SPRÁVA o návrhu smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu
2.7.2007 - (KOM(2006)0787 – C6‑0053/2007 – 2006/0276(CNS)) - *
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Jeanine Hennis-Plasschaert
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu
(KOM(2006)0787 – C6‑0053/2007 – 2006/0276(CNS))
(Konzultačný postup)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0787),
– so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0053/2007),
– so zreteľom na závery Rady z 1.-2. decembra 2005 o zásadách európskeho programu kritickej infraštruktúry,
- so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Európskej rade a Rade o ochrane najdôležitejšej infraštruktúry v rámci boja proti terorizmu[1] zo 7. júna 2005,
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6‑0270/2007),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada o začatie zmierovacieho konania v zmysle Spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975 v prípade, ak má Rada v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
5. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
6. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou | Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Názov | |
Smernica Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu |
Návrh smernice o identifikácii a označení prioritných sektorov s európskou kritickou infraštruktúrou a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu |
Odôvodnenie | |
Členské štáty by nemali byť povinné predkladať Komisii svoje konkrétne kritické infraštruktúry. Odporovalo by to záujmom národnej bezpečnosti. Zoznam európskej kritickej infraštruktúry nesmie existovať v takejto súhrnnej forme. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2 | |
2) Dňa 17. novembra 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, v ktorej predstavila možné scenáre uskutočnenia programu a Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN). Odpovede, ktoré získala v súvislosti so zelenou knihou, jasne poukázali na nevyhnutnosť vytvorenia rámca Spoločenstva týkajúceho sa ochrany kritickej infraštruktúry. Uznala sa potreba zvýšenia schopnosti ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a zníženia zraniteľnosti týchto infraštruktúr. Zdôraznil sa význam princípu subsidiarity a dialógu so zainteresovanými stranami. |
2) Dňa 17. novembra 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, v ktorej predstavila možné scenáre uskutočnenia programu a Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN). Odpovede, ktoré získala v súvislosti so zelenou knihou, zdôraznili možnú pridanú hodnotu rámca Spoločenstva týkajúceho sa ochrany kritickej infraštruktúry. Uznala sa potreba zvýšenia schopnosti ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a zníženia zraniteľnosti týchto infraštruktúr. Zdôraznil sa význam kľúčových zásad proporcionality a komplementárnosti, ako aj dialógu so zainteresovanými stranami. |
Odôvodnenie | |
Viac zodpovedá realite. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3 | |
(3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval človekom spôsobené a technologické hrozby a prírodné katastrofy, ale prioritou by bola hrozba terorizmu. Ak sa v sektore kritickej infraštruktúry považuje úroveň ochranných opatrení za adekvátnu vo vzťahu k obzvlášť vážnej hrozbe, zainteresované strany by sa mali sústrediť na iné hrozby, voči ktorým sú stále zraniteľné. |
3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval hrozby spôsobené človekom, technologické hrozby a prírodné katastrofy a zároveň by musel zaznamenávať aj hrozby v dôsledku štrukturálnej zraniteľnosti. Prioritou by však bola hrozba terorizmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 4 | |
4) Primárnu zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr v súčasnosti nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Toto by sa nemalo zmeniť. |
4) Primárnu a konečnú zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Vzhľadom na to, že národné útvary vedia najlepšie, čo sa deje v ich krajinách, by sa mal v rámci európskej kritickej infraštruktúry (EKI) využiť prístup zdola nahor. |
Odôvodnenie | |
Musí byť jasné, že primárnu a konečnú zodpovednosť nesú členské štáty. Prístup Spoločenstva by nemal zdvojovať prácu členských štátov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 4a (nové) | |
|
4a) Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť EÚ a pre blaho jej obyvateľov. Zničenie či narušenie činnosti určitej infraštruktúry môže napokon zničiť životy ľudí, životné prostredie či hospodárske statky a môže trvalo narušiť dôveru verejnosti v štátnu ochranu a podporu. |
Odôvodnenie | |
Musia sa zdôrazniť dôsledky zničenia či narušenia určitej infraštruktúry. V konečnom dôsledku sú ustanovenia obsiahnuté v tomto návrhu smernice zdôvodnené až možnými následkami či snahou o zabránenie ich výskytu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 5 | |
V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo iný členský štát ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Potreba zvýšenia ochrany takýchto kritických infraštruktúr by sa mala hodnotiť na základe spoločného rámca. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
(5) V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo najmenej dva iné členské štáty ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať podľa spoločného postupu. Na základe spoločných kritérií by sa mal vypracovať zoznam prioritných sektorov s európskou kritickou infraštruktúrou. Na ochranu takýchto kritických infraštruktúr by sa mal stanoviť spoločný akčný rámec, ktorý členským štátom umožní znížiť možné nebezpečenstvá pre kritickú infraštruktúru na ich území prostredníctvom primeraných opatrení. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 5a (nové) | |
|
5a) V určitých odvetviach už existuje viacero opatrení, ktoré upravujú identifikáciu, označovanie a ochranu kritických infraštruktúr. Budúca úprava platná v celom Spoločenstve by nemala v týchto odvetviach viesť k zdvojenej úprave bez toho, aby priniesla dodatočnú bezpečnosť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 6 | |
6) Keďže existujú rôzne sektory s osobitnými skúsenosťami, odbornými znalosťami a požiadavkami v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry, mal by sa vytvoriť a implementovať prístup k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorý by zohľadňoval špecifiká sektorov a existujúce sektorovo špecifické opatrenia, vrátane tých, ktoré už existujú na úrovni EÚ, na národnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby vrátane cezhraničných dohôd o vzájomnej pomoci medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi už existujúcej kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu súkromného sektora pri kontrole a riadení rizika, plánovaní kontinuity činností a obnove po katastrofách, bude musieť prístup Spoločenstva podporovať plné zapojenie súkromného sektora. Vypracovanie spoločného zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry je nevyhnutné na to, aby sa uľahčilo presadenie sektorovo špecifického prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry. |
6) Keďže existujú rôzne sektory s osobitnými skúsenosťami, odbornými znalosťami a požiadavkami v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry, mal by sa vytvoriť a implementovať prístup k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorý by zohľadňoval špecifiká sektorov a existujúce sektorovo špecifické opatrenia vrátane tých, ktoré už existujú na úrovni EÚ, na národnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby vrátane cezhraničných dohôd o vzájomnej pomoci medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi už existujúcej kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu súkromného sektora pri kontrole a riadení rizika, plánovaní kontinuity činností a obnove po katastrofách, by prístup na úrovni Spoločenstva mal zabezpečiť plné zapojenie súkromného sektora. Vypracovanie spoločného zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry je nevyhnutné na to, aby sa uľahčilo uplatňovanie sektorovo špecifického prístupu k ochrane európskej kritickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Keďže väčšinu kritickej infraštruktúry vlastní a prevádzkuje súkromný sektor, prístup na úrovni EÚ by mal v plnej miere zapojiť súkromný sektor a mal by vychádzať z existujúcich sektorovo špecifických ochranných opatrení zohľadňujúcich charakteristiky jednotlivých sektorov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 6a (nové) | |
|
6a) Kritická infraštruktúra by mala byť navrhnutá tak, aby boli prepojenia s tretími krajinami a lokalizácia v nich čo najnižšie. Lokalizácia prvkov kritickej infraštruktúry mimo EÚ zvyšuje riziko teroristických útokov s následkami, ktoré sa prenesú na celú infraštruktúru, riziko prístupu teroristov k údajom uloženým mimo EÚ, ako aj riziko nesúladu s právnymi predpismi EÚ, čím sa celá infraštruktúra stane zraniteľnejšou. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými subjektmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 7 | |
(7) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal vypracovať bezpečnostný plán, v ktorom by identifikoval kritické infraštruktúry a uviedol príslušné bezpečnostné riešenia na ich ochranu. V bezpečnostnom pláne by sa mali brať do úvahy hodnotenia zraniteľnosti, hrozieb a rizík, ako aj iné relevantné informácie poskytnuté orgánmi členských štátov. |
(7) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal vypracovať bezpečnostný plán prevádzkovateľa, v ktorom by identifikoval kritické infraštruktúry a uviedol príslušné bezpečnostné riešenia na ich ochranu. V bezpečnostnom pláne prevádzkovateľa by sa mali brať do úvahy hodnotenia zraniteľnosti, hrozieb a rizík, ako aj iné relevantné informácie poskytnuté orgánmi členských štátov. Tieto bezpečnostné plány prevádzkovateľa by sa mali postúpiť kontaktnému miestu pre ochranu kritickej infraštruktúry v členskom štáte. Súlad s existujúcimi sektorovo špecifickými ochrannými opatreniami možno považovať za splnenie požiadavky na vytvorenie a aktualizáciu bezpečnostného plánu prevádzkovateľa. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 8 | |
8) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal menovať styčného úradníka pre bezpečnosť, aby sa tak uľahčila spolupráca a komunikácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu kritickej infraštruktúry. |
8) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal menovať styčného úradníka pre bezpečnosť, aby sa tak uľahčila spolupráca a komunikácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu kritickej infraštruktúry. Dodržiavanie existujúcich sektorových ochranných opatrení možno považovať za splnenie požiadavky menovať styčného úradníka pre bezpečnosť. |
Odôvodnenie | |
Prístup Spoločenstva by mal vychádzať s existujúcich sektorovo špecifických ochranných opatrení a mal by zohľadniť charakteristiky sektorov. Rozporom alebo zdvojeniam by sa malo za každých okolností vyhýbať. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 10 | |
(10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mala vypracovať metodológia identifikácie a klasifikácie zraniteľných miest, hrozieb a rizík, ktoré vznikajú vo vzťahu k týmto infraštruktúram. |
10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mala vypracovať a používať spoločné metódy identifikácie a klasifikácie hrozieb a rizík, ktoré vznikajú vo vzťahu k týmto infraštruktúram, a štrukturálnych zraniteľných miest, ktoré ich ovplyvňujú. |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 11 | |
11) Len spoločný rámec môže tvoriť nevyhnutný základ koherentnej implementácie opatrení na ochranu európskej kritickej infraštruktúry a jasne definovať príslušné povinnosti všetkých relevantných zainteresovaných strán. Vlastníci/prevádzkovatelia európskej kritickej infraštruktúry by mali mať prístup k osvedčeným postupom a metódam ochrany kritickej infraštruktúry. |
11) Vymedzením príslušných zodpovedností všetkých relevantných zainteresovaných strán môže spoločný rámec vytvoriť nevyhnutný základ koherentnej implementácie opatrení na ochranu európskej kritickej infraštruktúry. Členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia európskej kritickej infraštruktúry by mali mať prístup k osvedčeným postupom a metódam ochrany kritickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Pôvodné znenie odôvodnenia je príliš prísne. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 12 | |
12) Účinná ochrana kritickej infraštruktúry vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť formou ustanovenia kontaktných miest CIP v každom členskom štáte, ktoré by mali koordinovať záležitosti CIP na internej úrovni, ako aj s inými členskými štátmi a Komisiou. |
12) Účinná ochrana európskej kritickej infraštruktúry si vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť formou ustanovenia kontaktných miest ECIP v každom členskom štáte, ktoré by mali koordinovať záležitosti CIP na internej úrovni, ako aj s inými členskými štátmi a Komisiou. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 13 | |
13) S cieľom rozvinúť činnosti ochrany kritickej infraštruktúry v oblastiach, ktoré si vyžadujú stupeň dôvernosti, je vhodné zabezpečiť koherentnú a bezpečnú výmenu informácií v rámci tejto smernice. Niektoré informácie o ochrane kritickej infraštruktúry sú takej povahy, že ich zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Určité informácie o kritických infraštruktúrach, ktoré by mohli byť zneužité na naplánovanie alebo vykonanie takej činnosti, ktorá by mala neprijateľné dôsledky pre kritickú infraštruktúru, by sa teda mali utajiť a prístup k nim by sa mal udeliť len na základe potreby vedomosti o nich, a to na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov. |
13) S cieľom rozvinúť činnosti ochrany európskej kritickej infraštruktúry v oblastiach, ktoré si vyžadujú stupeň dôvernosti, je vhodné zabezpečiť koherentnú a bezpečnú výmenu informácií v rámci tejto smernice. Niektoré informácie o ochrane európskej kritickej infraštruktúry sú takej povahy, že ich zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Určité informácie o kritických infraštruktúrach, ktoré by mohli byť zneužité na naplánovanie alebo vykonanie takej činnosti, ktorá by mala neprijateľné dôsledky pre zariadenia kritickej infraštruktúry, by sa teda mali utajiť a prístup k nim by sa mal udeliť len na základe potreby vedomosti o nich, a to na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 14 | |
14) Výmena informácií o kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. S cieľom podporiť uvedenú výmenu informácií by sa malo podnikom vysvetliť, že výhody poskytnutia informácií súvisiacich s kritickou infraštruktúrou prevažujú nad nákladmi, ktoré tým priemyslu a spoločnosti všeobecne vznikajú. Výmena informácií o ochrane kritickej infraštruktúry by sa preto mala podporiť. |
14) Výmena informácií o európskej kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. |
Odôvodnenie | |
Neprimerané. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 15 | |
15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať a mali by napomôcť celkovej implementácii tejto smernice. |
15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy a právne predpisy Spoločenstva by sa mali uplatňovať a vykonávať tak, aby napomáhali zlepšovanie verejnej bezpečnosti. V tejto súvislosti je treba vyhnúť sa prekrývaniu a rozporom s touto smernicou, ako aj vzniku dodatočných nákladov bez zvýšenia úrovne bezpečnosti. |
Odôvodnenie | |
Nejde iba o vykonávanie smernice, ale cieľom musí byť skôr prínos k verejnej bezpečnosti. Doplnená časť o vyhýbaní sa prekrývaniu a rozporom má zabezpečiť, aby ustanovenia docielili želaný účinok. Je teda potrebný koherentný a účinný systém, ktorého časti sa vzájomne nevylučujú. Okrem toho je treba vyhnúť sa zbytočným byrokratickým nákladom bez zvýšenia bezpečnosti. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Odôvodnenie 17 | |
(17) Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie postupu identifikácie a označovania európskych kritických infraštruktúr a zavedenie spoločného prístupu k zhodnoteniu potrieb zvýšenia ochrany takýchto infraštruktúr, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť sami a z dôvodov rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade s princípom proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov. |
(17) Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie postupu identifikácie a označovania prioritných sektorov európskych kritických infraštruktúr a zavedenie spoločného prístupu k zhodnoteniu potrieb zvýšenia ochrany takýchto infraštruktúr, nemôžu vo všetkých prípadoch členské štáty uspokojivo dosiahnuť samy a z dôvodov rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Pokiaľ ide o proporcionalitu, osobitná pozornosť by sa mala venovať finančnej únosnosti z pohľadu vlastníkov alebo prevádzkovateľov a členských štátov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 1 | |
Touto smernicou sa stanovuje postup identifikácie a označenia európskych kritických infraštruktúr a spoločný prístup k zhodnoteniu potrieb zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr. |
Touto smernicou sa stanovuje postup identifikácie a označenia prioritných sektorov s európskou kritickou infraštruktúrou a spoločný prístup k zhodnoteniu potrieb zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr. |
Odôvodnenie | |
Členské štáty by nemali byť povinné predkladať Komisii svoje konkrétne kritické infraštruktúry. Odporovalo by to záujmom národnej bezpečnosti. Zoznam európskej kritickej infraštruktúry nesmie existovať v takejto súhrnnej forme. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 2 písmeno b) | |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo jeden členský štát v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry, |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo najmenej dva členské štáty v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry, |
Odôvodnenie | |
Európsky prístup je na mieste, ak by narušenie ovplyvnilo aspoň tri členské štáty alebo aspoň dva iné členské štáty ako štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 2 písmeno d) | |
d) „zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju robí náchylnou na narušenie alebo zničenie hrozbou a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, |
d) „štrukturálna zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju vystavuje narušeniu alebo zničeniu v dôsledku hrozby a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, (Táto zmena platí pre celý legislatívny text; po prijatí tohto PDN budú potrebné technické úpravy celého textu.) |
Odôvodnenie | |
Nevyhnutná konkretizácia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 3 odsek 1 | |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Môžu sa zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr, vychádzajú z existujúcich kritérií ochrany a prijmú a zmenia a doplnia sa v súlade s článkom 308 Zmluvy o ES a článkom 203 Zmluvy o Euratome. |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Budú prijaté najneskôr do [jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].. |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory európskej kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Budú prijaté najneskôr do [jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory, pričom sa zoberú do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a ak to je vhodné, zapoja sa relevantné zainteresované strany. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory a budú vychádzať z existujúcich sektorovo špecifických ochranných opatrení, berúcich do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a týkajúcich sa všetkých relevantných zainteresovaných strán, pretože každý sektor má osobité skúsenosti a odborné znalosti a má rôzne požiadavky v súvislosti s ochranou svojej kritickej infraštruktúry. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
|
Ak sa mechanizmy Spoločenstva už používajú, budú sa používať naďalej. Za každú cenu je potrebné vyhnúť sa zdvojovaniu rôznych právnych aktov alebo ustanovení, respektíve rozporom medzi nimi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 3 odsek 2 | |
1. Prioritné sektory, ktoré sa majú použiť na účely vypracovania kritérií ustanovených v odseku 1, každoročne určuje Komisia spomedzi tých, ktoré sú uvedené v prílohe 1. Prílohu 1 možno zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3, pokiaľ sa tým nerozširuje rozsah pôsobnosti tejto smernice. |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Návrh Komisie nepripúšťa možnosť ovplyvnenia výberu prioritných sektorov zo strany členských štátov. Členské štáty ale nesú konečnú zodpovednosť za ochranu kritickej infraštruktúry, a preto by mali určovať prioritné sektory. Môžu lepšie posúdiť, ktoré sektory sú pre nich významné. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 3 odsek 3 | |
3. Každý členský štát identifikuje kritické infraštruktúry, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ako aj kritické infraštruktúry mimo jeho územia, ktoré ho môžu ovplyvniť, ktoré spĺňajú kritériá prijaté podľa odsekov 1 a 2. |
3. Každý členský štát identifikuje možné európske kritické infraštruktúry, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ako aj možné európske kritické infraštruktúry mimo jeho územia, ktoré ho môžu ovplyvniť, ktoré spĺňajú kritériá prijaté podľa odsekov 1 a 2, najneskôr jeden rok po prijatí príslušných kritérií a potom priebežne. |
Každý členský štát oznámi Komisii takto identifikované kritické infraštruktúry najneskôr jeden rok po prijatí príslušných kritérií a potom priebežne. |
|
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 4 názov | |
Označenie európskej kritickej infraštruktúry |
Identifikácia a označenie prioritných sektorov |
Odôvodnenie | |
Členské štáty by nemali byť povinné predkladať Komisii svoje infraštruktúry. Odporovalo by to záujmom národnej bezpečnosti. Členské štáty ale nesú konečnú zodpovednosť za ochranu kritickej infraštruktúry, a preto by mali samy určovať prioritné sektory a mali by mať iba povinnosť uviesť ich Komisii. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 4 odsek -1 (nový) | |
|
-1. Každý členský štát identifikuje prioritné sektory na vlastnom území a prioritné sektory mimo svojho územia, ktoré ho môžu ovplyvniť a ktoré sa majú použiť na účely vypracovania kritérií ustanovených v článku 3 odseku 1 a 2. |
|
Každý členský štát oznámi Komisii takto identifikované prioritné sektory najneskôr jeden rok po prijatí príslušných kritérií a potom priebežne. |
Odôvodnenie | |
Návrh Komisie nepripúšťa možnosť ovplyvnenia výberu prioritných sektorov zo strany členských štátov. Členské štáty ale nesú konečnú zodpovednosť za ochranu kritickej infraštruktúry, a preto by mali určovať prioritné sektory. Môžu lepšie posúdiť, ktoré sektory sú pre nich významné. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 4 odsek 1 | |
1. Na základe oznámení podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 a akýchkoľvek iných informácií, ktoré má k dispozícii, Komisia navrhne zoznam kritických infraštruktúr, ktoré sa majú označiť ako európske kritické infraštruktúry. |
1. Na základe oznámení podľa odseku -1 a akýchkoľvek iných informácií, ktoré má k dispozícii, Komisia navrhne zoznam prioritných sektorov s kritickou infraštruktúrou. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 4 odsek 1a (nový) | |
|
1a. Európska kritická infraštruktúra sa navrhne tak, aby boli prepojenia s tretími krajinami a lokalizácia v nich čo najnižšie. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými aktérmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 4 odsek 2 | |
2. Zoznam kritických infraštruktúr označených ako európska kritická infraštruktúra sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
2. Zoznam prioritných sektorov s kritickou infraštruktúrou prijme a zmení a doplní Rada. |
Zoznam sa môže zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
|
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 4 odsek 2a (nový) | |
|
2a. Spracovanie osobných údajov, ktoré je potrebné pre činnosť európskych kritických infraštruktúr a ktoré európske kritické infraštruktúry vykonávajú priamo alebo pomocou prostredníkov, sa vykonáva v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[2] a platnými zásadami týkajúcimi sa ochrany údajov. Z bezpečnostných dôvodov sa údaje musia spracovávať v rámci EÚ a je zakázané zhotovovať akékoľvek kópie údajov v tretích krajinách. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými aktérmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 5 odseky 1 a 2 | |
1. Každý členský štát uloží vlastníkom/prevádzkovateľom všetkých európskych kritických infraštruktúr na svojom území povinnosť vypracovať a aktualizovať bezpečnostný plán a revidovať ho prinajmenšom každé dva roky. |
1. Každý členský štát uloží vlastníkom/prevádzkovateľom všetkých európskych kritických infraštruktúr na svojom území povinnosť vypracovať a aktualizovať bezpečnostný plán prevádzkovateľa a revidovať ho prinajmenšom každé dva roky. |
|
Komisia a Rada prijmú zoznam existujúcich ochranných opatrení uplatniteľných na konkrétne sektory uvedené v prílohe I. Súlad s jedným alebo viacerými uvedenými ochrannými opatreniami sa považuje za splnenie požiadavky na vytvorenie a aktualizáciu bezpečnostného plánu prevádzkovateľa. |
2. V bezpečnostnom pláne sa určia časti európskej kritickej infraštruktúry a stanovia príslušné bezpečnostné opatrenia na ich ochranu v súlade s prílohou II. V súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 možno prijať sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu, ktoré zohľadňujú existujúce opatrenia Spoločenstva. Komisia môže v súlade s postupom podľa článku 11 ods. 2 rozhodnúť, že dodržiavanie opatrení uplatniteľných na špecifické sektory uvedené v prílohe 1 spĺňa požiadavku na vytvorenie a aktualizáciu bezpečnostného plánu. |
2. V bezpečnostnom pláne prevádzkovateľa sa určia časti európskej kritickej infraštruktúry a stanovia príslušné bezpečnostné opatrenia na ich ochranu v súlade s prílohou II. Rada môže prijať sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu prevádzkovateľa, ktoré zohľadňujú existujúce opatrenia Spoločenstva. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 5 odsek 3 | |
3. Vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry predloží bezpečnostný plán príslušnému orgánu členského štátu v priebehu jedného roka po označení kritickej infraštruktúry za kritickú európsku infraštruktúru. |
3. Vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry predloží bezpečnostný plán príslušnému kontaktnému miestu CIP v priebehu jedného roka po označení kritickej infraštruktúry za kritickú európsku infraštruktúru. |
Ak sa na základe odseku 2 prijmú sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu, predloží sa tento bezpečnostný plán príslušnému orgánu členského štátu v priebehu jedného roka po prijatí sektorovo špecifických požiadaviek. |
Ak sa na základe odseku 2 prijmú sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu, predloží sa tento bezpečnostný plán príslušnému kontaktnému miestu CIP v priebehu jedného roka po prijatí sektorovo špecifických požiadaviek. |
Odôvodnenie | |
Zásada vybavovania na jednom mieste (one-stop-shop). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 5 odsek 5 | |
5. Súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/65/ES z 26. októbra 2005 o zvýšení bezpečnosti prístavov spĺňa požiadavku na vypracovanie bezpečnostného plánu. |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Uvedením jednej sa vylučujú ostatné. Pozri navrhované doplnenie k odseku 1. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 6 odsek 1 | |
1. Každý členský štát bude od vlastníkov/prevádzkovateľov európskych kritických infraštruktúr nachádzajúcich sa na jeho území vyžadovať, aby vymenovali styčného úradníka pre bezpečnosť ako kontaktné miesto pre otázky týkajúce sa bezpečnosti medzi vlastníkom/prevádzkovateľom infraštruktúry a príslušnými orgánmi na ochranu kritickej infraštruktúry v členskom štáte. Styčný úradník pre bezpečnosť bude vymenovaný v priebehu jedného roka po označení kritickej infraštruktúry ako európskej kritickej infraštruktúry. |
1. Každý členský štát bude od vlastníkov/prevádzkovateľov európskych kritických infraštruktúr nachádzajúcich sa na jeho území vyžadovať, aby vymenovali styčného úradníka pre bezpečnosť ako kontaktné miesto pre otázky týkajúce sa bezpečnosti medzi vlastníkom/prevádzkovateľom infraštruktúry a kontaktným miestom CIP v členskom štáte. Styčný úradník pre bezpečnosť bude vymenovaný v priebehu jedného roka po označení kritickej infraštruktúry ako európskej kritickej infraštruktúry. |
|
Komisia a Rada prijmú zoznam existujúcich ochranných opatrení uplatniteľných na konkrétne sektory uvedené v prílohe I. Súlad s jedným alebo viacerými uvedenými ochrannými opatreniami sa považuje za splnenie požiadavky na vymenovanie styčného úradníka. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Článok 6 odsek 2 | |
2. Každý členský štát oznámi relevantné informácie o identifikovaných rizikách a hrozbách styčným úradníkom pre bezpečnosť dotknutej európskej kritickej infraštruktúry. |
2. Každý členský štát oznámi prostredníctvom vnútroštátneho kontaktného miesta CIP relevantné informácie o identifikovaných rizikách a hrozbách styčným úradníkom pre bezpečnosť dotknutej európskej kritickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Zásada vybavovania na jednom mieste (one-stop-shop). Administratívne zaťaženie by malo byť čo najmenšie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Článok 7 odsek 2 | |
2. Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch zraniteľných miest, hrozieb a rizík v jednotlivých sektoroch uvedených v prílohe 1 v lehote 18 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
2. Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch štrukturálnych zraniteľných miest, hrozieb a rizík v európskych kritických infraštruktúrach v lehote 12 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
Pre tieto správy sa v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 vypracuje spoločný vzor. |
Komisia pre tieto správy vypracuje spoločný vzor, ktorý schváli Rada. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Článok 7 odsek 3 | |
3. Komisia pre každý jednotlivý sektor posúdi, či sú na ochranu európskych kritických infraštruktúr potrebné špecifické ochranné opatrenia. |
3. Komisia a členské štáty pre každý jednotlivý sektor posúdia, či sú na ochranu európskych kritických infraštruktúr potrebné špecifické ochranné opatrenia. V tejto súvislosti sa zohľadnia existujúce osvedčené postupy a metódy. |
Odôvodnenie | |
Do posúdenia kritických sektorov sa zapájajú aj členské štáty. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Článok 7 odsek 4 | |
4. Spoločné metódy vykonávania hodnotení zraniteľnosti, hrozieb a rizík, vzhľadom na európske kritické infraštruktúry možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 |
4. Ak sa to bude považovať za potrebné, možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať spoločné metódy vykonávania hodnotení štrukturálnej zraniteľnosti, hrozieb a rizík, vzhľadom na európske kritické infraštruktúry. Takéto spoločné metódy budú zohľadňovať existujúce metódy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Článok 8 | |
Komisia podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožní prístup k dostupným osvedčeným postupom a metódam týkajúcim sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Komisia a členské štáty podporujú vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožnia prístup k dostupným osvedčeným postupom a metódam týkajúcim sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Článok 10 odsek 2 | |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou primeraného stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou optimálneho stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Článok 10 odsek 3 | |
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o ochrane kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nezneužili na iné účely ako je ochrana kritickej infraštruktúry. |
3. Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa im predložené informácie o ochrane európskej kritickej infraštruktúry nezneužili na iné účely ako je ochrana európskej kritickej infraštruktúry, a aby sa primerane zohľadnila zásada proporcionality, pokiaľ ide o materiálne hľadisko, a základné práva a inštitúcie, ktoré by sa mali chrániť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Článok 11 | |
1. Komisii pomáha výbor zložený z jedného zástupcu za každé kontaktné miesto CIP. |
vypúšťa sa |
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto nariadenia. |
|
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia. Obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na jeden mesiac. |
|
4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok. |
|
Odôvodnenie | |
Na vydávanie vykonávacích opatrení alebo na výmenu osvedčených postupov by sa mali používať prostriedky, ktoré už existujú v oblasti ochrany pred katastrofami (workshopy atď.) Vytvorenie nového výboru nie je potrebné. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Článok 12 odsek 1 pododsek 1 | |
1. Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2007 uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |
1. Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2008 uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |
Odôvodnenie | |
Predĺženie lehoty na transpozíciu je nevyhnutné, keďže termín koniec roka 2007 je nereálny. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Príloha I názov | |
Zoznam sektorov kritickej infraštruktúry. |
Zoznam možných sektorov kritickej infraštruktúry |
Odôvodnenie | |
Vyjasnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Príloha I sektor III podsektor 9 | |
Rádiová komunikácia a navigácia |
Rádiová komunikácia, navigácia a spektrá pre identifikáciu prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID) |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Príloha I sektor VII podsektor 19 | |
Infraštruktúry a systémy zúčtovania a vyrovnania platieb a cenných papierov |
Infraštruktúry a systémy zúčtovania a vyrovnania platieb a cenných papierov a ich poskytovatelia |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Príloha I sektor VII podsektor 19a (nový) | |
|
19a. Bankovníctvo a poisťovníctvo |
DÔVODOVÁ SPRÁVA
VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ:
Európska rada v júni 2004 požiadala Komisiu, aby pripravila celkovú stratégiu na ochranu kritickej infraštruktúry.
Komisia prijala 20. októbra 2004 oznámenie o ochrane kritickej infraštruktúry v boji proti terorizmu. Uviedla v ňom návrhy opatrení, ktoré by mohli zlepšiť prevenciu, pripravenosť a reakciu EÚ na teroristické útoky voči kritickej infraštruktúre (CI).
Rada vo svojich záveroch o prevencii, pripravenosti a reakcii na teroristické útoky a v Programe solidarity EÚ s dôsledkami teroristických hrozieb a útokov, ktoré prijala v decembri 2004, podporila úmysel Komisie vytvoriť Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a súhlasila s tým, aby Komisia zriadila Varovnú informačnú sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN).
V novembri 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP), v ktorej boli rozvinuté politické možnosti, ako by Komisia mohla realizovať EPCIP aj CIWIN.
V decembri 2005 vyzvala Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Komisiu, aby pripravila návrh Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry do júna 2006.
V tomto návrhu sa uvádzajú opatrenia, ktoré Komisia navrhuje na určenie a označenie európskej kritickej infraštruktúry (ECI) a posúdenie potreby zlepšiť jej ochranu.
Právnym základom je článok 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Informácie poskytli všetky zainteresované strany.
Keďže v súčasnosti neexistujú na úrovni EÚ žiadne horizontálne ustanovenia o ochrane kritickej infraštruktúry, cieľom návrhu Komisie je vytvoriť horizontálny rámec na určenie a označenie európskej kritickej infraštruktúry a na posúdenie potreby zlepšiť jej ochranu.
Podľa návrhu Komisie možno len spoločným rámcom vo forme smernice poskytnúť potrebný základ na koherentnú a jednotnú implementáciu opatrení na zvýšenie ochrany ECI a na jasné vymedzenie príslušných úloh strán zainteresovaných do ECI. Nezáväzné dobrovoľné opatrenia sú síce pružné, ale neposkytli by potrebné stabilné základy, pretože z nich nie sú jasné úlohy jednotlivých strán, a neobjasnili by ani práva a povinnosti zúčastnených strán zainteresovaných do ECI.
STANOVISKO SPRAVODAJKYNE:
Spravodajkyňa podporuje myšlienku spoločného rámca. Poškodenie alebo strata určitej časti infraštruktúry v jednom členskom štáte môže skutočne negatívne ovplyvniť mnohé ďalšie štáty alebo aj európske hospodárstvo ako celok. Nové technológie (napr. internet) a liberalizácia trhu (napr. v dodávkach elektriny a plynu) znamenajú, že veľká časť infraštruktúry je súčasťou väčšej siete. V takejto situácii sú ochranné opatrenia len tak silné, ako ich najslabší článok.
Zraniteľnosť kritickej infraštruktúry a súvisiaca zraniteľnosť služieb, ktoré poskytujú, vyžadujú, aby sme konali. Efektívna ochrana zraniteľnej kritickej infraštruktúry a služieb vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ za účasti všetkých relevantných zainteresovaných strán.
Zo skúseností v minulosti navyše vieme, že v prípade teroristického útoku vyzvú hlavy štátov EÚ do 48 hodín na nové bezpečnostné návrhy, čím oslabia kvalitu možných návrhov. V horšom prípade by mohli predložiť neprimerané a netransparentné opatrenia ako napríklad obmedzenie tekutín na palubách lietadiel.
Zriadenie horizontálnych ustanovení na úrovni EÚ, ktoré by zohľadnili komplexné procesy a rozhrania kritickej infraštruktúry s nadnárodným rozmerom, je preto legitímnou požiadavkou.
Zároveň by sa ale malo uznať, že EÚ by mala podporovať, a nie zdvojovať prácu členských štátov. Malo by sa preto postupovať zdola nahor a myslieť na to, že národné útvary najlepšie poznajú situáciu v ich krajinách.
Spravodajkyňa sa preto domnieva, že prístup Spoločenstva môže byť oprávnený len v prípade, ak by udalosti ovplyvnili aspoň tri členské štáty alebo aspoň dva iné členské štáty než ten, v ktorom sa infraštruktúra nachádza.
Považuje preto za dôležité pripomenúť, že primárnu a konečnú zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Keďže súkromný sektor má osobitné skúsenosti, odborné znalosti a požiadavky na ochranu svojej kritickej infraštruktúry, je kľúčové, aby sa v plnej miere zúčastnil na procese.
Spravodajkyňa by chcela ďalej zdôrazniť, že by sa malo za každých okolností vyhýbať zdvojeniu alebo rozporom medzi rozličnými právnymi predpismi a ustanoveniami. Možné budúce spoločné vyhodnocovacie metódy by preto, ak sa budú považovať za potrebné, mali zohľadňovať existujúce metódy. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, by sa preto mali zakladať na platných kritériách ochrany a mali by zohľadniť charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať. Dodržiavanie jedného alebo viacerých existujúcich ochranných opatrení by navyše mohlo splniť požiadavku zriadiť a aktualizovať bezpečnostný plán prevádzkovateľa a/alebo požiadavku vymenovať styčného úradníka pre bezpečnosť.
Spravodajkyňa by chcela na záver uviesť, že podľa jej názoru by administratívne zaťaženie malo byť čo najmenšie a mala by sa okrem iného dodržiavať zásada vybavovania na jednom mieste (one-stop-shop).
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (6.6.2007)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k návrhu smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu
(KOM(2006)0787 – C6‑0053/2007 – 2006/0276(CNS))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Harald Ettl
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Na základe Haagskeho programu z 5. novembra 2005, ktorý zahŕňa tak efektívne riadenie cezhraničných kríz, ako aj lepšiu ochranu pred katastrofami a ochranu kritickej infraštruktúry v rámci boja proti terorizmu, a na základe prípravných prác Komisie v súvislosti so zelenou knihou zo 17. novembra 2005 Komisia predložila návrh na opatrenia na zlepšenie európskeho krízového manažmentu.
Kritické infraštruktúry predstavujú materiálne a informačno-technologické zariadenia, siete, služby a majetkové hodnoty, ktorých porušenie alebo zničenie by malo negatívny vplyv na zdravie, bezpečnosť, ekonomický blahobyt občanov, ako aj na efektívne fungovanie vlád v členských štátoch. Kritické infraštruktúry sa vyskytujú v mnohých hospodárskych odvetviach vrátane bankovníctva a finančníctva, dopravy a distribúcie, energetiky, zásobovacích zariadení, zdravotníctva, zásobovania potravinami a komunikácií, ako aj v dôležitých orgánoch štátnej správy.
Ochrana kritickej infraštruktúry v EÚ je spolu s vnútornou bezpečnosťou ústrednou otázkou európskeho sociálneho systému. Z psychologického hľadiska môže zničenie kritickej infraštruktúry viesť k úplnej strate dôvery verejnosti v EÚ. Členské krajiny EÚ v súčasnosti disponujú na vnútroštátnej rovine rôznymi úrovňami zariadení pre krízový manažment. Predovšetkým z tohto dôvodu je cieľom predloženého návrhu Komisie spoločne identifikovať kritickú európsku infraštruktúru a určiť.
Predpokladom aktívneho krízového manažmentu je udržiavanie všetkých potrebných komunikačných systémov v oblasti IT a v oblasti telekomunikácií. Tieto odvetvia majú priečnu infraštruktúru (transversal infrastructure) a sú zároveň kritickou infraštruktúrou pre iné kritické infraštruktúry, ako napr. pre peňažníctvo, finančníctvo a poisťovníctvo. Po technickej a inštitucionálnej stránke treba pohotovo odvrátiť cielený útok na dátovú sieť ECB, každej veľkej banky alebo burzy cenných papierov vo Frankfurte nad Mohanom.
V prípade veľkých spoločností je cezhraničná činnosť nevyhnutnosťou. Európsky prieskum z roku 2000 ukázal, že viac ako polovica významných podnikov nevykonáva bezpečnostný audit. Možné zneužitie webových serverov tiež uľahčuje činnosť radikálnych zoskupení a je dôležitým prvkom využívania informačnej technológie teroristickými skupinami.
Infraštruktúry medzinárodného charakteru a so zlými náhradnými možnosťami sú v prípade katastrofy mimoriadne zraniteľné. Táto slabina sa mimoriadne výrazne prejavila 4. novembra 2006 pri výpadku elektrického prúdu v európskej prenosovej sieti. Zásobovanie vodou z nádrží, prameňov a riek sa môže stať problémom na cezhraničnej a medzištátnej úrovni, a to i napriek existencii vnútroštátnych systémov dodávok vody.
Medzinárodná železničná doprava a zariadenia na riadenie leteckej dopravy musia mať v krízovej situácii takisto možnosť na využitie európskej logistiky ako protiopatrení.
Poisťovne a zaisťovne sa v závislosti od príslušného odvetvia už roky zaoberajú otázkami krízového manažmentu. V niektorých smerniciach, ako napr. v rámci balíka opatrení Solvency I, už boli zohľadnené otázky krízového manažmentu pre poisťovne, čo sa týka údajov, ako aj úrovne materiálneho financovania, a v projekte Solvency II sa musia prispôsobiť skutočnej situácii so zvýšenými rizikami. Napriek nevyhnutnosti zásady proporcionality treba v prípade poisťovní brať do úvahy dodatočné riziko zodpovednosti, ktoré znáša štát.
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko víta a podporuje zámer Komisie koordinovať opatrenia na ochranu kritických infraštruktúr na európskej úrovni. Treba však poukázať na to, že sa musí predísť zdvojenej úprave už existujúcich opatrení v jednotlivých odvetviach, ako sa navrhujú napríklad v odporúčaniach pre systémy operácií s cennými papiermi, pre normy zúčtovania a operácií s cennými papiermi v EÚ a normy na využívanie systémov operácií s cennými papiermi v EÚ pri úverových operáciách ESCB.
Z kombinácie záväzných a nezáväzných opatrení je nutné vypracovať realistický pomer medzi nákladmi a prínosmi pre európsku pridanú hodnotu.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Text predložený Komisiou | Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 3 | |
(3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval človekom spôsobené a technologické hrozby a prírodné katastrofy, ale prioritou by bola hrozba terorizmu. Ak sa v sektore kritickej infraštruktúry považuje úroveň ochranných opatrení za adekvátnu vo vzťahu k obzvlášť vážnej hrozbe, zainteresované strany by sa mali sústrediť na iné hrozby, voči ktorým sú stále zraniteľné. |
(3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval človekom spôsobené a technologické hrozby a prírodné katastrofy, pričom musí zahŕňať aj štrukturálne podmienené hrozby, ale prioritou by bola hrozba terorizmu. Ak sa v sektore kritickej infraštruktúry považuje úroveň ochranných opatrení za adekvátnu vo vzťahu k obzvlášť vážnej hrozbe, zainteresované strany by sa mali sústrediť na iné hrozby, voči ktorým sú stále zraniteľné. |
Odôvodnenie | |
Potrebné doplnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 4 | |
(4) Primárnu zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr v súčasnosti nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Toto by sa nemalo zmeniť. |
(4) Primárnu zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Toto sa v budúcnosti nesmie zmeniť. |
Odôvodnenie | |
Objasnenie štátnej zodpovednosti. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 5 | |
(5) V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo iný členský štát ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Potreba zvýšenia ochrany takýchto kritických infraštruktúr by sa mala hodnotiť na základe spoločného rámca. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
(5) V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo iné dva členské štáty ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Potreba zvýšenia ochrany takýchto kritických infraštruktúr by sa mala hodnotiť na základe spoločného rámca. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
Odôvodnenie | |
Zásada subsidiarity. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 5a (nové) | |
|
(5a) V určitých odvetviach už existuje viacero opatrení, ktoré upravujú identifikáciu, označovanie a ochranu kritických infraštruktúr. Budúca úprava platná v celom Spoločenstve by nemala v týchto odvetviach viesť k zdvojenej úprave bez toho, aby ponúkala dodatočnú bezpečnosť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 6a (nové) | |
|
(6a) Kritická infraštruktúra by mala byť navrhovaná tak, aby sa minimalizovali prepojenia s tretími krajinami a lokalizácia v nich. Lokalizácia prvkov kritickej infraštruktúry mimo EÚ zvyšuje riziko teroristických útokov s následkami, ktoré sa prenesú na celú infraštruktúru, riziko prístupu teroristov k údajom uloženým mimo EÚ, ako aj riziko nesúladu s právnymi predpismi EÚ, čím sa celá infraštruktúra stane zraniteľnejšou. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými aktérmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 10 | |
(10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mala vypracovať metodológia identifikácie a klasifikácie zraniteľných miest, hrozieb a rizík, ktoré vznikajú vo vzťahu k týmto infraštruktúram. |
(10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mali vypracovať metódy identifikácie a klasifikácie hrozieb a rizík a štrukturálnych slabín, ktoré vznikajú vo vzťahu k týmto infraštruktúram. |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 14 | |
(14) Výmena informácií o kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. S cieľom podporiť uvedenú výmenu informácií by sa malo podnikom vysvetliť, že výhody poskytnutia informácií súvisiacich s kritickou infraštruktúrou prevažujú nad nákladmi, ktoré tým priemyslu a spoločnosti všeobecne vznikajú. Výmena informácií o ochrane kritickej infraštruktúry by sa preto mala podporiť. |
(14) Výmena informácií o kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. |
Odôvodnenie | |
Zohľadnenie zásady subsidiarity. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 15 | |
(15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať a mali by napomôcť celkovej implementácii tejto smernice. |
(15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať a mali by napomôcť celkovej implementácii tejto smernice bez toho, aby na základe zdvojených, ktoré nezvýšia bezpečnosť požiadaviek, vznikli dodatočné náklady. |
Odôvodnenie | |
Zabránenie zbytočnej byrokratickej záťaži, ktorá nie je na prospech ochrany bezpečnosti. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 15a (nové) | |
|
(15a) Táto smernica sa nezaoberá osobitným významom vonkajšieho rozmeru kritickej infraštruktúry, ktorý je charakteristický napríklad pre finančníctvo a energetiku. |
Odôvodnenie | |
Vyjasnenie toho, že aj kritické infraštruktúry môžu mať mimo Európskej únie silný vplyv, najmä v oblastiach finančníctva a energetiky, a že treba konať, aby sa zvýšila bezpečnosť. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 1 | |
Touto smernicou sa stanovuje postup identifikácie a označenia európskych kritických infraštruktúr a spoločný prístup k zhodnoteniu potrieb zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr. |
Touto smernicou sa stanovuje postup identifikácie a označenia európskych kritických infraštruktúr a spoločný prístup k zhodnoteniu potrieb zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr pred všetkými druhmi nebezpečenstva. |
Odôvodnenie | |
Táto stratégia by mala sledovať ochranu pred všetkými druhmi nebezpečenstva, vrátane nebezpečenstiev, ktoré nesúvisia s terorizmom ani s prírodnými katastrofami, ale napriek tomu môžu natrvalo negatívne ovplyvniť funkčnosť a integritu príslušnej infraštruktúry. Patrí sem o. i. zlyhanie ľudského faktora, nedostatočne kvalifikovaný personál, outsourcing kritických podnikových infraštruktúr, epidémie, narastajúca závislosť od IT, celosvetové prepojenie sietí systémov IT, politické nepokoje atď. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 2 písmeno b) | |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo jeden členský štát v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry, |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo najmenej dva členské štáty v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry, |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 2 písmeno c) zarážka 1 | |
• vplyv na verejnosť (počet ovplyvnených obyvateľov), |
• vplyv na obyvateľov, |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 2 písmeno c) zarážka 2 | |
• ekonomické účinky (závažnosť ekonomických strát a/alebo zhoršenie výrobkov alebo služieb), |
• účinky na vnútorný trh (závažnosť ekonomických strát a/alebo zhoršenie výrobkov alebo služieb), |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 2 písmeno d) | |
d) „zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju robí náchylnou na narušenie alebo zničenie hrozbou a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, |
d) „štrukturálna zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju robí náchylnou na narušenie alebo zničenie hrozbou a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 3 odsek 1 pododsek 1 | |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Môžu sa zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr sa zakladajú na platných kritériách ochrany a prijmú sa v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Môžu sa zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 3 odsek 1 pododsek 2 | |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Budú prijaté najneskôr do [jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory európskej kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Budú prijaté najneskôr do [šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. |
Odôvodnenie | |
Skrátenie postupu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 3 odsek 1 pododsek 3 | |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory, pričom sa zoberú do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a ak to je vhodné, zapoja sa relevantné zainteresované strany. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory a vychádzajú z existujúcich ochranných opatrení pre každý sektor berúc do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a zapoja sa relevantné zainteresované strany, pretože sektory majú špecifické skúsenosti, odborné znalosti a potreby týkajúce sa ochrany ich kritickej infraštruktúry. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 3 odsek 1 pododsek 3a (nový) | |
|
Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať. Zdvojovaniu jednotlivých predpisov alebo ustanovení a rozporom medzi nimi treba za každú cenu zabrániť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 3 odsek 3 pododsek 1 | |
3. Každý členský štát identifikuje kritické infraštruktúry, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ako aj kritické infraštruktúry mimo jeho územia, ktoré ho môžu ovplyvniť, ktoré spĺňajú kritériá prijaté podľa odsekov 1 a 2. |
Každý členský štát identifikuje kritické infraštruktúry, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ako aj kritické infraštruktúry mimo jeho územia, ktoré môžu ovplyvniť jeho územie, ktoré spĺňajú kritériá prijaté podľa odsekov 1 a 2. |
Odôvodnenie | |
Potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 4 odsek 1a (nový) | |
|
1a. Európske kritické infraštruktúry sa navrhujú tak, aby sa minimalizovali prepojenia s tretími krajinami a lokalizácia v nich. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými aktérmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 4 odsek 2a (nový) | |
|
2a. Spracovanie osobných údajov, ktoré je potrebné na činnosť európskych kritických infraštruktúr, a ktoré európske kritické infraštruktúry vykonávajú priamo alebo pomocou sprostredkovateľov, sa vykonáva v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES a platnými zásadami na ochranu údajov. Z bezpečnostných dôvodov sa údaje musia spracovávať v rámci EÚ a je zakázané zhotovovať akékoľvek kópie údajov v tretích krajinách. |
Odôvodnenie | |
Nedávny prípad súvisiaci so SWIFT ukázal, že treba chrániť kritické údaje proti nelegálnemu použitiu zahraničnými orgánmi alebo súkromnými aktérmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 5 odsek 2 pododsek 1 | |
2. V bezpečnostnom pláne sa určia časti európskej kritickej infraštruktúry a stanovia príslušné bezpečnostné opatrenia na ich ochranu v súlade s prílohou II. V súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 možno prijať sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu, ktoré zohľadňujú existujúce opatrenia Spoločenstva. |
2. V bezpečnostnom pláne sa určia časti európskej kritickej infraštruktúry a stanovia príslušné bezpečnostné opatrenia na ich ochranu v súlade s prílohou II. V súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 možno plne zohľadniť sektorovo špecifické požiadavky týkajúce sa bezpečnostného plánu, ktoré zohľadňujú existujúce opatrenia Spoločenstva. |
Odôvodnenie | |
Poisťovne a banky patria k tým odvetviam, ktoré priebežne investujú vysoké sumy do bezpečnostných opatrení, ako je kontrola prístupu alebo zabezpečenie informačných systémov. Opatrenia na štátnej úrovni nesmú spôsobiť zdvojenie už existujúcich opatrení v príslušných odvetviach. Budúca úprava by preto mala zabezpečiť úplné zohľadnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 7 odsek 2 pododsek 1 | |
2. Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch zraniteľných miest, hrozieb a rizík v jednotlivých sektoroch uvedených v prílohe 1 v lehote 18 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
2. Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch zraniteľných miest, hrozieb a rizík v jednotlivých sektoroch uvedených v prílohe 1 v lehote 12 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
Odôvodnenie | |
Skrátenie postupu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 7 odsek 4 | |
4. Spoločné metódy vykonávania hodnotení zraniteľnosti, hrozieb a rizík, vzhľadom na európske kritické infraštruktúry možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
4. Spoločné metódy vykonávania hodnotení zraniteľnosti, hrozieb a rizík, vzhľadom na európske kritické infraštruktúry možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Takéto spoločné metódy zohľadňujú existujúce metódy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 8 | |
Komisia podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožní prístup k dostupným osvedčeným postupom a metódam týkajúcim sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Komisia podporí po výzve členských krajín vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožní prístup k dostupným osvedčeným postupom a metódam týkajúcim sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Zabezpečenie účasti členských štátov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 10 odsek 2 | |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou primeraného stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou najvyššieho stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 10 odsek 3 | |
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o ochrane kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nezneužili na iné účely ako je ochrana kritickej infraštruktúry. |
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o ochrane kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nezneužili na iné účely ako je ochrana kritickej infraštruktúry a aby sa bezpodmienečne zohľadnila aj zásada proporcionality z materiálneho hľadiska a ochrana základných práv a inštitúcií. |
Odôvodnenie | |
K ďalším základným právam a inštitúciám, ktoré je potrebné chrániť, patrí napríklad ochrana údajov alebo telekomunikačné tajomstvo. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 11 odsek 1 | |
1. Komisii pomáha výbor zložený z jedného zástupcu za každé kontaktné miesto CIP. |
1. Komisii pomáha výbor zložený z jedného zodpovedného zástupcu za každý členský štát. |
Odôvodnenie | |
Zohľadnenie zásady subsidiarity. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Príloha I sektor III podsektor 9 | |
Rádiová komunikácia a navigácia |
Rádiová komunikácia, navigácia a spektrá na identifikáciu prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID) |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Príloha I sektor VII podsektor 19 | |
Infraštruktúry a systémy zúčtovania a vyrovnania platieb a cenných papierov |
Infraštruktúry a systémy zúčtovania a vyrovnania platieb a cenných papierov a ich poskytovatelia |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Príloha I sektor VII podsektor 19b (nový) | |
|
19b. Bankovníctvo a poisťovníctvo |
POSTUP
Názov |
Identifikácia, označenie a ochrana európskej kritickej infraštruktúry |
|||||||
Referenčné čísla |
KOM(2006)0787 - C6-0053/2007 - 2006/0276(CNS) |
|||||||
Gestorský výbor |
LIBE |
|||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 1.2.2007 |
|
|
|
||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Harald Ettl 24.1.2007 |
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
10.4.2007 |
8.5.2007 |
|
|
||||
Dátum prijatia |
5.6.2007 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 0 3 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriele Albertini, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, David Casa, Manuel António dos Santos, Christian Ehler, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Donata Gottardi, Dariusz Maciej Grabowski, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in ‘t Veld, Piia-Noora Kauppi, Guntars Krasts, Andrea Losco, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, Joop Post, John Purvis, Alexander Radwan, Dariusz Rosati, Heide Rühle, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Cristian Stănescu, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Ieke van den Burg, Sahra Wagenknecht |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Harald Ettl, Ján Hudacký, Werner Langen, Maria Petre, Andreas Schwab |
|||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Anne Ferreira |
|||||||
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (12.6.2007)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k návrhu smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu
KOM(2006)0787 – C6‑0053/2007 – 2006/0276(CNS)
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Norbert Glante
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Kritické infraštruktúry sú materiálne a informačno-technologické zariadenia, siete, služby a majetkové hodnoty, ktorých porušenie alebo zničenie by malo vážne následky na zdravie, bezpečnosť alebo hospodársky blahobyt občanov, ako aj na efektívne fungovanie vlád v členských štátoch.
Zariadenia kritických infraštruktúr v EÚ sú spolu úzko prepojené a existuje medzi nimi v tejto oblasti vysoká miera vzájomnej závislosti, v dôsledku čoho sú náchylnejšie na poškodenie a zničenie.
V Zmluve o Ústave pre Európu sa uvádza: „Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudským faktorom.“
Občanov EÚ treba chrániť v rámci integrovanej európskej stratégie nielen pred teroristickými útokmi, ale aj pred prírodnými katastrofami alebo nehodami. Následky týchto javov často presahujú hranice štátov, a preto si členské štáty musia navzájom pomáhať a na úrovni Spoločenstva sa musí vytvoriť systém včasnej reakcie v prípade krízovej situácie.
Účinná stratégia by mala klásť dôraz tak na prevenciu, ako aj na opatrenia na odstraňovanie následkov útokov a katastrof.
Európsky systém včasného varovania pre kritickú infraštruktúru môže byť úspešný len vtedy, keď bude podporovať výmenu informácií o spoločných hrozbách a navrhovať vhodné opatrenia a stratégie na zmenšovanie rizík a účinnejšiu ochranu kritickej infraštruktúry.
Právomoci
Mnoho dôležitých častí infraštruktúry nepatrí štátu, preto sa do bezpečnostných a kontrolných opatrení musia zapojiť orgány z verejného, ako aj súkromného sektora.. Ochrana infraštruktúry spadá na úrovni EÚ výlučne do oblasti právomocí členských štátov. Napriek tomu by však EÚ mala prevziať koordináciu v tejto oblasti, pretože účinnosť opatrení jednotlivých členských štátov v mnohých prípadoch závisí od cezhraničnej spolupráce.
Spolupráca a koordinácia
Na ochranu kritickej infraštruktúry treba, aby vlastníci a prevádzkovatelia príslušných infraštruktúr a kompetentné orgány v členských štátoch uzavreli stabilné a kooperatívne partnerstvo.
Na európskej úrovni treba vytvoriť systém analýzy rizík, ktorým by sa zabezpečila interoperabilita. Rozhodujúci význam má to, aby normy, pravidlá a ich uplatňovanie v praxi boli všade rovnaké. Neznamená to však, že potrebujeme identický systém. Oveľa dôležitejšia je väčšia kompatibilita a účinnosť systémov. V prípadoch, pre ktoré neexistujú žiadne normy špecifické pre daný sektor alebo žiadne medzinárodné predpisy, by Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a iné kompetentné normalizačné organizácie mali navrhnúť jednotné sektorovo špecifické a upravené bezpečnostné predpisy pre všetky príslušné odvetvia. Na medzinárodnej úrovni by takéto normy mala navrhnúť aj ISO, aby sa vytvorili rovnaké podmienky.
S dôležitými informáciami nezávisle od ich zdroja treba zaobchádzať starostlivo, spoľahlivo a v prípade potreby aj dôverne, aj keď musí byť zabezpečená neustála parlamentná kontrola.
IT
Komunikačné siete a informačné systémy sa stali významným faktorom hospodárskeho a spoločenského života. Preto je bezpečnosť, ale najmä dostupnosť týchto sietí a systémov čoraz dôležitejšia.
Je dokázané, že predovšetkým v rámci organizovanej kriminality dochádza k útokom na informačné systémy a narastajú obavy z možných teroristických útokov na takéto systémy, ktoré sú časťou kritickej infraštruktúry členských štátov. Týmto je ohrozený cieľ vybudovať bezpečnú informačnú spoločnosť a oblasť slobody, bezpečnosti a práva, a preto je nevyhnutné prijať protiopatrenia na úrovni EÚ. Charakter moderných informačných systémov, ktorý presahuje hranice krajín a štátov, vedie k tomu, že útoky na takéto systémy majú často cezhraničný rozmer, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalších opatrení na aproximáciu príslušných trestnoprávnych predpisov.
Výskum
Komisia vzhľadom na rastúci význam výskumu v oblasti bezpečnosti navrhla od roku 2007 výrazne zvýšiť ročný rozpočet, a to z 15 miliónov eur na približne 250 miliónov eur.
Ako príprava na nové finančné obdobie od roku 2007 sa v apríli 2005 zriadila Európska poradná rada pre výskum bezpečnosti, ktorú tvoria zástupcovia súkromných a verejných záujmových skupín z oblasti bezpečnosti a s ktorou sa Komisia radí v otázkach obsahu a uplatňovania výskumu bezpečnosti v rámci 7. rámcového programu pre výskum.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Text predložený Komisiou[1] | Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2 | |
(2) Dňa 17. novembra 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, v ktorej predstavila možné scenáre uskutočnenia programu a Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN). Odpovede, ktoré získala v súvislosti so zelenou knihou, jasne poukázali na nevyhnutnosť vytvorenia rámca Spoločenstva týkajúceho sa ochrany kritickej infraštruktúry. Uznala sa potreba zvýšenia schopnosti ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a zníženia zraniteľnosti týchto infraštruktúr. Zdôraznil sa význam princípu subsidiarity a dialógu so zainteresovanými stranami. |
2) Dňa 17. novembra 2005 Komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, v ktorej predstavila možné scenáre uskutočnenia programu a Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN). Odpovede, ktoré získala v súvislosti so zelenou knihou, objasnili možný prínos rámca Spoločenstva týkajúceho sa ochrany kritickej infraštruktúry. Uznala sa potreba zvýšenia schopnosti ochrany kritickej infraštruktúry v Európe a zníženia zraniteľnosti týchto infraštruktúr. Zdôraznil sa význam kľúčových zásad subsidiarity, proporcionality a komplementarity, ako aj dialógu so zainteresovanými stranami. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 3 | |
(3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval človekom spôsobené a technologické hrozby a prírodné katastrofy, ale prioritou by bola hrozba terorizmu. Ak sa v sektore kritickej infraštruktúry považuje úroveň ochranných opatrení za adekvátnu vo vzťahu k obzvlášť vážnej hrozbe, zainteresované strany by sa mali sústrediť na iné hrozby, voči ktorým sú stále zraniteľné. |
3) V decembri 2005 Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti požiadala Komisiu, aby predložila návrh Európskeho programu na ochranu najdôležitejšej infraštruktúry (EPCIP) a rozhodla, že by mal byť založený na prístupe, ktorý by pokrýval nebezpečenstvá každého druhu a ktorý by prednostne čelil hrozbám plynúcim z terorizmu. Tento prístup by v procese ochrany kritickej infraštruktúry zohľadňoval hrozby spôsobené človekom, technologické hrozby a prírodné katastrofy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 4 | |
(4) Primárnu zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr v súčasnosti nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. Toto by sa nemalo zmeniť. |
4) Primárnu zodpovednosť za ochranu kritických infraštruktúr v súčasnosti nesú členské štáty a vlastníci/prevádzkovatelia kritických infraštruktúr. EÚ by však mala prevziať koordináciu v tejto oblasti, pretože účinnosť opatrení jednotlivých členských štátov v mnohých prípadoch závisí od cezhraničnej spolupráce. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 5 | |
(5) V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo iný členský štát ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Potreba zvýšenia ochrany takýchto kritických infraštruktúr by sa mala hodnotiť na základe spoločného rámca. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
5) V Spoločenstve existuje určitý počet kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo najmenej dva iné členské štáty, ako je štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. Toto môže zahŕňať cezhraničné medzisektorové účinky vyplývajúce zo závislostí medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami. Uvedené európske kritické infraštruktúry by sa mali identifikovať a označiť podľa spoločného postupu. Potreba zvýšenia ochrany takýchto európskych kritických infraštruktúr by sa mala hodnotiť na základe spoločného rámca. Bilaterálne schémy spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry predstavujú osvedčený a účinný prostriedok na ochranu cezhraničnej kritickej infraštruktúry. EPCIP by mal z takejto spolupráce vychádzať. |
Odôvodnenie | |
Európsky prístup je opodstatnený, ak by boli ovplyvnené najmenej tri členské štáty alebo najmenej dva iné členské štáty ako štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 6 | |
(6) Keďže existujú rôzne sektory s osobitnými skúsenosťami, odbornými znalosťami a požiadavkami v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry, mal by sa vytvoriť a implementovať prístup k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorý by zohľadňoval špecifiká sektorov a existujúce sektorovo špecifické opatrenia, vrátane tých, ktoré už existujú na úrovni EÚ, na národnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby vrátane cezhraničných dohôd o vzájomnej pomoci medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi už existujúcej kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu súkromného sektora pri kontrole a riadení rizika, plánovaní kontinuity činností a obnove po katastrofách, bude musieť prístup Spoločenstva podporovať plné zapojenie súkromného sektora. Vypracovanie spoločného zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry je nevyhnutné na to, aby sa uľahčilo presadenie sektorovo špecifického prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry. |
6) Keďže existujú rôzne sektory s osobitnými skúsenosťami, odbornými znalosťami a požiadavkami v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry, mal by sa vytvoriť a implementovať prístup k ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorý by zohľadňoval špecifiká sektorov a existujúce sektorovo špecifické opatrenia, vrátane tých, ktoré už existujú na úrovni EÚ, na národnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby vrátane cezhraničných dohôd o vzájomnej pomoci medzi vlastníkmi/prevádzkovateľmi už existujúcej kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na veľmi dôležitú úlohu súkromného sektora pri kontrole a riadení rizika, plánovaní kontinuity činností a obnove po katastrofách, by mal prístup Spoločenstva zabezpečiť plné zapojenie súkromného sektora. Vypracovanie sektorovo špecifických kritérií na zisťovanie a identifikáciu kritickej infraštruktúry a spoločného zoznamu jej sektorov je nevyhnutné na to, aby sa uľahčilo presadenie sektorovo špecifického prístupu k ochrane európskej kritickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 7 | |
(7) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal vypracovať bezpečnostný plán, v ktorom by identifikoval kritické infraštruktúry a uviedol príslušné bezpečnostné riešenia na ich ochranu. V bezpečnostnom pláne by sa mali brať do úvahy hodnotenia zraniteľnosti, hrozieb a rizík, ako aj iné relevantné informácie poskytnuté orgánmi členských štátov. |
7) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal vypracovať bezpečnostný plán prevádzkovateľa, v ktorom by identifikoval kritické infraštruktúry a uviedol príslušné bezpečnostné riešenia na ich ochranu. V bezpečnostnom pláne prevádzkovateľa by sa mali brať do úvahy hodnotenia zraniteľnosti, hrozieb a rizík, ako aj iné relevantné informácie poskytnuté orgánmi členských štátov. Súlad s existujúcimi sektorovo špecifickými ochrannými opatreniami možno považovať za splnenie požiadavky na vytvorenie a aktualizáciu bezpečnostného plánu prevádzkovateľa. |
Odôvodnenie | |
Prístup Spoločenstva by mal stavať na existujúcich sektorových ochranných opatreniach a zohľadniť charakter jednotlivých sektorov. Je potrebné za každú cenu zabrániť rozporom a zdvojeniu prác. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 8 | |
(8) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal menovať styčného úradníka pre bezpečnosť, aby sa tak uľahčila spolupráca a komunikácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu kritickej infraštruktúry. |
8) Každý vlastník/prevádzkovateľ európskej kritickej infraštruktúry by mal menovať styčného úradníka pre bezpečnosť, aby sa tak uľahčila spolupráca a komunikácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Spoločenstva pre ochranu kritickej infraštruktúry. Súlad s existujúcimi sektorovo špecifickými ochrannými opatreniami možno vnímať ako uspokojenie požiadavky na vymenovanie styčného úradníka pre bezpečnosť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 10 | |
(10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mala vypracovať metodológia identifikácie a klasifikácie zraniteľných miest, hrozieb a rizík, ktoré vznikajú vo vzťahu k týmto infraštruktúram. |
10) S cieľom uľahčiť zvýšenie ochrany európskych kritických infraštruktúr by sa mala vypracovať a implementovať metódy identifikácie a klasifikácie hrozieb, rizík a štrukturálnych slabín, ktoré zasahujú tieto infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 11 | |
(11) Len spoločný rámec môže tvoriť nevyhnutný základ koherentnej implementácie opatrení na ochranu európskej kritickej infraštruktúry a jasne definovať príslušné povinnosti všetkých relevantných zainteresovaných strán. Vlastníci/prevádzkovatelia európskej kritickej infraštruktúry by mali mať prístup k osvedčeným postupom a metódam ochrany kritickej infraštruktúry. |
11) Vymedzením konkrétnych povinností všetkých príslušných zainteresovaných strán, môže spoločný rámec tvoriť nevyhnutný základ koherentnej implementácie opatrení na ochranu európskej kritickej infraštruktúry a jasne definovať príslušné povinnosti všetkých relevantných zainteresovaných strán. Vlastníci/prevádzkovatelia európskej kritickej infraštruktúry by mali mať prístup k informáciám a k výmene osvedčených skúseností, postupov a metód ochrany kritickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 12 | |
(12) Účinná ochrana kritickej infraštruktúry vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť formou ustanovenia kontaktných miest CIP v každom členskom štáte, ktoré by mali koordinovať záležitosti CIP na internej úrovni, ako aj s inými členskými štátmi a Komisiou. |
12) Účinná ochrana európskej kritickej infraštruktúry vyžaduje komunikáciu, koordináciu a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť formou ustanovenia kontaktných miest ECIP na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ktoré by mali koordinovať činnosť ECIP na internej úrovni, ako aj s inými členskými štátmi a EÚ. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 13 | |
(13) S cieľom rozvinúť činnosti ochrany kritickej infraštruktúry v oblastiach, ktoré si vyžadujú stupeň dôvernosti, je vhodné zabezpečiť koherentnú a bezpečnú výmenu informácií v rámci tejto smernice. Niektoré informácie o ochrane kritickej infraštruktúry sú takej povahy, že ich zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Určité informácie o kritických infraštruktúrach, ktoré by mohli byť zneužité na naplánovanie alebo vykonanie takej činnosti, ktorá by mala neprijateľné dôsledky pre kritickú infraštruktúru, by sa teda mali utajiť a prístup k nim by sa mal udeliť len na základe potreby vedomosti o nich, a to na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov. |
13) S cieľom rozvinúť činnosti ochrany európskej kritickej infraštruktúry v oblastiach, ktoré si vyžadujú stupeň dôvernosti, je vhodné zabezpečiť koherentnú a bezpečnú výmenu informácií v rámci tejto smernice. Niektoré informácie o ochrane európskej kritickej infraštruktúry sú takej povahy, že ich zverejnenie by ohrozilo ochranu verejného záujmu pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Určité informácie o kritických infraštruktúrach, ktoré by mohli byť zneužité na naplánovanie alebo vykonanie takej činnosti, ktorá by mala neprijateľné dôsledky pre kritickú infraštruktúru, by sa teda mali utajiť a prístup k nim by sa mal udeliť len na základe potreby vedomosti o nich, a to na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 14 | |
(14) Výmena informácií o kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. S cieľom podporiť uvedenú výmenu informácií by sa malo podnikom vysvetliť, že výhody poskytnutia informácií súvisiacich s kritickou infraštruktúrou prevažujú nad nákladmi, ktoré tým priemyslu a spoločnosti všeobecne vznikajú. Výmena informácií o ochrane kritickej infraštruktúry by sa preto mala podporiť. |
14) Výmena informácií o kritickej infraštruktúre by sa mala uskutočňovať v atmosfére dôvery a istoty. Výmena informácií si vyžaduje vzťah dôvery, aby tak dotknuté spoločnosti a organizácie vedeli, že ich citlivé údaje sú dostatočne chránené. |
Odôvodnenie | |
Ide tu o dodržanie zásady subsidiarity. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 15 | |
(15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať a mali by napomôcť celkovej implementácii tejto smernice. |
15) Táto smernica dopĺňa existujúce sektorovo špecifické opatrenia na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch. Existujúce mechanizmy Spoločenstva by sa mali naďalej používať a tak napomôcť celkovej implementácii tejto smernice pričom sa musí zabezpečiť, že bez zvýšenia bezpečnosti nevzniknú ako dôsledok viacnásobných požiadaviek dodatočné náklady. Budúce sektorovo špecifické opatrenia by mali zohľadniť túto smernicu s cieľom zabrániť možnej duplicite a rozporom. |
Odôvodnenie | |
Administratívna záťaž by sa mala čo možno najviac obmedziť. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 15a (nové) | |
|
15a) Táto smernica nezohľadňuje osobitný význam „vonkajšieho rozmeru“ kritickej infraštruktúry, ako napríklad vo finančnom odvetví alebo v odvetví energetiky. |
Odôvodnenie | |
Zdôrazňuje sa tu, že aj kritická infraštruktúra mimo Európskej únie môže mať najmä vo finančnom a energetickom sektore značné dôsledky a je potrebné podniknúť kroky na zvýšenie bezpečnosti. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 17 | |
(17) Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie postupu identifikácie a označovania európskych kritických infraštruktúr a zavedenie spoločného prístupu k zhodnoteniu potrieb zvýšenia ochrany takýchto infraštruktúr, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť sami a z dôvodov rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade s princípom proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov. |
17) Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie postupu identifikácie a označovania európskych kritických infraštruktúr a zavedenie spoločného prístupu k zhodnoteniu potrieb zvýšenia ochrany takýchto infraštruktúr, nemôžu vo všetkých prípadoch členské štáty uspokojivo dosiahnuť samy a z dôvodov rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
Odôvodnenie | |
Znenie pôvodného odseku je príliš prísne. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 2 písmeno b) | |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo jeden členský štát v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry; |
b) „európska kritická infraštruktúra” – kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo tri alebo viaceré členské štáty alebo najmenej dva členské štáty v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce zo závislostí medzi sektormi na iné typy infraštruktúry; |
Odôvodnenie | |
Európsky prístup je opodstatnený, ak sú ovplyvnené najmenej tri členské štáty alebo najmenej dva iné členské štáty ako štát, v ktorom sa nachádza kritická infraštruktúra. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 2 písmeno c) zarážky 1 a 2 | |
• vplyv na verejnosť (počet ovplyvnených obyvateľov), |
• vplyv na obyvateľov, |
• ekonomické účinky (závažnosť ekonomických strát a/alebo zhoršenie výrobkov alebo služieb), |
• vplyv na vnútorný trh (závažnosť ekonomických strát a/alebo zhoršenie kvality výrobkov alebo služieb), |
Odôvodnenie | |
Ide tu o potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 2 písmeno d) | |
d) „zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju robí náchylnou na narušenie alebo zničenie hrozbou a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, |
d) „štrukturálna zraniteľnosť“ – vlastnosť základného prvku koncepcie, realizácie alebo fungovania kritickej infraštruktúry, ktorá ju robí náchylnou na narušenie alebo zničenie hrozbou a zahŕňa závislosti na iných typoch infraštruktúry, (Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh platí v celom texte. Jeho prijatie si teda vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte.) |
Odôvodnenie | |
Ide tu o potrebné spresnenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 3 odseky 1 a 2 | |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Môžu sa zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
1. Prierezové a sektorovo špecifické kritériá, ktoré sa majú použiť na identifikáciu európskych kritických infraštruktúr, vychádzajú z existujúcich ochranných kritérií a prijmú sa v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Môžu sa zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Keď Komisia predloží Rade opatrenia alebo návrhy na opatrenia, ktoré treba prijať, bude o tom Európsky parlament bezodkladne a podrobne informovať. |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Budú prijaté najneskôr do [jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. |
Pri vypracúvaní prierezových kritérií, ktoré sa horizontálne uplatňujú na všetky sektory európskej kritickej infraštruktúry, sa zohľadní závažnosť účinku narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Prijmú sa najneskôr do [šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory, pričom sa zoberú do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a ak to je vhodné, zapoja sa relevantné zainteresované strany. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
Sektorovo špecifické kritériá sa vypracujú pre prioritné sektory a budú vychádzať z existujúcich sektorovo špecifických ochranných opatrení, pričom sa zoberú do úvahy charakteristiky jednotlivých sektorov kritickej infraštruktúry a zapoja sa všetky relevantné zainteresované strany, pretože každý sektor má osobité skúsenosti a odborné znalosti a má rôzne požiadavky v súvislosti s ochranou svojej kritickej infraštruktúry. Prijmú sa pre každý prioritný sektor najneskôr do jedného roka po označení sektora za prioritný. |
|
Ak sa mechanizmy Spoločenstva už používajú, budú sa používať naďalej. Budúce sektorovo špecifické opatrenia zohľadnia túto smernicu s cieľom zabrániť možnej duplicite a rozporom. |
2. Prioritné sektory, ktoré sa majú použiť na účely vypracovania kritérií ustanovených v odseku 1, každoročne určuje Komisia spomedzi tých, ktoré sú uvedené v prílohe 1. |
2. Prioritné sektory, ktoré sa majú použiť na účely vypracovania kritérií ustanovených v odseku 1, sa každoročne určujú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 spomedzi tých, ktoré sú uvedené v prílohe I. |
Prílohu 1 možno zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3, pokiaľ sa tým nerozširuje rozsah pôsobnosti tejto smernice. |
|
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 4 odsek 1 | |
1. Na základe oznámení podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 a akýchkoľvek iných informácií, ktoré má k dispozícii, Komisia navrhne zoznam kritických infraštruktúr, ktoré sa majú označiť ako európske kritické infraštruktúry. |
1. Na základe oznámení podľa druhého pododseku článku 3 ods. 3 a akýchkoľvek iných informácií, ktoré má k dispozícii, Komisia navrhne zoznam kritických infraštruktúr, ktoré sa majú označiť ako európske kritické infraštruktúry. Komisia bezodkladne a dôkladne informuje Európsky parlament o podrobnostiach tohto zoznamu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 7 odsek 2 pododsek 1 | |
Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch zraniteľných miest, hrozieb a rizík v jednotlivých sektoroch uvedených v prílohe 1 v lehote 18 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
Každý členský štát podáva Komisii súhrnné správy o druhoch zraniteľných miest, hrozieb a rizík v jednotlivých sektoroch uvedených v prílohe I v lehote 12 mesiacov po prijatí zoznamu ustanoveného v článku 4 ods. 2 a potom priebežne každé dva roky. |
Odôvodnenie | |
Skrátenie konania. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 7 odsek 4 | |
4. Spoločné metódy vykonávania hodnotení zraniteľnosti, hrozieb a rizík, vzhľadom na európske kritické infraštruktúry možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. |
4. Spoločné metódy vykonávania hodnotení zraniteľnosti, hrozieb a rizík vzhľadom na európske kritické infraštruktúry možno podľa jednotlivých sektorov vypracovať v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 a za účasti príslušných strán. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 8 | |
Komisia podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožní prístup k dostupným osvedčeným postupom a metódam týkajúcim sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Komisia v spolupráci s členskými štátmi podporuje vlastníkov/prevádzkovateľov označených európskych kritických infraštruktúr tak, že im umožní prístup k informáciám a k výmene osvedčených skúseností, postupov a metód týkajúcich sa ochrany kritickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 10 odsek 2 | |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou primeraného stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
2. Každá osoba, ktorá podľa tejto smernice v mene členského štátu prichádza do styku s dôvernými informáciami, musí prejsť bezpečnostnou previerkou optimálneho stupňa, ktorú vykonáva dotknutý členský štát. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 10 odsek 3 | |
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o ochrane kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nezneužili na iné účely ako je ochrana kritickej infraštruktúry. |
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o ochrane európskej kritickej infraštruktúry predložené členským štátom alebo Komisii nezneužili na iné účely ako je ochrana európskej kritickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 11 odsek 1 | |
1. Komisii pomáha výbor zložený z jedného zástupcu za každé kontaktné miesto CIP. |
1. Komisii pomáha výbor zložený z jedného zástupcu za každý členský štát. |
Odôvodnenie | |
Ide tu o dodržanie zásady subsidiarity. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 12 odsek 1 pododsek 1 | |
Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2007 uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |
Členské štáty najneskôr do 1. júla 2008 uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |
Odôvodnenie | |
Lepšie dosiahnuteľný časový rozvrh. |
POSTUP
Názov |
Identifikácia a označenie európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotenie potreby zlepšiť jej ochranu |
|||||||
Referenčné čísla |
KOM(2006)0787 - C6-0053/2007 - 2006/0276(CNS) |
|||||||
Gestorský výbor |
LIBE |
|||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 1.2.2007 |
|
|
|
||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Norbert Glante
|
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
11.4.2007 |
2.5.2007 |
5.6.2007 |
7.6.2007 |
||||
Dátum prijatia |
7.6.2007 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
34 0 0 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philippe Busquin, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Silvia Ciornei, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Romano Maria La Russa, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vladimír Remek, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Pilar Ayuso, Christian Ehler, Robert Goebbels, Edit Herczog, Erika Mann, John Purvis, Esko Seppänen, Silvia-Adriana Ţicău |
|||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Albert Deß |
|||||||
- [1] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (7.6.2007)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k návrhu smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu
(KOM(2006)0787 – C6‑0053/2007 – 2006/0276(CNS))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Renate Sommer
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Návrh Komisie
Európska rada v júni 2004, krátko po bombovom atentáte na vlaky v Madride, poverila Komisiu vypracovaním komplexnej stratégie na ochranu kritickej infraštruktúry pred teroristickými činmi. Z týchto snáh vznikla v novembri 2005 Zelená kniha Komisie o európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry, v ktorej sú uvedené možné stratégie na realizáciu EPCIP (Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry) a CIWIN (Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry). V decembri 2005 poverila Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Komisiu, aby najneskôr do júna 2006 predložila návrh na EPCIP. Oznámenie Komisie o EPCIP z decembra 2006 určuje viaceré rámcové zložky tohto programu. Jednu zo zložiek programu predstavuje predložený návrh smernice obsahujúci postup identifikácie a označenia európskej kritickej infraštruktúry, ktorej ochrana sa má zvýšiť.
Táto smernica má doplniť existujúce národné programy na ochranu dôležitej infraštruktúry a stavať na existujúcich sektorovo špecifických opatreniach na ochranu kritickej infraštruktúry (CIP). Komisia navrhuje považovať európsku infraštruktúru za kritickú, ak jej narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty, alebo jeden iný členský štát než ten, v ktorom sa nachádza. Každý členský štát musí identifikovať európsku kritickú infraštruktúru (ECI) na svojom výsostnom území, ako aj infraštruktúru mimo svojho výsostného územia, ktorá by mohla toto územie ovplyvniť, a nahlásiť ju Komisii. Na tomto základe chce Komisia centrálne, prostredníctvom komitológie, zostaviť konkrétny zoznam európskej kritickej infraštruktúry.
Okrem tohto návrhu smernice o postupe pri identifikácii a označení ECI zostanú existujúce sektorovo špecifické právne predpisy v platnosti. V sektore dopravy už existujú napr. právne predpisy v oblasti bezpečnostnej ochrany okrem iného pre lode a prístavy, letiská, civilné letectvo a prepravu nebezpečného tovaru.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy spravodajkyne
Spravodajkyňa sa domnieva, že Komisia prekračuje týmto návrhom smernice svoje kompetencie tým, že pri chápaní svojej úlohy vychádza z nesprávnych predpokladov a sleduje cieľ, ktorý porušuje zásadu subsidiarity. Iniciatíva na ochranu kritickej infraštruktúry má zaistiť vnútornú bezpečnosť. Nie je to iniciatíva na zachovanie stability vnútorného trhu. Na rozdiel od svojej úlohy, ktorou je doplnková činnosť k opatreniam členských štátov, sa Komisia očividne snaží nahradiť existujúce opatrenia členských štátov. Navrhovaný systém oznamovacích povinností vytvára ďalšie a kontraproduktívne byrokratické štruktúry. Okrem toho návrh skutočnú úlohu nerieši, iba ňou poveruje výbor komitológie. Celkovo je otázne, či je takáto smernica vôbec potrebná.
Spravodajkyňa je toho názoru, že kritickú infraštruktúru by mali identifikovať a registrovať v zoznamoch výlučne členské štáty. Stavia sa proti oznamovacej povinnosti členských štátov voči Komisii týkajúcej sa poskytovania informácií o konkrétnej kritickej infraštruktúre. Odporovalo by to bezpečnostným záujmom jednotlivých štátov, pretože celoeurópsky zoznam kritickej infraštruktúry by bol zaujímavým zdrojom informácií pre teroristov. Na zníženie potenciálu ohrozenia sa ako vhodná javí len decentralizovaná správa ECI v členských štátoch.
Za európsku kritickú infraštruktúru by sa mala považovať len taká infraštruktúra, ktorej narušenie alebo zničenie postihne najmenej tri členské štáty alebo dva iné členské štáty než ten, v ktorom sa kritická infraštruktúra nachádza. Takisto by sa mali centrálne na úrovni Komisie všeobecne definovať a inventarizovať len tie ohrozené európske prioritné sektory a do zoznamu zapísať len tie základné kritériá, ktoré zohľadňujú význam infraštruktúry pre bezpečnosť obyvateľstva a zaistenie jeho zásobovania.
Pri rozhodovaní o tom, či je infraštruktúra kritická alebo nie, sa preto musí zohľadniť ľudský faktor. Treba objasniť, že občan je ústredným bodom opatrení a že navrhované predpisy sa prijímajú v jeho prospech. Návrh smernice má v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu verejnej bezpečnosti, a tým k zvýšeniu kvality života občanov.
Sektory s možnou kritickou infraštruktúrou sú uvedené v prílohe I. Spravodajkyňa pre jednoznačnosť navrhuje doplniť charakteristiku možných kritických sektorov v doprave. Takéto objasnenie by malo zahŕňať aj tunely, mosty, stanice, plavebné komory, prístavy a letiská.
*************
Výbor pre dopravu a cestovný ruch žiada Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor navrhol zamietnutie návrhu Komisie.
POSTUP
Názov |
Identifikácia a označenie európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotenie potreby zlepšiť jej ochranu |
|||||||
Referenčné čísla |
KOM(2006)0787 - C6-0053/2007 - 2006/0276(CNS) |
|||||||
Gestorský výbor |
LIBE |
|||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
TRAN 1.2.2007 |
|
|
|
||||
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Renate Sommer
31.1.2007 |
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
8.5.2007 |
4.6.2007 |
|
|
||||
Dátum prijatia |
5.6.2007 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
23 16 1 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Robert Atkins, Inés Ayala Sender, Etelka Barsi-Pataky, Paolo Costa, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Arūnas Degutis, Christine De Veyrac, Petr Duchoň, Saïd El Khadraoui, Robert Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Georg Jarzembowski, Timothy Kirkhope, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Sepp Kusstatscher, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Robert Navarro, Seán Ó Neachtain, Josu Ortuondo Larrea, Willi Piecyk, Luís Queiró, Reinhard Rack, Luca Romagnoli, Gilles Savary, Brian Simpson, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Ulrich Stockmann, Georgios Toussas, Yannick Vaugrenard, Roberts Zīle |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Markus Ferber, Pedro Guerreiro, Elisabeth Jeggle, Anne E. Jensen, Corien Wortmann-Kool |
|||||||
POSTUP
Názov |
Identifikácia a označenie európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotenie potreby zlepšiť jej ochranu |
|||||||
Referenčné čísla |
KOM(2006)0787 - C6-0053/2007 - 2006/0276(CNS) |
|||||||
Dátum konzultácie s EP |
22.1.2007 |
|||||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
LIBE 1.2.2007 |
|||||||
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 1.2.2007 |
ENVI 1.2.2007 |
ITRE 1.2.2007 |
IMCO 1.2.2007 |
||||
|
TRAN 1.2.2007 |
|
|
|
||||
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
ENVI 27.2.2007 |
IMCO 1.3.2007 |
|
|
||||
Spravodajkyňa dátum menovania |
Jeanine Hennis-Plasschaert 25.1.2007 |
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
8.5.2007 |
|
|
|
||||
Dátum prijatia |
27.6.2007 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
46 3 1 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Alfredo Antoniozzi, Kathalijne Maria Buitenweg, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Carlos Coelho, Fausto Correia, Elly de Groen-Kouwenhoven, Esther De Lange, Panayiotis Demetriou, Bárbara Dührkop Dührkop, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Roland Gewalt, Lilli Gruber, Adeline Hazan, Jeanine Hennis-Plasschaert, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Roger Knapman, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Edith Mastenbroek, Dan Mihalache, Claude Moraes, Javier Moreno Sánchez, Athanasios Pafilis, Luciana Sbarbati, Inger Segelström, Károly Ferenc Szabó, Vladimir Andreev Urutchev, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Edit Bauer, Simon Busuttil, Gérard Deprez, Koenraad Dillen, Iratxe García Pérez, Ignasi Guardans Cambó, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Metin Kazak, Jörg Leichtfried, Marianne Mikko, Herbert Reul, Rainer Wieland |
|||||||