SPRÁVA o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí
16. 5. 2007 - (2006/2048(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Zuzana Roithová
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o revízii spotrebiteľského acquis (KOM(2006)0744) a Kompendium spotrebiteľského práva ES – porovnávaciu analýzu[1],
– so zreteľom na verejné vypočutie (a na štúdie odborníkov prezentované na tomto vypočutí) o spotrebiteľskej dôvere v digitálnom prostredí, ktoré sa uskutočnilo 24. januára 2007 v Európskom parlamente,
– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 95 a 153,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006[2] o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ako ďalej a uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve[3],
– so zreteľom na platné právne predpisy ES, ktoré upravujú oblasť ochrany spotrebiteľov, elektronického obchodu a rozvoja informačnej spoločnosti,
– so zreteľom na chartu nemeckého predsedníctva o spotrebiteľskej suverenite v digitálnom prostredí,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o elektronických komunikáciách: boj proti spamu, spywaru a zákernému softvéru (KOM(2006)0688),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby (KOM(2006)0334),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0191/2007),
A. keďže digitálne technológie sú súčasťou každodenného života, informačné a komunikačné technológie zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní platforiem, zariadení, softvéru, informačných služieb, komunikácie, zábavy a kultúrnych tovarov, deliaca čiara medzi tovarom a službami prestáva byť zreteľná, rôzne formy informačných a komunikačných technológií sa k sebe približujú, spôsoby nákupu sa rozširujú a spotrebitelia čoraz častejšie tvoria obsah alebo pridanú hodnotu pre produkty; keďže je okrem toho v tejto novej zložitej štruktúre čoraz ťažšie určiť, kto poskytuje konkrétnu časť služby a pochopiť vplyv určitých technológií a nových modelov podnikania;
B. keďže dôvera európskych spotrebiteľov a podnikateľov v digitálne prostredie je nízka a v niektorých aspektoch elektronického obchodu Európa zaostáva za USA aj Áziou,
C. keďže cezhraničný elektronický obchod s tovarom, službami a obsahom využíva bez ohľadu na potenciál digitálnej komunikácie len 6 % spotrebiteľov, hoci ich počet sa zvyšuje,
D. keďže napriek potenciálu alternatívneho riešenia sporov len 3 % maloobchodníkov používajú pravidelne systémy alternatívneho riešenia sporov a 41 % maloobchodníkov nevie o možnostiach používať tieto nástroje,
E. keďže rozvoj digitálneho trhu EÚ by výrazne zvýšil konkurencieschopnosť EÚ v globálnom obchode,
F. keďže sieťová neutralita si zasluhuje podrobné preskúmanie a monitorovanie na európskej úrovni, aby sa uvoľnil a plne využil potenciál na zvýšenie spotrebiteľského výberu a umožnil sa rovnaký prístup na vnútorný trh aj novým podnikom,
G. keďže rozdrobenosť časti elektronického trhu v rámci EÚ ohrozuje práva stanovené v acquis communautaire,
H. keďže digitálna priepasť je nielen sociálny, ale aj geografický problém, a keďže tí, ktorí zaostávajú za digitálnym vývojom, sa nachádzajú v znevýhodnených a vidieckych oblastiach,
I. keďže európski spotrebitelia a podnikatelia mávajú nižšiu právnu istotu v oblasti cezhraničných elektronických obchodov v rámci EÚ v porovnaní s vnútroštátnymi transakciami alebo transakciami mimo EÚ,
J. keďže na jedinú elektronickú transakciu sa vzťahuje viacero právnych predpisov s odlišnými požiadavkami, čo ani podnikateľom, ani spotrebiteľom neposkytuje jednoznačné a ľahko vymáhateľné pravidlá,
K. keďže budúcnosť informačnej spoločnosti závisí vo veľkej miere od zvládnutia výzvy spočívajúcej v zabezpečení primeranej ochrany osobných údajov, ako aj vysokej úrovne bezpečnosti elektronického prostredia,
1. vyzýva Komisiu, aby podporila vhodný rámec pre rozvoj elektronického obchodovania, ktorý zvýši súčasnú nízku dôveru spotrebiteľov, vytvorí priaznivejšie podnikateľské prostredie, skvalitní právne predpisy, posilní práva spotrebiteľov a postavenie malých podnikateľov na trhoch a zabráni rozdrobovaniu vnútorného trhu v digitálnom prostredí; vzhľadom na to víta oznámenie Komisie pod názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099);
2. vyzýva Komisiu, aby sa okrem snahy o skvalitnenie spotrebiteľskej legislatívy zamerala na rozvoj vhodných pravidiel pre cezhraničné obchodovanie vo forme noriem, ktoré by držitelia Európskej značky dôvery pre cezhraničný elektronický obchod dobrovoľne dodržiavali;
3. vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu prehĺbenia dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí ako celku, pričom bude vychádzať zo skúseností získaných v rámci iniciatívy eConfidence[4];
4. je presvedčený, že treba bezodkladne prakticky realizovať iniciatívu e-inclusion; vyzýva preto Komisiu, aby naliehala na členské štáty, ktoré sú signatármi tejto celoeurópskej iniciatívy, aby začali v tomto zmysle konať;
5. je presvedčený, že by sa mala prijať širšia definícia spotrebiteľa, ktorá by lepšie zodpovedala informačnej spoločnosti;
6. je presvedčený, že malí podnikatelia si zasluhujú osobitnú ochranu, aby sa posilnilo ich postavenie na trhoch v informačnej spoločnosti;
7. zdôrazňuje, že existujú faktory spôsobujúce nedôveru spotrebiteľov v digitálnom prostredí, a práve z tohto dôvodu sa domnieva, že treba realizovať aktívnu politiku a podporovať konkrétne mechanizmy, ktoré budú viesť k zvyšovaniu dôvery spotrebiteľov v tom smere, že transakcie v digitálnom prostredí sa môžu uskutočňovať bezpečne a korektným spôsobom;
8. vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa[5] uzavrela dohody o spolupráci pri ochrane spotrebiteľa s tretími krajinami (najmä krajinami v rámci OECD), čo by umožnilo lepšiu vymáhateľnosť spotrebiteľských práv v digitálnom prostredí;
9. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa prehodnotenia a aktualizácie acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov, a najmä výraznú orientáciu na elektronický obchod;
Zvyšovanie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí
10. domnieva sa, že nová stratégia eConfidence by prispela k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov najmä pokrokom v nasledujúcich oblastiach:
- vytvorenie grantového programu a využitie existujúcich finančných programov preprojekty zamerané na zvyšovanie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí vrátane vzdelávacích a informačných kampaní či projektov overujúcich kvalitu on-line služieb v praxi, napr. tzv. fiktívneho nákupu (mystery shopping),
- vytvorenie elektronického vzdelávacieho modulu zacieleného na ochranu spotrebiteľov a práva užívateľov v digitálnom prostredí v rámci projektu Dolceta (skr. pre rozvoj on-line nástroja na vzdelávanie dospelých spotrebiteľov), ktorý by súčasne zohľadňoval špecifické záujmy mladých spotrebiteľov v digitálnom prostredí,
- podpora vzdelávacích a informačných projektov zacielených na zvýšenie informovanosti malých a stredných podnikov o ich povinnostiach pri poskytovaní tovaru, služieb či obsahu cezhranične v digitálnom prostredí,
- posilnenie tradičných nástrojov ochrany spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť, aby sa účinne využívali aj v digitálnom prostredí, napr. rozšírením zamerania Európskych spotrebiteľských centier,
- odstraňovanie prekážok pre podnikateľov pôsobiacich cezhranične v digitálnom prostredí, napr. štandardizáciou európskych pravidiel pre cezhraničnú elektronickú fakturáciu, tzv. e-invoicing, atď.,
- vytvorenie celoeurópskeho fóra odborníkov na výmenu osvedčených národných postupov, ktoré by zároveň predložilo dlhodobú legislatívnu a nelegislatívnu stratégiu na zvyšovanie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí,
- realizácia štúdií o vplyve ku všetkým legislatívnym návrhom v oblasti vnútorného trhu, ktoré posúdia účinok cielene aj na spotrebiteľov v digitálnom prostredí,
- koordinácia a podpora európskych samoregulačných kódexov, ktoré rešpektujú modely osvedčených postupov a najdôležitejšie zložky efektívnej samoregulácie vrátane vyhodnocovania ich skutočného vplyvu na zlepšovanie postavenia spotrebiteľov na trhu v digitálnom prostredí,
- zavedenie povinnosti externých auditov pre niektoré typy elektronických služieb, kde je zvýšený záujem o ich plné zabezpečenie, ochranu osobných údajov a údajov, napr. internetové bankovníctvo atď.,
- podpora povinného používania najbezpečnejších typov technológií pre on-line platby,
- vytvorenie európskeho systému včasného varovania, vrátane databázy, pred podvodnými aktivitami v digitálnom prostredí; táto databáza by mala spotrebiteľom umožňovať hlásenie podvodného konania prostredníctvom jednoduchého on-line formulára,
- žiada o iniciovanie európskej informačnej kampane o falšovaní liekov predávaných cez internet, pričom treba zdôrazniť jeho vážne nebezpečenstvo pre verejné zdravie,
11. podčiarkuje význam včasnej a účinnej transpozície smernice o nekalých obchodných praktikách vo všetkých členských štátoch ako kľúčového nástroja zaručujúceho ochranu spotrebiteľa pri cezhraničných transakciách;
12. domnieva sa tiež, že obnovená iniciatíva eConfidence by mala riešiť nielen ochranu spotrebiteľov, ale aj koordinovaný prístup k problematike digitálneho prostredia ako celku vrátane analýzy netrhových faktorov, ako je napr. Ochrana súkromia, prístup občanov k informačným technológiám („e-inclusion“), bezpečnosť internetu atď.;
13. trvá na tom, že právo európskych obyvateľov na prístup k digitálnemu prostrediu je veľmi dôležité, a v tejto súvislosti pripomína význam použitia primeraných finančných a právnych nástrojov s cieľom podpory e-inclusion, najmä posilnením a v prípade potreby rozšírením univerzálnych záväzkov pre poskytovanie služieb v oblasti elektronickej komunikácie, ako aj poskytnutím finančných zdrojov na investície dorozvoja digitálnej komunikačnej infraštruktúry;
14. je presvedčený, že budúce kroky sa musia konzultovať so zainteresovanými stranami (zástupcami priemyslu, spotrebiteľskými organizáciami);
Kultúra elektronického obchodovania
15. vyzýva Komisiu, aby iniciovala sformulovanie dobrovoľných európskych noriem podporujúcich ľahší cezhraničný elektronický obchod, t. j. európskych noriem preklenujúcich jazykové odlišnosti a rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, čo sú faktory predstavujúce vážnu prekážku pre spotrebiteľov a malé a stredné podniky v plnom využití potenciálu vnútorného trhu v digitálnom prostredí;
16. vyzýva Komisiu, aby podporila vznik voliteľných štandardizovaných zmlúv a nepovinných štandardizovaných všeobecných obchodných podmienok pre elektronický obchod, ktoré by zaručili vyvážený vzťah vzhľadom na to, že ani spotrebitelia ani podnikatelia nebývajú právnymi a technickými odborníkmi, pričom sa však zúčastneným stranám ponechá možnosť voľného uzatvárania zmlúv založeného na základnej zásade občianskeho práva spočívajúcej v slobodnom uzatváraní zmlúv;
17. vyzýva Komisiu, aby pre podnikateľov, ktorí dobrovoľne využívajú štandardizované zmluvy a štandardizované všeobecné obchodné podmienky, stanovila požiadavku zvýraznenia tých ustanovení, ktoré sú odlišné;
18. vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu a doplnenie pravidiel, ktorými sa riadi elektronická komunikácia, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť uverejňovanie informácií pre koncových užívateľov;
Európska značka dôvery pre cezhraničný elektronický obchod
19. vyzýva Komisiu, aby iniciovala návrh podmienok a loga Európskej značky dôvery garantujúcej väčšiu istotu pri cezhraničnom elektronickom obchode a aby vzhľadom na to zaistila všeobecný právny rámec pre dobrovoľné značky dôvery tak, ako k tomu bola vyzvaná smernicou o elektronickom obchode; v tomto smere odporúča:
– nenákladný systém,
– nekonkurenciu súčasným značkám dôvery alebo kvality,
– znášanie nákladov len v prípade sporu,
– zásadu samoregulácie (značka sa neudeľuje inštitucionálne, ale obchodník ju používa, ak verejne preukáže, že napr. v stanovenom období poskytoval povinné informácie, používal odporúčané zmluvy, bezodkladne vybavoval reklamácie, využíval systémy alternatívneho riešenia sporov (ADR), alebo plnil ďalšie európske normy),
– sankcie za neoprávnené použitie;
20. berie však na vedomie tieto problémy pri uplatňovaní účinných systémov značky dôvery:
– neochota zúčastnených strán investovať do marketingu a propagovania takýchto systémov,
– pokiaľ nebude existovať náležitá kontrola, sú otvorené možnosti pre použitie napodvodné účely,
21. je presvedčený, že najúčinnejšie spôsoby prehĺbenia dôvery spotrebiteľov sú:
– systémy pre jednotlivé sektory, ktoré budú výrazne podporované a kontrolované obchodným orgánom podporovaným malými, ako aj veľkými podnikmi zo všetkých odvetví;
– kódexy správania sa poskytovateľov služieb pre jednotlivé sektory, ku ktorých vytvoreniu podnecuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[6] („smernicu o službách“);
– nezávislé referencie spotrebiteľov umiestnené na internetových stránkach s cieľom pomôcť novým spotrebiteľom pri výbere;
a žiada Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa takýchto systémov;
22. konštatuje, že smernica o nekalých obchodných praktikách sa vzťahuje na podvodné používanie značiek dôvery alebo iných značiek, ako aj na falošné referencie spotrebiteľov; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne centrá na ochranu spotrebiteľov budú upozornené na takéto zneužívanie;
23. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila skúsenosti s už existujúcimi a úspešnými značkami dôvery, najmä fungujúcimi vo viacerých členských štátoch, (napr. Euro-Label), a aby využila tieto skúsenosti pri príprave EU značky dôvery pre cezhraničný elektronický obchod (vrátane overenia, či rozšírenie značiek dôvery v nových členských štátoch závisí od nedostatku finančných prostriedkov na zavedenie týchto značiek);
24. je presvedčený, že značky dôvery ponúkajú najmä malým a stredným podnikateľom významnú príležitosť na vybudovanie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí;
Európska charta užívateľských práv v informačnej spoločnosti
25. vyzýva Komisiu, aby predložila Európsku chartu užívateľských práv, ktorá by objasnila práva a povinnosti aktérov informačnej spoločnosti vrátane spotrebiteľov, predovšetkým práva užívateľov týkajúce sa digitálneho obsahu (t. j. objasnenie užívateľských práv a povinností pri využívaní duševného vlastníctva), užívateľské práva zaručujúce základné štandardy interoperability a práva obzvlášť zraniteľných užívateľov (t. j. zlepšenie prístupnosti internetových stránok pre osoby so zdravotným postihnutím);
26. vyzýva Komisiu, aby stanovila základné užívateľské práva a slobody v informačnej spoločnosti (niektoré užívateľské práva a slobody by už mali byť stanovené v rámci pripravovaného oznámenia o on-line obsahu na jednotnom trhu);
27. domnieva sa, že on-line prostredie a digitálne technológie umožňujú ponuku širokej škály nových výrobkov a služieb spotrebiteľom a že duševné vlastníctvo je možné zosúladiť s očakávaniami spotrebiteľov, ale tiež sa domnieva, že záujmy spotrebiteľov vo vzťahu k právam duševného vlastníctva sú čoraz dôležitejšie, zatiaľ čo ich práva na využívanie digitálnych diel zostávajú nevyjasnené, a že súčasné trendy v oblasti duševného vlastníctva, správy digitálnych práv a technologických ochranných opatrení by mali primerane zohľadniť práva spotrebiteľov;
28. vyzýva Komisiu na šírenie tejto charty a na podporu členských štátov a príslušných organizácií v čo najrozsiahlejšom informovaní užívateľov internetu o nej, aby poznali svoje práva a mali k dispozícii prostriedky na ich uplatňovanie;
Rozdrobovanie vnútorného trhu v digitálnom prostredí
29. vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zastavenie rozdrobovania vnútorného trhu v digitálnom prostredí (t. j. odopretie prístupu k tovaru, službám alebo obsahu poskytovanému cezhranične), ktoré významne postihuje spotrebiteľov najmä z nových a malých členských štátov len na základe ich občianstva, miesta pobytu alebo vlastníctva platobnej karty pochádzajúcej z určitého členského štátu, a pravidelne informovala Parlament o postupe v tejto oblasti;
30. je presvedčený, že je neprípustné, aby niektorí podnikatelia predávajúci tovar či poskytujúcich služby a obsah cez internet v niekoľkých členských štátoch bránili spotrebiteľom v prístupe na ich stránky v iných členských štátoch a nútili ich k použitiu stránok v štáte podľa miesta pobytu, resp. občianstva spotrebiteľa;
31. vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 20 smernice o službách navrhla ustanovenie o prístupe k produktom dodávaným cezhranične;
32. vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala účinnosť článku 20 smernice o službách, najmä vzhľadom na objektívne kritériá;
33. víta skutočnosť, že Komisia skúma, za akých podmienok sa prax udeľovania územných licencií alebo exkluzívnych územných zmlúv dostáva do konfliktu s vnútorným trhom, a vyzýva Komisiu, aby Parlament podrobne informovala o výsledku týchto skúmaní;
34. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mali európski podnikatelia v digitálnom prostredí náležitú motiváciu poskytovať tovar, služby či obsah cezhranične pre celý vnútorný trh EÚ;
35. poznamenáva, že interoperabilita je kľúčovým hospodárskym faktorom a zdôrazňuje dôležitosť priemyslom podporovaných prístupných a interoperabilných noriem na technickej a právnej úrovni, aby sa umožnili úspory z veľkosti, zabezpečil nediskriminačný prístup spotrebiteľov k zariadeniam, službám a obsahu, podporilo rýchle nasadenie technológií a pokiaľ možno zabránilo rozdrobeniu trhu; zdôrazňuje, že skutočná interoperabilita zariadení, služieb a obsahu by sa mala podporovať aspoň na úrovni spotrebiteľa (konečného používateľa);
Posilňovanie právnej ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí
36. je presvedčený, že väčšiu dôveru spotrebiteľov v digitálnom prostredí umožní jednoznačnejšie a zlepšené spotrebiteľské acquis communautaire zamerané na horizontálne právne nástroje a harmonizáciu určitých aspektov spotrebiteľského zmluvného práva; malo by to zahŕňať iné smernice, napr. o diaľkovom predaji finančných služieb a elektronickom obchode;
37. víta návrh Komisie uvedený v Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (KOM(2006)0744), aby sa digitálne súbory zahrnuli do pôsobnosti Smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebiteľského tovaru a súvisiacich zárukách[7];
38. je presvedčený, že uplatňovanie ustanovenia o neprimeraných podmienkach v zmluvách by sa malo posilniť v oblasti licenčných zmlúv s koncovými užívateľmi a malo by zahŕňať tzv. technické zmluvné podmienky;
39. vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie uplatňovania pravidiel upravujúcich zmluvy uzatvárané na diaľku na zmluvy uzavreté medzi spotrebiteľom a profesionálnym obchodníkom pri on-line aukčných obchodoch a zmluvy o turistických službách (letenky, ubytovanie v hoteli, prenájom vozidiel, služby v oblasti voľného času atď.) objednávaných individuálne cez internet;
40. vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a zjednotila požiadavky na povinné informácie poskytované predajcom kupujúcemu pri elektronickom obchode a aby v rámci týchto informácií stanovila priority v oblasti podstatných povinných informácií;
41. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť dodávateľských reťazcov v digitálnom prostredí tak, aby spotrebiteľ vždy poznal totožnosť dodávateľa a vedel, či ide o sprostredkovateľa alebo koncového poskytovateľa;
42. je presvedčený, že je neprípustné, aby bol spotrebiteľ presmerovaný z internetovej stránky predajcu na inú internetovú stránku bez výrazného upozornenia, keďže potom je spotrebiteľovi zastieraná pravá identita skutočného dodávateľa tovaru, služieb či obsahu;
43. vyzýva Komisiu, aby zvýšila ochranu spotrebiteľa pre prípad, keď spotrebiteľ preberá všetky zmluvné riziká, napr. pri platbe vopred, najmä pri elektronických zmluvách;
44. vyzýva Komisiu, aby rýchlejšie zvážila kroky týkajúce sa podávania kolektívnych žalôb pre cezhraničné spory medzi podnikmi a spotrebiteľmi v digitálnom prostredí;
45. pripomína pozitívne skúsenosti so sieťou SOLVIT a sieťou európskych spotrebiteľských centier, žiada o zriadenie európskeho informačného systému pre spotrebiteľov v digitálnom prostredí, ktoré poskytne všetkým európskym spotrebiteľom vyčerpávajúce poradenstvo a informácie o právach a povinnostiach spotrebiteľov a podnikov v digitálnom prostredí, praktickú orientáciu v oblasti možností alternatívneho riešenia sporov, a to na všeobecnej úrovni, a ak je to relevantné, aj v jednotlivých prípadoch;
46. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnú ochranu spotrebiteľov proti útokom na ich bezpečnosť a súkromie v digitálnom prostredí, tak prostredníctvom regulačných, ako aj technických opatrení;
47. vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala trendy ochrany spotrebiteľa pri elektronickom obchode prostredníctvom mobilných telefónov vrátane dôrazu na úroveň ochrany mladých spotrebiteľov;
48. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na plnení cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí v rámci celého vnútorného trhu EÚ;
49. vyzýva Komisiu, aby v pravidelných intervaloch (najlepšie každoročne), informovala Parlament o pokroku v oblasti ochrany spotrebiteľa v digitálnom prostredí (vrátane konkrétnych krokov na realizáciu tohto uznesenia);
o
o o
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] http://ec.europa.eu/consumers/cons_int/safe_shop/acquis/comp_analysis_en.pdf
- [2] Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0352.
- [4] Pozri pracovný dokument skupiny Komisie pod názvom Dôvera spotrebiteľov v elektronický obchod: Ponaučenia z iniciatívy eConfidence.
- [5] Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.
- [6] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
- [7] Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Správa o dôvere spotrebiteľa v digitálnom prostredí sa zaoberá veľmi širokou problematikou dôvery pri využívaní informačných a komunikačných technológií na elektronické obchodovanie, informačné služby, digitálnu komunikáciu a zábavu, t. j. správa sa týka každodenného života väčšiny európskych spotrebiteľov a podnikateľov v 21. storočí. Nové technológie poskytujú spotrebiteľom a podnikateľom veľké možnosti na plné využitie výhod vnútorného trhu. Užívatelia v informačnej spoločnosti však niekedy musia čeliť množstvu prekážok, ktoré komplikujú využitie on-line prostredia viac, ako keby rovnakú činnosť (napr. obchodnú transakciu) vykonávali v tradičnom off-line prostredí. Únia sa musí aktívne a systematicky snažiť tieto prekážky odstraňovať a nachádzať optimálnu rovnováhu medzi právnou ochranou spotrebiteľov a podnikateľov (s dôrazom na špecifiká malých a stredných podnikov). Vzhľadom na pripravovanú revíziu acquis na ochranu spotrebiteľa, elektronického obchodu, zmluvného práva a na ochranu duševného vlastníctva prichádza táto správa v pravý čas ako politický apel Parlamentu na Komisiu a členské štáty. Parlament sa aj s ohľadom na verejné vypočutie o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí, ktoré sa konalo 24. 1. 2007, domnieva, že Európa je v kritickej fáze rozhodujúcej o tom, či EÚ premení vnútorný trh v globalizovanom a takmer bezhraničnom digitálnom prostredí na komparatívnu výhodu voči ostatným svetovým konkurentom, alebo či bude vnútorný trh a v súčasnosti 27 izolovaných národných trhov v digitálnom prostredí predstavovať pre EÚ skôr brzdu plného rozvoja informačnej spoločnosti a lisabonskej stratégie.
Potrebnosť správy o dôvere spotrebiteľa v digitálnom prostredí dokazujú aj údaje mnohých štatistík.
Podľa prieskumu Eurobarometra 33 % spotrebiteľov uviedlo, že podniky odmietli predať alebo dodať tovar alebo poskytnúť služby, lebo spotrebiteľ nemal bydlisko v ich krajine. Hoci 48 % maloobchodníkov z EÚ je pripravených cezhranične predávať, len 29 % spoločností naozaj uskutočňuje cezhraničný predaj aspoň do jednej ďalšej krajiny EÚ, a podobne 18 % európskych maloobchodníkov sa domnieva, že sú pripravení cezhranične obchodovať s najmenej desiatimi členskými štátmi, ale iba 5 % spoločností tak v súčasnosti robí. Podľa prieskumu 57 % maloobchodníkov v EÚ predáva cez internet. Ako najväčšie prekážky cezhraničného obchodovania boli uvedené neistota v súvislosti s transakciou (61 % odpovedí), rozdielne účtovné pravidlá (58 %), komplikovanosť riešenia sťažností a sporov (57 %), odlišné národné právne predpisy regulujúce ochranu spotrebiteľov (55 %), ťažkosti pri zabezpečovaní popredajných služieb (55 %), nadbytočné náklady vyplývajúce z cezhraničnej dodávky (51 %) a náklady na preklady (43 %). Polovica maloobchodníkov sa domnieva, že ak by platila rovnaká právna úprava regulujúca transakcie so spotrebiteľmi v celej EÚ, ich cezhraničný predaj by sa zvýšil. V neposlednom rade, 62 % maloobchodníkov v EÚ nevie, kde získať informácie o právnej úprave ochrany spotrebiteľov, ktorá je platná v inom členskom štáte.
Z prieskumov Eurobarometra ďalej vyplýva, že len 6 % spotrebiteľov z EÚ nakupovalo od dodávateľa v inom členskom štáte prostredníctvom internetu. Jednou z príčin je nedôvera až 45 % spotrebiteľov v internetové nákupy od podnikov so sídlom v zahraničí (v jednom členskom štáte to bolo dokonca 73 %). Vo všeobecnosti 56 % spotrebiteľov zastávalo názor, že ak kupujú tovar a služby od podnikov v iných členských štátoch, je väčšia pravdepodobnosť, že podniky nebudú dodržiavať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. 71 % spotrebiteľov sa domnieva, že pri nákupe od podnikov v inom členskom štáte sa ťažšie riešia problémy, ako sú sťažnosti, vrátenie tovaru, zľavy, záruky atď. 65 % spotrebiteľov považovalo vrátenie výrobku kúpeného na diaľku v lehote na zváženie za problematickejšie, ak bol tento výrobok kúpený od dodávateľa v inom členskom štáte. Štúdie ukazujú, že jedným z dôvodov, prečo sa spotrebitelia zdráhajú cezhranične nakupovať je ich neistota, či budú mať pri cezhraničnom nákupe zabezpečenú tú istú úroveň ochrany spotrebiteľa, na akú sú zvyknutí doma.
Všeobecne možno povedať, že dôvera európskych spotrebiteľov a podnikateľov v digitálne prostredie je nízka a v niektorých aspektoch elektronického obchodu Európa zaostáva za USA aj Áziou. To sa však týka aj ďalších foriem obchodovania na diaľku (napr. prostredníctvom mobilných telefónov). Rozdrobenosť elektronického trhu v rámci EÚ v niektorých oblastiach poskytovania tovaru, služieb alebo obsahu ohrozuje jednotné ciele vnútorného trhu, spôsobuje sklamanie dôvery spotrebiteľov a dokonca ohrozuje práva a slobody stanovené v acquis communautaire. S prihliadnutím na vysokú mieru nedôvery európskych spotrebiteľov v digitálne prostredie a mnohé faktory, ktoré obmedzujú cezhraničný elektronický obchod, je zarážajúce, že EÚ nemá v súčasnosti vlastnú stratégiu, ktorá by situáciu pomohla riešiť. Bohužiaľ, európski spotrebitelia a podnikatelia často nemajú nadštandardné istoty a ochranu pri cezhraničných elektronických obchodoch v rámci EÚ aj v porovnaní s tým, keď rovnakú transakciu uskutočňujú so subjektmi mimo EÚ. Hoci je nutné oceniť prínos právnych predpisov EÚ pre celosvetový vývoj právnej úpravy elektronického obchodovania, zároveň treba priznať, že súčasné európske právne predpisy dostatočne neupravujú najnovšie trendy v digitálnom prostredí a v niektorých oblastiach sú dokonca skôr príťažou, napr. bežne sa na jedinú elektronickú transakciu vzťahuje viacero právnych predpisov s odlišnými požiadavkami, čo ani podnikateľom, ani spotrebiteľom neposkytuje jednoznačné a ľahko vymáhateľné pravidlá.
Spravodajkyňa sa domnieva, že dôležitým krokom na zlepšenie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí je prijatie stratégie obsahujúcej najmä tieto podmienky:
— vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia pre cezhraničný elektronický obchod,
— vytváranie európskych noriem zvyšujúcich kultúru elektronického obchodovania,
— objasnenie práv a povinností spotrebiteľov a podnikateľov v digitálnom prostredí,
— zastavenie rozdrobovania vnútorného trhu v digitálnom prostredí,
— posilnenie právnej ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí a zlepšenie jej vymáhateľnosti.
V priamej súvislosti s tým sa spravodajkyňa domnieva, že je vhodné pokračovať v už rozpracovaných aktivitách, a preto by Komisia mala obnoviť a vo vyššie uvedených smeroch modernizovať svoju predchádzajúcu iniciatívu eConfidence (dokument útvarov Komisie).
V súlade so svojimi vyššie uvedenými uzneseniami zastáva Európsky parlament aj teraz názor, že súčasná definícia spotrebiteľa je príliš úzka vzhľadom na rozvíjajúce sa potreby informačnej spoločnosti, ktorá navyše stavia malé podniky (s jednou osobou) pri cezhraničnom obchode do rovnakej pozície ako spotrebiteľov, ale bez porovnateľnej ochrany (záručné lehoty, právo na odstúpenie atď.)
Digitálne prostredie prekračuje hranice štátov a kontinentov, a preto je veľmi dôležité zlepšovať aj úroveň ochrany európskych spotrebiteľov pri ich elektronických nákupoch v tretích krajinách. Spravodajkyňa preto zastáva názor, že je nutné prioritne dohodnúť uzavretie dohôd o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa s krajinami mimo EÚ (najmä so štátmi združenými v OECD a krajinami, ktoré sa nachádzajú blízko Európy).
Spomenutá výzva na prácu na novej a z hľadiska obsahu výrazne širšej iniciatíve eConfidence týkajúcej sa zvyšovania dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí umožňuje zapojiť množstvo nástrojov (najmä neprávnych – napr. financovanie cielených vzdelávacích a informačných kampaní spotrebiteľských organizácií), ako aj väčšiu koordináciu jednotlivých aktivít Komisie a členských štátov (napr. posilnenie právomocí Európskych spotrebiteľských centier na ich účinné nasadenie aj v digitálnom prostredí, vytvorenie celoeurópskeho fóra odborníkov na výmenu osvedčených národných postupov). Dôraz však treba klásť na to, aby sa budúce kroky v tomto dynamickom odvetví konzultovali so zainteresovanými stranami (zástupcami priemyslu, spotrebiteľskými organizáciami apod.) a aby sa podporovali aj tzv. nástroje soft law (napr. samoregulačné kódexy alebo navrhnutie noriem zo strany Komisie pre vyššiu úroveň kultúry elektronického obchodovania v EÚ). Keďže štúdie a štatistiky ukazujú, že podvodné aktivity na internete (napr. phishing) sú v súčasnosti najväčšou hrozbou (väčšou ako nevyžiadané obchodné oznámenia – spam), mal by sa vytvoriť európsky systém včasného varovania (vrátane databázy) pred podvodnými aktivitami v digitálnom prostredí. K vyššej dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí prispeje aj rýchle a správne riešenie reklamácií, sťažností a sporov, čo môžu najlepšie zabezpečiť on-line systémy alternatívneho riešenia sporov. Komisia by tiež mala zabezpečiť, aby sa nová iniciatíva eConfidence neobmedzovala len na ochranu spotrebiteľov, ale aby zároveň stanovila koordinovaný postup pre celú šírku problematiky digitálneho prostredia (vrátane analýzy netrhových faktorov). Keďže väčšina spotrebiteľov a podnikateľov nepatrí medzi právnych a technických odborníkov, je nutné, aby Komisia podporovala vznik štandardizovaných zmlúv pre elektronický obchod, ktoré by zaručovali vyvážený prístup k obom stranám.
Vzhľadom na to, že neexistuje žiadna špecializovaná značka dôvery (trustmark) pre cezhraničné elektronické obchodné transakcie, spravodajkyňa odporúča zaviesť systém Európskej značky dôvery (čo by si, samozrejme, vyžadovalo splnenie množstva podmienok vrátane znášania nákladov len v prípade sporu (t. j. získanie a prevádzkovanie Európskej značky dôvery zadarmo)). Cieľom nielen Európskej značky dôvery je vytvorenie kritického množstva spokojných zákazníkov potrebných na fungovanie cezhraničného elektronického obchodu.
Ďalším významným nástrojom na zvýšenie dôvery spotrebiteľov v digitálnom prostredí bude podľa spravodajkyne formulovanie Európskej charty užívateľských práv v informačnej spoločnosti, ktorá objasní nielen súčasné práva a povinnosti aktérov informačnej spoločnosti vrátane spotrebiteľov, ale predstaví aj nové európske práva a povinnosti (napr. práva užívateľov týkajúce sa digitálneho obsahu, t. j. objasnenie užívateľských práv pri využívaní duševného vlastníctva, užívateľské práva zaručujúce základné štandardy interoperability a práva obzvlášť zraniteľných užívateľov, t. j. zlepšenie prístupnosti internetových stránok pre osoby s postihnutím).
Spravodajkyňa upozornila na čoraz väčšie rozdrobovanie vnútorného trhu v digitálnom prostredí (t. j. odopretie prístupu k tovaru, službám alebo obsahu poskytovanému cezhranične), ktoré významne postihuje spotrebiteľov najmä z nových a malých členských štátov len na základe ich občianstva, miesta pobytu alebo vlastníctva platobnej karty pochádzajúcej z určitého členského štátu. Takémuto konaniu je podľa názoru spravodajkyne nutné účinne čeliť.
Jednoznačnejšie a transparentnejšie acquis communautaire v oblasti ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí, najmä ak sa bude orientovať na horizontálne právne nástroje a revíziu spotrebiteľského zmluvného práva, môže prispieť k väčšej dôvere spotrebiteľov. Súčasné medzery v spotrebiteľskom acquis je podľa spravodajkyne nutné riešiť prinajmenšom v týchto oblastiach: na licenčné zmluvy s koncovými užívateľmi a tzv. technické zmluvné podmienky by sa mali vzťahovať predpisy o neprimeraných podmienkach v zmluvách; zmluvy uzavreté medzi spotrebiteľom a profesionálnym obchodníkom pri on-line aukčných obchodoch a zmluvy o turistických službách (letenky, ubytovanie v hoteli, prenájom vozidla, služby v oblasti voľného času atď.) objednávaných individuálne cez internet by mali podliehať pravidlám upravujúcim zmluvy uzatvárané na diaľku; informácie, ktoré musí predajca povinne poskytnúť kupujúcemu pri elektronickom obchode, by mali byť zjednodušené a zjednotené; transparentnosť dodávateľského reťazca v digitálnom prostredí zo strany predávajúcich by sa mala zvýšiť tak, aby sa spotrebiteľ dozvedel skutočnú totožnosť dodávateľa (vrátane toho, či ide o sprostredkovateľa alebo koncového poskytovateľa); vytvorenie účinného nástroja na ochranu spotrebiteľa pre prípad, keď spotrebiteľ preberá všetky zmluvné riziká (predovšetkým finančné, napr. pri povinnosti platiť vopred), najmä pri cezhraničnom elektronickom obchode.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (20.3.2007)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Dôvera spotrebiteľov v digitálne prostredie
(2006/2048(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Hammerstein Mintz
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktoré prijme, tieto návrhy:
1. domnieva sa, že digitálne technológie sú súčasťou každodenného života, informačné a komunikačné technológie zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní platforiem, zariadení, softvéru, informačných služieb, komunikácie, zábavy a kultúrnych tovarov, deliaca čiara medzi tovarom a službami prestáva byť zreteľná, rôzne formy informačných a komunikačných technológií sa k sebe približujú, spôsoby nákupu sa rozširujú a spotrebitelia čoraz častejšie tvoria obsah alebo pridanú hodnotu pre produkty; všíma si, že v tejto novej zložitej štruktúre je čoraz ťažšie určiť, kto poskytuje konkrétnu časť služby a pochopiť vplyv určitých technológií a nových modelov podnikania;
2. zdôrazňuje, že k spotrebiteľom patria nielen jednotlivci, ale aj malé a stredné podniky; poznamenáva, že technické problémy obchodovania prostredníctvom internetových platforiem, nejasný pôvod tovaru a nezákonné správanie niektorých aktérov môžu do určitej miery prispieť k vzniku nedôvery; z tohto hľadiska sa domnieva, že treba propagovať dôveru a spoľahlivosť a znovu ubezpečiť spotrebiteľov, že je možné bezpečné uzavretie transakcií transparentným a poctivým spôsobom;
3. zastáva názor, že rastie význam spotrebiteľských záujmov v súvislosti s právami na duševné vlastníctvo, zatiaľ čo práva spotrebiteľov na využívanie digitálnych diel zostávajú nejasné a súčasné trendy v oblasti duševného vlastníctva, správy digitálnych práv a technologických ochranných opatrení neprihliadajú v dostatočnej miere k právam spotrebiteľov;
4. víta iniciatívy na podporu dôvery a dôveryhodnosti elektronického obchodu a upozorňuje na už existujúce a úspešné značky kvality (napr. Euro-Label); konštatuje však, že práve v nových členských štátoch chýbajú často finančné prostriedky na zriadenie týchto systémov; značky kvality sú najmä pre malé podniky dôležitou možnosťou na získanie dôvery a na vyrovnanie nevýhody z dôvodu menšej reklamnej prítomnosti v porovnaní s on-line platformami a internetovými obchodmi;
5. poznamenáva, že interoperabilita predstavuje životne dôležitý hospodársky činiteľ: normy by mali zabezpečiť interoperabilitu a prispieť k tomu, aby sa predišlo fragmentácii trhu; poznamenáva tiež, že voľne dostupný softvér (open source) predstavuje hlavný prvok na podporu interoperability, ktorý prispieva k bezpečnosti, pretože neobsahuje patentované či šifrované kódy a algoritmy, a tým umožňuje kontrolu ich spoľahlivosti a technicky nadaným jednotlivcom poskytuje príležitosť zapojiť sa do vývoja softvéru a technológie;
6. zdôrazňuje, že trh s digitálnym tvorivým obsahom sa stále nachádza v ranej etape rozvoja a že dôležitú úlohu by mali zohrať vlastné pravidlá správania sa.
POSTUP
Názov |
Dôvera spotrebiteľov v digitálne prostredie |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
IMCO |
||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ITRE |
||||||
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
David Hammerstein Mintz |
||||||
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
25.9.2006 |
30.1.2007 |
|
|
|
||
Dátum prijatia |
20.3.2007 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 19 0 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Renato Brunetta, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Giles Chichester, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Herbert Reul, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Radu Ţîrle, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Pilar Ayuso, Danutė Budreikaitė, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Edit Herczog, Esko Seppänen, Dirk Sterckx, Hannes Swoboda |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
Názov |
Dôvera spotrebiteľov v digitálnom prostredí |
|||||||||||
Číslo postupu |
||||||||||||
Gestorský výbor |
IMCO |
|||||||||||
Výbor požiadaný o stanovisko |
ITRE |
|
|
|
|
|||||||
Spravodajca |
Zuzana Roithová |
|
||||||||||
Prerokovanie vo výbore |
19.4.2006 |
11.7.2006 |
10.10.2006 |
24.1.2007 |
21.3.2007 |
|||||||
|
7.5.2007 |
|
|
|
|
|||||||
Dátum prijatia |
8.5.2007 |
|||||||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
41 0 0 |
||||||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Charlotte Cederschiöld, Corina Creţu, Mia De Vits, Rosa Díez González, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Pierre Jonckheer, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Arlene McCarthy, Bill Newton Dunn, Zita Pleštinská, Guido Podestà, Zuzana Roithová, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Alexander Stubb, Eva-Britt Svensson, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
|||||||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Wolfgang Bulfon, Jean-Claude Fruteau, Joel Hasse Ferreira, Konstantinos Hatzidakis, Filip Kaczmarek, Othmar Karas, Manuel Medina Ortega, Pier Antonio Panzeri, Olle Schmidt, Søren Bo Søndergaard, Marc Tarabella, Anja Weisgerber |
|||||||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philip Bushill-Matthews, Sophia in 't Veld, Horia-Victor Toma, Anne Van Lancker |
|||||||||||
Dátum predloženia |
16.5.2007 |
|||||||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||