Správa - A6-0190/2007Správa
A6-0190/2007

SPRÁVA Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent

15.5.2007 - (2006/2227(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Etelka Barsi-Pataky


Postup : 2006/2227(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0190/2007

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Udržujte Európu v pohybe – trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent

(2006/2227(INI))

Európsky Parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Udržujte Európu v pohybe – trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent – strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (KOM(2006)0314),

–   so zreteľom na závery fínskeho predsedníctva o strednodobom preskúmaní bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001, ktoré odzrkadľujú diskusiu uskutočnenú na zasadnutí Rady pre dopravu 12. októbra 2006 (číslo Rady 13847/06 TRANS 257),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0190/2007),

A. keďže bolo uverejnené oznámenie Komisie Udržujte Európu v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent – strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001, Európsky parlament víta, že, po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami, sa zakladá na modernom prístupe a je v súlade s lisabonskými cieľmi, ktoré spadajú do európskeho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj,

B.  keďže Parlament oceňuje pokrok v niektorých oblastiach európskej dopravnej politiky a zdôrazňuje význam pokračujúceho úsilia v oblastiach ako napr.:

–  budovanie jednotného trhu v dopravných službách prostredníctvom vzájomného prepojenia sietí infraštruktúr, sledovanie politík na podporu interoperability, zabezpečovanie prístupu na tento trh s cieľom zaručiť potrebnú cezhraničnú priepustnosť a uplatňovanie osobitných opatrení na zmiernenie zemepisného znevýhodnenia najvzdialenejších regiónov a krajín na vonkajších hraniciach EÚ,

–  zabezpečovanie väčšej súdržnosti medzi občanmi prostredníctvom dopravnej politiky a iných nástrojov,

–  uplatňovanie opatrení na zníženie negatívnych účinkov odvetvia dopravy na životné prostredie,

–  priebežné preskúmavanie a ďalšie rozvíjanie bezpečnosti s ohľadom na jej sociálno-ekonomický význam vo všetkých druhoch dopravy (leteckej, námornej, vnútrozemskej lodnej, železničnej a cestnej),

–  snahy zvýšiť kvalitu služieb a dosiahnuť ochranu spotrebiteľov vo všetkých dopravných režimoch tak, aby sa zhodovali s cieľom vytvorenia vnútorného trhu,

–  snahy zabezpečiť základné práva cestujúcich minimálne prostredníctvom toho, že budú zaručené univerzálne služby v spolupráci s členskými štátmi,

–  účinné uplatňovanie pracovných podmienok,

C. keďže Európsky parlament zdôrazňuje, že európska dopravná politika musí reagovať na tieto nové výzvy:

–  dopyt po doprave rastie rýchlejšie, než sa očakávalo, a viac ako HDP,

–  konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva si viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje účinný funkčný a trvalo udržateľný dopravný systém, v ktorom sa na dopravu bude nazerať ako na súčasť európskeho rastu a konkurencieschopnosti,

–  vzhľadom na nedávne rozširovanie sa objavili nové problémy týkajúce sa integrovaného európskeho dopravného systému,

–  nepriaznivý účinok skleníkových plynov na zmenu klímy vzrástol, nehovoriac o tom, ako odvetvie dopravy prispieva k zmene klímy,

–  ceny za energiu, a to najmä za fosílne palivá používané v doprave, naďalej rastú,

–  významným spôsobom vzrástol potenciál inovácií a nových technológií,

–  globalizácia tiež priniesla nové úlohy,

–  stále viac rastie dôležitosť bezpečnosti a ochrany dopravných infraštruktúr pred terorizmom,

–  v sektore dopravy vzrastajú problémy týkajúce sa dopravnej kriminality a organizovaných krádeží úžitkových vozidiel a ich nákladov,

D. keďže odvetvie dopravný predstavuje asi 7 % európskeho HDP a zisky z dopravy neprestajne rastú; zdôrazňuje, že účinná doprava prispieva nielen k hospodárskemu rastu, ale je rozhodujúca pre investície do dostupných technológií, ktoré sú z obchodného hľadiska možné a z hospodárskeho udržateľné; preťaženie ciest vzrástlo a stojí Európsku úniu približne 1 % HDP, pričom odvetvie dopravy predstavuje asi 5 % zamestnanosti, čo znamená, že vyše 10 miliónov ľudí pracuje v odvetviach spojených so sektorom dopravy. V tejto súvislosti dáva strednodobé preskúmanie Európskemu parlamentu príležitosť vyjadriť zámery európskej dopravnej politiky jasnejšie, jednoznačnejšie a cieľavedomejšie v záujme trvalo udržateľnej mobility,

1.  zdôrazňuje potrebu pragmatického a kooperatívneho prepojenia dopravnej politiky s inými politikami Spoločenstva, ako napr. energetika, životné prostredie či inovácie; zdôrazňuje, že tieto politiky musia rovnako zahŕňať požiadavky týkajúce sa ochrany klímy; domnieva sa, že iba integrovaným prístupom je možné dosiahnuť pozitívne výsledky v znižovaní počtu obetí dopravných nehôd a redukcii emisií a v zlepšovaní bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ako to uvádza napríklad skupina CARS 21; poukazuje na význam poskytovania cielených informácií občanom ako užívateľom dopravy a ich vedenia k zodpovednejšiemu správaniu; navrhuje, aby dopravná politika bola plne začlenená do Lisabonskej stratégie a zohľadňovaná v hodnotení a odporúčaniach, ktoré každoročne predkladajú členské štáty vo svojich národných plánoch s cieľom posúdiť a porovnať dosiahnutý pokrok;

2.  plne súhlasí s tým, že by sa v súlade s princípom lepších právnych predpisov a zásadou subsidiarity mali právne predpisy Spoločenstva zameriavať na nové oblasti, ako napríklad mestská doprava, kde sú právne predpisy potrebné, a opatrenia politík by sa mali prijímať na úrovni EÚ len vtedy, keď to bude mať jasný prínos pri nahrádzaní nadmernej byrokracie vyplývajúcej z 27 súborov právnych predpisov jednotlivých členských štátov na rovnakú tému, a zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili výkon a presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ pre oblasť dopravy, ďalej vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala pravidelné sledovanie dodržiavania opatrení zameraných na dosiahnutie stanovených cieľov, a pokiaľ to bude potrebné, aby pristúpila k nápravným opatreniam;

3.  vyjadruje poľutovanie nad podmienkami, v akých Rada presadzuje dopravnú politiku Únie, a naliehavo žiada rýchlejšie prijímanie rozhodnutí v súlade s legislatívnymi postupmi a o pružnejšiu a lepšie koordinovanú transpozíciu do vnútroštátneho práva; vyzýva Komisiu, aby spravila všetko vo svojich silách na dosiahnutie tohto cieľa;

4.  poznamenáva, že finančné zdroje Spoločenstva na financovanie transeurópskych dopravných projektov sú naďalej obmedzené a že prínos programu TEN-T nemožno dosiahnuť skôr, než bude dokončená celá sieť, kladie dôraz na financovanie infraštruktúr (najmä v prípade značného preťaženia ciest), cezhraničných úsekov a dopravných uzlov; nazdáva sa, že pokrok prioritných investícií je pomalší, ako sa očakávalo; zdôrazňuje, že kľúčové prioritné projekty TEN-T, na ktoré dohliadajú ich koordinátori, je nutné vyberať na základe ich finančnej realizovateľnosti a najmä ochoty zainteresovaných členských štátov a ich regiónov financovať ich, a ďalej na základe ich operatívnej realizovateľnosti a podľa fázy pokroku v ich technickom plánovaní, aby sa zabezpečilo, že tieto prejavené zámery budú prakticky vyjadrené v investičných kalendároch, ktoré budú začlenené do rôznych finančných právnych predpisov členských štátov; domnieva sa, že by takéto projekty mali dokázateľne priniesť pridanú hodnotu pre celú Európu vo forme zriadenia skutočne prepojenej a interoperabilnej celoeurópskej siete, čím sa zabráni vytváraniu rôznorodej zmesi národných sietí;

5.  zdôrazňuje, že ďalšia finančná nečinnosť v oblasti infraštruktúry môže významne ohroziť európsky hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na správu o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie počas preskúmania 7-ročného európskeho rozpočtu v roku 2008 navrhla možné rozšírenie nových alternatívnych a inovačných spôsobov financovania vrátane dodatočných zdrojov pre výskum v doprave a v súvisiacich oblastiach ; zdôrazňuje, že by súčasťou malo byť získanie zdrojov na investície do dopravy, najmä spravodlivé vyberanie poplatkov na základe zásady „užívateľ platí“ a schopnosť uplatniť zásadu „znečisťovateľ platí“, pokiaľ budú zisky investované späť do sektora dopravy; verí, že Komisia a členské štáty by mali spoločne zvážiť dlhodobé finančné problémy spojené s výstavbou TEN-T ako celku a jeho uvedením do prevádzky zohľadňujúc skutočnosť, že výstavba bude trvať minimálne dve 7-ročné finančné obdobia a že životnosť nových infraštruktúr je aspoň niekoľko desaťročí;

6.  víta založenie záručného fondu, no očakáva viac podobných iniciatív, najmä ak budú verejno-súkromné partnerstvá v riadnom právnom rámci schopné zúčastniť sa na financovaní, ale iba vtedy, ak budú hospodársky a finančne realizovateľné; zdôrazňuje úlohu EIB, ktorá však musí byť v súlade s väčším zapojením európskeho bankového a finančného systému do projektov v oblasti infraštruktúr a dopravy;

7.  poukazuje na to, že geografické rozšírenie Únie spôsobilo značný nárast rôznorodosti, preto by pred prijatím právnych predpisov mala hĺbková analýza vplyvov Únii ukázať možné dôsledky pre každý členský štát, najmä pre nové členské štáty; vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie, pre úplné využitie zdrojov vyčlenených z fondov určených na rozvoj dopravy; domnieva sa, že tam, kde je nedostatok kapacity a infraštruktúry, by sa kvalitatívny pokrok mohol dosiahnuť pomocou komodality a inteligentných dopravných systémov;

8.  súhlasí s tým, že sa bude riadiť realistickejšou metódou ako doteraz a že bude využívať obmedzené kapacity optimálnejším spôsobom, a zdôrazňuje význam účinného a inovatívneho využívania rôznych dopravných režimov, ktoré sú prevádzkované samostatne alebo vo vzájomnej integrácii ; zdôrazňuje, že rozvoj komodality by mal sprevádzať zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie; poznamenáva, že každý dopravný režim by sa mal rozvíjať na základe svojho vlastného prínosu v súlade s príslušnými normami pre životné prostredie, mal by financovať vlastné náklady a tak zvýšenou účinnosťou všetkých dopravných režimoch zvýšiť pohyblivosť; zdôrazňuje, že komodalita umožňuje dosiahnutie optimálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov prostredníctvom riadenia mobility v dopravnej logistike a intermodálnym prepojením jednotlivých dopravných režimov, ktoré by mohli znížiť dopravnú premávku, pričom by sa rezervné kapacity mohli využiť v prospech celého systému;

9.  domnieva sa, že rýchle dokončenie siete TEN-T je prvým krokom k vytvoreniu podmienok pre lepšiu komodalitu; poznamenáva, že pre zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie v jednotlivých trhoch je rozhodujúci prechod na iný režim a že obyčajný presun na iný režim môže znížiť preťaženie ciest; poukazuje na skutočnosť, že je nutný prechod na dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu, ako napr. železničnú, autobusovú a autobusovú diaľkovú, námornú či vnútrozemskú lodnú dopravu, a dôraz treba klásť na tie dopravné režimy, ktoré sú stále málo využívané, čo znamená, že majú obrovský potenciál;

10. poukazuje na to, že kým sa pokračuje vo výsledkoch projektov TEN-T, konvenčné opatrenia sa blížia k hraniciam svojich možností; preto zdôrazňuje potenciál inteligentných dopravných systémov, technologických inovácií, investícií do telematiky s cieľom zlepšiť dopravnú účinnosť, znížiť preťaženie, zlepšiť bezpečnosť a znížiť vplyv na životné prostredie; poukazuje na to, že je nutné uvedomiť si výhody inteligentných systémov a technologických inovácií (SESAR, ERTMS, RIS, Galileo atď.); zdôrazňuje, že hlavnou úlohou Spoločenstva aj priemyselného sektora je podporovať trh pre inovačné riešenia a vytvoriť pre ne vhodné právne a technické prostredie vrátane zjednodušeného podávania žiadostí o nové technológie prostredníctvom verejného obstarávania;

11. tvrdí, že nové úlohy vznikli aj v dôsledku globalizácie logistiky, ktorá je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že do európskej dopravnej politiky by mala byť integrovaná logistika spojená s budovaním a integráciou prístavov a rozvoj logistických platform; podporuje rozvoj rámcovej stratégie pre nákladnú prepravu; podporuje logistické riešenia viacerých dopravných režimov a európsky systém pozostávajúci z viacerých modulov, prepojenie infraštruktúry a modernú informatiku; podporuje rozvoj rámcovej stratégie pre nákladnú dopravu v Európe; nazdáva sa, že taká stratégia sa musí zakladať na postoji, že nákladná doprava je v zásade čisto obchodná záležitosť, a preto by sa právna úprava mala obmedziť iba na vytvorenie primeraného obchodného prostredia pre účinnú nákladnú dopravu;

12. zdôrazňuje potrebu spolupráce a dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, individuálne a v rámci medzinárodných organizácií, v oblasti dopravy, energetiky, životného prostredia a bezpečnosti; a vyjadruje svoje želanie významne sa na týchto rokovaniach a dohodách podieľať;

13. víta plány na najbližšie roky uvedené v pracovnej knihe:

–  vyzdvihuje dôležitosť stratégie európskej námornej politiky a najmä integrovanej námornej dopravy spolu s politikou pre prístavy, ktorá by mala spadať do pôsobnosti zmluvy,

–  zdôrazňuje dôležitosť projektov tzv. námorných diaľnic,

–  zdôrazňuje ďalší rozvoj dosiahnutý v oblasti letectva vrátane obchodovania s emisiami a podporuje pokrok v programe SESAR,

–  zdôrazňuje, že na to, aby sa zabránilo neprimeranému vyčleňovaniu finančných prostriedkov, je potrebná spoločná celková koncepcia pre rozvoj letísk na európskej úrovni,

–  podporuje pokračovanie programu Marco Polo,

–  zdôrazňuje, že by sa mali urýchliť programy Galileo a ERTMS,

–  podporuje rozvoj projektov eSafety a RFID,

–  podporuje rozvoj projektu NAIADES a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prišli s návrhmi týkajúcimi sa výkonu činností ohlásených v tomto akčnom pláne, a podporuje rozvoj systému RIS,

–  teší sa na všeobecne uplatniteľný, transparentný a zrozumiteľný model pre hodnotenie všetkých externých výdavkov, ktorý predloží Komisia v roku 2008 a ktorý bude slúžiť ako základ pre budúce výpočty poplatkov spojených s infraštruktúrami, pričom tento model bude sprevádzať analýza vplyvov, aké bude mať internacionalizácia vonkajších nákladov na všetky dopravné režimy, a stratégia uplatňovania tohto modelu vo všetkých dopravných režimoch,

–  vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie a plne vykonávala smernicu 2004/52/ES o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémoch Spoločenstva, a žiada Komisiu, aby predložila správu o výkone tejto smernice do konca roku 2007,

–  žiada, aby sa v súlade so správou o budúcnosti vlastných zdrojov EÚ vypracovala štúdia o uskutočniteľnosti, ktorá by pomohla zabezpečiť bezpečné a trvalé financovanie,

–  zdôrazňuje, že pri výkone siedmeho rámcového programu treba klásť prednosť na projekty a programy, ktoré sa týkajú inteligentných dopravných systémov a logistiky vrátane bezpečnosti cestnej premávky, mestskej dopravy a čistých motorových technológií,

–  žiada, aby sa na úrovni EÚ zabezpečili normy kvality a interoperability biopalív;

–  zdôrazňuje potrebu plánu postupu pre energetickú účinnosť,

–  zdôrazňuje dôležitosť Zelenej knihy o mestskej doprave a dúfa, že sa zabezpečia osobitné prostriedky, ktoré pomôžu mestskej verejnej doprave prejsť na modálnu integráciu, budú sa vyvíjať systémy riadenia dopravy a vytvoria sa podmienky odmeňovania užívateľov, ktorí si zvolili využívanie alternatív,

–  zdôrazňuje dôležitosť prijímania ďalších opatrení v prospech trvalo udržateľnej dopravy v hornatých a v husto obývaných oblastiach po tom, ako bol na zasadnutí Rady ministrov dopravy 11. decembra 2006 podpísaný protokol o doprave k Alpskému dohovoru,

–  navrhuje, aby bola predložená Zelená kniha o európskom cestovnom ruchu a aby sa uskutočnilo osobitné hodnotenie dosahu právnych predpisov, ktoré majú jasný vplyv na európsky cestovný ruch;

14. keďže dopravná politika znovuzjednotenej Európy čelila a stále čelí novým výzvam, zdôrazňuje, že strednodobé preskúmanie bielej knihy o doprave z roku 2001 nestanovilo dlhodobé ciele a neposkytlo odpoveď na integrovaný prístup k budúcej európskej dopravnej politike; preto vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na dobre pripravenej európskej dopravnej politike po roku 2010, ktorá bude schopná udržateľným spôsobom reagovať na nové výzvy;

15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Základné informácie

Päť rokov po vydaní bielej knihy z roku 2001 s názvom Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť sa poskytuje toto strednodobé preskúmanie vynikajúcu príležitosť rekapitulovať a tiež vymenovať nové možnosti a základné kamene.

Spravodajkyňa oceňuje úspechy európskych právnych predpisov pre oblasť dopravy, no zároveň sa nazdáva, že na dosiahnutie základných cieľov bielej knihy sú potrebné dynamickejšie predpisy. Preto vítame pracovný plán na nasledujúce roky a jeho nové a vystopovateľné ciele (pracovná kniha).

Podľa názoru spravodajkyne slabými stránkami dopravnej politiky sú jej uplatňovanie a vykonávanie, ktoré v niektorých prípadoch významne zaostávajú. Strednodobé preskúmanie bielej knihy tomuto problému nečelí dostatočne intenzívne, a preto preň nemá jednoznačný návrh či riešenie. To je vážnym nedostatkom strednodobého preskúmania.

Hlavné ciele z roku 2001 platia i naďalej, hoci mnohé z nich sa čiastočne upravili z dôvodu zmeny okolností alebo preto, že nepriniesli dostatočný osoh.

Strednodobé preskúmanie správne poukazuje na to, že doprava ako služba zohráva kľúčovú úlohu v hospodárstve a spoločnosti a je od nich neoddeliteľná. Vďaka týmto cieľom sa dopravná politika Únie nachádza v centre lisabonského programu a tieto ciele nám poskytujú všeobecný smer – lepšie právne predpisy, trvalo udržateľný rozvoj, pružný a pragmatický prístup – na splnenie potrieb dopravy.

Do úvahy treba vziať i zmenu okolností od roku 2001, ako napr. medzinárodný kontext, globalizáciu, posledné a nadchádzajúce rozširovanie, celkový rozvoj vnútorného trhu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, ktoré vyžadujú širší a pružnejší prístup.

Spravodajkyňa verí, že ak sa európska dopravná politika neobnoví a neprispôsobí tak, aby bola schopná reagovať na tieto nové problémy, rastúce preťaženie, tlak na životné prostredie a problémy s trvalou sociálnou udržateľnosťou budú vážnymi prekážkami pre hospodársky rast a prosperitu Európy.

Spravodajkyňa by v tejto iniciatívnej správe rada zdôraznila najdôležitejšie otázky jednotlivých oblastí politiky, na ktoré sa musí Spoločenstvo viac zamerať. Žiadame Radu a Komisiu, aby poskytla jednoznačnejšie riešenia týchto otázok a aby ich považovala za základné kamene nových úloh európskej dopravnej politiky.

Hlavné body správy

1. Nedostatočné uplatňovanie a neúplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti dopravy sú jednými z hlavných prekážok úspešnej európskej dopravnej politiky. To treba zmeniť a možno to spraviť len tak, že sa posilní spolupráca medzi jednotlivými úrovňami.

Ďalej je potrebné pragmatické a kooperatívne prepojenie dopravnej politiky s inými oblasťami politík, ako napr. energetika, životné prostredie a inovácie, ktoré malo by byť súčasťou právnych predpisov. Vytvorenie takéhoto prepojenia by mala podnietiť Komisia.

2. Spravodajkyňa plne súhlasí s cieľom lepších právnych predpisov, s tým, že európske právne predpisy by sa mali zameriavať na oblasti, kde sú predpisy potrebné, a opatrenia politiky by sa mali prijímať na úrovni EÚ len tam, kde to bude predstavovať jasný prínos. Podporujeme Komisiu, aby razantnejšie vyžadovala implementáciu a presadzovanie existujúcej spoločnej európskej dopravnej politiky.

3-4. Pokiaľ ide o financovanie, Európa potrebuje tvorivejšie a odvážnejšie riešenia, ktoré poskytnú rôzne východiská pre rôzne dopravné režimy. V oblasti infraštruktúry badať všeobecný nedostatok financií a politickej podpory na realizáciu kľúčových európskych projektov. Dopyt po doprave rastie rýchlejšie, ako sa očakávalo. Ďalšia nečinnosť môže skutočne ohroziť európske hospodárstvo. Európa potrebuje dopravné koridory s koordinovanou cenotvorbou, interoperabilitou a prevádzkovými predpismi, ktoré neznesú odklad v investíciách.

Spravodajkyňa preto považuje za nevyhnutné, aby európske inštitúcie našli riešenie najneskôr v roku 2008 počas preskúmania výborom FINP. Príprava tejto úlohy musí začať čo najskôr. V prvom rade treba vypracovať nové alternatívne a inovačné spôsoby financovania.

Treba oceniť úspech smernice Eurovignette. Spravodajkyňa navrhuje, aby sa výnosy z vyberania poplatkov použili na oblasť dopravy. Európsky parlament čaká na výsledok analýzy internalizácie externých nákladov, ktorú vypracúva Komisia.

5. Spravodajkyňa verí, že treba vziať do úvahy i príležitosti a úlohy v dopravnej politike vyplývajúce zo zjednocovania Európy v rokoch 2004 a 2007.

Posledné rozširovanie Únie prinieslo značný nárast rôznorodosti. Právne predpisy Spoločenstva a jednotlivé opatrenia politiky musia zodpovedať rozličným potrebám členských štátov a musia sa zakladať na hĺbkovej analýze, ktorá ukáže, aké budú možné následky pre každý členský štát a v prípade potreby najmä pre nové členské štáty. Malo by sa pokročiť a tam, kde je to možné, dokonca výrazne poskočiť v kvalite pomocou komodality a inteligentnej dopravy. Komodalita môže viesť k optimálnemu využívaniu a úmernému rozvoju všetkých dopravných režimov. V týchto prípadoch je nevyhnutné, aby sa Spoločenstvo podieľalo na financovaní.

Je veľmi dôležité, aby inštitúcie a členské štáty urobili všetko, čo je v ich silách, aby plne využili zdroje vyčlenené z kohézneho fondu na dopravu a aby podporovali environmentálne investície týkajúce sa dopravy zo zdrojov vyčlenených z kohézneho fondu na životné prostredie.

Je tiež dôležité, aby štátne podniky nových členských štátov urobili analýzu tých finančných príspevkov, ktoré sa nepovažujú za štátnu pomoc.

6. Budúca dopravná politika bude tiež musieť optimalizovať potenciál každého dopravného režimu, aby sa splnili ciele čistých a efektívnych dopravných systémov.

Spravodajkyňa chce zdôrazniť úspechy dosiahnuté vďaka programu Marco Polo a iným predchádzajúcim právnym predpisom pri presune na iný dopravný režim. Takéto presúvanie však nie je jediným riešením a nemali by sme od neho očakávať viac, ako môže poskytnúť. Spravodajkyňa podporuje pružnejšie a konkurencieschopnejšie riešenia, v ktorých každý dopravný režim zohráva v celkovej komplexnej doprave tú úlohu, ktorá je preň najlepšia, a kde sa všetky režimy používajú spoločne tak, aby z toho mal osoh celý systém.

7. Spravodajkyňa podporuje a zdôrazňuje dôležitosť inteligentných dopravných systémov (ITS). Treba rozšíriť potenciál technológií, aby bola doprava bezpečnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu. Bez toho, že by sme si stanovovali príliš vysoké nároky, tvrdíme, že je dôležité začleniť ITS do európskej dopravnej politiky.

Najdôležitejšou otázkou v tejto oblasti je, ako vytvoriť vhodný trh pre tieto nové inovačné riešenia. V záujme vyriešenia tejto otázky musí Spoločenstvo úzko spolupracovať s priemyslom. Spravodajkyňa víta zelenú knihu o uplatňovaní projektu Galileo, no treba urobiť viac, aby sa ITS stali súčasťou nášho každodenného riadenia dopravy, a to najmä logistiky a riadenia bezpečnosti (SESAR, ERTMS, RIS, eCall).

8-9. Spravodajkyňa súhlasí, že Európa musí začleniť logistické myslenie do každej dopravnej politiky. Hoci logistika ako taká je v prvom rade obchodnou aktivitou, Spoločenstvo pre ňu musí vytvoriť vhodné rámcové podmienky.

Je nutné viac začleniť globálnu dimenziu dopravného odvetvia do celkovej dopravnej politiky Spoločenstva a je tiež potrebné rozvinúť širšie vzťahy s tretími krajinami a organizáciami. Galileo teraz funguje v globálnom rozsahu a v leteckej i v námornej doprave sú úspešné príklady, ktoré sa nedajú oddeliť od globálnych podmienok (dohody s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), predpisy na riadenie emisií, či dohoda o letectve medzi EÚ a USA).

10. Vítame pracovnú knihu, ktorá uvádza hlavné činnosti na najbližšie roky. Bolo by žiaduce toto načasovanie dodržať, no treba poukázať na niektoré témy v správe. Okrem zásady subsidiarity rastie i záujem o modely osvedčených postupov v oblasti mestskej dopravy. Tento záujem podporujeme. Spravodajkyňa chce upozorniť na fakt, že strednodobé preskúmanie sa nezaoberá niektorými dopravnými prostriedkami, ako sú napr. autobusy, motocykle a bicykle, ktoré by do preskúmania mali byť doplnené.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (28.2.2007)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k oznámeniu Udržujte Európu v pohybe - Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent
(2006/2227(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Satu Hassi

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Udržujte Európu v pohybe - Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent, ktoré je preskúmaním jej bielej knihy o doprave z roku 2001, a rovnako víta cieľ premeniť dopravnú politiku na hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľnú;

2.  zdôrazňuje dôležitosť európskej dopravnej politiky pre obnovenú Lisabonskú stratégiu a prepracovanú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a víta nedávny návrh Rady ministrov dopravy, na podnet nemeckého predsedníctva, aby pri prijatí záverov blížiaceho sa jarného zasadnutia Európskej rady posilnili úlohu dopravnej politiky;

3.  opätovne zdôrazňuje potrebu podstatne znížiť emisie CO2 tak jednotlivých vozidiel, ako aj celého dopravného sektora;

4.  odporúča, aby bol prístup prevencie, ktorý je uplatňovaný v nákladnej doprave, rozšírený aj na osobnú dopravu;

5.  nalieha na Komisiu, aby jasne vymedzila termín komodalita, a aby zintenzívnila svoju snahu o dosiahnutie presunu na bezpečnejšie, hospodárnejšie a environmentálne prijateľnejšie druhy dopravy, akými sú železničná a vodná doprava;

6.  nalieha na Komisiu, aby predložila návrhy účinných právnych predpisov v oblasti kabotáže zameraných na otvorenie dopravných trhov s cieľom zlepšiť účinnosť dopravy, čím sa na druhej strane znížia emisie a preťaženie ciest;

7.  vyzýva Komisiu, aby dala prednosť menšiemu počtu projektov TEN-T so zameraním na dlhodobú udržateľnosť, rozšírenie EÚ a cezhraničnú interoperabilitu;

8.  vyzýva Komisiu, aby pri realizácii siedmeho rámcového programu dala prednosť projektom a programom týkajúcim sa inteligentných dopravných systémov a logistiky vrátane bezpečnosti na cestách, mestskej dopravy a alternatívnych palív a zároveň nalieha na členské štáty a ostatné zúčastnené strany, aby sa zamerali na tieto oblasti;

9.  zdôrazňuje, že investície do infraštruktúry a optimálne využitie existujúcich zdrojov dopravného sektora v členských štátoch by mali byť považované za priority dopravnej politiky EÚ;

10.  zdôrazňuje potrebu postupne internalizovať všetky externé náklady v cene dopravy, zaviesť zásadu „znečisťovateľ platí“ a presadiť spravodlivú konkurenciu predovšetkým v oblasti cestnej a leteckej dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2007 vypracovala metodiku internalizácie externých nákladov a v nadväznosti na to navrhla novú smernicu Eurovignette 3 stanovujúcu minimálne zúčtovacie sadzby pre celú cestnú sieť EÚ;

11.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby starostlivo zvážili budúce kroky pri zdaňovaní cestnej dopravy na základe emisií CO2; zdôrazňuje, že príjmy z cestných poplatkov by mali byť znovu investované do modernej infraštruktúry a že by mali byť dôkladne posúdené všetky hospodárske dosahy internalizácie externých nákladov na ceny za dopravu;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v prospech trvalo udržateľnej dopravy v hornatých a husto osídlených oblastiach v následnosti na podpísanie dopravného protokolu k Alpskému dohovoru ministrami dopravy na zasadnutí Rady dňa 11. decembra 2006;

13.  berie na vedomie, že emisie CO2 rastú v dopravnom sektore rýchlejšie ako v ktoromkoľvek inom sektore a pôsobia proti znižovaniu emisií v iných sektoroch; vzhľadom na to považuje za zásadné stanoviť záväzné limity pre množstvo emisií CO2 pre nové vozidlá a prísne ciele pre emisie CO2 pre všetky vozidlá, pokiaľ možno vo forme osobného systému obchodovania s emisiami (Personal Emissions Trading Scheme, PETS) pre cestnú dopravu;

14.  berie na vedomie úlohu, ktorú môžu zohrávať biopalivá pri znižovaní emisií CO2 v sektore dopravy; vyzýva Komisiu, aby zaistila normy kvality a interoperability pre biopalivá v celej EÚ;

15.  vyzýva na zavedenie „dopravných štítkov“ s uvedením emisií CO2 na kilometer pre všetky druhy dopravy;

16.  zdôrazňuje, že európsky modulový systém nielen znižuje emisie, ale zároveň zlepšuje účinnosť logistických operácií vďaka zníženej preťaženosti ciest a zvyšuje bezpečnosť premávky vďaka menšiemu počtu vozidiel na cestách;

17.  vyzýva členské štáty, aby podporovali trvalo udržateľné alternatívne spôsoby cestovania na krátku vzdialenosť a mestskej dopravy, akými sú chôdza, bicyklovanie, verejná doprava, spoločné používanie vozidiel a zdieľanie vozidiel, a aby prijali opatrenia na určenie ceny za emisie CO2;

18.  nalieha na Komisiu, aby pokračovala v úsilí znížiť vplyv leteckej dopravy na podnebie vrátane zavedenia daní za letecký benzín a DPH na letenky v EÚ; zdôrazňuje, že všetky systémy obchodovania s emisnými kvótami týkajúce sa leteckej dopravy musia riešiť celkový vplyv leteckej dopravy na klímu a zabrániť možným neočakávaným ziskom prostredníctvom dražieb;

19.  vyzýva Komisiu, aby do riadenia letovej prevádzky, a najmä do projektu SESAR (Európsky systém riadenia letovej prevádzky novej generácie), začlenila úsporu energie (prostredníctvom riadenia rýchlosti lietadiel) a ochranu podnebia (prostredníctvom intenzívnej spolupráce s meteorologickými službami).

20.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby prijali dodatočné opatrenia a zlepšili právny rámec s cieľom oživiť lepšie fungovanie služieb (cezhraničnej) nákladnej a osobnej železničnej dopravy a služieb námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom uľahčiť komodalitu.

POSTUP

Názov

Oznámenie Udržujte Európu v pohybe - Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent

Číslo postupu

2006/2227(INI)

Gestorský výbor

TRAN

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
28.9.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Satu Hassi

4.10.2006

Predchádzajúci spravodajca

 

Prerokovanie vo výbore

22.1.2007

27.2.2007

 

 

 

Dátum prijatia

27.2.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

14

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Den Dover, Lena Ek, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Werner Langen, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Etelka Barsi-Pataky, Danutė Budreikaitė, Philip Dimitrov Dimitrov, Robert Goebbels, Satu Hassi, Gunnar Hökmark, Lambert van Nistelrooij, Esko Seppänen

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

POSTUP

Názov

Udržujte Európu v pohybe – trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent

Číslo postupu

2006/2227(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

TRAN
28.9.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
28.9.2007

ENVI
28.9.2007.

EMPL
28.9.2007

ECON
28.9.2007

BUDG
28.9.2007

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

ENVI
3.10.2006

EMPL
10.7.2006

ECON
24.10.2006

BUDG
26.2.2007

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Etelka Barsi-Pataky
5.9.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

22.11.2006

24.1.2007

27.3.2007

 

 

Dátum prijatia

8.5.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

31

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Etelka Barsi-Pataky, Jean-Louis Bourlanges, Michael Cramer, Arūnas Degutis, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Robert Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Mathieu Grosch, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Dieter-Lebrecht Koch, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Erik Meijer, Willi Piecyk, Reinhard Rack, Luca Romagnoli, Gilles Savary, Brian Simpson, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Ulrich Stockmann, Silvia-Adriana Ţicău, Georgios Toussas, Yannick Vaugrenard

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Salvatore Tatarella, Ari Vatanen, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Den Dover, Árpád Duka-Zólyomi, Béla Glattfelder, Robert Goebbels

Dátum prijatia

15.5.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)