SPRÁVA o účinkoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu
10.5.2007 - (2006/2275(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Bernadette Vergnaud
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o účinkoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 16, 49, 50, článok 95 ods. 1 a článok 152 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie;
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 28. apríla 1998 vo veciach C-120/95, Decker/Caisse de maladie des emloyés privés[1], a C-158/96, Kohll/Union des caisses de maladie[2], z 12. júla 2001 vo veciach C-157/99, Geraets-Smits a Peerbooms[3], a C-368/98, Vanbraekel a i.[4], z 25. februára 2003 vo veci C-326/00, IKA[5], z 13. mája 2003 vo veci C-385/99, Müller-Fauré a Van Riet[6], z 23. októbra 2003 vo veci C-56/01, Inizan[7], z 18. marca 2004 vo veci C-8/02, Leichtle[8], a zo 16. mája 2005 vo veci C-372/04, Watts[9],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[10], najmä článok 2 ods. 2 písm. f) a odôvodnenia 22 a 23,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2006 nazvané Konzultácia týkajúca sa činnosti Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb (SEK (2006)1195/4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o mobilite pacientov a vývoji v oblasti zdravotníckej starostlivosti v Európskej únii[11],
– so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a princípoch zdravotných systémov v Európskej únii[12],
– so zreteľom na článok 152 ods. 5 zmluvy, ktorý stanovuje zásadu subsidiarity v oblasti zdravotníctva, a so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[13], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[14], ako aj článok 49 zmluvy,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0173/2007),
A. keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, riadenie, poskytovanie a financovanie systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa od seba v rôznych štátoch odlišujú,
B. keďže Súdny dvor Európskych spoločenstiev vyniesol početné rozsudky o tejto problematike, napr. o prístupe k zdravotnej starostlivosti, určení kritérií postupov na získanie predchádzajúceho povolenia alebo na náhradu nákladov, a povoľuje občanom EÚ voľný pohyb na účely vyhľadania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte;
C. keďže Rada vo svojich záveroch z 1. a 2. júna 2006 prijala vyhlásenie 25 ministrov zdravotníctva Európskej únie o spoločných hodnotách a zásadách, na ktorých sú založené európske systémy zdravotnej starostlivosti[15];
Princípy
1. domnieva sa, že cezhraničná mobilita pacientov a pracovníkov v zdravotníctve sa v budúcnosti zvýši a pacienti tak budú mať väčší výber; domnieva sa, že bez ohľadu na výšku príjmov alebo bydlisko by sa mal všetkým občanom EÚ zaručiť rovnoprávny, finančne prístupný a včasný prístup ku zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadami všeobecnosti, kvality, bezpečnosti, kontinuity a solidarity, čo prispeje k sociálnej a územnej súdržnosti Únie a zároveň zabezpečí finančnú udržateľnosť národných systémov zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že v súlade s týmito zásadami môže mobilita pacientov a zdravotníkov prispieť ku zlepšeniu prístupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti;
2. poznamenáva, že členské štáty Európskej únie dostatočne nepodporujú zdravotnú starostlivosť, výsledkom čoho sú obmedzené práva pacientov;
3. pripomína, že členské štáty, ktoré vykonávajú existujúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora, sa v dôsledku mobility pacientov nestretli so žiadnym výrazným zvýšením rozpočtov na zdravotnú starostlivosť;
4. berie do úvahy, že členské štáty môžu zaviesť systém predchádzajúceho povolenia len v prípade, ak bolo dokázané, že cezhraničný pohyb pacientov má negatívny vplyv na finančnú rovnováhu národného rozpočtu zdravotníctva; nalieha na členské štáty, aby zvážili možnosť zavedenia skúšobného obdobia, počas ktorého sa nevyužíva predchádzajúce povolenie;
5. zdôrazňuje, že prístup k cezhraničnej starostlivosti je potrebný na dosiahnutie voľného pohybu občanov v rámci Spoločenstva a pomáha zvyšovať zamestnanosť a úroveň konkurencieschopnosti v členských štátoch;
6. zdôrazňuje potrebu zníženia byrokracie spojenej s využívaním a poskytovaním cezhraničných zdravotníckych služieb;
7. konštatuje, že na zníženie byrokracie pri využívaní cezhraničných zdravotných služieb je potrebné zlepšiť elektronické systémy identifikácie pacientov a žiadosti pacientov o náhradu nákladov;
8. žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty, aby aktívne podporovali zavedenie elektronického zdravotníctva a telemedicíny;
9. zdôrazňuje, že v súlade s ustanoveniami zmluvy je hlavná zodpovednosť za poskytovanie efektívnej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti občanom na členských štátoch; zdôrazňuje, že na tento účel by mali mať členské štáty možnosť použiť primerané regulačné nástroje tak na úrovni EÚ, ako aj na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni, aby boli schopné riadiť vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a orgány zodpovedné za zdravotnú starostlivosť, pričom pri vykonávaní tejto právomoci musia vždy dodržiavať ustanovenia zmlúv a zásadu subsidiarity;
10. pripomína, že situácia právnej neistoty, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú zdravotnícke služby, je neuspokojivá a že rozhodnutia Súdneho dvora týkajúce sa jednotlivých prípadov nemôžu stačiť na vytvorenie politiky o zdravotníckych službách;
11. zdôrazňuje že pravidlá zmluvy vrátane špecifických ustanovení o službách všeobecného hospodárskeho záujmu a judikatúra ESD sa uplatňujú na zdravotnícke služby a zdôrazňuje, že poskytovatelia zdravotníckych služieb majú plné právo usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, pričom musia dodržiavať národné a európske právne predpisy; rovnako zdôrazňuje, že pacienti majú plné právo vyhľadať zdravotnú starostlivosť v ktoromkoľvek členskom štáte;
12. konštatuje, že hoci systémy zdravotníckej starostlivosti nespadajú do kompetencie Spoločenstva, otázky týkajúce sa systémov zdravotnej starostlivosti, ako napríklad prístup k liekom a liečbe, informácie o pacientoch a pohyb poisťovní a zdravotníkov majú cezhraničný charakter; a konštatuje, že tieto otázky musí riešiť Európska únia;
13. pripomína, že pacienti musia mať za každých okolností rovnaký prístup k primeranej liečbe v čo najmenšej vzdialenosti od ich bydliska a v ich jazyku; domnieva sa, že smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988[16]16 o transparentnosti by sa mala lepšie uplatňovať tak, aby boli lieky umiestnené na trh rýchlejšie, aby boli podporované novinky a bezpečnosť liekov a aby sa dôraznejšie presadzovalo použitie centralizovaného postupu pre marketingové schválenie;
14. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám, členské štáty by mali zaobchádzať s obyvateľmi iného členského štátu rovnako ako s vlastnými, bez ohľadu na to, či sú to súkromní alebo štátni pacienti;
15. pripomína, že pacienti by mali mať prístup k informáciám o tom, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti získal medzinárodnú akreditáciu a že akreditovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali zaistiť bezpečnú zdravotnú starostlivosť založenú na merateľných medzinárodných ukazovateľoch kvality bez ohľadu na to, kde v EÚ sídlia;
16. trvá na tom, že akákoľvek politická iniciatíva súvisiaca so zdravotníckymi službami by mala podliehať, ak je to možné, radšej parlamentnému zákonodarstvu, ako byť vykonávaná ad hoc prostredníctvom rozsudkov Súdneho dvora;
17. zastáva názor, že pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nie je v súčasnosti zaistená bezpečnosť pacientov ani ich práva a že existuje právna neistota v súvislosti so spôsobmi úhrady, záväzkami vnútroštátnych orgánov zdieľať informácie o regulácii, povinnosťou starostlivosti pre počiatočnú ako aj ďalšiu liečbu a ustanoveniami o riadení rizík pre súkromných pacientov;
Definície
18. žiada jasnú definíciu zdravotníckych služieb; a objasnenie toho, ktoré prvky systému zdravotnej starostlivosti sú v tejto súvislosti dôležité;
19. upozorňuje, že služby zdravotníckej starostlivosti sledujú ciele porovnateľné s inými sociálnymi službami všeobecného záujmu v tom zmysle, že sú založené na princípe solidarity, často sú zakotvené v národných systémoch sociálnej ochrany, sú zamerané na človeka, zaručujú, že občania môžu využívať svoje základné práva a vysoký stupeň sociálnej ochrany, a posilňujú sociálnu a územnú súdržnosť;
20. zastáva názor, že všetky činnosti Spoločenstva týkajúce sa služieb zdravotníckej starostlivosti by mali byť v súlade s činnosťami Spoločenstva týkajúcimi sa služieb všeobecného záujmu;
21. žiada, aby akékoľvek ďalšie objasnenie pojmov používaných v judikatúre Európskeho súdneho dvora nemenilo rovnováhu zavedenú Európskym súdnym dvorom medzi prednostnými právami členských štátov v oblasti verejného zdravia a právami jednotlivého pacienta; v tomto zmysle pripomína, že pokiaľ ide o pojem rozumnej čakacej doby, Európsky súdny dvor jasne naznačil, že tá by mala byť definovaná výlučne na základe posúdenia zdravotnej situácie každého pacienta a že pri tomto posúdení by nemali zohrávať žiadnu úlohu hospodárske úvahy;
22. žiada jasnú definíciu zdravotníckych služieb, aby sa objasnil a zreteľne stanovil rozsah uplatnenia ďalších právnych predpisov v tejto oblasti;
23. pripomína, že judikatúra Súdneho dvora je priamo uplatniteľná a nevyžaduje vykonávacie opatrenia; pripomína najmä to, že Komisia by mala zabezpečiť, aby na úhradu nákladov za nenemocničné služby poskytnuté v inom členskom štáte nebolo potrebné žiadne povolenie;
24. pripomína, že pokiaľ ide o nemocničné služby v inom členskom štáte, postup na udelenie súhlasu musí poskytnúť pacientom záruku a ochrániť ich pred svojvoľnými rozhodnutiami prijatými ich vnútroštátnymi orgánmi; pripomína, že na uľahčenie voľného pohybu pacientov bez vplyvu na ciele plánovania členského štátu, na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora, by mala byť nemocničná starostlivosť podrobne definovaná ako starostlivosť, ktorú je možné poskytnúť výlučne v rámci nemocničnej infraštruktúry a nemôže byť poskytnutá napríklad v odbornej ambulancii alebo v domácom prostredí pacienta; pripomína najmä to, že akékoľvek zamietnutie udelenia súhlasu musí byť otvorené námietkam v súdnom konaní alebo konaní súdneho charakteru a že s cieľom posúdiť zdravotnú situáciu každého pacienta by sa malo požadovať úplne objektívne a nestranné poradenstvo nezávislých odborníkov;
Mobilita pacientov
25. pripomína veľkú rozmanitosť a rozličné dôvody pre mobilitu pacientov, ktorí sú posielaní do cudziny ich vnútroštátnym zdravotným systémom, a pacientov hľadajúcich lekársku starostlivosť v zahraničí z vlastnej vôle, turistov, ktorí ochorejú, migrujúcich pracovníkov, študentov, dôchodcov a všetkých osôb žijúcich v inej krajine Únie, než je krajina ich pôvodu, alebo v cezhraničných regiónoch a zdôrazňuje, že by sa tieto rozdiely mali zohľadniť pri formulovaní politiky;
26. zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi, na jednej strane, cezhraničnými zdravotníckymi službami, teda tými, ktoré sú poskytované na obidvoch stranách spoločnej hranice pre oba členské štáty s cieľom udržiavať a ponúknuť pacientom vysoký štandard prístupu a starostlivosti, na druhej strane, medzinárodnými zdravotníckymi službami v rámci Európskej únie, ktoré musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť v prípade vzácnych a ojedinelých ochorení alebo ochorení, ktoré vyžadujú neobyčajné a veľmi nákladné technológie (referenčné centrá starostlivosti) alebo poskytujú prístup k starostlivosti, ktorú im ich členský štát alebo štát pobytu nemôže poskytnúť;
27. vyzýva Komisiu, aby poskytovala ročné štatistiky za každý členský štát o mobilite pacientov, o počte zamietnutých prípadov uhradenie nákladov a dôvody takéhoto zamietnutia;
28. uznáva, že politika v oblasti zdravotnej starostlivosti spadá v prvom rade do právomocí členských štátov a zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pacientom vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť v krajine ich pôvodu, avšak aj napriek tomu víta iniciatívu Komisie začať konzultačný postup o najvhodnejšej činnosti akcie na úrovni Spoločenstva s cieľom zlepšiť prístup pacientov k bezpečnému, vysokokvalitnému a účinnému rámcu pre cezhraničné aspekty zdravotnej starostlivosti v prijateľnom časovom termíne a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na podporu a sledovanie vývoja v tejto oblasti;
29. poukazuje na to, že významnému počtu pacientov z niekoľkých členských štátov sa nedostáva potrebná lekárska starostlivosť v ich vlastnej krajine v primeranom časovom období z dôvodu poradovníkov a poukazuje na to, že títo pacienti sú preto odkázaní na lekársku starostlivosť v zahraničí;
Zlepšenie informovania pacientov
30. konštatuje, že pre pacientov je ťažké získať jasné a presné informácie, týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o s cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, a že postupy sú v tomto ohľade veľmi zložité; konštatuje, že tieto ťažkosti, ktoré nie sú spôsobené len jazykovými bariérami, potenciálne zvyšujú riziko pre bezpečnosť pacientov;
31. domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o skvalitnenie informovanosti pacientov o prístupe k cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti;
32. upozorňuje, že účinné poskytovanie a výmena informácií o zdravotníctve transparentným spôsobom sú nevyhnutnými požiadavkami na zabezpečenie konzistencie a udržania vysokej kvality zdravotnej starostlivosti pri využívaní služieb zdravotnej starostlivosti v rozličných členských štátoch;
33. domnieva sa, že je dôležité poskytnúť pacientom právo na výber cezhraničnej starostlivosti, ak im tento výber umožňuje získať primeranú liečbu, pričom pacienti musia byť plne informovaní o podmienkach prístupu a dôsledkoch tejto voľby, domnieva sa však, že zdravotný turizmus by sa nemal aktívne podnecovať; zastáva názor, že podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorá sa spomína v tejto správe, by malo byť ľahké získať povolenie na nemocničnú starostlivosť, pričom žiadosti by sa mali vybavovať okamžite a vyhodnocovať na základe objektívnych a neutrálnych kritérií; zamietnutie povolania by malo byť zdôvodnené objektívnymi príčinami, ktoré je možné transparentne overiť a odôvodniť, a že akékoľvek zamietnutie by malo byť zdôvodnené odkazom na stanovisko nezávislých expertov;
34. pripomína, že členské štáty už majú charty práv pacientov;
Uhrádzanie nákladov
35. uznáva existujúce rozdiely medzi systémami zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a mätúcimi právnymi rámcami, ktorými sa riadi uhrádzanie nákladov; žiada o kodifikáciu existujúcej judikatúry o uhrádzaní nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť na zabezpečenie správneho uplatnenia judikatúry vo všetkých členských štátoch a na zlepšenie informovanosti pacientov, národné systémy zdravotného poistenia a poskytovateľov starostlivosti bez vytvárania dodatočného ťažkopádneho byrokratického zaťaženia členských štátov;
36. žiada Komisiu, aby podporovala všetky členské štáty pri uplatňovaní platných postupov, pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov cezhraničnej starostlivosti, domnieva sa, že v prípade potreby by malo byť možné, aby Komisia stíhala členské štáty, ktoré budú konať inak;
37. žiada, aby bol do praxe zavedený európsky referenčný plán týkajúci sa uhrádzania nákladov, ktorý by občanom umožnil porovnať a vybrať si pre seba to najvhodnejšie riešenie;
38. vyzýva na posúdenie možností aktívnej podpory a propagácie práce, ktorej cieľom je rozšíriť používanie európskeho preukazu zdravotného poistenia so štandardizovaným súborom elektronických údajov o pacientovi, čím by sa zjednodušili postupy vybavovania, ktoré sa uplatňujú pri získavaní zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch, a zabezpečí sa dôvernosť citlivých údajov o zdravotnom stave; domnieva sa, že držitelia preukazov sa musia sami rozhodnúť, ktoré údaje sa na preukaze majú nachádzať; žiada o prijatie európskych zdravotných indikátorov na čo najefektívnejšie používanie tohto systému; domnieva sa, že z dôvodov bezpečnosti pacientov je kľúčové, aby sa podporovali národné orgány pri výmene informácií o registrácii a disciplinárnych otázkach týkajúcich sa poskytovateľov zdravotných služieb s cezhraničným pôsobením; domnieva sa, že by bolo vhodné rozšíriť systém európskeho preukazu zdravotného poistenia, aby zahŕňal aj systém medzinárodnej výmeny údajov o poistnom štatúte pacienta;
39. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že poskytovatelia zdravotníckych služieb vyvesia zreteľne viditeľný symbol naznačujúci (podobným spôsobom, ako je to v prípade kreditných kariet v hoteloch, reštauráciách a podobne), že v danom členskom štáte je možné prijať preukaz pacienta EHIC v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004; vyzýva na dodržiavanie vysokej úrovne ochrany údajov pacientov, pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu na zabezpečenie utajenia citlivých lekárskych údajov;
Mobilita pracovníkov v zdravotníctve
40. pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[17]17, nepokrýva všetky právne medzery, ktoré existujú v EÚ, pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov v zdravotníctve, najmä v oblasti nepretržitého vzdelávania a zabezpečovania aktuálnej kvalifikácie odborných pracovníkov v zdravotníctve; zdôrazňuje, že akékoľvek nasledujúce právne predpisy v tejto oblasti by mali výrazne uľahčiť poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb a usadenie sa poskytovateľov služieb z iných členských štátov;
41. konštatuje, že hoci vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v Európe jestvuje, pretrváva nedostatočná jednotnosť kvality obsahu odborného vzdelávania a spôsobov výkonu povolania, a/alebo opatrenia pre takúto jednotnosť sú nedostatočné;
42. zdôrazňuje, že článok 35 Charty základných práv Európskej únie hovorí, že Únia zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia a v tejto súvislosti poukazuje na to, že kvalita zdravotníckych služieb a schopnosť sektora udržať pracovníkov sú podmienené kvalitou práce a pracovnými podmienkami pracovníkov v zdravotníckych službách vrátane času na odpočinok a príležitostí na odbornú prípravu; ďalej poukazuje na to, že sprievodné opatrenia ako kontrola kvality, dozor a využívanie nových informačných technológií by mali zabezpečiť čo najlepšiu zdravotnícku starostlivosť pre pacientov;
43. považuje za veľmi dôležité v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v priamom kontakte s pacientmi, aby na dostatočnej úrovni ovládali jazyk, ktorým sa hovorí v danom hostiteľskom členskom štáte;
44. žiada Komisiu o vytvorenie mechanizmu zbierania údajov a výmeny informácií o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj o vytvorenie európskej karty, ktorá poskytne prístup k informáciám o odborných vedomostiach zdravotníkov, a tiež o sprístupnenie týchto informácií pacientovi a o vypracovanie spoľahlivého zdravotníckeho informačného systému pre poskytovateľov služieb, pričom vnútroštátne orgány by mali byť povinné poskytovať svoje informácie;
45. víta prácu, ktorú vykonáva združenie Zdravotníci pracujúci za hranicami, ako dobrý príklad úzkej viacstrannej spolupráce medzi regulátormi zdravotnej starostlivosti v členských štátoch;
46. zdôrazňuje potrebu lepšej informovanosti odborných pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti o ich právach na mobilitu v rámci EÚ využitím existujúcich nástrojov stanovených Komisiou, akými sú napríklad EURES (Európske služby zamestnanosti);
47. zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu pacientov tým, že sa bude vyžadovať, aby pracovníci v zdravotníctve uzatvorili poistenie profesijnej zodpovednosti;
Zodpovednosť
48. trvá na tom, že nie je možné povoliť, aby mobilita pacientov neobmedzene rástla bez súbežných a jasných pravidiel, ktorými sa riadi zodpovednosť za poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb a z toho vyplývajúca potreba uľahčiť prístup k odškodneniu a oprávneným mechanizmom najmä v prípade ak sa rozličné úkony, ktoré sú súčasťou liečby, uskutočnili vo viac než jednej krajine;
49. pripomína, že kombinácia súčasných súkromných medzinárodných právnych predpisov o súdnej právomoci a uplatniteľného práva vedie ku komplikovanej a náročnej sieti režimov právnej zodpovednosti, ktorá nepodporuje jednoduchý prístup k spravodlivosti, čo je predmetom osobitných obáv v súvislosti so zdravotníckymi službami, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu osobné aj individuálne; okrem toho, pacient, ktorý požaduje odškodnenie, je pravdepodobne zraniteľný a postupuje v konaní sám proti inštitúcii alebo odbornej organizácii;
50. preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu pre pacientov a pracovníkov v zdravotníctve, žiada o objasnenie právomocí a zodpovednosti pre prípad, že by došlo k poškodeniu, a takisto presadzuje, aby všetci pracovníci v zdravotníctve boli povinne poistení na rozumnú sumu, pokiaľ ide o zodpovednosť za svoj výkon;
51. zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu pacientov tým, že sa bude vyžadovať, aby pracovníci v zdravotníctve uzatvorili poistenie profesijnej zodpovednosti; pripomína však, že spôsoby jeho uzatvorenia a definícia pracovníka v zdravotníctve budú určené príslušným poistením alebo inými finančnými bezpečnostnými opatreniami v každom členskom štáte;
52. zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť si často vyžaduje následné lekárske kontroly; žiada o objasnenie pravidiel o deľbe zodpovednosti medzi poskytovateľmi starostlivosti v rôznych fázach jej poskytovania s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti; konštatuje, že telemedicína a elektronické zdravotníctvo sa rozvíjajú takým spôsobom, že je potrebné dohodnúť nové pravidlá hry v oblasti sociálnej ochrany, financovania a prístupu k tomuto druhu starostlivosti;
53. zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu pacientov tým, že sa bude vyžadovať, aby pracovníci v zdravotníctve uzatvorili poistenie profesijnej zodpovednosti;
Spolupráca medzi členskými štátmi
54. domnieva sa, že intenzívnejšia spolupráca medzi zdravotnými systémami na miestnej, regionálnej, medzivládnej a európskej úrovni by umožnila dospieť k náležitej cezhraničnej liečbe v iných členských štátoch, lepšej kvalite služieb a zvýšila by dôveru občanov;
55. poukazuje na skutočnosť, že cezhraničná spolupráca medzi zainteresovanými stranami môže viesť k nájdeniu vhodných riešení, tak ako to ukazuje príklad Euroregis;
56. očakáva od členských štátov, že budú presadzovať cezhraničnú spoluprácu v ponuke zdravotníckych služieb, aby mohli spravovať svoje systémy zdravotníckej starostlivosti nákladovo efektívnejšie;
57. vyzýva Komisiu, aby vypracovala technické normy a vyzýva vlády členských štátov, aby aktívne podporovali zavedenie transparentných informačných systémov schopných spolupracovať, ktoré umožnia účinnú výmenu a poskytovanie informácií o zdravotníctve medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch;
58. podporuje rozvoj sietí referenčných centier vrátane elektronických referenčných centier, ktoré sa zaoberajú niektorými zvláštnymi, ojedinelými a chronickými chorobami a výmenu vedomostí o osvedčených postupoch liečby a organizácii systémov zdravotníckej starostlivosti medzi rôznymi krajinami Únie; žiada preto Komisiu, aby poskytla rozsiahle prostriedky na optimalizáciu nadnárodnej administratívnej spolupráce;
59. domnieva sa, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní dostupnosti informácii pre pacientov v oblasti cezhraničnej starostlivosti vrátane podpory európskych zdravotných ukazovateľov;
60. domnieva sa, že kvalita zdravotníckych služieb bude mať väčší prínos z výmen liečebných metód ako z voľného pohybu pacientov;
61. uznáva, že existuje dopyt po riadne regulovaných, kvalitných zdravotníckych a farmaceutických cezhraničných službách a po spolupráci a výmene vedeckých a technologických skúseností medzi vysoko špecializovanými lekárskymi strediskami; upozorňuje však na to, že podľa prieskumov väčšina ľudí uprednostňuje vysokokvalitnú liečbu v blízkosti svojho bydliska; domnieva sa, že najvhodnejšou legislatívnou odpoveďou Komisie by bolo, keby dopredu vypracovala podrobnú štúdiu najprv o skutočných potrebách pohybu pacienta a potom o obyvateľoch, na ktorých sa pohyb môže vzťahovať, pričom by sa posúdil vplyv takejto mobility na zdravotnícke systémy;
62. očakáva (vzhľadom na jestvujúce rozdiely), že členské štáty medzi sebou vyriešia otázky ako prístup, kvalita starostlivosti a kontrola nákladov;
63. je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie je jedným z vhodných nástrojov, ktorými by sa mala organizovať užšia spolupráca medzi členskými štátmi;
64. želá si, aby sa uzatvárali bilaterálne alebo multilaterálne dohody medzi členskými štátmi, regiónmi a miestnymi orgánmi a medzi účastníkmi v sektore zdravotníckej starostlivosti, ktoré by v cezhraničných oblastiach a najmä v oblastiach s veľkým počtom krátkodobých návštevníkov podporovali vzájomné poskytovanie materiálnych a ľudských prostriedkov a výmenu schopností a vedomostí;
65. žiada, aby boli v každom členskom štáte vytvorené a používané jednotné kontaktné miesta na základe už existujúcich nástrojov Spoločenstva v súlade so špecifikami a organizáciou jednotlivých systémov zdravotnej starostlivosti, ktorých úlohou by bolo zabezpečovať poskytovanie objektívnych a nezávislých informácií pre pacientov, pracovníkov v zdravotníctve, inštitúcie zdravotnej starostlivosti, príslušné orgány; domnieva sa, že pracovníci v zdravotníctve môžu pomáhať pacientom pri vyhľadávaní týchto informácií;
66. podporuje Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje, akými sú napríklad sieť SOLVIT a postupy pri porušení pravidiel na pomoc pacientom, ktorým bolo zamietnuté uhradenie nákladov (na nenemocničnú starostlivosť) alebo súhlas (s nemocničnou starostlivosťou) napriek tomu, že podmienky stanovené judikatúrou boli splnené;
67. podporuje Komisiu, aby pokračovala v zhromažďovaní údajov od členských štátov a aby ešte viac analyzovala trendy a výzvy, ktorým čelí cezhraničná mobilita pacientov a pracovníkov v zdravotníctve;
Závery
68. domnieva sa, že zmluvy a judikatúra Európskeho súdneho dvora hovoria vo veci práv a povinností pacientov a pracovníkov v zdravotníctve jasne v súvislosti s cezhraničnými zdravotníckymi službami;
69. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju politiku pri stíhaní prípadov porušovania práva EÚ s cieľom zaistiť, aby všetky členské štáty postupovali v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a aby všetci európski pacienti, bez ohľadu na krajinu svojho pôvodu, mali prospech z práv, ktoré im boli udelené zmluvou;
70. vyzýva Komisiu, aby Rade a Parlamentu predložila návrh primeraného nástroja s cieľom najmä kodifikovať judikatúru Európskeho súdneho dvora;
71. vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila návrh na opätovné zaradenie zdravotníckych služieb do smernice 2006/123/ES a návrh na kodifikáciu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora o právach európskych pacientov;
72. domnieva sa, že nový európsky regulačný rámec pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť by mal predovšetkým v prípade choroby zlepšiť prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, prispieť k bezpečnosti pacientov a rozšíriť možnosť voľby pre všetkých pacientov v Európskej únii bez toho, aby došlo k nerovnomerným výsledkom v oblasti zdravotnej starostlivosti;
o
o o
73. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Zb. 1998, s. I-1831.
- [2] Zb. 1998,s. I-1931.
- [3] Zb. 2001, s. I-5473.
- [4] Zb. 2001, s. I-5363.
- [5] Zb. 2003, s. I-1703.
- [6] Zb. 2003, s. I-4509.
- [7] Zb. 2003, s. I-12403.
- [8] Zb. 2004, s. I-2641.
- [9] Zb. 2006, s. I-4325.
- [10] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
- [11] Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 543.
- [12] Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1.
- [13] Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.
- [14] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
- [15] Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1.
- [16] 16 Ú v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8
- [17] 17 Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Služby zdravotnej a farmaceutickej starostlivosti boli pre svoj špecifický charakter vylúčené zo smernice o službách na vnútornom trhu: z ich povahy vyplýva, že ich nemožno považovať za bežné trhové služby.
Európska komisia v odpovedi na požiadavku Rady a Parlamentu venovať sektoru zdravotníctva osobitnú pozornosť začala konzultácie zamerané na podporu rámca pre budúce iniciatívy.
2. Zdravotnícke služby patria medzi základné prvky európskeho sociálneho modelu, prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie a môžu byť predmetom dôvery či nedôvery zo strany občanov.
V takomto zvlášť citlivom sektore, ktorý sa týka najvzácnejšieho bohatstva človeka a v rámci svojho najvyššieho poslania ochrany života ovplyvňuje jeho každodenný život, je preto politický aspekt veľmi dôležitý.
3. V súlade so zmluvami a princípom subsidiarity spadajú tieto služby do právomocí členských štátov a postup Únie pri regulovaní, zabezpečovaní rôznych foriem mobility pacientov a pracovníkov (mobilita v tejto oblasti je však v súčasnosti dosť nízka, hoci neprestajne rastie) musí rešpektovať hodnoty a princípy, zdieľané na celoeurópskej úrovni: univerzálnosť, bezpečnosť, kvalitu, solidárnosť, rovnaký prístup pre všetkých na celom území Spoločenstva.
V tomto zmysle môže byť pridaná hodnota Únie podstatnou.
4. Zdravotnícke služby sa ako podstatný zdroj veľkého množstva kvalifikovaných pracovných miest zúčastňujú na plnení cieľov Lisabonskej stratégie a predstavujú významný hospodársky a sociálny prvok.
5. Zdravotné systémy sa v jednotlivých krajinách veľmi odlišujú, musia sa však prispôsobovať a vyvíjať, aby si udržali vysokú kvalitatívnu úroveň a mieru efektívnosti.
Rozvoj mobility pracovníkov nemá viesť k nerovnováhe lekárskej demografie v členských štátoch. Preto je pri ochrane sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečení rovnakého prístupu ku kvalitnej starostlivosti v celej Európe naprieč jej rôznorodosťou, ako ich výslovne uznáva článok 35 Charty základných práv Únie, potrebná regulácia na európskej úrovni a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi.
6. Zvýšená mobilita pacientov a pracovníkov v zdravotníctve nesmie viesť k zavedeniu vnútorného trhu zdravotníckych služieb, ktorý by predstavoval konkurenciu čo do nákladov a viedol by k nivelizácii prostredníctvom nízkych cien, poškodzujúcich kvalitu služieb, čím by sa vytvoril systém zdravotnej starostlivosti s dvojitou rýchlosťou, v ktorom by mali výhody iba najbohatší a najlepšie informovaní pacienti.
7. V rámci mobility pacientov je nevyhnutné, aby mali jednoduchý prístup k jasným a presným informáciám bez byrokratických prekážok. Je preto potrebná spolupráca medzi rôznymi dotknutými inštitúciami, rôznymi zdravotnými poisťovňami: jej cieľom je chrániť utajenie citlivých údajov z lekárskych spisov. Pacienti musia mať možnosť využívať európsku čipovú kartu zdravotného poistenia, ktorá bude platná v celej Únii.
8. Vzhľadom na celkové starnutie európskeho obyvateľstva a zvýšenú nadnárodnú mobilitu dôchodcov sa zdá byť dôležité vytvoriť náležité štruktúry primeranej starostlivosti, ktoré budú prepojené s príslušnými sociálnymi službami.
9. Treba zlepšiť mobilitu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a takisto treba všeobecne rozšíriť európsku kartu, na ktorej bude uvedená ich profesionálna kvalifikácia, aby sa tým zlepšila organizácia nadnárodných systémov nepretržitého vzdelávania, ktoré je dôrazne odporúčané na sledovanie neustáleho vývoja technológií a výskumu.
10. Je podstatné vytvoriť právny rámec, ktorý presne stanoví zodpovednosť v prípade neúspešnosti liečby, škôd spôsobených pacientovi, najmä ak ide o lekársky dohľad, ktorý sa realizuje vo viacerých krajinách.
Treba jasne uviesť podmienky a spôsoby kontroly, ako napríklad krajinu, v ktorej sú vykonávané lekárske úkony.
Bez ohľadu na riziko, s akým je spojené povolanie pracovníkov v zdravotníctve, musia byť poistení na rozumnú sumu, pokiaľ ide o zodpovednosť za svoj výkon.
11. Takisto treba spresniť niektoré pojmy: odôvodnenú lehotu – ktorá sa v jednotlivých krajinách veľmi odlišuje – nepresné pojmy nemocničnej a nenemocničnej starostlivosti, čo sú pojmy, o ktorých sa hovorí v rozsudkoch európskeho Súdneho dvora.
Je naliehavo potrebné lepšie chrániť pacientov, pracovníkov v zdravotníctve, systémy zdravotného poistenia a odstrániť akúkoľvek právnu neistotu v súvislosti s liečením, povoleniami, sadzbami a podmienkami preplácania.
12. V úsilí o racionalizáciu nákladov na systémy zdravotného poistenia by bolo správne na úrovni jednotlivých členských štátov klásť dôraz na politiky prevencie.
V cezhraničných oblastiach by vzájomné poskytovanie ľudských a materiálnych zdrojov prispelo k inteligentnému riadeniu zdravotnej starostlivosti.
13. Na optimalizovanie podmienok výskumu zvláštnych a ojedinelých chorôb by bolo vhodné vytvoriť v každej krajine referenčné centrum, ktoré by zabezpečilo zlepšenie kvality starostlivosti v tejto oblasti.
14. Súdny dvor ES vo svojich rozsudkoch uznal práva pacientov. Aj tak ale pretrváva určitá právna neistota, pokiaľ ide o niektoré definície zdravotnej starostlivosti, skutočné práva pacientov, práva pracovníkov, ktorí poskytujú svoje služby v rôznych krajinách, podmienky kontroly, ktorú treba vykonávať, normy uplatňované na sadzby a preplácanie a zodpovednosť v prípade poškodenia pacienta, najmä ak ide o lekársky dohľad, ktorý sa uskutočňuje vo viacerých krajinách.
15. Preto prináleží zákonodarcovi a iba jemu, keďže je to jeho úloha, aby odstránil všetky pretrvávajúce právne neistoty a vytvoril legislatívny nástroj, ktorý bude predvídať problémy spôsobené nárastom výmen služieb zdravotnej starostlivosti v rámci Únie, ktorý spresní všetky právne ustanovenia uplatniteľné v rámci rozmanitosti jestvujúcich prípadov, objasní pravidlá, čo sa týka povolení a preplácania a v prípade potreby prepojí lekársku a sociálnu oblasť.
Toto potrebné objasnenie však nemá byť pre pacientov povzbudením k praktizovaniu zdravotníckej turistiky.
16. Takáto legislatívna iniciatíva, ktorá by sformulovala súdržné a účinné odpovede na požiadavky ochrany spôsobu života európskych občanov by bola fakticky jediným právnym a etickým garantom tohto modelu spoločnosti.
17. Zdá sa teda, že smernica o zdravotníckych službách a spolu s ňou aj legislatíva o sociálnych službách všeobecného záujmu ako súčasti cieľa rámcovej smernice o službách všeobecného hospodárskeho záujmu je zrejme jediným nástrojom, ktorý Európskej únii umožní prispieť svojou pridanou hodnotou a opätovne získať a posilniť dôveru európskych občanov v oblasti, ktorá je nanajvýš podstatná pre ich život.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (26.3.2007)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
o účinkoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu
(2006/2275(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Harald Ettl
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže Rada vo svojich záveroch z 1. a 2. júna 2006 prijala vyhlásenie 25 ministrov zdravotníctva Európskej únie o spoločných hodnotách a zásadách, na ktorých sú založené európske systémy zdravotnej starostlivosti[1]18,
1. zdôrazňuje, že služby zdravotníckej starostlivosti sú významnou súčasťou európskeho sociálneho modelu a predstavujú dôležitý príspevok k sociálnej a územnej súdržnosti, a rovnako poukazuje na to, že základné hodnoty rovnakého prístupu, univerzálnosti, rovnakého zaobchádzania a solidarity, ako aj cenovej dostupnosti a finančnej udržateľnosti, musia byť aj naďalej zabezpečené;
2. znova zdôrazňuje, že prístup k zdravotníckej starostlivosti je základným právom uznaným podľa článku 35 Charty základných práv Európskej únie a že systémy zdravotnej starostlivosti v Európskej únii zdieľajú prevádzkové princípy vzťahujúce sa na kvalitu a bezpečnosť starostlivosti, ktoré sú založené na dôkazoch a etike, zapojení pacienta, náprave, súkromí a dôvernosti; preto zastáva názor, že poskytovanie rovnakého prístupu pre všetkých k vyváženej a primeranej ponuke vysoko kvalitnej zdravotníckej starostlivosti je ústrednou úlohou verejných orgánov;
3. konštatuje, že hoci systémy zdravotníckej starostlivosti nespadajú do kompetencie Spoločenstva, otázky týkajúce sa systémov zdravotnej starostlivosti, ako napríklad prístup k liekom a liečbe, informácie o pacientoch a pohyb poisťovní a zdravotníkov, majú cezhraničný charakter; a konštatuje, že tieto otázky musí riešiť Európska únia;
4. očakáva od členských štátov, že budú presadzovať cezhraničnú spoluprácu v ponuke zdravotníckych služieb, aby mohli spravovať svoje systémy zdravotníckej starostlivosti nákladovo efektívnejšie;
5. zdôrazňuje, že prístup k cezhraničnej starostlivosti je podmienkou na voľný pohyb občanov v rámci Spoločenstva a pomáha zvyšovať úroveň zamestnanosti a konkurencieschopnosti v členských štátoch;
6. víta vyňatie služieb zdravotníckej starostlivosti z pôsobnosti smernice o službách vzhľadom na to, že cezhraničná zdravotnícka starostlivosť je pokrytá jestvujúcimi právnymi predpismi a že zdravotnícke a sociálne služby predstavujú vyššie dobro a mali by byť uznané ďalšími právnymi predpismi na európskej úrovni;
7. zastáva názor, že každý rámec Spoločenstva navrhnutý na zaistenie dostupnosti bezpečných, vysoko kvalitných a efektívnych služieb zdravotníckej starostlivosti musí byť v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ale musí aj náležite zohľadniť prioritu zachovania a zabezpečenia všeobecného, neobmedzeného prístupu k verejným službám zdravotníckej starostlivosti;
8. zdôrazňuje, že mobilita pacientov prispieva k zlepšovaniu prístupu a zvyšovaniu kvality zdravotníckej starostlivosti;
9. zdôrazňuje potrebu odstránenia byrokracie spojenej s využívaním, ako aj s poskytovaním cezhraničných služieb zdravotníckej starostlivosti;
10. upozorňuje, že rýchla a presvedčivá identifikácia pacientov a ich práv a nárokov podľa ich systémov sociálneho zabezpečenia je základnou podmienkou na odstránenie byrokracie pri využívaní cezhraničných služieb zdravotníckej starostlivosti;
11. vyzýva Komisiu, aby urýchlila práce na príprave normy, a vyzýva vlády členských štátov, aby aktívne podporili zavádzanie Európskeho čipového preukazu zdravotného poistenia, ktorý by bol prostriedkom identifikácie pacientov a ich práv a nárokov podľa ich systémov sociálneho zabezpečenia;
12. upozorňuje, že efektívne zdieľanie a výmena informácií o zdravotnom stave je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie stálosti a udržanie vysokej kvality zdravotníckej starostlivosti pri využívaní služieb zdravotníckej starostlivosti v rozličných členských štátoch;
13. vyzýva Komisiu, aby vypracovala technické normy, a vyzýva vlády členských štátov, aby aktívne podporili zavedenie vzájomne kompatibilných informačných systémov umožňujúcich efektívnu výmenu a zdieľanie informácií o zdravotnom stave medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch;
14. zdôrazňuje, že článok 35 Charty základných práv Európskej únie hovorí, že Únia zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia a v tejto súvislosti poukazuje na to, že kvalita zdravotníckych služieb a schopnosť sektora udržať pracovníkov sú podmienené kvalitou práce a pracovnými podmienkami pracovníkov v zdravotníckych službách, vrátane času na odpočinok a príležitostí na odbornú prípravu; ďalej poukazuje na to, že sprievodné opatrenia ako kontrola kvality, dozor a využívanie nových informačných technológií by mali zabezpečiť čo najlepšiu zdravotnícku starostlivosť pre pacientov;
15. podporuje rozvoj komplexných hodnotiacich postupov pre politiku v oblasti zdravotníctva na národnej a európskej úrovni a vyzýva na zlepšenie poskytovania služieb doplnkového, preventívneho a sociálneho lekárstva tak, aby sa zlepšili prostriedky na odhaľovanie a potláčanie príčin ochorení za zohľadnenia sociálneho prostredia;
16. zastáva názor, že vylúčenie služieb zdravotníckej starostlivosti zo smernice o službách, ktorého cieľom bolo identifikovať služby zdravotníckej starostlivosti ako vyššie dobro pre Európsku úniu, si vyžaduje sprievodné opatrenia ako lepšie zosieťovanie a koordináciu medzi odbornými strediskami; poukazuje na skutočnosť, že spolupráca medzi členskými štátmi v sieťových odborných strediskách má potenciál na zabezpečenie výmeny vysokokvalitných odborných poznatkov, čo predstavuje európsku pridanú hodnotu a prínos pre pacientov so špeciálnymi potrebami;
17. zdôrazňuje, že so službami zdravotníckej starostlivosti by sa nemalo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako s inými službami, pretože sú charakterizované asymetriou informácií medzi pacientmi a poskytovateľmi starostlivosti, vysokou mierou verejného financovania, dopytom poskytovateľov a vplyvmi na dopyt a ponuku zdravotníckej starostlivosti spôsobenými zdravotným poistením;
18. opätovne zdôrazňuje dôležitosť riadiacej schopnosti a regulačnej zodpovednosti členských štátov v oblasti zdravotníckej starostlivosti a voľnosť členských štátov zachovať alebo vytvárať nástroje ako plánovanie, mechanizmy na určovanie sadzieb a povoľovacie systémy, aby sa zabezpečil všeobecný prístup k vysoko kvalitnej zdravotníckej starostlivosti, ako aj kontinuita; zastáva názor, že ak členské štáty používajú tieto nástroje na zabezpečenie spoločných hodnôt a zásad, na ktorých sú založené zdravotnícke systémy členských štátov, na dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu a na nápravu jestvujúcich nedostatkov trhu, musia sa považovať za odôvodnené vyšším verejným záujmom;
19. vyzýva Komisiu, aby navrhla sektorovú smernicu o službách zdravotníckej starostlivosti za účasti sociálnych partnerov a subjektov s rozhodovacou právomocou, v ktorej uzná možnosti národných a regionálnych orgánov riadiť, financovať a modernizovať systémy zdravotníckej starostlivosti a okrem toho objasní podmienky, za ktorých je opodstatnené spoliehať sa na regulačné nástroje vzhľadom na pravidlá Zmluvy o ES o voľnom pohybe, hospodárskej súťaži a štátnej pomoci;
20. poukazuje na skutočnosť, že judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vzťahujúca sa na služby zdravotníckej starostlivosti je komplexná, najmä ak ide o úhradu nákladov na liečbu, a že obmedzené a užšie zamerané právne predpisy ES o službách zdravotníckej starostlivosti a cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti by mali objasniť podmienky, za ktorých sú pacienti oprávnení nárokovať si úhradu za zdravotnícku starostlivosť v inom členskom štáte zo systému sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom sú poistení, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a spôsobom, ktorý je v súlade s nariadením (ES) č. 883/04 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[2]19;
21. poukazuje na súčasné napätie medzi cieľmi politiky v oblasti zdravotníctva a cieľmi vnútorného trhu služieb, ktoré zaručuje, že v prípade konfliktu sú ciele politiky v oblasti zdravotníctva vždy nadradené z vyšších dôvodov všeobecného záujmu (napr. verejné zdravie a sociálne ciele s tým spojené, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, atď.);
22. poukazuje na skutočnosť, že prioritným nástrojom konania vo vzťahu k službám zdravotníckej starostlivosti by mala byť spolupráca medzi členskými štátmi v nevyhnutnej miere koordinovaná Komisiou;
23. vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia sprevádzajúce mobilitu pacientov, pokiaľ ide o práva pacientov, minimálne normy kvality zdravotníckej starostlivosti, zodpovednosť poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti a otázky kompenzácií, a aby iniciovala užšiu spoluprácu medzi orgánmi zdravotníckej starostlivosti v členských štátoch v týchto otázkach; je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie je jedným z vhodných nástrojov, ktorými by sa mala organizovať užšia spolupráca medzi členskými štátmi;
24. upozorňuje, že služby zdravotníckej starostlivosti sledujú ciele porovnateľné s inými sociálnymi službami všeobecného záujmu v tom zmysle, že sú založené na princípe solidarity, často sú zakotvené v národných systémoch sociálnej ochrany, sú zamerané na človeka, zaručujú, že občania môžu využívať svoje základné práva a vysoký stupeň sociálnej ochrany, a posilňujú sociálnu a územnú súdržnosť;
25. upozorňuje, že v skutočnosti je ťažké jednoznačne rozlíšiť medzi poskytovaním služieb zdravotníckej starostlivosti a poskytovaním iných sociálnych služieb všeobecného záujmu, pretože poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti sú často zapojení do poskytovania čisto sociálnych služieb; konštatuje, že by bolo vhodné, aby sa pod pojmom služby zdravotníckej starostlivosti chápal celý nemocničný a rehabilitačný sektor vrátane ambulantnej liečby, ako aj liečba, na ktorej sa podieľajú praktickí lekári, záchranári a ošetrovatelia;
26. zastáva názor, že všetka aktivita Spoločenstva týkajúca sa služieb zdravotníckej starostlivosti by mala byť v súlade s aktivitami Spoločenstva týkajúcimi sa sociálnych služieb všeobecného záujmu;
27. poukazuje na to, že ustanovenia budúcej smernice o zdravotníckych službách musia byť v súlade s pravidlami Spoločenstva o systémoch sociálneho zabezpečenia, usádzaní sa poskytovateľov služieb (uplatňujúc rovnaké sociálne normy, normy pracovného práva a normy kvality), mobilite (pacientov) a vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií;
28. preto podporuje opatrenia na zabezpečenie voľného pohybu pacientov v zdravotníckych systémoch, pretože to má za následok kratšie čakacie doby a lepší prístup k špecialistom;
29. očakáva (pri jestvujúcich rozdieloch), že členské štáty medzi sebou vyriešia otázky ako prístup, kvalita starostlivosti a kontrola nákladov;
30. zastáva názor, že podľa budúcej smernice o službách zdravotníckej starostlivosti obsahujúcej výslovné uznanie zásad subsidiarity a všeobecného záujmu už uznaných Súdnym dvorom by sa v princípe malo uplatňovať právo členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje, a zdôrazňuje, že plná zodpovednosť členských štátov za štruktúrovanie a financovanie ich národných zdravotníckych systémov, ako aj za monitorovanie výkonnosti musí byť zaručená a že právo Spoločenstva musí zabezpečiť, aby sa rastúcou mobilitou pacientov nenarušila finančná rovnováha sociálnych systémov;
31. domnieva sa, že na to, aby sa urýchlene zareagovalo na potreby Európanov cestujúcich za vysoko kvalitnými zdravotníckymi službami, by malo byť prioritou zvýšené zapojenie regionálnych systémov, ktoré sú pravdepodobne lepšie prispôsobené na hľadanie vhodných riešení potrieb obyvateľstva v rámci regiónu, a zameranie sa najmä na najlepšie skúsenosti, ktoré nazbierali v hraničných regiónoch a euroregiónoch;
32. očakáva, že Komisia zmení nariadenie o koordinácii systémov sociálnej starostlivosti, aby ho uviedla do súladu so zásadami stanovenými Súdnym dvorom, ktoré sa týkajú mobility pacientov;
33. poukazuje na skutočnosť, že cezhraničná spolupráca medzi zainteresovanými stranami môže viesť k nájdeniu vhodných riešení, tak ako to ukazuje príklad Euris;
34. poukazuje na skutočnosť, že rastúca mobilita pacientov si vyžaduje zosúladenie pravidiel o zodpovednosti v prípade zranenia spôsobeného liečbou, a že by malo byť možné uplatniť nároky na náhradu pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi alebo úradmi vo všetkých členských štátoch;
35. zastáva názor, že podľa príslušných nástrojov regulácie by predchádzajúci súhlas mal byť založený na ľahko dostupných procesných pravidlách a mal by príslušnému pacientovi zaručovať, že jeho žiadosť je okamžite spracovaná a zhodnotená na základe objektívnych a neutrálnych zdravotníckych kritérií, čo si vyžaduje súhlas pacienta;
36. konštatuje, že v prípade zahraničného pacienta závisí bezpečná a vysokokvalitná zdravotnícka starostlivosť na existencii a dostupnosti zdravotných a administratívnych údajov pacienta a že tieto údaje sú často uchovávané v krajine bydliska pacienta, a že preto, za zohľadnenia ochrany údajov, treba uľahčiť a zaručiť primeraný a bezpečný cezhraničný prístup k údajom pacienta, a že toto si vyžaduje nielen rozvoj európskych noriem, ale aj právne ustanovenia o digitalizovanom prenose zdravotníckych údajov medzi členskými štátmi;
37. konštatuje, že hoci vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v Európe jestvuje, pretrváva nedostatočná jednotnosť kvality obsahu odborného vzdelávania a spôsoby výkonu povolania, a/alebo nedostatočné opatrenia pre takúto jednotnosť;
38. konštatuje, že podstatné rozdiely medzi členskými štátmi v názvoch, predpisoch, distribúcii, cenách a náhradách nákladov na lieky sú praktickou prekážkou mobility pacientov a že je to zároveň oblasť, kde vzniká z hľadiska bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej starostlivosti potreba normalizácie a transparentnosti.
POSTUP
|
Názov |
Účinky a dôsledky vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
IMCO |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
EMPL |
||||||
|
Rozšírená spolupráca- dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Harald Ettl |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
24.1.2007 |
28.2.2007 |
20.3.2007 |
|
|
||
|
Dátum prijatia |
21.3.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: |
34 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Luigi Cocilovo, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Stephen Hughes, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Thomas Mann, Jiří Maštálka, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Dimitrios Papadimoulis, Patrizia Toia |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (23.3.2007)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
o účinkoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu
(2006/2275(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jules Maaten
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že systémy zdravotníckej starostlivosti členských štátov sú základnou súčasťou európskej sociálnej infraštruktúry[1]20; pripomína, že zdravotnícke služby boli vyňaté z rámca pôsobnosti smernice o službách, pretože sa líšia od ostatných služieb a vyžadujú si osobitné záruky na zabezpečenie prístupu všetkých občanov k vysokokvalitnej zdravotníckej starostlivosti, a pretože zahŕňajú politické rozhodnutia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;
2. zdôrazňuje, že Európa sa vyznačuje sprístupnením vysokokvalitnej zdravotníckej starostlivosti všetkým občanom nezávisle od osobných okolností, a hoci prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a voľný pohyb pacientov a zdravotníkov môže prispieť k zlepšeniu výsledkov v oblasti zdravia, malo by sa vychádzať z toho, že všetci pacienti dostanú riadnu starostlivosť v ich vlastnej krajine a pohyb pacientov nesmie v žiadnom prípade ohroziť bezpečnosť starostlivosti o zdravie;
3. domnieva sa, že právo uhrádzania nákladov na liečbu choroby, ktorá nie je akútna, by malo byť zaručené v inom členskom štáte, ak sú v členskom štáte, kde pacient žije, dlhé zoznamy čakateľov alebo kvalita liečenia je horšia ako v inom členskom štáte, a to na základe vzájomnej dohody medzi príslušnými štátmi; takisto sa domnieva, že pacienti majú právo na riadnu liečbu vo svojej krajine a nie je dovolené vyvíjať na pacientov tlak, aby podstúpili lacnejšiu liečbu v inej krajine;
4. uznáva, že politika v oblasti zdravotnej starostlivosti spadá v prvom rade do právomocí členských štátov a zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pacientom vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť v krajine ich pôvodu, avšak aj napriek tomu víta iniciatívu Komisie začať konzultačný postup o najvhodnejšom spôsobe činnosti na úrovni Spoločenstva s cieľom zlepšiť prístup pacientov k bezpečnému, vysokokvalitnému a účinnému rámcu pre cezhraničné aspekty zdravotnej starostlivosti v prijateľnom časovom termíne a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na podporu a sledovanie vývoja v tejto oblasti;
5. poznamenáva, že členské štáty Európskej únie nepodporujú dostatočne zdravotnú starostlivosť, výsledkom čoho sú obmedzené práva pacientov;
6. napriek tomu, že plne rešpektuje závery Rady o všeobecnosti, solidarite a rovnosti ako základných hodnotách podporujúcich európske systémy zdravotnej starostlivosti a obmedzené ustanovenia článku 152 Zmluvy o ES, zdôrazňuje, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sa zaoberajú problémom práva pacientov na vyhľadanie liečby v zahraničí a uhradenia nákladov na liečbu, za určitých podmienok, národnými systémami zdravotného poistenia;
7. uznáva, že zdravotnícke služby môžu mať prospech z otvorenejších hraníc; zdôrazňuje, že metódy liečby a miera prežitia pacientov sa v rámci členských štátov podstatne líšia; domnieva sa, že kvalita zdravotníckych služieb bude mať väčší prínos z výmen liečebných metód ako z voľného pohybu pacientov;
8. uznáva, že existuje dopyt po riadne regulovaných, kvalitných zdravotníckych a farmaceutických cezhraničných službách a po spolupráci a výmene vedeckých a technologických skúseností medzi vysoko špecializovanými lekárskymi strediskami; upozorňuje však na to, že podľa prieskumov väčšina ľudí uprednostňuje vysokokvalitnú liečbu v blízkosti svojho bydliska; domnieva sa, že najvhodnejšou legislatívnou odpoveďou Komisie by bolo, keby dopredu vypracovala podrobnú štúdiu najprv o skutočných potrebách pohybu pacienta a potom o obyvateľoch, na ktorých sa pohyb môže vzťahovať, pričom by sa posúdil vplyv takejto mobility na zdravotnícke systémy;
9. zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi, na jednej strane, cezhraničnými zdravotníckymi službami, teda tými, ktoré sú poskytované na obidvoch stranách spoločnej hranice pre oba členské štáty s cieľom udržiavať a ponúknuť pacientom vysoký štandard prístupu a starostlivosti, na druhej strane, medzinárodnými zdravotníckymi službami v rámci Európskej únie, ktoré musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť v prípade vzácnych a ojedinelých ochorení alebo ochorení, ktoré vyžadujú neobyčajné a veľmi nákladné technológie (referenčné centrá starostlivosti) alebo poskytujú prístup k starostlivosti, ktorú im ich členský štát alebo štát pobytu nemôže poskytnúť;
10. upozorňuje, že nariadenie (ES) č. 1408/71 a nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií nepokrývajú všetky súčasné legislatívne medzery na úrovni EÚ, ani nezabezpečujú súčasné kompetencie odborníkov v oblasti riadenej zdravotnej starostlivosti; zastáva názor, že pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nie je v súčasnosti zaistená bezpečnosť pacientov ani ich práva a že existuje právna neistota v súvislosti so spôsobmi úhrady, záväzkami vnútroštátnych orgánov zdieľať informácie o regulácii, povinnosťou starostlivosti pre počiatočnú, ako aj ďalšiu liečbu a ustanoveniami pre riadenie rizík pre súkromných pacientov;
11. poukazuje na to, že chýbajú ustanovenia na zabezpečenie prístupu pacientov a vnútroštátnych orgánov k informáciám o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, akreditovaných zdravotníckych pracovníkoch a liečbe;
12. domnieva sa, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní dostupnosti informácii pre pacientov v oblasti cezhraničnej starostlivosti vrátane podpory európskych zdravotných ukazovateľov;
13. poukazuje na to, že v súčasná európska zdravotná karta stále neumožňuje, aby si pracovníci v oblasti zdravotnej starostlivosti mohli vymieňať informácie o pacientoch;
14. v súvislosti s nárastom pohybu odborníkov v Európe verí, že je potrebné začleniť do európskeho právneho rámca povinnosť pre národné orgány vymieňať si registračné informácie o odborníkoch v oblasti zdravotnej starostlivosti a údaje o disciplinárnych priestupkoch v prípadoch, kedy môže byť ohrozená bezpečnosť pacienta;
15. zavedenie legislatívneho rámca na úrovni Spoločenstva považuje za najlepší spôsob, ako zabezpečiť právnu istotu pre pacientov, národné systémy zdravotnej starostlivosti a pre súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; takýto rámec by mal zabezpečiť dodržiavanie základných princípov univerzálnosti, solidarity, rovnosti prístupu, kvality, bezpečnosti a trvalosti; mal by tiež zabezpečiť schopnosť členských štátov udržať vlastný systém udeľovania povolení v súlade s predpismi Spoločenstva o regulácii cien, plánovaní starostlivosti, a tak im umožniť spravovať a financovať svoje systémy zdravotnej starostlivosti;
16. domnieva sa, že nový európsky regulačný rámec pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť by mal predovšetkým v prípade choroby zlepšiť prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, prispieť k bezpečnosti pacientov a rozšíriť možnosť voľby pre všetkých pacientov v Európskej únii bez toho, aby došlo k nerovnomerným výsledkom v oblasti zdravotnej starostlivosti.
POSTUP
|
Názov |
Účinky a dôsledky vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
IMCO |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ENVI |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Jules Maaten |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
22.1.2007 |
28.2.2007 |
21.3.2007 |
|
|
||
|
Dátum prijatia |
21.3.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
41 0 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Eija-Riitta Korhola, Aldis Kušķis, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Marios Matsakis, Alexandru-Ioan Morţun, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Antonyia Parvanova, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Richard Seeber, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Glenis Willmott |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Kader Arif, Giovanni Berlinguer, Alojz Peterle |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Radu Podgorean |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
- [1] 20 Vyhlásenie ministrov EÚ o spoločných hodnotách a princípoch, Luxemburg, 1. – 2. jún 2006.
POSTUP
|
Názov |
Účinky a dôsledky vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
IMCO |
|||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
EMPL |
ENVI |
|
|
|
|||||||
|
Spravodajkyňa |
Bernadette Vergnaud |
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
19.12.2006 |
24.1.2007 |
1.3.2007 |
21.3.2007 |
12.4.2007 |
|||||||
|
|
23.4.2007 |
7.5.2007 |
|
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
8.5.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
20 18 2 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adam Bielan, Daniela Buruiană-Aprodu, Charlotte Cederschiöld, Mia De Vits, Rosa Díez González, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Pierre Jonckheer, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Arlene McCarthy, Bill Newton Dunn, Béatrice Patrie, Zita Pleštinská, Guido Podestà, Zuzana Roithová, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Alexander Stubb, Eva-Britt Svensson, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Šarūnas Birutis, André Brie, Wolfgang Bulfon, Ieke van den Burg, Joel Hasse Ferreira, Konstantinos Hatzidakis, Filip Kaczmarek, Othmar Karas, Manuel Medina Ortega, Pier Antonio Panzeri, Søren Bo Søndergaard, Marc Tarabella, Anja Weisgerber |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philip Bushill-Matthews, Marian Harkin, Mieczysław Edmund Janowski, Alexander Radwan, Herbert Reul, Horia-Victor Toma, Anne Van Lancker |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
10.5.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||