseku 1, sa zníži o 8 % v porovnaní s celkovým počtom dní, v ktorých je rybolov povolený v súčasnom roku.

Odôvodnenie

Zo stanoviska zástupcov rybolovného priemyslu vyjadreného v rámci Regionálnej poradnej rady pre Baltické more vyplýva, že zníženie počtu dní rybolovu o 10 % sa javí ako príliš veľké.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Článok 8 odsek 6a (nový)

 

6a. Odchylne od predpisov o minimálnej veľkosti rýb pri vykládke tresky ustanovenej v nariadení (ES) č. 2187/2005 je minimálna veľkosť tresky v podoblastiach 22 až 32 pri vykládke 40 cm.

Odôvodnenie

Na posilnenie populácií tresky v Baltickom mori je potrebné upraviť predpisy o minimálnej veľkosti tresky v Baltickom mori. Zvýšením minimálnej povolenej veľkosti na 40 cm sa treskám umožní ďalej množiť, čím sa populácie posilnia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Článok 12 odsek 1

1. Odchylne od článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu, kapitáni plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 8 m alebo viac vedú lodné denníky svojich činností v súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia.

1. Odchylne od článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu, kapitáni plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 8 m alebo viac loviaci ryby so zvláštnym povolením na výlov tresky v Baltickom mori, vydaným v súlade s článkom 11 tohto nariadenia, vedú lodné denníky svojich činností v súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zohľadňuje osobitné vlastnosti podoblastí rybolovu 29 až 32, v ktorých sa prakticky nevyskytuje treska; plavidlá loviace ryby v týchto oblastiach môžu oznámiť svoje úlovky na základe článku 6 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Článok 16

Odchylne z článku 5 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2807/83 povolená tolerancia v odhadoch množstiev v kilogramoch týkajúcich sa rýb, na ktoré sa vzťahuje TAC, ponechaných na palube plavidiel je 8% hodnoty uvedenej v lodnom denníku. Pri úlovkoch, ktoré sa vykladajú nevytriedené, je však povolená miera tolerancie pri odhadovaní množstiev 8% z celkového množstva rýb ponechaných na palube.

Odchylne z článku 5 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2807/83 povolená tolerancia v odhadoch množstiev v kilogramoch týkajúcich sa rýb, na ktoré sa vzťahuje TAC, ponechaných na palube plavidiel je 10 % hodnoty uvedenej v lodnom denníku. Pri úlovkoch, ktoré sa vykladajú nevytriedené, je však povolená miera tolerancie pri odhadovaní množstiev 10 % z celkového množstva rýb ponechaných na palube.

Odôvodnenie

Regionálna poradná rada pre Baltické more, ako aj členské štáty, odporúčajú zvýšiť povolenú toleranciu na 10 %.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Článok 17 odsek 2

2. Ak rybárske plavidlo vypláva z oblasti A alebo B alebo z podoblastí 28 až 32 (oblasť C) s viac než 100 kg tresky na palube:

2. Ak rybárske plavidlo vypláva z oblasti A alebo B alebo z podoblastí 28 až 32 (oblasť C) s viac než 100 kg tresky na palube, kapitán plavidla oznámi ihneď príslušnému rybolovnému inšpektorátu veľkosť úlovku v oblasti, z ktorej plavidlo odišlo.

a) pôjde priamo do prístavu v oblasti, v ktorej lovilo, a vyloží ryby alebo

 

b) pôjde priamo do prístavu mimo oblasti, v ktorej lovilo, a vyloží ryby.

 

c) Pri odchode z oblasti, v ktorej plavidlo lovilo, sa siete uložia tak, aby sa nemohli ihneď použiť, v súlade s týmito podmienkami:

 

i) siete, závažia a podobné súčasti výstroja musia byť odpojené od ich vlečných dosiek, vlečných a ťažných oceľových a konopných lán,

 

ii) siete, ktoré sú na palube alebo nad ňou, musia byť bezpečne priviazané k niektorej časti nadstavby.

 

Odôvodnenie

Zložité ustanovenia, ktoré navrhla Komisia, by sa dali len veľmi ťažko realizovať a zbytočne by skomplikovali rybolov na hraniciach príslušných oblastí.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Článok 20 odsek 1

1. Rybárske plavidlá s viac než 100 kg tresky na palube začnú vykládku len s povolením príslušných orgánov miesta vykládky.

1. Rybárske plavidlá s viac než 300 kg tresky na palube začnú vykládku len s povolením príslušných orgánov miesta vykládky.

Odôvodnenie

Regionálna poradná rada pre Baltické more, ako aj členské štáty, zastávajú názor, že limit týkajúci sa hmotnosti tresky, vzhľadom na ktorú je potrebné oznamovanie, by sa mal zvýšiť na 300 kg.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Článok 27 odsek 1

1. Na základe odporúčania Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STEFC) vyhodnotí Komisia vplyv riadiacich opatrení na príslušné zásoby a rybolov využívajúci tieto zásoby, a to v treťom roku uplatňovania tohto nariadenia a v každom nasledujúcom roku.

1. Na základe odporúčania Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STEFC) a Regionálnej poradnej rady pre Baltické more (RAC) vyhodnotí Komisia vplyv riadiacich opatrení na príslušné zásoby a rybolov využívajúci tieto zásoby, a to v druhom roku uplatňovania tohto nariadenia a v každom nasledujúcom roku.

Odôvodnenie

Uplatňovanie nariadenia bude mať ďalekosiahly účinok tak na zásoby tresky v Baltickom mori, ako aj na rybolovný priemysel. Preto by sa mali čo najskôr sprístupniť informácie o vplyve riadiacich opatrení na príslušné zásoby.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Článok 27 odsek 2

2. V treťom roku uplatňovania tohto nariadenia a ďalej vždy po troch rokoch jeho uplatňovania si Komisia vyžiada vedecké odporúčanie STECF o miere pokroku smerom k cieľom uvedeným v článku 4. Ak by z tohto odporúčania vyplývalo, že tieto ciele pravdepodobne nebudú splnené, rozhodne Rada kvalifikovanou väčšinou o návrhu Komisie na nevyhnutné dodatočné alebo alternatívne opatrenia, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľov.

2. V druhom roku uplatňovania tohto nariadenia a ďalej vždy po dvoch rokoch jeho uplatňovania si Komisia vyžiada vedecké odporúčanie STECF o miere pokroku smerom k cieľom uvedeným v článku 4. Ak by z tohto odporúčania vyplývalo, že tieto ciele pravdepodobne nebudú splnené, rozhodne Rada kvalifikovanou väčšinou o návrhu Komisie na nevyhnutné dodatočné alebo alternatívne opatrenia, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľov.

Odôvodnenie

Uplatňovanie nariadenia bude mať ďalekosiahly účinok tak na zásoby tresky v Baltickom mori, ako aj na rybolovný priemysel. Preto by sa mali čo najskôr sprístupniť informácie o vplyve riadiacich opatrení na príslušné zásoby.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19

Článok 27a (nový)

 

Článok 27a

 

Monitorovanie sociálno-hospodárskeho vplyvu uplatňovania tohto nariadenia

 

Komisia vypracuje správu o sociálno-hospodárskom vplyve uplatňovania tohto nariadenia na odvetvie rybolovu, najmä na zamestnanosť a hospodársku situáciu rybárov, majiteľov plavidiel a spoločnosti, ktoré sa zaoberajú lovom a spracovaním tresky. Komisia vypracuje túto správu v druhom roku uplatňovania tohto nariadenia a v každom nasledujúcom roku jeho uplatňovania a predloží ju Európskemu parlamentu do 30. apríla príslušného roku.

Odôvodnenie

Vzhľadom na ďalekosiahly účinok tohto nariadenia na rybolovný priemysel je nevyhnutné stále monitorovanie jeho uplatňovania a akéhokoľvek negatívneho sociálno-hospodárskeho vplyvu.

  • [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Dôvodová správa

Predložené nariadenie Rady je dôležitým a dlho očakávaným legislatívnym návrhom, ktorý sa snaží nájsť riešenia na uspokojenie dlhodobej životne dôležitej potreby v jednom z najvýraznejších európskych rybných hospodárstiev. V tejto súvislosti si autori zaslúžia naše úprimné blahoželania za to, že prevzali skutočne ťažkú úlohu zostaviť dlhodobý program na obnovenie zásob a lov tresky v Baltickom mori, najdôležitejšieho druhu rýb v tomto mori. Formulácia vhodného plánu zaručovala dosiahnutie požadovaných účinkov nutných na zber súhrnných vstupných (vedeckých) údajov a dôkladné posúdenie pravdepodobného sociálno-hospodárskeho vplyvu. To nevyhnutne viedlo k uskutočneniu skutočne otvorených a rozsiahlych konzultácií so zúčastnenými stranami – rybármi, výskumníkmi a politikmi. Otázkou zostáva, či bola táto požiadavka primerane splnená.

Hlavným zameraním tohto nariadenia sú tresky, čo sa odráža v spôsobe, akým je tento návrh vypracovaný. Návrh je koncipovaný veľmi úzko s cieľom zabrániť vkladaniu „nepotrebných“ vsuviek. Keďže tu hovoríme o treske – t. j. o rybe, na ktorej závisí živobytie mnohých rodín – takého vsuvky nesmú ohroziť sociálno-hospodársky vplyv navrhovaných obmedzení pre rybolov. Obmedzenia tohto druhu spôsobujú vážne obavy medzi tisíckami ľudí, ktorých živobytie úzko súvisí s Baltickým morom. Rybolovný priemysel si túto problematiku veľmi dobre uvedomuje, keďže dôvodová správa návrhu neobsahuje žiadny odkaz na financovanie dostupné v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo s cieľom kompenzácie nežiaducich hospodárskych dôsledkov navrhovaného plánu. Okrem toho, v samotnom nariadení sa takmer nevyskytujú žiadne biologické údaje o Baltickom mori. Zdá sa, že v pláne sa oblasť Baltického mora, kde sa loví treska, považuje za jednu oblasť a nezohľadňuje sa špecifický pobrežný rybolov.

Spravodajca uvádza nasledovné konkrétne poznámky:

1. Už samotný názov nariadenia je sporný. Bola navrhnutá nasledovná zmena: nariadenie Rady (ES), ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre riadenie zásob tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci zásoby tresky. Malo by sa poznamenať, že návrh je založený na tradičnom trojbodovom prístupe k riadeniu rybolovu, ktorý obsahuje nižšie kvóty, menšie výdavky na rybolov a viac inšpekcií.

2. Návrh bol skoncipovaný v roku 2006 a je potrebné ho aktualizovať, napríklad odkazom na Johannesburské vyhlásenie, v ktorom sa požaduje, aby sa do roku 2015 do najvyššej možnej miery obnovili a lovili zásoby tresky na maximálnych úrovniach trvalo udržateľných výnosov. Okrem toho, na základe rozhodnutí prijatých Radou v Luxemburgu, by sa mal aktualizovať článok 16 kapitoly V: miera tolerancie hodnoty uvedenej v lodnom denníku sa zmenila z 8 % na 10 %, o čo sa väčšina členských štátov snažila už dlhší čas. Táto otázka sa rieši v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7 uvedenom vyššie.

3. Vzhľadom na dôležitosť návrhu a jeho faktickú správnosť je nasledovné stanovisko nachádzajúce sa na strane 2 dôvodovej správy desivé. Znie: „ICES nie je schopná vypracovať prognózu týkajúcu sa výlovu s presnosťou potrebnou na realizáciu plánu, pretože nie je možné presne stanoviť veľkosť zásob“. Práve údaje rady ICES však mali poskytnúť rozhodujúci vedecký dôkaz zdôvodňujúci koncipovanie nariadenia v jeho súčasnej forme.

4. Je ťažké neuveriť, že kapacita flotily na lov tresky v Baltickom mori, ktorá je nepochybne v súčasnosti príliš vysoká v súvislosti s dostupnými kvótami pre rybolov, výrazne ovplyvnila program obnovy uvedený v návrhu. Nikto na úrovni EÚ ani členského štátu však zatiaľ nepredložil systematické riešenie tohto problému. Stále viac sa argumentuje tým, že automatické rozhodnutia o vyraďovaní flotíl sa majú prijímať veľmi opatrne. Namiesto toho by sa malo vynaložiť úsilie na hľadanie spôsobov zachovania súčasnej kapacity rybolovu, kým sa nedoplnia zásoby, aby sme mali v budúcnosti s čím loviť.

5. Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy spravodajcu k nariadeniu, spravodajca ešte neprijal konečné rozhodnutie o tom, či je potrebné zaoberať sa otázkou časovej dĺžky letného obdobia pokoja. Je potrebné poznamenať, že v členských štátoch hľadajúcich možnosti ďalšieho obmedzovania lovu prostredníctvom zavedenia ďalších dní, počas ktorých je lov tresky zakázaný, sa objavuje tendencia uprednostňujúca prístup prideľovania dní na mori pred prístupom období pokoja, ktorý sa dodržiaval doteraz. Táto otázka sa skôr či neskôr určite zahrnie do diskusií o pláne.

6. V ostatných otázkach, ktorými sa nezaoberajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, by sa pozornosť mala venovať nasledovnému:

a) na tretej strane dôvodovej správy návrhu sa zdôrazňuje, že použitie vlečných sietí Bacoma viedlo k výraznému zníženiu výlovu tresky nedosahujúcej požadovanú veľkosť. Je škoda, že nebola spomenutá rovnako účinná sieť T90, o ktorej sme tiež dlho diskutovali na schôdzach výboru,

b) mal by sa posúdiť problém, ktorý sa vyskytuje v článkoch 15 a 17 nariadenia. S ohľadom na predchádzajúci článok odporúčajú Lotyšsko a Litva napríklad odstránenie poslednej vety odseku 2 a celého odseku 3 z dôvodu možného vzniku nadmerne vysokých a neprimeraných administratívnych nákladov. Na druhej strane Regionálna poradná rada pre Baltické more odporúča, aby sa uvažovalo o uplatnení článku 17 aj na podoblasť 28-2 (Lotyšsko) v oblasti A,

c) rybári z južného Baltického mora upozornili na nasledujúce problémy:

— mimoriadne závažné ohrozenie bezpečnosti zásob tresky používaním zakotvených sietí a hákov,

— neprimerané zľahčovanie ohrozenia, ktoré predstavujú rybári pre zásoby tresky,

— naliehavá potreba zvýšiť súčasné právomoci regionálnej poradnej rady; toto stanovisko vyjadrujú aj iné krajiny,

— potreba primerane zohľadniť obmedzený prístup ku komunikačným systémom, ktorý majú rybári pre technické problémy.

7. Spravodajca využil príležitosť, ktorú mu poskytli pravidlá koncipovania správ, a predložil 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu nariadenia. Želá si získať pre tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporu svojich kolegov poslancov, pretože ich cieľom je racionalizácia politiky Spoločenstva týkajúcej sa tresky a pokus o udržanie primeranej rovnováhy medzi potrebou obnoviť zásoby a nevyhnutnosťou udržať základné podmienky stanovené pre rybárske komunity, aby mohli pokračovať v rybolove, ktorý im zabezpečí prežitie. Spravodajca preto, okrem iného, navrhuje, aby sa znížil pridelený počet dní rybolovu z 10 % na 8 % a zvýšila sa hranica oznamovacej povinnosti zo 100 kg na 300 kg, a predkladá spôsob zjednodušenia rybolovu na hraniciach dotknutých oblastí. Navrhuje, aby sa o článku 13 ďalej uskutočňovali konzultácie a vkladá záverečný článok požadujúci, aby Komisia nepretržite sledovala akýkoľvek nežiaduci sociálno-hospodársky vplyv.

Na záver chce spravodajca zdôrazniť, že zámerom predchádzajúceho nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002, na ktoré sa odkazuje v nariadení, ktoré máme pred sebou, bolo udržať opatrný prístup počas zavádzania základných zmien do politiky rybolovu; opatrný prístup k riadeniu zásob, ako aj k hodnoteniu sociálno-hospodárskeho vplyvu prijatých zmien. Po vstupe štyroch pobaltských krajín by mala táto zásada zostať v platnosti.

1. 3. 2007

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN

pre Výbor pre rybné hospodárstvo

k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci populácie tresky

(KOM(2006)0411 – C6‑0281/2006 – 2006/0134(CNS))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Christofer Fjellner

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Situácia v súvislosti s výskytom tresky v Baltickom mori je vážna. Napriek zníženiu rybolovných kvót v posledných rokoch sú časti populácie tresky mimo bezpečných biologických hraníc. Predstavuje to vážnu hrozbu pre jedinečný a mimoriadne citlivý morský ekosystém Baltického mora. Populácie tresky v celom Baltickom mori treba chrániť nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj vzhľadom na dostupnosť tresky v budúcnosti.

Sme spoločne zodpovední za to, aby aj v budúcnosti bolo možné loviť tresku v Baltickom mori. Existujúce právne predpisy sú krokom správnym smerom, ale nebudú užitočné, ak sa nebudú dodržiavať. Hoci sú hrozby pre tresku, a tým aj pre Baltické more početné a komplexné, najväčšou hrozbou je nezákonný rybolov. Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) odhaduje, že nezákonný rybolov tresky predstavuje 35 % až 45 % vykládky tresky z východnej populácie. Najdôležitejšou metódou ochrany populácií tresky preto nie je zavedenie nových pravidiel v oblasti rybolovu tresky, ale skôr záruky, že existujúce právne predpisy sa budú dodržiavať. Táto oblasť preto musí mať prvoradý význam.

Je zodpovednosťou členských štátov, aby zabezpečili dodržiavanie tohto nariadenia. V súčasnosti zjavne existujú vážne nedostatky v tom, ako si členské štáty túto zodpovednosť plnia. Táto situácia je nepriaznivá tak pre populácie tresky, ako aj pre životné prostredie Baltického mora. Keďže Spoločenstvo samotné nedokáže kontrolovať rybolovné činnosti ani ukladať pokuty za nezákonný rybolov, jeho úsilie sa musí zameriavať na rôzne metódy s cieľom stimulovať členské štáty k vynucovaniu tohto nariadenia.

Na populácie tresky negatívne vplýva aj skutočnosť, že príliš veľké množstvo tresky bolo vyložené za mlada, mohlo sa trieť iba raz a v niektorých prípadoch vôbec nie. Priamym dôsledkom je zastavenie rastu populácií a znížená schopnosť ich obnovovania. Treba tiež poznamenať, že trhová hodnota rýb pri konečnej vykládke je nižšia, pretože vyložené tresky sú príliš mladé.

Na zabránenie prudkého poklesu populácií tresky v Baltickom mori sa musí zachovať prísne prideľovanie kvót. Každoročné vedecké vyhodnocovanie populácie tresky, z ktorého vychádzajú rozhodnutia Rady, musí byť umožnené bez obmedzenia. Stredobodom záujmu je hľadisko životného prostredia a dlhodobé hľadisko, a nie krátkodobé sociálne a politické ciele.

Vcelku možno konštatovať, že na riadenie životného prostredia a rybolovu tresky v Baltickom mori je potrebná nová politika rybného hospodárstva, ktorá povedie k tomu, že rybári v celej Únii si uvedomia a prevezmú svoju zodpovednosť za zachovanie populácií rýb. Jeden zo systémov, ktorý preukázal svoju účinnosť pri ochrane populácií rýb a umožňuje rybárom pokračovať v ich spôsobe zabezpečovania obživy, je ITQ (individuálne prenosné kvóty). ITQ poskytujú individuálne práva na rybolov tým, že prideľujú rybárom individuálne kvóty podľa druhu, rybolovnej oblasti a roku. Celkovú kvótu spočiatku určí príslušný orgán, napr. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF), a následne sa táto kvóta stanoví v súlade s návrhmi vlastných organizácií rybárov.

ITQ podnecujú rybárov, aby nelovili príliš veľa rýb, pretože to má z dlhodobého hľadiska bezprostredné nepriaznivé dôsledky. Je priamo v záujme rybárov, aby dodržiavali pravidlá, sledovali nezákonný rybolov a bojovali proti nemu a ochraňovali miesta pre trenie rýb. Keďže ITQ možno predať, pre rybárov, ktorí si želajú zanechať toto povolanie, tak existuje reálna možnosť vytvoriť si základ na začatie novej kariéry. ITQ sa s dobrými výsledkami uplatnili na Novom Zélande, Aljaške a Islande.

Rybolov tresky v Baltickom mori by sa mohol využiť ako pilotný projekt na uplatnenie ITQ v EÚ. Baltické more je ohraničenou rybolovnou oblasťou s dvoma populáciami tresky, ale s pomerne krátkymi vzdialenosťami pre pohyb rybárov medzi rybolovnými oblasťami a populáciami rýb.

Zhrnutím sú návrhy opatrení tieto:

1.        V podoblastiach 25 až 32 je miera úhynu pri rybolove stanovená na 0. Znamená to úplný zákaz rybolovu.

2.        Zaviesť prísnejšie požiadavky na kontroly a postihy členských štátov týkajúce sa nezákonného rybolovu tresky a poveriť Komisiu, aby zostavila a zverejnila zoznam štátov, ktoré majú v tejto súvislosti nedostatky.

3.        Zvýšiť minimálnu prípustnú veľkosť pre vyloženú tresku na 40 cm, čím sa treskám umožní ďalej množiť, a tak sa posilnia populácie.

4.        Umožniť vedeckým pracovníkom, aby určovali výšku kvót pre tresku, a nedovoliť členským štátom, aby pri stanovovaní kvót ignorovali environmentálne hľadisko.

5.        Komisia by mala v rámci svojho hodnotenia preskúmať možnosti zavedenia ITQ pre rybolov tresky v Baltickom mori, a tým aj zvýšenia stimulov pre jednotlivých rybárov, aby zachovali populácie rýb.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[1]Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Odôvodnenie 1

1) V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa naznačuje, že sa zásoby tresky v podoblastiach 25 až 32 v Baltickom mori znížili na úrovne, pri ktorých majú zníženú reprodukčnú schopnosť a neprimerane sa využívajú mierou nezabezpečujúcou udržateľnosť.

1) V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa naznačuje, že sa populácie tresky v podoblastiach 25 až 32 v Baltickom mori znížili na úrovne nižšie ako bezpečné biologické hranice, pri ktorých majú zníženú reprodukčnú schopnosť a neprimerane sa využívajú mierou nezabezpečujúcou udržateľnosť.

Odôvodnenie

Základné nariadenie o spoločnej politike rybného hospodárstva 2371/2002/ES vymedzuje bezpečné biologické hranice a obe populácie tresky v Baltickom mori sú pod touto úrovňou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Odôvodnenie 2a (nové)

 

2a) Dostatočne silný a trvalo udržateľný viacročný plán riadenia rybolovu tresky na základe zásady prevencie by umožnil vytvorenie trvalo udržateľného rybolovu vo väčšom rozsahu ako dnes.

Odôvodnenie

Treska je dôležitá pre celý ekosystém Baltického mora. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska je výhodné rovnako pre rybné hospodárstvo, ako aj ekosystém, umožniť obnovu a uskutočniť veľmi prísne opatrenia na jej realizáciu. Ak nebudeme konať čo najskôr, riskujeme, že budeme čeliť rovnakým problémom ako v Newfoundlande.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Odôvodnenie 3

3) Je potrebné prijať opatrenia na ustanovenie viacročného plánu riadenia rybolovu využívajúceho zásoby tresky v Baltickom mori.

3) Viacročný plán riadenia populácií tresky v Baltickom mori bol prijatý zásluhou Medzinárodnej komisie pre rybolov v Baltickom mori (IBSFC) v roku 2003.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Odôvodnenie 3a (nové)

 

3a) Baltické more sa rozdeľuje na západnú časť (podoblasti ICES 22, 23 a 24) a východnú časť(podoblasti ICES 25 až 32) preto, lebo ide o oddelené ekosystémy s úplne odlišnými vlastnosťami.

Odôvodnenie

Je dôležité zachovať rozdelenie Baltického mora na dve samostatné časti, pretože ide o dva rôzne ekosystémy s úplne odlišnými vlastnosťami. Preto je potrebné stanoviť kvóty oddelene pre obe časti. Ak by sa medzi nimi prestalo rozlišovať, vzniklo by riziko, že by sa rybolov vykonával väčšinou v jednej časti, v ktorej by potom hrozilo úplné vyčerpanie populácie. Väčšia východná časť je jedinečná a v nej žijúce populácie tresky sú jedinečným spôsobom prispôsobené prostrediu Baltického mora.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Odôvodnenie 4a (nové)

 

4a) Ustanovenia plánu IBSFC z roku 2003 o stanovení TAC Rada vo svojich rozhodnutiach nenasledovala.

Odôvodnenie

Rada systematicky prijímala príliš vysoké TAC.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Odôvodnenie 4b (nové)

 

4b) Hoci klimatické zmeny a znečisťovanie životného prostredia spôsobili významné zmeny v ekosystéme Baltického mora, najvážnejšími hrozbami pre trvalo udržateľné hospodárenie v Baltickom mori sú príliš veľkorysé rybolovné kvóty, ktoré sa prideľovali v minulosti, a nezákonný rybolov v dôsledku nedostatočnej kontroly rybolovných činností a neochoty stíhať porušenia platných predpisov.

Odôvodnenie

Nezákonný rybolov je vážny problém, ale rovnako aj príliš štedré kvóty. Vo východnej riadiacej oblasti (v podoblastiach ICES 25 až 32) sa dočasný zákaz rybolovu javí ako jediná bezpečná možnosť na obnovu populácií. V roku 2005 predstavoval výlov v západnej časti 25000 ton a vo východnej časti 40 000 ton. Podľa názoru výskumníkov sa však vo východnej časti nemalo loviť vôbec. Vzťah medzi zákonným a nezákonným rybolovom nám napovedá, že podiel nezákonného rybolovu je okolo 40 % celkového výlovu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Odôvodnenie -5 (nové)

 

-5) Článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2371/2002 vyžaduje, aby Rada prioritne prijala plány na obnovu populácií v prípade rybolovu využívajúceho populácie, ktoré sú mimo bezpečných biologických hraníc.

Odôvodnenie

Plán pre populácie tresky v podoblastiach 25-32 by preto mal byť plánom obnovy v súlade so všetkými požiadavkami nariadenia 2371/2003.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Odôvodnenie 5

5) Nariadenie (ES) 2371/2002 vyžaduje inter alia, že na to, aby sa dosiahol cieľ, musí Spoločenstvo uplatňovať prístup obozretného konania pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie zásob, aby sa zabezpečilo ich udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy. Malo by sa zameriavať na postupné uplatňovanie prístupu k riadeniu rybolovu, založeného na ekosystéme a prispievať k efektívnym rybárskym činnostiam v rámci hospodársky rentabilného a konkurenčného sektora rybolovu poskytujúc primeranú životnú úroveň pre tých, ktorí sú závislí od výlovu tresky v Baltickom mori pri zohľadnení záujmov spotrebiteľov.

5) Článok 5 ods. 3 nariadenia (ES) 2371/2002 vyžaduje okrem iného, že plány na obnovu populácií i) sa stanovujú na základe princípu obozretného konania ii) musia zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie populácií, a aby sa vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy zachoval na trvalo udržateľnej úrovni, iii) sú viacročné a naznačujú predpokladaný časový rámec na dosiahnutie stanovených cieľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Odôvodnenie 9

9) Na zabezpečenie stabilných možností rybolovu je vhodné obmedziť zmeny TAC medzi jednotlivými rokmi.

9) Na zabránenie kolapsu rybolovu a na uľahčenie rýchlej obnovy úrovní populácie, ktoré by zniesli vyšší TAC, je dôležité, aby stanovenie TAC bolo v súlade s odporúčaniami ICES.

Odôvodnenie

EÚ tvrdí, že sa riadi odporúčaniami vedcov, ale v skutočnosti sa lovilo sústavne viac, ako odporúčal ICES, čo viedlo k vyčerpaniu populácií v súčasnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Článok 4 bod 2

2) 0,3 vo veku rýb 4 až 7 rokov pre zásoby tresky v podoblastiach 25 až 32.

2) 0 vo veku rýb 4 až 7 rokov pre populácie tresky v podoblastiach 25 až 32.

Odôvodnenie

V odborných posudkoch sa vyjadrili vážne obavy z rýchleho vyčerpania populácií tresky vo východnej riadiacej oblasti a navrhol sa dočasný úplný zákaz lovu, ktorý by umožnil obnovu populácií. Úplný zákaz, ktorý by platil zároveň vo všetkých krajinách, by bol lepší ako rôzne obdobia pre rôzne krajiny. Umožnil by obnovu tresky. Počas úplného zákazu sa nezákonný lov prakticky znemožní.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Článok 6

1. Rada schváli ako TAC pre príslušné zásoby tresky hodnotu, ktorá je podľa vedeckého hodnotenia uskutočneného Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF), z týchto dvoch možností vyššia:

1. Rada schváli ako TAC pre príslušné populácie tresky hodnotu, ktorá by podľa vedeckého hodnotenia uskutočneného Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF) viedla k tomu, že by množstvá dospelých rýb v mori boli väčšie než množstvá stanovené v článku 4 ods. 1.

 

Ak by vedecké hodnotenie dokázalo, že k tomu dôjde, Rada prijme TAC, ktorý by viedol k miere úhynu pri rybolove stanovenej v článku 4 ods. 2.

 

Ak by vedecké hodnotenie dokázalo, že k tomu nedôjde, Rada prijme najnižší možný TAC.

a) TAC, ktorého uplatňovanie bude znamenať 10% zníženie miery úhynu pri rybolove v roku uplatňovania v porovnaní s mierou úhynu pri rybolove odhadovanou na predchádzajúci rok.

 

b) TAC, ktorého uplatňovanie bude znamenať dosiahnutie miery úhynu pri rybolove ustanovenej v článku 4.

 

2. Ak by uplatňovanie odseku 1 znamenalo prekročenie TAC v porovnaní s TAC v predchádzajúcom roku o viac ako 15 %, Rada prijíma TAC, ktoré je o 15 % vyššie ako TAC daného roka.

2. Ak by uplatňovanie odseku 1 znamenalo prekročenie TAC v porovnaní s TAC v predchádzajúcom roku o viac ako 15 %, Rada prijíma TAC, ktoré je o 15 % vyššie ako TAC daného roka.

3. Ak by uplatňovanie odseku 1 znamenalo zníženie TAC v porovnaní s TAC v predchádzajúcom roku o viac ako 15 %, Rada prijme TAC, ktoré je o 15 % nižšie ako TAC daného roka.

 

4. Odsek 3 sa neuplatňuje, ak z vedeckého hodnotenia STECF vyplýva, že miera úhynu pri rybolove v roku uplatňovania TAC prekročí hodnotu 1 za rok vo veku rýb od 3 do 6 rokov pre zásoby tresky v podoblastiach 22, 23 a 24 alebo hodnotu 0,6 za rok vo veku rýb od 4 do 7 rokov pre zásoby tresky v subdivíziách 25 až 32.

 

Odôvodnenie

Komisia navrhuje, že TAC by sa nemal znižovať o viac ako 15 % ročne, ale v prípade vyčerpania populácií a potreby naliehavých ochranných opatrení môže pridlhé čakanie zvýšiť ohrozenie populácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Článok 8 odsek 1 písmeno b)

b) od 15. júna do 14. septembra v podoblastiach 25 až 27.

V podoblastiach 25 až 32 sa rybolov zakazuje úplne.

Odôvodnenie

Tento PDN súvisí s PDN pani Brepoelsovej a pána Wijkmana k článku 4 bodu 2.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Článok 8 odsek 6a (nový)

 

6a. Odchylne od predpisov o minimálnej veľkosti rýb pri vykládke tresky ustanovenej v nariadení (ES) č. 2187/2005 je minimálna veľkosť tresky v podoblastiach 22 až 32 pri vykládke 40 cm.

Odôvodnenie

Na posilnenie populácií tresky v Baltickom mori je potrebné upraviť predpisy o minimálnej veľkosti tresky v Baltickom mori. Zvýšením minimálnej povolenej veľkosti na 40 cm sa treskám umožní ďalej množiť, čím sa populácie posilnia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Článok 11 odsek 2

2. Členské štáty vydajú zvláštne povolenia na výlov tresky uvedené v odseku 1 len plavidlám Spoločenstva, ktoré mali v roku 2005 zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltickom mori v súlade s bodom 6.2.1 prílohy III nariadenia Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov. Členský štát však môže vydať zvláštne povolenie na výlov tresky plavidlu Spoločenstva, ktoré sa plaví pod vlajkou tohto členského štátu a ktoré v roku 2005 nevlastnilo zvláštne rybárske povolenie, ak tento zabezpečí, aby prinajmenšom rovnaká kapacita meraná v kilowattoch (kW) nemohla loviť v Baltickom mori so žiadnym výstrojom uvedeným v odseku 1.

2. Členské štáty vydajú zvláštne povolenia na výlov tresky uvedené v odseku 1 len plavidlám Spoločenstva, ktoré mali v roku 2005 zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltickom mori v súlade s bodom 6.2.1 prílohy III nariadenia Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov. Členský štát však môže vydať zvláštne povolenie na výlov tresky plavidlu Spoločenstva, ktoré sa plaví pod vlajkou tohto členského štátu a ktoré v roku 2005 nevlastnilo zvláštne rybárske povolenie, ak tento zabezpečí, aby prinajmenšom 1,2 násobok rovnakej kapacity meranej v kilowattoch (kW) nemohol loviť v Baltickom mori so žiadnym výstrojom uvedeným v odseku 1.

Odôvodnenie

Znížila by sa nadmerná kapacita baltických flotíl loviacich tresku.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Článok 11 odsek 2a (nový)

 

2a. Rovnaká kapacita uvedená v odseku 2 nemôže zahŕňať plavidlá vyradené z prevádzky, ktorých vyradenie bolo podporované verejnou finančnou pomocou.

Odôvodnenie

Flotily v Baltickom mori, ktoré lovia tresku, sú príliš veľké. Týmto spôsobom by sa mohla znížiť kapacita.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Článok 25 odsek 4a (nový)

 

4a. Komisia vykoná každý rok podrobné hodnotenie rôznych kontrolných a monitorovacích činností členských štátov a sankcií uložených rybárom porušujúcim ustanovenia tohto nariadenia. Táto správa sa uverejňuje a presne sa v nej uvádza úspešnosť jednotlivých členských štátov pri uplatňovaní tohto nariadenia a úspechy alebo neúspechy opatrení členských štátov.

Odôvodnenie

Je zodpovednosťou členských štátov, aby zabezpečili dodržiavanie tohto nariadenia. V súčasnosti zjavne existujú vážne nedostatky v súvislosti s kontrolou, čo poškodzuje populácie rýb a citlivé životné prostredie Baltického mora. Keďže Komisia nedokáže priamo kontrolovať ako členské štáty dodržiavajú toto nariadenie, vymenovanie členských štátov, ktoré dodržiavajú predpisy lepšie a horšie, môže posunúť vývoj správnym smerom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Článok 27 odsek 2a (nový)

 

2a. Komisia posúdi možnosť toho, aby sa Baltické more stalo pilotnou oblasťou na testovanie systému individuálnych prenosných kvót na tresky s cieľom vypracovať dlhodobý, trvalo udržateľný systém lovu tresky. Toto sa uskutoční v spojení s vyhodnotením tohto nariadenia tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti. Výsledok posúdenia sa zohľadní pri vypracúvaní akéhokoľvek nového plánu.

Odôvodnenie

Systém individuálnych prenosných kvót (ITQ) sa ukázal ako efektívny pri ochrane populácií rýb a umožňuje rybárom zachovať zdroj obživy. ITQ poskytuje individuálne práva na rybolov tým, že prideľuje rybárom individuálne kvóty podľa druhu, rybolovnej oblasti a roku. Celkovú kvótu najprv stanoví príslušný orgán a neskôr sa určí v súlade s návrhom vlastných organizácií rybárov. Toto posilňuje motiváciu samotných rybárov v súvislosti s trvalo udržateľným riadením populácií.

POSTUP

Názov

Viacročný plán pre populácie tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci populácie tresky

Referenčné čísla

KOM(2006)0411 - C6-0281/2006 - 2006/0134(CNS)

Gestorský výbor

PECH

Výbor, ktorý predložil stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

7.9.2006

 

 

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Christofer Fjellner

 

5.10.2006

 

 

Prerokovanie vo výbore

20.11.2006

27.2.2007

 

 

Dátum prijatia

27.2.2007

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

-:

0:

53

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Pilar Ayuso, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jens Holm, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Jules Maaten, Linda McAvan, Alexandru-Ioan Morţun, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Antonyia Parvanova, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christofer Fjellner, Milan Gaľa, Jutta Haug, Karin Jöns, Henrik Lax, Jiří Maštálka, Andres Tarand, Radu Ţîrle

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elisa Ferreira, Catherine Stihler

POSTUP

Názov

Viacročný plán pre stavy tresky v Baltickom mori a rybolov využívajúci stavy tresky

Referenčné čísla

KOM(2006)0411 - C6-0281/2006 - 2006/0134(CNS)

Dátum konzultácie s EP

1.9.2006

Gestorský výbor

       dátum oznámenia v pléne

PECH

7.9.2006

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia v pléne

ENVI

7.9.2006

 

 

 

Spravodajca

       dátum menovania

Zdzisław Kazimierz Chmielewski

27.9.2006

 

 

Prerokovanie vo výbore

10.4.2007

 

 

 

Dátum prijatia

3.5.2007

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

12

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stavros Arnaoutakis, Marie-Hélène Aubert, Iles Braghetto, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Hélène Goudin, Heinz Kindermann, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Daniel Varela Suanzes-Carpegna

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paolo Costa, Carl Schlyter, Thomas Wise

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Iratxe García Pérez

Dátum predloženia

7.5.2007

  • [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.