SPRÁVA o kriminalite mladistvých, úlohe žien a rodiny a spoločnosti

7. 6. 2007 - (2007/2011(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Katerina Batzeli

Postup : 2007/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0212/2007

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kriminalite mladistvých, úlohe žien a rodiny a spoločnosti

(2007/2011(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a najmä na jeho články 37 a 40,

–   so zreteľom na minimálne štandardné pravidlá OSN pre výkon spravodlivosti voči mladistvým alebo Pekinské pravidlá z roku 1985 prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 40/33 z 29. novembra 1985,

–   so zreteľom na smernice OSN pre prevenciu kriminality mladistvých alebo Rijádske smernice z roku 1990 prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č.45/112 zo 14. decembra 1990,

–   so zreteľom na pravidlá OSN na ochranu mladistvých zbavených slobody schválené rezolúciou Valného zhromaždenia č. 45/113 zo 14. decembra 1990,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o výkone práv detí z 25. januára 1996 a najmä na jeho články 1 a 3 až 9,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o nových spôsoboch riešenia kriminality mladistvých a výkone spravodlivosti voči mladistvým (Rec(2003) 20) z 24. septembra 2003,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže (Rec(87) 20) zo 17. septembra 1987,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o sociálnych reakciách na kriminalitu mládeže v rodinách prisťahovalcov (Rec(88) 6) z 18. apríla 1988,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a konkrétne na článok 6 a ustanovenia hlavy VI o spolupráci polície a súdnictva v kriminálnych záležitostiach,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä hlavu XI o sociálnej politike, vzdelávaní, odbornom výcviku a mládeži a najmä na jej článok 137,

–   so zreteľom na rámcový program, ktorý sa týka policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (AGIS) a ktorý sa skončil 31. decembra 2006, a nariadenie Rady č 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva[1],

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 30. novembra 2006 o návrhu rozhodnutia Rady, ktoré povoľuje Agentúre Európskej únie pre základné práva vykonávať činnosti v oblastiach uvedených v hlave VI zmluvy o Európskej únii[2],

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady prijatú 5. marca 2007 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady zriadiť na obdobie rokov 2007 – 2013 osobitný program na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a na ochranu obetí a ohrozených skupín (program DAPHNE III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa[3] (KOM(2006)0367),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 1992 o Európskej charte práv dieťaťa a najmä na jeho odseky 8.22 a 8.23,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/427/JAI z 28. mája 2001 o zriadení Európskej siete na prevenciu kriminality[4],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. marca 2006: Prevencia kriminality mladistvých, spôsoby riešenia kriminality mladistvých a úloha justície mladistvých v Európskej únii[5],

–   so zreteľom na závery konferencie konanej v Glasgowe 5. – 7. septembra 2005 v rámci predsedníctva Rady Spojeným kráľovstvom na tému Mladí ľudia a kriminalita: európska perspektíva,

–   so zreteľom na najnovšie výročné správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0212/2007),

A. keďže kriminalita mladistvých je vo svojej podstate nebezpečnejšia než kriminalita dospelých, pretože postihuje mimoriadne zraniteľnú časť populácie v štádiu vytvárania jej osobnosti a veľmi skoro vystavuje mladistvých riziku sociálneho vylúčenia a stigmatizácie,

B.  keďže vnútroštátne, európske a medzinárodné štúdie ukazujú, že kriminalita mladistvých v posledných dvoch desaťročiach alarmujúco stúpla,

C. keďže je v súčasnosti kriminalita mladistvých znepokojujúcejšia svojou masovosťou, ktorá vyplýva zo znižovania veku nástupu kriminálneho spôsobu správania a zvyšovania počtu deliktov spáchaných deťmi mladšími než 13 rokov a vzhľadom na to, že ich činy sú čoraz krutejšie,

D. keďže súčasný spôsob zberu a prezentácie štatistických údajov týkajúcich sa kriminality mladistvých nezodpovedá reálnym potrebám ani súčasným podmienkam, čo len zvyšuje naliehavosť potreby disponovať dôveryhodnými národnými štatistikami,

E.  keďže je ťažké kategorizovať v absolútnych hodnotách príčiny, ktoré mladistvého vedú k tomu, že sa začne správať kriminálnym spôsobom, keďže cesta, ktorá ho vedie k sociálne deviačnému a napokon kriminálnemu správaniu sa v každom jednotlivom prípade vysvetľuje individuálnymi a špecifickými okolnosťami, ktoré zodpovedajú tomu, čo prežil, a základným pólom, okolo ktorých sa vyvíja každé dieťa a každý dospievajúci jedinec, teda rodine, škole, prostrediu priateľov, ako aj, vo všeobecnejšej rovine, sociálno-ekonomickému prostrediu, v ktorom žije,

F.  keďže hlavnými faktormi, ktoré prispievajú ku kriminalite mladistvých, sú nedostatočná organizácia, chýbajúca komunikácia a vhodné vzory v rodine, čo je často spôsobené neprítomnosťou rodičov, psychopatologické problémy spojené s fyzickým a sexuálnym zneužívaním rodinnými príslušníkmi, zlyhanie vzdelávacích systémov v oblasti odovzdávania spoločenských hodnôt, chudoba, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a rasizmus; keďže ďalšími dôležitými faktormi sú silné tendencie kopírovať, ktoré mladí ľudia rozvíjajú v snahe formovať svoju osobnosť, osobnostné poruchy spojené s konzumáciou alkoholu a drog a zobrazovanie zbytočného, nadmerného a neoprávneného násilia v masmédiách, na niektorých internetových stránkach a vo videohrách,

G. keďže deviačné správanie mládeže nevychádza systematicky z rodinného kontextu,

H. keďže zvýšenie konzumácie marihuany a iných drog a/alebo alkoholu dospievajúcimi jednotlivcami sa má uviesť do vzájomného vzťahu s rastom kriminality mládeže,

I.   keďže prisťahovalci, a predovšetkým mladiství prisťahovalci, sú omnoho viac vystavení sociálnej kontrole, čo by mohlo vyvolať dojem, že problémy kriminality mládeže sa prioritne týkajú prostredí prisťahovalcov, a nie celej spoločnosti, čo je nielen chybný, ale aj spoločensky nebezpečný prístup,

J.   keďže dve „aktuálne“ formy kriminality mládeže spočívajú vo vytváraní tzv. gangov mladých a v opätovnej eskalácii násilia v školách, čo sú fenomény, ktoré majú v niektorých členských štátoch mimoriadny rozsah a ktorých štúdium a prípadná náprava sa ukazujú byť veľmi zložité,

K. keďže rozsah fenoménov ako gangy mladých viedol niektoré členské štáty k posilneniu prísnosti trestného práva pre mladistvých a k návratu k tradičným trestom väznenia vo väzniciach,

L.  keďže v niektorých členských štátoch sa predmestia a dokonca i školské dvory, a to aj v tzv. lepších štvrtiach, stali zónami bezprávia (predaj drog, násilie, a to občas s použitím bodných a sečných zbraní, rôzne gangy, rozvoj hazardných hier, a napríklad tzv. fenomén happy slapping, teda publikovanie fotografií násilných scén snímaných mobilným telefónom na internete),

M. keďže v posledných rokoch sa uskutočnila postupná revízia vnútroštátneho trestného práva vo vzťahu k mladistvým, ktorá by sa mala zamerať na opatrenia prevýchovy, na rehabilitáciu a terapiu, a nielen na väzbu, ktorá, ak je nevyhnutná, by mala byť až poslednou možnosťou; je však vhodné zdôrazniť, že zavedeniu týchto nových opatrení často bráni chýbajúca moderná a prispôsobená materiálna a technická infraštruktúra, ako aj odborne zaškolený personál, čo je spôsobené obmedzenou sociálnou účasťou a nedostatočným financovaním,

N. keďže národné právne úpravy majú sklon trestať isté skutky a postoje mladistvých, pričom v prípade dospelých tieto skutky a postoje nie sú považované za trestné, čo ešte viac posilňuje trestnú a sociálnu kontrolu voči mladistvým, ale vedie tiež k nevhodnému trestaniu chudoby, sociálnemu vylúčeniu a ťažkostiam pri začleňovaní mladých do spoločnosti,

O. keďže lavína obrazov so scénami extrémneho násilia a pornografického materiálu, ktoré šíria komunikačné a audiovizuálne prostriedky ako hry, televízia a internet, ako aj zneužívanie obrazov mladistvých páchateľov alebo obetí médiami, je často na hrane porušenia základných práv dieťaťa a prispieva k banalizovaniu násilia,

P.  keďže v rámci Európskej siete na prevenciu kriminality (REPC) vytvorenej v roku 2001 bola zriadená osobitná pracovná skupina pre kriminalitu mladistvých, ktorá rozpracovala podrobnú porovnávaciu štúdiu v 27 členských štátoch ako základ pre ďalší vývoj politiky Európskej únie v tejto oblasti,

1.  zdôrazňuje, že skutočne bojovať proti kriminalite mladistvých sa dá

len prijatím integrovanej stratégie na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktorá skĺbi tri riadiace zásady: prevenciu, sociálne začlenenie všetkých mladých ľudí a legislatívne riadiace opatrenia;

Politiky na vnútroštátnej úrovni

2.   zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby do plánovania a realizácie integrovanej vnútroštátnej stratégie boli priamo zapojené všetky zúčastnené strany spoločnosti, a to štát ako ústredná riadiaca zložka, regionálne a miestne orgány, školské orgány, rodiny, MVO a najmä MVO zamerané na mladých ľudí, občianska spoločnosť a každý jednotlivec; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť primerané finančné zdroje na realizáciu účinných opatrení na boj proti kriminalite mladistvých;

3.   zdôrazňuje, že ak sa má zásadne čeliť kriminalite mladistvých, je nevyhnutné zaviesť integrovanú a účinnú politiku v oblasti školstva, v sociálnej oblasti, v rodine a vo vzdelávaní, ktorá prispeje šíreniu sociálnych a občianskych hodnôt a k ranej socializácii mladých ľudí; považuje okrem toho za dôležité definovať politiku založenú na lepšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom znížiť sociálnu nerovnosť a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe s osobitnou pozornosťou venovanou najmä chudobe detí;

4.   domnieva sa, že prevencia v oblasti kriminality mládeže sa musí plánovať v troch základných rovinách, a to: v rovine primárnej prevencie, ktorá sa týka všetkých občanov, v rovine sekundárnej prevencie, ktorá je určená príležitostným alebo potenciálnym mladistvým páchateľom, a v rovine terciárnej prevencie zameranej na mladistvých, ktorí sa trvalo správajú kriminálnym spôsobom, a ktorá sa snaží zastaviť tento ich spôsob správania;

5.   domnieva sa, že je potrebné stanoviť sériu obmedzení a konkrétnych opatrení, ktoré rodiny, vychovávatelia a spoločnosť musia mladým ľuďom odovzdať už v najranejšom veku;

6.   domnieva sa, že prevencia kriminality mládeže kladie nároky aj na verejnú politiku v iných oblastiach vrátane oblastí ubytovania, zamestnanosti, odbornej prípravy, záujmov a sociálnych kontaktov mládeže;

7.   pripomína, že rodiny aj školy a spoločnosť ako taká musia spolupracovať v boji proti tomuto rastúcemu fenoménu násilia mladých;

8.   upozorňuje členské štáty na osobitnú úlohu, ktorú vo všetkých etapách boja proti kriminalite mládeže zohráva rodina a žiada ich, aby pripravili primeranú podporu pre rodičov;

9.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej národnej politike počítali s ustanovením rodičovskej dovolenky v trvaní jedného roku, ktorá umožní rodinám, ktoré o to majú záujem, takto uprednostniť ranú výchovu svojho dieťaťa, ktorá má mimoriadny význam v jeho citovom vývoji;

10. vyzýva členské štáty, aby osobitne podporovali rodiny, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym problémom; zdôrazňuje, že prijatie opatrení na pokrytie základných potrieb v oblasti bývania a stravovania, zaručený prístup pre všetkých členov rodiny k základnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, začínajúc deťmi, ako aj kroky smerujúce k spravodlivému prístupu členov týchto rodín na pracovný trh a k spoločenskému, hospodárskemu a politickému životu, prispejú k zabezpečeniu zdravého a správneho rodinného prostredia pre rozvoj a prvotnú socializáciu detí;

11. vyzýva členské štáty, aby dali k dispozícii prostriedky potrebné na rozšírenie služby účinnej pomoci v oblasti sociálneho a psychologického poradenstva vrátane kontaktných miest pre problémové rodiny, ktorých sa kriminalita mládeže týka;

12. zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú zohráva škola a školské spoločenstvo pri vytváraní osobnosti detí a dospievajúcich; zdôrazňuje, že dve základné charakteristiky školy dnešných dní môžu vzhľadom na chýbajúce štruktúry školského systému umožňujúce zasiahnuť, podporiť a priblížiť sa žiakom viesť k fenoménom školského násilia a k zavedeniu nepriateľského prostredia medzi agresívnymi žiakmi, ktorí sa stavajú do úlohy kata, a žiakmi, ktorí sú ich obeťami, konkrétne kultúrna rozmanitosť a zdôrazňovanie rozdielov sociálnych tried;

13. vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby pre školské orgány sformulovali usmernenia pre moderný postup riešenia konfliktov v školskom prostredí prostredníctvom sprostredkovateľov, ku ktorým budú patriť žiaci, rodičia, učitelia a príslušné odbory miestnych orgánov;

14. domnieva sa, že je úplne nevyhnutné ponúknuť učiteľom primeranú odbornú prípravu, aby boli schopní zvládnuť heterogénny charakter tried, vyučovať spôsobom, ktorý nebude moralizujúci, ale preventívny a založený na solidarite, a predchádzať stigmatizácii a marginalizácii mladistvých páchateľov a ich spolužiakov, ktorí sú obeťami;

15. okrem toho žiada členské štáty, aby do svojej politiky v školskej oblasti začlenili zavedenie psychologickej podpory a poradenstva osobitne určených pre deti, ktoré čelia problémom so socializáciou, možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v každom školskom zariadení, určenie sociálneho pracovníka, ktorý sa v každom konkrétnom prípade bude venovať obmedzenému počtu školských zariadení, sociológa – kriminológa, detského psychiatra a odborníka v oblasti detskej kriminality, prísnu kontrolu v oblasti konzumácie alkoholu a užívania omamných látok žiakmi, boj proti diskriminácii v každom smere voči členom školskej obce, určenie sprostredkovateľa Spoločenstva, ktorý bude prostredníkom medzi školou a Spoločenstvom, ako aj spoluprácu medzi rôznymi školskými komunitami v oblasti vypracovania a realizácie programov na boj proti násiliu;

16. žiada členské štáty a príslušné regulačné úrady na národnej úrovni, aby prísne dbali o absolútne dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov, v oblasti označovania obsahu televíznych programov, ktoré môžu obsahovať mimoriadne násilné scény alebo scény nevhodné pre mladistvých; okrem toho žiada členské štáty, aby spolu s orgánmi dozoru nad médiami prijali plán činností na ochranu práv dieťaťa, ako aj, a to predovšetkým, mladistvých páchateľov, prostredníctvom zákazu vysielania scén s extrémnym násilím počas istých hodín dňa a zákazu odhalenia identity mladistvých zapojených do kriminálnych činov;

17. odporúča členským štátom, aby posilnili úlohu a kvalitatívnu valorizáciu centier mládeže, ktoré sú pre mladých ľudí považované za priestor spoločenských stykov a zdôrazňuje, že začlenenie mladistvých páchateľov do týchto miest prispeje k ich socializácii a posilní ich pocit príslušnosti k zdravej vrstve spoločnosti;

18. zdôrazňuje, že médiá môžu zohrať významnú úlohu pri prevencii kriminality mládeže tým, že prijmú iniciatívy v oblasti informovania a upozorňovania verejnosti a tým, že budú vysielať kvalitné programy, ktoré zhodnotia celkový pozitívny príspevok mladých v spoločnosti a zároveň budú, naopak, kontrolovať vysielanie násilných, pornografických scén a scén s konzumáciou omamných látok, a to na základe dohôd, ktoré budú začlenené do plánu činností určeného na ochranu práv detí;

19. žiada členské štáty, aby upravili justičné a legislatívne opatrenia v oblasti kriminality mládeže v zmysle istej nekriminalizácie, netrestania skutkov mladistvých, dejudicializácie a deinštitucionalizácie; v tejto súvislosti odporúča minimalizovať opatrenia spojené s odňatím slobody a úplným či čiastočným uväznením príslušného mladistvého, a nahradiť ich alternatívnymi opatreniami pedagogického charakteru, ku ktorým by sa mohli národní sudcovia vo väčšej miere prikláňať: ponuka verejnoprospešných prác, rehabilitácia a kontakt s obeťami, kurzy odbornej prípravy a kurzy správania sa, kurzy osobitne určené pre narkomanov alebo alkoholikov;

20. vyzýva členské štáty, aby prijali nové inovačné opatrenia, ktoré by priniesli justičnú reakciu na tieto problémy: priama účasť rodičov a opatrovníkov mladistvých na trestnom konaní – od štádia podania obžaloby po uloženie nápravných opatrení – spojená s prevýchovou a intenzívnou psychologickou podporou, výber náhradnej rodiny poverenej v prípade potreby výchovou mladistvého a poradná a informačná podpora rodičov, učiteľov a žiakov v prípade násilného správania sa mladistvých v škole;

21. pripomína, že v oblasti kriminality mládeže musí byť priebeh súdneho konania a jeho dĺžka, výber opatrení, ktoré sa majú uložiť, ako aj ich neskorší výkon, vedené princípom vyššieho záujmu dieťaťa a rešpektovaním procesného práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uväznenie by malo prichádzať do úvahy len ako posledná možnosť a malo by sa realizovať v zariadeniach prispôsobených mladistvým páchateľom;

22. žiada členské štáty, aby v rámci integrovaného prístupu ku kriminalite mládeže vyčlenili osobitné a autonómne rozpočtové prostriedky s cieľom prijať preventívne opatrenia proti kriminalite mládeže, aby zvýšili výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na programy sociálneho a odborného začlenenia mladých a prostriedky zamerané na prehodnotenie a modernizáciu záchytných štruktúr pre mladistvých páchateľov na ústrednej i regionálnej úrovni, ako aj na špecializovanú odbornú prípravu a trvalú odbornú prípravu všetkých dotknutých odborníkov a zodpovedných osôb;

Smerom k európskej rámcovej stratégii

23. odporúča členským štátom, aby v spolupráci s Komisiou v súvislosti s kriminalitou mladistvých bez omeškania pristúpili k vypracovaniu a prijatiu určitých minimálnych noriem a riadiacich zásad spoločných pre všetky členské štáty a zameraných na štyri hlavné piliere: prevenciu, rehabilitáciu, integráciu a opätovné sociálne začlenenie a na súdne a mimosúdne opatrenia na základe medzinárodne prijatých zásad v rámci Pekingských pravidiel a Rijádskych smerníc, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ale aj iných medzinárodných dohovorov prijatých v tejto oblasti;

24. domnieva sa, že zatiaľ čo väzobný dohľad by mal byť posledným východiskom použitým len v prípade skutočnej nevyhnutnosti, cieľom spoločného európskeho prístupu by malo byť vymedzenie modelov mimosúdnych zásahov na riešenie a riadenie kriminality mladistvých;

25. domnieva sa, že integrácia a zapojenie mladých ľudí do všetkých otázok a rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, sú nevyhnutné, ak chceme vymedziť spoločné riešenia, ktoré by boli korunované úspechom; domnieva sa, že to je práve dôvod, prečo je pri výbere prísediacich tribunálov pre deti vhodné dbať o to, aby nemali len skúsenosti z oblasti výchovy mladých, ale aby absolvovali aj odbornú prípravu zameranú na zvyšovanie informovanosti o probléme násilia a mladých ľudí;

26. vyzýva Komisiu, aby pre všetky členské štáty stanovila osobitné kritériá na zber národných štatistík, aby boli porovnateľné a použiteľné počas procesu plánovania opatrení na európskej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sa poskytnutím informácií získaných od všetkých kompetentných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, združení, MVO a iných organizácií občianskej spoločnosti pracujúcich v tejto oblasti aktívne podieľali na úlohe Komisie;

27. vyzýva Komisiu a národné a miestne orgány členských štátov, aby sa inšpirovali osvedčenými postupmi z krajín Únie aktivizujúcimi celú spoločnosť, ku ktorým patria kladné opatrenia a intervencie zo strany rodičovských združení v školách a susedské iniciatívy, aby čerpali zo skúseností členských štátov v oblasti dohôd o spolupráci medzi policajnými orgánmi, vzdelávacími inštitúciami, miestnymi orgánmi, mládežníckymi organizáciami a spoločenskými inštitúciami na miestnej úrovni pri dodržaní pravidla utajenia, ako aj vnútroštátne stratégie a programy pre mládež; vyzýva členské štáty, aby sa medzi sebou inšpirovali vlastnými osvedčenými postupmi v oblasti boja proti znepokojujúcemu vývoju spotreby drog mladistvými a s ním spojenej kriminality, a osvedčenými riešeniami pre prípady problémovej spotreby, predovšetkým v oblasti liečiv;

28. teší sa z národných iniciatív zahŕňajúcich pozitívne integračné aktivity, napríklad tzv. mimoškolských animátorov, ktorí už fungujú v regiónoch ako Rioja;

29. žiada Komisiu a členské štáty, aby začali tým, že využijú existujúce európske prostriedky a programy tak, že do nich začlenia opatrenia na boj proti kriminalite mládeže a na prevenciu tohto fenoménu, ako aj na zabezpečenie normálneho opätovného začlenenia páchateľov a ich obetí do spoločnosti; v tejto súvislosti upozorňuje na:

–   osobitný program Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti na roky 2007 – 2013, ktorý sa v zásade zameriava na predchádzanie trestnej činnosti a ochranu obetí,

–   osobitný program Trestná justícia na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorý má za cieľ podporovať justičnú spoluprácu v trestných veciach na základe vzájomného uznávania a dôvery, posilnenia kontaktov a výmeny informácií medzi príslušnými národnými orgánmi,

–   program DAPHNE III na boj proti násiliu na deťoch a mládeži,

–   program Mládež v akcii na roky 2007 – 2013, ktorého najväčšou prioritou je podpora mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami alebo pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia,

–   aktivity Európskeho sociálneho fondu a programu EQUAL v oblasti posilnenia sociálnej integrácie a boja proti diskriminácii a v oblasti uľahčenia prístupu znevýhodnených osôb na pracovný trh,

–   iniciatívny program Urbact podporovaný Európskou úniou, ktorý sa zameriava na výmenu osvedčených postupov medzi európskymi mestami z hľadiska životného prostredia vhodnejšieho pre ich obyvateľov a ktorý zahŕňa aktivity smerujúce k vytvoreniu bezpečnejšieho mestského prostredia pre mládež, ako aj aktivity zamerané na začleňovanie znevýhodnenej mládeže do spoločnosti a ich socializáciu a zapojenie,

–   medzištátne iniciatívne programy ako napríklad program Let bind safe net for children and youth at risk, ktoré sa sústreďujú na prijatie opatrení v prospech ohrozených alebo sociálne vylúčených detí a mládeže, a ktorých sa môžu zúčastniť partneri z čo najväčšieho počtu členských štátov,

–    európsku linku pre zmiznuté deti, medzi ktoré patria obete kriminality mládeže.

30. zdôrazňuje, že jeden z prvkov prevencie a boja proti kriminalite mladistvých spočíva vo vývoji komunikačnej politiky, ktorá by umožnila upozorňovať verejnosť na problémy, v odstránení násilia z médií a v podpore tých audiovizuálnych médií, ktorých programová štruktúra sa výhradne nesústreďuje na násilné programy; požaduje preto, aby sa zaviedli európske normy s cieľom obmedziť vysielanie násilia v audiovizuálnych médiách ako aj jeho uverejňovanie v tlači;

31. zdôrazňuje, že smernica 89/552/EHS Televízia bez hraníc stanovuje konkrétne obmedzenia v oblasti vysielania obrazov násilia a všeobecnejšie obrazov nevhodných pre prevýchovu detí, čo predstavuje primerané opatrenie na predchádzanie násilia páchaného mladistvými a na mladistvých; žiada Komisiu, aby v tomto smere prijala doplnkové opatrenia a rozšírila povinnosti na sektory mobilných telefónov a internetu, pričom tieto kroky musia byť základnými politickými prioritami v rámci vyššie uvedeného oznámenia Komisie o právach dieťaťa;

32. vyjadruje potešenie z toho, že začal platiť európsky rámec samoregulácie európskych podnikov v prospech bezpečnejšieho používania mobilných telefónov mládežou a deťmi, a zdôrazňuje, že informovanosť o bezpečnom pohybe po internete a citlivosť naň a na bezpečné používanie mobilných telefónov preto musí viesť Komisiu ku konkrétnym a obmedzujúcim návrhom v európskom meradle;

33. vyzýva Komisiu, aby okamžite zriadila Európsku pozorovateľňu kriminality mladistvých, ktorej cieľom bude zbierať štatistiky z členských štátov a vypracúvať ich hodnotiace porovnanie, vymieňať si skúsenosti a správne postupy, plánovať a propagovať inovačné iniciatívy a programy na medzinárodnej, medziregionálnej a európskej úrovni, poskytovať poradenstvo, organizovať semináre s účasťou vnútroštátnych orgánov a napokon zabezpečovať technickú a vedeckú spoluprácu v záležitostiach súvisiacich s vyškolením personálu a výmenami odborníkov, zdôrazňuje, že účinné fungovanie európskej pozorovateľne záleží na účinnom naštartovaní a fungovaní vnútroštátnych pozorovateľní s rovnakou zodpovednosťou;

34. žiada Komisiu, aby podporovala zriadenie európskeho zeleného čísla pre deti a mládež s problémami, keďže tieto zelené čísla môžu do značnej miery prispieť k prevencii kriminality mládeže;

35. vyzýva Komisiu, aby po realizovaní potrebných štúdií na európskej úrovni navrhla integrovaný rámcový program Spoločenstva s preventívnymi opatreniami Spoločenstva, podporila iniciatívy MVO a medzinárodnú spoluprácu a financovanie pilotných programov na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré budú založené na osvedčených národných postupoch a budú sa podporovať na celoeurópskej úrovni, a ktoré budú tiež pokrývať požiadavky na sociálnu a pedagogickú infraštruktúru;

36.  zdôrazňuje, že existujú dve základné línie činnosti Spoločenstva, ktoré je potrebné okamžite rozpracovať:

–    financovanie preventívnych opatrení v rámci existujúcich programov Spoločenstva a vytvorenie novej rozpočtovej položky pre integrované činnosti a siete na boj proti kriminalite mladistvých,

–    publikovanie štúdie a následne oznámenia Komisie o rozsahu problému v Európe a vhodných prípravách na zostavenie integrovaného rámcového programu na boj proti kriminalite mladistvých prostredníctvom siete národných expertov.

37. v tomto kontexte vyzýva Komisiu, aby vypracovala program spolufinancovaných opatrení, ktoré budú zahŕňať:

–    prieskum osvedčených postupov prevencie, a najmä formy spolupráce medzi súkromnými a verejnými orgánmi,

–    meranie a analýzu možnej dlhodobej účinnosti doteraz vyvinutých systémov na prevýchovu mladistvých páchateľov, ako napríklad reparačná justícia,

–    výmenu osvedčených postupov na medzinárodnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, pri zohľadnení veľmi pozitívnych skúseností v rámci programu Daphné proti násiliu, ktorý možno považovať za príklad tzv. osvedčených postupov v rámci jeho mnohých účinných projektov proti násiliu,

–    zabezpečenie toho, že tieto služby a postupy sa zamerajú na ochranu práv detí a mladistvých, ako aj na primeranú podporu pre rodičov,

–    zriadenie európskeho modelu na ochranu mládeže , ktorého hlavným cieľom nie je uplatňovanie sankcií, ale zameriava sa najmä na sociálnu starostlivosť a výchovu mladých, ako aj na presadzovanie hodnôt rešpektu a rovnosti a na hodnoty práv a povinností pre všetkých,

–    vypracovanie vzdelávacích a odborných školiacich programov pre mladistvých s cieľom uľahčiť ich sociálne začlenenie a zavedenie skutočnej rovnosti príležitostí pri celoživotnom vzdelávaní pre všetkých; odborné vzdelávanie, ktoré by bolo efektívne pre všetkých, a plnenie barcelonských cieľov predstavujú podmienku potrebnú pre akúkoľvek účinnú prevenciu násilia; podpora existujúcich iniciatív vedených mládežníckymi organizáciami,

–    koordinovaný program vyššieho vzdelávania pre národných ombudsmanov, príslušníkov policajných síl a pracovníkov v súdnictve, kompetentné vnútroštátne orgány a kontrolné orgány,

–    prepojenie príslušných oddelení miestnych a regionálnych orgánov, mládežníckych organizácií a vzdelávacej obce,

38. odporúča Komisii, aby pri príprave európskej pozorovateľne a súvisiaceho rámcového programu okamžite navrhla nasledovné opatrenia na propagáciu a šírenie skúseností a know-how:

–    spoločný prieskum a šírenie výsledkov národných politík,

–    organizovanie konferencií a fór s účasťou národných expertov,

–    podporu komunikácie a výmeny informácií medzi kompetentnými orgánmi a orgánmi Spoločenstva prostredníctvom internetu a vytvorenie internetovej stránky zameranej na tieto témy,

–    zriadenie medzinárodného centra excelentnosti.

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

  • [1]  Ú. v. ES L 53, 22.2.2007, s. 1.
  • [2]  Texty prijaté z tohto dňa, P6_TA(2006)0510.
  • [3]  Ú. v. ES C 241, 21.9.1992, s. 67.
  • [4]  Ú. v. ES C L 153/1, 8.6.2001, s. 1.
  • [5]  Ú. v. ES C 110, 9.5.2006, s. 75.

Dôvodová SPRÁVA

Vo väčšine európskych krajín je v súčasnosti možné pozorovať výrazný nárast kriminality mladistvých a rastúce nebezpečenstvo, ktoré predstavuje, a tento pohľad potvrdzujú aj národné štatistiky a medzinárodné výskumy a štúdie.

Výkladový prístup k súčasnej kriminalite mladistvých

Je nesmierne náročné určiť presné príčiny kriminálneho správania mladistvých. Dôvodom je, že konkrétny čin, ktorý mladistvý spácha, sa vyjadruje v kontexte komplexného procesu socializácie a sociálnej kontroly. Napriek tomu je možné vyjadriť dve spoľahlivé konštatovania. Po prvé, za žiadnych okolností nejde pri kriminalite mladistvých o „spoločenskú chorobu“ a správanie mladistvých páchateľov nemožno pripísať fyzickým, intelektuálnym alebo psychickým abnormalitám. Po druhé, ak chceme analyzovať správanie mladistvých, ako aj mladistvých páchateľov, musíme skúmať prostredie, v ktorom vyrastajú: rodinu, školu, priateľov a spoločenské prostredie. Každý dôvod a aspekt vzťahujúci sa na kriminalitu mladistvých sa dá vystopovať až k týmto faktorom. Skutočné dôvody kriminality však musíme určovať opatrne. Častá fyzická neprítomnosť rodičov alebo vyrastanie len s jedným rodičom nemusí napríklad nevyhnutne viesť ku kriminálnemu správaniu, rovnako ako to neplatí v prípade neschopnosti rodičov zvládať svoje povinnosti a starať sa o deti alebo v prípade absencie zdravých a kvalitných medziľudských vzťahov pre finančné, sociálne alebo medziľudské problémy medzi rodičmi a deťmi alebo medzi samotnými rodičmi. Dôvodom nie je zlyhanie konkrétneho žiaka, ale neschopnosť školského systému riešiť jeho stigmatizáciu a jeho marginalizácia. A rovnako prisťahovalca nevedie k prejavom kriminality jeho identita prisťahovalca, ale sociálna marginalizácia. Najmä v dnešnej dobe však mladiství, ktorí sa cítia katapultovaní do sveta dospelých prostredníctvom vonkajších faktorov, akými sú média, technológie a najmä Internet, reagujú na túto inváziu do svojich životov agresívne.

Modely na riešenie kriminality mladistvých

Vo všeobecnosti sa riešenie kriminality a jej sociálna kontrola výrazne rozvinuli. Začalo sa to modelom ochrany, v ktorom dospelí pre každý jednotlivý prípad stanovili práva mladistvého páchateľa a metódy na „zlepšenie“ jeho správania. Potom sa vytvoril model, v rámci ktorého má mladistvý od začiatku priznané konkrétne práva, a cieľom opatrení na boj proti kriminálnemu správaniu je „výchova prostredníctvom zodpovednosti“. Súčasný prístup požaduje začlenenie reparačnej justície do modelu zodpovednosti, v rámci ktorého sú do procesu zapojené aj samotné obete s cieľom zmieriť obe strany nápravou škôd. Existuje však ďalší dôležitý argument vo vzťahu k riešeniu kriminality mladistvých a k súčasným modelom. Všeobecne mladiství zaujímajú mimoriadne nepriateľský postoj k oficiálnemu systému sociálnej kontroly, na ktorý sú citlivejší v prípade neúplného vývinu osobnosti, nedospelého veku a obmedzených finančných prostriedkov.

Zároveň je však voči mladým ľuďom mimoriadne krutý aj trestný systém, pretože za kriminalitu označuje akúkoľvek rebéliu mladistvých voči spoločnosti, ktorú poháňajú chudoba a sociálne vylúčenie, aj keď vo svojej podstate nejde o kriminalitu, pričom je to prístup, ktorý sa na dospelých neuplatňuje. Na rovnakú úroveň s kriminálnym správaním sa navyše kladú aj skutky predchádzajúce kriminálnemu správaniu alebo situácie, ktoré jednoducho riziko kriminality obsahujú (ako odchod z domu a hľadanie nezávislosti).

Právne predpisy a opatrenia na riešenie kriminality mladistvých by mali byť liberálne a mali by vyjadrovať čo najväčšie pochopenie a toleranciu voči mladistvým a ich problémom bez označovania ich prejavov ako sociálne patogénnych alebo bez vnímania každého pokusu o sebaurčenie ako kriminálneho správania.

Moderný prístup riešenia by mal byť o krok vpred a po postupnom nahradení väzobného dohľadu inými alternatívami (deinštitucionalizácia a dejudicializácia) by mal prejsť na nekriminalizáciu a netrestanie skutkov mladistvých. To vo väčšine prípadov vyžaduje zrušenie trestov a zároveň posilnenie organizácií na socializáciu a prijatie skutočných preventívnych opatrení.

Morálka a normy správania sa nemenia zákonmi a trestami, ale vzdelávaním mladých ľudí v problematike slobody a čo najširším spoločenským zapojením, ktoré posilní dôveru medzi generáciami, rodinou, školským spoločenstvom, štátom, prostredím, priateľskými vzťahmi a spoločnosťou ako takou.

Tri piliere prevencie, sociálneho začlenenia a legislatívnych riadiacich opatrení

A. Mechanizmy prevencie

Prevencia by mala byť prvoradou a hlavnou súčasťou stratégie boja proti kriminalite mladistvých. Dôvodom, prečo historicky prevažuje represia a dodnes sa kladie dôraz na potrestanie, je to, že politiky prevencie sú dlhodobé (výsledky ich pôsobenia nie sú viditeľné okamžite a vlády a politici tak prichádzajú o okamžité politické prínosy) a nákladné. Včasný zásah systému sociálneho zabezpečenia predstavujúci pomoc rodinám a mladistvým pred výskytom kriminálneho správania je jednoznačne nákladnejší než trestné stíhanie alebo občiansky proces a ešte nákladnejší v prípade, keď stratégia prevencie vyžaduje zapojenie niekoľkých rôznych sektorov, a tým aj prijatie spoločnej zodpovednosti a priamu a nepriamu sociálnu účasť zapojených organizácií.

V tomto zmysle by bolo pre spoločnosť a štát významným úspechom prijatie kódexu sociálnej prevencie a solidarity pre mladistvých (páchateľov a obete), ktorý bude oddelený od systému trestného súdnictva, na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva.

B. Mechanizmy sociálneho začlenenia

V súčasnosti sa kladie dôraz na spúšťacie situácie a dôvody vzniku kriminálneho správania, okrem toho je však nesmierne dôležité nájsť aj spôsob, ako ho ukončiť. Ako už bolo uvedené, trestné stíhanie (aj jeho vzdelávacia forma) je prinajlepšom neprimerané a prinajhoršom skutočne nevhodné na opätovné začlenenie a plynulé opätovné začlenenie mladistvých páchateľov do sociálneho prostredia rodiny, školy alebo prostredia, ktoré sa svojím správaním snažili neprijať.

Obnovenie dôvery mladistvých k bezprostrednému aj širšiemu sociálnemu prostrediu a získanie pocitu, že do toho prostredia patria, je najdôležitejším spôsobom, ako ukončiť páchanie trestných činov. To sa však nedá dosiahnuť trestami a sankciami, ale začlenením mladistvých do všetkých aspektov a činností ich sociálneho prostredia – zabezpečením vzdelania, plynulého začlenenia na trh práce, ochrany práva na vlastné vyjadrenie a aktívnej účasti v procese rozhodovania na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ponúknutím možnosti tvorivého trávenia voľného času a odpočinku.

C. Legislatívne riadiace opatrenia

Ako už bolo uvedené, najvhodnejšie legislatívne opatrenia majú formu uplatňovania štyroch aspektov:

— nekriminalizácia: t. j. neklasifikácia skutkov predchádzajúcich kriminálnemu správaniu a priestupkov,

— netrestanie: zrušenie trestov za väčšinu priestupkov a ich nahradenie výchovnými alebo integračnými opatreniami,

— dejudicializácia: presun výkonu spravodlivosti zo súdov na sociálnych sprostredkovateľov, ktorými môžu byť v závislosti od typu kriminálneho správania školské výbory (učitelia, žiaci a rodičia), združenia na susedskej alebo miestnej úrovni (napr. sociálny ombudsman), sociálni pracovníci atď.,

— deinštitucionalizácia: nevykonávanie väzobného dohľadu v nápravných zariadeniach a väzniciach.

Úloha rodiny

— Rodina ako faktor a príčina: vplyv externých (štruktúra rodiny) a interných (fungovanie rodiny) rodinných podmienok je rozhodujúci. Nedostatočný dohľad a kontrola zo strany rodičov a kriminálne správanie samotných rodičov sa považujú za mimoriadne priťažujúce faktory.

— Rodina v kontexte politík prevencie: rodina ako socializačná inštitúcia pomáha kultivovať súlad so zákonom a jeho dodržiavanie.

— Rodina v procese opätovného sociálneho začlenenia: hlavný dôraz v procese opätovného začlenenia sa musí klásť na začlenenie mladistvých do rodiny ako celku, a to obnovením vzťahov s rodičmi a inými rodinnými príslušníkmi. Ak má byť tento proces úspešný, je v tomto štádiu tiež dôležité poskytnúť mladistvým finančnú, sociálnu a psychologickú podporu.

— Rodina vo fáze trestného procesu: keď mladistvý dostane väzobný ústavný trest, je veľmi dôležité, aby bol naďalej v kontakte so svojimi rodinnými príslušníkmi, zatiaľ čo v prípade alternatívnych opatrení sú rodičovský dohľad a starostlivosť najpodstatnejšie. Dôležitá je tiež aktívna účasť rodičov počas súdneho pojednávania a odpykávania trestu mladistvého, ako aj ich priebežné vzdelávanie a získavanie informácií, ktoré im umožnia poskytnúť svojmu dieťaťu primeranú podporu.

Úloha školy

— Škola ako miesto výskytu kriminálneho správania: násilie na školách je konkrétnou formou kriminality mladistvých, ktorej dôvodom je buď vyjadrenie antagonizmu prenášaného z vonkajšieho do školského prostredia alebo prenos rodinných problémov alebo problémov spojených so širším prostredím do prostredia školy.

— Škola ako skrytá príčina: súčasné školstvo je do veľkej miery založené na triednych kolektívoch a je mnohokultúrne.

— Tam, kde pri objasňovaní rozdielov medzi spolužiakmi a kultivovaní tolerancie a rešpektovania iných a ich odlišností zlyhali učitelia a rodičia, reagujú žiaci neschopní prijať takéto koncepty násilným správaním a v závislosti od okolností prijímajú úlohu obete alebo páchateľa.

— Škola ako inštitúcia boja proti kriminalite: škola a jej učitelia by mali byť usmerňovateľmi zasahujúcimi v rámci svojich právomocí a nemali by klasifikovať jednotlivých mladistvých ako nenapraviteľných, a tým ich vylučovať na okraj spoločnosti. Učitelia by tiež mali socializovať agresivitu svojich žiakov tak, že vyzdvihnú pozitívne stránky svojich agresívnych žiakov. Škola je tiež prvotným prostredím na realizáciu inovačných projektov na boj proti kriminalite mladistvých, plní úlohu školského systému na riešenie konfliktov, v ktorých pôsobia ako sprostredkovatelia samotní žiaci, reparačnej justície, kde sa žiak podujme napraviť škodu, ktorú spôsobil, a spolupracuje s inými školami na programoch proti násiliu.

— Škola ako preventívna inštitúcia: školy vytvárajú podporné možnosti, ktoré zabraňujú stigmatizácii a prinášajú žiakom pocit, že sú členmi spoločenstva, fungujú na základe dialógu, poskytujú zrozumiteľné odpovede dostupné všetkým a vychádzajú žiakom v ústrety.

— Zapojenie spoločnosti do boja proti násiliu na školách: opatrenia boja proti násiliu na školách sú typickým príkladom širšieho spoločenského zapojenia a spoločnej zodpovednosti mnohých spoločenských inštitúcií, učiteľov, psychológov, združení rodičov, spoločenských sprostredkovateľov a miestnych úradov, pričom sa všetci podieľajú na zodpovednosti a spolupracujú.

Európsky rozmer

Hlavným argumentom proti snahám vytvoriť spoločné modely a metódy EÚ na boj proti kriminalite mladistvých je, že táto úloha je v rozpore s rôznymi opatreniami vnútroštátneho trestného práva, hlavne v súvislosti s vymedzením vekovej hranice „mladistvých“ a kategorizáciou skutkov, ktoré možno považovať za kriminálne správanie.

Na druhej strane však existujú mnohé zarážajúce podobnosti medzi výsledkami vnútroštátnych prieskumov príčin kriminálneho správania poukazujúcich na nárast v niektorých jeho formách a pokles v iných a novým prístupom v oblasti trestných systémov, ktoré hľadajú alternatívy k väzobným trestom pre mladistvých.

Tieto podobnosti vedú k dvom záverom: po prvé, že konvenčné a tradičné modely riešenia trestov už dosiahli vrchol svojich možností a ďalej nevyhovujú výzvam, pred ktorými stojí väčšina členských štátov. Po druhé, že tieto aktuálne výzvy a metódy, ktorými na ne členské štáty reagujú, sú zarážajúco podobné. A práve tieto podobnosti v súčasnosti umožňujú plánovať a realizovať opatrenia na európskej úrovni. Najmä v prípade zohľadnenia schopnosti mladých ľudí slobodne sa pohybovať v rámci EÚ, rozšíreného používania Internetu a nových technológií a komunikácie, ktoré rozširujú vnímanie pojmu miesto činu, je európsky prístup nielen realizovateľný a oprávnený, ale aj nevyhnutný.

Pokiaľ ide o osvedčené vnútroštátne postupy, už existuje významné nástroje národných tradícií a skúseností, napríklad:

- španielske regióny Astúrsko a Rioja: najmä program Mediador Escolar navrhnutý pre školské spoločenstvo, spoločne financované sociálne programy Servizio de Atencion a la Famiglia (SAF) zamerané na vzdelávanie a školenie odborníkov a reformačný program usmernení, školení a zamestnanosti Sograndio,

- metódy analýzy vysokorizikových jedincov a oblastí využitím elektronického systému zaznamenávania v regióne Bavorsko (zoznam PROPER), aj keď surčitými výhradami týkajúcimi sa úlohy polície a možného porušenia práv mladistvých,

- organizovanie Dňa bezpečnosti v školách v Lotyšsku, keď policajní dôstojníci navštevujú školy a informujú žiakov,

- organizovanie spoločných exkurzií pre žiakov a mladistvých páchateľov s cieľom umožniť páchateľom bližší kontakt s priateľským a organizovaným spoločenským prostredím,

- vypracovanie rekreačných programov špeciálnymi výbormi v obciach a spoločenstvách v Írsku (projekty Garda Youth Diversion), ktoré odpútavajú mladých ľudí od asociálneho a kriminálneho správania,

- detský reportér a dobrovoľné zmluvy medzi rodinami, mladistvými a miestnymi orgánmi známe ako Zmluvy prijateľného správania (Acceptable Behaviour Contracts) v Škótsku,

- memorandum porozumenia medzi gréckym ministerstvom zdravotníctva a MVO o úlohe a rozdelení právomocí medzi štátnymi orgánmi a MVO. EÚ by mala koordinovať a propagovať reformné politiky, a to nielen okamžité opatrenia na boj proti kriminalite mladistvých, ale predovšetkým všetky dodatočné opatrenia a iniciatívy navrhnuté na dosiahnutie vyváženej rodinnej politiky, socializáciu vzdelávacej politiky, účinný boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, plynulé a úplné sociálne začlenenie prisťahovalcov a prijatie spoločných kultúrnych zásad.

„Zlé“ deti sú zvyčajne tiež „nešťastné“ deti. Mali by sme im vrátiť do života radosť.

POSTUP

Názov

Kriminalita mladistvých, úloha žien a rodiny a spoločnosti

Číslo postupu

2007/2011(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

FEMM
18.1.2007

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi



 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia


 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi


 

 

 

 

Spravodajkyňa
  dátum menovania

Katerina Batzeli
20.12.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

2.5.2007

5.6.2007

 

 

 

Dátum prijatia

5.6.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Edite Estrela, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Astrid Lulling, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Christa Prets, Karin Resetarits, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Maria Petre

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Evangelia Tzampazi

Dátum predloženia

7.6.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

...