SPRÁVA o minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi

3.7.2007 - (2005/2140(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Jan Mulder

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi (2005/2140(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o lepšej právnej úprave pre rast a zamestnanosť v Európskej únii (KOM(2005)0097) a oznámenie Komisie o spoločnej metodike EÚ na hodnotenie administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi (KOM(2005)0518),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Príloha k oznámeniu o spoločnej metodike EÚ na hodnotenie administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi: návrh spoločnej metodiky EÚ a správa o pilotnej fáze (apríl – september 2005), (SEK(2005)1329),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť – Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o hodnotení dosahu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupov[1],

–   so zreteľom na správu Komisie Lepšia tvorba práva 2004 (KOM(2005)0098),

–   so zreteľom na závery Rady pre hospodársku súťaž z 13. marca 2006, na základe oznámenia Komisie z 15. novembra o politike Spoločenstva na podporu malých a stredných podnikov (MSP),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2006)0689),

–    so zreteľom na pracovný dokument Komisie Meranie administratívnych nákladov a znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (KOM(2006)0691),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom programe na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (KOM(2007)0023),

–    so zreteľom na skúšobný projekt Minimalizácia administratívnej záťaže (Rozpočet EÚ na rok 2007, kapitola 26 01, článok 08),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočtovú kontrolu a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A6‑0275/2007),

A.  keďže otázka minimalizácie administratívnych nákladov, ktoré ukladajú právne predpisy, je jeden z najdôležitejších aspektov všeobecného cieľa kvalitnejšej legislatívy,

B.   keďže je dôležité hľadať pružnú a súdržnú spoluprácu s inými výbormi Parlamentu v otázkach, ktoré by mohli mať významný dosah na plnenie rozpočtu Európskej únie,

C.  keďže poslaním Výboru pre kontrolu rozpočtu je ubezpečiť občanov Európskej únie o tom, že sa finančné prostriedky EÚ vyberajú a využívajú účinným a riadnym spôsobom a že sa správne vyčleňujú na úlohy, ktoré má EÚ plniť; keďže v záujme splnenia tohto cieľa sa výbor snaží vytvoriť moderný, účinný a výkonný systém verejnej zodpovednosti EÚ, ktorý bude môcť zabezpečiť riadne plnenie rozpočtu, lepšie spravovanie a jasnú zodpovednosť,

D.  keďže náklady spojené s právnou úpravou, z ktorých administratívne povinnosti sú len jedným prvkom, sa musia analyzovať v širokých súvislostiach zohľadňujúcich hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy právnej úpravy, a pravidelnú revíziu a ucelenú analýzu by mal každý považovať za kľúčové zložky lepšej právnej úpravy,

E.   keďže náklady na dodržiavanie právnych predpisov sú všetky náklady vyplývajúce z dodržiavania právnych predpisov s výnimkou priamych finančných nákladov a dlhodobých dôsledkov a môžu byť v súvislosti so modelom štandardných nákladov rozdelené na samotné náklady na dodržiavanie právnych predpisov a administratívne náklady,

F.   keďže administratívne náklady sú definované ako náklady, ktoré vznikli podnikom, neziskovému sektoru, verejným orgánom a občanom pri plnení zákonných povinností poskytovať informácie o svojich činnostiach alebo výrobe verejným orgánom i súkromným subjektom,

G.  keďže Európsky dvor audítorov opakovane konštatoval, že na základe výsledkov svojich auditov sa nazdáva, že jednou z hlavných príčin nezrovnalostí sú podkladové pravidlá a predpisy, ktoré nedovoľujú primerané riadenie rizík a ktoré silne brzdia zákonné a riadne vynakladanie finančných prostriedkov EÚ,

H.  keďže navrhnutý akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii by mohol do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž o 25 %, pričom by pokrýval tak záťaž vyplývajúcu z právnych predpisov Spoločenstva, ako z právnych predpisov členských štátov, a to by mohlo v strednodobom výhľade viesť k zvýšeniu úrovne HDP EÚ o približne 1,4 % alebo 150 miliárd EUR[2],

I.    keďže Európska rada z 8. a 9. marca 2007 rozhodla, že na jar 2008 na základe revízie Komisie zváži, či sú potrebné ďalšie kroky, pričom zohľadní rôzne názory vrátane názorov skupiny nezávislých odborníkov, ktorí radia inštitúciám, ako majú postupovať smerom ku kvalitnejšej legislatíve,

J.    keďže Európska rada z 8. a 9. marca 2007 podporila úmysel Komisie vytvoriť v rámci skúšobného projektu nezávislý výbor odborníkov, ktorý by pomáhal Komisii a členským štátom s realizáciou akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže,

K.  keďže znižovanie administratívnej záťaže je dôležitým opatrením na povzbudenie ekonomiky Európy, najmä vďaka jeho dosahu na malé a stredné podniky,

L.   keďže právne predpisy sú základom riadne fungujúcich spoločností, pričom majú zohľadňovať sociálne, hospodárske a ekologické aspekty a rovnako posudzovať ich hodnotu,

1. víta medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva a vyzýva Radu, Komisiu a Parlament, aby ju uskutočňovali;

2. pripomína, že Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojený k Zmluve o ES ustanovuje, že Komisia by mala „riadne zohľadniť minimalizáciu každej záťaže, či už finančnej alebo správnej, ktorá má vplyv na Spoločenstvo, národné vlády, miestne orgány, hospodárskych prevádzkovateľov a občanov, ako aj jej proporcionalitu  vzhľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť“;

3. súhlasí, že regulačné prostredie, v ktorom podniky pôsobia, je rozhodujúcim činiteľom ich konkurencieschopnosti, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti a že zabezpečenie transparentnosti, jasnosti a efektívnosti jestvujúceho i budúceho regulačného prostredia a všeobecne jeho vysokej kvality by malo byť dôležitým cieľom politiky EÚ;

4. zdôrazňuje význam plného uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality pri prijímaní právnych predpisov Spoločenstva;

5. domnieva sa, že neustále konzultovanie s účastníkmi je pri posudzovaní návrhov právnych predpisov užitočné; poukazuje na skutočnosť, že do konzultácií by sa mali zapojiť všetky príslušné skupiny, predovšetkým tie, ktoré musia niesť najťažšie bremeno vyplývajúce z legislatívy, a že výber skupín, s ktorými sa konzultuje, by mal byť transparentný a vyvážený; ďalej poukazuje na to, že postup konzultácie by mal v plnej miere dodržiavať ustanovenia zmluvy týkajúce sa úlohy sociálnych partnerov, ako sa uvádza v článku 138, ako aj zásady zakotvené v KOM (2002)704, ktorý vyžaduje od Komisie, aby zabezpečila, že všetky príslušné strany dostanú príležitosť na vyjadrenie svojich stanovísk;

6. zdôrazňuje tiež, že s malými aktérmi by sa malo aktívne konzultovať, pretože jednoducho nie sú schopní konkurovať nadnárodným spoločnostiam a veľkým korporáciám alebo organizáciám, ktoré majú zdroje na to, aby si najímali drahých lobistov na predkladanie svojich sťažností;

7. je toho názoru, že pri znižovaní administratívnej záťaže pre podniky a občanov je dôležité, aby Komisia konzultovala cieľové skupiny ex post s cieľom určiť, do akej miery sa administratívna záťaž skutočne zmenšila;

8. zdôrazňuje, že v tomto ohľade je potrebné všetkým európskym občanom, spoločnostiam či mimovládnym organizáciám sprístupniť internetové portály v úradných jazykoch EÚ s cieľom zabezpečiť maximálnu dostupnosť a vplyv;

9. víta dôraz, ktorý sa kladie na včasné konzultácie zúčastnených strán, vrátane sociálnych partnerov, malých a stredných podnikov, zákonodarcov, orgánov na presadzovanie práva a mimovládnych organizácií; podčiarkuje úlohu sociálneho dialógu ako užitočného nástroja, ktorý prispieva k zlepšeniu európskeho riadenia, pretože zaisťuje lepšiu rovnováhu záujmov vďaka tomu, že všetci účastníci sú zapojení do procesu rozhodovania a realizácie; zdôrazňuje, že pojem „všetci činitelia“ musí zahrnovať pracujúcich v malých a stredných podnikoch, ako stanovuje Charta pre malé a stredné podniky a ako sa dohodlo na zasadaní Rady v Lisabone; vyzýva Komisiu, aby vyvinula iniciatívu na rozšírenie a pozdvihnutie sociálneho dialógu na európskej úrovni a aby na základe dosiahnutých výsledkov pokračovala v zdokonaľovaní sociálnych noriem a zároveň zohľadnila potrebu zachovať pracovné miesta;

10. vyzýva Komisiu, aby podala správu o svojich súčasných iniciatívach, ktoré zaručujú priamu konzultáciu s účastníkmi; nazdáva sa, že je tiež dôležité, aby Komisia uskutočnila hodnotenie ex post, ktoré podá dôkazy o dosiahnutých výsledkoch;

11. vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nových právnych predpisov podala približný údaj o nákladoch na uplatňovanie a monitorovanie navrhnutých právnych predpisov; argumentuje, že Komisia by mala porovnať výšku týchto nákladov a celkových výdavkov, ktoré vyplynú z konkrétnych právnych predpisov;

12. zdôrazňuje, že výsledkom zjednodušenia a aktualizácie existujúcich právnych predpisov by nemala byť deregulácia, ktorá by oslabila právne predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti, alebo odstránila základné sociálne normy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že právne predpisy budú i naďalej prinášať zlepšenia v oblasti sociálnych noriem a že zároveň nebudú mať nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť podnikov; uznáva, že jedným z dôležitých spôsobov zlepšovania sociálnych noriem je znižovanie nezamestnanosti podporovaním regulačného prostredia, ktoré napomáha podnikanie a vytváranie pracovných miest;

13. považuje za veľmi dôležité vyvážiť každé nepotrebné „pozlacovanie“ alebo doplňovanie právnych predpisov členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby toto pri vydávaní nariadení a smerníc brala do úvahy; je pevne presvedčený, že by Komisia mala jasne uvádzať, aké sú minimálne požiadavky nariadení a smerníc;

14. očakáva, že pri zvyšovaní náročnosti požiadaviek a kontrolných meraní nad úroveň minimálnych požiadaviek uložených Komisiou by členské štáty mali o tom informovať a uviesť túto skutočnosť vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo vo vykonávacích opatreniach; vyzýva Komisiu, aby kontrolovala členské štáty v súvislosti so zbytočnou administratívnou záťažou vyplývajúcou z vykonávacích opatrení a vnútroštátnych právnych predpisov;

15. vyzýva Komisiu, aby v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva prijala cielené, dobre premyslené právne predpisy s predvídateľnými účinkami, ktoré prispejú k vytvoreniu vhodných podmienok tým, že poskytnú náležité podnety pre podniky i spoločnosti tak, že znížia nadbytočné výdavky a postupy, odstránia prekážky, ktoré bránia prispôsobivosti a inovácii, a všeobecne poskytnú právnu istotu;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nových právnych predpisov naznačovala administratívnu záťaž, ktorú tieto predpisy kladú na rozličné hospodárske, sociálne a ekologické odvetvia v porovnaní s rovnakými odvetviami mimo Európskej únie; navrhuje, aby sa tomu venovala osobitná pozornosť v rámci novo navrhovaného testovania konkurencieschopnosti, ktoré je integrálnou súčasťou hodnotenia vplyvov;

17. vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu v súčasnosti vypracúvaný projekt na testovanie konkurencieschopnosti, aby sa tak umožnila výmena názorov pred jeho zavedením;

18. zdôrazňuje potrebu, aby Komisia, členské štáty a Európsky parlament spolupracovali a zaviazali sa k spoločnej a komplexnej stratégii na podporu lepšej regulácie s cieľom posilniť Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, konkrétne preskúmaním rôznych vnútroštátnych legislatívnych rámcov a začlenením najosvedčenejších zistených postupov; vyzýva Komisiu, aby brala ohľad na odlišnú prax a vnútroštátne stratégie prijaté členskými štátmi, či už realizujú európske smernice v oblasti zamestnávania a sociálnej ochrany prostredníctvom kolektívnej dohody alebo nariadenia a zákona;

19. zdôrazňuje dôležitosť lepšieho uplatňovania a presadzovania existujúcich právnych predpisov vo všetkých členských štátoch a požaduje, aby konania o porušení povinností boli rýchle s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili mechanizmy na identifikáciu právnych predpisov, ktoré sa musia zjednodušiť;

20. podporuje akčný program Komisie zameraný na meranie administratívnych nákladov pre európske podniky a na znižovanie administratívnej záťaže do roku 2013 o 25 %;

21. poznamenáva, že stratégia znižovania administratívnej záťaže o 25 % sa týka záťaže pre podniky, najmä zbytočnej záťaže, a ako samotná Komisia uvádza, nesmie sa vnímať ako deregulácia;

22. vyjadruje plnú podporu iniciatíve Komisie, zároveň však bude dozerať na zabezpečenie toho, že tento prístup neovplyvní zámer právnych predpisov;

23. zdôrazňuje, že na účinné znižovanie administratívnej záťaže o 25 % do roku 2013 sú potrebné zrýchlené postupy; zdôrazňuje, že v záujme toho, aby mohol zjednodušujúci proces fungovať, by ho Parlament a Rada mali plne podporovať;

24. preto podporuje návrh Komisie podniknúť zrýchlené postupy týkajúce sa opatrení Komisie, kolektívnych návrhov a ojedinelých návrhov; vyzýva Komisiu, aby v záujme zavedenia ďalších zrýchlených postupov viac využívala skúsenosti členských štátov, ktoré už základné merania uskutočnili;

25. víta stanovenie 13 prioritných oblastí v akčnom programe Komisie na základe argumentu, že 80 % celkove administratívnej záťaže sa nachádza práve v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že toto hodnotenie sa zakladá na skúsenostiach a meraniach[3] členských štátov; súhlasí s Komisiou, že uvedený prístup je pragmatický, ale domnieva sa, že by sa mal považovať iba za prvú fázu;

26. podporuje preto zámer Komisie rozšíriť akčný program na iné oblasti, ktoré v súčasnosti do neho nie sú zahrnuté; očakáva od Komisie, že do svojej stratégie na zverenie skutočného merania externým konzultantom zahrnie aj určenie všetkých ďalších prípustných znižovaní záťaže;

27. je toho názoru, že zavedenie akčného programu Spoločenstva na znižovanie administratívnej záťaže potom znamená, že Komisia musí vyčleniť dostatočné zdroje a finančné prostriedky; preto podporuje skutočnosť, že útvary Komisie na tento účel vyhradili približne 19,6 milióna EUR bez DPH; vyzýva však Komisiu, aby Výboru pre rozpočet podala správu o tom, z ktorých položiek rozpočtu boli tieto finančné prostriedky vyčlenené, do akej miery to má vplyv na iné politiky, ako a kedy sa budú prostriedky čerpať a o aký právny základ sa tieto výdavky opierajú;

28. zdôrazňuje, že ak má Komisia pocit, že nedokáže vyčleniť dostatok zdrojov a finančných prostriedkov v rámci súčasného administratívneho rámca, mala by presne určiť možné riešenia na prekonanie týchto problémov a oznámiť ich rozpočtovému orgánu;

29. poukazuje na to, že 25 % znižovanie by malo odrážať netto znižovanie záťaže; preto zdôrazňuje, že od roku 2008, ako aj v konečnom vyhodnotení v roku 2012 treba začleniť administratívnu záťaž vyplývajúcu z nových právnych predpisov; zdôrazňuje, že 25 % znižovanie v 13 prioritných oblastiach možno považovať iba za hrubý cieľ znižovania záťaže; poukazuje na to, že súčasný prístup preto nedokáže zabezpečiť skutočné znižovanie záťaže pre podniky o 25 %;

30. vyzýva Komisiu, aby uverejnila a predložila príslušným výborom podrobnú tabuľku s presnými cieľmi, ktoré treba dosiahnuť v časovom horizonte stanovenom na zavedenie opatrení, ktoré boli identifikované ako potrebné na dosiahnutie 25 % znižovania záťaže do roku 2013, a aby každoročne podávala správu o svojom pokroku príslušným výborom;

31. zdôrazňuje, že ak ide o znižovanie administratívnej záťaže, sa Rada, Parlament a Komisia musia plne angažovať a prevziať na seba politickú zodpovednosť; je presvedčený, že bez zainteresovanosti na politickej úrovni nebude EÚ schopná úspešne zmeniť kultúru zákonodarstva v Európe;

32. má v úmysle plne uplatniť postupy hodnotenia vplyvu, aby sa tým určil účinok zmien a doplnení návrhov, a vyzýva Radu, aby spravila to isté; žiada Komisiu, aby poskytla potrebnú pomoc a odborné znalosti;

33. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že štúdia o ekonomických aktivitách zlepší kvalitu skutočných vplyvov počas implementácie pokynov na hodnotenie vplyvov; trvá na tom, že imperatívom je skutočnosť, aby sa hodnotenia vplyvov realizovali dôkladne, transparentne a vyvážene, pričom sociálne, ekonomické a ekologické hľadiská majú mať rovnaký význam;

34. zdôrazňuje, že zainteresovanosť na politickej úrovni musí sprevádzať aj zavádzanie do praxe na úrovni riadenia a implementácie; preto zdôrazňuje, že každé generálne riaditeľstvo (GR) musí byť upovedomené o zbytočnej administratívnej záťaži vo svojich oblastiach politík prostredníctvom počiatočného základného merania, a ďalej navrhuje systém, ako napríklad kapacity na interný audit v každom GR Komisie, ktoré budú môcť poradiť rôznym generálnym riaditeľstvám a pomáhať pestovať a presadzovať politiky znižovania záťaže a určovať individuálne ciele pre každé GR;

35. žiada Komisiu, aby podávala správy o svojom vnútornom organizačnom usporiadaní svojej politiky na znižovanie administratívnej záťaže; žiada, aby sa toto usporiadanie porovnalo s usporiadaním v rozličných členských štátoch, v ktorých sa už politika na znižovanie administratívnej záťaže uskutočňuje;

36. vyzýva Komisiu, aby v postupoch hodnotenia vplyvu do roku 2008 zhodnotila prínos rady pre hodnotenie vplyvu; vyzýva Komisiu, aby podala osobitne správu o vplyve rady pre hodnotenie vplyvu v porovnaní s prínosom nezávislých poradenských výborov v jednotlivých členských štátoch a aby do najvyššej možnej miery zhodnotila prínos skutočne nezávislej kontroly na európskej úrovni;

37. navrhuje, aby sa finančné prostriedky vyhradené v riadku 26 01 08 rozpočtu EÚ pre skúšobný projekt v rámci minimalizácie administratívnej záťaže použili na vytvorenie nezávislej skupiny odborníkov zloženej zo zástupcov všetkých zainteresovaných skupín, ktorá bude plne sledovať implementáciu akčného programu Zníženie administratívnej záťaže v EÚ; poukazuje na skutočnosť, že to tiež znamená, že sa nezávislá skupina odborníkov môže zamerať na všetky účinkové postupy, merania a legislatívne návrhy mimo 13 prioritných oblastí;

38. zdôrazňuje, že voľba a práca tejto skupiny odborníkov by mala byť úplne transparentná a členovia skupiny by mali vyplniť vyhlásenie o záujmoch;

39. vyjadruje svoju spokojnosť s podporou, ktorú tomuto prístupu poskytla Rada a Komisia, ako uvádza odsek 25 záverov predsedníctva z jarného zasadnutia Rady z 8. a 9. marca 2007; zdôrazňuje, že je to aj v súlade s odporúčaniami, ktoré vydal Úrad pre kontrolu právnych predpisov (Nationaler Normenkontrollrat, Nemecko), Komisia pre kvalitnejšiu legislatívu (Better Regulation Commission, Spojené kráľovstvo) a Poradný výbor pre otázky administratívnej záťaže (Adviescollege toetsing administrateve lasten, Holandsko) vo svojom stanovisku k akčnému programu Komisie[4];

40. navrhuje ďalej, aby nezávislá skupina okrem plného dohľadu nad presadzovaním európskeho akčného programu tiež hodnotila zistenia a výsledky konzultácií v rámci internetu a na miestnej úrovni; navrhuje povoliť nezávislej skupine prístup k hodnoteniu dôsledkov návrhov na znižovanie záťaže ešte pred ich prijatím v Komisii;

41. žiada Komisiu, aby vymenovala nezávisle slobodne zmýšľajúceho zástupcu (z obchodného sektora), ktorý bude predsedať skupine odborníkov a do septembra 2007 uvedie skupinu do plnej prevádzky; ďalej žiada, aby ostatní členovia skupiny zastupovali vonkajších účastníkov v procese zákonodarstva, a zapojili aj nezávislých odborníkov a akademikov v oblasti znižovania administratívnej záťaže;

42. žiada Komisiu, aby nezávislej skupine umožnila vyjadriť sa aj ku krokom podniknutým v rokoch 2006 a 2007, a ktoré dali základ politike znižovania administratívnej záťaže;

43. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 104, 30.4.2004, s. 146.
• [2]  Arjan M. Lejour, George M.M. Gelauff, „Five Lisbon Highlights: The economic impact of reaching these targets“, CPB Document No 104, CPB, The Hague, 2006.
• [3]  Pilotný program o administratívnej záťaži, WIFO-CEPS, október 2006.
• [4]  Stanovisko k akčnému programu Európskej komisie na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii z 1. marca 2007.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (7.3.2006)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

o znižovaní administratívnych nákladov na minimum podľa právnych predpisov
(2005/2140(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ole Christensen

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci žiada Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  súhlasí, že regulačné prostredie, v ktorom podniky pôsobia, je rozhodujúcim činiteľom ich konkurencieschopnosti, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti a že zabezpečenie transparentnosti, jasnosti a efektívnosti jestvujúceho i budúceho regulačného prostredia a všeobecne jeho vysokej kvality by malo byť dôležitým cieľom politiky EÚ;

2.  zdôrazňuje význam plného uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality pri prijímaní právnych predpisov Spoločenstva;

3.  zdôrazňuje, že výsledkom zjednodušenia a aktualizácie existujúcich právnych predpisov by nemala byť deregulácia, ktorá by oslabila právne predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti, alebo odstránila základné sociálne normy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že právne predpisy budú i naďalej prinášať zlepšenia v oblasti sociálnych noriem a že zároveň nebudú mať nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť podnikov; uznáva, že jedným z dôležitých spôsobov zlepšovania sociálnych noriem je znižovanie nezamestnanosti podporovaním regulačného prostredia, ktoré napomáha podnikanie a vytváranie pracovných miest;

4.  víta medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva a vyzýva Radu, Komisiu a Parlament, aby ju uskutočňovali;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva prijala cielené, dobre premyslené právne predpisy s predvídateľnými účinkami, ktoré prispejú k vytvoreniu vhodných podmienok tým, že poskytnú náležité podnety pre podniky i spoločnosti tak, že znížia nadbytočné výdavky a postupy, odstránia prekážky, ktoré bránia prispôsobivosti a inovácii, a všeobecne poskytnú právnu istotu;

6.  zdôrazňuje potrebu, aby Komisia, členské štáty a Európsky parlament spolupracovali a zaviazali sa k spoločnej a komplexnej stratégii na podporu lepšej regulácie s cieľom posilniť Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, konkrétne preskúmaním rôznych vnútroštátnych legislatívnych rámcov a začlenením najosvedčenejších zistených postupov; vyzýva Komisiu, aby brala ohľad na odlišnú prax a vnútroštátne stratégie prijaté členskými štátmi, či už realizujú európske smernice v oblasti zamestnávania a sociálnej ochrany prostredníctvom kolektívnej dohody alebo nariadenia a zákona;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri uskutočňovaní usmernení o hodnotení vplyvov štúdia o hospodárskych aktivitách prispeje k zlepšeniu kvality samotného vplyvu; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby hodnotenia vplyvu, vykonané buď európskou inštitúciou alebo členskými štátmi, boli urobené dôsledným, transparentným a vyváženým spôsobom a aby kládli rovnaký dôraz na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty;

8.  zdôrazňuje dôležitosť lepšieho vykonávania a presadzovania existujúcich právnych predpisov, najmä sociálnych právnych predpisov a právnych predpisov na podporu dokončenia tvorby vnútorného trhu vo všetkých členských štátoch a žiada, aby konania o porušení zákona mali rýchly priebeh, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili mechanizmy na identifikáciu právnych predpisov, ktoré treba zjednodušiť;

9.  víta dôraz, ktorý sa kladie na včasné konzultácie zúčastnených strán, vrátane sociálnych partnerov, malých a stredných podnikov, zákonodarcov, orgánov na presadzovanie práva a mimovládnych organizácií; podčiarkuje úlohu sociálneho dialógu ako užitočného nástroja, ktorý prispieva k zlepšeniu európskeho riadenia, pretože zaisťuje lepšiu rovnováhu záujmov vďaka tomu, že všetci účastníci sú zapojení do procesu rozhodovania i realizácie; zdôrazňuje, že pojem „všetci činitelia“ musí zahrnovať pracujúcich v malých a stredných podnikoch, ako stanovuje Charta pre malé a stredné podniky a ako sa dohodlo na zasadaní Rady v Lisabone; vyzýva Komisiu, aby vyvinula iniciatívu na rozšírenie a pozdvihnutie sociálneho dialógu na európskej úrovni a aby na základe dosiahnutých výsledkov pokračovala v zdokonaľovaní sociálnych noriem a zároveň zohľadnila potrebu zachovať pracovné miesta;

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Lepšia právna úprava je jedným z kľúčových prvkov na opätovné aktualizovanie Lisabonskej stratégie, ktorá určila potrebu podporovať ekonomický rast a vytváranie pracovných možností.

Transparentná, vysokokvalitná právna úprava slúži nielen záujmom priemyslu, ale aj európskemu občanovi. Hlavným cieľom uplatňovania lepšej právnej úpravy by malo byť vytváranie väčšieho množstva kvalitných pracovných miest.

Súčasné oznámenie Komisie „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť“ vychádza z jej iniciatívy „akčný plán na zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia“ ako súčasti Bielej knihy EÚ o riadení (2002) a z medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve, na ktorých sa Európska Komisia, Európsky parlament a Rada dohodli v decembri 2003.

Komisia navrhuje tri línie činnosti:

· ďalej podporovať návrh a uplatňovanie nástrojov na lepšiu právnu úpravu na úrovni EÚ, najmä ak sa týkajú hodnotenia vplyvu a zjednodušenia,

· úzko spolupracovať s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že všetci zákonodarcovia v celej Európskej únii budú zhodne uplatňovať zásady lepšej právnej úpravy,

· posilňovať konštruktívny dialóg medzi všetkými zákonodarcami na úrovni EÚ i štátov a všetkými zúčastnenými stranami.

Zjednodušenie súčasných právnych predpisov

Váš spravodajca súhlasí s Komisiou, že účinnosti a uplatniteľnosti právnych predpisov pomôže jasný a jednoduchý návrh s podmienkou, že kvalita zostane na vysokej úrovni. Zdôrazňuje však, že lepšia právna úprava by nemala znamenať dereguláciu ani oslabenie či odstránenie sociálnych noriem.

Váš spravodajca chce rovnako zdôrazniť dôležitosť lepšej realizácie a presadzovania už existujúcej legislatívy.

Hodnotenie vplyvu

Komisia uvádza, že má v úmysle posilniť hodnotenie hospodárskych vplyvov nových právnych predpisov. Toto prehĺbenie hospodárskeho piliera hodnotenia vplyvu by nemalo byť na úkor sociálnych prvkov, ktoré treba patrične brať do úvahy. Prípadnému hospodárskemu, sociálnemu i environmentálnemu vplyvu treba pripisovať rovnakú dôležitosť.

Sociálny dialóg

Sociálny dialóg zabezpečuje zapojenie dôležitých zúčastnených strán a zároveň prispieva k lepšiemu vyváženiu záujmov a k praktickejším rozhodnutiam. Treba ho považovať za platný nástroj spoluregulácie, ktorý by mohol prispieť k lepšej kvalite právnej úpravy. Sociálny dialóg by sa mal preto .posilniť na Európskej i národnej úrovni

POSTUP

Názov	Zníženie administratívnych nákladov na minimum podľa právnych predpisov
Referenčné čísla	2005/2140(INI)
Gestorský výbor	CONT
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 8.9.2005
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi	nie
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Ole Christensen 12.9.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko	---
Prerokovanie vo výbore	5.10.2005		26.1.2006
Dátum prijatia	22.2.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elspeth Attwooll, Edit Bauer, Mihael Brejc
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	---
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO Výboru pre právne veci (12.9.2006)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi
2005/2140(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bert Doorn

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

A. keďže Európsky Parlament dňa 16. mája 2006 prijal tieto uznesenia:

     -   uznesenie o zlepšení tvorby právnych predpisov 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa[1], opierajúca sa o správu pána Doorna;

     -    uznesenie o vykonávaní, dôsledkoch a dosahu platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu[2], opierajúce sa o správu pani McCarthyovej;

     -    uznesenie o 21. a 22. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva (2003 a 2004)[3], opierajúce sa o správu pani Frassoniovej;

     -    uznesenie o stratégii na zjednodušenie regulačného prostredia[4], opierajúce sa o správu pána Garganiho;

B.  keďže jednou z úloh Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho Parlamentu je kontrolovať správnosť nakladania s európskymi finančnými prostriedkami zo strany európskych inštitúcií,

1.  konštatuje, že v správe pána Muldera o minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi sa opakujú závery správ, ktoré predložili pán Doorn, pani McCarthy, pani Frassoni a pán Gargani;

2.  trvá na tom, aby Výbor pre právne veci niesol hlavnú zodpovednosť za program týkajúci sa zlepšenia tvorby právnych predpisov; víta však aspekty správy pána Muldera, v ktorých sa zaoberá finančným dosahom európskych právnych predpisov na rozpočet Európskej únie, najmä odseky 1, 9, 10, 12 a 13;

POSTUP

Názov	Minimalizácia administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi
Číslo postupu	2005/2140(INI)
Gestorský výbor	CONT
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	JURI 6.7.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Bert Doorn 21.6.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	12.7.2006		12.9.2006
Dátum prijatia	12.9.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Berger, Carlo Casini, Rosa Díez González, Bert Doorn, Giuseppe Gargani, Klaus-Heiner Lehne, Hans-Peter Mayer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Gabriele Stauner, Diana Wallis, Rainer Wieland, Nicola Zingaretti, Jaroslav Zvěřina
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Manuel Medina Ortega, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Michel Rocard
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

• [1]               Prijaté texty, P6_TA(2006)0203.
• [2]               Prijaté texty, P6_TA(2006)0204.
• [3]               Prijaté texty, P6_TA(2006)0202.
• [4]               Prijaté texty, P6_TA(2006)0205.

POSTUP

Názov

Minimalizácia administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi

Referenčné čísla

2005/2140(INI)

Gestorský výbor      dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

CONT 8.9.2005

Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

JURI 6.7.2006

ITRE 8.9.2005

EMPL 8.9.2005

ECON 8.9.2005

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

ITRE 13.9.2005

ECON 5.9.2005

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Jan Mulder 20.4.2005

Prerokovanie vo výbore

3.10.2005

21.2.2006

3.5.2006

19.6.2006

13.7.2006

27.2.2007

27.3.2007

4.6.2007

27.6.2007

Dátum prijatia

27.6.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

25 0 0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Bösch, Paul van Buitenen, Mogens N.J. Camre, Jorgo Chatzimarkakis,Antonio De Blasio, Petr Duchoň, Szabolcs Fazakas, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Dan Jørgensen, Bogusław Liberadzki, Nils Lundgren, Marusya Ivanova Lyubcheva, Jan Mulder, Francesco Musotto, Borut Pahor, Aldo Patriciello, Bart Staes, Alexander Stubb, Jeffrey Titford, Bernard Piotr Wojciechowski, Marilisa Xenogiannakopoulou

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Silvana Koch-Mehrin, Petya Stavreva

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Jöns

Dátum predloženia

3.7.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)