Postup : 2007/2103(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0220/2007

Predkladané texty :

A6-0220/2007

Rozpravy :

PV 19/06/2007 - 13
CRE 19/06/2007 - 13

Hlasovanie :

PV 20/06/2007 - 5.9
CRE 20/06/2007 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0274

SPRÁVA     
PDF 216kWORD 199k
11. 6. 2007
PE 388.523v02-00 A6-0220/2007

o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie

(2007/2103(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajkyňa: Glenys Kinnock

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie

(2007/2103(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Deklaráciu milénia z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritérium spoločne ustanovené medzinárodným spoločenstvom na odstraňovanie chudoby,

–   so zreteľom na po sebe nasledujúce správy o ľudskom rozvoji, vypracované Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia(1),

–   so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii prijatú 25. februára 2003 v nadväznosti na Fórum na vysokej úrovni o harmonizácii a na Parížsku deklaráciu o účinnosti rozvojovej pomoci prijatú 2. marca 2005 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o uplatňovaní, zosúlaďovaní a výsledkoch (ďalej Parížska deklarácia),

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (ďalej Európsky konsenzus v oblasti rozvoja) podpísaný 20. decembra 2005(2)

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ pre Afriku: K Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky (KOM(2005)0489),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(3),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (ďalej len nástroj rozvojovej spolupráce)(4),

–   so zreteľom na výročné správy generálneho tajomníka OSN o uplatňovaní Deklarácie milénia OSN, z ktorých najnovšia je z júla 2006,

–   so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN pre projekt milénia na čele s profesorom Jeffreyom Sachsom s názvom Investovanie do rozvoja: Praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) na tému: Najmenej rozvinuté krajiny – 2002: Únik z osídiel chudoby,

–   so zreteľom na výročné správy UNICEF o situácii detí vo svete a na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–   so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch milénia 2000 – 2004 (SEK(2004)1379),

–   so zreteľom na každoročné správy Svetovej banky z celosvetového monitorovania, z ktorých najnovšia bola uverejnená v apríli 2007,

–   so zreteľom na správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o spolupráci pri rozvoji z roku 2006, z ktorých najnovšia bola uverejnená v marci 2007(5),

–   so zreteľom na záverečné deklarácie a závery medzinárodných konferencií, najmä medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja (Monterrey, 2002), svetového samitu 2005 (New York, 2005), svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg, 2002), tretej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách (Brusel, 2001), štvrtej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (Dauha, 2001), medzinárodnej konferencie o obyvateľstve a rozvoji (ICPD) (Káhira, 1994), mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v roku 1999 na účely preskúmania pokroku s cieľom splniť ciele ICPD (Káhira + 5), a svetového vzdelávacieho fóra (Dakar, 2000),

–   so zreteľom na výhrady, ktoré vyjadrili členské štáty EÚ v konečných vyhláseniach a záveroch vyššie uvedených konferencií,

–   so zreteľom na záväzky prijaté EÚ na barcelonskej Európskej rade v marci 2002 pred konferenciou v Monterrey,

–   so zreteľom na záväzky prijaté na samite G8 v Gleneagles v roku 2005 týkajúce sa objemu pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvality pomoci,

–   so zreteľom na štvrtú hodnotiacu správu pracovnej skupiny II Medzivládneho panelu o zmene klímy s názvom Zmena klímy 2007: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť (ďalej len štvrtá hodnotiaca správa o zmene klímy),

–   so zreteľom na záverečnú Sternovu hodnotiacu správu o hospodárskych dôsledkoch zmeny klímy,

–   so zreteľom na závery UNDP, miléniového projektu OSN a Svetovej banky v správe o energetike za rok 2006 a rozvojových cieľoch milénia,

–   so zreteľom na články 177 – 181 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Posilnenie európskeho vplyvu: spoločný rámec na vypracovanie strategických dokumentov krajín a spoločné viacročné programovanie (KOM(2006)0088),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci (KOM(2005)0133),

–   so zreteľom na závery Európskej rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. a 11. apríla 2006 o financovaní rozvojovej pomoci a účinnosti európskej pomoci,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky” (KOM(2007)0072),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o rozpočtovej pomoci pre rozvojové krajiny(7),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0220/2007),

A. keďže rok 2007 predstavuje polovicu obdobia na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia do roku 2015 a z tohto dôvodu ponúka jedinečnú príležitosť vykonať inventúru opatrení, ktoré ešte treba vykonať,

B.  keďže v subsaharskej Afrike mnohé krajiny nesmerujú k splneniu rozvojových cieľov milénia podľa plánov a v mnohých krajinách so stredne vysokým príjmom existujú regióny a etnické skupiny s niekoľkomiliónovou populáciou, ktorých pokrok nie je dostatočný,

C. keďže Rada Európskej únie stanovila agendu samitu G8 v júli 2005 v Gleneagles s tým, že sa v máji 2005 dohodla, že členské štáty do roku 2015 zvýšia objem svojej oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP) na 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND), a že toto zvýšenie pomoci je základným predpokladom pre splnenie rozvojových cieľov milénia,

D. keďže Výbor pre rozvojovú pomoc OECD umožňuje odpustenie dlhov započítať do príspevkov oficiálnej rozvojovej pomoci darcovských krajín, aj keď to nepredstavuje prevod nových finančných prostriedkov od darcovských krajín prijímajúcim krajinám,

E.  keďže odpustenie dlhov je jedným z 8 rozvojových cieľov milénia, ktorý je zameraný konkrétne na komplexné riešenie problémov s dlhmi rozvojových krajín pomocou národných a medzinárodných opatrení na vytvorenie dlhodobo udržateľnejšieho dlhu,

F.  víta skutočnosť, že doteraz malo zo zrušenia dlhu úžitok 24 krajín vrátane 18 krajín v Afrike, ale zrušenie dlhu je ešte potrebné v mnohých ďalších prípadoch,

G. keďže na splnenie rozvojových cieľov milénia v oblasti základného vzdelávania je potrebných 6,9 miliardy EUR oficiálnej rozvojovej pomoci ročne a keďže objem celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci v oblasti základného vzdelávania dosahuje v súčasnosti výšku okolo 1,6 miliardy EUR – z toho Európska únia prispieva sumou 0,8 miliardy EUR,

H. keďže na splnenie rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravia sú podľa odhadu potrebné finančné prostriedky vo výške 21 miliárd EUR ročne a v súčasnosti je potreba financovania zabezpečená iba na 36 % a keďže aj po predpokladanom zvýšení oficiálnej rozvojovej pomoci Európskej únie do roku 2010 dostupné finančné zdroje pokryjú iba 41 % požadovanej sumy, ktorá predstavuje 21 miliárd EUR – pričom vo financovaní zostane deficit vo výške 11,9 miliardy ročne,

I.   keďže napriek významnému pokroku v oblasti všeobecného základného vzdelania v posledných rokoch 77 miliónov školopovinných detí ešte stále nenavštevuje školu a do roku 2005 nebol splnený cieľ odstránenia rodového rozdielu vo vzdelaní na základných školách,

J.   keďže tri rozvojové ciele milénia pre zdravotníctvo, ciele v oblastiach detskej úmrtnosti, úmrtnosti matiek a boja proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii, patria medzi ciele, pri ktorých je najmenej pravdepodobné, že sa podaria dosiahnuť do roku 2015,

K. keďže podľa správy OSN o cieľoch milénia aj napriek pokroku v niektorých krajinách naďalej stúpa miera infikovania vírusom HIV/AIDS, pričom sa počet nakazených ľudí zvýšil z 36,2 milióna v roku 2003 na 38,6 milióna v roku 2005 (polovicu z nich tvoria ženy), a keďže napriek zlepšenému prístupu k antiretrovírusovej liečbe sa počet úmrtí na ochorenie AIDS aj v roku 2005 zvýšil,

L.  ľutuje, že v súčasnosti sa až viac ako 90 % finančných prostriedkov na výskum v zdravotníctve vynakladá na výskum chorôb, ktoré sužujú iba desať percent svetovej populácie, a keďže patentové systémy mohli vytvoriť stimul pre výskum a vývoj v rozvinutých krajinách, no ani zďaleka nepodporili výskum zanedbaných chorôb, ktoré sužujú chudobné obyvateľstvo,

M. keďže v rozvojových krajinách chýbajú podľa niektorých odhadov dva milióny učiteľov a viac ako štyri milióny zdravotníckych pracovníkov a vo väčšine prípadov neexistujú žiadne primerané stratégie na vyškolenie a nábor pracovníkov,

N. je znepokojený tým, že pokrok v oblasti riešenia podvýživy je taký pomalý a že 27 % detí je podvyživených a 53 % prípadov úmrtia detí do piatich rokov sa spája s podvýživou,

O. keďže podľa rozvojového programu OSN (UNDP) najmenej 19 krajín ukončilo hodnotenia potrieb rozvojových cieľov milénia a ďalších 55 krajín prechádza procesom ich určovania, zatiaľ však žiadna z afrických krajín s nízkym národným dôchodkom nedostala prisľúbenú pomoc od medzinárodného spoločenstva na vykonanie týchto stratégií,

P.  ľutuje, že základný prieskum na monitorovanie Parížskej deklarácie, ktorý sa uskutočnil v roku 2006, obsahoval znepokojivé výsledky súvisiace s realizáciou záväzkov v oblasti harmonizácie, zosúladenia a vlastníctva,

Q. uznávajúc, že ES, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Švédsko, Írsko, Dánsko a Nemecko zvyšujú podiel pomoci poskytovanej prostredníctvom všeobecnej rozpočtovej podpory,

R.  keďže vzhľadom na absorpčnú schopnosť krajín je kvalita rozvojovej pomoci rovnako dôležitá ako kvantita,

S.  keďže pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia vyžaduje radikálne činnosti na riešenie štrukturálnych príčin chudoby vrátane potreby spravodlivých a čestných systémov obchodovania podľa pravidiel vytvorených na podporu obchodovania a nápravu nerovnováhy v celosvetovom obchode, najmä pokiaľ ide o Afriku,

T.  keďže Parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji(8) uznal úlohu spravodlivého obchodu v oblasti dosiahnutia lepšieho živobytia malých poľnohospodárov a výrobcov v rozvojovom svete za predpokladu, že to znamená udržateľný model výroby s garantovanými výnosmi pre výrobcu,

U. keďže zvýšená podpora súkromného sektora, najmä malých a stredných podnikov, je hnacou silou rozvoja a vytvárania nových trhov a tiež vytvárania nových pracovných miest,

V. keďže dosahovanie rozvojových cieľov milénia je pre EÚ prioritou a keďže OSN uznala zásadnú úlohu miestnych orgánov pri plnení týchto cieľov,

W. keďže sa odhaduje, že dve miliardy ľudí na svete nemajú prístup k moderným nosičom energie a keďže žiadna krajina nebola schopná podstatne znížiť chudobu bez významného nárastu využívania energie;

X. keďže Sternova hodnotiaca správa o hospodárskych dôsledkoch zmeny klímy a štvrtá hodnotiaca správa pracovnej skupiny II Medzivládneho panelu o zmene klímy jednoznačne dokázala, že zmena klímy má najväčší vplyv na rozvojové krajiny, a že pre mnohé najzraniteľnejšie spoločenstvá sveta sú už klimatické zmeny skutočnosťou,

Y. keďže predbežné odhady Svetovej banky naznačujú, že na to, aby bol rozvoj odolný voči zmene klímy, bude v najchudobnejších krajinách ročne potrebných 10 – 40 miliárd USD; a keďže príspevky do adaptačných fondov v rámci dohovoru o klimatických zmenách nedosahujú výšku viac ako 150 – 300 miliónov USD ročne,

Z.  keďže v nestabilných štátoch postihnutých konfliktmi žije 9 % populácie rozvojových krajín, pričom však 27 % mimoriadne chudobnej populácie, vyskytuje sa v nich takmer jedna tretina všetkých detských úmrtí a pochádza z nich 29 % z 12-ročných detí, ktoré v roku 2005 nedokončili základnú školu,

AA. trvá na tom, že na zaistenie poskytovania základných sociálnych služieb, infraštruktúry a bezpečnosti pre občanov je rozhodujúca dobrá správa a zlepšené inštitucionálne kapacity,

BB. uznáva, že dosiahnutie rozvojových cieľov milénia by znamenalo nielen obrovský pokrok v znižovaní celosvetovej chudoby a utrpenia, ale slúžilo by aj ako ukážka schopnosti medzinárodného systému stanoviť a vykonať praktické ciele globálneho partnerstva,

ZVÝŠENIE POMOCI

1.   zdôrazňuje, že spoločným cieľom rozvojovej spolupráce je a musí byť boj proti chudobe; zdôrazňuje však, že tento boj nie je obmedzený na materiálny rast a z tohto dôvodu musia byť vždy ústrednými témami každej takejto spolupráce budovanie demokracie a presadzovanie základných ľudských práv, zákonnosť a zásady spravodlivosti, rovnosti, transparentnosti a zodpovednosti;

2.  pripomína záväzok skupiny štátov G8 z roku 2005 z Gleneagles, podľa ktorého sa má do roku 2010 zdvojnásobiť pomoc pre subsaharskú Afriku a vyjadruje sklamanie z toho, že podľa OECD oficiálna rozvojová pomoc pre subsaharskú Afriku po odčítaní odpustenia dlhov bola v roku 2006 statická;

3.  zdôrazňuje, že na splnenie finančných záväzkov voči Afrike je nevyhnutné, aby každý darcovský štát skupiny G8 Afrike do roku 2010 poskytol ďalších 15 miliárd EUR nad rámec výšky pomoci v roku 2004, no tieto krajiny sú ďaleko od tohto smerovania;

4.  víta kroky, ktoré podnikli mnohé krajiny Európskej únie v rámci odpísania dlhu rozvojových krajín; napriek tomu však vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto odpisy dlhov umelo zvýšili podiel európskej pomoci v roku 2006 takmer o 30 %, v dôsledku čoho členské štáty v minulom roku v rámci skutočnej pomoci poskytli 0,31 % HND, a tak nesplnili spoločný prechodný cieľ 0,33 %;

5.  vyzýva EÚ a G8 na oddelenie zrušenia a odpustenia dlhov od údajov o poskytnutej pomoci v súlade s konsenzom z Monterrey z roku 2002 a závermi Rady z apríla 2006;

6.  ľutuje, že v polovici obdobia vykonávania rozvojových cieľov milénia klesol podiel oficiálnej rozvojovej pomoci krajín EÚ-15 na ich hrubom národnom dôchodku z 0,44 % v roku 2005 na 0,43% v roku 2006;

7.  víta skutočnosť, že pomoc poskytnutá Komisiou stúpla o 5,7 % na 7,5 miliárd EUR v roku 2006, čo odráža zlepšenú schopnosť vyplatenia z vyššej úrovne záväzkov prisľúbených v posledných rokoch;

8.  vyjadruje pochvalu členským štátom, ktoré dosiahli alebo prekročili cieľ v podobe 0,7-percentného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci na HND, ako aj tým členským štátom, ktoré zvyšujú objem skutočnej pomoci, no ľutuje, že niektoré krajiny skupiny EÚ-15 s veľkou rezervou nesplnili priebežný cieľ 0,33 % v roku 2006;

9.  konštatuje, že Taliansko ako veľká krajina skupiny G8 ani zďaleka nesplnilo cieľ 0,33 %, keďže pomoc tejto krajiny v roku 2006 po 30-percentnom znížení objemu skutočnej pomoci dosahovala podiel iba 0,2% národného dôchodku;

10. konštatuje, že Portugalsko, ktoré má počas svojho predsedníctva organizovať samit EÚ-Afrika, dosiahlo v roku 2006 iba 0,21-percentný podiel ORP na HND;

11. konštatuje, že najväčšiu mieru inflácie pomoci majú na svedomí: Rakúsko (57 %), Francúzsko (52 %), Taliansko (44 %), Nemecko (53 %) a Spojené kráľovstvo (28 %), ďalej konštatuje, že Nemecko, ktoré predsedá Európskej únii aj skupine G8, by cieľ 0,33 % ORP / HND nebolo dosiahlo bez inflácie svojej pomoci;

12. vyzýva všetky členské štáty, ktoré nesmerujú k splneniu prísľubov z Barcelony, Gleneagles a Monterrey, aby sa naliehavo zaviazali k zvýšeniu skutočnej pomoci v roku 2007, a vyzýva Komisiu, aby tieto členské štáty podporila pri starostlivom plánovaní finančných a organizačných aspektov blížiacich sa zvýšení pomoci, aby zaistila splnenie priebežného cieľa EÚ na rok 2010 vo výške 0,56% HND;

13. tvrdí, že pri preskúmaní rozpočtu od roku 2008 by sa mal zohľadniť rastúci význam Európskej únie na celom svete a malo by sa umožniť zvýšenie rozvojových výdavkov, v tejto súvislosti by sa EÚ mohla rozhodnúť pre realizáciu nových foriem financovania rozvojových cieľov milénia, napríklad prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB);

14. vyzýva Komisiu, aby sa pripravila na pravdepodobnú situáciu, že 10. Európsky rozvojový fond neratifikuje všetkých 27 členských štátov skôr ako v roku 2010, a preto by mala rýchlo zaistiť, aby boli finančné prostriedky k dispozícii počas prechodného obdobia (2008 – 2010);

15. nalieha na Komisiu, aby naďalej skúmala inovatívne zdroje financovania ako alternatívne spôsoby zaistenia finančných prostriedkov na rozvojové programy, ale zdôrazňuje, že by mali byť doplnkom k záväzku dosiahnutia 0,7% HND na oficiálnu rozvojovú pomoc;

16. naliehavo vyzýva členské štáty Európskej únie, aby pravidelne vyhodnocovali pokrok plnenia cieľov oficiálnej rozvojovej pomoci a víta návrh Komisie, aby členské štáty EÚ zaviedli do praxe vnútroštátne harmonogramy na zaistenie svojho smerovania k dosiahnutiu dohodnutých cieľov oficiálnej rozvojovej pomoci krajiny do roku 2010/2015, a aby zlepšili dlhodobú predvídateľnosť svojich tokov pomoci;

17. naliehavo vyzýva Európsku úniu a krajiny skupiny G8, aby uznali rastúci význam nových darcov, najmä Číny, a zapojili týchto nových darcov do rozhovorov o prístupoch a štandardných postupoch vonkajšej pomoci vrátane dôležitosti uplatnenia medzinárodne dohodnutých noriem a štandardov v oblasti realizácie pomoci;

18. vyzýva krajiny skupiny G8, aby celú pomoc oddelili od svojich vnútroštátnych hospodárskych záujmov a všimli si, že G8 ako skupina viaže v súčasnosti 29% svojej pomoci na rozvojové krajiny, na rozdiel od celkového priemeru darcov vo výške 24%;

ODPUSTENIE DLHOV

19. zdôrazňuje, že pravdepodobne až 60 krajín potrebuje zrušenie všetkých svojich dlhov, ak majú mať aspoň nejakú šancu dosiahnuť rozvojové ciele milénia, a že existuje ešte viac krajín, ktoré potrebujú ďalšie odpustenie dlhu vrátane niekoľkých krajín s dlhmi minulých zavrhnutých režimov (tzv. odious debt), akými sú napríklad zmluvy uzatvorené predchádzajúcim režimom apartheidu v Južnej Afrike;

20. víta zistenie Svetovej banky, že krajiny, ktoré získali odpustenie dlhu v rámci iniciatívy HIPC (Vysoko zadlžené chudobné krajiny), v rokoch 1999 až 2005 viac ako zdvojnásobili svoje výdavky na plány na zníženie chudoby;

21. vyzýva krajiny, aby plnili svoje záväzky na využívanie finančných prostriedkov uvoľnených odpustením a zrušením dlhu transparentne a zodpovedne a ďalej prehlasuje, že odpustenie dlhu by malo byť odmietnuté iba vtedy, ak existuje v parlamente a medzi organizáciami občianskej spoločnosti všeobecný konsenzus, že nie sú splnené normy transparentnosti a zodpovednosti;

22. zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť dlhov bude závisieť od zodpovedných úverových politík, poskytovania primeraného financovania, zachovania rozumných hospodárskych politík, posilnenia správy dlhov a vhodnej verejnej a parlamentnej zodpovednosti v prípade uzatvárania zmlúv o pôžičkách, ako aj od výkonnosti dovozu a najmä jeho diverzifikácie;

23. vyzýva členské štáty, ktoré k odpusteniu dlhu pripájajú škodlivé štrukturálne podmienky, akými sú napríklad privatizácia, sektorová reštrukturalizácia, obchodná a finančná liberalizácia a prepojenie s makroekonomickými cieľmi MMF, aby od týchto postupov upustili;

24. vyzýva všetkých darcov a veriteľov, aby umožnili bezproblémovú dostupnosť a prístupnosť všetkých informácií súvisiacich s pôžičkami a odpismi dlhu v partnerských krajinách, a trvá na rovnakej transparentnosti pre obchodných veriteľov;

25. vyzýva členské štáty, aby sa v prípade korupcie zamerali na „platiacu stranu“ a vyšetrovali, zažalovali a uviedli na čiernu listinu osoby dávajúce úplatky, a aby chudobné krajiny chránili pred tzv. supími fondmi;

26. vyzýva Svetovú banku, aby krajinám usilujúcim sa o dosiahnutie rozvojových cieľov milénia sprístupnila koncesné financovanie;

FINANCOVANIE ĽUDSKÉHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA

27. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby zväčšila svoje záväzky týkajúce sa ORP v oblasti vzdelávania a eliminovala tak finančný deficit vo výške 5,3 miliardy EUR, a ak nedostatok externých finančných prostriedkov je hlavným problémom, ktorému čelí urýchlená finančná iniciatíva – Vzdelávanie pre všetkých, treba Komisiu pochváliť za začatie iniciatív na zvýšenie prísľubov darcov, ale ľutuje, že hoci záväzky z konferencie darcov, ktorá sa konala v Bruseli 2. mája 2007, umožnia ďalšiemu miliónu detí navštevovať školu, ešte stále zostáva ďalších 76 miliónov detí bez vzdelania;

28. vyzýva Európsku úniu, aby zvýšila svoj podiel celosvetovej ORP v oblasti zdravotníctva zo súčasných 6,6 % s cieľom pomôcť eliminovať nedostatok financií vo výške 11,9 miliardy EUR za rok z celkovej odhadovanej sumy 21 miliárd EUR za rok potrebnej na krytie globálnych nákladov na zdravotníctvo a vyzýva na neustálu, zvýšenú a predvídateľnú podporu Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii;

29. vyzýva Africkú úniu, aby pokračovala v podpore Abudžskej deklarácie z roku 2001, v ktorej sa potvrdzuje, že by krajiny mali na zdravotníctvo vyčleniť najmenej 15 % štátnych rozpočtových prostriedkov, no s poľutovaním konštatuje, že iba dva africké štáty dokázali tento prísľub splniť;

30. zdôrazňuje, že vlády rozvojových krajín vykonali v poslednom desaťročí skutočný pokrok v náraste investícií do zdravotníctva a vzdelávania, ale že v niektorých prípadoch sľuby neboli splnené a vyzýva tieto vlády, aby stanovili harmonogram na dosiahnutie cieľa investovať najmenej 20 % vládnych rozpočtov do vzdelávania a cieľa investovať 15 % vládnych rozpočtov do zdravotníctva;

31. vyzýva Dvor audítorov, aby v roku 2008 vykonal audit záväzku nástroja rozvojovej spolupráce týkajúci sa pridelenia 20 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci ES do roku 2009 na základnú zdravotnú starostlivosť a na základné a stredné vzdelanie;

PRIORITY ĽUDSKÉHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA

32. zdôrazňuje, že prioritou je zaistiť, aby tzv. ťažko dosiahnuteľné deti – z nestabilných krajín postihnutých konfliktom, so zdravotným postihnutím, zo vzdialených regiónov, trvalo chudobných rodín alebo tie, ktoré sú vylúčené na základe etnickej príslušnosti – mali prístup k svojmu právu na základné vzdelanie;

33. vyzýva EÚ, aby neodkladne venovala pozornosť vzdelávaniu v nestabilných štátoch postihnutých konfliktom, ktoré dostávajú v súčasnosti menej ako pätinu celosvetovej pomoci na vzdelávanie, a to napriek tomu, že sú vo svetovom meradle domovom pre viac ako polovicu detí, ktorým sa nedostáva vzdelávania, a vyzýva najmä útvar humanitárnej pomoci Komisie (ECHO), aby dohodol jasné usmernenia pre podporu útvaru ECHO na vzdelávanie v mimoriadnych situáciách;

34. vyzýva EÚ, aby krajinám pomohla pri budovaní národných kapacít na sledovanie študijných výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby široký prístup k vzdelávaniu znamenal aj kvalitné vzdelávanie;

35. ľutuje skutočnosť, že prakticky žiadna krajina v Afrike nesmeruje k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravia matiek a detí;

36. poukazuje na to, že pokrok v oblasti detskej úmrtnosti zaostáva za ostatnými rozvojovými cieľmi milénia napriek dostupnosti jednoduchých a lacných zákrokov, ktoré by každoročne mohli zabrániť miliónom úmrtí a zdôrazňuje, že orálna rehydratačná liečba, siete na postele napustené insekticídmi, dojčenie a bežné antibiotiká na choroby dýchacej sústavy by mohli podľa odhadov zabrániť 63% prípadov detských úmrtí;

37. domnieva sa, že infraštruktúra zdravotnej starostlivosti si zaslúži stabilnú a dlhodobú finančnú podporu z národných rozpočtov a medzinárodnú pomoc, aby mohla uspieť pri plnení RCM týkajúcich sa zdravotníctva, medzi ktoré patrí znižovanie detskej úmrtnosti prostredníctvom rozšírenia očkovania, znižovanie úmrtnosti matiek prostredníctvom prístupu ku kvalifikovaným odborníkom, podpora výskumu a vývoja a prístup ku novým typom diagnóz a terapií, zabezpečenie bezpečnej pitnej vody a hygienických zariadení a posilnenie úsilia o prístup všetkých osôb k prevencii, liečbe, starostlivosti a podpore v prípade HIV/AIDS, malárie, tuberkulózy a iných chorôb do roku 2010 vrátane marginalizovaných populácií a osôb, ktoré sú najviac náchylné na infekčné choroby;

38. vyzýva medzinárodné spoločenstvo darcov, aby pomohlo rozvojovým krajinám pri rozvíjaní a realizovaní komplexných zdravotných akčných programov, riešení otázok, akými sú napríklad potreba zabezpečenia trvalo udržateľného financovania infraštruktúry a platov v zdravotníctve, zvýšenie investícií do školení a zabránenie nadmernému úniku mozgov prostredníctvom migrácie vysoko kvalifikovaných pracovníkov v zdravotníctve;

39. víta Deklaráciu z Johannesburgu z tretieho riadneho zasadnutia Africkej únie (AÚ) konferencie ministrov zdravotníctva z 9. – 13. apríla 2007 o posilnení zdravotných systémov pre rovnosť a rozvoj ako dôležitú iniciatívu pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravotníctva; vyzýva EÚ, aby podporila členské štáty AÚ pri uskutočňovaní programov vychádzajúcich z tejto deklarácie;

40. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby naďalej zotrvala v úsilí podporovať sexuálne práva a práva reprodukčného zdravia tak, že zachová úroveň financovania na realizáciu akčného programu medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a ľutuje, že hoci má subsaharská Afrika najvyššiu mieru úmrtnosti matiek, má tiež najnižšiu mieru používania antikoncepcie na svete (19%) a 30% všetkých úmrtí matiek na tomto kontinente je spôsobených riskantne vykonávanými prerušeniami tehotenstva;

41. poukazuje na to, že OSN plánuje prijať nový rozvojový cieľ milénia č. 5  týkajúci sa všeobecného prístupu k službám zameraným na sexuálne a reprodukčné zdravie, a preto víta akčný plán z Maputa o sprevádzkovaní kontinentálneho politického rámca pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na mimoriadnom zasadnutí konferencie ministrov zdravotníctva AÚ 18. – 22. septembra 2006 (Maputský akčný plán);

42. zdôrazňuje naliehavú potrebu boja proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia, pretože násilie negatívne vplýva na prístup dievčat ku vzdelaniu a zdravotníctvu a je jedným z hlavných šíriteľov pandémie HIV a preto aj jednou z hlavných prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti v rozvojových krajinách;

43. vyzýva Komisiu, aby v rozvojových krajinách zintenzívnila svoj záväzok v boji proti HIV/AIDS a aby pre najviac postihnutých ľudí zaistila za dostupné ceny ešte lepší prístup k preventívnym zdrojom a politikám, antiretrovírusovej liečbe a službám zdravotnej starostlivosti (infraštruktúra, zamestnanci, lieky) schopným pokrývať rastúci dopyt;

44. poukazuje na to, že všetky rozvojové ciele milénia sú rozhodujúcim spôsobom závislé od zastavenia epidémie AIDS, a žiada Komisiu, aby riešeniu tejto celosvetovej pandémie udelila najvyššiu prioritu pomocou podporovania intenzívnejšej a komplexnej reakcie; poukazuje na to, že reakcia by mala zaistiť všeobecný prístup k existujúcej prevencii a liečbe a tiež primeraným investíciám na rozvoj a všeobecný prístup k širokej škále preventívnych technológií vrátane mikrobicídov a vakcín; a žiada EÚ o podporu rozšírenej účasti podnikov, koordinovanejšieho výskumného úsilia a politík a programov, ktoré zrýchlia testovanie nových vakcín a mikrobiocídov;

45. vyzýva EÚ na zvýšenie financovania s cieľom zabezpečiť, aby pokrok v základnej vede a biomedicíne viedol k novým a cenovo dostupným liekom, vakcínam a diagnostike zanedbaných chorôb na podporu vývojových etáp výskumu a vývoja; a s cieľom zabezpečiť použitie nových výrobkov v prípade zanedbaných populácií;

46. vyzýva EÚ, aby podporovala úplnú realizáciu Deklarácie z Dauhy o Dohode TRIPS a o verejnom zdraví ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 9. – 14. novembra 2001 a aby zaistila cenovú dostupnosť liekov pre tie rozvojové krajiny, ktoré prijímajú opatrenia v súlade s deklaráciou, a ďalej vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc rozvojovým krajinám pri realizácii opatrení patentového práva v záujme verejného zdravia;

47. zdôrazňuje potrebu komplexnej revízie týchto platných systémov, ktoré nedokážu riešiť problém prístupu k liekom, zahŕňa to predloženie odporúčaní organizácii WTO na zmenu a doplnenie jej pravidiel, ktorými sa riadi vývoz liekov podľa povinnej licencie známej ako rozhodnutie z 30. augusta;

48. poukazuje na to, že podľa niektorých odhadov je potrebné zamestnať dva milióny učiteľov a viac ako 4 milióny zdravotníckych pracovníkov, aby sa zdravotná starostlivosť a vzdelávanie pre všetkých stali skutočnosťou, a každoročne je potrebné investovať 10 miliárd EUR na vyškolenie a platy kvalitných učiteľov a zdravotníckych pracovníkov;

49. vyzýva vlády chudobných krajín, aby existujúcim zdravotníckym pracovníkom a učiteľom stanovili platy na dôstojných úrovniach v spolupráci s odborovými zväzmi;

50. vyzýva vlády chudobných krajín, aby zabezpečili parlamentné a občianske zastúpenie a dohľad nad monitorovaním verejných služieb a podporili účasť orgánov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov na miestnom a vnútroštátnom plánovaní a v rozpočtových postupoch vrátane dohôd a zmlúv podpísaných s darcami;

51. zdôrazňuje, že v niektorých krajinách stúpa výskyt podvýživy a že v celej Afrike bude v roku 2015 odhadom o 3,7 milióna podvyživených detí viac ako dnes a vyzýva EÚ, aby preskúmala a vyhodnotila, či nepriame investície riešia podvýživu účinne;

52. vyzýva darcov EÚ, aby okamžite začali predkladať správy používajúce medzinárodne dohodnuté ukazovatele o výžive s cieľom informovať o pokroku v oblastiach potravinovej bezpečnosti, ochranných sietí a sociálnej ochrany, správy, vody, hygieny a zdravotníctva;

KVALITA POMOCI A ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA ZAMERANÁ NA CHUDOBU

53. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty používali Kódex správania pre koordináciu darcov, aby sa zabezpečila lepšia koordinácia výdavkov a programov v oblasti zdravia a vzdelávania a zvýšila sa pozornosť venovaná zanedbaným krajinám, ktoré sú závislé od pomoci vrátane krajín nachádzajúcich sa v kríze a nestabilných štátov;

54. nalieha na všetky členské štáty, aby v plnej miere vykonávali dohodnutú Parížsku deklaráciu na zlepšenie účinnosti pomoci a zdôrazňuje, že EÚ musí vyvinúť viac úsilia v súvislosti so vzájomnou zodpovednosťou, vlastníctvom partnerských krajín a reformou technickej pomoci, pretože členské štáty Výboru pre rozvojovú pomoc dosiahli pri poslednom základnom prieskume organizácie OECD o realizácii Parížskej deklarácie v týchto troch oblastiach zlé výsledky;

55. vyzýva EÚ, aby podporovala partnerov pri budovaní svojich kapacít v krajine s cieľom viesť súdržný rozvojový riadiaci proces, pretože na zaistenie oprávneného vlastníctva a vedenia svojho vlastného rozvojového procesu to zostáva najdôležitejšie,

56. domnieva sa, že mikrofinancovanie je jedným z najdôležitejších nástrojov v boji proti chudobe, pretože samotným chudobným umožňuje, aby sa do tohto boja aktívne zapojili;

57. vyjadruje presvedčenie, že v rozvojovej politike Spoločenstva je nutné znova sa zamerať na rodovo špecifické priority a práva dieťaťa ako základné práva a časť kritérií riadenia, ktoré sa uplatňujú podľa Dohody z Cotonou(9) a kdekoľvek inde;

58. víta Partnerstvo pre rodovú rovnosť, rozvoj a mier ES, ktoré bolo nedávno spustené s cieľom zaistiť, aby pri realizácii a revízii Parížskej deklarácie nebola rodová otázka odsunutá na vedľajšiu koľaj;

59. vyjadruje presvedčenie, že dokumenty o stratégii na zníženie chudoby a dokumenty o stratégii pre krajiny by mohli byť dôležitými nástrojmi na plnenie RCM, ale že by mali byť navrhnuté, realizované, sledované a vyhodnotené na základe konzultácií s parlamentmi v krajinách AKT a v členských štátoch, s Parlamentom, občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi a mali by byť zamerané na plnenie cieľov RCM;

60. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom pružnosti v programovaní ES, ktoré definuje predpísané priority na začiatku programovacieho cyklu a potom neumožňuje podporu nových problematík, aj keď ich požadujú priamo partnerské vlády;

61. zdôrazňuje, že dlhodobým cieľom rozvojovej spolupráce musí byť vytvorenie podmienok na trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu presadzovania verejno-súkromných partnerstiev iniciatívy rastu vrátane podporných opatrení pre malé a stredné podniky s cieľom zvýšenia produktivity a zamestnanosti;

62. zdôrazňuje vysoký potenciál priamych zahraničných investícií do rozvoja, trvalého hospodárskeho rastu, presunu know-how, podnikania, technológií a vytvárania pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť transparentného, predvídateľného a priaznivého investičného prostredia, minimalizáciu byrokracie v podnikaní, dodržiavanie vlastníckych práv, podporovanie hospodárskej súťaže a úsilie o správne makroekonomické politiky;

63. vyzýva darcov a príjemcov, aby podporili zlepšenie údajov týkajúcich sa vykonávania a monitorovania rozvojových cieľov milénia;

64. vyzýva Komisiu, aby zaistila, že pri použití finančných prostriedkov do infraštruktúry zostáva hlavným zameraním všetkých projektov zníženie chudoby;

65. uznáva, že súčasné fondy a mechanizmy EÚ, akými sú napríklad mechanizmy pre infraštruktúru, vodu a energiu, riešia dôležité problémy, ale spochybňuje, či jednotlivo alebo spoločne dopĺňajú významnú cielenú podporu RCM;

66. vyzýva Európsku úniu, aby posilnila svoje partnerstvá s rozvojovými krajinami takým spôsobom, ktorý podporuje vzájomnú zodpovednosť a recipročné povinnosti určením predvídateľných ukazovateľov a uzávierok zvyšovania ORP, aby sa tak prijímajúcim krajinám uľahčilo plánovanie navýšenia verejných investícií;

67. zdôrazňuje, že na dosiahnutie RCM musia byť použité všetky prostriedky a že to vyžaduje čo najširšie možné partnerstvo zúčastnených strán najmä s národnými parlamentmi rozvojových krajín, občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi;

68. verí, že v procese navrhovania spoločnej stratégie pre Afriku a EÚ o rozhodujúcej dôležitosti dosiahnutia cieľov RCM do roku 2015 sa dosiahne dohoda;

VŠEOBECNÁ ROZPOČTOVÁ PODPORA

69. trvá na tom, aby Európska únia a partnerské vlády zaistili poskytovanie rozpočtovej podpory vždy vo forme rozpočtovej pomoci pre konkrétny sektor, v rámci ktorej sa vyčleňujú finančné prostriedky pre konkrétny sektor, v ktorom by sa majú použiť, a použitie na ciele súvisiace s chudobou, ktoré namiesto rozpočtového vstupu a výstupu priamo merajú výsledky politík, zaviedli mechanizmy a monitorovacie nástroje, ktorými zabezpečia primeraný podiel pomoci zo všeobecného rozpočtu na krytie základných potrieb, najmä zdravia a vzdelávania, a zdôrazňuje, že tieto kroky musí sprevádzať aj podpora pri vytváraní kapacít a zdôrazňuje, že percentuálna hodnota 0,5 % poskytnutej rozpočtovej podpory by mala byť rezervovaná výhradne pre organizácie dohľadu (watchdogs) občianskej spoločnosti;

70. vyzýva EÚ, aby podporila súdržné riadenie RCM všeobecnej rozpočtovej pomoci v rôznych oblastiach výkonnej moci a zákonodarných orgánov, a aby poskytla podporu parlamentnej občianskej spoločnosti a kontrole rozpočtovej podpory miestnych orgánov na zaistenie silného a jasného prepojenia medzi rozpočtovou podporou a dosiahnutím RCM;

71. vyzýva na účasť národných parlamentov a občianskej spoločnosti na účinnom monitorovaní rozpočtu formou kontroly verejných výdavkov (PETS), ktorá poskytne podrobné porovnanie medzi príjmami a výdavkami na základe kritérií Výboru OECD pre rozvojovú pomoc;

72. vyzýva EÚ, aby zvýšila podiel pomoci použitej prostredníctvom priamej rozpočtovej podpory pre tie krajiny, ktoré poskytli dôkaz o dobrej správe, dodržiavaní ľudských práv a zásad demokracie;

73. zdôrazňuje, že rozpočtová podpora je vo svojej obvyklej forme v podstate ďalšou krátkodobou dohodou medzi darcami a vládami, pričom len malý počet dohôd presahuje časový horizont troch rokov, a vyzýva darcov, aby predĺžili obdobie dohodnutého záväzku, možno v duchu návrhov ES pre tzv. zmluvy o RCM, ktoré zahŕňajú šesťročné záväzky a jasné pochopenie a zrozumiteľnosť v súvislosti s časom a výškou odloženej podpory;

74. vyzýva krajiny, aby sa zamerali na dôsledky všeobecnej rozpočtovej podpory na rovnosť žien a rodových vzťahov, pretože celkový nárast vo financovaní nemusí nevyhnutne prekonať nerovnaký prístup a postavenie okrajových skupín vrátane žien a osôb so zdravotným postihnutím;

SPRÁVA

75. pripomína, že Dohoda o partnerstve z Cotonou obsahuje rámec pre rozhovory medzi EÚ a krajinami AKT o otázkach správy a vyzýva EÚ, aby namiesto pridávania nových iniciatív, stratégií a politík tento rámec posilnila;

76. ľutuje, že riadiaci nástroj ES, ktorý sa uvádza ako motivačný prvok rozpočtovej podpory, znižuje RCM len na jeden z dvadsiatich troch ukazovateľov spolu s ostatnými ukazovateľmi, akými sú napríklad liberalizácia obchodu, boj proti terorizmu a migrácii, ktoré sú bezvýznamné vzhľadom na uskutočňovanie RCM, a domnieva sa, že riadiaci nástroj by mal byť zameraný na záväzok partnerskej krajiny realizovať RCM;

77. nalieha na ES, aby využilo príležitosť uvedenú v revízii prístupu profilu správy na rok 2008 na vypočutie názorov európskych a afrických parlamentov a organizácií občianskej spoločnosti a tiež členských štátov a afrických vlád, a na prijatie svojho riadiaceho prístupu na základe tohto vypočutia;

MIER A BEZPEČNOSŤ

78. pripomína, že mier a bezpečnosť sú pri dosahovaní RCM veľmi podstatné, a preto nalieha na EÚ, aby zabezpečila, aby jej rozvojové politiky mali pozitívny vplyv na budovanie mieru;

79. pripomína záväzok presadzovať vo všetkých politikách a nástrojoch EÚ citlivý prístup ku konfliktom, ako to podporoval Program na predchádzanie násilným konfliktom z Göteborgu z roku 2001, a vyzýva EÚ, aby realizovala najnovšie prijaté nástroje na predchádzanie konfliktom, akými sú napríklad stratégia EÚ o ručných a ľahkých zbraniach, politický rámec EÚ pre reformu bezpečnostného sektora a spoločný koncept EÚ o odzbrojení, demobilizácii a reintegrácii;

80. víta skutočnosť, že Zmluvu o obchodovaní so zbraňami podporuje v súčasnosti 80 % vlád sveta a nalieha na EÚ, aby prispela k existencii medzinárodnej a právne záväznej zmluvy;

TRADE

81. vyzýva Európsku úniu, aby prijala koherentnú politiku do svojej politiky obchodu, rybného hospodárstva, rozvojovej spolupráce a spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zamedzilo priamym či nepriamym negatívnym vplyvom na hospodárstvo rozvojových krajín;

82. zdôrazňuje, že otvorenie trhu môže byť jednou z najúčinnejších hnacích síl hospodárskeho rastu, ale je potrebné ho doplniť redistributívnymi a sociálnymi domácimi politikami na zníženie chudoby;

83. zdôrazňuje prísľub rokovaní z Dauhy o rozvoji a potrebu spravodlivých a udržateľných systémov obchodovania podľa pravidiel vytvorených na nápravu obchodnej nerovnováhy v celosvetovom obchode, najmä pokiaľ ide o Afriku, vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie na ukončenie patovej situácie v rokovaniach s organizáciou WTO;

84. poukazuje na to, že na uzatvorenie dohody priaznivej pre rozvoj musí EÚ, podľa predsedajúceho na neúspešných rokovaniach v Dauhe, počítať so znížením svojich poľnohospodárskych vývozných dotácií, ktoré skresľujú obchod, o odhadovaných 70 %, a že je potrebné dosiahnuť dohodu o znížení dotácií a colných sadzieb, aby boli rokovania ukončené do konca roka 2007;

85. domnieva sa, že spravodlivý obchod je dôležitým nástrojom pri budovaní trvalo udržateľného obchodu so spravodlivými výnosmi pre výrobcov v rozvojovom svete; vyzýva Komisiu, aby reagovala na uznesenie Parlamentu o spravodlivom obchode a rozvoji odporúčaniami na podporu spravodlivého obchodu, ako je naznačené v odsekoch 1 a 2 tohto uznesenia;

86. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej obchodné dohody prispeli k dosiahnutiu RCM namiesto toho, aby boli prekážkou; mali by zaistiť najmä to, aby sa dohody o hospodárskom partnerstve stali nástrojmi na rozvoj krajín AKT a odstraňovanie chudoby;

87. domnieva sa, že ustanovenia o duševnom vlastníctve by mali byť vyňaté z rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve a dohodách o voľnom obchode, najmä ustanovenia TRIP plus, ktoré presahujú Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), akými sú napríklad výlučnosť údajov a obmedzenia na základe povinných licencií;

88. domnieva sa, že všetky krajiny AKT musia mať jasné právo výberu, či rozšíria rokovania nad rámec obchodu s tovarom; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa o právach duševného vlastníctva a singapurských otázkach (politika hospodárskej súťaže, verejné obstarávanie a investície) nerokovalo, ak si to krajiny AKT nebudú želať;

89. berie do úvahy nedávne štúdie z Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) a ostatné, ktoré poukazujú na to, že rozsiahla liberalizácia obchodu v najmenej rozvinutých krajinách mala malý vplyv na trvalé a podstatné ciele zníženia chudoby a prispela k poklesu z hľadiska obchodu rozvojových krajín, najmä afrických krajín; a vyzýva EÚ, aby začala dlhodobú a úprimnú kampaň na skutočné zvýšenie exportných kapacít týchto najmenej rozvinutých krajín podporou technických opatrení na rozšírenie fytosanitárnych noriem, majetkového práva, podnikateľských vedomostí a programov pridávania hodnoty;

90. vyzýva Komisiu, aby svoju spoluprácu a obchodné politiky čo najviac prispôsobila s cieľom pomôcť vládam rozvojových krajín zachovať a rozvíjať verejnoprospešné služby, najmä tie, ktoré zaručujú prístup obyvateľstva ako celku k pitnej vode, zdravotníckym službám, vzdelávaniu a doprave;

91. nalieha, aby sa plne prihliadalo na skutočnosť, že krajiny AKT sú často veľmi závislé od základných komodít, ktoré obzvlášť ľahko podliehajú kolísaniu cien a nárastu colných sadzieb, a zdôrazňuje dôležitosť diverzifikácie, rozvoja spracovateľských odvetví priemyslu a malých a stredných podnikov v týchto krajinách;

92. zdôrazňuje dôležitosť budovania kapacít pre obchod a potrebu dodatočných zdrojov z EÚ na zlepšenie schopnosti krajín AKT určiť potreby a stratégie, viesť rokovania a podporovať regionálnu integráciu pre diverzifikáciu a prípravy na liberalizáciu prostredníctvom zvýšenia výroby, dodávateľskej a obchodnej kapacity a vyrovnávajúcich úprav nákladov a tiež zlepšiť ich schopnosť pritiahnuť investície;

93. vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju pomoc súvisiacu s obchodom na podporu budovania kapacít, čo je rozhodujúcim faktorom na schopnosť najchudobnejších krajín vyrovnať sa s intenzívnejšou hospodárskou súťažou vyplývajúcou z liberalizácie trhu;

94. trvá na tom, že zdroje na poskytnutie obchodnej pomoci musia byť doplnkové k zdrojom, ktoré sa poskytujú v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu v súlade s požiadavkami krajín AKT, aby boli úpravy dohôd o hospodárskom partnerstve financované samostatne a nad rámec 10. Európskeho rozvojového fondu;

ZMENA KLÍMY

95. nalieha na EÚ, aby naďalej zohrávala svoju vedúcu úlohu pri presadzovaní čistejších a účinnejších prístupov k trvalo udržateľnému a nízkouhlíkovému rozvoju;

96. zdôrazňuje, že chudobné spoločenstvá v rozvojových krajinách najmenej prispeli ku zmene klímy, ale jej dôsledky ich zasiahnu najťažším spôsobom, a preto vyzýva Európsku úniu, aby poskytla značné finančné prostriedky, ktoré rozvojovým krajinám umožnia riešiť problémy súvisiace so stúpaním morskej hladiny a zvýšenou intenzitou a frekvenciou extrémnych výkyvov počasia, akými sú napríklad suchá, silné búrky, povodne atď., a potom tiež so zdravotníctvom, potravinárskou výrobou a nedostatkom vody, ktoré by predstavovali riziko pre rozvoj a mohli by viesť k rozsiahlej migrácii a bezpečnostným hrozbám;

97. vyzýva EÚ, aby sprístupnila značné finančné prostriedky, ktoré by chudobným krajinám umožnili prispôsobiť sa zmene klímy, a zdôrazňuje, že tieto financie nemôžu byť jednoducho presmerované z existujúcich rozpočtov pomoci a že platby by mali byť doplnkové a kompenzačné a ďalej sa domnieva, že významný podiel týchto príjmov získaný vydražením prídelov v rámci obchodovania s emisnými kvótami EÚ a zdaňovaním uhlíka by mal byť použitý na financovanie čistého rozvoja v rozvojových krajinách;

98. zdôrazňuje, že úprava sa nesmie riešiť len z hľadiska humanitárnej problematiky alebo ako priorita len v rámci kontextu dohovoru o zmene klímy; zdôrazňuje, že zníženie rizika a opatrenia na preverovanie z hľadiska klimatických dôsledkov musia byť začlenené do preklenovacieho rozvojového programu vrátane dokumentov o stratégii znižovania chudoby a strategických dokumentov pre krajiny;

99. vyzýva EÚ, aby zaviedla núdzové opatrenia, ktoré by chudobným krajinám umožnili výrobu patentovaných čistých rozvojových technológií s cieľom pomôcť pri riešení energetickej chudoby a pomôcť zabrániť problému prudko sa zvyšujúcich emisií v chudobných krajinách;

100.     zdôrazňuje, že hoci energetika nie je konkrétne riešená v miléniovej deklarácii, zabezpečenie moderných energetických služieb pre chudobných je nevyhnutným predpokladom splnenia RCM; poukazuje na to, že predpoklady na použitie technológií obnoviteľnej energie sú v mnohých rozvojových krajinách vynikajúce, poskytujú účinný spôsob pokrytia rýchlo rastúcich nákladov na ropu a pokrytie energetických potrieb a zároveň možnosť vyhnúť sa ďalším škodlivým klimatickým dopadom; ľutuje, že na riešenie výzvy energetickej chudoby pridelila EÚ nedostatočné finančné zdroje; z tohto dôvodu zdôrazňuje potrebu zvýšených tokov pomoci a tiež zlepšenú podporu súkromných investícií v oblasti technológií obnoviteľnej energie;

BUDÚCA POLITIKA PO RCM

101.     zdôrazňuje, že prípadným splnením rozvojových cieľov milénia sa za desaťročie zmenší počet ľudí žijúcich v chudobe na polovicu, čo síce predstavuje obrovský úspech, no na druhej strane, stovky miliónov najchudobnejších a najzraniteľnejších ľudí stále zostanú v osídlach chronickej chudoby;

102.     vyzýva EÚ, aby stanovila dátum dohody o stratégii na odstránenie chudoby po roku 2015;

103.     poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prístupových krajín, Medziparlamentnej únii, Organizácii spojených národov a Výboru OECD pre rozvojovú pomoc;

DÔVODOVÁ SPRÁVA

ÚVOD

Rozvojové ciele milénia sú časovo obmedzené a merateľné ciele celosvetového partnerstva. Aj keď v mnohých častiach sveta nastal významný pokrok v plnení rozvojových cieľov milénia, subsaharská Afrika zostáva aj naďalej mimo tohto smerovania a je najchudobnejším regiónom na svete.

POMOC

V roku 2005 krajiny EÚ-15 prisľúbili, že do roku 2015 dosiahnu hranicu 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) ako oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP), pričom priebežným cieľom je do roku 2010 podiel 0,56 %. Aspoň polovica plánovaného zvýšenia z 26,5 miliardy EUR na 50 miliárd EUR má ísť do Afriky. Európska komisia (EK) už vo svojom hodnotení stratégie EÚ pre Afriku uviedla, že sa tieto ciele splnia.

Mali by sme však poznamenať, že v roku 2005 bola oficiálna rozvojová pomoc výnimočne vysoká vďaka operáciám Parížskeho klubu na odpustenie dlhu. Bilaterálna pomoc subsaharskej Afrike sa zvýšila o 23 %, v skutočnosti na 21 miliárd EUR v roku 2006, ibaže, ak z tejto sumy odpočítame odpustenie dlhov Nigérii, bilaterálna pomoc regiónu sa zvýšila iba o 2 %. Štandardné zúčtovacie postupy OECD vlastne darcom umožňujú pripočítať si nominálnu hodnotu odpisu dlhov ako pomoc, no odpustenie dlhov v skutočnosti nepredstavuje žiadny prevod nových prostriedkov určených na rozvoj. V súlade s konsenzom z Monterrey by sa odpustenie dlhu malo byť vyňaté zo všetkých údajov, ktoré majú poskytnúť jasný obraz o objeme skutočnej pomoci Afrike.

Je zrejmé, že rozvojové ciele milénia nebude možné dosiahnuť, ak najchudobnejšie rozvojové krajiny nedostanú vyššiu a lepšiu pomoc ako doplnok mobilizácie svojich domácich zdrojov. OSN, Africká únia, krajiny G8 a EÚ musia vychádzať zo súčasných odhadov, ktoré ukazujú, že darcovia by mali do svojich rozpočtov započítať zvýšenie zhruba 3,7 miliardy EUR za rok tak, aby sa nakoniec do roku 2010 dosiahla úroveň 18,7 miliardy skutočných zdrojov pre Afriku.

Veľmi dôležitá je aj väčšia vôľa plniť dohodu dosiahnutú v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci, ktorá by zabezpečila základné dlhodobé a predvídateľné financovanie.

Ďalším faktorom, ktorý musíme pochopiť, je zvyšovanie počtu darcov, ktorí nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, napríklad Rusko, Čína a členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc. Treba vziať na vedomie ich účasť, najmä vplyv niektorých z nich na riadenie, hospodársku politiku a transparentnosť.

ĎALŠIE ZDROJE PRE ROZVOJ

Náklady na rozvoj je potrebné primerane zohľadniť pri dôkladnom preskúmaní výdavkov ES, ktoré sa začne v roku 2008.

Mali by sa preskúmať aj možnosti inovačných finančných zdrojov ako alternatívne financovanie na doplnenie oficiálnej rozvojovej pomoci. Obligácie medzinárodného nástroja financovania očkovania priniesli 0,75 miliardy EUR na očkovanie prostredníctvom Svetovej aliancie pre očkovanie a očkovacie látky. Očakáva sa, že francúzske zdanenie leteniek ročne vynesie 187 miliónov EUR. Osem afrických a štyri rozvinuté krajiny podnikli prvé kroky na zavedenie leteckých daní.

S ohľadom na rozpočet Európskej únie a 10. Európsky rozvojový fond teraz zriadený do roku 2013, ktorý vykazuje len okrajové zvýšenie, sa zvýšenie financovania bude musieť vykonať prostredníctvom balíkov bilaterálnej pomoci členských štátov, z čoho vyplýva pomerné zníženie objemu pomoci EÚ vzhľadom na pomoc poskytovanú jednotlivými členskými štátmi Európskej únie. Členské štáty by mali vytvoriť stratégie, ktoré im umožnia presúvať viac prostriedkov prostredníctvom Komisie. Objavil sa návrh vytvoriť osobitný fond rozvojových cieľov milénia zameraný na činnosti zmierňovania chudoby vo všetkých chudobných krajinách, ktorý by bol riadený transparentným a zodpovedným spôsobom.

ODPUSTENIE DLHOV

Prísľub 100-percentného odpustenia dlhov vysoko zadlženým chudobným krajinám (HIPC) v Gleneagles bol splnený. Sierra Leone je sedemnástou krajinou v poradí, ktorá na konci roka 2006 dosiahla bod dovŕšenia odpustenia dlhov. Osem krajín sa v súčasnosti nachádza v štádiu rozhodovania a ďalších osem je v štádiu pred rozhodnutím. Odpustením dlhov sa umožnilo presmerovanie 420 miliónov EUR na pokrytie nákladov v sociálnej oblasti v Afrike, napríklad na zrušenie školských poplatkov v mnohých krajinách.

OBCHOD

Africká únia vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo „spravodlivé a čestné systémy obchodovania a uľahčilo prístup na ich trhy“. Keďže Európska únia vystupovala na rokovaniach v Dauhe ako jednotný obchodný blok, je to jednoznačne oblasť, v ktorej má Európa najväčšiu možnosť podnietiť zmenu.

Na medzinárodnej úrovni a na úrovni rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve je potrebné riešiť podmienky prístupu na trh, technické prekážky obchodovania a reštriktívne pravidlá pôvodu, ako aj vážne obmedzenia kapacít.

ZMENA KLÍMY

Medzinárodný výbor OSN pre zmenu klímy zdôraznil, že hoci najchudobnejšie krajiny sveta prispeli k problému zmeny klímy najmenšou mierou, tento jav ich postihuje najviac.

Európska únia už pristúpila k záväzku, že do roku 2020 zníži emisie skleníkových plynov o 20 %, alebo až o 30 %, ak sa k podobnej podpore pripoja aj ďalšie priemyselné krajiny. Aj darcovia zvýšili financovanie ekologických programov v rokoch 2000 až 2005, ale potrebné je ďalšie zvyšovanie, aby chudobné a zraniteľné krajiny mohli čeliť zvyšovaniu morskej hladiny, ochudobňovaniu, väčším suchám a extrémnym výkyvom počasia. Európska únia by mala s rozvojovými krajinami spolupracovať aj na rozvoji úsilia o zmiernenie týchto javov podporou presunu čistých, energeticky úsporných a efektívnych technológií, ako aj investícií do projektov redukcie emisií oxidu uhličitého.

PRÍSTUP K VZDELÁVANIU

Pokrok pri plnení rozvojových cieľov milénia v oblasti všeobecného vzdelávania je podľa Svetovej banky povzbudzujúci, lenže ak chceme splniť cieľ do roku 2010, potrebujeme, aby sa do školy zapísalo ešte 50 miliónov afrických detí. Prvý rozvojový cieľ milénia týkajúci sa rodovej rovnosti – odstránenie rodového rozdielu v rámci úrovne vzdelania – bol stanovený na rok 2006 a  nepodarilo sa ho dosiahnuť.

UNESCO aj Svetová banka vo svojej zrýchlenej iniciatíve „Vzdelania pre všetkých“ uvádzajú, že stratégie musia zaručiť, aby takzvané problematické deti mohli získať prístup k svojmu právu na základné vzdelanie – týka sa to detí s postihnutím, ale aj detí z odľahlých regiónov, trvalo chudobných rodín alebo detí vylúčených na základe etnickej príslušnosti.

Je nevyhnutné zabezpečiť zlepšenie kvality vzdelávania a organizácia UNESCO varovala, že ak chceme zabezpečiť dostatočne kvalitné všeobecné základné vzdelanie, musí sa počet učiteľov na základných školách v subsaharskej Afrike do roku 2015 zvýšiť z 2,4 milióna na 4 milióny. Potrebné sú aj medzinárodne podporované snahy pomôcť krajinám pri vytváraní vnútroštátnej schopnosti sledovať a monitorovať výsledky vzdelávania.

Medzinárodní partneri musia teraz pracovať na odstránení existujúceho celosvetového deficitu vo financovaní, ktorý predstavuje približne 5,3 miliardy za rok. Mali by sme pogratulovať Európskej komisii, ktorá plánuje v máji 2007 zhromaždiť darcov Európskej únie s cieľom prijať záväzky v oblasti základného vzdelávania.

PRÍSTUP K ZÁKLADNEJ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI A BOJ PROTI CHOROBÁM

Zabezpečenie liečenia konkrétnych ochorení sa zlepšuje, ale systémy zdravotnej starostlivosti sú také slabé, že pokrok v úsilí znížiť počet detských ochorení a úmrtnosť detí, dojčiat a matiek je zúfalo pomalý. Milióny detí zomierajú aj napriek dostupnosti jednoduchých a lacných preventívnych zákrokov. Rovnako zomierajú milióny žien pri pôrode alebo na následky tehotenstva. V Afrike predstavuje miera úmrtnosti matiek šokujúci pomer 1:6.

Tieto problémy ešte zhoršuje aj migrácia afrického odborného zdravotníckeho personálu. Podľa údajov medzinárodnej humanitárnej skupiny Oxfam má v dvanástich krajinách subsaharskej Afriky iba 10 % obyvateľstva prístup k zdravotným pracovníkom.

Celkové výdavky na zdravotníctvo v rozpätí rokov 1990 až 2002 sa zvýšili z 4,1 % na 5,6 % HDP, ale v niektorých krajinách domáce výdavky stagnovali alebo dokonca poklesli. V súvislosti s potrebami financovania na splnenie rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravia pretrváva aj naďalej veľký deficit, ktorý Svetová banka konzervatívne odhaduje na 18,7 až 37,5 miliardy EUR ročne. Aj Globálny fond nevyhnutne potrebuje prísľub významného a predvídateľného dlhodobého financovania.

V súčasnosti sa až viac ako 90 % finančných prostriedkov na výskum v zdravotníctve vynakladá na výskum chorôb, ktoré sužujú iba desať percent svetovej populácie. Patentové systémy mohli vytvoriť stimuly pre výskum a vývoj v rozvinutých krajinách, no ani zďaleka nepodporili výskum zanedbávaných chorôb, ktoré trápia chudobné obyvateľstvo.

V rokoch 2000 až 2001 vlády afrických štátov v Abuji prisľúbili, že najmenej 15 % rozpočtových prostriedkov vyčlenia na ciele zdravotnej starostlivosti. Odvtedy len niekoľko afrických krajín začalo riešiť problematiku svojich systémov zdravotnej starostlivosti v rámci ústredných rozvojových plánov a len dva štáty, Botswana a Gambia, splnili záväzky z Abuji.

PRÍSTUP K SPLNENIU RCM ZALOŽENÝ NA PRÁVACH

V správe Svetovej banky o spravodlivosti a vývoji z roku 2006 sa hovorí o rodovej nerovnosti ako o archetypálnej pasci nerovnosti. Táto nerovnosť sa odráža v horších výsledkoch žien a dievčat v rámci viacerých rozvojových cieľov milénia. Hlboko zakorenená diskriminácia žien aj naďalej predstavuje hlavnú prekážku pokroku, na základe ktorého bude možné uskutočniť rozvojové ciele milénia.

Africká únia prijala chartu práv žien v Afrike. Európska únia sa zaviazala, že bude propagovať rodovú rovnosť vo všetkých činnostiach vrátane rozvojovej spolupráce. Európska únia podpísala aj Pekinskú deklaráciu a všetky členské štáty sú účastníkmi Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW).

Záchrana životov žien znamená zabezpečenie ich všeobecného práva na prístup k sexuálnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, plánovanému rodičovstvu a prenatálnej a postnatálnej starostlivosti. Európska únia musí rešpektovať záväzky prijaté na Medzinárodnej konferencii o populácii a vývoji v Káhire a mala by aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v úsilí o zabezpečenie práv na sexuálne a reprodukčné zdravie tým, že zachová úroveň financovania celej škály služieb v oblasti práv na sexuálne a reprodukčné zdravie (SRHR).

Tak ako sú práva na rovnosť mužov a žien medzisektorovou otázkou, aj práva detí a osôb s postihnutím je potrebné zohľadňovať vo všetkých politikách a programoch.

MIER A BEZPEČNOSŤ

Viaceré krajiny nenapredujú v plnení rozvojových cieľov milénia a vo všeobecnosti ide o tie krajiny, ktoré sa nachádzajú v krízovej situácii alebo v situácii po konflikte. V týchto prípadoch je nevyhnutné zlepšiť koordináciu bezpečnosti, stabilizačných krokov, humanitárnych opatrení a operácií v rámci úsilia o dlhodobý rozvoj, ale aj potrebu mechanizmov predchádzania vzniku konfliktov.

Európska únia musí podporiť budovanie mieru, ale aj okamžite reagovať na problémy spojené s ručnými zbraňami, okrem iného by mala podporiť Medzinárodnú zmluvu o obchodovaní so zbraňami.

VEREJNÁ SPRÁVA

Africká únia na samite v januári 2007 prijala Chartu o demokracii, voľbách a verejnej správe a uplatňuje africký mechanizmus vzájomného hodnotenia. Treba prijať ešte mnoho ďalších opatrení, ale napríklad Ghana a Rwanda reagovali na svoje hodnotenie a podnikajú príslušné opatrenia. Treba podporiť občiansku a parlamentnú účasť, ako aj účasť žien na politickom dianí. Korupcia a úplatkárstvo zostávajú veľkým problémom a mali by sme poznamenať, že iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle predstavuje veľký krok vpred.

Európska únia podporí viacero programov zameraných na verejnú správu v rámci stratégie EÚ-Afrika a na základe dohody o partnerstve z Cotonou je verejná správa súčasťou spoločnej zodpovednosti.

ROZPOČTOVÁ PODPORA

Hoci rozpočtová pomoc krajinám skupiny AKT (africkej, karibskej a tichomorskej oblasti) predstavovala v posledných rokoch takmer štvrtinu pomoci Európskeho spoločenstva, Komisia plánuje v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu zvýšiť tento podiel na viac ako 50 %. Z tohto dôvodu je dôležité, aby existovali účinné mechanizmy a monitorovacie nástroje, ktorými sa zabezpečí, že prostriedky smerujúce do všeobecného rozpočtu priamo podporia kroky na splnenie rozvojových cieľov milénia.

Rozvojové krajiny potrebujú pomoc na vybudovanie vlastných kapacít, ktoré im pomôžu vytvoriť proces riadenia súdržného rozvoja. Hlavným problémom, najmä v Afrike, je absorpčná schopnosť – nesmierne dôležité je uznať ústredný význam schopnosti dosiahnuť rozvojové ciele milénia.

Darcovia by mali podporiť aj vytváranie schopnosti parlamentu podrobne preskúmať rozpočty a politiky vlády. Potrebný je aj prísnejší dohľad Spoločného parlamentného zhromaždenia, pretože jeho práca sa týka právne záväzného a zmluvného vzťahu medzi poslancami Európskeho parlamentu a parlamentov krajín skupiny AKT.

NÁRODNÉ STRATÉGIE PLNENIA RCM

Podľa rozvojového programu OSN (UNDP) najmenej 19 krajín ukončilo hodnotenia potrieb RCM a ďalších 55 krajín prechádza procesom ich určovania. Zatiaľ však žiadna z afrických krajín s nízkym národným dôchodkom nedostala prisľúbenú pomoc od medzinárodného spoločenstva na vykonanie týchto stratégií.

EÚ, OSN a finančné inštitúcie musia podporiť vlády pri zlučovaní ich existujúcich rozvojových stratégií, napríklad dokumentov o stratégii znižovania chudoby, s RCM v rámci rozsiahlych participačných procesov a musia splniť záväzky zvyšovania pomoci v rámci národných rozvojových stratégií.

ZAMERANIE ROZVOJOVEJ SPOLUPRÁCE EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA NA CHUDOBU

V Európskom konsenze o rozvoji, v článku 19 Dohody z Cotonou a nástroji financovania rozvojovej spolupráce sa zníženie a odstránenie chudoby uvádzajú ako hlavný cieľ spolupráce Európskeho spoločenstva s rozvojovými krajinami. Európsky parlament vyjadruje isté znepokojenie nad skutočnosťou, že pomoc Európskeho spoločenstva v oblasti dopravy a ďalších projektov infraštruktúry v roku 2005 predstavovala približne 817 miliónov EUR, zatiaľ čo náklady na vzdelávanie predstavovali 185 miliónov EUR a na zdravotníctvo 239 miliónov EUR – aj keď je v týchto sektoroch veľmi ťažké vykonať analýzu skutočných nákladov v súvislosti s rozpočtovou pomocou. Je veľmi dôležité, aby pomoc Európskeho spoločenstva v oblasti dopravy bola jasne a jednoznačne spojená so znižovaním chudoby.

Existujú obavy, že popri kritériu podpory ľudských práv a demokracie pomoc Európskeho spoločenstva obsahuje aj také prvky, ktoré do procesu vytvárania programov vnášajú európske hospodárske a geopolitické záujmy. Národné a regionálne rozvojové politiky musí demokratickým spôsobom určiť samotné obyvateľstvo a vláda v príslušnej krajine musí niesť za ne zodpovednosť prostredníctvom demokratických inštitúcií, a nie na základe podmienenosti vyplývajúcej zo strategických záujmov darcov.

Európsky parlament si želá pružnejší a prispôsobivejší Európsky rozvojový fond, najmä so zreteľom na skutočnosť, že ani samotné RCM nie sú nemenné.

KOORDINÁCIA DARCOV

Kódex správania Európskej únie týkajúci sa rozdelenia práce v rámci rozvojovej spolupráce je aktuálny a môže zlepšiť koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi. Nie je však isté, do akej miery môže byť takýto kódex skutočne účinný, keďže je dobrovoľný.

PROGRAM PO SPLNENÍ RCM

Aj po splnení záväzkov rozvojových cieľov milénia zostanú milióny ľudí v trvalej chudobe, ku ktorým sa pomoc nedostala. Vývoj celosvetovej stratégie odstránenia chudoby si vyžaduje čas a preto by Európska únia do roku 2010 mala vyvinúť stratégiu na riešenie tohto problému.

ZÁVER

Zaznamenali sme prelomové 100-percentné zrušenie mnohostranných dlhov, no nevyhnutné bude zvýšiť úroveň pomoci, pretože odbúraním dlhov pomoc Európy nerastie dostatočným tempom na splnenie prísľubov z Gleneagles. Pokrok v oblasti obchodovania je znepokojivý, najmä z toho hľadiska, že zmeny pravidiel obchodovania by priniesli chudobnému obyvateľstvu väčší úžitok než päťnásobné zvýšenie pomoci.

Tisíce našich občanov pochodovali v roku 2005 s transparentmi „Svet bez chudoby“ a medzinárodná humanitárna skupina Oxfam vyhlásila, že už zaznamenávame „skutočné zlepšenie kvality životov niektorých najchudobnejších ľudí sveta“. Nadišiel čas, keď musíme uznať sociálne a politické zmeny, ktoré nastali, a na základe rastúceho nového poznania by sme už nemali vyzývať na charitatívnu činnosť, ale dovolávať sa spravodlivosti.

POSTUP

Názov

Rozvojové ciele milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie

Číslo postupu

2007/2103(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE6.6.2007

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

FEMM

6.6.2007

INTA

6.6.2007

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

FEMM8.5.2007

INTA7.5.2007

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajkyňa
  dátum menovania

Glenys Kinnock28.2.2007

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

11.4.2007

2.5.2007

4.6.2007

5.6.2007

 

Dátum prijatia

5.6.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

18

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Margrietus van den Berg, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Corina Creţu, Nirj Deva, Alexandra Dobolyi, Fernando Fernández Martín, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Luisa Morgantini, José Javier Pomés Ruiz, Miguel Portas, Horst Posdorf, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Pasqualina Napoletano, Anne Van Lancker, Ralf Walter

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

11.6.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

(1)

Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.

(2)

Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(3)

Texty prijaté v ten deň, P6_TA(2005)0445

(4)

Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(5)

Uverejnená v marci 2007, číslo ISBN: 9789264031050.

(6)

Texty prijaté v ten deň, P6_TA(2006)0141.

(7)

Texty prijaté v ten deň, P6_TA(2007)0043.

(8)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0320.

(9)

Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3), v znení neskoršej dohody upravujúcej Dohodu o partnerstve podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27)

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia