SPRÁVA o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva

19.9.2007 - (2005/2145(INI))

Výboru pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Bart Staes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva

(2005/2145(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje odporúčanie z 13 marca 1997[1] o uplatnení záverov správy vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva a jej 38 odporúčaní,

–    so zreteľom na dohodu o boji proti pašovaniu a falšovaniu medzi Komisiou, desiatimi členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris International z 9. júla 2004,

–    so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2006 týkajúcu sa tranzitného systému Spoločenstva spolu s odpoveďami Komisie[2],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0337/2007),

A.  keďže tranzitný systém Spoločenstva uľahčuje pohyb tovaru pochádzajúceho zo Spoločenstva a z krajín mimo Spoločenstva, ktorý sa dováža z alebo vyváža do tretích krajín cez územie EÚ, dočasným pozastavením výberu colných a iných poplatkov dovtedy, kým dosiahne miesto konečného určenia,

B.   keďže Európsky parlament, s podporou Rady a Európskeho dvora audítorov, po oznámení výsledkov vyšetrovacieho výboru odporučil, aby boli tranzitné pohyby v záujme predchádzania podvodom automatizované, revidovaný právny rámec a aby Komisia a členské štáty zlepšili fyzické kontroly založené na spoločnej analýze rizika,

C.  keďže sa prvému vyšetrovaciemu výboru Európskeho parlamentu podarilo dostať otázku tranzitu z administratívneho tieňa na politické výslnie, keďže vyvolal rozdielne reakcie zúčastnených strán a dokázal, že vyšetrovacie výbory môžu byť značným prínosom v politickom procese a že môžu byť prospešné občanom EÚ,

1.   víta osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2006; berie na vedomie, že dvor vykonal audítorské návštevy v 11 členských štátoch, v ktorých prebieha 80 % tranzitných pohybov; pripomína, že v prípade výrobkov s vysokými colnými poplatkami a nízkou hmotnosťou, akými sú cigarety, môžu podvodníci už prostredníctvom malého množstva tranzitných pohybov dosiahnuť vysoký zisk; žiada Dvor audítorov, aby naviazal na svoje zistenia nielen v prípade 11 navštívených, ale aj ostatných členských štátov;

Automatizácia tranzitného režimu

2.   konštatuje, že napriek značnému meškaniu funguje od januára 2006 vo všetkých členských štátoch nový automatizovaný tranzitný systém (NCTS), hoci výkonnosť systému sa v jednotlivých členských štátoch líši; pokladá to za obrovskú zmenu v porovnaní so zastaraným režimom založeným na písomných dokumentoch; konštatuje, že z technického hľadiska Komisia koordinovala realizáciu systému NCTS v členských štátoch úspešne;

3.   konštatuje, že na rozdiel od starého režimu založeného na písomných dokumentoch zabraňuje nový automatizovaný tranzitný systém podvodnému vycleniu tranzitných operácií pomocou sfalšovaných dokumentov či pečiatok; pripomína, že systém NCTS by mal taktiež pomôcť v reálnom čase zistiť, že tovar sa pred príchodom na miesto určenia stratil z colného dohľadu a v takom prípade začať okamžité vyšetrovanie; berie na vedomie zistenia Európskeho dvora audítorov a ľutuje, že žiadny z 11 navštívených členských štátov nedodržal termíny začatia vyšetrovania; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť skutočnosti, že systém NTCS nedokáže zabrániť predloženiu nepravdivého vyhlásenia o tovare, a aby prijala príslušné opatrenia na to, aby sa mohli nesprávne vyhlásenia o tovare náležite spracovať;

Vážne nedostatky uplatnenia nových tranzitných pravidiel zo strany členských štátov

4.   je znepokojený početnými slabými stránkami, ktoré Dvor audítorov odhalil v uplatňovaní revidovaného právneho rámca zo strany členských štátov, konkrétne z hľadiska preskúmania zjednodušených postupov, vyšetrovania a vymáhania pohľadávok; poznamenáva, že Dvor audítorov predložil podrobný zoznam nedostatkov, ako aj príslušných členských štátov (pozri prílohu 1 osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 11/2006);

5.   pripomína, že v súlade so svojimi predpismi o vlastných zdrojoch sú členské štáty povinné uvádzať stanovené colné poplatky v účtoch A a po odpočítaní nákladov na ich výber ich sprístupniť Komisii počas druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli stanovené; konštatuje, že členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch uvádzať v účtoch B colné poplatky, ktoré neboli vybraté, na ktoré nebola poskytnutá záruka alebo proti ktorým bola vznesená námietka; je znepokojený zistením Dvora audítorov, že v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Belgicku a Maďarsku boli colné poplatky za neukončené tranzity uvedené v účtoch B, aj keď na ne bola poskytnutá záruka; konštatuje, že administratívny postup v niektorých členských štátoch vzhľadom na účty B vzbudzuje pochybnosti;

6.   vyzýva Komisiu, aby začala konanie proti členským štátom vo veci porušovania predpisov, vždy, keď pôjde o chyby v súvislosti s účtami B, ktoré nie sú ojedinelé, ale systematické a štrukturálne; je uspokojený tým, že v priebehu minulých dvoch rokov Súdny dvor Európskych spoločenstiev potom, ako Komisia začala konania proti niekoľkým členským štátom vo veci porušovania predpisov, vyniesol viacero dôležitých rozsudkov, ktoré potvrdili výklad pravidiel zo strany Komisie; zastáva názor, že po roku 2009 treba znovu prehodnotiť fungovanie systému účtov A a B;

7.   konštatuje, že Snemovňa lordov[3] sa domnieva, že približne 4 % možných príjmov Spojeného kráľovstva z DPH sa každoročne stratí z dôvodu podvodov „reťazového“ typu; berie na vedomie zistenia Snemovne lordov, podľa ktorých hoci sa zdá lákavejšie spáchať podvod na DPH v rámci obchodu vnútri Spoločenstva, môže sa tak stať aj v rámci obchodu s tretími krajinami; je hlboko znepokojený vysvetlením Snemovne lordov, že v prípade podvodu spáchaného v rámci obchodu s tretími krajinami predstavuje zneužitie tranzitného systému Spoločenstva časť tradičného modelu „reťazového“ podvodu;

8.   je znepokojený dôkazmi zhromaždenými Snemovňou lordov o tom, že každý týždeň odlietajú z EÚ najaté nákladné lietadlá, ktoré v rámci „reťazových“ podvodov odvážajú elektronický tovar; konštatuje, že Snemovňa lordov so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2006 dospela k záveru, že tento druh podvodu je možný z dôvodu zlého riadenia a kontroly tranzitného systému Spoločenstva zo strany členských štátov;

9.   je vďačný, že sa Snemovňa lordov zaoberala ohrozenosťou tranzitného systému Spoločenstva podvodmi, hoci sa Európsky dvor audítorov nezameriaval konkrétne na Spojené kráľovstvo; úprimne víta odporúčanie Snemovne lordov aby vláda spolupracovala s ostatnými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby boli prednostne realizované zmeny tranzitného systému Spoločenstva navrhnuté Európskym dvorom audítorov zamerané na napadnutie dodávateľských reťazcov v prípade takýchto (...) podvodov; vyzýva ostatné členské štáty, aby spolupracovali s vládou Spojeného kráľovstva s konečným cieľom dosiahnuť zabezpečenie tranzitného systému Spoločenstva voči podvodom; vyzýva Komisiu, aby túto spoluprácu koordinovala;

10. je presvedčený, že by sa mali preskúmať nové spôsoby lepšej koordinácie boja proti daňovým podvodom na úrovni EÚ; v tejto súvislosti víta iniciatívy Komisie, najmä jej oznámenie z 31. mája 2006 o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254); konštatuje, že Rada ECOFIN požiadala 5. júna 2007 Komisiu na základe jej návrhov, aby nepredložila len legislatívne návrhy konvenčných opatrení proti podvodom, ale aby aj podrobnejšie preskúmala ďalekosiahlejšie opatrenia proti podvodom, akými sú zdanenie v členskom štáte, z ktorého sa výrobok odosiela, alebo zavedenie voliteľného systému „reverse charge“. konštatuje, že v rámci systému „reverse charge“ sa povinnosť platiť daň presúva z dodávateľa na prijímajúci podnik;

11. je uspokojený tým, že Rada ECOFIN vyzvala 5. júna 2007 Komisiu, aby vykonala analýzu vplyvu voliteľného mechanizmu „reverse charge“ a aby svoje zistenia predložila Rade do konca roku 2007; konštatuje predovšetkým, že Rada požiadala Komisiu, aby preskúmala možnosť realizácie pilotného projektu v Rakúsku; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje zistenia aj Európskemu parlamentu;

12. berie na vedomie, že v Spojenom kráľovstve platí od júna 2007 odchýlka od predpisov týkajúcich sa DPH, ktorá umožňuje uplatňovanie systému „reverse charge“ na DPH v prípade mobilných telefónov a počítačových čipov; vyzýva Komisiu, aby svoje hodnotenie účinnosti tohto opatrenia plánované na rok 2009 predložila aj Európskemu parlamentu;

13. upozorňuje na skutočnosť, že uplatňovanie odchýlok od všeobecných ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa výberu daní je vždy spojené s nebezpečenstvom, že podvody sa nezastavia, ale skôr presunú do iných sektorov hospodárstva alebo do iných krajín;

14. zdôrazňuje, že stanovenie spoločnej stratégie boja proti daňovým podvodom na úrovni Spoločenstva musí zostať prvoradým cieľom;

15. žiada Európsky dvor audítorov o stanovisko k legislatívnym návrhom Komisie, ktoré Rada očakáva koncom roka 2007;

16. je šokovaný zistením Dvora audítorov, že Komisia v období rokov 2001 – 2005 nevykonala žiadne kontroly vlastných zdrojov zamerané na tranzit (až v roku 2006); žiada Komisiu, aby informovala Parlament, ako v budúcnosti vyrieši problém nedostatočného počtu kontrol;

Náklady a prínos systému NCTS z hľadiska boja proti podvodom

17. konštatuje, že vyšetrovací výbor považoval investíciu do NCTS za relatívne malú; poznamenáva, že sa pritom spoliehal na odhady Komisie, že prostredníctvom NCTS dôjde k výraznému zníženiu podvodov a že v priebehu 5 rokov bude jeho prínos na úrovni 5 až 10 miliárd EUR; konštatuje, že v externej štúdii, ktorú zadala Komisia v roku 2006, sa odhadovala výška celkových nákladov na NCTS na 359 000 000 EUR; ľutuje, že k dispozícii bolo len obmedzené množstvo údajov a že vôbec žiadne údaje neboli poskytnuté o sumách získaných z odhalenia podvodov;

18. okrem toho poukazuje na nasledujúce zistenia Dvora audítorov[4]: „Na zhodnotenie … reformy tranzitného režimu z hľadiska úbytku podvodov súvisiacich s tranzitným režimom by bolo vhodné mať k dispozícii spoľahlivé a úplné údaje o podvodoch na úrovni EÚ. Pri audite sa však ukázalo, že ešte nie je zaručená spoľahlivosť a úplnosť hlavných zdrojov údajov o podvodoch a nezrovnalostiach spojených s tranzitnými operáciami na úrovni EÚ.“; nemá v úmysle považovať pomer medzi nákladmi a prínosom NCTS za kladný, kým Komisia nepredloží údaje o tom, ako sa systém NCTS podieľa na znížení počtu podvodov a na prevencii strát vlastných zdrojov;

Racionalizácia konkurenčných systémov výmeny informácií a fyzické kontroly

19. berie na vedomie žiadosť Európskeho dvora audítorov, aby Komisia získala úplný prístup k informačným systémom, ktoré sú k dispozícii alebo ktoré sa plánujú zaviesť, a to pre všetky druhy tovaru (nielen pre citlivé výrobky) s cieľom umožniť operačnú a strategickú analýzu a riadenie rizík pri zabezpečení dostatočnej ochrany osobných údajov[5]; konštatuje, že Dvor audítorov uviedol príklady nového automatizovaného tranzitného systému (NCTS), vývozného kontrolného systému (ECS), automatizovaného dovozného systému (AIS) a informačného systému pohybov a kontrol výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS);

20. vyzýva útvary Komisie zodpovedné za systémy výmeny informácií súvisiacich s nezrovnalosťami a podvodmi, konkrétne GR pre dane a colnú úniu (TAXUD), GR pre rozpočet (BUDG) a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby skonsolidovali uvedené databázy, a tak poskytli Spoločenstvu spoľahlivé a úplné štatistiky o tom, do akej miery sa vďaka ich pôsobeniu v skutočnosti znižuje počet nezrovnalostí a podvodov, aby zaujali spoločný postoj k analýze rizika na úrovni Spoločenstva a jednotlivých členských štátov a aby príslušným spôsobom koordinovali fyzické kontroly; žiada Komisiu, aby podala správu o svojich zisteniach Parlamentu a jeho Výboru pre kontrolu rozpočtu do konca roku 2008;

21. ľutuje, že hoci vyšetrovací výbor už v roku 1997 naliehal na Komisiu, aby stanovila spoločnú politiku riadenia rizík, spoločný rámec riadenia rizík pre tranzit a iné colné postupy bol v právnych predpisoch Spoločenstva stanovený po prvýkrát až v nariadení (ES) č. 648/2005[6], ktorým sa stanovujú dlhé prechodné obdobia, kým budú členské štáty povinné realizovať počítačové riadenie rizík;

22. konštatuje, že v právnych predpisoch Spoločenstva zahŕňa definícia rizika pri tranzite

a iných colných postupoch výslovne prípady ohrozujúce finančné záujmy Spoločenstva a členských štátov; konštatuje, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 11/2006 sa útvary Komisie ešte riadne nezaoberali rizikom podvodov pri tranzite;

23. domnieva sa, že sa musí viac uľahčiť práca úradu OLAF, aby sa mu umožnilo účinne chrániť finančné záujmy Spoločenstva; preto vyzýva rozpočtový orgán, aby zastavil ďalšie financovanie NCTS dovtedy, kým OLAF nebude mať v skutočnosti neobmedzený prístup k údajom NCTS, a tým nezíska prehľad o konsolidovaných prepravných trasách citlivého tovaru a nebude umožnené vykonať strategické a operačné analýzy v súvislosti s takýmto tovarom; upozorňuje na to, že OLAF musí mať prístup k týmto údajom aj vtedy, keď nadobudne účinnosť návrh rozhodnutia predložený Komisiou o colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme (KOM(2005)0609);

24. blahoželá Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý úspešne koordinoval činnosť colných úradov všetkých 27 členských štátov počas operácie Diabolo vo februári 2007, v rámci ktorej bolo zadržaných 135 miliónov falšovaných cigariet a ďalších falšovaných produktov, čím sa zabránilo prípadným stratám rozpočtu Spoločenstva a členských štátov vo výške 220 000 000 EUR;

25. berie na vedomie, že, čo sa týka riadenia rizík, Európsky dvor audítorov v svojej osobitnej správe konštatuje, že „systematické riadenie rizík v oblasti tranzitu je v mnohých členských štátoch len na elementárnej úrovni alebo vôbec neexistuje a len málo krajín integrovalo profily špecifických rizík do NCTS“[7]; vyjadruje svoje uspokojenie, že niektoré členské štáty už reagovali na zistenia Európskeho dvora audítorov a že v súčasnosti začleňujú nástroje analýzy rizík do vnútroštátneho uplatňovania NCTS; podporuje Európsky dvor audítorov, aby naviazal na svoje zistenia týkajúce sa riadenia rizík v prípade všetkých členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa riadenia rizík pri tranzite a ostatných colných postupoch;

26. konštatuje, že colné úrady niektorých členských štátov používajú pokročilejšie technológie než ostatné, napr. na skenovanie kontajnerov, ktoré sa vykladajú v prístavoch EÚ; obáva sa, že podvodníci by sa mohli zamerať na prístavy, ktoré používajú menej pokročilé technológie; žiada Komisiu, aby monitorovala technologický vývin a aby v celej EÚ podporila využívanie najmodernejších technológií;

Spolupráca s tretími krajinami

27. upozorňuje, že akýkoľvek cezhraničný systém výmeny informácií bude fungovať len vtedy, ak budú colné správy dobre vybavené a colní úradníci dobre vyškolení; preto víta predĺženie realizácie akčného programu Spoločenstva pre colnú oblasť do roku 2013; vyzýva Radu, aby urýchlila legislatívny proces s cieľom predĺžiť program Fiscalis na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu do roku 2013; upozorňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť účasti kandidátskych, susedných a iných tretích krajín na týchto programoch, a to nielen z hľadiska riešenia problému daňových rajov;

28. vyzýva Komisiu, aby dohliadla na ďalšie prehlbovanie spolupráce v oblasti colných záležitostí s krajinami hraničiacimi s Úniou; domnieva sa, že došlo k zlepšeniu situácie na hranici Kaliningradu, ale že tu stále dochádza k značnému nezákonnému dovozu cigariet a iného tovaru;

Nový prístup k boju proti pašovaniu a falšovaniu cigariet:

dohoda so spoločnosťou Philip Morris a ďalšie opatrenia

29. považuje za alarmujúci záver Komisie[8], že tabakové výrobky patria, tak ako v predchádzajúcich rokoch, stále medzi tovar, ktorý je najviac postihnutý podvodmi a nezrovnalosťami; preto vyzýva Komisiu, aby dohliadla na menšie rozpätie maloobchodných cien v teraz už rozšírenej Únii, čo spôsobí, že pašovanie cigariet bude menej lukratívne; vyzýva ďalej OLAF, aby nezverejňoval len množstvo zadržaného tovaru, ale aj názvy príslušných obchodných známok;

30. je znepokojený rastúcim množstvom falšovaných cigariet na európskom trhu; považuje za problematické nielen ušlé zisky z daní a colných poplatkov, ale aj skutočnosť, že výroba a uvádzanie týchto výrobkov na trh sú čoraz väčším zdrojom príjmu zločineckých organizácií; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o krokoch, ktoré podniká predovšetkým v rámci boja proti tomuto druhu zločinu;

Dohoda so spoločnosťou Philip Morris

31. pripomína, že dohoda so spoločnosťou Philip Morris o ukončení všetkých sporov medzi zúčastnenými stranami, vzhľadom na ktorú sa spoločnosť Philip Morris zaviazala zaplatiť v priebehu 12 rokov 1,25 miliardy USD a ktorá bola zameraná na boj proti podvodom a ilegálnemu obchodovaniu s cigaretami, predstavovala významný pokrok; konštatuje, že spoločnosť Philip Morris na základe tejto dohody zlepší možnosti identifikovania pôvodu svojich výrobkov, aby tak pomohla orgánom činným v trestnom konaní v boji proti nezákonnému obchodovaniu; konštatuje, že spoločnosť Philip Morris musí podľa tejto dohody zaplatiť náhradu ušlých colných poplatkov v prípade zadržaných cigariet, ktoré sú označené ochrannou známkou Philip Morris; vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby sa pripojila k dohode, keďže je jediným členským štátom, ktorý ju ešte nepodpísal; vyzýva Snemovňu lordov vzhľadom na jej činnosť v súvislosti s podvodmi v EÚ, aby podporila túto požiadavku;

32. je veľmi sklamaný spôsobom, akým Komisia rozdeľovala platby spoločnosti Philip Morris v rámci dohody medzi 10 členských štátov a Spoločenstvo, pričom Spoločenstvo dostalo len 9,7 % a zvyšok išiel bez stanovenia účelu priamo ministerstvám financií členských štátov; domnieva sa, že takéto rozdeľovanie je v rozpore so zmyslom a účelom dohody, ktorá bola uzavretá na základe toho, že príslušných 1,25 miliárd USD sa použije na boj proti podvodom;

33. domnieva sa, že neuvážené rozdeľovanie platieb spoločnosti Philip Morris v rámci dohody je hlavným faktorom, ktorý odradí ostatných výrobcov od uzavretia podobných dohôd alebo dohovorov, a vyzýva Komisiu a členské štáty aby pred podpisom ďalších dohôd dali všetkým zúčastneným stranám jasne najavo, že budúce platby budú použité na boj proti podvodom;

Rokovania o budúcich dohodách

34. vyjadruje poľutovanie nad tým, že podobná dohoda nebola doteraz uzavretá so žiadnym iným výrobcom cigariet; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach so všetkými významnými subjektmi na trhu s cieľom uzavrieť dohody, pričom dohoda so spoločnosťou Philip Morris predstavuje, okrem hlavnej platby, minimálny štandard; podporuje Komisiu v jej nedávnych výzvach spoločnostiam Japan Tobacco a Reynolds American, aby podpísali podobné dohody za to, že EÚ proti nim zastaví súdne konanie;

35. zastáva však názor, že Komisia by mala využiť všetky svoje zákonom udelené právomoci pri úsilí o získanie vysokých náhrad za straty Únie a členských štátov od spoločností, ktoré priamo alebo nepriamo napomáhajú nezákonné obchodovanie s cigaretami alebo inými tabakovými výrobkami, či už v súčasnosti alebo v minulosti;

36. vyzýva Komisiu, a najmä OLAF, aby pravidelne a dôverným spôsobom informovali príslušný výbor Európskeho parlamentu o pokroku pri uzatváraní dohôd s výrobcami tabakových výrobkov, ako aj o prípadných súdnych konaniach proti týmto spoločnostiam;

37. zastáva názor, že dohoda so spoločnosťou Philip Morris by mala slúžiť ako vzor dohôd so spoločnosťami, ktoré vyrábajú iné vysokorizikové výrobky, akými sú alkohol, textil, výrobky z minerálnych olejov alebo dokonca aj ďalšie poľnohospodárske výrobky, a obchodujú s nimi; preto vyzýva Komisiu, aby oznámila Európskemu parlamentu, aké kroky podnikne na to, aby vypracovala a uzavrela štandardné dohody v iných sektoroch;

38. zastáva názor, že takáto dohoda by sa mala uzavrieť aj s výrobcami surového tabaku a s tými, ktorí s ním obchodujú, najmä čo sa týka identifikovania pôvodu tovaru; domnieva sa, že takéto dohody by prispeli k vyššej transparentnosti a k spravodlivému rozdeleniu finančného rizika medzi všetky osoby alebo spoločnosti, ktoré majú finančný záujem na obchodovaní s cigaretami;

39. konštatuje, že v prípade citlivého tovaru, akým sú cigarety alebo alkohol, vyvolalo vysoké riziko podvodov pri tranzite zmenu na dopravnom a logistickom trhu; poznamenáva, že mnohé dopravné spoločnosti odmietajú v terajšej dobe prepravu týchto výrobkov; poznamenáva, že iné spoločnosti sa špecializovali na prepravu takéhoto tovaru a chránia sa osobitným spôsobom proti podvodom, napr. žiadajú od svojich zákazníkov, aby niesli finančné riziko spojené s prepravou takéhoto tovaru;

40. vyzýva spoločnosti zaoberajúce sa logistikou a výrobcov, vývozcov a dovozcov citlivého tovaru, bez ohľadu na pokračujúce rokovania o uzavretí dohôd podobných dohode uzavretej so spoločnosťou Philip Morris, aby v spolupráci s Komisiou a vnútroštátnymi colnými úradmi rozšírili svoje opatrenia na boj proti podvodom;

Ďalšie opatrenia na boj proti nezákonnému obchodovaniu s cigaretami

41. nalieha na Komisiu, aby napriek zdržaniu legislatívneho procesu zabezpečila úplnú realizáciu programu Hercule II; konštatuje, že celkové finančné prostriedky vyčlenené na obdobie rokov sú vo výške 98 500 000 EUR a že Komisia plánuje vynaložiť 44 000 000 EUR na novú prioritnú oblasť, ktorou je boj proti nezákonnému obchodovaniu s cigaretami;

42. dôrazne podporuje činnosť Komisie s cieľom zakotviť zásady dohody so spoločnosťou Philip Morris v protokole o nezákonnom obchode k Rámcovému dohovoru o kontrole tabaku z roku 2005;

43. navrhuje, aby Komisia zriadila laboratórium, ktoré by umožňovalo zamestnancom úradov činných v trestnom konaní zisťovať pravosť cigariet a ukladať výsledky týchto zistení do databázy pôvodu tabaku a iných zložiek týchto cigariet; domnieva sa, že výrobcovia cigariet by mali byť vyzvaní, aby tento projekt finančne podporili;

44. žiada Komisiu, aby dala podnet na vypracovanie štúdie a na realizáciu prípadného pilotného projektu s cieľom nájsť možné technické riešenie zisťovania pravosti cigariet, ktoré zabezpečí, že spotrebitelia budú kupovať originálne cigarety, a zároveň zaručí najvyššiu možnú kontrolu podvodov; je názoru, že pokiaľ je takéto technické riešenie uskutočniteľné, Komisia by mala v spolupráci so zástupcami tabakového priemyslu a členskými štátmi navrhnúť prijatie zodpovedajúcim spôsobom upravených európskych noriem a štandárd v tejto oblasti;

45. nalieha na Komisiu, aby v záujme boja proti falšovaniu cigariet navrhla právne predpisy, ktorými by sa zaviedol systém udeľovania licencií na nákup strojov a iného zariadenia na výrobu cigariet a zakázal obchod s použitými strojmi;

46. vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu pre všetky zúčastnené strany, ako aj zástupcov priemyslu a občianskej spoločnosti, ktorej cieľom by bolo nájsť a koordinovať účinnejšie prístupy k boju proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami vrátane falšovaných cigariet;

47. na záver vyzýva Komisiu, aby (1) napravila nedostatočnú kontrolu tranzitu; (2) skonsolidovala databázy, zabezpečila spoľahlivosť údajov týkajúcich sa podvodov a nezrovnalostí a našla spoločný prístup k analýze rizika a fyzickým kontrolám; (3) naďalej propagovala úspechy dosiahnuté na základe dohody so spoločnosťou Philip Morris na európskej a medzinárodnej úrovni;

48. okrem toho vyzýva členské štáty, aby (1) harmonizovali počítačové aplikácie, ktorými realizujú NCTS, ako to navrhla Komisia v svojom legislatívnom návrhu o colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme (rozhodnutie o elektronickom colníctve); (2) zastavili v niektorých členských štátoch pochybné postupy týkajúce sa účtov B; a (3) súrne riešili odstránenie nedostatkov, ktoré odhalil Európsky dvor audítorov, najmä pokiaľ ide o kontroly zjednodušených postupov, vyšetrovanie a vymáhanie pohľadávok;

49.      vyzýva Komisiu, aby predložila príslušnému parlamentnému výboru do konca roka 2008 komplexnú správu o tom, aké následné opatrenia prijala a  aké opatrenia prijali členské štáty na základe tohto uznesenia;

°

° °

50.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES C 115, 14.4.1997, s. 157.
• [2]  Ú. v. EÚ C 44, 27.2.2007, s. 1.
• [3]  Snemovňa lordov, Výbor Európskej únie, 20. správa zo schôdze 2006 – 2007, „Stopping the Carousel: Missing Trader Fraud in the EU“, publikovaná 25. mája 2007.
• [4]  Ú. v. EÚ C 44, 27.2.2007, s. 1, odsek 56.
• [5]  Ú. v. EÚ C 101, 4.5.2007, s. 4, odsek 9.
• [6]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13).
• [7]  Ú. v. EÚ C 44, 27.2.2007, s. 1, odsek 74.
• [8]  Pozri prílohu výročnej správy za rok 2006 o ochrane finančných záujmov Spoločenstva, ktorá bola publikovaná v júli 2007.

dôvodová správa

Parlament vo svojom odporúčaní z 13. marca 1997 k správe vyšetrovacieho výboru vyzval svojho predsedu, aby nariadil Výboru pre kontrolu rozpočtu, aby v spolupráci so všetkými ďalšími príslušnými výbormi monitoroval kroky uskutočnené na základe výsledkov vyšetrovacieho výboru a podľa potreby o nich informoval, konkrétne v súvislosti s každoročným udeľovaním absolutória. Európsky parlament na základe vypočutia o tranzitnom systéme Spoločenstva z hľadiska rozširovania, ktoré zorganizoval Výbor pre kontrolu rozpočtu v roku 2003, vo svojom uznesení o udelení absolutória Komisii za rok 2002 žiadal o vykonanie prieskumu vo veci uplatnenia 38 odporúčaní vyšetrovacieho výboru, ktoré Komisia predložila Výboru pre kontrolu rozpočtu v júni 2004. Po uzatvorení dohody zameranej na boj proti podvodom a nezákonnému obchodovaniu s cigaretami medzi spoločnosťou Philip Morris International, Komisiou a 10 členskými štátmi prebehla 8. júna 2005 v Parlamente rozprava o vplyve tejto dohody. Následne Parlament poveril Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby vypracoval správu o vplyve tejto dohody a o ďalšom pokroku dosiahnutom pri uplatňovaní odporúčaní vyšetrovacieho výboru.

Spravodajca sa pri zostavovaní tejto správy stretol so zástupcami Európskeho dvora audítorov, GR Komisie pre rozpočet (BUDG), GR Komisie pre dane a colnú úniu (TAXUD) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj colných úradov jednotlivých členských štátov.

PRÍLOHA

Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 11/2006, Príloha 1

Prehľad zistení v 11 navštívených členských štátoch

DE

ES

FR

IT

BE*

LV*

HU*

NL*

PL*

SI*

SE*

Implementácia NCTS

Technické problémy s používaním aplikácie MCC

X

X

X

X

X

Prípady dočasnej nedostupnosti súvisiacej s problémami pri migrácii aplikácie MCC

X

X

X

X

X

X

NCTS nie je integrovaný do národných počítačových systémov

X

X

X

X

Všeobecné počítačové problémy počítačového kontrolného prostredia

X

X

X

X

Uplatňovanie právnych predpisov a uskutočňovanie reformy právneho základu

Celkové záruky: kontroly vydávania povolení sa buď nevykonávajú, alebo nie sú zdokumentované

X

X

X

X

X

X

X

X

X

Oprávnený odosielateľ/príjemca: kontroly vydávania povolení sa buď nevykonávajú, alebo nie sú zdokumentované

X

X

X

X

X

X

Nedodržiavanie lehôt stanovených pre začatie zisťovacieho konania

X

X

X

X

X

X

X

X

X

X

X

Nedostatok spolupráce hlavnej zodpovednej osoby

X

X

X

X

X

X

Nedodržiavanie lehoty 10 mesiacov

X

X

X

X

X

X

X

X

X

X

Nedodržiavanie lehôt na vymáhanie colného dlhu a na zaúčtovanie

X

X

X

X

X

X

X

X

X

X

Problémy s komunikáciou medzi členskými štátmi

X

X

X

X

X

X

X

Sumy kryté celkovými zárukami, a napriek tomu zaúčtované na účtoch B

X

X

X

X

X

Boj proti podvodom a riadenie rizík

Automatizovaná analýza rizika je do národnej aplikácie NCTS integrovaná zle alebo nie je integrovaná vôbec

X

X

X

X

X

X

X

X

Nízka miera fyzických kontrol

X

X

X

X

X

Fyzické kontroly zjednodušených postupov sa takmer nevykonávajú

X

X

X

X

X

X

X

* Krajiny používajúce aplikáciu MCC.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.9.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Herbert Bösch, Mogens N.J. Camre, Paulo Casaca, Antonio De Blasio, Petr Duchoň, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Esther De Lange, Bogusław Liberadzki, Nils Lundgren, Marusya Ivanova Lyubcheva, Hans-Peter Martin, Eluned Morgan, Francesco Musotto, Bart Staes
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Corbett, Monica Maria Iacob-Ridzi, Silvana Koch-Mehrin, Pierre Pribetich, Esko Seppänen
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní