SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych enzýmoch a ktorým sa menia a dopĺňajú smernica 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES a smernica Rady 2001/112/ES

11.5.2007 - (KOM(2006)0425 – C6‑0257/2006 –2006/0144 (COD)) - ***I

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Avril Doyle

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych enzýmoch a ktorým sa menia a dopĺňajú smernica 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES a smernica Rady 2001/112/ES

(KOM (2006)0425 – C6‑0257/2006 –2006/0144 (COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM (2006)0425)[1],

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 37 a 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0257/2006),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0177/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 CITÁCIA 1
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 37 a 95,	so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej články 95 a 153,
Odôvodnenie
Používanie enzýmov v kontexte právnych predpisov o poľnohospodárstve je len veľmi malou súčasťou navrhovaného nariadenia. Článok 37 by sa preto nemal použiť ako právny základ.
Cieľom návrhu je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa prostredníctvom harmonizácie právnych predpisov členských štátov na vnútornom trhu. Právnym základom by preto mal byť článok 153.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 ODÔVODNENIE 3
(3) Iné enzýmy ako tie, ktoré sa používajú ako potravinárske prísady, sa v súčasnosti neriadia alebo sa ako technické pomocné látky riadia právnymi predpismi členských štátov. Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami týkajúcimi sa hodnotenia a povoľovania potravinárskych enzýmov môžu brániť ich voľnému pohybu, vytvoriť podmienky pre nevyváženú a nekalú hospodársku súťaž. Je preto nutné prijať pravidlá Spoločenstva, ktorými sa zosúladia vnútroštátne opatrenia týkajúce sa používania enzýmov v potravinách.	(3) Iné enzýmy ako tie, ktoré sa používajú ako potravinárske prísady, sa v súčasnosti neriadia alebo sa ako technické pomocné látky riadia právnymi predpismi členských štátov. Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami týkajúcimi sa hodnotenia a povoľovania potravinárskych enzýmov bránia ich voľnému pohybu a vytvárajú podmienky pre nevyváženú a nekalú hospodársku súťaž. Je preto nutné prijať pravidlá Spoločenstva, ktorými sa zosúladia vnútroštátne opatrenia týkajúce sa používania enzýmov v potravinách.
Odôvodnenie
Ide o právne vyjasnenie. Na spoločnom trhu sú potrebné harmonizované predpisy. Touto zmenou sa posilňuje právny základ tohto návrhu, ktorým je článok 95 (vnútorný trh).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 ODÔVODNENIE 4
(4) Toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na enzýmy, ktoré sa pridávajú do potravín, aby mali technologickú funkciu pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní takýchto potravín, vrátane enzýmov používaných ako technické pomocné látky („potravinárske enzýmy“). Rozsah pôsobnosti nariadenia by sa preto nemal rozšíriť na enzýmy, ktoré sa nepridávajú do potravín za účelom vykonávania technologickej funkcie, ale ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, medzi ktoré patria enzýmy na účely výživy. Mikrobiálne kultúry tradične využívané pri výrobe potravín, medzi ktoré patrí syr a víno, ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale nie sú osobitne používané na ich produkciu, by sa nemali považovať za potravinárske enzýmy..	(4) Toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na enzýmy, ktoré sa pridávajú do potravín, aby splnili technologickú funkciu pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní takýchto potravín, vrátane enzýmov používaných ako technické pomocné látky („potravinárske enzýmy“). Rozsah pôsobnosti nariadenia by sa preto nemal rozšíriť na enzýmy, ktoré sa nepridávajú do potravín za účelom vykonávania technologickej funkcie, ale ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, napríklad enzýmy na účely výživy alebo podpory trávenia. Mikrobiálne kultúry tradične využívané pri výrobe potravín, medzi ktoré patrí syr a víno, ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale nie sú osobitne používané na ich produkciu, by sa nemali považovať za potravinárske enzýmy.
Odôvodnenie
Malo by sa jasne vymedziť, že rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa nemal vzťahovať na enzýmy určené na ľudskú spotrebu, napríklad enzýmy na účely výživy alebo enzýmy používané na podporu trávenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 ODÔVODNENIE 6
(6) Potravinárske enzýmy by sa mali schváliť a používať iba vtedy, ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení. Potravinárske enzýmy by mali byť pri používaní bezpečné, mala by existovať technologická potreba na ich použitie a ich použitie by nemalo uviesť spotrebiteľa v omyl.	(6) Potravinárske enzýmy by sa mali schváliť a používať iba vtedy, ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení. Potravinárske enzýmy by mali byť pri používaní bezpečné, mala by existovať technologická potreba na ich použitie, ich použitie by nemalo spotrebiteľa zavádzať a malo by byť preňho prínosom. Zavádzanie spotrebiteľa zahŕňa okrem iného otázky týkajúce sa povahy, čerstvosti, kvality použitých zložiek, prírodného pôvodu výrobku alebo výrobného procesu alebo výživovej hodnoty výrobku.
Odôvodnenie
Táto úprava je potrebná pre lepšie spoločné chápanie významu spojenia „zavádzať spotrebiteľa“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 ODÔVODNENIE 8
(8) Potravinárske enzýmy, ktorých používanie je povolené v rámci Spoločenstva, by sa mali objaviť na zozname Spoločenstva, ktorý by mal jasne opisovať enzýmy, stanoviť akékoľvek podmienky, ktorými sa riadi ich používanie a mal by byť doplnený o upresňujúce informácie, najmä o kritériách ich pôvodu a čistoty. V prípade, že potravinársky enzým obsahuje alebo pozostáva z geneticky modifikovaného organizmu („GMO“) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, do upresňujúcich informácií by mal byť zaradený jedinečný identifikátor pridelený GMO na základe uvedeného nariadenia.	(8) Potravinárske enzýmy, ktorých používanie je povolené v rámci Spoločenstva, by sa mali objaviť na zozname Spoločenstva, ktorý by mal jasne opisovať enzýmy, stanoviť akékoľvek podmienky, ktorými sa riadi ich používanie a mal by byť doplnený o upresňujúce informácie, najmä o kritériách ich pôvodu a čistoty. V prípade, že potravinársky enzým je získaný z geneticky modifikovaného organizmu („GMO“) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES, do upresňujúcich informácií by mal byť zaradený jedinečný identifikátor pridelený GMO na základe uvedeného nariadenia.
Odôvodnenie
Znenie návrhu Komisie je zavádzajúce. Samotné geneticky modifikované organizmy nie sú enzýmami, ale môžu sa používať na ich výrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 ODÔVODNENIE 9
(9) Vzhľadom na harmonizáciu by sa hodnotenie rizika potravinárskych enzýmov a ich zaradenie do zoznamu Spoločenstva malo vykonať v súlade s postupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. […] z […], ktorým sa stanovuje spoločný postup povoľovania potravinárskych prísad, potravinárskych enzýmov a potravinárskych príchutí.	(9) Vzhľadom na harmonizáciu by sa hodnotenie rizika potravinárskych enzýmov a ich zaradenie do zoznamu Spoločenstva malo vykonať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a s postupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. […] z […], ktorým sa stanovuje spoločný postup povoľovania potravinárskych prísad, potravinárskych enzýmov a potravinárskych príchutí.
Odôvodnenie
Zásada predbežnej opatrnosti by mala byť základom hodnotenia rizika potravinárskych enzýmov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 ODÔVODNENIE 11
(11) Potravinársky enzým, ktorý spadá do pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, by sa pred svojím schválením podľa tohto nariadenia mal povoliť v súlade s uvedeným nariadením.	(11) Potravinársky enzým získaný z organizmu, ktorý spadá do pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, by sa mal povoliť v súlade s uvedeným nariadením pred alebo súčasne s povolením podľa tohto nariadenia.
Odôvodnenie
Predpokladalo sa, že v rámci nariadenia (ES) č. 1829/2003 bude prijatý postup „jedny dvere – jeden kľúč“ týkajúci sa povoľovania potravín a ich zložiek pochádzajúcich z GMO. Požiadavka na povoľovanie potravinárskych enzýmov pochádzajúcich z GMO v súlade s nariadením 1829/2003 pred posúdením ich zaradenia do zoznamu Spoločenstva navrhnutého nariadenia o potravinárskych enzýmoch sa zdá byť v rozpore s uvedeným prístupom, a jej výsledkom môže byť, že enzýmy sa budú musieť podrobovať dvom osobitným postupom povoľovania. Hoci EFSA môže v praxi posudzovať enzýmy pochádzajúce z GMO podľa obidvoch právnych predpisov, v súlade s dobrou administratívnou praxou je lepšie objasniť situáciu už na začiatku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 ODÔVODNENIE 14
(14) Aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých žiadateľov, zoznam Spoločenstva by sa mal vypracovať jednorazovo. Uvedený zoznam by sa mal zaviesť po ukončení hodnotenia rizika všetkých potravinárskych enzýmov, o ktorých boli v priebehu počiatočného dvojročného obdobia predložené dostatočné informácie.	(14) Aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých žiadateľov, zoznam Spoločenstva by sa mal vypracovať jednorazovo. Uvedený zoznam by sa mal zaviesť po ukončení hodnotenia rizika všetkých potravinárskych enzýmov, o ktorých boli v priebehu počiatočného dvojročného obdobia predložené dostatočné informácie. Stanoviská úradu by sa však mali uverejniť ihneď po dokončení vedeckého hodnotenia.
Odôvodnenie
Malo by sa objasniť, že jednorazový prístup neznamená oneskorenie uverejnenia výsledkov hodnotenia rizík jednotlivých enzýmov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 ODÔVODNENIE 19
(19) Všetky potravinárske enzýmy by mali byť trvalo sledované a v prípade potreby prehodnocované z hľadiska meniacich sa podmienok použitia a nových vedeckých informácií.	(19) Všetky potravinárske enzýmy by mali byť trvalo sledované a v prípade potreby prehodnocované z hľadiska meniacich sa podmienok použitia a nových vedeckých informácií. Aspoň raz za desať rokov by sa však malo uskutočniť nové vedecké zhodnotenie a klasifikácia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 ODÔVODNENIE 20
(20) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu1.	(20) Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu.
Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23..	Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v L 200, 22. 7 2006, s. 1).
Odôvodnenie
Tento PDN je potrebný na zosúladenie textu s ustanoveniami nového rozhodnutia o komitológii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 ČLÁNOK 2 ODSEK 2 PÍSMENO CA) (nové)
	ca) látok na podporu trávenia;
Odôvodnenie
Ide o objasnenie kvôli právnej zrozumiteľnosti. Malo by byť jasné (ako sa uvádza v odôvodnení 4), že toto nariadenie sa vzťahuje len na enzýmy, ktoré sa pridávajú do potravín, kde plnia technologickú funkciu, a nie enzýmy, ktoré sú určené na konzumáciu, ako napríklad látky na podporu trávenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 ČLÁNOK 2 ODSEK 4
4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na mikrobiálne kultúry, ktoré sa tradične používajú pri výrobe potravín a ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale ktoré sa nepoužívajú špeciálne na ich výrobu.	4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: a) mikrobiálne kultúry, ktoré sa používajú pri výrobe potravín a ktoré môžu náhodne vytvárať enzýmy, ale ktoré sa nepoužívajú špeciálne na ich výrobu; b) enzýmy určené na priamu ľudskú spotrebu, ako sú enzýmy na účely výživy alebo enzýmy používané na podporu trávenia.
Odôvodnenie
Komisia potvrdila, že rozsah pôsobnosti tohto nariadenia sa nevzťahuje na enzýmy určené na ľudskú spotrebu, ako sú enzýmy na účely výživy alebo enzýmy používané na podporu trávenia. Uvádza sa to v odôvodnení 4 návrhu Komisie. Aby to však bolo jasné, treba na to poukázať v hlavnom texte navrhovaného nariadenia. Najvhodnejším miestom pre takýto odkaz je článok 2 ods. 4.
Slovo „tradične“ sa vypúšťa z dôvodu právnej zrozumiteľnosti, keďže nie je jasné, čo zahŕňa.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 ČLÁNOK 2 ODSEK 5
5. Ak je to nutné, rozhodnúť o tom, či daná látka spadá alebo nespadá do pôsobnosti tohto nariadenia, je možné v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.	5. Ak je to nutné, rozhodnúť o tom, či daná látka spadá alebo nespadá do pôsobnosti tohto nariadenia, je možné v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2a.
Odôvodnenie
Tento PDN je potrebný na zosúladenie textu s ustanoveniami nového rozhodnutia o komitológii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 ČLÁNOK 3 ODSEK 2
Uplatňuje sa aj táto definícia:	Uplatňujú sa tieto definície:
	(1) „enzým“ je každý proteín rastlinného, živočíšneho alebo mikrobiálneho pôvodu, ktorý dokáže urýchliť špecifickú biochemickú reakciu bez zmeny vlastnej štruktúry počas tohto procesu; táto definícia by mala na účely tohto nariadenia zahŕňať aj „proenzýmy“, t. j. zlúčeniny, ktoré sú neaktívne alebo takmer neaktívne prekurzory enzýmov a špecifickou katalytickou zmenou sa z nich môžu stať aktívne enzýmy;
„Potravinársky enzým“ je produkt získaný extrakciou z rastlín alebo zvierat alebo fermentačným postupom pomocou mikroorganizmov:	(2) „potravinársky enzým“ je produkt získaný extrakciou z rastlín, zvierat, mikroorganizmov alebo ich produktov, alebo fermentačným postupom pomocou mikroorganizmov:
(a)       obsahujúcich jeden alebo viac enzýmov schopných urýchliť špecifickú biochemickú reakciu; a	a)        obsahujúcich jeden alebo viac enzýmov schopných urýchliť špecifickú biochemickú reakciu; a
(b)       pridávaných do potravín, aby vykonávali technologickú funkciu pri výrobe, spracovaní, príprave úprave, balení, preprave alebo skladovaní potravín.	b)        pridávaných do potravín, aby vykonávali technologickú funkciu pri výrobe, spracovaní, príprave úprave, balení, preprave alebo skladovaní potravín;
	(3) „prípravok z potravinárskeho enzýmu“ je prípravok obsahujúci jeden alebo viac potravinárskych enzýmov, do ktorého sú pridané ďalšie látky ako potravinárske prísady a/alebo iné potravinárske zložky, ktoré uľahčujú skladovanie, predaj, štandardizáciu, riedenie alebo rozpúšťanie potravinárskych enzýmov. (4) „vyrobené s použitím GMO“ znamená získané použitím GMO ako posledného živého organizmu vo výrobnom procese, avšak neobsahujúce GMO, neskladajúce sa z GMO a nevyrobené z nich; (5) „quantum satis“ znamená1, že maximálna hladina nie je určená. Prísady sa však používajú v súlade s dobrou výrobnou praxou do hladiny nie vyššej, ako je potrebné na docielenie zamýšľaného zámeru, za predpokladu, že nie sú pre spotrebiteľa zavádzajúce.
	___________________ 1 Text z článku 2 ods. 5 smernice 94/35/ES (sladidlá).
Odôvodnenie
Význam pojmu enzým možno chápať rozličnými spôsobmi. Niekedy sa tento pojem používa na opis čistého enzýmového proteínu, zatiaľ čo inokedy sa používa na opis produktu získaného extrakciou alebo fermentáciou, ktorý nezahŕňa iba enzýmový proteín, ale aj niektoré zostatky z  tohto procesu. Pojem enzým sa môže používať aj na opis produktu pripraveného na predaj, do ktorého boli pridané iné prísady. Z dôvodu právnej istoty a zachovania správnej vedeckej terminológie sú nevyhnutné samostatné definície, ktoré rozlišujú medzi týmito troma situáciami.
Táto zmena je potrebná vzhľadom na úplnosť, aby sa upravila možnosť použitia proenzýmov, ktoré nie sú enzýmami, ale ich prekurzormi, pri príprave potravín.
Nariadenie by malo byť v súlade s vymedzením pojmu GMO, ktoré sa používa v iných príslušných právnych predpisoch, aby sa nespochybnilo názvoslovie.
Nevyhnutné množstvo: definícia nevyhnutného množstva (quantum satis), na ktoré sa odkazuje v článku 12 písm. f), by mala byť uvedená v tomto článku spolu s ostatnými definíciami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 ČLÁNOK 4 ODSEK 1A (NOVÝ)
	Nikto nesmie na trh uviesť potravinársky enzým ani potravinu, v ktorej sa nachádza potravinársky enzým, ktorého použitie nie je v súlade s týmto nariadením.
Odôvodnenie
Tento nový odsek má zabezpečiť, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na všetky zodpovedajúce potravinárske enzýmy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 ČLÁNOK 5
Potravinársky enzým možno zaradiť do zoznamu Spoločenstva, iba ak spĺňa tieto podmienky:	Potravinársky enzým možno zaradiť do zoznamu Spoločenstva, iba ak spĺňa tieto podmienky:
(a)       nepredstavuje bezpečnostné riziko pre zdravie spotrebiteľa na navrhovanej úrovni používania na základe dostupných vedeckých dôkazov;	a) nepredstavuje bezpečnostné riziko pre zdravie spotrebiteľa na navrhovanej úrovni používania na základe dostupných vedeckých dôkazov a zásady predbežnej opatrnosti;
(b)       existuje odôvodnená technologická potreba;	b) existuje odôvodnená technologická potreba;
(c)       jeho používanie neuvádza spotrebiteľa v omyl.	c) jeho používanie nezavádza spotrebiteľa; zavádzanie spotrebiteľa zahŕňa, okrem iného, otázky týkajúce sa povahy, čerstvosti, kvality použitých zložiek, prírodného pôvodu výrobku alebo výrobného procesu, výživovej hodnoty výrobku alebo obsahu ovocia a zeleniny;
	ca) jeho používanie je jasným prínosom pre spotrebiteľa.
Odôvodnenie
Pri postupe schvaľovania potravinárskych enzýmov musí byť ústrednou požiadavkou jasný prínos pre spotrebiteľa. Rovnako je to v súčasných právnych predpisoch o potravinárskych prísadách.
Táto úprava je potrebná na lepšie spoločné chápanie významu spojenia „zavádzať spotrebiteľa“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 ČLÁNOK 6 ODSEK 2 PÍSMENO A)
a) názov potravinárskeho enzýmu;	a) definíciu potravinárskeho enzýmu vrátane jeho bežného alebo odporučeného názvu, systematického názvu a synoným, podľa možnosti v súlade s názvoslovím Medzinárodnej únie biochémie a molekulárnej biológie, a v prípade komplexných enzýmov názov určený na základe tej činnosti enzýmu, ktorá určuje funkciu enzýmov;
Odôvodnenie
Ak je to možné, mal by sa použiť najpresnejší názov, založený na názvosloví Medzinárodnej únie biochémie (IUB). V prípade komplexných enzýmov by mal byť názov určený na základe tej činnosti enzýmu (aktívnej zložky), ktorá určuje funkčnosť pri spracovaní potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 ČLÁNOK 6 ODSEK 2 PÍSMENO B)
(b) upresňujúci opis potravinárskeho enzýmu, vrátane jeho pôvodu, kritérií čistoty a akýchkoľvek ďalších potrebných informácií; ak potravinársky enzým spadá do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1830/2003, upresňujúci opis obsahuje odkaz na jedinečný identifikátor, ktorý bol priradený geneticky modifikovanému organizmu podľa uvedeného nariadenia;	b) upresňujúci opis potravinárskeho enzýmu, vrátane jeho pôvodu, kritérií čistoty a akýchkoľvek ďalších potrebných informácií; ak je potravinársky enzým získaný z organizmu spadajúceho do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1830/2003, upresňujúci opis obsahuje odkaz na jedinečný identifikátor, ktorý bol priradený geneticky modifikovanému organizmu podľa uvedeného nariadenia;
Odôvodnenie
Predpokladalo sa, že v rámci nariadenia (ES) č. 1829/2003 bude prijatý postup „jedny dvere – jeden kľúč“ týkajúci sa povoľovania potravín a ich zložiek pochádzajúcich z GMO. Požiadavka na povoľovanie potravinárskych enzýmov pochádzajúcich z GMO v súlade s nariadením 1829/2003 pred posúdením ich zaradenia do zoznamu Spoločenstva navrhnutého nariadenia o potravinárskych enzýmoch sa zdá byť v rozpore s uvedeným prístupom, a jej výsledkom môže byť, že enzýmy sa budú musieť podrobovať dvom osobitným postupom povoľovania. Hoci EFSA môže v praxi posudzovať enzýmy pochádzajúce z GMO podľa obidvoch právnych predpisov, v súlade s dobrou administratívnou praxou je lepšie objasniť situáciu už na začiatku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 ČLÁNOK 6 ODSEK 2 PÍSMENÁ C) AŽ F)
(c) podľa potreby potraviny, do ktorých sa môže potravinársky enzým pridávať;	c) potraviny, do ktorých sa môže potravinársky enzým pridávať;
(d) podľa potreby podmienky, za ktorých sa môže potravinársky enzým používať;	d) podmienky, za ktorých sa môže potravinársky enzým používať;
(e) ak je to vhodné, či existujú akékoľvek obmedzenia predaja potravinárskeho enzýmu priamo spotrebiteľom;	e) ak je to vhodné, či existujú akékoľvek obmedzenia predaja potravinárskeho enzýmu priamo spotrebiteľom;
(f) podľa potreby osobitné požiadavky pokiaľ ide o označovanie potravín, v ktorých sa použili potravinárske enzýmy, s cieľom zabezpečiť, že konečný spotrebiteľ bude informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo osobitnej úprave, ktorou potravina prešla.	f) osobitné požiadavky pokiaľ ide o označovanie potravín, v ktorých sa použili potravinárske enzýmy, s cieľom zabezpečiť, že konečný spotrebiteľ bude informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo osobitnej úprave, ktorou potravina prešla.
Odôvodnenie
V povolení udelenom potravinárskemu enzýmu by mali byť špecifikované všetky podmienky používania a požiadavky na označovanie. Preto treba ozrejmiť tento odsek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 ČLÁNOK 7
Zaradenie geneticky modifikovaných enzýmov do zoznamu Spoločenstva	Zaradenie enzýmov získaných z geneticky modifikovaných organizmov (GMO) do zoznamu Spoločenstva
Potravinársky enzým spadajúci do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 možno zaradiť do zoznamu Spoločenstva iba po jeho schválení v súlade s postupom uvedeným v článku 7 uvedeného nariadenia.	Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 4 tohto nariadenia, možno zaradiť potravinársky enzým získaný z organizmu spadajúceho do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 do zoznamu Spoločenstva iba po jeho povolení v súlade s postupom uvedeným v článku 7 uvedeného nariadenia.
Odôvodnenie
Predpokladalo sa, že v rámci nariadenia (ES) č. 1829/2003 bude prijatý postup „jedny dvere – jeden kľúč“ týkajúci sa povoľovania potravín a ich zložiek pochádzajúcich z GMO. Požiadavka na povoľovanie potravinárskych enzýmov pochádzajúcich z GMO v súlade s nariadením 1829/2003 pred posúdením ich zaradenia do zoznamu Spoločenstva navrhnutého nariadenia o potravinárskych enzýmoch sa zdá byť v rozpore s uvedeným prístupom, a jej výsledkom môže byť, že enzýmy sa budú musieť podrobovať dvom osobitným postupom povoľovania. Hoci EFSA môže v praxi posudzovať enzýmy pochádzajúce z GMO podľa obidvoch právnych predpisov, v súlade s dobrou administratívnou praxou je lepšie objasniť situáciu už na začiatku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 ČLÁNOK 8
Potravinárske enzýmy, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, predávané jednotlivo alebo v zmesi s ostatnými enzýmami a/alebo s inými zložkami definovanými v článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES, sa môžu predávať iba vtedy, ak sú na obale alebo nádobe uvedené informácie stanovené v článku 9 až 12 tohto nariadenia, ktoré musia byť viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.	1. Potravinárske enzýmy a prípravky z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, predávané jednotlivo alebo v zmesi s ostatnými enzýmami sa môžu predávať iba vtedy, ak sú na obale alebo nádobe uvedené informácie stanovené v tomto článku, ktoré musia byť viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.
	2. Na obale alebo nádobe sa uvádzajú tieto informácie:
	a) názov stanovený v tomto nariadení a opis v súlade s nomenklatúrou Medzinárodnej únie biochémie a molekulárnej biológie; a
	b) dostatočne presný opis potravinárskeho enzýmu, ktorý umožní jeho odlíšenie od výrobkov, s ktorými by sa mohol zameniť.
	Ak sa potravinárske enzýmy predávajú v zmesi s ostatnými enzýmami, informácie uvedené v bodoch a) a b) sa uvádzajú pri každom potravinárskom enzýme v zostupnom poradí jeho percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti;
	c) čisté množstvo;
	d) dátum spotreby, po ktorom by bolo použitie potravinárskeho enzýmu nevhodné;
	e) buď označenie „určené na použitie v potravinách“ alebo označenie „obmedzené použitie v potravinách“ alebo presnejší odkaz na jeho použitie v potravinách;
	f) v prípade potreby sa uvedú špeciálne podmienky prepravy, skladovania a použitia;
	3. Pod podmienkou, že označenie „určené na výrobu potravín a nie na maloobchodný predaj“ sa uvedie na viditeľnej časti obalu alebo nádoby príslušných výrobkov, sa na obale alebo nádobe alebo v dokumentoch týkajúcich sa produktu, ktoré sa poskytujú počas dodávky alebo skôr, okrem toho uvádzajú tieto informácie:
	a) meno alebo obchodný názov a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu so sídlom v Spoločenstve;
	b) identifikačná značka šarže alebo zásielky;
	c) návod na použitie v prípade, že by jeho vynechanie mohlo zabrániť správnemu používaniu potravinárskeho enzýmu;
	d) ak je to uplatniteľné, dostatočné informácie o zložení potravinárskeho enzýmu alebo prípravku z potravinárskeho enzýmu s cieľom umožniť používateľovi dodržiavať kvantitatívne obmedzenia pre potraviny: obmedzenie množstva sa vyjadruje buď číselne alebo na základe zásady quantum satis; enzýmy by sa mali pridávať do potravín len v množstve, ktoré je nevyhnutne potrebné na splnenie účelu, na ktorý boli použité. Tým sa zníži množstvo skonzumovaných enzýmov a citlivé skupiny obyvateľstva budú lepšie chránené;
	e) dostatočné informácie, ktoré používateľovi umožnia dodržiavať smernicu 2000/13/ES, najmä ustanovenia týkajúce sa označovania alergénov;
	f) vedľajšie účinky ich používania v nadmernom množstve.
	4. Tento článok neovplyvňuje podrobnejšie alebo širšie právne predpisy, nariadenia alebo správne opatrenia, ktoré sa týkajú hmotnosti či mier, alebo sa vzťahujú na prezentáciu, klasifikáciu, balenie a označovanie nebezpečných látok a prípravkov, alebo na prepravu takýchto látok.
	5. Informácie uvedené v tomto článku sa uvádzajú v jazyku, ktorý je pre kupujúcich ľahko zrozumiteľný. Členský štát na svojom vlastnom území, na ktorom sa výrobok predáva, môže v súlade s pravidlami Zmluvy stanoviť, aby sa tieto informácie poskytovali v jednom alebo vo viacerých z úradných jazykov Spoločenstva, ktoré určí uvedený členský štát. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby sa takéto informácie uvádzali v niekoľkých jazykoch.
Odôvodnenie
Cieľom je zjednodušiť označovanie medzi jednotlivými podnikmi prostredníctvom nahradenia článkov 8, 9, 10 12 a 14 jediným článkom obsahujúcim všetky požiadavky na označovanie potravinárskych enzýmov a prípravkov z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému používateľovi. Zlepší sa tak logickosť textu a zjednoduší sa jeho čítanie a chápanie.
Označenie určené profesionálnym užívateľom by malo obsahovať presné údaje týkajúce sa charakteru a aktivity enzýmu. Pre výrobcov potravín je dôležité poznať trvanlivosť potravinárskych enzýmov, aby mohli zaistiť bezpečnosť potravín. Podmienky prepravy určitých enzýmov, ktoré sú citlivé na zmeny teploty, úrovne vlhkosti atď., môžu ovplyvniť kvalitu výsledného produktu.
Informácia o účinkoch nadmernej dávky enzýmov môže ochrániť spotrebiteľov pred chorobami, ktorým možno zabrániť. Nadmerné používanie enzýmov nie je pre ľudský organizmus neškodné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 ČLÁNOK 9
Článok 9 Požiadavky na informácie týkajúce sa identifikácie potravinárskych enzýmov	vypúšťa sa
1. Ak sa potravinárske enzýmy, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, predávajú jednotlivo alebo v zmesi s ostatnými enzýmami, na ich obale alebo nádobe musia byť uvedené tieto informácie o každom potravinárskom enzýme:
(a) názov stanovený v tomto nariadení; alebo
(b) v prípade, že názov chýba, ako je uvedené v bode a), opis potravinárskeho enzýmu, ktorý je dostatočne presný, aby sa enzým mohol odlíšiť od výrobkov s ktorými by sa mohol zameniť.
2. Ak sa potravinárske enzýmy predávajú v zmesi s ostatnými enzýmami, informácie uvedené v odseku 1 sa uvádzajú o každom potravinárskom enzýme v zostupnom poradí jeho percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.
Odôvodnenie
Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 8, obsahujúci všetky vyššie uvedené ustanovenia pre označovanie potravinárskych enzýmov a výrobkov z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 ČLÁNOK 10
Článok 10	vypúšťa sa
Požiadavky na informácie, keď sú do potravinárskych enzýmov zahrnuté iné látky, materiály alebo potravinárske zložky
Ak sú látky, materiály alebo potravinárske zložky iné ako potravinárske enzýmy zahrnuté do potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi za účelom uľahčenia ich skladovania, predaja, štandardizácie, riedenia alebo rozpúšťania, na obale, nádobe alebo v sprievodných dokumentoch sa uvádzajú informácie stanovené v článku 9 a označenie každej zložky v zostupnom poradí jej percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.
Odôvodnenie
Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 8, obsahujúci všetky vyššie uvedené ustanovenia pre označovanie potravinárskych enzýmov a výrobkov z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 ČLÁNOK 11
Ak sa potravinárske enzýmy, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, zmiešané s inými potravinárskymi zložkami, na obale alebo nádobe sa uvádza zoznam všetkých zložiek v zostupnom poradí ich percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.	Ak sú potravinárske enzýmy alebo prípravky z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, zmiešané s inými potravinárskymi zložkami, na obale alebo nádobe výsledného produktu sa uvádza zoznam všetkých zložiek v zostupnom poradí ich percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.
Odôvodnenie
Podľa definícií v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k článku 3 sa potravinársky enzým zmiešaný s inými potravinárskymi prísadami definuje ako prípravok z potravinárskeho enzýmu. Pojem prípravok z potravinárskeho enzýmu sa vzťahuje na význam článku 10 — t. j. Požiadavky na informácie, keď sú do potravinárskych enzýmov zahrnuté iné látky, materiály alebo potravinárske zložky. Tým zaniká potreba dvoch samostatných článkov. Pojem potravinársky enzým je tu použitý nesprávne a mohol by viesť k nedorozumeniu. Ak sú totiž potravinárske enzýmy zmiešané s inými zložkami, nemôžu sa už označovať ako čisté potravinárske enzýmy. Výraz „výsledný produkt“ je oveľa presnejší.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 ČLÁNOK 12
Článok 12 Požiadavky na všeobecné informácie o potravinárskych enzýmoch	vypúšťa sa
1. Na obale alebo nádobe potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi, sa uvádzajú tieto informácie:
(a) buď označenie „určené na použitie v potravinách“ alebo označenie „obmedzené použitie v potravinách“ alebo presnejší odkaz na jeho použitie v potravinách;
(b) v prípade potreby sa uvedú špeciálne podmienky skladovania a použitia;
(c) návod na použitie v prípade, že by jeho vynechanie mohlo zabrániť správnemu používaniu potravinárskeho enzýmu;
(d) identifikačná značka šarže alebo zásielky;
(e) meno alebo obchodný názov a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu;
(f) ak zložka potravinárskeho enzýmu podlieha obmedzeniu pokiaľ ide o jej množstvo v potravine, označenie percentuálneho podielu uvedenej zložky na potravinárskom enzýme alebo dostatočné informácie o zložení potravinárskeho enzýmu umožňujúce kupujúcemu zabezpečiť dodržanie obmedzenia množstva v potravine; v prípadoch, keď sa rovnaké obmedzenie množstva vzťahuje na skupinu zložiek používaných jednotlivo alebo v kombinácii, je možné udávať spoločné percento ako jednu číslicu; obmedzenie množstva sa vyjadruje buď číselne alebo na základe zásady quantum satis;
(g) čisté množstvo;
(h) ak je to dôležité, informácie o potravinárskom enzýme alebo iných látkach, ktoré sú uvedené v článkoch 9, 10 a 11 tohto nariadenia a v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES.
2. Odchylne od odseku 1 sa informácie požadované v bodoch c) až f) a h) uvedeného odseku môžu vyskytovať iba v obchodných dokladoch o zásielkach, ktoré sa musia poskytnúť počas dodávky alebo skôr, za predpokladu, že označovanie „určené na výrobu potravín a nie na maloobchodný predaj“ bude uvedené na viditeľnej časti obalu alebo nádoby príslušných výrobkov.
Odôvodnenie
Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 8, obsahujúci všetky vyššie uvedené ustanovenia pre označovanie potravinárskych enzýmov a výrobkov z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 ČLÁNOK 13 ODSEK 1 PÍSMENO B)
(b) informácie požadované v súlade s článkami 9, 10 a 11 a bodmi a) až e) a g) a h) článku 12 ods. 1.	b) informácie požadované v súlade s článkami 8 a 11.
Odôvodnenie
Na účely označovania potravinárskych enzýmov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi by mali byť sprístupnené všetky informácie. Vyňať by sa nemali predovšetkým ustanovenia článku 8 ods. 3 písm. (d) o maximálnom množstve potravinárskych enzýmov vo výslednom potravinárskom produkte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 ODDIEL 3 A ČLÁNOK 14
ODDIEL 3 ĎALŠIE POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE	vypúšťa sa
Článok 14 Ďalšie požiadavky na označovanie
1. Články 8 až 13 neovplyvnia podrobnejšie alebo širšie právne predpisy, nariadenia alebo správne opatrenia, ktoré sa týkajú hmotnosti či mier, alebo sa vzťahujú na prezentáciu, klasifikáciu, balenie a označovanie nebezpečných látok a prípravkov, alebo na prepravu takýchto látok.
2. Informácie uvedené v článkoch 8 až 13 sa uvádzajú v jazyku, ktorý je pre kupujúcich ľahko zrozumiteľný.
Členský štát na svojom vlastnom území, na ktorom sa výrobok predáva, môže v súlade s pravidlami Zmluvy stanoviť, aby sa informácie poskytovali v jednom alebo vo viacerých z úradných jazykov Spoločenstva, ktoré určuje uvedený členský štát.
Prvý a druhý pododsek tohto odseku nebránia tomu, aby sa takéto informácie uvádzali v niekoľkých jazykoch.
Odôvodnenie
Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 8, obsahujúci všetky vyššie uvedené ustanovenia pre označovanie potravinárskych enzýmov a výrobkov z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 ČLÁNOK 16 ODSEK 2A (nový)
	2a. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5a odseky 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia..
Odôvodnenie
Tento PDN je potrebný na zosúladenie textu s ustanoveniami nového rozhodnutia o komitológii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 ČLÁNOK 18 ODSEK 4 PŚMENO AA) (nové)
	(aa) úradu sa umožní rozhodnúť o zrýchlenom postupe povoľovania potravinárskych enzýmov, ktoré sú aktuálne na trhu, ak sa úrad presvedčí, že v rámci EÚ prešli primeraným hodnotením bezpečnosti na úrovni štátu alebo Spoločenstva, a teda sa môžu priamo transponovať na zoznam Spoločenstva obsahujúci potravinárske enzýmy;
Odôvodnenie
Zdroje Európskeho úradu pre potravinovú bezpečnosť sú už teraz obmedzené, a preto by sa nimi nemalo mrhať na hodnotenia rizika potravinárskych enzýmov, ktoré už boli riadne zhodnotené v rámci EÚ, konkrétne v Dánsku, Francúzsku alebo Veľkej Británii, kde na vnútroštátnej úrovni existujú zaužívané postupy povoľovania potravinárskych enzýmov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 ČLÁNOK 18 ODSEK 5
5. Ak je to nutné, na účely tohto článku sa môžu prijať akékoľvek primerané prechodné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.	5. Ak je to nutné, na účely tohto článku sa môžu prijať akékoľvek primerané prechodné opatrenia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 16 ods. 2a.
Odôvodnenie
Tento PDN je potrebný na zosúladenie textu s ustanoveniami nového rozhodnutia o komitológii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 ČLÁNOK 20A (NOVÝ)
	Článok 20a Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 258/1997
	Do článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/1997 sa pridáva toto písmeno d): „d) potravinárske enzýmy spadajúce do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. ....... [o potravinárskych enzýmoch]."
Odôvodnenie
Týmto sa zosúladí nariadenie o nových druhoch potravín s týmto návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 ČLÁNOK 22 BOD 2 Článok 6 odsek 6 nová zarážka (smernica 2001/13/ES)
− iné enzýmy ako enzýmy uvedené v odseku 4 písm. c) (ii) musia byť označené názvom jednej z kategórií zložiek uvedených v prílohe II, po ktorom nasleduje ich osobitný názov“;	− enzýmy nachádzajúce sa v potravinárskom výrobku musia byť označené názvom jednej z kategórií zložiek uvedených v prílohe II, po ktorom nasleduje ich osobitný názov a údaj o tom, či sú vo výslednom produkte aj naďalej aktívne; v prípade enzýmov vyrobených z GMO musí označenie obsahovať údaj „vyrobené z GMO“.
Odôvodnenie
Spotrebitelia musia byť oboznámení s tým, či príslušný výrobok obsahuje aktívne enzýmy. Ustanovenia o označovaní sa musia tiež ozrejmiť vzhľadom na enzýmy vyrobené z GMO. Je to v súlade s koncepciou „posledného živého organizmu“, ktorou sa riadia ustanovenia o označovaní v nariadení 1829/2003/ES o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách. Okrem toho by sa mali poskytnúť informácie o všetkých enzýmoch použitých pri výrobe potravín, pokiaľ nebudú súčasťou označenia, tak aspoň prostredníctvom iných prostriedkov, najlepšie tých, ktoré sa nachádzajú na mieste predaja, ako aj vo forme, ku ktorej by mal spotrebiteľ prístup z domu.

• [1]  Ú. v. C ... / Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V súčasnosti na úrovni Spoločenstva chýbajú harmonizované pravidlá na kontrolu používania enzýmov pri spracovaní potravín. Vytvárajú sa tak nielen prekážky pre obchod a právnu istotu, ale aj odlišné normy ochrany zdravia a spotrebiteľa v jednotlivých členských štátoch.

Enzýmy sa pri výrobe potravín používajú už stovky rokov, najčastejšie pri pečení, výrobe syra, spracovaní škrobu a výrobe piva, ovocných džúsov a iných nápojov. Majú mnohé užitočné funkcie, napríklad zlepšujú charakter, vzhľad a výživovú hodnotu.

Súčasné právne predpisy EÚ sa v rámci pôsobnosti smernice 89/107/EHS zaoberajú iba enzýmami používanými ako potravinárske prísady. Táto smernica povoľuje iba dva enzýmy — invertázu E1103 a lyzozóm E1105.

V posledných rokoch sa značne zintenzívnilo používanie potravinárskych enzýmov pri výrobe potravín. Zlepšenie technológií umožnilo vývoj nových, komplexnejších enzýmov. To vyvoláva otázky o možných nebezpečenstvách pre ľudské zdravie, napríklad o alergénnosti, toxicite a zvyškovej mikrobiologickej aktivite. Enzýmy sa vyrábajú aj z geneticky modifikovaných mikroorganizmov. Existuje teda jednoznačná potreba jednotného hodnotenia bezpečnosti na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov.

Ako spravodajkyňa preto vítam návrh Komisie a konštatujem, že aj priemyselné a spotrebné združenia vítajú perspektívu harmonizácie právnych predpisov v oblasti používania potravinárskych enzýmov v EÚ.

Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa sústreďujú najmä na objasnenie a spojitosť, a to predovšetkým vo vzťahu k vymedzeniam pojmov potravinárske enzýmy a prípravky z potravinárskych enzýmov, na požiadavky na označovanie výrobkov, ktoré nie sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi a na potravinárske enzýmy získané z geneticky modifikovaných mikroorganizmov.

Znepokojuje ma možný systém dvojitého povoľovania, ktorý toto nariadenie vytvorí pre potravinárske enzýmy, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, t. j. potravinárske enzýmy získané z geneticky modifikovaných organizmov. Podľa súčasného návrhu Komisie sa potravinárske enzýmy patriace do pôsobnosti nariadenia 1829/2003 budú musieť povoľovať v súlade s týmto nariadením predtým, ako ich bude možné na základe navrhovaného nariadenia vyhodnotiť a zaradiť do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho potravinárske enzýmy. To môže vyústiť do situácie, že enzýmy budú musieť prejsť dvoma odlišnými povoľovacími postupmi, čo si vyžaduje ďalšie vysvetlenie.

Bez ohľadu na tento problematický bod si myslím, že predložený právny predpis je dobrým príkladom vzájomnej spolupráce európskych inštitúcií, priemyslu a spotrebiteľských zoskupení v záujme voľného pohybu tovaru v rámci EÚ a práva obyvateľov EÚ na jednotne vysoký štandard ochrany zdravia a spotrebiteľa.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážený pán Miroslav Ouzký

predseda

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

BRUSEL

Vec:                Stanovisko k právnemu základu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych enzýmoch (KOM(2006)0425 – C6‑0257/2006 – 2006/0144(COD))[1]

Vážený pán predseda,

listom z 28. marca 2007 ste v súlade s článkom 35 ods. 2 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci o overenie platnosti a správnosti určenia právneho základu uvedeného návrhu Komisie.

Výbor preskúmal uvedenú vec na schôdzi 2. mája 2007.

Keďže návrh má dvojitý právny základ, článok 37 a článok 95 Zmluvy o ES, výbor poznamenáva, že spravodajkyňa pani Doyleová navrhuje vypustiť článok 37, pretože sa domnieva, že článok 95 ustanovuje vhodný a dostatočný právny základ.

Navyše pán Schlyter a pán Staes, berúc do úvahy cieľ nariadenia, ktorým je poskytnutie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov, navrhujú nielen vypustenie odkazu na článok 37, ale aj pridanie odkazu na článok 153, čím by právny základ tvorili články 95 a 153.

Právne základy vzaté do úvahy

Článok 37

1. Na stanovenie všeobecných smerov spoločnej poľnohospodárskej politiky zvolá Komisia hneď po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy konferenciu členských štátov, na ktorej sa porovnajú poľnohospodárske politiky členských štátov najmä tým, že sa zostaví bilancia zdrojov a potrieb členských štátov.

2. S prihliadnutím na výsledky konferencie uvedenej v odseku 1 predloží Komisia po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy návrhy na vypracovanie a vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane nahradenia vnútroštátnych organizácií trhu jednou z foriem spoločnej organizácie trhu uvedených v článku 34 ods. 1, ako aj na uskutočnenie opatrení presne vymedzených v tejto hlave.

Tieto návrhy zohľadnia vzájomnú závislosť poľnohospodárskych otázok uvedených v tejto hlave.

Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada vydá kvalifikovanou väčšinou nariadenia, smernice alebo prijme rozhodnutia, pričom sa zachováva oprávnenie Rady dávať príslušné odporúčania.

3. Kvalifikovanou väčšinou v súlade s odsekom 2 môže Rada nahradiť vnútroštátne trhové organizácie spoločnou organizáciou stanovenou v článku 34 ods. 1, ak:

a) spoločná organizácia poskytuje členským štátom, ktoré sú proti tomuto opatreniu a ktoré majú vlastnú organizáciu danej výroby, rovnaké záruky týkajúce sa zamestnanosti a životnej úrovne príslušných výrobcov, a to s prihliadnutím na možnosti prispôsobenia a potrebné špecializácie;

b) spoločná organizácia trhu zabezpečí obchodu v rámci Spoločenstva podmienky podobné tým, ktoré existujú na vnútroštátnom trhu.

4. Ak vznikne spoločná organizácia určitých surovín pred zavedením spoločnej organizácie trhu pre zodpovedajúce spracované výrobky, môžu sa suroviny použité pri spracovaní výrobkov určených na vývoz do tretích krajín doviezť z krajiny, ktorá nie je členom Spoločenstva.

Článok 95

1. Odlišne od článku 94 sa nasledujúce ustanovenia použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 14, pokiaľ táto zmluva neustanoví inak. Rada v súlade s postupom podľa článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijíma opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na fiškálne ustanovenia, na ustanovenia, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, ani na tie, ktoré sa týkajú práv a záujmov zamestnancov.

3. Komisia vo svojich návrhoch podľa odseku 1, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, berie za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. V rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada.

4. Ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou členský štát z dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia považuje za nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia, upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich zachovania.

5. Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou považuje členský štát za nevyhnutné zaviesť na základe svojich špecifických problémov nové vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného alebo pracovného prostredia, upovedomí o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich zavedenia.

6. Komisia do šiestich mesiacov po oznámení uvedenom v odsekoch 4 a 5 dané vnútroštátne ustanovenia schváli alebo zamietne na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii alebo skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi a nebránia fungovaniu vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa považujú za schválené.

V prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské zdravie, môže Komisia upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac o ďalších šesť mesiacov.

7. Ak je podľa odseku 6 členský štát oprávnený zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia odlišné od zosúlaďovacieho opatrenia, Komisia okamžite preskúma, či treba navrhnúť prispôsobenie tohto opatrenia.

8. Ak členskému štátu vznikne v určitej oblasti, ktorá bola predmetom zosúlaďovacích opatrení, špecifický problém verejného zdravia, dá tento do pozornosti Komisie, ktorá okamžite preskúma, či treba Rade navrhnúť príslušné opatrenia.

9. Odchylne od postupov stanovených v článkoch 226 a 227 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát podať vec priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že iný členský štát neprimerane využíva právomoci stanovené v tomto článku.

10. Zosúlaďovacie opatrenia uvedené vyššie obsahujú v odôvodnených prípadoch aj ochrannú doložku oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo viacerých dôvodov nehospodárskej povahy uvedených v článku 30 prijali dočasné opatrenia podliehajúce kontrolnému postupu Spoločenstva.

Článok 153

1. Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

2. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva.

3. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom:

a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu,

b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov.

4. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b).

5. Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

Obsah návrhu nariadenia

Podľa dôvodovej správy je cieľ a účel návrhu tohto nariadenia takýto:

Právne predpisy, ktorými sa riadi používanie enzýmov pri výrobe potravín, nie sú v EÚ úplne zosúladené. Obsah vnútroštátnych predpisov v oblasti enzýmov používaných ako technické pomocné látky pri výrobe potravín sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Iba niekoľko členských štátov zaviedlo povinný alebo dobrovoľný postup povoľovania, väčšina z nich neuplatňuje vôbec žiadny postup. Členské štáty majú okrem toho rôzne názory na zaradenie enzýmov do kategórie potravinárskych prísad alebo technických pomocných látok podľa ich funkcie pri výrobe potravín alebo v konečnej potravine. Týmto nedostatkom zosúladených pravidiel v Spoločenstve sa vytvorili prekážky obchodu s potravinárskymi enzýmami a bráni sa rastu v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, na európskej úrovni neexistuje hodnotenie bezpečnosti ani povoľovanie potravinárskych enzýmov, okrem tých enzýmov, ktoré sa považujú za potravinárske prísady. Potravinárske enzýmy sa v minulosti považovali za netoxické. Výrobcovia potravinárskych enzýmov sa však snažia zo všetkých síl rozvinúť dokonalejšiu technológiu, ktorej výsledkom je vytvorenie potravinárskych enzýmov, ktoré sa v priebehu rokov stali komplexnejšími a dokonalejšími. Určité potenciálne riziká by mohli vyplynúť z ich chemického charakteru a zdroja, medzi ktoré patrí alergenicita, toxicita súvisiaca sa aktivitou, zvyšková mikrobiologická aktivita a chemická toxicita. Hodnotenie bezpečnosti všetkých potravinárskych enzýmov, vrátane enzýmov produkovaných geneticky modifikovanými mikroorganizmami (GMO), je preto pre zabezpečenie bezpečnosti spotrebiteľov veľmi dôležité.

Obsah nariadenia možno analyzovať takto:

Kapitola I - Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov.

Navrhované nariadenie sa bude vzťahovať na enzýmy používané na technologický účel pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní potravín vrátane enzýmov, ktoré sa používajú ako technické pomocné látky („potravinárske enzýmy“). Potravinárske enzýmy podliehajú hodnoteniu a schvaľovaniu na základe zoznamu Spoločenstva.

Kapitola II – Zoznam potravinárskych enzýmov schválených v Spoločenstve

Všetky potravinárske enzýmy a ich používanie v potravinách sa bude hodnotiť z hľadiska bezpečnosti, technologickej potreby, prínosu pre spotrebiteľa a z hľadiska toho, či spotrebiteľ nie je užívaním uvádzaný v omyl. V súlade s rozhodnutím oddeliť riadenie rizika od hodnotenia rizika bude Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (the European Food Safety Authority (EFSA)) vykonávať hodnotenia bezpečnosti. Zaradenie potravinárskeho enzýmu do zoznamu Spoločenstva bude Komisia posudzovať na základe stanoviska EFSA, pričom zohľadní ostatné všeobecné kritériá (technologická potreba, spotrebiteľské aspekty). Pre každý potravinársky enzým uvedený v upresnení zoznamu sú stanovené kritériá čistoty a pôvod potravinárskeho enzýmu.

Kapitola III – Označovanie

Navrhovaným nariadením sa zavedú požiadavky na označovanie potravinárskych enzýmov predávaných výrobcovi alebo priamo spotrebiteľovi. Na účely označovania by sa enzýmy používané v potravinách mali považovať za zložky podobné prísadám podľa smernice 2000/13/ES týkajúcej sa označovania, prezentácie a reklamy potravín. Vo väčšine prípadov sa potravinárske enzýmy budú používať ako technické pomocné látky, t. j. budú prítomné v potravinách vo forme zvyšku, ak budú vôbec prítomné, a nebudú mať žiadny technologický vplyv na konečný výrobok. Vzhľadom na to, že všetky potravinárske enzýmy sa budú hodnotiť z hľadiska svojej bezpečnosti, navrhuje sa, aby potravinárske enzýmy, ktoré sa používajú ako technické pomocné látky, boli oslobodené od povinnosti označovania. Potravinárske enzýmy používané na využitie technologickej funkcie v konečnej potravine budú označované svojou funkciou (napríklad, stabilizátor, atď.) a osobitným názvom.

Kapitola IV – Procedurálne ustanovenia a implementácia

Vždy, keď to bude nutné, budú výrobcovia alebo užívatelia potravinárskych enzýmov povinní oznámiť Komisii akékoľvek nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť hodnotenie bezpečnosti potravinárskych enzýmov.

Komisia schváli implementáciu opatrení navrhovaných v nariadení v súlade s regulačným postupom stanoveným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES.

Kapitola V – Prechodné a záverečné ustanovenia

Keďže mnoho potravinárskych enzýmov je už na trhu Spoločenstva, prechod na pozitívny zoznam Spoločenstva by mal byť bezproblémový a nemal by viesť k nepriaznivým podmienkam pre výrobcov enzýmov. Návrh preto stanovuje počiatočné obdobie 24 mesiacov začínajúce po dni nadobudnutia účinnosti vykonávacích opatrení predpokladaných v nariadení o spoločnom postupe, počas ktorého sa môžu predložiť žiadosti. Zoznam Spoločenstva sa vypracuje v rámci jednorazového postupu po tom, čo sa úrad vyjadrí ku všetkým výrobkom, o ktorých boli predložené dostatočné informácie v priebehu 24 mesačného obdobia. Do vypracovania zoznamu Spoločenstva sa potravinárske enzýmy a potraviny vyrábané s potravinárskymi enzýmami môžu uvádzať na trh a používať na základe existujúcich vnútroštátnych pravidiel. Prechodné obdobie sa predpokladá aj v prípade navrhovaných požiadaviek na označovanie.

Hodnotenie

Všetky právne akty Spoločenstva musia vychádzať z právneho základu ustanoveného v zmluve (alebo v inom právnom akte, ak je účelom daného aktu implementácia iného aktu). Právny základ definuje právomoci Spoločenstva ratione materiae a upresňuje spôsob výkonu danej právomoci, t. j. legislatívny nástroj alebo nástroje, ktoré sa môžu použiť v rozhodovacom procese.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že výber právneho základu nie je na vlastnom uvážení zákonodarcu Spoločenstva, ale že sa musí určiť na základe objektívnych faktorov, ktoré môžu byť predmetom právnej kontroly[2], ako sú napríklad cieľ a obsah daného opatrenia[3]. Okrem toho by rozhodujúcim faktorom mal byť hlavný predmet opatrenia[4].

Podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje všeobecný článok zmluvy dostatočný právny základ aj vtedy, ak je príslušné opatrenie sekundárne zamerané aj na dosiahnutie cieľa, o ktorý usiluje konkrétny článok zmluvy.[5]

V prípade, ak má príslušné opatrenie viacero vzájomne neoddeliteľných súbežných cieľov, z ktorých žiaden nie je sekundárny alebo nepriamy vo vzťahu k ostatným, opatrenie musí vychádzať z viacerých príslušných ustanovení zmluvy[6], pokiaľ to však nie je nemožné v dôsledku vzájomnej nezlučiteľnosti rozhodovacích postupov, ktoré tieto ustanovenia určujú.[7]

V zmysle vyššie uvedených skutočností je potrebné určiť, či článok 37 spolu s článkom 95, článok 95 samotný alebo článok 95 spolu s článkom 153 Zmluvy o ES tvoria vhodný právny základ pre navrhované nariadenie.

Pokiaľ ide o článok 37, treba poznamenať, aj keď tento článok je uvedený v prvej citácii preambuly navrhovaného nariadenia, že dôvodová správa uvádza iba článok 95 ako právny základ. Ak sa navyše konštatuje, že jediné pozitívne zmienky o poľnohospodárskych výrobkoch sú vlastne doplnkové, najmä v odôvodneniach 7[8] a 16[9], a ak odôvodnenie 4 objasňuje, že „mikrobiálne kultúry tradične využívané pri výrobe potravín, medzi ktoré patrí syr a víno, ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale nie sú osobitne používané na ich produkciu, by sa nemali považovať za potravinárske enzýmy“, je ťažké konštatovať, že článok 37 by mohol vytvárať právny základ. Preto na základe dôrazu, ktorý kladie navrhované nariadenie na vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ako to jasne vyplýva z odôvodnení 1, 2 a 3[10], je možné konštatovať, že článok 37 nemožno posudzovať za spoločný právny základ na základe kritérií ustanovených v judikatúre.

Je potrebné si taktiež povšimnúť, že články 37 a 95 sa nezdajú byť zlučiteľné – prvý ustanovuje bežnú konzultáciu s Parlamentom, pričom druhý ustanovuje postup spolurozhodovania.

Ak príde na otázku, či článok 153 môže byť pridaný k právnemu základu článku 95, je nesporné, že navrhované nariadenie sa týka ochrany zdravia spotrebiteľov a ich sociálnych a hospodárskych záujmov, ktoré sa uvádzajú v článku 153. Je preto možné zastávať názor, že dva ciele dosiahnutia vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľov v zmysle článku 153 sú rovnomerne vyvážené, a preto možno použiť oba právne základy.

No z hľadiska znenia odseku 3 písm. a) článku 153, ktorý ustanovuje, že Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu okrem iných cieľov aj k ochrane zdravia a hospodárskych záujmov spotrebiteľov tým, že prijíma opatrenia podľa článku 95 v súvislosti s dokončením vnútorného trhu. Prísne povedané, niet potreby brať do úvahy skutočnosť, či navrhované opatrenie má „viacero súčasných cieľov, ktoré sú spolu neoddeliteľne spojené bez toho, aby bol niektorý z nich sekundárny alebo nepriamy vzhľadom na ostatné“, pretože samotný článok 95 možno použiť ako právny základ, buď na základe toho, že jeho odsek 3 ustanovuje, že opatrenia vnútorného trhu týkajúce sa ochrany spotrebiteľov sa musia vziať ako základ vysokej úrovne ochrany, alebo na základe výslovného odkazu na článok 95 v článku 153.

Články 95 a 153 sú v podstate zlučiteľné a pridanie druhého uvedeného článku nemá žiadne procedurálne alebo opodstatnené dôsledky.

Preto tam, ako je to v tomto prípade, kde opatrenie usiluje o dosiahnutie cieľov na ochranu spotrebiteľov v rovnakej miere a v rovnakom čase ako o dosiahnutie cieľov v súvislosti s dokončením vnútorného trhu, môže pokojne vychádzať z oboch článkov, článku 95 a článku 153.

Výbor pre právne veci preto na schôdzi 2. mája 2007 jednomyseľne[11] rozhodol Vám odporučiť toto:

a) článok 37 Zmluvy o ES nevytvára vhodný právny základ na návrh nariadenia;

b) vhodným právnym základom je článok 95 a článok 153 Zmluvy o ES.

S pozdravom,

Giuseppe Gargani

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
• [2]  Vec 45/86, Komisia/Rada [1987] Zb. s. 1439, ods. 5.
• [3]  Vec C-300/89 Komisia/Rada [1991] Zb. s. I-287, ods. 10 a vec C-42/97 Európsky parlament/Rada [1999] Zb. s. I-869, ods. 36.
• [4]  Vec C-377/98, Holandsko/Európsky parlament a Rada [2001] Zb. s. I-7079, ods. 27.
• [5]  Vec C-377/98, Holandsko/Európsky parlament a Rada [2001] Zb. s. I-7079, ods. 27-28; Vec C-491/01 British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco [2002] Zb. s. I-11453, ods. 93-94.
• [6]  Vec C-165/87 Komisia/Rada [1988] Zb. s. 5545, ods. 11.
• [7]  Pozri napr. vec C-300/89 Komisia/Rada [1991] Zb. s. I-2867, ods. 17-21 (vec oxid titaničitý), vec C-388/01 Komisia/Rada [2004] Zb. s. I-4829, ods. 58 a vec C-491/01 British American Tobacco [2002] Zb. s. I-11453, ods. 103-111.
• [8]  Niektoré potravinárske enzýmy sú povolené na osobitné použitie, ako napríklad v ovocných šťavách a určitých podobných produktoch a v určitých laktoproteínoch určených na konzumáciu a na určité povolené enologické postupy a metódy. Uvedené potravinárske enzýmy by sa mali používať v súlade s týmto nariadením a osobitnými ustanoveniami stanovenými v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva. Smernica Rady 2001/112/ES z 20. decembra 2001, ktorá sa vzťahuje na ovocné šťavy a niektoré podobné produkty určené na konzumáciu, smernica Rady 83/417/EHS z 25. júla 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa niektorých laktoproteínov (kazeínov a kazeinátov) určených na konzumáciu a nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
• [9]  ... Nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 okrem toho povoľuje používať ureázu, beta-glukanázu a lyzozým vo víne, ktoré podliehajú podmienkam stanoveným v nariadení Komisie (ES) č. 1622/2000 z 24. júla 2000, ktoré ustanovuje určité podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom a ustanovuje zákonník Spoločenstva pre enologické postupy a metódy. Uvedené látky sú potravinárskymi enzýmami a mali by spadať do pôsobnosti tohto nariadenia. Mali by sa preto tiež pridať do zoznamu Spoločenstva, keď sa vypracuje z dôvodu ich používania vo víne v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999 a nariadením (ES) č. 1622/2000.
• [10]  (1)       Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a dobrej životnej úrovni občanov a k ich ekonomickým a sociálnym záujmom.
  (2)          Pri vykonávaní politiky Spoločenstva by sa mala zabezpečovať vysoká úroveň ochrany ľudského života a zdravia.
  (3)          Iné enzýmy ako tie, ktoré sa používajú ako potravinárske prísady, sa v súčasnosti neriadia alebo sa ako technické pomocné látky riadia právnymi predpismi členských štátov. Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami týkajúcimi sa hodnotenia a povoľovania potravinárskych enzýmov môžu brániť ich voľnému pohybu, vytvoriť podmienky pre nevyváženú a nekalú hospodársku súťaž. Je preto nutné prijať pravidlá Spoločenstva, ktorými sa zosúladia vnútroštátne opatrenia týkajúce sa používania enzýmov v potravinách.
• [11]  Na konečnom hlasovaní sa zúčastnili títo poslanci: Giuseppe Gargani (predseda), Cristian Dumitrescu, Francesco Enrico Speroni (podpredseda), Manuel Medina Ortega (spravodajca výboru požiadaného o stanovisko), Sharon Bowles, Mogens N.J. Camre, Carlo Casini, Bert Doorn, Monica Frassoni, Klaus-Heiner Lehne, Eva Lichtenberger, Antonio Masip Hidalgo, Aloyzas Sakalas, Gary Titley, Jaroslav Zvěřina.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (28. 3. 2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa menia a dopĺňajú smernica 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES a smernica Rady 2001/112/ES
(KOM(2006)0425 – C6‑0257/2006 – 2006/0144(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Erna Hennicot-Schoepges

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Človek už tisíce rokov využíva prirodzene sa vyskytujúce mikroorganizmy – baktérie, kvasinky a plesne – ako aj enzýmy, ktoré produkujú, na výrobu potravín, ako sú chlieb, syr, pivo a víno. V druhej polovici 20. storočia sa významne zvýšilo používanie enzýmov pri spracovávaní potravín (napr. pečené výrobky, víno a džúsy, pivovarnícke a mliečne produkty, škrob a cukor), pričom nárast prepracovanosti metód spracovania a prípravy potravín si bude žiadať stále širšiu škálu enzýmov.

Enzýmy sú v potravinárskom priemysle nesmierne užitočné. Slúžia ako biokatalyzátory, urýchľujú biochemické reakcie, pomocou ktorých sa biologický materiál utvára alebo nakoniec rozkladá. Enzýmy môžu rozkladať komplexné molekuly (napr. uhľovodíky) na menšie jednotky, môžu katalyticky dopomôcť k zmenám štruktúry v rámci jednej molekuly (napr. izomerizácia cukru) alebo naviazať substrátové molekuly na iné osobitné molekuly (napr. tvorba bielkovín alebo materiálov bunkových stien). Enzýmy sú taktiež veľmi účinné, sú schopné urýchliť reakcie rádovo niekoľko miliónkrát bez toho, aby sa zmenili. V porovnaní s chemicky katalyzovanými reakciami ponúkajú enzymatické reakcie niekoľko hlavných výhod v podobe nižšej spotreby energie, nižšej tvorby odpadov a biologickej odbúrateľnosti. Enzýmy možno prirovnať skôr ku kľúču od konkrétneho zámku, než k chemickej sekere na rozbitie dvier. Zvýšené používanie enzýmov podnietilo vznik „komerčných“ enzýmov vyrábaných fermentáciou špeciálne vybraných mikroorganizmov.

Právne predpisy regulujúce používanie enzýmov pri spracovaní potravín v EÚ nie sú doteraz úplne harmonizované. Enzýmy používané pri spracovaní potravín sú považované buď za potravinárske prísady alebo technické pomocné látky. Potravinárske prísady sú v podstate látky pridávané do potravín, kde majú technologickú funkciu, zatiaľ čo technické pomocné látky sú v podstate látky pridávané počas spracovania potravín z technických dôvodov a môžu sa použiť v potravinách, ale v konečnom potravinárskom výrobku neplnia technologickú funkciu.

Používanie enzýmov ako potravinárskych prísad upravuje smernica 89/107/EHS. Táto smernica však v súčasnosti zahŕňa a povoľuje len dva enzýmy ako potravinárske prísady (lyzozým a invertázu). Používanie enzýmov ako technických pomocných látok nie je vôbec upravené na európskej úrovni, len na národnej úrovni. Vnútroštátna úprava v tejto oblasti sa líši v jednotlivých krajinách, pokiaľ ide o počet a typ povolených enzýmov (či už sú vyrábané geneticky modifikovanými mikroorganizmami alebo nie) pre rôzne použitie a tiež pokiaľ ide o schvaľovanie pred uvedením na trh.

Na vytvorenie rovnakých podmienok a na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu je potrebná harmonizácia pravidiel na úrovni Spoločenstva. Cieľom navrhovaného nariadenia je harmonizovať hodnotenie bezpečnosti a povoľovanie všetkých potravinárskych enzýmov vrátane enzýmov vyrábaných geneticky modifikovanými mikroorganizmami a vyžaduje ich označovanie.

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko víta tento návrh, ktorý zavádza harmonizovaný systém hodnotenia bezpečnosti enzýmov na úrovni Spoločenstva. Aby bol však návrh ľahšie uskutočniteľný, spravodajkyňa by rada zaviedla zrýchlený postup pre potravinárske enzýmy, ktoré už členské štáty (ako napríklad Dánsko, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo) zhodnotili a povolili. Spravodajkyňa by taktiež rada navrhla určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zvýšenie právnej zrozumiteľnosti.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[1]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 2 odsek 2 písmeno ca) (nové)
	ca) látok na podporu trávenia;
Odôvodnenie
Ide o objasnenie kvôli právnej zrozumiteľnosti. Malo by byť jasné (ako sa uvádza v odôvodnení 4), že toto nariadenie sa vzťahuje len na enzýmy, ktoré sa pridávajú do potravín, kde plnia technologickú funkciu, a nie enzýmy, ktoré sú určené na konzumáciu, ako napríklad látky na podporu trávenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 2 odsek 4
4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na mikrobiálne kultúry, ktoré sa tradične používajú pri výrobe potravín a ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale ktoré sa nepoužívajú špeciálne na ich výrobu.	4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na mikrobiálne kultúry, ktoré sa používajú pri výrobe potravín a ktoré môžu obsahovať enzýmy, ale ktoré sa nepoužívajú špeciálne na ich výrobu.
Odôvodnenie
Ide o objasnenie kvôli právnej zrozumiteľnosti. Nie je jasné, čo zahŕňa slovo „tradične“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 3 odsek 2 pododsek 1a (nový)
	„prípravok z potravinárskych enzýmov“ znamená potravinárske enzýmy v kombinácii s látkami, ktoré uľahčujú skladovanie, predaj, štandardizáciu, riedenie alebo rozpúšťanie potravinárskych enzýmov.
Odôvodnenie
Pojem „prípravok z potravinárskych enzýmov“ v tomto návrhu chýba. Na zjednodušenie obchodného označovanie potravinárskych enzýmov sa tento pojem uvádza v článku 8.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 6 odsek 2 písmeno a)
a) názov potravinárskeho enzýmu;	a) definíciu potravinárskeho enzýmu vrátane jeho bežného alebo odporučeného názvu, systematického názvu a synoným, a podľa možnosti v súlade s názvoslovím Medzinárodnej únie biochémie a molekulárnej biológie a v prípade komplexných enzýmov názov určený na základe tej činnosti enzýmu, ktorá určuje funkciu enzýmov;
Odôvodnenie
Ak je to možné, mal by sa použiť najpresnejší názov, založený na názvosloví Medzinárodnej únie biochémie (IUB). V prípade komplexných enzýmov by mal byť názov určený na základe tej činnosti enzýmu (aktívnej zložke), ktorá určuje funkčnosť pri spracovaní potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 7 názov
Zaradenie geneticky modifikovaných enzýmov do zoznamu Spoločenstva	Zaradenie potravinárskych enzýmov z geneticky modifikovaných mikroorganizmov do zoznamu Spoločenstva.
Odôvodnenie
Pojem „geneticky modifikované enzýmy“ by mohol viesť k nedorozumeniam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 8
Potravinárske enzýmy, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, predávané jednotlivo alebo v zmesi s ostatnými enzýmami a/alebo s inými zložkami definovanými v článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES, sa môžu predávať iba vtedy, ak sú na obale alebo nádobe uvedené informácie stanovené v článku 9 až 12 tohto nariadenia, ktoré musia byť viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.	Potravinárske enzýmy a prípravky z potravinárskych enzýmov, ktoré nie sú určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, predávané jednotlivo alebo v zmesi s ostatnými enzýmami, sa môžu predávať iba vtedy, ak sú na obale alebo nádobe uvedené informácie stanovené v článku 9 až 12 tohto nariadenia, ktoré musia byť viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.
Odôvodnenie
Cieľom je uľahčiť obchodné označovanie potravinárskych enzýmov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 9 odsek 2
2. Ak sa potravinárske enzýmy predávajú v zmesi s ostatnými enzýmami, informácie uvedené v odseku 1 sa uvádzajú o každom potravinárskom enzýme v zostupnom poradí jeho percentuálneho podielu na celkovej hmotnosti.	2. Ak sa potravinárske enzýmy predávajú v zmesi s ostatnými enzýmami, informácie uvedené v odseku 1 sa uvádzajú o každom potravinárskom enzýme.
Odôvodnenie
Cieľom je uľahčiť obchodné označovanie potravinárskych enzýmov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 12 odsek 1 písmeno ga) (nové)
	ga) dátum spotreby, po ktorom by bolo použitie potravinárskeho enzýmu nevhodné;
Odôvodnenie
Pre výrobcov potravín je dôležité poznať trvanlivosť potravinárskych enzýmov, aby mohli zaistiť bezpečnosť potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 18 odsek 4 písmeno ba) (nové)
	ba) Komisia môže zaradiť do zoznamu Spoločenstva všetky potravinárske enzýmy povolené v Dánsku, Francúzsku alebo Spojenom kráľovstve alebo zhodnotené Spoločným vedeckým výborom pre potravinárske prísady bez toho, aby sa vyžadovalo uplatňovanie odseku 2 alebo stanoviska úradu.
Odôvodnenie
Na potravinárske enzýmy už zhodnotené Spoločným vedeckým výborom pre potravinárske prísady (JEFCA) alebo už povolené v Dánsku, Francúzsku alebo Spojenom kráľovstve by sa mohol uplatniť zrýchlený postup. Toto uľahčí prácu Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

POSTUP

Názov	Potravinárske enzýmy
Referenčné čísla	KOM(2006)0425 - C6-0257/2006 - 2006/0144(COD)
Gestorský výbor	ENVI
Výbor, ktorý predložil stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 5.9.2006
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko:        dátum menovania	Erna Hennicot-Schoepges 4.10.2006
Prerokovanie vo výbore	28.11.2006		27.2.2007		27.3.2007
Dátum prijatia	27.3.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	47 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Renato Brunetta, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Silvia Ciornei, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Anne Laperrouze, Eugenijus Maldeikis, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Radu Ţîrle, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Philip Dimitrov Dimitrov, Avril Doyle, Robert Goebbels, Matthias Groote, Satu Hassi, Eija-Riitta Korhola, Esko Seppänen, Hannes Swoboda, Lambert van Nistelrooij

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

POSTUP

Názov	Potravinárske enzýmy
Referenčné čísla	KOM(2006)0425 - C6-0257/2006 - 2006/0144(COD)
Dátum predloženia v EP	28.7.2006
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 5.9.2006
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 5.9.2006		IMCO 5.9.2006		AGRI 5.9.2006
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	IMCO 13.9.2006		AGRI 11.9.2006
Spravodajkyňa        dátum menovania	Avril Doyle 5.10.2006
Námietky voči právnemu základu        dátum stanoviska JURI	JURI 3.5.2007
Prerokovanie vo výbore	22.3.2007
Dátum prijatia	8.5.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Jill Evans, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Urszula Krupa, Marie-Noëlle Lienemann, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Alexandru-Ioan Morţun, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Daciana Octavia Sârbu, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Kathy Sinnott, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christofer Fjellner, Adam Gierek, Alojz Peterle, Andres Tarand