SPRÁVA o správe o pokroku bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2006
8.6.2007 - (2006/2289(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Erik Meijer
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o správe o pokroku bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2006
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Solúne z 19. – 20. júna 2003, na ktorej bol všetkým krajinám západného Balkánu daný sľub, že v dlhodobom horizonte vstúpia do Európskej únie,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a závery predsedníctva Európskej rady z 15. – 16. júna 2006 a 14. – 15. decembra 2006,
– so zreteľom na závery druhého zasadnutia Stabilizačnej a asociačnej rady EÚ – bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 18. júla 2005 a závery z tretieho zasadnutia Stabilizačnej a asociačnej rady EÚ – bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 11. decembra 2006,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/57/ES z 30. januára 2006 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v Európskom partnerstve s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko[1],
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2006 (SEK(2006)1387),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozširovania a hlavných výzvach 2006 – 2007[2],
– so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 29. – 30. januára 2007,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6‑0214/2007),
A. keďže ďalšie rozšírenie Európskej únie nie je samo osebe koncom, keďže od členských štátov sa vyžaduje prísne dodržiavanie kodanských kritérií a keďže každá kandidátska krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh,
B. keďže bývalá juhoslovanská republika Macedónsko úspešne začala rokovania týkajúce sa okrem iného vzťahov s Európskou úniou, ako je Stabilizačná a asociačná dohoda, Stredoeurópske združenie voľného obchodu (CEFTA), úsilie Európskej únie so zreteľom na mierové riešenie vnútorných názorových rozdielov v roku 2001 a prípravy na prijatie acquis EÚ v období do roku 2011,
C. keďže od uznania statusu kandidátskej krajiny Európskou úniou 16. decembra 2005 sa s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko zatiaľ nezačali žiadne prístupové rokovania,
D. keďže, zatiaľ čo zásady, ktoré sú základom rámcovej dohody z Ochridu, sa začlenili do ústavného a právneho rámca krajiny, je potrebné trvalé úsilie na úplné vykonávanie jej ustanovení, najmä vzhľadom na pokračovanie decentralizačného procesu a spravodlivé zastúpenie národnostných a menšinových spoločenstiev na národnej a miestnej úrovni,
E. keďže Európska rada v dňoch 19. – 20. júna 2003 v Solúne zdôraznila svoje rozhodnutie plne a účinne podporovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktoré sa po splnení stanovených kritérií stanú neodlučiteľnou súčasťou EÚ,
F. keďže nemožno zaručiť konečný úspech pri podporovaní hospodárskych reforiem, kým sa nedosiahne politická zhoda a dôvera medzi národnosťami,
G. keďže Európska rada v dňoch 14. – 15. decembra 2006 v Bruseli uviedla, že EÚ dodržiava svoje záväzky voči krajinám, ktoré sa nachádzajú v procese rozširovania, a zdôraznila, že pokrok každej krajiny smerom k pristúpeniu k Európskej únii závisí od jej individuálneho úsilia splniť kodanské kritériá a podmienenosti stabilizačného a asociačného procesu,
H. keďže vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu v Salzburgu z 11. marca 2006, jednomyseľne prijaté všetkými ministrami zahraničných vecí Európskej únie a ministrami zahraničných vecí krajín západného Balkánu, opätovne zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov a potrebu nájsť vzájomne prijateľné riešenia týkajúce sa nevyriešených otázok so susednými krajinami,
1. víta pokrok, ktorý dosiahla bývalá juhoslovanská republika Macedónsko od podania žiadosti o členstvo v Európskej únii pri plnení kodanských politických kritérií a vykonávaní odporúčaní Európskeho partnerstva z roku 2005, ustanovení Stabilizačnej a asociačnej dohody a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu; upozorňuje na to, že je nutné zachovať tempo reforiem a že prijaté právne predpisy sa musia riadne a rýchlo vykonávať, a to najmä v oblasti polície, súdnictva, verejnej správy a boja proti korupcii s cieľom vytvoriť skutočné trhové hospodárstvo, stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť a zlepšiť podnikateľské prostredie;
2. zdôrazňuje, že začatie prístupových rokovaní bude závisieť od pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahne; povzbudzuje všetky zúčastnené strany, aby nepoľavili v tempe a zdôrazňuje potrebu, aby vláda a opozičné politické sily pokračovali v realizácii reforiem potrebných na integráciu krajiny do EÚ;
3. chváli macedónsku vládu za jej spoluprácu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), najmä jej účasť na misii EÚ ALTHEA a jej ochotu prispieť k rozvoju výkonnosti EBOP a budúcich civilných a vojenských misií krízového riadenia pod vedením EÚ;
4. s uspokojením konštatuje, že po vnútornom konflikte v roku 2001 sa v úzkej spolupráci s EÚ našli riešenia prostredníctvom rámcovej dohody z Ochridu, ktoré všetkým občanom bez ohľadu na ich etnický pôvod umožňujú spolunažívanie v rovnosti a mieri, a to posilnením používania menšinových jazykov vo verejnej správe a vzdelávaní, prostredníctvom reorganizácie miestnych samospráv a prostredníctvom uplatňovania zásady dvojitej väčšiny (Badinterova zásada), ktorá chráni postavenie národnostných menšín v parlamentnom rozhodovaní; poznamenáva, že v roku 2007 bola dosiahnutá dohoda o štátnych sviatkoch rôznych národnostných a náboženských skupín;
5. zdôrazňuje, že rámcová dohoda z Ochridu transformovala krajinu pri plnom zohľadnení jej mnohonárodnostného a multikultúrneho charakteru, čo predstavuje hlavnú časť politických kritérií pre členstvo v EÚ; upozorňuje, že rešpektovanie znenia a ducha dohody bude naďalej rozhodujúce pre túto krajinu na ceste k pristúpeniu k EÚ; opätovne zdôrazňuje, že Badinterova zásada musí byť plne dodržiavaná a že všetky strany musia rešpektovať demokratické inštitúcie, ktoré krajina s takým úsilím zriadila, a musia v rámci nich pracovať;
6. upozorňuje, že Badinterov mechanizmus tak, ako je zakotvený v ústave, je prostriedkom dialógu a dohody v mnohonárodnostnom štáte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že začiatkom roka 2007 v dôsledku nespokojnosti s uplatňovaním Badinterovej zásady prerušila najväčšia albánska opozičná strana parlamentnú činnosť; víta skutočnosť, že konzultácie medzi vládou a opozíciou viedli k dohode o zozname zákonov, ktoré je potrebné prijať uplatnením Badinterovej zásady, o používaní albánskeho jazyka vo verejných inštitúciách, o situácii v súvislosti so sociálnym zabezpečením bývalých albánskych partizánov a o zložení výboru pre medzietnické vzťahy, čo umožní všetkým zvoleným poslancom opäť začať plniť ich parlamentné povinnosti a ukázať politickú zodpovednosť; na základe toho vyzýva, aby bol v nadväznosti na realizáciu dohody status kandidátskej krajiny EÚ, ktorý bol udelený v roku 2005, čo najskôr doplnený o skutočné začatie prístupových rokovaní; nakoniec vyzýva všetky strany, aby zachovali a upevnili tento duch dialógu pri riešení svojich rozporov a aby spoločne realizovali reformy, ktoré sú nevyhnutné pre európske vyhliadky krajiny;
7. ľutuje bojkotovanie parlamentu a upozorňuje, že takéto praktiky sú nezlučiteľné s fungovaním parlamentných inštitúcií, ktoré by mali mať všetky kandidátske krajiny alebo krajiny usilujúce sa o pristúpenie k EÚ;
8. pripomína, že konzistentné uplatňovanie Badinterovej zásady zabezpečí trvalú spoluprácu medzi národnosťami a vzťah založený na dôvere medzi všetkými stranami; v tejto súvislosti ľutuje nedávny príklad hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch týkajúcich sa vysielacích práv, pričom, hoci samotné právo bolo prijaté v súlade s Badinterovou zásadou, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté iba jednoduchou väčšinou hlasov; naliehavo žiada o zachovanie a dôsledné uplatňovanie nezávislosti verejného vysielania ustanovenej v zákone z novembra 2005, ktorý je na rozdiel od predošlej situácie politického zasahovania v súlade s európskymi normami pre médiá;
9. odporúča, aby sa krajina poučila z osvedčených európskych postupov vo verejnej správe a vzdelávaní, ktoré zohľadňujú národnostné a jazykové rozdiely; žiada ďalšie dohody o spôsobe, akým môžu dve najväčšie národnostné spoločenstvá a rôzne menšiny spolunažívať na rovnoprávnom a harmonickom základe; v tejto súvislosti vyzýva na účinné uplatňovanie ústavných ustanovení určených na zaručenie spravodlivého zastúpenia menšinových spoločenstiev vo verejnej správe;
10. upozorňuje na skutočnosť, že treba prijať osobitné a naliehavé opatrenia na zlepšenie situácie Rómov využitím národnej stratégie pre Rómov, začlenením dobre rozvinutej rómskej občianskej spoločnosti ako hlavného partnera; domnieva sa, že zjednotenie vládnych fondov s fondmi IPA by mohlo byť spôsobom, ako zlepšiť sociálne začlenenie Rómov v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko;
11. upozorňuje, že v Európe existuje množstvo krajín, ktorých názov sa zhoduje s názvom časti územia susedného štátu, a že každý štát si vyberá svoj názov slobodne; víta skutočnosť, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zmenila svoju národnú vlajku a uskutočnila ústavné zmeny, aby potvrdila, že nemá územné požiadavky voči susedným krajinám; ľutuje nedávnu zmenu názvu národného letiska na letisko Alexandra Veľkého;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že od prijatia bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do OSN v roku 1993, keď sa s cieľom získať medzinárodné uznanie použil dočasný názov bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, a od dočasnej dohody z roku 1995 sa so susedným Gréckom nedosiahla žiadna dohoda; naliehavo žiada bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Grécko, aby doviedli rokovania o tejto otázke pod záštitou OSN čo najskôr do úspešného konca; vyzýva Radu, aby tieto rokovania uľahčila;
13. upozorňuje v tejto súvislosti, že významné krajiny ako USA, Ruská federácia a Čína, rovnako ako niektoré členské štáty EÚ, už uznali bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko pod jej ústavným názvom a zastáva názor, že problematika názvu v žiadnom prípade nesmie byť prekážkou pri začatí rokovaní a pristúpení k EÚ; v skutočnosti zastáva názor, že otázka názvu nie je, ani nemôže byť súčasťou podmienok týkajúcich sa programu rokovania v rámci pristúpenia krajiny k EÚ a že, ako v prípade všetkých ostatných kandidátskych krajín, jej integrácia do EÚ bude závisieť výlučne od splnenia kodanských kritérií;
14. poznamenáva, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko prijala nedávny návrh osobitného vyslanca OSN Matthewa Nimitza zo 7. októbra 2005 ako základ pre vyriešenie tejto otázky;
15. poznamenáva, že dočasná dohoda z 13. septembra 1995 viedla k podstatnému zlepšeniu bilaterálnych vzťahov medzi bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom a že obsahuje ustanovenia o členstve bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných, multilaterálnych a regionálnych organizáciách a inštitúciách;
16. poznamenáva ďalej, že od uzatvorenia dočasnej dohody z roku 1995 rámec hospodárskych vzťahov medzi týmito dvomi krajinami podstatne vzrástol vzhľadom na to, že Grécko je najväčším zahraničným investorom v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, zatiaľ čo ich obchodné vzťahy sa tiež podstatne zlepšili,
17. víta konštruktívny postoj krajiny k budúcemu postaveniu Kosova; ľutuje, že v očakávaní budúceho postavenia Kosova nebolo možné uskutočniť žiadne ďalšie vytýčenie hraníc; verí, že v týchto technických otázkach sa urýchlene dosiahne dohoda a víta skutočnosť, že príslušní poľnohospodári môžu pokračovať vo využívaní svojej pôdy, ktorá leží na druhej strane hranice;
18. upozorňuje na potrebu prijatia opatrení, ktoré by uľahčili jednoduchú dopravu na hraniciach s Kosovom, čím by sa posilnila spolupráca v oblastiach vzdelávania, kultúry a zamestnanosti, rovnako ako udržiavanie rodinných väzieb;
19. naliehavo žiada orgány bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby podporovali regionálnu spoluprácu a rozvoj dobrých susedských vzťahov;
20. víta v tejto súvislosti úlohu bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v oblasti regionálnej spolupráce, jej záväzok v oblasti rozvoja bilaterálnych vzťahov a jej aktívnu úlohu v procese regionálnej spolupráce, ktorého súčasťou je založenie Rady pre regionálnu spoluprácu, CEFTA 2006, Zmluva o energetickom spoločenstve a Spoločný európsky letecký priestor;
21. upozorňuje na potrebu chrániť kvalitu vody v rieke Vardar, do povodia ktorej spadá väčšina krajiny a ktorá pokračuje na gréckom území ako rieka Axiós, pred znečistením spôsobeným priemyslom a mestskými obytnými oblasťami;
22. naliehavo žiada zlepšenie a zachovanie kvality vody a výšky vodnej hladiny v pohraničných jazerách Ochridské jazero, Prespanské jazero a Dojranské jazero a účinné dohody v tejto veci so susedným Albánskom a Gréckom;
23. upozorňuje na potrebu zlepšiť celkový postoj k životnému prostrediu, okrem iného odstránením nelegálnych skládok odpadu popri cestách, brehoch riek a na okrajoch lesov zavedením systému zberu odpadu, ktorý je v čo najväčšej miere založený na triedení;
24. vyzýva orgány bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovali v harmonizácii environmentálnych právnych predpisov a noriem EÚ a vykonávali a posilňovali prijaté právne predpisy;
25. zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať obchodovaniu s ľuďmi a že posilnenie regionálnej spolupráce, okrem iného prostredníctvom Iniciatívy na spoluprácu v juhovýchodnej Európe, sa stáva potrebou v boji proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu;
26. vyjadruje vážne obavy nad pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a vyzýva vládu, aby vzhľadom na veľké výzvy v tejto oblasti navrhla účinné politiky na boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rôzne federácie odborových zväzov boli schopné spolu existovať na rovnakom základe a poukazuje na to, že súčasná požiadavka, aby bolo v odboroch organizovaných 33 % príslušných zamestnancov, kým sa môžu stať zmluvným partnerom, vedie k tomu, že zúčastnené strany neustále spochybňujú ich súčasný počet členov;
27. považuje za samozrejmé, že povoľovanie činnosti zahraničných bánk má byť založené na rovnakých kritériách pre všetkých, akými sú napr. dodržiavanie právnych požiadaviek v oblasti obchodovania so zahraničnou menou, zdanenia a ochrany spotrebiteľa, a odmieta uprednostňovanie určitých spoločností alebo krajín, v ktorých majú sídlo;
28. pripomína, že najväčším stimulom a garanciou pre stabilitu a prosperitu celého regiónu juhovýchodnej Európy je rozvoj modernej cezhraničnej infraštruktúry, a preto upozorňuje na význam udržiavania a zlepšovania železničnej siete, vnútornej železničnej dopravy a tranzitnej funkcie medzi Gréckom a mnohými ďalšími členskými štátmi EÚ; víta obnovenie železničného spojenia s Kosovom, ľutuje nedostatočný pokrok vo veci plánovaného priameho železničného spojenia s Bulharskom a očakáva ďalší pokrok v súvislosti s európskymi dopravnými koridormi VIII a X;
29. považuje za neprijateľné, aby štátni zamestnanci prichádzali o zamestnanie alebo boli vyzývaní na odchod pri zmene vlády a očakáva predovšetkým to, že vo svojej práci budú pokračovať tí štátni zamestnanci, ktorí sú osobitne vyškolení na plnenie potrieb acquis EÚ;
30. opäť upozorňuje, že sa očakáva, že orgány vyšetria okolnosti, za ktorých bol nemecký občan Chaled el-Masri v roku 2003 unesený do Afganistanu, a uverejnia výsledky vyšetrovania; vyzýva národný parlament, aby čo najskôr zriadil vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať týmto prípadom, a aby plne spolupracoval pri prebiehajúcom vyšetrovaní nemeckého parlamentu s cieľom zistiť pravdu;
31. víta podpísanie dohôd týkajúcich sa zjednodušenia vízovej povinnosti a readmisných dohôd s EÚ ako prechodný krok smerom k vzájomnému bezvízovému cestovnému režimu, a preto vyzýva Komisiu, aby stanovila plán na zvýšenie mobility, vrátane väčšej účasti na celoživotnom vzdelávaní a na projektoch kultúrnej výmeny, a macedónsku vládu, aby pokračovala vo svojich záväzkoch splniť požadované európske normy v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; víta zavedenie nových pasov s biometrickými bezpečnostnými údajmi v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko; naliehavo žiada úplné uznanie macedónskeho pasu všetkými členskými štátmi EÚ a zrušenie vnútroštátnych dodatočných vízových poplatkov, najmä ustanovení, ktoré sťažujú návštevu Grécka v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ;
32. povzbudzuje bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby využila skúsenosti Slovinska a Chorvátska v procese pristúpenia k EÚ, keďže obe tieto krajiny zdedili rovnaké federálne právne predpisy a mali spoločné praktické skúsenosti z bývalej Juhoslávie;
33. vyzýva nové členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu v smerovaní bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko k Európskej únii a umožnili jej poučiť sa z ich skúseností v oblasti reforiem;
34. ľutuje, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podpísalo dvojstrannú dohodu o imunite s USA, ktorá vylučuje amerických občanov a vojenský personál z jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu; upozorňuje, že Medzinárodný trestný súd je základným kameňom medzinárodného práva a že EÚ rozhodne podporovala Rímsky štatút; vyzýva v tejto súvislosti macedónsku vládu, aby našla spôsob, ako ukončiť túto bilaterálnu dohodu, ktorá narušuje plnú účinnosť Medzinárodného trestného súdu;
35. zdôrazňuje cieľ jasného členstva bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, rovnako ako aj všetkých krajín západného Balkánu v EÚ v súlade so Solúnskou agendou; domnieva sa, že treba rešpektovať vyhliadky na pristúpenie k EÚ s cieľom upevniť stabilitu a mier v regióne;
36. domnieva sa, že sa musí zlepšiť systém vzdelávania a odbornej prípravy, investovanie do ľudského kapitálu a prístup obyvateľstva k internetu s cieľom reagovať na potreby spoločnosti;
37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.
- [1] Ú. v. EÚ L 35, 7.2.2006, s. 57.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0568.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Všeobecné črty krajiny
Hneď za vonkajšími hranicami Európskej únie, severne od jej členského štátu Grécka a západne od jej členského štátu Bulharska sa nachádza povodie rieky Vardar. Táto oblasť bola po stáročia, až do roku 1912, súčasťou Otomanskej ríše a jej najdôležitejšie mesto Skopje (turecky Üsküb a albánsky Shkup) vtedy bolo hlavným mestom „wilayetu“ (provincie) Kosovo, ktorá zahŕňala aj susednú oblasť na severe, ktorá v súčasnosti očakáva svoje budúce správne postavenie. Na základe výsledku balkánskej vojny patrilo povodie rieky Vardar Srbsku od roku 1912 až do roku 1941, keď získalo postavenie provincie Vardarska. Po období fašistickej okupácie, počas ktorého bolo toto územie na správne účely rozdelené medzi Albánsko a Bulharsko pozdĺž národnostných hraníc, nadobudlo v rokoch 1945 až 1991 rozsiahlu autonómiu ako jedna z republikových súčastí s názvom Macedónsko. Tento názov bol prevzatý z pomenovania, ktoré od 19. storočia uprednostňovala najväčšia časť obyvateľstva oblasti, prekrýva sa však s časťou gréckych dejín a používaním tohto názvu pre tri hraničiace provincie v severnom Grécku. Od získania nezávislosti má krajina a jej južný sused Grécko rozdielny názor na ústavný názov Macedónska republika.
Ako súčasť Juhoslávie mala krajina až do získania nezávislosti v roku 1991 úzke kontakty s členskými štátmi vtedajších Európskych spoločenstiev. Bez potreby víz, ktoré existujú v súčasnosti, bol cezhraničný pohyb v rámci Európy pomerne jednoduchý. Spolu so Srbskom a Chorvátskom plnila krajina významnú úlohu ako tranzitná oblasť medzi členským štátom EÚ Gréckom a Rakúskom, Maďarskom a Slovinskom, ktoré sa členskými štátmi EÚ stali neskôr, a tiež vzdialenejšími krajinami. Čiastočne v dôsledku týchto dlhodobých úzkych kontaktov so súčasným priestorom EÚ je domáca verejná mienka, hoci rozdelená v otázke používania jazykov a politických preferencií, prakticky jednomyseľne naklonená skorému pristúpeniu k EÚ.
V EÚ je však táto krajina pomerne neznáma, pričom je ešte menej známe, že po žiadosti predloženej 22. mája 2004, získala 17. decembra 2005 postavenie kandidátskej krajiny. Vo vonkajšom svete je o čosi viac známy vnútorný jazykový spor a rozdielne názory s Gréckom týkajúce sa názvu krajiny. V procese vstupu do EÚ sa týmto dvom témam bude pravdepodobne venovať aspoň taká pozornosť, ako zvyčajným otázkam v oblasti verejnej správy, právneho štátu, zločinnosti, hospodárstva a životného prostredia, ktorým patrila najväčšia pozornosť počas veľkého kola rozšírenia v rokoch 2004 až 2007.
2. Kultúrna rôznorodosť
Po gréckej a ilýrskej okupácii v ďalekej minulosti obyvateľstvo po stáročia pozostávalo najmä zo slovanských Macedóncov s jazykom úzko zviazaným s bulharčinou a srbčinou a tiež písaným cyrilikou. Na západe a severozápade, najmä na hornom toku rieky Vardar v okolí miest Gostivar a Tetovo, väčšina obyvateľov používa albánčinu s latinkou. Dlhodobo sú tu tiež prítomné menšiny, s Rómami, Turkmi a Vlachmi na jednej strane a ďalšími slovanskými skupinami príbuznými Macedóncom, napríklad Srbmi a Bosniakmi, na strane druhej. Trvalou črtou tejto oblasti je preto jazyková a kultúrna rôznorodosť. Táto rôznorodosť tiež nachádza vyjadrenie v stranícko-politických vzťahoch.
Chýbajúca možnosť sebaurčenia počas dlhého obdobia významne posilňovala nacionalizmus macedónskej skupiny obyvateľstva. Tento nacionalizmus sa pôvodne obrátil proti tureckej nadvláde, potom proti pripojeniu k Bulharsku, ktoré ustanovila mierová zmluva zo San Stefana v roku 1878, a napokon proti dlhému obdobiu spojenia so Srbskom. Používaním symbolov prevzatých z dejín gréckeho Macedónska sa krajina dostala aj do konfliktu s Gréckom. Nemacedónske skupiny obyvateľstva, najmä veľká skupina hovoriaca po albánsky, navyše tento nacionalizmus vnímali ako ohrozenie svojho jazyka a kultúry. Týkalo sa to najmä názoru, že sa má vytvoriť jednojazyčný štát, v ktorom by sa ostatní museli prispôsobiť používaniu slovanskej macedónčiny ako jediného jazyka verejnej správy a vzdelávania.
3. Jazykové zariadenia pre Albáncov a ostatných
Do roku 1912 všetci používatelia albánskeho jazyka žili v oblastiach, ktoré sa teraz rozprestierajú v Albánsku a štyroch rôznych regiónoch bývalej Juhoslávie (západné a severozápadné Macedónsko, juhozápadné Srbsko, väčšina Kosova, ktoré od roku 1999 nepatrí pod srbskú správu a južná časť Čiernej Hory) a ktoré boli spravované Istanbulom ako súčasť Otomanskej (tureckej) ríše. V rokoch 1918 až 1991 zostali tieto oblasti s výnimkou Albánska spojené v Juhoslávii. Medzi dvoma najväčšími oblasťami sústreďujúcimi osoby hovoriace po albánsky, Kosovom a regiónom na hornom toku rieky Vardar, preto dlhodobo existovali úzke kontakty. Neexistencia vyššieho vzdelávania v úradnom albánskom jazyku v druhej z menovaných oblastí podporovala študentov v tom, aby v rokoch 1999 až 2001 hľadali možnosti vzdelávania v Kosove, čo tieto kontakty ešte posilnilo. V roku 2001 sa násilným spôsobom ukázalo, že ani desať rokov po získaní nezávislosti sa medzi používateľmi macedónskeho a používateľmi albánskeho jazyka nevybudovali dobré vzťahy.
Čiastočne v dôsledku sprostredkovania a podpory Európskej únie sa našlo riešenie vo forme rámcovej dohody z Ochridu. Okrem ukončenia nepriateľských akcií a dobrovoľného odzbrojenia boli dohodnuté tieto body:
1. reorganizácia miestnych orgánov s väčšími právomocami pre miestne samosprávy;
2. nediskriminácia a pomerné zastúpenie menšín vo verejnej správe a politike;
3. parlamentné postupy sa menia tak, že pri hlasovaní o citlivých otázkach (napr. právach menšín, miestnej samospráve a niektorých menovaniach) sa vyžaduje tzv. dvojitá väčšina. (Táto Badinterova väčšina v podstate znamená, že väčšina musí existovať nielen v parlamente, ale aj medzi predstaviteľmi menšín);
4. rovnoprávne postavenie jazykov vo verejnej správe a vzdelávaní; každý jazyk, ktorým hovorí aspoň 20 percent obyvateľov je úradným jazykom a štát bude financovať vysokoškolské vzdelávania v týchto jazykoch;
5. rôznorodosť v totožnosti, s možnosťou pre miestne orgány umiestňovať symboly väčšinovej časti obyvateľstva na verejné budovy.
Výsledkom rámcovej dohody bolo celkom 15 zmien ústavy a nová preambula ústavy. Do roku 2006 jestvoval proces sústavných legislatívnych úprav podľa rámcovej dohody z Ochridu a narastajúci súlad. Od tohtoročných volieb a vytvorenia vlády, pri ktorom najväčšia strana albánsky hovoriacej skupiny obyvateľstva vládu opustila, vznikli vážne spory týkajúce sa uplatňovania Badinterovej väčšiny. Po bojkote parlamentných činností stranami BDI (DUI) a PDP teraz prebiehajú rozhovory s cieľom dosiahnuť dohodu.
4. Názov krajiny a postoj Grécka
Sobranie, parlament bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, prijal 17. novembra 1991 ústavu, v ktorej bola krajina definovaná ako zvrchovaný štát používajúci názov Macedónska republika. Hoci podľa Badinterových kritérií mali všetky bývalé juhoslovanské republiky získať medzinárodné uznanie ako nezávislé štáty, nová krajina nebola do OSN prijatá až do 8. apríla 1993.
Dôvody odporu voči jej členstvu spočívajú najmä vo význame názvu Macedónsko, ktoré je z dejín známe ako krajina Alexandra Veľkého (356 – 323 p. n. l.), ktorému sa na krátky čas podarilo rozšíriť svoju ríšu až po Pakistan. Na základe vtedajšieho jazyka a kultúry južný sused krajiny, Grécko, považuje staroveké Macedónsko za súčasť svojej histórie a názov Macedónsko za vnútorný názov. Používanie rovnakého názvu susedným štátom s odlišným jazykom a kultúrou vyvoláva v Grécku veľký nesúhlas verejnej mienky. Cieľom gréckych námietok nie je poprieť právo krajiny na nezávislosť či odmietnuť účinnú spoluprácu so severným susedom, chcú však vyjadriť myšlienku pridaním pojmov ako Vardar, Skopje alebo Sever, že štát s ústavným názvom Macedónska republika nezahŕňa celú oblasť, ktorá sa považuje za historické Macedónsko.
OSN podľa dočasnej dohody krajinu od roku 1993 prechodne označuje ako bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, často vo forme anglickej skratky „FYRoM“, čo je úplne nezrozumiteľné pre verejnú mienku doma aj v zahraničí. Spojené štáty, Ruská federácia, Čínska ľudová republika a dokonca aj množstvo členských štátov EÚ však používa ústavný názov Macedónska republika a vypúšťa odkaz na predošlý správny stav zahrnutý v termíne „FYRoM“. Historické odkazy tohto druhu sú nezvyčajné. V Európe navyše okrem nezávislého štátu Luxembursko existuje aj priľahlá belgická provincia s rovnakým názvom a nezávislý štát Moldavsko nesie rovnaký názov, aký sa používa pre severovýchod susedného Rumunska. Štát Azerbajdžan, ktorý zemepisne patrí do Európy, sa nazýva rovnako ako dve priľahlé provincie Iránu. V žiadnom z týchto prípadov opakované používanie rovnakého názvu nespôsobuje nijaké problémy. Je preto jasné, že v tomto prípade sa spor netýka ani tak názvu, ako strachu z nárokov na územie.
V tejto súvislosti je poľutovaniahodné, že národné letisko, ktoré sa nachádza na východ od Skopje a ktoré bolo do decembra 2006 známe ako Aerodrom Skopje či Letisko Petrovec, sa odvtedy premenovalo na letisko Alexandra Veľkého (Aleksandar Veliki). Tento symbol vyvoláva zmätok v súvislosti s medzinárodným letiskom Megas Alexandros, ktoré sa nachádza na východ od severogréckeho mesta Kavala a ktorého názov znamená to isté. Z hľadiska vzájomnej dôvery je dôležité, aby pred vstupom do EÚ tieto dve krajiny uzavreli dvojstrannú dohodu o používaní názvov vo vzájomných vzťahoch a odstránení všetkých pretrvávajúcich nedorozumení či problémov týkajúcich sa symbolov a územných nárokov.
5. Ostatné hľadiská
Vízový režim schengenských štátov EÚ a ešte prísnejšie podmienky pre vstup, ktoré uplatňuje Grécko, vyvolávajú hnev a izolujú mladú generáciu od jej európskeho okolia v omnoho väčšej miere ako kedysi ich rodičov. Kým integrácia s EÚ sa nezrýchľuje, orientácia na Spojené štáty narastá. Tento stav nachádza vyjadrenie okrem iného v dohodách o nevydávaní Američanov Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu a v únose nemeckého občana Chaleda el-Masriho na vyšetrovanie CIA v Afganistane. Pozitívnejšie je, že účasť v Stabilizačnej a asociačnej dohode a Stredoeurópskom združení voľného obchodu (CEFTA), ktoré je prepojené s EÚ, môže pomôcť oživiť a posilniť hospodárstvo, ktoré je od roku 1991 chabé. Vnútorná právna istota zvýši tento účinok viac než súčasný cieľ znížiť daňové sadzby na extrémne nízku úroveň 10 %.
POSTUP
|
Názov |
Správa o pokroku bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2006 |
||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET 14.12.2006 |
||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
|
||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
||||||
|
Spravodajca |
Erik Meijer 13.9.2004 |
|
|||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
8.5.2007 |
4.6.2007 |
|
|
|
||||||
|
Dátum prijatia |
5.6.2007 |
||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
59 4 0 |
|||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Roberta Alma Anastase, Christopher Beazley, Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Hanna Foltyn-Kubicka, Michael Gahler, Bronisław Geremek, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Georgios Karatzaferis, Bogdan Klich, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Cem Özdemir, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, João de Deus Pinheiro, Hubert Pirker, Samuli Pohjamo, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Jan Marinus Wiersma, Josef Zieleniec |
||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Kinga Gál, Milan Horáček, Evgeni Kirilov, Jaromír Kohlíček, Erik Meijer, Doris Pack, Athanasios Pafilis, Józef Pinior, Dariusz Rosati, Aloyzas Sakalas, Inger Segelström, Adrian Severin, Csaba Sándor Tabajdi, Marcello Vernola |
||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||||||
|
Dátum predloženia |
8.6.2007 |
||||||||||