SPRÁVA o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb

23.7.2007 - (2006/2049(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Lasse Lehtinen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb (2006/2049(INI))

Európsky parlament

–    so zreteľom na článok 95 a 153 Zmluvy o založení ES,

–    so zreteľom na návrh Komisie o smernici Rady o zodpovednosti za služby poskytované dodávateľmi (KOM(1990)0482),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o nových usmerneniach o zodpovednosti za služby poskytované dodávateľmi (KOM(1994)0260),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[1] (smernicu o službách),

–    so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o revízii spotrebiteľského acquis (KOM(2006)0744),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (KOM(2007)0099),

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o bezpečnosti služieb pre spotrebiteľov (KOM(2003)0313),

–   so zreteľom na štúdiu o povinnostiach poskytovateľov medzinárodných služieb z marca 2007, ktorú vyžiadal parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–   so zreteľom na odpoveď Komisie na otázku na písomné zodpovedanie Diany Wallis, poslankyne Európskeho parlamentu, z 12. januára 2006[2],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A6‑0294/2007),

–   so zreteľom na odporúčania obsiahnuté v správe Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society,

A.  keďže hospodársky a sociálny rozvoj EÚ do značnej miery závisí od sektora služieb, ktorý sa neustále rozvíja a tvorí takmer 70 % HDP EÚ,

B.  keďže dôvera spotrebiteľov v cezhraničné služby je v Európe nízka, čo dokazuje skutočnosť, že len 6 % spotrebiteľov v roku 2006 využilo online nákup využitím cezhraničných služieb,

C. keďže množstvá cezhraničného obchodu v službách sú extrémne nízke v porovnaní s množstvom obchodu s tovarom,

D. keďže smernica o zodpovednosti za chybné výrobky[3] bola prijatá v roku 1985 a smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[4] v roku 2001,

E.  keďže štatút bezpečnosti spotrebiteľa a úroveň ochrany spotrebiteľa sa v jednotlivých členských štátoch líšia, pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie služieb, kým v sektore tovaru zabezpečuje dostatočnú ochranu spotrebiteľa medzinárodné právo, ako aj právo Spoločenstva,

F.  keďže podľa nedávneho prieskumu Eurobarometer sa 33 % spotrebiteľov sťažuje, že podniky odmietli predať alebo poskytnúť služby, pretože spotrebiteľ nebol občanom ich krajiny,

G. keďže spotrebiteľská politika je rovnako dôležitá ako politika súťaže v tom, že dobre informovaní spotrebitelia vytvárajú konkurenčný tlak na trhoch,

H. keďže súčasné spotrebiteľské acquis EÚ je rozdelené: v súlade s pridelením právomoci v zmluvách EÚ určila jasné pravidlá len v určitých sektoroch alebo službách, ako sú zmluvy uzatvárané na diaľku, nečestné obchodné postupy, spotrebné úvery, dovolenky s kompletne zabezpečenými službami a prenajímanie ubytovacích zariadení na dovolenkové účely,

I.   keďže existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že súčasné rozdelenie legislatívneho rámca môže odrádzať spotrebiteľov od zapojenia do cezhraničných transakcií a mohlo by poskytovať nežiaduce príležitosti na cezhraničné podvody a možnosti podvodníkom,

J.   keďže Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis sa nezaoberá povinnosťami poskytovateľov služieb,

K. keďže ani spotrebiteľ, ani poskytovateľ služieb vždy nie je schopný jasne určiť, aký právny režim sa má uplatniť na príslušný aspekt jeho činnosti, a najmä to, či uplatniť občianske právo hostiteľskej alebo domácej krajiny, alebo či uplatniť regulačný režim hostiteľskej alebo domácej krajiny,

L.  keďže v niektorých členských štátoch sú používatelia služieb, ktoré poskytujú súkromné subjekty, lepšie chránení než používatelia služieb, ktoré poskytujú verejné subjekty,

M. keďže súčasné právne predpisy sa spravidla nezaoberajú zásadnými povinnosťami zo strany poskytovateľov služieb, ani neposkytujú zvláštne opravné prostriedky pre spotrebiteľa, na rozdiel od opatrení, ktoré sa prijali v súvislosti s voľným pohybom tovaru,

N. keďže nedostatok akejkoľvek právnej štruktúry na úrovni Spoločenstva, ktorá by spotrebiteľom umožňovala prijímať spoločné opatrenia proti podvodníkom a poskytovateľom zlých služieb na cezhraničnom základe, predstavuje medzeru v regulačnom režime a, čo je dôležitejšie, prekáža spotrebiteľom pri získaní rentabilnej právnej nápravy a kompenzácie na cezhraničnej úrovni,

O. keďže v niektorých členských štátoch neexistuje kompetentný orgán, ktorý by pomáhal pri mimosúdnom urovnávaní sporov, a existujúce štruktúry na úrovni Spoločenstva, konkrétne siete ECC-Net (európska sieť spotrebiteľských stredísk) a FIN-NET (sieť cezhraničných mimosúdnych sťažností pre finančné služby v európskej hospodárskej oblasti), nie sú dostatočne dobre známe a nemajú dostatok zdrojov,

Vnútorný trh služieb

1.  podporuje rozvoj opatrení prispievajúcich k dokončeniu vnútorného trhu služieb;

2.  je presvedčený o potrebe jednotnejšieho systému povinností poskytovateľov služieb, keďže trh služieb začína mať čoraz viac cezhraničný charakter, s cieľom ďalšieho zjednodušenia rozvoja konzistentného vnútorného trhu služieb;

3.  uvedomuje si, že smernica o službách, ktorá sa má transponovať do vnútroštátneho práva vo všetkých členských štátoch do 28. decembra 2009, by mala mať značný vplyv na cezhraničné poskytovanie služieb, ale berie na vedomie, že táto smernica nerieši zásadné povinnosti poskytovateľov služieb;

4.  je presvedčený, že objasnenie právneho systému povinností poskytovateľov služieb v EÚ prinesie väčšiu hospodársku súťaž a väčší výber pre spotrebiteľov, pričom by nemalo vytvárať neodôvodnené prekážky voľnému pohybu služieb na vnútornom trhu;

5.  je presvedčený, že rozmanitosť právnych predpisov, nariadení a administratívnych postupov v členských štátoch spôsobuje neistotu a nedostatok transparentnosti tak pre poskytovateľov služieb, ako aj pre spotrebiteľov a sťažuje využívanie spoločných zdrojov EÚ, ale zároveň poskytuje príležitosť na súťaž v oblasti ochrany spotrebiteľa;

6.  s poľutovaním konštatuje, že súčasná paleta legislatívnych nástrojov medzi pravidlami o kolízii zákonov a nástrojmi vnútorného trhu a neschopnosť jasne určiť ich vzájomné pôsobenie znamená, že ani spotrebiteľ, ani poskytovateľ služby nie je vždy schopný s určitosťou vedieť, ktorý právny režim sa uplatňuje na jednotlivé aspekty jeho činnosti, teda či sa uplatňuje občianske právo hostiteľskej krajiny alebo krajiny pôvodu, alebo či sa uplatňuje regulačný režim hostiteľskej krajiny alebo krajiny pôvodu;

7.  vyjadruje presvedčenie, že ak spotrebitelia pociťujú neistotu, pokiaľ ide bezpečnosť a kvalitu služieb, majú tendenciu vytvárať si psychické bariéry voči zahraničným dodávateľom, ktoré ich odrádzajú od využívania cezhraničných služieb, a ak má spotrebiteľ negatívnu skúsenosť, tak sa to často neprávom odrazí na všetkých zahraničných poskytovateľoch služieb;

8.  poukazuje na to, že pri výkone služby acquis Spoločenstva nechráni spotrebiteľov služieb tak dobre, ako spotrebiteľov, ktorí si kupujú tovar;

9.   až do úplného vykonávania smernice o službách však vyjadruje výhrady voči ďalekosiahlym novým horizontálnym nástrojom na dokončenie vnútorného trhu služieb;

10. uvedomuje si, že služby sú často zložitou štruktúrou zahŕňajúcou vzájomnú ľudskú interakciu sa a taktnosť;

11. je presvedčený, že nielen spotrebitelia, ale aj, a najmä malé a stredné podniky, ktoré nakupujú alebo predávajú cezhraničné služby, by mohli mať úžitok z pridanej právnej istoty, jednoduchosti a zníženia nákladov;

12. pripomína, že – ako sa uvádza vo Všeobecnej dohode o obchode so službami – existuje veľa rôznych spôsobov poskytovania cezhraničných služieb (napríklad predaj prostredníctvom internetu, cestovanie do inej krajiny za službou, alebo prostredníctvom návštevy poskytovateľa služieb v domovskej krajine zákazníka) a všetky tieto spôsoby by sa mali zohľadniť;

13. konštatuje, že je rozpracovaných viacero legislatívnych iniciatív zameraných na zabezpečenie právnej istoty v súvislosti s právami a najmä povinnosťami cezhraničných poskytovateľov služieb, konkrétne návrh nariadenia o práve platnom pre zmluvné záväzky (Rím I) (KOM(2005)0650), návrh nariadenia o práve platnom pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (KOM(2003)0427) a Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis;

14. poukazuje na to, že článok 5 návrhu Rím I má zásadný význam pri určovaní toho, či sa majú uplatniť právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú platné v krajine pôvodu (poskytovateľa služieb) alebo predpisy platné v krajine klienta (zákazníka, ktorý využíva službu); zdôrazňuje, že je dôležité čakať na výsledok legislatívneho postupu;

15. je presvedčený o tom, že vytvorenie vnútorného trhu služieb, ktorého právny rámec je založený na zásade krajiny pôvodu, si vyžaduje, aby príslušné opatrenia boli jednoznačné z právneho aj praktického hľadiska;

Poskytovatelia verejných a súkromných služieb

16.  vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy, že pokiaľ ide o povinnosti poskytovateľov služieb, nemali by existovať žiadne rozdiely medzi poskytovateľmi verejných a súkromných služieb, ktorí by mali obaja rovnako podliehať rozsahu pôsobnosti smerníc o ochrane spotrebiteľa;

17.  uznáva, že hoci existujúce právne predpisy v EÚ, ako napríklad smernica o službách a smernica o nekalých obchodných praktikách[5], neobsahujú žiadne osobitné ustanovenia upravujúce zodpovednosť cezhraničných poskytovateľov služieb, môžu mať nepriamy vplyv na právne predpisy členských štátov v tejto oblasti;

18. vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala transpozíciu a vykonávanie existujúcich a pripravovaných horizontálnych a sektorových právnych predpisov týkajúcich sa zodpovednosti cezhraničných poskytovateľov služieb;

19. vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia, ako je napríklad zavedenie európskych noriem na úrovni EÚ, ako prostriedok podpory bezpečnosti služieb a zaručenia spotrebiteľských práv, pokiaľ ide o cezhraničné služby poskytované členskými štátmi;

20. vyzýva Komisiu, aby navrhla nezávislé pravidlá správania, na ktorých by sa poskytovatelia služieb mohli podieľať s cieľom získať väčšiu dôveru spotrebiteľov, vrátane mechanizmu na hodnotenie kvality a zabudovaného systému urovnávania sporov zahŕňajúceho príslušné orgány s cieľom pomôcť v zjednodušení rozhodovania;

21. uznáva, že režimy zodpovednosti pre poskytovateľov služieb existujú, hoci v rôznej miere, vo všetkých členských štátoch, ale domnieva sa, že v záujme jasnosti a s cieľom vytvoriť dôveru spotrebiteľa musí existovať istá konvergencia najmä v kľúčových cezhraničných sektoroch, domnieva sa takisto, že tam, kde je to vhodné, je potrebná užšia spolupráca medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a odbornými organizáciami;

Požiadavka návrhu horizontálneho nástroja týkajúceho sa povinnosti poskytovateľov služieb

22.  vyzýva Komisiu, aby popri pokračujúcej práci na sektorovom základe v kľúčových oblastiach do dvanástich mesiacov predložila pracovný program na primerané posudzovanie dosahu súčasných a budúcich právnych predpisov na vnútornom trhu na povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb a potreby všeobecného horizontálneho nástroja na zosúladenie pravidiel týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa;

23.  domnieva sa že; takéto posudzovanie by malo preskúmať možnosť vytvorenia všeobecného nástroja, ktorý by mal obsahovať prinajmenšom základné všeobecné pravidlá vyžadujúce primerané informácie týkajúce sa cien, termínov zmlúv a nápravných opatrení v prípade chybných alebo oneskorených služieb;

24.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila vzájomné pôsobenie medzi nástrojmi súkromného medzinárodného práva a nástrojmi vnútorného trhu s cieľom vylúčiť všetky pochybnosti o tom, kedy sa majú uplatniť právne predpisy alebo regulácia domácej či hostiteľskej krajiny, a pokiaľ je to možné, odstrániť všetky medzery v režime zodpovednosti pre poskytovateľov služieb;

25.  domnieva sa, že Komisia by mala brať do úvahy vplyv akejkoľvek iniciatívy na malé a stredné podniky;

26.  vyzýva všetky generálne riaditeľstvá Komisie, ktorých sa týkajú ´právne predpisy pre sektor služieb, aby sa aktívne podieľali na pokračujúcej činnosti v súvislosti so spoločným referenčným rámcom s cieľom zahrnúť časti o zmluvách o službách najmä v tých oblastiach, kde už existuje značná cezhraničná činnosť, alebo je pravdepodobné, že bude existovať, ako je napríklad finančné služby a zdravotníctvo;

27.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala, dotovala a podporovala činnosť sietí ECC-Net a FIN-NET a aby v prípade, že systémy alternatívneho riešenia sporov ostanú nedostupné v kľúčových sektoroch služieb v členských štátoch, zvážila aspoň odporúčanie v tejto veci;

o

o o

28.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
• [2]  P-4797/05.
• [3]  Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
• [4]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).
• [5]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Štúdia z marca 2007 o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb, o ktorú požiadal parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, sa zaoberá otázkou dôvery spotrebiteľa medzi občanmi EÚ, ako je zhrnuté ďalej.

Sloboda poskytovania služieb a vnútorný trh

Voľné poskytovanie služieb je jednou zo štyroch základných slobôd vnútorného trhu podľa Zmluvy o založení ES: článok 49 zmluvy. Dnes sa uznáva – v súlade s nesmiernym hospodárskym a sociálnym významom sektorov služieb na vnútornom trhu – ako samostatná základná sloboda. Jeho hlavnou úlohou je umožniť poskytovanie alebo využívanie cezhraničných služieb bez toho, aby sa poskytovateľ alebo spotrebiteľ museli presunúť.

Sektor služieb, prispievajúci takmer k 70 % európskeho HDP, má nesmierny význam pre hospodársky a sociálny rozvoj EÚ. Pre lepšie využitie potenciálu vnútorného trhu pre tento sektor EÚ a ES v ostatných rokoch prijali množstvo opatrení v niektorých oblastiach a zároveň vytvorili nový preklenujúci rámec s novou smernicou o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES.

Dôvera spotrebiteľa

V porovnaní s opatreniami na podporu vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa pri cezhraničnom dodávaní tovaru ostáva značný deficit v oblasti služieb, najmä pokiaľ ide o spoločné normy pre povinnosti poskytovateľov služieb a opravné prostriedky spotrebiteľa. Týka sa to prípadov, v ktorých poskytovatelia služieb službu nevykonávajú, alebo ju vykonávajú zle, ako aj ďalších prípadov, v ktorých nie je zaistená ochrana spotrebiteľa v súvislosti so službou. Na rozdiel od harmonizácie zákonov týkajúcich sa dodávania tovaru (okrem iného smernica o predaji spotrebného tovaru a smernica o zodpovednosti za chybné výrobky) je tu nedostatok nástrojov s porovnateľnými cieľmi a širšie uplatnenie pre služby.

Rozličná povaha štruktúr a individuálnych ustanovení v zákonoch členských štátov je preto v súčasnosti zdrojom značného nedostatku transparentnosti a neistoty v cezhraničných službách tak pre spotrebiteľa, ako aj pre poskytovateľa. Štúdia pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa z marca 2007 uvádza päť oblastí, ktoré majú zvláštny význam pre vnútorný trh (zábava, telekomunikácie, železničná doprava, právne poradenstvo a zdravie). Z hľadiska povinností poskytovateľov služieb sú nemalé rozdiely najmä v týchto otázkach:

–         za akých podmienok vôbec povinnosti existujú,

–         aké opravné prostriedky má spotrebiteľ k dispozícii, ak sa tieto povinnosti                              porušia,

–         niekedy vo vzťahu k oprávnenosti a obmedzeniam výnimiek z právnej zodpovednosti individuálnymi dohodami nebo štandardnými zmluvnými podmienkami; vo vzťahu k možným vyšším hraniciam náhrady škôd; pokiaľ ide o dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou povinnosti poskytovateľa služieb a s porušením záväzku a náhradou škôd, a

–         pokiaľ ide o právnu terminológiu a systematickú štruktúru ustanovení o povinnostiach poskytovateľov služieb.

Opatrenia na harmonizáciu zákonov vzťahujúce sa na povinnosti poskytovateľov služieb by mali lepšie umožniť malým a stredným podnikom uvedomovať si svoje povinnosti a s nimi spojené riziká a možnosti cezhraničných transakcií. Zároveň by sa posilnila dôvera spotrebiteľa vo využívanie cezhraničných služieb, a tým aj vo zvýšené využívanie vnútorného trhu (v zhode so zvýšenými technickými možnosťami predovšetkým prostredníctvom internetu) . S cieľom dosiahnuť po tejto stránke úplnú účinnosť by tieto opatrenia mali posilniť už existujúcu tendenciu, aby pravidlá týkajúce sa povinností poskytovateľov služieb platili rovnako pre poskytovateľov služieb v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore.

Povinnosti poskytovateľov služieb voči spotrebiteľom

Predpisy Spoločenstva zaručujú slobodu poskytovania služieb prostredníctvom uvedeného ustanovenia Zmluvy o založení ES bez určenia ďalších všeobecných predpisov o právnom vzťahu medzi poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi prostredníctvom ustanovení sekundárneho práva.

Väčšina pravidiel týkajúcich sa vzťahu medzi poskytovateľom služieb a spotrebiteľom sú k dispozícii v rámci zákonov členských štátov a podstatne sa líšia. V roku 1990 Komisia vypracovala návrh smernice, ktorá by stanovila súhrn pravidiel na riadenie dôležitej kapitoly povinností poskytovateľov služieb (KOM(90)482 v konečnom znení). Navrhované ustanovenia sa týkali zodpovednosti za škody zapríčinené vinou poskytovateľa služieb na zdravotnej a telesnej integrite, ako aj na hmotnom a nehmotnom majetku vrátane tých, ktorí boli predmetom služby.

Komisia však v roku 1994 tento návrh stiahla, a tak pre túto oblasť neexistujú horizontálne predpisy práva Spoločenstva. Všeobecnejšie okrem toho väčšina pravidiel týkajúcich sa vzťahu medzi poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi patria do zákonov členských štátov a v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia. Ak chce poskytovateľ služieb poskytovať službu v rámci Spoločenstva a spolieha sa na voľné poskytovanie služieb, musí sa prispôsobiť rozdielnym právnym ustanoveniam, ktoré platia pre tieto transakcie v každom členskom štáte. To isté platí, ak spotrebiteľ využíva služby z iného členského štátu, alebo si želá porovnať ponuky poskytovateľov služieb z niekoľkých členských štátov.

Vo všetkých týchto prípadoch z využívania (legálne neobmedzenej) voľnosti poskytovania služieb v praxi plynie pre poskytovateľa a spotrebiteľa ďalší záväzok, a to informovať sa o odlišných právnych ustanoveniach v iných členských štátoch (a s nimi súvisiacich výdavkoch) alebo akceptovať nevyčísliteľné riziko vzhľadom na právny rámec pre príslušnú transakciu.

Toto je mimoriadne ťažké nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre malé a stredné podniky, ak sú príjemcami služieb, pretože v porovnaní s poskytovateľom sú často ekonomicky slabšie a majú menej skúseností. Väčšinou nebudú v takom postavení, aby na základe existujúcich ustanovení súkromného medzinárodného práva zabránili uplatňovaniu vnútroštátneho práva toho členského štátu, v ktorom sa poskytovateľ služieb nachádza.

Aj napriek tomu, že samotné tieto okolnosti signalizujú osobitnú potrebu právnych nástrojov, ktoré by uľahčili cezhraničné obchodné transakcie, až doteraz – ani v rámci práva Spoločenstva, ani mimo neho – sa nerozpracovali žiadne primerané východiská na uľahčenie cezhraničných služieb, ktoré by sa dali porovnať s tými, ktoré sa vypracovali pre cezhraničné dodávanie tovaru.

Ochrana spotrebiteľa

Sústavné zneužívanie nariadení EÚ o ochrane spotrebiteľov každoročne ubližuje miliónom z nich. Podvodníci zneužívajú rozdielne právne systémy v rámci EÚ a zameriavajú sa na dôverčivých ľudí podvodmi, ako sú falošné lotérie alebo falošné prázdninové kluby.

Štúdia siete európskych spotrebiteľov (poradenské centrá pre spotrebiteľov EÚ) z roku 2005 o cezhraničných sťažnostiach ukázala, že:

–         najviac sťažností (46 %) súviselo s problémami doručovania – nedoručovania, čiastočného doručovania, oneskoreného doručovania,

–         druhé miesto (25 %) pripadá na chyby tovaru alebo na skutočnosť, ak tovar nebol taký, ako sa očakávalo pri prvotnej objednávke,

–         8 % sťažností súviselo s problémami týkajúcimi sa ceny a platby, ktoré v mnohých prípadoch súviseli s tým, že internetový obchodník odobral väčšie množstvo peňazí, než bolo dohodnuté, alebo pridal ďalšie poplatky,

–         zmluvné podmienky predstavovali problém v 9 % sťažností týkajúcich sa problému, ak nie je možné stornovať objednávku a mať uznávanú „lehotu na rozmyslenie“,

–         5 % sťažností bolo o zákazníkoch, ktorí nie sú schopní požadovať náhradu, väčšina sa týkala internetových obchodníkov, ktorí neplnia svoje záruky,

–         celkový počet sťažností prijatých centrami, ktoré sa uviedli v správe za rok 2004, zaznamenal 74 % nárast (celkovo aj v dôsledku zvýšenej online aktivity).

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa sú nedostatky zjavné najmä v rozsiahlych opatreniach v súčasnom stave ustanovení týkajúcich sa cezhraničných služieb. Zvyšovanie dôvery spotrebiteľa v účasť na cezhraničných transakciách, slúži ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu ako hlavnému cieľu Európskeho spoločenstva, ako aj zaisteniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, a zároveň podpore ich práva na informácie, vzdelanie a ich organizovanie s cieľom zaistiť ochranu ich záujmov.

Ako v ustanoveniach o realizácii vnútorného trhu, aj základné ustanovenia Zmluvy o založení ES o ochrane spotrebiteľa sa týkajú v podstate všetkých hospodárskych aktivít a aktivít spotrebiteľov. Týkajú sa rovnako ochrany spotrebiteľa súvisiacej s dodávaním tovaru, ako aj s poskytovaním služieb.

V súvislosti s dodaním tovaru spotrebiteľa vo veľkej miere a na relatívne vysokej úrovni chráni proti nedodaniu tovaru a nedostatkom v bezpečnosti produktu sekundárna legislatíva. Úroveň ochrany môže byť v niektorých členských štátoch vyššia než je táto norma; spotrebiteľ si aj napriek tomu môže byť istý, že norma predpísaná týmito smernicami, aj pre transakcie vo vnútri jeho krajiny, aj pre tie cezhraničné, je zabezpečená. Túto ďalekosiahlu ochranu ako základ dôvery v cezhraničné služby spotrebiteľských transakcií na vnútornom trhu napriek tomu zabezpečujú smernice, ktoré sa vzťahujú na dodávanie tovaru a bezpečnosť produktov (t. j. v podstatne na pohyblivý tovar).

Táto ochrana nejestvuje v rovnakej miere pre služby, a to ani približne, napriek tomu, že služby majú takisto obrovský význam pre vnútorný trh ako pohyb tovaru.

Subjekty verejného sektora ako poskytovatelia služieb

V mnohých členských štátoch zohrávajú verejné orgány zvláštnu úlohu pri poskytovaní služieb v mnohých podstatných hospodárskych odvetviach. Toto môže ovplyvniť voľný pohyb služieb v rámci vnútorného trhu rovnako ako úroveň ochrany spotrebiteľov. Napríklad verejné orgány poskytujúce verejné služby nebudú nevyhnutne predmetom ustanovení o tzv. nečestných obchodných podmienkach a/alebo nebudú nevyhnutne ťažiť z ochrany proti konkurencii.

STANOVISKO Výboru pre právne veci (27.6.2007)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb
(2006/2049(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Piia-Noora Kauppi

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podporuje rozvoj opatrení prispievajúcich k dokončeniu vnútorného trhu so službami;

2.  až do úplného vykonávania smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu však vyjadruje výhrady voči ďalekosiahlym novým horizontálnym nástrojom;

3.  konštatuje, že je rozpracovaných viacero legislatívnych iniciatív zameraných na zabezpečenie právnej istoty v súvislosti s právami a najmä povinnosťami cezhraničných poskytovateľov služieb, konkrétne návrh nariadenia o práve platnom pre zmluvné záväzky (Rím I), návrh nariadenia o práve platnom pre mimozmluvné záväzky (Rím II) a Zelená kniha Komisie o revízii spotrebiteľského acquis;

4.  poukazuje na to, že článok 5 navrhovaného nariadenia o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky má zásadný význam pri určovaní toho, či sa majú uplatniť právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú platné v krajine pôvodu (poskytovateľa služieb) alebo predpisy platné v krajine klienta (zákazníka, ktorý využíva službu); zdôrazňuje, že je dôležité čakať na výsledok tohto legislatívneho postupu;

5.  s poľutovaním konštatuje, že súčasná paleta legislatívnych nástrojov medzi pravidlami o kolízii zákonov a nástrojmi vnútorného trhu a neschopnosť jasne určiť ich vzájomné pôsobenie znamená, že ani spotrebiteľ, ani poskytovateľ služby nie je vždy schopný jasne určiť, ktorý právny režim sa uplatňuje na jednotlivé aspekty jeho činnosti, teda či sa uplatňuje občianske právo hostiteľskej krajiny alebo krajiny pôvodu, alebo či sa uplatňuje regulačný režim hostiteľskej krajiny alebo krajiny pôvodu;

6.  pripomína, že – ako sa uvádza vo Všeobecnej dohode o obchode so službami – existuje veľa rôznych spôsobov poskytovania cezhraničných služieb (napríklad predaj prostredníctvom internetu, cestovanie do inej krajiny za službou alebo návšteva poskytovateľa služieb v domovskej krajine zákazníka) a všetky tieto spôsoby by sa mali zohľadniť;

7.  je presvedčený o tom, že vytvorenie vnútorného trhu so službami, ktorého právny rámec je založený na zásade krajiny pôvodu, si vyžaduje, aby príslušné opatrenia boli jednoznačné z právneho aj praktického hľadiska.

POSTUP

Názov	Povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb
Číslo postupu	2006/2049(INI)
Gestorský výbor	IMCO
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	JURI 16.3.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Piia-Noora Kauppi 30.5.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	13.7.2006		20.3.2007
Dátum prijatia	25.6.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bert Doorn, Cristian Dumitrescu, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Francesco Enrico Speroni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sharon Bowles, Luis de Grandes Pascual, Kurt Lechner, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Gabriele Stauner, József Szájer, Jacques Toubon
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

POSTUP

Názov

Povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb

Číslo postupu

2006/2049(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

IMCO 16.3.2006

Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

JURI 16.3.2006

Spravodajca   dátum menovania

Lasse Lehtinen 21.2.2006

Prerokovanie vo výbore

13.9.2006

19.12.2006

8.5.2007

27.6.2007

Dátum prijatia

17.7.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

33 0 0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Charlotte Cederschiöld, Gabriela Creţu, Mia De Vits, Rosa Díez González, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Anna Hedh, Iliana Malinova Iotova, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Nickolay Mladenov, Zita Pleštinská, Guido Podestà, Zuzana Roithová, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Marianne Thyssen, Horia-Victor Toma, Jacques Toubon, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

André Brie, Wolfgang Bulfon, Konstantinos Hatzidakis, Othmar Karas, Manuel Medina Ortega, Joseph Muscat, Pier Antonio Panzeri, Béatrice Patrie, Anja Weisgerber

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Holger Krahmer, Riitta Myller

Dátum predloženia

23.7.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)