SPRÁVA o výročnej správe o eurozóne za rok 2007
28.6.2007 - (2007/2143(INI))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Dariusz Rosati
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe o eurozóne za rok 2007
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2007 (KOM(2007)0231),
– so zreteľom na jarné hospodárske prognózy Komisie zo 7. mája 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v Hospodárskej a menovej únii v roku 2006[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o všeobecných usmerneniach pre hospodársku politiku na rok 2007[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o makroekonomických dôsledkoch zvýšenia ceny energie[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu[5],
– so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2006,
– so zreteľom na správy ECB o finančnej integrácii v Európe z marca 2007,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0264/2007),
A. keďže HDP v roku 2006 v eurozóne vzrástlo o 2,7 %, pričom v roku 2005 to bolo 1,4 %, čo predstavuje najlepší výkon od roku 2000, zatiaľ čo miera inflácie bola 2,2 %, čiže od roku 2005 sa nezmenila,
B. keďže fiškálny deficit klesol z 2,5 % HDP v roku 2005 na 1,6 % HDP v roku 2006,
C. keďže miera nezamestnanosti klesla ku koncu roku 2006 na 7,6 %, čo je najmenej za posledných 15 rokov,
D. keďže členstvo v eurozóne posilňuje stupeň hospodárskej nezávislosti medzi členskými štátmi a vyzýva na užšiu koordináciu hospodárskych politík s cieľom napraviť štrukturálne nedostatky, aby bolo možné čeliť výzvam a prispôsobiť eurozónu globalizovanému hospodárstvu,
E. keďže eurozóna predstavuje hlavný prvok stability svetového hospodárstva,
Makroekonomický vývoj
1. víta priaznivý makroekonomický vývoj v roku 2006, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, vďaka ktorému vznikli 2 milióny nových pracovných miest a znížil sa fiškálny deficit; zdôrazňuje, že vysoká úroveň nezamestnanosti a nízka účasť na pracovných trhoch neumožňuje Európe úspešne reagovať na súčasné a budúce výzvy vo svetovom hospodárstve;
2. konštatuje, že čiastočne sú pôvodcom tohto oživenia hospodárstva štrukturálne zlepšenia a víta skutočnosť, že produktivita práce stúpa rýchlejším tempom; domnieva sa však, že je ešte priskoro na to, aby bolo možné vyvodiť závery o tom, či je oživenie skôr cyklického alebo štrukturálneho rázu; vyzýva v tomto ohľade na obozretný prístup;
3. víta skutočnosť, že členovia eurozóny sa spoločne usilujú odstrániť nadmerný rozpočtový deficit v súlade s reformovaným Paktom stability a rastu; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia sa domnieva, že v celej eurozóne sa zvýšila kvalita úprav, uplatňuje sa menej jednorazových opatrení a zvyšujú sa verejné výdavky; zdôrazňuje predovšetkým, že spojením konsolidačného úsilia, hlavne v krajinách s nadmerným deficitom, a lepšieho hospodárskeho vývoja sa znížil rozpočtový deficit v eurozóne z 2,5 % HDP v roku 2005 na 1,6 % HDP v roku 2006;
4. zastáva názor, že správna fiškálna politika je predpokladom stáleho rastu a tvorby pracovných miest, pretože nízke rozpočtové deficity a vládne dlhy podporujú očakávania nízkej a stabilnej inflácie a pomáhajú udržiavať nízke úrokové sadzby; varuje pred opakovaním politických chýb z rokov 1991 – 2001; žiada preto, aby sa súčasné oživenie využilo dvoma spôsobmi s cieľom dosiahnuť: zníženie deficitov a nahromadenie prebytkov, čo by znížilo úrovne dlhov, ako aj zlepšilo kvalitu verejných financií prostredníctvom väčšieho investovania do vzdelávania, odbornej prípravy, infraštruktúry a výskumu a inovácie, a to by pomohlo pri riešení otázok spojených s problémom starnúcej populácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Euroskupina 20. apríla 2007 zvolila smerovania fiškálnych politík v eurozóne členských štátov a pripomína záväzok aktívne konsolidovať verejné financie v priaznivých obdobiach a využiť nečakané príjmy navyše na zníženie deficitu a dlhov;
5. zdôrazňuje riziká, ktoré predstavujú procyklické politiky v niektorých členských štátoch; berie na vedomie úsilie o fiškálnu konsolidáciu, ktoré možno pozorovať v eurozóne ako celku; trvá však na tom, že záväzok dosiahnuť strednodobý cieľ uvedený v Pakte stability a rastu si vyžaduje, aby členské štáty v priaznivých obdobiach vytvárali prebytky; domnieva sa, úsilie o konsolidáciu je potrebné posilniť okrem iného vzhľadom na nastávajúcu demografickú výzvu; konštatuje, že reformovaný Pakt rastu a stability vyžaduje fiškálnu konsolidáciu v rámci hospodárskeho cyklu; poznamenáva, že procedurálne alebo numerické fiškálne pravidlá a nezávislé fiškálne inštitúcie podporujú fiškálnu konsolidáciu a pomáhajú pri zabraňovaní procyklickým politikám;
6. berie na vedomie rozhodnutie ECB v roku 2006 o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb; konštatuje, že hoci inflácia ostala zachovaná aj napriek prudkému vzostupu cien energií, miera rastu menového agregátu M3 systematicky prekračuje referenčnú hodnotu 4,5 %, a to výrazne od roku 2001 a bez zrýchľovania inflácie; vyzýva ECB, aby lepšie vysvetlila dôvody na tento rozdiel a uviedla, či je to príznak rastúcej likvidity s možnosťou podporiť v budúcnosti infláciu alebo následok iných faktorov, napr. prehlbovania finančných trhov, finančných inovácií či rastúceho významu eura na medzinárodnej scéne;
7. všíma si čoraz rýchlejší rast cien aktív, najmä v sektore nehnuteľností, čo môže byť normálny znak zdravého hospodárstva, ale zároveň zvyšuje pravdepodobnosť drastických úprav; domnieva sa, že tieto zrýchľujúce sa nárasty cien aktív posilňujú potrebu obozretnej fiškálnej politiky v členských štátoch, v ktorých sa tento rozvoj uskutočňuje, ako aj vnútroštátnych štrukturálnych politík zameraných na predchádzanie takýchto nevyvážeností vrátane zosilnenej obozretnej regulácie; vyzýva vnútroštátnych zákonodarcov a regulátorov, aby opatrne posúdili rozvoj trhu s nehnuteľnosťami; poukazuje na rozlišujúci prístup, ktorý zohľadňuje konkrétne situácie členských štátov, pokiaľ ide o rast a rozpočet;
8. konštatuje, že nominálne zhodnocovanie výmenného kurzu eura o 11,4 % voči americkému doláru, o 12,4 % voči jenu a o 8 % voči čínskemu renminbi viedlo len k malému zhodnoteniu reálneho efektívneho výmenného kurzu o 3,5 % v roku 2006 a zatiaľ nepoškodilo vývoz a rast na úrovni eurozóny; konštatuje však, že následky sa v jednotlivých krajinách líšia v závislosti od ich hospodárskej štruktúry a pružnosti reakcie sektoru nehnuteľností na zmeny vo výmennom kurze; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie svojej schopnosti prispôsobiť sa situácii; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť vplyv, ktorý môže mať budúce zvýšenie úrokových mier na výmenný kurz eura a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;
Fungovanie Hospodárskej a menovej únie
9. domnieva sa, že rozličné trendy v rámci rastu, inflácie, reálnych výmenných kurzov a zamestnávania v členských štátoch môže odrážať rôzny vývoj, napríklad rôzne demografické trendy, rôznu mieru pokroku, pokiaľ ide o štrukturálne reformy, odlišný rastový potenciál a proces približovania sa úrovni vyspelejších štátov; zdôrazňuje však, že rozsiahly deficit bežného účtu v niektorých členských štátoch je znakom rozdielnych trendov v rámci konkurencieschopnosti a že kľúčom k vysvetleniu týchto rozdielov sú rôzne prístupy hospodárskej politiky medzi členskými štátmi;
10. konštatuje, že rozdiely v úrovni medzinárodnej konkurencieschopnosti hospodárstiev eurozóny sú čiastočne spôsobené rozdielnymi trendmi v jednotkových nákladoch práce, čo odráža rôzny vývoj dynamiky produktivity a miezd; konštatuje, že za posledné roky nárast miezd zaostával za úrovňami rastu produktivity; zdôrazňuje potrebu spravodlivejšieho rozdeľovania výnosov rastu; vyzýva zúčastnené strany a vedenie podnikov, aby zachovali zodpovednú politiku, pokiaľ ide o balíčky odmien a bonusov na vrcholových postoch spoločností, ktoré majú tendenciu rásť neprimerane v porovnaní s úrovňou bežných platov, a dávajú tak nesprávne signály a odrádzajú od podpory zodpovednej mzdovej politiky; poznamenáva, že nízka miera inflácie je tiež dôležitým ovplyvňujúcim faktorom, pokiaľ ide o priaznivý rozvoj jednotkových nákladov práce;
11. v tejto súvislosti požaduje ďalšiu integráciu trhov s tovarmi a službami s cieľom prekonať súčasné rozdelenie trhov Hospodárskej a menovej únie na národné trhy a dosiahnuť vyššiu úroveň synchronizácie hospodárskych cyklov zúčastnených ekonomík;
12. poukazuje na skutočnosť, že euro si bude môcť trvalo zachovať svoju silu a vierohodnosť na medzinárodných finančných trhoch, len ak sa všetky členské štáty eurozóny ešte viac navzájom priblížia vo všetkých oblastiach, ktoré sú dôležité pre stabilitu meny; nabáda členské štáty eurozóny, a predovšetkým sociálnych partnerov, aby v tejto súvislosti vyvinuli ďalšie úsilie na zlepšenie vývoja produktivity, čo je takisto dôležité pre dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie;
13. pripomína, že menová politika ECB sa nikdy nemôže byť dokonale prispôsobiť situácii konkrétneho členského štátu; všíma si, že v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách je inflácia štrukturálne vyššia a reálne úrokové sadzby nižšie, prípadne i záporné; považuje takéto situácie za patriace k jednotnej menovej únii a žiada o riadne fiškálne politiky s cieľom udržať stabilitu, najmä pokiaľ ide o potrebu opatrnosti pred demografickými rizikami;
14. konštatuje, že uvoľnená fiškálna politika v kombinácii s obmedzujúcou menovou politikou, ktorú poháňa zvyšovanie úrokových sadzieb a zhodnocovanie výmenného kurzu, vedie k neoptimálnej kombinácii politík, ktorá môže spôsobiť nadmerné náklady na stabilizáciu; domnieva sa, že, keby sa fiškálna politika viac sprísnila, znížil by sa tým tlak na menovú politiku a umožnila lepšia kombinácia politík, ktorá by zabezpečila v rámci danej miery inflácie rýchlejší hospodársky rast;
Štrukturálne reformy a vnútorný trh
15. pripomína, že integrovaný európsky finančný trh je dôležitý pre zaistenie plynulého chodu EMÚ; zdôrazňuje preto nevyhnutnosť dokončenia integrácie finančného trhu a odstránenia zvyšných prekážok finančnej integrácie s cieľom vytvoriť účinný finančný systém a zlepšiť schopnosť eurozóny riešiť hospodárske otrasy; poukazuje na skutočnosť, že finančná integrácia môže byť tiež rizikom pre finančnú stabilitu, ak postupy predchádzania kríz, riadenia a riešenia budú aj naďalej rozčlenené na národnej úrovni, a zároveň bude problematickejšie reagovať v rámci určitej oblasti; opätovne v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné vytvoriť integrovaný európsky systém spolupráce dozorných orgánov ako jedného z hlavných prvkov v súvislosti s dokončením integrácie finančného trhu;
16. sa domnieva, že tempo štrukturálnych reforiem na trhoch s výrobkami a službami, na pracovných trhoch a finančných trhoch by sa malo zvýšiť a že dokončenie vnútorného trhu je rozhodujúce pre podporu hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest;
17. konštatuje, že služby tvoria asi 70 % HDP eurozóny a poskytujú najväčšiu príležitosť pre rast zamestnanosti; konštatuje, že inflácia v odvetví služieb trvalo prispieva k jadrovej inflácii; zdôrazňuje preto, že väčšia hospodárska súťaž v oblasti služieb by mala za následok nižšiu infláciu; žiada preto plne funkčný vnútorný trh so službami a rýchle vykonanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[6];
18. verí, že účinné a úplné uplatňovanie Lisabonskej stratégie je kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastového potenciálu; ľutuje, že inovatívny výkon eurozóny je rovnako ako v prípade výskumu a vývoja nižší ako v USA a Japonsku; ľutuje tiež, že celkové výdavky súkromného a verejného sektora na výskum a vývoj stagnujú okolo 2 % HDP, čo je veľmi ďaleko od cieľa zasadania Európskej rady v Barcelone v dňoch 15. a 16. marca 2002, ktorým je dosiahnutie 3 % HDP do roku 2010; vyžaduje preto konzistentnú politiku podporujúcu rast založený na inováciách; pripomína, že takáto politika si vyžaduje vyššie investície do infraštruktúry, výskumu, inovácie, celoživotného vzdelávania a vzdelania, väčšiu hospodársku súťaž na trhoch výrobkov a služieb, rozvinutejšie finančné sektory a flexibilnejšie pracovné trhy, a to so súčasným zaistením požadovanej úrovne sociálneho zabezpečenia (flexibility a zabezpečenia) v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou, rovnako ako aj doplnkové politiky zamerané na úpravu nadmerných nerovností v dôsledku reforiem;
Rozširovanie eurozóny
19. víta vstup Slovinska do eurozóny k 1. januáru 2007 a hladký prechod z toliara na euro;
20. povzbudzuje ďalšie nové členské štáty, aby pokračovali v úsilí pripraviť sa na vstup do eurozóny; zdôrazňuje prínos vychádzajúci z procesu konvergencie a konečného prijatia eura, a to tak pre nové členské štáty, ako aj pre eurozónu ako celok; domnieva sa, že otázky týkajúce sa eurozóny by sa nemali zameriavať výhradne na nové členské štáty a poukazuje na otázku výnimiek (neúčasti) v rámci eurozóny;
21. zdôrazňuje, že je nevyhnutná dohoda medzi Parlamentom, Radou a Komisiou týkajúca sa jasného plánu pre uplatňovací postup eurozóny s cieľom zaistiť všetkým zúčastneným inštitúciám dostatočný čas na hodnotenie a prípravu, čo by zvýšilo dôveru občanov a členských štátov v proces premeny;
22. ľutuje, že vymedzenie cenovej stability používané na posudzovanie konvergenčných kritérií nie je vždy v súlade s vymedzením cenovej stability, ktoré prijala ECB v rámci svojej menovej politiky;
23. požaduje účinnejšie kroky na riešenie problému prania peňazí a podvodov a zaoberá sa nedostatkom informácií v pravidelných správach Komisie týkajúcich sa zahraničných spoločností alebo ich úlohy a významu, a žiada informácie týkajúce sa tejto záležitosti;
24. domnieva sa, že nové členské štáty môžu čeliť výzvam vyplývajúcim zo vstupu do eurozóny, najmä pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, keďže inflácia môže byť súčasťou procesu, ktorého cieľom je priblížiť sa úrovni vyspelejších štátov; preto vyzýva Radu a Komisiu, aby preverili konvergenčné kritériá prostredníctvom ďalšej analýzy a politických diskusií o uplatňovaní konvergenčných kritérií na budúcich nových členov eurozóny a vzhľadom na novú situáciu a rozdiely v hospodárskom vývoji; podčiarkuje, že konvergenčné kritériá sa musia uplatňovať podľa zmluvy a v žiadnom prípade by sa nemala spochybňovať konkurencieschopnosť eurozóny;
25. pripomína nevyhnutnosť včas uskutočniť rozsiahle kampane na informovanie občanov v kandidátskych krajinách, čo vzbudzuje dôveru v proces premeny, a zaistiť, aby fázu premeny riadili spravodlivo všetci zúčastnení s cieľom dosiahnuť úspech eura; domnieva sa, že je nevyhnutné odstrániť nedostatok informovanosti u občanov a v ranom štádiu zaistiť využitie médií pre informačné kampane;
Správa a riadenie
26. sa domnieva, že je nesmierne dôležité dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi rozpočtovými politikami jednotlivých členských štátov počas tohto cyklu, konkrétne koordináciu založenú na spoločnom kalendári a makroekonomických očakávaniach; žiada prísne a skutočné vykonávanie Paktu stability a rastu;
27. sa domnieva, že rozmer štrukturálneho dohľadu špecifický pre eurozónu a súvisiaci s lisabonskou stratégiou by mal byť posilnený, a to tak, že bude tiež obsahovať opatrenia potrebné na zlepšenie fungovania Hospodárskej a menovej únie; ako prvý krok v tomto smere víta to, že sa výročná správa Komisie o stave realizácie lisabonskej stratégie sústredí na eurozónu;
28. zdôrazňuje nevyhnutnosť posilniť správu a proces európskej integrácie, predovšetkým v rámci eurozóny, pretože to je jediný spôsob riešenia svetových hospodárskych úloh; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby pre budúcnosť zaistili, že výročná správa o eurozóne predloží rad politických odporúčaní zabzpečujúcich nástroje na podrobnejší dialóg medzi rôznymi orgánmi Spoločenstva zúčastnených na posilnení hospodárskeho riadenia Únie;
29. pripomína nevyhnutnosť zvýšiť účinnosť lisabonskej stratégie prostredníctvom konsolidácie obsahu a časového plánu nástrojov hospodárskej politiky, ktoré sa ešte stále používané oddelene, s cieľom dosiahnuť stratégiu inteligentného rastu, ktorá ďalej sústreďuje informovanie a hodnotenie v oblasti programov národnej reformy, ale zároveň tiež zahŕňa programy národnej stability a konvergencie;
30. domnieva sa, že Euroskupina by mala schváliť plán, ktorý sa má plniť v nasledujúcich dvoch rokoch v eurozóne; domnieva sa v záujme pevnejšej hospodárskej koordinácie, že Euroskupina by sa mala posunúť z neformálneho na formálnejší inštitucionálny rámec, ktorý zahŕňa vhodné infraštruktúry;
Vonkajšie zastúpenie
31. zdôrazňuje, že z eura sa stala druhá najdôležitejšia medzinárodná mena po americkom dolári; domnieva sa predovšetkým, že široké použitie eura na medzinárodných trhoch s dlhopismi je kľúčovou vlastnosťou medzinárodnej úlohy eura; ľutuje, že predseda Euroskupiny, Komisia a ECB sú aj naďalej rozdielne zastúpení v rozličných medzinárodných inštitúciách a na fórach; so záujmom si všíma, že Euroskupina a rada ECOFIN zvažujú návrhy na posilnenie vonkajšieho zastúpenia eurozóny a zlepšenie vnútornej koordinácie na zahraničnej scéne; domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie opatrenia skôr ako bude vonkajšie zastúpenie eurozóny primerané jej rastúcemu významu vo svetovom hospodárstve; domnieva sa, že predpokladom spoločného vonkajšieho zastúpenia je existencia skutočnej spoločnej hospodárskej politiky v rámci eurozóny; opätovne pripomína, že najlepšou možnosťou zastúpenia eurozóny na najväčších medzinárodných finančných fórach a v inštitúciách je vytvoriť miesto predsedu jednotnej eurozóny;
0 0
0
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Euroskupiny, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2007)0168.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2007)0051.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2007)0054.
- [4] Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 249.
- [5] Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 118.
- [6] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Výročná správa o eurozóne za rok 2007 je druhou takouto správou, ktorú Európska Komisia pripravila. Minuloročnú správu prijala Rada a Európsky parlament priaznivo, ako dôležitý dokument obsahujúci hĺbkové analytické hodnotenie hospodárskych podmienok v eurozóne. Tohtoročná správa poskytuje prehľad hospodárskej situácie v roku 2006 a skúma hospodárske výzvy, ktorým čelia členské štáty eurozóny.
V roku 2006 nastalo výrazné oživenie hospodárstva v eurozóne – rast HDP sa zrýchlil z 1,4 % v roku 2005 na 2,7 % v roku 2006 a miera nezamestnanosti klesla ku koncu roka 2006 na 7,6 %, čo je najnižšia hodnota za pätnásť rokov. V roku 2006 vznikli dva milióny nových pracovných miest, čo je dôkazom toho, že reformy pracovného trhu, ktoré podnikli niektoré členské štáty, začínajú prinášať ovocie. Hospodársky rast mal širokú základňu, podporovala ho veľká expanzia vývozu a silné oživenie domáceho dopytu, čo bolo odrazom lepšej situácie na pracovnom trhu a lepšej nálady spotrebiteľov a investorov. Silný rast v odvetví nehnuteľností sprevádzala lepšia makroekonomická stabilita. Inflácia zotrvala stabilná na úrovni 2,2 %, rovnako ako v roku 2005, a fiškálny deficit klesol z 2,5 % v roku 2005 na 1,6 % v roku 2006.
Naproti tomuto všeobecne pozitívnemu vývoju vecí v eurozóne však stojí niekoľko menej priaznivých trendov. Po prvé, hoci je fiškálna konsolidácia značná, ešte stále nestačí na permanentné posilnenie trvalej udržateľnosti verejných financií. Počas obdobia vzostupu hospodárstva by krajiny mali hromadiť nadbytky vo fiškálnom salde, aby si vytvorili ochrannú zásobu na obdobia menej priaznivých fiškálnych výsledkov počas recesie a splnili strednodobý cieľ vyváženého či prebytkového rozpočtu. Okrem toho je deficit v najväčších hospodárstvach eurozóny stále značný (keď hovoríme o deficite očistenom od cyklických vplyvov). Členské štáty by mali využiť súčasný cyklický vzostup na zlepšenie svojej celkovej fiškálnej situácie a pripraviť sa na horšie časy.
Po druhé, procyklické fiškálne politiky v období hospodárskeho oživenia vedú k neoptimálnej kombinácii politík, a to vtedy, keď majú za následok viac obmedzujúcu menovú politiku, aby sa dali kontrolovať inflačné tendencie. Na udržanie inflácie na nízkej úrovni vyžaduje trvalý fiškálny impulz vyššie úrokové sadzby, čo môže zvýšiť makroekonomické náklady na udržanie stability cien. Slabá fiškálna disciplína môže viesť k prísnejšej menovej politike, čo bude mať negatívny dosah na rast a zamestnanosť.
Po tretie, treba si uvedomiť, že priemerné hodnoty makroekonomických ukazovateľov pre celú eurozónu zakrývajú rastúce rozdiely v hospodárskom raste, produktivite a konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členskými štátmi. Pôvodcom týchto rozdielov sú rozličné faktory vrátane nerovnakého tempa štrukturálnych reforiem, procesu dobiehania úrovne a rozličných vnútroštátnych politík vrátane tvorby miezd a daňového systému. Členské štáty, kde strata relatívnej konkurencieschopnosti odráža rastúce jednotkové náklady práce, by mali urobiť opatrenia na zvrátenie týchto negatívnych trendov.
Správa poukazuje na to, že trvalo udržateľný rast vyžaduje viac štrukturálnych reforiem vrátane dokončenia vnútorného trhu s výrobkami, službami a prácou. Najmä opatrenia zamerané na podnietenie väčšej hospodárskej súťaže a na otvorenie odvetvia služieb pravdepodobne v budúcnosti povzbudia rast a tvorbu pracovných miest. Dôraznejšie vykonávanie lisabonskej stratégie by podobne pomohlo zrýchliť rozvoj inovácií a vzdelania a hospodárstva eurozóny by vďaka tomu boli konkurencieschopnejšie a dynamickejšie.
Rozširovanie eurozóny je proces, ktorý by mal priniesť jednotlivým členským štátom i eurozóne ako takej značné hospodárske výhody. Správa sa zaoberá i úspešným vstupom Slovinska do eurozóny a povzbudzuje ostatné nové členské štáty k prijatiu opatrení, aby mohli tiež čoskoro prijať euro. Proces vstupu do eurozóny však môžu skomplikovať nedostatočná dôslednosť a transparentnosť v procese vyhodnocovania stupňa nominálnej konvergencie v kandidátskych krajinách. Správa najmä upozorňuje na to, že definícia stability cien používaná na vyhodnocovanie konvergenčných kritérií (priemerná miera inflácie v troch členských štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie) je iná ako definícia stability cien, ktorú prijala ECB vo svojej menovej politike (miera inflácie pod 2 %, no blízko hranice 2 %), a trvá na tom, že tento rozdiel by sa mal byť napraviť. Okrem toho správa konštatuje, že, keďže hospodárstva niektorých nových členských štátov rastú rýchlo, štáty môžu mať problémy so splnením kritéria o inflácii a vstupom do eurozóny, ak nespomalia svoj hospodársky rast, pretože inflácia môže odrážať veľký nárast produktivity a byť teda súčasťou procesu dobiehania úrovne ostatných krajín. Správa preto žiada Komisiu a Radu, aby vo svetle týchto nových skutočností a rozdielov v hospodárskom rozvoji preskúmali konvergenčné kritériá.
Na plné využitie potenciálnych výhod jednotnej meny je potrebná väčšia koordinácia medzi členskými štátmi najmä prostredníctvom spoločného časového harmonogramu a spoločných makroekonomických očakávaniach pre návrhy národných rozpočtov. Podobne by sa mal posilniť aj celoeurópsky dohľad nad fiškálnymi výsledkami a plánom reforiem v jednotlivých členských štátoch. Vo vonkajšej sfére existuje jasný dôvod na spoločné zastúpenie eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách za predpokladu, že budú hospodárske politiky jednotlivých štátov dostatočne koordinované.
Výročná správa Komisie o eurozóne za rok 2007 predstavuje dobrý základ pre širokú diskusiu o celkovej hospodárskej situácii v eurozóne a výzvach, ktoré ju čakajú. Umožňuje tiež Európskemu parlamentu vyjadriť svoje názory a formulovať svoje priority pre hospodárske politiky a riadenie v Únii.
POSTUP
|
Názov |
Výročná správa o eurozóne za rok 2007 |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
|||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Dariusz Rosati |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
7.5.2007 |
21.5.2007 |
26.6.2007 |
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
27.6.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
38 0 1 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mariela Velichkova Baeva; Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Ieke van den Burg, David Casa, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, Lapo Pistelli, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Katerina Batzeli, Harald Ettl, Werner Langen, Maria Petre, Gianni Pittella, Gilles Savary, Kristian Vigenin, Corien Wortmann-Kool |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Slavi Binev |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
28.6.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||