SPRÁVA o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod
6.7.2007 - (2007/2094(INI))
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Kathalijne Maria Buitenweg
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6‑0278/2007),
Vykonávanie smernice o rasovej rovnoprávnosti
A. keďže EÚ je politickým projektom založeným na spoločných hodnotách, ako sú napríklad ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako je uvedené v článku 6 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv, a podporuje rovnoprávnosť a nediskrimináciu prostredníctvom svojich politík a zákonov, takisto na základe článku 13 Zmluvy o ES;
B. keďže je dôležité, aby politické vyhlásenia o boji proti diskriminácii boli v zhode s progresívnym rozvojom a úplným a správnym vykonávaním politík a zákonov, najmä s antidiskriminačnými smernicami a projektmi na podporu rovnoprávnosti, ako je napríklad Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých;
C. keďže výročná správa Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu za rok 2006 potvrdzuje, že diskriminácia zostáva v členských štátoch aj naďalej vážnym problémom;
D. keďže nedávny prieskum v rámci Eurobarometra[1] poukazuje na to, že 64 % obyvateľov 25 členských štátov, ktoré sa zúčastnili prieskumu, si myslí, že diskriminácia na základe etnického pôvodu je stále veľmi rozšírená;
E. keďže prijatie smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[2], možno považovať za významný krok k zvýšeniu úrovne ochrany obetí diskriminácie na základe rasového alebo etnického pôvodu a k zlepšeniu možností ich odškodnenia;
Dôkazné bremeno
F. keďže ustanovenie o dôkaznom bremene je kľúčovým prvkom smernice, pretože prispieva k účinnému vymáhaniu ochrany, ktorú poskytuje;
G. keďže judikatúra v oblasti dôkazného bremena ukazuje, že medzi členskými štátmi stále existujú veľké rozdiely v tom, čo žalobcovia uznávajú ako priamy dôkaz; keďže členské štáty by mali byť preto vedené k výmene názorov na túto tému s cieľom zistiť, či je možné navzájom zosúladiť súdne konania,
H. keďže účinnému uplatňovaniu zásady rovnakého zaobchádzania by napomohlo rozšírenie pravidiel, ktoré sa týkajú dôkazného bremena v občianskoprávnych a administratívnych prípadoch, na súdne ustanovenia chrániace pred viktimizáciou;
Orgány na podporu rovnakého zaobchádzania
I. keďže v takmer všetkých členských štátoch už boli zriadené orgány na podporu rovnakého zaobchádzania alebo ich funkcia bola pridelená existujúcim orgánom;
J. keďže všetky členské štáty by sa mali podporovať v uskutočňovaní nanajvýš pozitívnych krokov k rozširovaniu kompetencií ich orgánov na podporu rovnakého zaobchádzania, aby zahŕňali aj diskrimináciu na inom základe ako na základe rasového alebo etnického pôvodu,
K. keďže orgány na podporu rovnakého zaobchádzania by mali mať k dispozícii dostatočné ľudské i finančné zdroje;
L. keďže orgány na podporu rovnakého zaobchádzania by mali byť schopné fungovať nezávisle od vlády a mali by sa tak aj vnímať, t.j. nemali by byť súčasťou vlády;
M. keďže napriek existencii špecializovaných orgánov na boj proti diskriminácii a na podporu rovnakého zaobchádzania je počet registrovaných sťažností v niekoľkých členských krajinách aj naďalej nízky,
N. keďže v praxi podávajú orgány na podporu rovnakého zaobchádzania , žiaľ, len málo prípadov na súd, a to z dôvodu nedostatku finančných a ľudských zdrojov; keďže často sú to mimovládne organizácie, ktoré poskytujú obetiam diskriminácie kompletnú pomoc pri uskutočňovaní týchto krokov;
O. keďže školenie úradníkov verejnej správy o cieľoch smernice je nevyhnutné z dôvodu ich zodpovednosti za jej uplatňovanie;
Rozsah pôsobnosti
P. keďže nie je vždy možné rozlíšiť medzi diskrimináciou na základe rasového alebo etnického pôvodu a náboženskou, názorovou alebo národnostnou diskrimináciou;
Q. keďže nie je vždy jednoduché určiť, či ide o diskrimináciu na základe pohlavia, etnickej príslušnosti, rasy, sociálnych podmienok, sexuálnej orientácie alebo iných faktorov,
Šírenie informácií a zvyšovanie povedomia
R. keďže nedávny prieskum v rámci Eurobarometra potvrdzuje, že povedomie o existencii antidiskriminačných právnych predpisov v EÚ je pomerne nízke a že v priemere len jedna tretina občanov EÚ uviedla, že pozná svoje práva v prípade, že by sa stala obeťou diskriminácie alebo obťažovania;
S. keďže však niektoré členské štáty uskutočnili širokú škálu iniciatív na zvýšenie informovanosti a povedomia (internetové stránky, kampane, televízne spoty, inzercia v tlači);
T. keďže niektoré členské štáty podnikli významné iniciatívy, ktorých cieľom je zahrnúť do svojho vnútroštátneho práva povinnosť zamestnávateľov informovať svojich zamestnancov o diskriminačných zákonoch;
U. keďže niektoré špecializované orgány v členských štátoch zriadili horúce linky, ktoré poskytujú informácie a podporu obetiam diskriminácie;
V. keďže je však stále mnoho členských štátov, ktoré vykonali len obmedzený počet aktivít na zvýšenie informovanosti a povedomia a v niektorých krajinách neboli takéto kampane zaznamenané vôbec;
W. keďže najmä v kontexte Európskeho roka rovnakých príležitostí by inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty mali vynaložiť výrazné úsilie na informovanie občanov o ich právach; a keďže členské štáty by mali zaručiť, aby opatrenia, s ktorými sa začalo v roku 2007, pokračovali aj v roku 2008, ktorý bude Európskym rokom dialógu medzi kultúrami,
Zber údajov
X. keďže zber údajov je dôležitý v boji proti diskriminácii a štatistické údaje rozdelené z etnického hľadiska môžu byť nevyhnutné na preukázanie nepriamej diskriminácie, poskytovanie informácií a vytvárane stratégií podporných opatrení, no zároveň vzbudzuje niekoľko etických a právnych otázok;
Y. keďže takýto zber údajov nesmie porušovať osobné súkromie odhaľovaním identity jednotlivcov alebo slúžiť ako základ pre etnické alebo rasové profilovanie;
Právne odškodnenie
Z. keďže alternatívne postupy riešenia sporov by nemali brániť prístupu k súdom;
Za. keďže veľké množstvo obetí diskriminácie nepodá žalobu na súde z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu nákladov a strachu z pomsty;
Zb. keďže ciele boja proti diskriminácii možno dosiahnuť len kombináciou právnych opatrení a podporných opatrení na úrovni EÚ a členských štátov;
Zc. keďže úlohou Agentúry EÚ pre základné práva je zbierať a analyzovať relevantné, spoľahlivé, porovnateľné informácie a údaje týkajúce sa základných práv;
1. znovu zdôrazňuje význam smernice 2000/43/ES;
2. pripomína, že smernica 2000/43/ES predstavuje minimálnu normu a preto by mala slúžiť ako základ pre vypracovanie komplexnej antidiskriminačnej politiky;
3. víta oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod [KOM (2006)0643] a ktorej zámerom je vytvoriť rámec boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu s cieľom zabezpečiť, aby sa v členských štátoch upevnila zásada rovnosti pred zákonom, rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a v súlade s rôznymi národnými tradíciami a postupmi; hoci oceňuje prehľad vykonávania smernice obsiahnutý v oznámení Komisie, poznamenáva, že by tiež bolo bývalo užitočné mať k dispozícii podrobný popis spôsobu, akým sa ustanovenia smernice 2000/43/ES začlenili do vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v samotnej smernici; ďalej poukazuje na to, že Komisia sa zaviazala nielen zhromaždiť podrobné informácie, ale aj podať o nich správu Parlamentu a Rade a že Parlament vo svojom uznesení zo 14. júna 2006 o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia[3] žiadal Komisiu, aby bezodkladne preskúmala kvalitu a obsah zákonov vykonávajúcich antidiskriminačné smernice;
4. nalieha na členské štáty, aby pri najbližšej príležitosti transponovali všetky antidiskriminačné právne predpisy Spoločenstva a aby využili všetky dostupné nástroje vrátane podporných opatrení na zabezpečenie rovnoprávnosti v praxi;
5. zdôrazňuje, že smernica sa neobmedzuje len na prístup k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti a k povolaniu a takisto sa vzťahuje na oblasť vzdelávania, sociálnej ochrany vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálne výhody a prístup k tovaru a službám a ich dodávku s cieľom zabezpečiť rozvoj demokratických a tolerantných spoločností, ktoré umožňujú zapojiť všetkých bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod;
6. s uspokojením konštatuje, že väčšina členských štátov podnikla kroky na vykonávanie smernice, vyjadruje však sklamanie nad tým, že len málo členských štátov v plnej miere transponovalo všetky jej ustanovenia;
7. osobitne poukazuje na to, že niektoré ustanovenia smernice, ako napríklad definície priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a dôkazného bremena, sa v mnohých štátoch správne netransponovali;
8. požaduje predovšetkým prísnu kontrolu uplatňovania pravidla čiastočného obrátenia dôkazného bremena, ktoré je osobitne účinné v prípade sporov súvisiacich so zamestnaním;
9. vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty vyňali z rámca pôsobnosti smernice viac oblastí činnosti, ako je žiaduce alebo opodstatnené;
10. pripomína, že smernica bola prijatá v júni 2000 a že členské štáty mali povinnosť vykonať ju do júna 2003, čím mali dostatok času na prijatie potrebných vykonávacích opatrení; vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívnejší prístup, napríklad vydávaním vysvetľujúcich oznámení a vykonávacích usmernení na zaručenie úplného a správneho vykonávania zo strany členských štátov; žiada Komisiu, aby pokračovala v pozornom monitorovaní správnosti vykonávania smernice, aby čo najskôr zverejnila hodnotiacu štúdiu a aby v nevyhnutných prípadoch a bezodkladne začala konania vo veci porušenia povinností a to do konca roka 2007;
11. opakuje, že sankcie vzťahujúce sa na porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade so smernicou 2000/43/ES musia byť účinné, primerané a odrádzajúce;
12. vyzýva na vytvorenie národných integrovaných akčných plánov na efektívne riešenie všetkých foriem diskriminácie;
13. vyzýva členské štáty, ktoré vykonávajú alebo zavádzajú národné akčné plány na boj proti rasizmu a diskriminácii, aby do nich zahrnuli prvky, ktoré budú pokrývať zhromažďovanie, kontrolu a monitorovanie údajov v kľúčových politických oblastiach, ako sú nediskriminácia a rovnoprávnosť, sociálne začlenenie, súdržnosť Spoločenstva, integrácia, rovnosť pohlaví, vzdelanie a zamestnanosť;
14. vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu a Rade osobitný akčný plán týkajúci sa mechanizmov a metód sledovania a popisu vplyvu vnútroštátnych vykonávacích opatrení; zdôrazňuje význam vytvárania mechanizmov na zhromažďovanie údajov o diskriminácii, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné vzťahy, so zameraním na ilegálnu, nenahlásenú, slabo platenú a nepoistenú pracovnú silu, v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, ako užitočného nástroja na identifikáciu, monitorovanie a revíziu politík a postupov na boj proti diskriminácii pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych integračných modelov; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné normy pre údaje v záujme toho, aby sa prenášané informácie mohli účinne porovnávať; požaduje, aby sa zohľadnil význam preskúmania nielen obsahu vykonávacích právnych predpisov, ale aj ich efektívnosti;
15. vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby vo svojich výročných správach o vykonávaní smernice 2000/43/ES uskutočnili analýzu efektívnosti antidiskriminačných právnych predpisov v boji proti modelom systematickej segregácie menšín a žien, najmä v odvetví vzdelávania a v súvislosti s prístupom na pracovný trh, k zdravotnej starostlivosti, tovaru a službám, a aby ďalej zahrnula perspektívu rovnosti pohlaví do správ ako spôsob zmiernenia viacnásobnej diskriminácie, ktorej čelia mnohí;
16. pripomína Komisii skutočnosť, že Parlament by uvítal dokument uvádzajúci zoznam výnimiek zavedených v právnych predpisoch členských štátov, aby mohla o týchto výnimkách prebehnúť verejná diskusia;
17. pripomína, že členské štáty by mali nezávisle preskúmať vplyv vnútroštátnych lehôt a efektívnosť ochrany pred viktimizáciou;
18. je znepokojený nízkou úrovňou povedomia občanov členských štátov o antidiskriminačných právnych predpisoch a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje snahy na zvýšenie tohto povedomia;
19. nabáda Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti opatrení na boj proti diskriminácii na pracovnom trhu vrátane kurzov odbornej prípravy a s ohľadom na anonymitu žiadostí o zamestnanie;
20. domnieva sa, že rómska komunita potrebuje spolu s ostatnými uznanými etnickými komunitami zvláštnu sociálnu ochranu, najmä po rozšírení, pretože problémy vykorisťovania, diskriminácie a vylúčenia sa stali v tejto súvislosti naliehavejšími;
21. zdôrazňuje, že zákony sú účinné len vtedy, keď sú si občania vedomí svojich práv a majú bezproblémový prístup k súdom, keďže systém ochrany stanovený touto smernicou závisí od iniciatívy, ktorú prevezmú občania;
22. pripomína, že článok 10 smernice ukladá členským štátom povinnosť šíriť medzi verejnosťou informácie o príslušných ustanoveniach smernice všetkými prístupnými prostriedkami;
23. nalieha na členské štáty, aby prijali súbor minimálnych noriem na základe metódy otvorenej koordinácie, ktorý by zaručoval prístup detí z etnických menšín – najmä dievčat – ku kvalitnému vzdelaniu a rovnocenným podmienkam, a aby prijali pozitívne právne predpisy, na základe ktorých by bolo povinné ukončiť segregáciu v školách, a stanovili podrobné plány na ukončenie poskytovania separátneho, nekvalitného vzdelávania chlapcom a dievčatám z etnických menšín;
24. pripomína členským štátom ich povinnosť šíriť relevantné informácie občanom a podporovať kampane na zvýšenie povedomia o existujúcich vnútroštátnych právnych predpisoch a orgánoch, ktoré sú zapojené do boja proti diskriminácii;
25. nalieha na členské štáty, aby zaručili, aby všetky osoby spomedzi etnických menšín – najmä ženy – mali prístup k primárnej, preventívnej a núdzovej zdravotnej starostlivosti, aby vypracovali a realizovali politiky, ktoré zaručia, že aj najviac vylúčené komunity budú mať úplný prístup k systému zdravotnej starostlivosti, a aby zorganizovali školenia a kurzy na zvýšenie povedomia pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom skoncovať s predsudkami;
26. nalieha na vlády, aby zaručili rovnaké zaobchádzanie a príležitosti v rámci politík zamestnanosti a sociálneho začlenenia, aby riešili veľmi vysokú mieru nezamestnanosti zaznamenanú najmä v prípade žien z etnických menšín a obzvlášť aby riešili vážne prekážky vyvolané priamou diskrimináciou pri nábore zamestnancov;
27. je hlboko presvedčený, že školenie úradníkov o cieľoch a ustanoveniach smernice je nesmierne dôležité vzhľadom na zodpovednosť, ktorú úradníci majú pri vykonávaní smernice v celej spoločnosti, a v záujme odstránenia všetkých rizík vzniku inštitucionálneho rasizmu v rámci samotných vládnych orgánov; vyzýva členské štáty, aby do tohto školenia investovali, a podporuje členské štáty a Komisiu, aby vytvorili európske programy výmen medzi rôznymi vnútroštátnymi vládnymi orgánmi;
28. vyzýva členské štáty, aby zbierali, zostavovali a ročne zverejňovali komplexné, presné, spoľahlivé a z hľadiska rodovej rovnosti členené štatistické údaje, ktoré by sa týkali týchto oblastí: pracovný trh, bývanie, výchova a vzdelávanie, zdravotné a sociálne výhody, verejný prístup k tovaru a službám, trestný súdny systém a občianska a politická účasť, a aby stanovili jasné, kvantitatívne ciele a ukazovatele v rámci usmernení o zamestnanosti a sociálnom začlenení, ktoré by im umožnili merať pokrok v situácii migrantov a (alebo) menšín;
29. odporúča, aby členské štáty poskytli svojim orgánom na podporu rovnakého zaobchádzania dostatočné zdroje a náležité právomoci tak, aby mohli účinne vykonávať svoju dôležitú funkciu a v plnej miere uplatňovali výrazné právomoci, ak nimi disponujú;
30. odporúča členským štátom, aby pridelili prostriedky a právomoci mimovládnym organizáciám aktívnym pri informovaní občanov a poskytovaní právnej pomoci vo veciach diskriminácie;
31. poukazuje na to, že pri informovaní občanov a poskytovaní právnej pomoci nesú mimovládne organizácie neprimeranú záťaž bez toho, aby mali zodpovedajúci štatút a dostávali finančné prostriedky od orgánov členských štátov;
32. odporúča Komisii, aby starostlivo monitorovala nezávislé fungovanie orgánov na podporu rovnakého zaobchádzania , pričom sa môže odvolať na zásady, ktoré sa vzťahujú na štatút vnútroštátnych inštitúcií („Parížske zásady“), ako boli prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 48/134 z 20. decembra 1993, a ktoré zahŕňajú zásady primeraného financovania takýchto orgánov[4];
33. pripomína Komisii pozíciu Parlamentu, podľa ktorej musia členské štáty zabezpečiť, aby nezávislé orgány mali k dispozícii dostatočné finančné zdroje na to, aby mohli prinajmenšom zaručiť bezplatné vybavenie sťažností v prípade tých, ktorí si nemôžu dovoliť financovať ich sami, a vyzýva Komisiu k diskusii s členskými štátmi o spôsobe dosiahnutia tohto cieľa;
34. odporúča, aby členské štáty využívali najlepšie postupy iných členských štátov a napríklad umožnili orgánom na podporu rovnakého zaobchádzania iniciovať súdne konania v mene obetí alebo zúčastňovať sa na súdnych konaniach ako amicus curiae;
35. odporúča, aby sa údaje o sťažnostiach a výsledky príslušných súdnych konaní, špecializovaných orgánov a ďalších orgánov alebo súdov viedli oddelene podľa príčiny diskriminácie, čo by zlepšilo hodnotenie účinnosti vykonávania právnych predpisov, predovšetkým v krajinách, kde sa špecializované orgány a (alebo) súdy zaoberajú všetkými príčinami diskriminácie;
36. odporúča členským štátom, aby orgánom na podporu rovnakého zaobchádzania poskytli dostatočné ľudské a finančné zdroje a umožnili im efektívne vykonávať ich dôležitú úlohu vrátane poskytovania príslušnej pomoci obetiam diskriminácie; domnieva sa, že takéto orgány by mali dostať potrebné právomoci na vyšetrovanie prípadov;
37. podporuje členské štáty, aby zintenzívnili dialóg s mimovládnymi organizáciami, ktoré bojujú proti všetkým formám diskriminácie, a aby ich úzko zapojili do politík zameraných na podporu zásady rovnakého zaobchádzania;
38. zdôrazňuje, že obetiam diskriminácie by sa mala v súdnych konaniach poskytnúť pomoc, a pripomína, že obetiam môžu byť v tejto veci skutočne nápomocné štatutárne i neštatutárne organizácie;
39. vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali a poskytovali relevantné, spoľahlivé a porovnateľné informácie a údaje Agentúre EÚ pre základné práva;
40. odporúča, aby členské štáty zabezpečili dostatočné zdroje pre takéto štatutárne a neštatutárne organizácie;
41. žiada Komisiu, aby starostlivo preskúmala rozličné právne otázky a parametre týkajúce sa zberu údajov a aby predložila návrhy na zlepšenie zaznamenávania prípadov diskriminácie; je potrebné prijať opatrenie na to, aby boli k dispozícii porovnateľné skupiny údajov z 27 členských štátov; v súčasnosti nie sú takéto údaje dostupné pre všetky členské štáty a porovnateľné údaje sú rozhodujúce pre zabezpečenie stabilnej platformy, na ktorej je možné tvoriť politiku;
42. žiada Komisiu, aby starostlivo preskúmala rozličné právne otázky a parametre týkajúce sa zberu údajov a aby predložila návrhy na zlepšenie zaznamenávania prípadov diskriminácie a zabezpečila pritom, aby zber takýchto údajov neporušoval osobné súkromie odhaľovaním identity jednotlivcov alebo jeho využívaním ako prostriedku na etnické alebo rasové profilovanie;
43. zdôrazňuje citlivosť narábania s údajmi týkajúcimi sa rasy a etnickej príslušnosti a pripomína použiteľnosť smernice o ochrane údajov na údaje, s ktorými sa narába pri uplatňovaní smernice; zdôrazňuje, že pre údaje o rase a etnickej príslušnosti by sa mali poskytnúť dodatočné záruky, keďže tieto údaje by sa mohli použiť na iné účely a v oblasti justície a vnútorných vecí, napríklad na etnické profilovanie; opakuje svoju požiadavku na prijatie rámcového rozhodnutia o ochrane údajov, ktoré by tiež zaručovalo, že akákoľvek interakcia údajov medzi prvým a tretím pilierom spadá pod prísne pravidlá ochrany údajov;
44. odporúča členským štátom, aby zvážili zber štatistických údajov o zastúpení etnických a rasových skupín v rôznych sférach spoločnosti vrátane verejného a súkromného sektora, a to pomocou primeraných bezpečnostných záruk na ochranu osobných údajov, aby sa vylúčilo etnické profilovanie, a aby na základe týchto údajov vypracovali politiky, ktorých cieľom by bolo zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti, povolaniu, vzdelaniu, sociálnej ochrane, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnym výhodám, ako aj prístup k tovaru a službám;
45. vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu, ktorou by sa preskúmalo, v ktorých členských štátoch existujú ustanovenia o podporných opatreniach, ktoré testy je potrebné úspešne absolvovať, akým spôsobom vládne alebo mimovládne orgány uplatňujú tieto ustanovenia v praxi a ako sú tieto ustanovenia účinné;
46. vyzýva členské štáty, aby verejne sprístupnili podrobné štatistiky o rasovo motivovaných trestných činoch a aby vypracovali prieskumy o trestných činoch a (alebo) obetiach trestných činov, ktoré umožnia zhromaždenie kvantitatívnych a porovnateľných údajov o obetiach rasovo motivovaných trestných činov;
47. vyzýva Komisiu, aby preskúmala a poskytla údaje o viacnásobnej diskriminácii;
48. vyzýva Komisiu, aby monitorovala starostlivo utajovanú diskrimináciu založenú na skutočných a určujúcich požiadavkách na zamestnanie, na interakcii medzi diskrimináciou založenou na uplatňovaní tejto výnimky z náboženských dôvodov v rámci smernice o zamestnávaní a jej dôsledkoch pre rasu a etnickú príslušnosť a aby venovala osobitnú pozornosť diskriminácii v oblasti vzdelávania;
49. znovu opakuje, že z politického, sociálneho a právneho hľadiska je žiaduce zrušiť hierarchiu ochrany proti rôznym motívom diskriminácie, a v tejto súvislosti víta zámer Komisie predložiť návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na všetky druhy diskriminácie, ako je uvedené v jej ročnom legislatívnom programe na rok 2008; následne predpokladá, že Komisia začne prípravné práce už tento rok, aby vydala svoj návrh čo najskôr, v každom prípade však do konca roka 2008;
50. víta záujem Spoločenstva o otázku viacnásobnej diskriminácie vrátane začatia štúdie o tejto problematike; vyzýva Komisiu, aby prijala široký pojem viacnásobnej diskriminácie, ktorý by odrážal možnosť existencie rizika diskriminácie jednotlivcov na základe viacerých dôvodov naraz;
51. vyzýva členské štáty, aby priznali väčšiu dôležitosť dôkazom diskriminácie; odporúča, aby postupovali v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa dôkazu diskriminácie vypracovanými Medzinárodnou organizáciou práce na základe návrhu Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a aby vzdelávali ľudí, aby predkladali dôkazy v kľúčových oblastiach, akými sú zamestnanie a práca, vzdelanie, bývanie, zdravie, prístup k tovaru a službám a rasovo motivované násilie;
52. vyzýva Komisiu, aby zapojila Agentúru pre základné práva do antidiskriminačného legislatívneho rámca Spoločenstva spôsobom, ktorý je v súlade s kompetenciou tohto orgánu, aby mohla zohrávať dôležitú úlohu pri pravidelnom poskytovaní presných a aktuálnych informácií, ktoré sa týkajú tvorby ďalších právnych predpisov;
53. nalieha na inštitúcie EÚ, aby naďalej uplatňovali situáciu etnických menšín v kandidátskych krajinách, najmä žien a maloletých, ako kritérium na posúdenie pripravenosti na vstup do Európskej únie;
0
0 0
54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_263_sum_en.pdf
- [2] Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000, s. 22.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0261.
- [4] http://www.ohchr.org/english/law/parisprinciples.htm
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
V roku 1997 sa Amsterdamskou zmluvou zaviedol do Zmluvy o ES článok 13 o nediskriminácii. Slúži ako základ pre dve smernice: smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní[1] a tzv. smernicu o rasovej rovnosti[2]. Druhú uvedenú smernicu museli členské štáty zaviesť do 19. júla 2003.
Správa Európskej komisie[3] poskytuje analýzu vykonávania smernice o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. V priebehu tohto roka Komisia pravdepodobne poskytne informácie o možných konaniach o porušení.
Spravodajkyňa zastáva názor, že smernica o rasovej rovnosti (2000/43/ES) predstavuje dôležitú súčasť právnych predpisov. Bola dôležitým krokom vpred v oblasti ochrany občanov pred diskrimináciou a poskytuje možnosti odškodnenia. Dôležitý je aj fakt, že smernica sa vzťahuje na všetkých občanov bez ohľadu na občianstvo alebo status pobytu.
Pre správne uplatňovanie smernice je však potrebné ešte mnoho vykonať. Spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby nielen preskúmala správne transponovanie smerníc z právneho hľadiska, ale zároveň brala do úvahy aj prekážky existujúce v praxi. Mnohí občania nepoznajú svoje práva alebo majú ťažkosti s uplatnením svojich nárokov. Informácie o antidiskriminačných zákonoch a prístup k právu na odškodnenie by mali mať vyššiu prioritu.
Napriek pokroku pri transponovaní antidiskriminačných smerníc rasizmus neustupuje. Práve naopak. Počet zaznamenaných rasovo motivovaných činov v Európskej únii výrazne vzrástol. Okrem toho existujú dôkazy o vyššej tolerancii diskriminačného správania, najmä voči prisťahovalcom a moslimom. Rasizmus je v rozpore so zásadami Európskej únie. Oslabuje sociálnu súdržnosť a bráni zrovnoprávneniu občanov. Je dôležité, aby Európsky parlament dal podnet na zvýšenie politickej vôle na boj proti rasizmu.
Na účely vykonávania smernice spravodajkyňa bližšie preskúmala rozsah pôsobnosti smernice, možnosti právneho odškodnenia, dôkazné bremeno, orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, šírenie informácií a informovanosť.
1. Rozsah pôsobnosti
Smernica o rasovej rovnosti bola v čase prijatia revolučná, pretože neobmedzovala ochranu pred diskrimináciou len na oblasť zamestnávania. Článok 3 obsahuje vo vymedzení vecného rozsahu pôsobnosti okrem iného sociálne zabezpečenie, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám vrátane bývania.
Široký rozsah pôsobnosti smernice 2000/43/ES sa neodrazil v smernici o zamestnávaní (2000/78/ES), ktorá zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ale len v oblasti zamestnania a povolania. Spravodajkyňa víta skutočnosť, že mnohé členské štáty prijali široký rozsah pôsobnosti smernice o rasovej rovnosti pre všetky oblasti diskriminácie, čím prekročili rámec smernice.
Spravodajkyňa zastáva názor, že smernica o zamestnávaní by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby mala rovnaký rozsah pôsobnosti ako smernica o rasovej rovnosti. Je to dôležité preto, aby sa nevytvorila hierarchia foriem diskriminácie a zabránilo sa vzniku problémov v prípade viacnásobnej diskriminácie.
Navyše keďže rasizmus sa spája s diskrimináciou na základe národnosti a (alebo) náboženstva alebo vierovyznania, úprava rozsahu pôsobnosti smernice môže byť dôležitá pre zlepšenie prístupu k účinnému odškodneniu.
Hoci sa zdá, že väčšina krajín spĺňa vecný rozsah pôsobnosti smernice o rasovej rovnosti, stále existuje niekoľko značných nedostatkov, ktoré je potrebné riešiť. Napríklad päť členských štátov stále dostatočne netransponovalo smernicu v oblastiach mimo zamestnávania.[4]
Okrem toho sa transpozícia v niektorých členských štátoch obmedzila len na súkromný sektor. V dvoch krajinách je z rozsahu pôsobnosti transponovaných právnych predpisov vylúčená vojenská služba.[5] Zatiaľ čo v mnohých členských štátoch nie je verejný sektor dostatočne pokrytý, jeden členský štát obmedzil uplatňovanie smernice len na súkromný sektor.[6] Keďže všetky súkromné a verejné orgány spadajú do vecného rozsahu pôsobnosti smernice, je dôležité zistiť, prečo sa niektoré odvetvia vynechali.
Spravodajkyňa si želá, aby Komisia informovala o tom, či sa smernica vzťahuje aj na činnosti policajných orgánov v členských štátoch, napríklad na profilovanie na základe etnickej príslušnosti.
2. Právna náprava
Všetky štáty kombinujú súdne konanie a mimosúdne konanie. Je to dôležité, pretože v občianskom konaní je dôkazné bremeno nielen na strane obete a pretože obeť nie je závislá od toho, či štátny prokurátor podá žalobu.
Ak sa vyjadríme všeobecne, existuje málo prípadov judikatúry vo veciach diskriminácie. Mohli by sme z toho vyvodiť záver, že rasizmus neprestavuje až taký veľký problém, výskumy však dokazujú opak. Realistickejším argumentom je, že ešte stále existuje množstvo prekážok vykonania spravodlivosti. Dĺžka a zložitosť konaní môžu mať na obete odradzujúci účinok.[7]
Na druhej strane je čas na podanie žaloby niekedy až príliš krátky. Na príklad v Maďarsku majú obete na podanie žaloby len 30 dní, resp. v Holandsku a v Írsku 2 mesiace.
V niektorých členských štátoch môže byť skutočnou prekážkou nedostatok finančných prostriedkov na vedenie prípadu.[8]
Skutočnú pomoc pre obete môžu predstavovať združenia. Mnohé členské štáty však nepredpokladajú špeciálne pravidlá o zapojení združení do konaní vo veci diskriminácie.[9] Niekoľko štátov umožňuje zapojenie združení do konaní „v mene“ obetí diskriminácie. Existuje niekoľko pozitívnych príkladov, napríklad Španielsko alebo Lotyšsko, v prípade ktorých sa právnické osoby, ktoré môžu legálne obhajovať legitímne kolektívne práva a záujmy, môžu zapojiť v mene žalujúcej strany na základe jej súhlasu do akéhokoľvek súdneho konania s cieľom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania na základe rasového alebo etnického pôvodu.
Porušovanie antidiskriminačných zákonov sa musí riešiť účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami. V tejto fáze však existuje len málo štátov, o ktorých sa dá povedať, že sú v nich zavedené účinné sankcie.
3. Dôkazné bremeno
Je známe, že dokázať diskrimináciu je zložité. Obzvlášť v oblasti zamestnávania má zamestnávateľ oveľa silnejšiu pozíciu ako zamestnanec, pretože zamestnávateľ zvyčajne zadržiava informácie o údajne diskriminačnom rozhodnutí a svedkovia často neochotne svedčia proti zamestnávateľovi. Z tohto dôvodu stanovuje článok 8 tzv. dvojfázový test. Prvá fáza si vyžaduje, aby osoby, ktoré sa cítia diskriminované, preukázali skutočnosti, na základe ktorých je možné predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii. Dôkazné bremeno sa potom presunie na odporcu, ktorý bude musieť dokázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Toto sa netýka trestných prípadov.
Niektoré členské štáty (dostatočne) netransponovali ustanovenie o dôkaznom bremene.[10] Navyše v mnohých členských štátoch zostávajú ustanovenia o dôkaznom bremene po transpozícii nevyskúšané z dôvodu nedostatočnej judikatúry.
Zdá sa, že na základe prvých náznakov z judikatúry je dokonca aj dôkaz prima facie naďalej zložitou prekážkou pre žalujúce strany. Štatistiky sa získavajú ťažko a situačné testy musia byť často v súlade s prísnymi podmienkami.
Zber citlivých údajov, ktoré by mohli byť potrebné na preukázanie nepriamej diskriminácie alebo posúdenie rozsahu diskriminácie v spoločnosti, naďalej vyvoláva v mnohých členských štátoch obavy a strach.
4. Orgány na podporu rovnakého zaobchádzania
V takmer všetkých členských štátoch[11] už existujú orgány na podporu rovnakého zaobchádzania alebo funkcie takéhoto orgánu vykonáva existujúci orgán, ako napríklad národný úrad na ochranu ľudských práv. Veľká časť týchto orgánov má právomoci nielen v oblasti diskriminácie na základe na rasového a etnického pôvodu, ale aj na inom základe. Príslušné orgány poskytujú pomoc obetiam diskriminácie rôznymi spôsobmi, napríklad podniknutím právnych krokov[12] alebo vyjadrením nezáväzného stanoviska k predloženým žalobám[13]. Niektoré špecializované orgány môžu vyšetrovať žaloby týkajúce sa diskriminácie a zvyčajne si môžu vynútiť, aby zúčastnené osoby postupovali v súlade s ich závermi.[14]
Zostáva zistiť, či budú všetky orgány schopné vykonávať svoje funkcie nezávisle podľa požiadaviek smernice.[15] Napríklad v Taliansku a Španielsku orgány na podporu rovnakého zaobchádzania fungujú v rámci ministerstiev.
V niektorých krajinách nemajú tieto orgány dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie svojich funkcií.
5. Šírenie informácií a zlepšovanie informovanosti
Všeobecne platí, že práva sa dostatočne nevyužívajú, ak o nich ľudia nevedia. Článok 10 smernice preto ukladá členským štátom povinnosť informovať verejnosť o príslušných ustanoveniach smernice všetkými primeranými prostriedkami.
Európska komisia a Sieť nezávislých právnych expertov zistili, že mnohé členské štáty v tejto oblasti zlyhali. Takisto nedávny prieskum v rámci Eurobarometra potvrdil, že informovanosť o existencii antidiskriminačných právnych predpisov je nízka. Len 35 % respondentov si myslí, že v ich krajine existuje zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu. Zároveň len tretina občanov EÚ tvrdí, že vie, ako postupovať v prípade, že sa stanú obeťami diskriminácie alebo obťažovania. Informovanosť je nízka najmä v desiatich nových členských štátoch.
Smernica však predsa len oživila verejnú diskusiu o antidiskriminácii a viedla k mnohým dôležitým iniciatívam. Niektoré členské štáty, ako napríklad Malta, Poľsko a Portugalsko, zaviedli do svojich vnútroštátnych zákonov povinnosť zamestnávateľov informovať svojich zamestnancov o antidiskriminačných zákonoch. Mimoriadny úspech zaznamenalo Fínsko, ktoré sprístupnilo leták o antidiskriminačnom zákone v Braillovom písme a v tlačenej podobe, ako aj na internete vo fínčine, švédčine, angličtine, lapončine, ruštine, arabčine a španielčine.
Je však nevyhnutné, aby v kontexte Európskeho roka rovnakých príležitostí inštitúcie EÚ a členské štáty zabezpečili, aby si každý jednotlivec v Európe uvedomoval svoje práva.
- [1] Smernica 2000/78 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.
- [2] Smernica 2000/43 z. 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
- [3] KOM(2006)0643 v konečnom znení/2 z 15. decembra 2006.
- [4] Malta, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Česká republika.
- [5] Lotyšsko a Malta.
- [6] Maďarsko.
- [7] Napríklad v prípade Portugalska a Slovinska existujú obavy, že niektoré súdne konania môžu trvať aj 5 rokov alebo ešte dlhšie.
- [8] Česká republika, Litva a Slovensko.
- [9] Dánsko, Fínsko, Litva, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo.
- [10] Rakúsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Luxembursko a Nemecko. Pozri sieť nezávislých odborníkov, s. 73.
- [11] Výnimkami sú Česká republika, Luxembursko, Malta a Nemecko.
- [12] Orgány vo Fínsku, Belgicku, Maďarsku, Írsku, Veľkej Británii a Švédsku.
- [13] Toto je prípad Rakúska, Holandska, Dánska, Cypru, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Grécka a Slovinska.
- [14] Čiže v Rakúsku, na Cypre, vo Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve a Švédsku.
- [15] Pozri porovnanie 25 členských štátov v správe o vypracovávaní antidiskriminačného práva v Európe, Európska sieť nezávislých odborníkov v oblasti nediskriminácie, november 2006.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
Písomné vyhlásenie v súlade s článkom 48 rokovacieho poriadku
týkajúce sa menšinového stanoviska k BUITENWEGOVEJ správe prijatej vo výbore LIBE,
ktoré predkladá pán Koenraad DILLEN
Právny základ smernice 2000/43/ES je sporný, zásada subsidiarity sa nedodržiava.
Nízky počet prípadov odsúdenia súdom nie je výsledkom „nedostatočného povedomia“, ale poukazuje na to, že problém diskriminácie v Európe sa výrazne preceňuje.
Požiadavku „väčšieho množstva finančných prostriedkov“ treba odmietnuť, keďže v súčasnosti vynakladá EÚ každoročne 9 miliónov EUR na monitorovacie centrum a 1 milión EUR na sieť ENAR, ktorá vykonáva tú istú činnosť.
Obrátenie dôkazného bremena je neprijateľné, keďže v demokratickom právnom štáte je každý považovaný za nevinného až dovtedy, kým sa dokáže opak.
Táto smernica vytvára zmätok, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi aktom diskriminácie a vyjadrením kritického názoru. Je nevyhnutné s plnou vážnosťou obnoviť slobodu prejavu. Treba odmietnuť nedávne nebezpečné vyjadrenia Európskeho monitorovacieho centra, podľa ktorých je „islamofóbia“ novou formou diskriminácie a nepokoje vyvolané zverejnením karikatúr v Dánsku sa musia riešiť zákonom proti rúhaniu sa Bohu.
Skutočnosť, že rôzne združenia môžu samy iniciovať trestné stíhanie, predstavuje neprijateľnú formu privlastnenia si súdnej právomoci.
Nie je žiaduce obhajovať zákaz ďalších motívov diskriminácie, ktorého cieľom je umožniť militantným skupinám homosexuálov v Európe, podobne ako je to v Belgicku, obžalovať vysokých predstaviteľov katolíckej cirkvi.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (11.5.2007)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k uplatňovaniu smernice 2000/43/ES z 29.júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod
(2007/2094(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Patrizia Toia
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže podľa nedávneho prieskumu v rámci Eurobarometra sa 51 % Európanov domnieva, že v ich krajinách sa na boj proti diskriminácii nevynaložilo dostatočné úsilie,
B. keďže zistenia v rámci Eurobarometra v súvislosti s chýbajúcimi informačnými stratégiami a z toho vyplývajúcim nedostatkom verejného povedomia o európskych a vnútroštátnych antidiskriminačných právnych predpisoch jasne poukazujú na obavy verejnosti,
1. víta oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a ktorej zámerom je vytvoriť rámec boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, s cieľom zabezpečiť, aby sa v členských štátoch upevnila zásada rovnosti pred zákonom, rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a v súlade s rôznymi národnými tradíciami a postupmi; hoci oceňuje prehľad vykonávania smernice obsiahnutý v správe Komisie, poznamenáva, že by tiež bolo bývalo užitočné mať k dispozícii podrobný opis spôsobu, akým sa ustanovenia smernice 2000/43/ES začlenili do vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v samotnej smernici; ďalej poukazuje na to, že Komisia sa zaviazala nielen zhromaždiť podrobné informácie, ale aj podať o nich správu Parlamentu a Rade, a že Parlament vo svojom uznesení zo 14. júna 2006 o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia[1] žiadal Komisiu, aby naliehavo preskúmala kvalitu a obsah zákonov vykonávajúcich antidiskriminačné smernice;
2. uznáva, že diskriminácia na základe rasového alebo etnického pôvodu a rôzne formy využívania migrujúcej pracovnej sily, najmä ilegálnej a nenahlásenej pracovnej sily, maria dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, hospodárskeho rastu a účinnosti a solidarity;
3. uznáva, že agenda sociálnej politiky na obdobie rokov 2005 – 2010, ktorá dopĺňa a upevňuje lisabonskú stratégiu, posilňuje rozmer hospodárskeho rozvoja Spoločenstva a podporuje rovnaké príležitosti pre všetkých, pričom pomáha vytvárať spoločnosť ponúkajúcu väčšie možnosti sociálnej integrácie;
4. zdôrazňuje, že všetkým motívom diskriminácie vrátane diskriminácie na základe štátnej príslušnosti by sa mala priznať rovnaká váha;
5. s osobitným zreteľom na zamestnanosť požaduje, aby sa venovala pozornosť určitým špecifickým oblastiam zamestnania, ako je zamestnanie v akomkoľvek členskom štáte v oblasti starostlivosti a pomoci rodinám a domácnostiam, ktoré podlieha slabej regulácii a ochrane, a práca v zdravotníckych službách, kde tiež vznikajú problémy v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi o prístupe k zamestnaniu vo verejnom sektore;
6. naliehavo vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v prípade, že tak ešte neurobili, poskytli Komisii potrebné informácie týkajúce sa jednak spôsobov a prostriedkov použitých v boji proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, jednak dosiahnutých výsledkov;
7. nabáda Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného a riadneho vykonávania smernice; podporuje a nabáda Komisiu, aby podľa článku 226 Zmluvy o ES začala konanie vo veci porušenia právnych predpisov voči členským štátom, ktorých vnútroštátne vykonávacie opatrenia nie sú v súlade so smernicou 2000/43/ES, najmä pokiaľ ide o právomoci a požiadavku nezávislosti orgánov na podporu rovnakého zaobchádzania, ako je stanovené v článku 13 tejto smernice, a aby v plnej miere informovala európskych občanov o aktuálnom stave;
8. vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu a Rade osobitný akčný plán týkajúci sa mechanizmov a metód sledovania a opisu vplyvu vnútroštátnych vykonávacích opatrení; zdôrazňuje význam vytvárania mechanizmov na zhromažďovanie údajov o diskriminácii, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné vzťahy, so zameraním na ilegálnu, nenahlásenú, slabo platenú a nepoistenú pracovnú silu, v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, ako užitočného nástroja na identifikáciu, monitorovanie a revíziu politík a postupov na boj proti diskriminácii pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych integračných modelov; vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné normy pre údaje v záujme toho, aby sa prenášané informácie mohli účinne porovnávať; požaduje, aby sa zohľadnil význam skúmania nielen obsahu vykonávacích právnych predpisov, ale aj ich účinnosti;
9. uznáva, že služby všeobecného záujmu môžu zohrávať významnú úlohu v boji proti diskriminácii a vylúčení na základe rasového alebo etnického pôvodu; preto naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby poskytovatelia služieb verejného záujmu využívali pri súčasnom dodržiavaní právnych predpisov na ochranu údajov a občianskych slobôd etnické monitorovanie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a začlenenie a aby tak zdôraznili kľúčovú úlohu poskytovateľov služieb verejného záujmu v tejto oblasti; zdôrazňuje, že poskytovatelia služieb verejného záujmu by mohli slúžiť ako príklady orgánov uplatňujúcich najlepšie postupy v oblasti rovnakého zaobchádzania s rasovými a etnickými menšinami, a to ako zamestnávatelia, tak aj poskytovatelia služieb;
10. požaduje predovšetkým prísnu kontrolu uplatňovania pravidla čiastočného obrátenia dôkazného bremena, ktoré je účinné najmä v prípade sporov súvisiacich so zamestnaním;
11. nabáda Komisiu, aby preskúmala vnútroštátne ustanovenia, ktoré presahujú požiadavky Spoločenstva, vypracovala porovnanie výhod a nevýhod navrhovaných vnútroštátnych opatrení a takisto spolupracovala pri navrhovaní možných riešení zameraných na zlepšenie situácie obetí diskriminácie;
12. upozorňuje, že zákaz diskriminačného zaobchádzania nesmie byť na úkor pokračovania alebo zavádzania opatrení na zamedzenie alebo vyrovnávanie nevýhodnej situácie osôb určitého rasového alebo etnického pôvodu, pokiaľ hlavným cieľom týchto opatrení je uspokojovanie ich osobitných potrieb; vyzýva Komisiu, aby sa viac zamerala na otázku pozitívnych krokov s cieľom lepšie vymedziť svoju pozíciu k tejto koncepcii;
13. podporuje opatrenia presadzované Európskym sociálnym fondom (ako napr. iniciatívu EQUAL) a program PROGRESS na obdobie 2007 – 2013, ktoré sú, okrem iného, zamerané na zlepšenie sociálnej integrácie zdravotne postihnutých osôb a na podporu boja proti diskriminácii; vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby zo všetkých síl podporovali strategické ciele, ktoré účinnejšie reagujú na obavy občanov všetkých vekových kategórií a aby vyčlenili primerané finančné prostriedky na posilnenie solidarity v rámci Európskej únie a za jej hranicami, najmä pri prehodnocovaní štruktúry výdavkov Spoločenstva v rokoch 2008 – 2009;
14. víta záujem Spoločenstva o otázku viacnásobnej diskriminácie vrátane začatia štúdie o tejto problematike; vyzýva Komisiu, aby prijala široký pojem viacnásobnej diskriminácie, ktorý umožňuje zohľadniť možnosť existencie rizika diskriminácie jednotlivcov z viacerých dôvodov naraz;
15. vyzýva zamestnávateľov, aby sa zvýšenou mierou podieľali na presadzovaní, podpore a posilňovaní procesu nediskriminácie na pracovisku; zdôrazňuje význam pozitívneho zapojenia zamestnávateľov a pozitívne účinky politiky rozmanitosti na pracovisku; víta zavŕšenie rokovaní európskych sociálnych partnerov o rámcovej dohode v otázke obťažovania a násilia na pracovisku a uplatňovanie existujúcich právnych predpisov v tejto oblasti ako príklad presadzovania dôstojných pracovných podmienok v Európe; vyzýva Komisiu, aby kontrolovala, či sa takáto dohoda skutočne dodržiava a uplatňuje; naliehavo žiada zamestnávateľov, aby v súlade so zásadou podnikovej sociálnej zodpovednosti podporovali rovnosť a bojovali proti rasovej a etnickej diskriminácii a vylúčeniu s ohľadom na vzdelávanie a odbornú prípravu pracovníkov;
16. zdôrazňuje význam spolupráce medzi rôznymi úrovňami vlády – miestnou, národnou a európskou – v boji proti diskriminácii;
17. víta narastajúce povedomie o rozmanitosti a uplatňovanie riadenia rozmanitosti ako vhodnej podnikovej praxe; poukazuje na prínos riadenia rozmanitosti pre podniky; uznáva, že rozmanitosť môže predstavovať výzvu z hľadiska riadenia a prijímania zamestnancov; naliehavo žiada združenia malých a stredných podnikov, aby svojim členom pomáhali v tejto oblasti tak, aby malé a stredné podniky mohli mať úžitok z pridanej hodnoty rôznorodej pracovnej sily;
18. pripomína svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo[2], v ktorom sa zdôrazňoval boj proti diskriminácii ako súčasť tejto zodpovednosti; opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby podporovala šírenie najlepších postupov vyplývajúcich z dobrovoľných iniciatív zameraných na podnikovú sociálnu zodpovednosť, pričom vyzýva Komisiu, aby zahrnula rovnaké zaobchádzanie a podporu rozmanitosti do zoznamu kritérií, ktorých dodržiavanie by sa od podnikov vyžadovalo;
19. nabáda Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti opatrení na boj proti diskriminácii týkajúcej sa pracovného trhu, ako aj kurzov odbornej prípravy a s ohľadom na anonymitu žiadostí o zamestnanie;
20. zdôrazňuje znepokojenie európskych odborov nad tým, že členské štáty pripisujú pri dialógu o diskriminácii prioritu skôr mimovládnym organizáciám než sociálnym partnerom; trvá na tom, že sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore rovnakého zaobchádzania v rámci podnikov, pri uplatňovaní zásady podnikovej sociálnej zodpovednosti a pri pomoci poskytovanej pracovníkom, ktorí sú obeťami diskriminácie;
21. oceňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 771/2006/ES zo 17. mája 2006 o ustanovení Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – na ceste k spravodlivej spoločnosti[3]; upriamuje však pozornosť na potrebu spojiť rok 2007 s rokom 2008, ktorý je Európskym rokom dialógu medzi kultúrami; víta iniciatívy podniknuté v spojitosti s Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých a úsilie vynaložené na vyzdvihnutie rozdielov zároveň s bojom proti diskriminácii; poukazuje na význam práv, ktoré existujú na základe súčasných právnych predpisov; naliehavo žiada členské štáty, aby v roku rovnakých príležitostí pre všetkých prijali opatrenia na zvýšenie povedomia občanov o ich zákonných právach; poznamenáva, že občania si konečne začínajú viac uvedomovať, že spoločnosti otvorené pre všetkých, inými slovami spoločnosti čeliace výzvam a príležitostiam, ktoré ponúka rozmanitosť, majú najlepšie konkurenčné postavenie;
22. domnieva sa, že súdržnosť a dopĺňanie sa s inými opatreniami Spoločenstva sú nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o politiky určené na boj proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu a na dosiahnutie zlepšenia v súvislosti so základnými právami, vzdelávaním, odbornou prípravou, dialógom medzi kultúrami a otázkami týkajúcimi sa mladých ľudí, štátnej príslušnosti, migrácie, azylu a rodovej rovnosti, a vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu medzi vyššie uvedenými programami;
23. v rámci európskej stratégie zamestnanosti vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych akčných plánoch stanovili širšie opatrenia a metódy s cieľom uľahčiť integráciu všetkých menšín, no najmä rasových a etnických menšín, do svojich pracovných trhov; s cieľom vytvoriť konzistentnejší prístup k takejto integrácii vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov zohľadnila hlavné odporúčania o politikách vykonávaných v tejto oblasti, ktoré má do konca roku 2007 predložiť poradná skupina na vysokej úrovni pre sociálnu integráciu etnických menšín, a ich plné zapojenie do pracovného trhu stanovené rozhodnutím Komisie 2006/33/ES[4];
24. domnieva sa, že zapojenie bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod sa musí rozšíriť na oblasti, ako je vzdelávanie a odborná príprava, vrátane práva na štúdium a udržiavanie kvalifikácie v jazyku krajiny pôvodu;
25. domnieva sa, že rómska komunita potrebuje spolu s ostatnými uznanými etnickými komunitami zvláštnu sociálnu ochranu, a to najmä po rozšírení, pretože problémy vykorisťovania, diskriminácie a vylúčenia sa stali naliehavejšími;
26. uznáva ťažkosti, ktorým čelia migranti, ktorí prišli nedávno do Európskej únie, najmä ženy trpiace dvojitou formou diskriminácie, a to na základe ich pohlavia a etnického pôvodu; vyzýva členské štáty, aby zvýšili zdroje a zintenzívnili sociálne služby v záujme hladkej integrácie migrantov a aby zároveň informovali migrantov o ich právach a povinnostiach v súlade so zásadami a právnymi predpismi uplatniteľnými v členských štátoch;
27. poznamenáva, že je nevyhnutné prijať integrovaný prístup k zákazu diskriminácie na základe rasového alebo etnického pôvodu, ktorý zohľadní úzke prepojenie medzi uznaním a ochranou práv menšín v rámci členských štátov na jednej strane a opatreniami na boj proti xenofóbii na strane druhej; potreba integrovaného prístupu sa rozširuje na súvisiacu oblasť prisťahovalectva, s osobitným zreteľom na akčný plán zákonného prisťahovalectva, boja proti nezákonnému prisťahovalectvu, budúcnosti európskej migračnej siete a pravidiel opätovného zjednocovania rodín a vstupu do členských štátov; takáto koordinácia by umožnila zlepšiť informovanosť a povedomie o právnych predpisoch, ale aj objasniť a zjednodušiť právny rámec, a tak predísť zvyšovaniu počtu prekrývajúcich sa pravidiel, ktoré majú obzvlášť škodlivý vplyv na zamestnanosť;
28. žiada, aby mimovládne organizácie uskutočňovali opatrenia na ochranu práv obetí obchodovania s ľuďmi a aby hrali väčšiu úlohu pri uľahčovaní udeľovania povolení na pobyt; vyzýva členské štáty, aby presadzovali pravidlá potrebné na zvýšenie počtu vládnych orgánov podporujúcich obete vykorisťovania a podľa potreby rozšírili siete zdravotnej starostlivosti a psychologickej podpory; požaduje tiež zavedenie inšpekcií práce s cieľom odstrániť všetky formy vykorisťovania a nútenej práce;
29. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všetkým pracovníkom vrátane tých, ktorí čakajú na legalizáciu svojho postavenia, prístup k súdom pre pracovnoprávne spory a orgánom zodpovedným za zabezpečenie rovnakého zaobchádzania, aby chránili svoje práva v spojitosti s akoukoľvek prácou, ktorú vykonávajú, vrátane práce počas období, keď nemali povolenie na pobyt; vyzýva členské štáty, aby podľa potreby zaviedli právne požiadavky na zabezpečenie prístupu migrujúcich pracovníkov, ktorých postavenie ešte nebolo legalizované, k príslušným súdnym orgánom a aby zabezpečili, že všetkým pracovníkom sa poskytne primeraná pomoc pred súdnym konaním, počas neho a po ňom.
30. vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by mala preskúmať uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä v prípade pracovníkov, ktorí majú bydlisko alebo pracujú v členskom štáte len určitý obmedzený čas;
31. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia na podporu európskych právnych predpisov zakazujúcich všetky druhy diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na náboženskom alebo inom presvedčení, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii, a zabezpečila, aby sa primerane zohľadnili ustanovenia nového Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali existenciu viacerých foriem diskriminácie a zabezpečili, aby sa táto skutočnosť odrazila v budúcich politikách a programoch.
POSTUP
|
Názov |
Stanovisko k uplatňovaniu smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
LIBE |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
EMPL |
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
nie |
||||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Patrizia Toia |
||||||
|
Predchádzajúci(-a) spravodajca(-kyňa) výboru požiadaného o stanovisko |
--- |
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.3.2007 |
7.5.2007 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
8.5.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
33 0 2 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Alexandru Athanasiu, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Harlem Désir, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Stauner |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Françoise Castex, Donata Gottardi, Richard Howitt, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Agnes Schierhuber, Patrizia Toia |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
--- |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
--- |
||||||
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2006)0261.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2007)0062.
- [3] Ú. v. EÚ L 146, 31.5.2006, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ L 21, 25.1.2006, s. 20.
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (26.6.2007)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod
(2007/2094(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lívia Járóka
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže počet zaregistrovaných sťažností zostáva v mnohých členských štátoch naďalej nízky aj napriek existencii špecializovaných antidiskriminačných orgánov a orgánov na rovnaké zaobchádzanie,
B. keďže nie vždy je jednoduché určiť, či je diskriminácia založená na rode, etnickej príslušnosti, rase, sociálnych podmienkach, sexuálnej orientácii alebo iných faktoroch,
C. s veľkým znepokojením poznamenáva, že diskriminačné správanie sa niekedy vyskytuje aj na najvyššej politickej úrovni,
1. vyzýva členské štáty, aby náležite transponovali smernicu 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, ako prostriedok na boj proti viacnásobnej diskriminácii, ktorej čelia ženy; zdôrazňuje, že smernica 2000/43/ES vykazuje značné nedostatky v oblasti právnej ochrany menšín; ďalej zdôrazňuje obmedzený dosah, ktorý doteraz malo vykonávanie a presadzovanie týchto právnych predpisov na situáciu žien z etnických menšín, predovšetkým na situáciu rómskych žien, ktoré naďalej trpia tak predsudkami motivovanými rodovým hľadiskom, ako aj „proticigánskym“ postojom spoločnosti;
2. odporúča, aby Komisia podnikla právne kroky proti členským štátom a ako poslednú možnosť uložila odradzujúce sankcie tým členským štátom, ktoré ešte nezačlenili antidiskriminačné smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a (alebo) ich ešte v plnej miere nevykonávajú, a aby monitorovala vykonávanie rozsudkov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v prípadoch nedodržania záväzkov;
3. vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty, aby vo svojich výročných správach o vykonávaní smernice 2000/43/ES uskutočnili analýzu efektívnosti antidiskriminačných právnych predpisov v boji proti modelom systematickej segregácie menšín a žien, predovšetkým v oblasti vzdelávania a prístupu na pracovný trh, k zdravotnej starostlivosti, tovaru a službám, a aby do týchto správ ďalej začleňovali perspektívu rodovej rovnosti s cieľom zmierniť viacnásobnú diskrimináciu, ktorej sú vystavené mnohé osoby;
4. vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby sa systematicky zaoberal rodovou diskrimináciou v spojitosti s motívmi diskriminácie uvedenými v smernici 2000/43/ES s cieľom zaistiť nielen právnu koordináciu, ale aj opatrenia zo strany inštitúcií Spoločenstva na účely riešenia viacnásobnej diskriminácie;
5. vyzýva na vytvorenie vnútroštátnych integrovaných akčných plánov, ktoré by účinne riešili všetky formy diskriminácie;
6. povzbudzuje členské štáty k výmene najlepších postupov, pokiaľ ide o rozvoj nástrojov na uplatňovanie rodového hľadiska, ktoré by využívali vnútroštátne a miestne orgány, súdne a iné administratívne orgány pri rozvoji budovania kapacít a školiacich programov týkajúcich sa vykonávania smernice 2000/43/ES;
7. vyzýva členské štáty, aby poskytli vnútroštátnym orgánom zodpovedným za podporu rovnakého zaobchádzania dostatok finančných prostriedkov a ľudských zdrojov, ktoré by im umožnili vykonávať záväzky stanovené v smernici 2000/43/ES vrátane ustanovenia o adekvátnej pomoci obetiam diskriminácie;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili iniciatívy na šírenie informácií o právach žien a antidiskriminačných pravidlách, ktoré sa týkajú konkrétne prístupu k zamestnaniu a zdravotníckym službám; zdôrazňuje úlohu médií pri upevňovaní škodlivých stereotypov, ale aj ich potenciál pomôcť v boji proti škodlivým stereotypom;
9. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby boli spomínané združenia schopné poskytnúť ženským obetiam diskriminácie s nižšími príjmami pomoc pri podávaní žalôb na súde;
10. vyzýva členské štáty, aby udržiavali alebo prijímali konkrétne opatrenia na zabránenie poškodeniam vzniknutým z dôvodu rodového hľadiska, rasy alebo etnického pôvodu alebo opatrenia na odškodnenie za takéto poškodenia;
11. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štandardizovaný formát zbierania údajov o rasovej diskriminácii členených na základe rodového hľadiska v spojitosti s otázkami, ako sú zamestnanie, vzdelanie, bývanie a rasovo motivované násilie, a zdôrazňuje, že je stále potrebné, aby sa vnútroštátne programy na budovanie kapacít zameriavali na zbieranie údajov členených na základe rodového hľadiska a na ich monitorovanie;
12. pripomína členským štátom ich povinnosť šíriť relevantné informácie občanom a podnecovať a podporovať kampane na zvýšenie informovanosti o existujúcich vnútroštátnych právnych predpisoch a orgánoch, ktoré sa zúčastňujú na boji proti diskriminácii;
13. vyzýva členské štáty, aby každoročne zozbierali, zhrnuli a uverejnili komplexné, presné a hodnoverné štatistiky členené na základe rodového hľadiska, ktoré sa týkajú: pracovného trhu, bývania, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotných a sociálnych výhod, prístupu verejnosti k tovaru a službám, systému trestného súdnictva, občianskej a politickej účasti, a aby stanovili jasné, kvantitatívne ciele a ukazovatele v rámci usmernení týkajúcich sa zamestnania a sociálneho začlenenia, ktoré im umožnia zmerať pokrok v rámci situácie prisťahovalcov a (alebo) menšín;
14. nalieha na členské štáty, aby prijali súbor minimálnych noriem podľa otvorenej metódy koordinácie tak, aby zaručili prístup žien a detí ku kvalitnému vzdelaniu za rovnakých podmienok, prijali právne predpisy, podľa ktorých bude povinné ukončiť segregáciu v školách, a stanovili podrobné plány na ukončenie opatrení, ktoré sa týkajú rozdielneho a menej kvalitného vzdelania pre chlapcov a dievčatá z etnických menšín.
POSTUP
|
Názov |
Uplatňovanie smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
LIBE |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
FEMM |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Lívia Járóka |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokované vo výbore |
5.6.2007 |
25.6.2007 |
|
|
|
||
|
Dátum schválenia |
25.6.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 0 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Emine Bozkurt, Esther De Lange, Edite Estrela, Věra Flasarová, Esther Herranz García, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Christa Prets, Raül Romeva i Rueda, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriela Creţu, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Jeggle, Maria Petre, Corien Wortmann-Kool |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku) |
... |
||||||
POSTUP
|
Názov |
Uplatňovanie smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
LIBE |
|||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
EMPL |
FEMM 26.4.2007 |
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajkyňa |
Kathalijne Maria Buitenweg |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
20.3.2007 |
5.6.2007 |
27.6.2007 |
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
27.6.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
48 2 1 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Alfredo Antoniozzi, Kathalijne Maria Buitenweg, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Carlos Coelho, Fausto Correia, Esther de Lange, Panayiotis Demetriou, Bárbara Dührkop Dührkop, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Roland Gewalt, Elly de Groen-Kouwenhoven, Lilli Gruber, Adeline Hazan, Jeanine Hennis-Plasschaert, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Roger Knapman, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Dan Mihalache, Viktória Mohácsi, Claude Moraes, Javier Moreno Sánchez, Athanasios Pafilis, Luciana Sbarbati, Inger Segelström, Károly Ferenc Szabó, Vladimir Andreev Urutchev, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Edit Bauer, Simon Busuttil, Gérard Deprez, Koenraad Dillen, Maria da Assunção Esteves, Iratxe García Pérez, Ignasi Guardans Cambó, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Tchetin Kazak, Jörg Leichtfried, Marianne Mikko, Herbert Reul, Rainer Wieland |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
6.7.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||