SPRÁVA o vraždách žien v Strednej Amerike a Mexiku a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu

20.9.2007 - (2007/2025(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajca: Raül Romeva i Rueda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vraždách žien v Strednej Amerike a Mexiku a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu

(2007/2025(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na medzinárodné pakty o ľudských právach z roku 1996,

–   so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDEF) z roku 1979 a jeho opčný protokol z roku 1999,

–   so zreteľom na Medziamerický dohovor o prevencii, postihovaní a odstránení násilia na ženách (Dohovor z Belém do Pará) z roku 1994,

–   so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a jeho opčný protokol z roku 2002,

–   so zreteľom na odporúčania správy z 12. mája 2005 o zmiznutí a zavraždení mnohých žien a dievčat v Mexiku, ktorú vypracoval výbor Rady Európy pre rovnosť príležitostí žien a mužov, ako aj na odporúčania obsiahnuté v odpovedi Výboru ministrov Rady Európy, ktorá bola prijatá rozhodnutím 939/2.4 z toho istého roku,

–   so zreteľom na odporúčania správy o integrácii základných práv žien a špecifickom prístupe s ohľadom na pohlavie: násilie na ženách, ktorá bola vypracovaná po návšteve pani Yakin Ertürk, zvláštnej spravodajkyne OSN pre otázku násilia na ženách, jeho príčinách a dôsledkoch, v Mexiku v januári 2006,

–   so zreteľom na odporúčania správy o integrácii základných práv žien a špecifickom prístupe s ohľadom na pohlavie: násilie na ženách, ktorá bola vypracovaná po návšteve pani Yakin Ertürk, zvláštnej spravodajkyne OSN pre otázku násilia na ženách, jeho príčinách a dôsledkoch, v Guatemale vo februári 2005,

–   so zreteľom na odporúčania správy o situácii v oblasti práv žien v Ciudad Juárez (Mexiko): právo nebyť vystavená násiliu a diskriminácii, ktorú vypracoval Medziamerický výbor pre ľudské práva v marci 2003,

–   so zreteľom na verejné vypočutie o vraždách žien, ktoré spoločne zorganizovali Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť a Podvýbor pre ľudské práva v Európskom parlamente v apríli 2006,

–   so zreteľom na tretiu riadiacu správu mexického Federálneho výboru na prevenciu a odstránenie násilia na ženách v Ciudad Juárez,

–   so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi mexickými na druhej strane[1], dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kostarikou, Salvadorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou a Panamou na druhej strane z roku 2003 (prebieha proces ratifikácie) a rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Kostarikou, Salvadorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou a Panamou[2],

–  so zreteľom na dokumenty o regionálnej stratégii Európskej únie pre stredoamerické krajiny a Mexiko, týkajúce sa obdobia 2001 – 2006 a 2007 – 2013,

–   so zreteľom na tretí miléniový rozvojový cieľ, týkajúci sa rovnosti pohlaví a samostatnosti žien,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0338/2007),

A. keďže pojem vraždy žien (feminicída) sa opiera o právnu definíciu násilia na ženách, uvedenú v článku 1 Dohovoru z Belém do Pará – „pre potreby tohto dohovoru sa pod násilím na ženách rozumie akýkoľvek čin alebo správanie, viažuce sa k situácii ženy, ktoré spôsobuje smrť, poškodenie alebo fyzické, sexuálne či psychické utrpenie žien v ich verejnom, ako aj súkromnom živote“ – a keďže jeho postihovanie a odstránenie sú povinnosťou a pre každý právny štát musia byť prioritou,

B.  keďže zámerom tohto uznesenia Európskeho parlamentu je iba vyzvať na účinné zlepšenie situácie v tretích krajinách, ktorá je podľa neho neuspokojivá; a keďže konštatovania a návrhy obsiahnuté v tomto uznesení v žiadnom prípade nepredstavujú obvinenie alebo obžalobu vlád úplne zvrchovaných a uznaných štátov ako rovnocenných partnerov v oblasti medzinárodnej politiky;

C. keďže násilie páchané na ženách má nielen regionálny, ale svetový rozmer a týka sa aj európskych štátov a keďže táto správa je súčasťou globálnej stratégie, zameranej na realizáciu spojených akcií a úsilia Európskej únie a partnerských krajín, zameraných na odstránenie a prevenciu násilných smrtí žien bez ohľadu na miesto, kde k nim dochádza; a keďže je rovnako potrebné podporovať dialóg, spoluprácu a vzájomnú výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti medzi latinskoamerickými a európskymi štátmi,

D. keďže pre vraždy žien v Ciudad Juárez a Guatemale je charakteristická mimoriadna surovosť a keďže mnoho obetí bolo objektom sexuálneho násilia, čo už samo osebe predstavuje kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie; keďže v prípade Ciudad Juárezu faktory demografického rastu a migračných tokov sú úzko spojené s výskytom organizovaného zločinu a keďže veľká časť týchto vrážd sa odohrala v oblastiach, kde sa nachádzajú maquiladoras (subdodávateľské podniky), v ktorých sa neuplatňujú bezpečnostné opatrenia na ochranu žien,

E.  keďže veľká časť vrážd sa deje v oblastiach, kde sú usadené podniky nazývané maquiladoras a keďže – ako to ukazuje správa osobitného spravodajcu Organizácie spojených národov Yakina Ertürka o násilí na ženách, jeho príčinách a následkoch – v týchto oblastiach je potrebné vytvoriť nevyhnutnú infraštruktúru, aby sa posilnila bezpečnosť dopravy pracovníkov,

F.  keďže Mexiko má od roku 1999 štatút pozorovateľa pri Rade Európy a na jeho základe sa zúčastňuje na schôdzach Výboru ministrov a veľvyslancov; keďže Mexiko takisto ratifikovalo Palermský protokol Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

G. keďže vraždy žien nemožno vysvetliť iba „ovzduším celkového násilia“, ale do úvahy treba vziať takisto diskrimináciu a miestny spoločensko-hospodársky kontext, ktorý znevýhodňuje ženy (zvlášť domorodé ženy), ako aj vysokú mieru chudoby, hospodársku závislosť žien, gangy a nezneškodnenie nelegálnych zoskupení a nezákonných bezpečnostných zložiek[3],

H. keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo uznesenie 1454 (2005) nazvané Zmiznutie a zavraždenie mnohých žien a dievčat v Mexiku, podľa ktorého „mexické orgány v súčasnosti vyvíjajú značné úsilie na všetkých úrovniach [...], aby sanovali spoločenskú štruktúru týchto miest a bojovali proti násiliu na ženách [...], ako aj aby vyšetrili vraždy a zmiznutia žien [...] a predali do rúk spravodlivosti jednak pôvodcov týchto činov, ako aj úradníkov, ktorí spočiatku bránili vyšetrovaniu a stavali prekážky spravodlivosti“,

I.   keďže v tejto oblasti existuje beztrestnosť, to znamená, že jednotlivci, zodpovední za tieto činy, nie sú braní na zodpovednosť v trestnej, administratívnej, disciplinárnej alebo občianskej rovine, vyšetrovania alebo rozsudky nie sú naplnené, chýbajú rozpočtové zdroje a obete a ich rodiny majú problém dovolať sa spravodlivosti,

J.   keďže Mexiko ratifikovalo štatút Medzinárodného súdneho dvora v Ríme,

K.  keďže právny štát je povinný podporovať politiky, ktoré všetkým ženám – a zvlášť tým, ktoré sú znevýhodnené – zabezpečia náležitú ochranu pred diskrimináciou, násilím a vraždami žien, a keďže je potrebné zvýšiť povedomie v prvom rade štátnych úradníkov o tomto závažnom probléme,

L.  keďže Mexiko bolo takisto zvolené do predsedníctva Rady pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,

M. keďže boj proti vraždám žien a proti beztrestnosti musí zvážiť posilnenie preventívnych opatrení, odstránenie akejkoľvek diskriminácie na legislatívnej úrovni, postupy predkladania sťažností a jednoduchšie opatrenia na ochranu osôb predkladajúcich sťažnosti, ako aj posilnenie súdneho systému a postupov (najmä pokiaľ ide o boj proti organizovanému zločinu) od súdneho vyšetrovania až po uplatnenie rozhodnutí,

N. keďže rekonštrukcia inštitúcií v niektorých prípadoch a ich posilnenie v ďalších prípadoch je základom na účinný boj proti násiliu na ženách; a keďže v každom prípade sú potrebné ľudské a finančné zdroje,

O. keďže bod 9 akčného programu 4. svetovej konferencie žien, ktorá sa konala v roku 1995 v Pekingu, je takisto základným princípom všetkých medzinárodných konferencií predchádzajúceho desaťročia: „Realizácia tohto Akčného programu, a to aj v rámci právnych predpisov rôznych štátov prostredníctvom vypracovania stratégií, politík, programov a rozvojových priorít, patrí do suverénnej právomoci každého štátu, ktorý rešpektuje všetky ľudské práva a základné slobody, a zohľadnenie a prísne dodržiavanie rôznych náboženských a etických noriem, kultúrneho dedičstva a filozofických presvedčení jednotlivcov a ich spoločenstiev by malo pomôcť ženám, aby sa v plnej miere tešili zo svojich základných práv a tieto krajiny tak mohli dospieť k rovnosti, rozvoju a mieru“,

P.  keďže je neprijateľné, aby niektorí štátni úradníci využívali mučenie na dosiahnutie priznania zo strany osôb podozrivých zo spáchania vrážd žien,

Q. keďže Mexiko, ako aj všetky stredoamerické štáty podpísali a ratifikovali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN,

R.  keďže dve holandské občianky sa stali obeťami vrážd žien: Hester Van Nierop (zavraždená v roku 1998) a Brenda Susana Margaret Searle (zavraždená v roku 2001)[4],

S.  keďže o problematike vrážd žien a beztrestnosti pôvodcov zločinov na ženách sa v Mexiku hovorí už 15 rokov,

T.  keďže systematický charakter násilia v krajinách, v ktorých sociálne stereotypy spoločnosti spôsobujú, že ženy sú opakovane prvými obeťami rôznych foriem tohto násilia,

U. keďže sú vítané zákonné opatrenia, ktoré boli prijaté v Mexiku, najmä všeobecný zákon o práve žien na život bez násilia, prijatý vo februári 2007, ako aj zriadenie špecializovaných inštitúcií na federálnej a miestnej úrovni, ako napríklad úradu zvláštneho prokurátora povereného oblasťou násilných skutkov na ženách, ktorý bol zriadený v roku 2006, komisie pre Juárez a Národného ženského inštitútu,

V. keďže víta úsilie stredoamerických krajín vynaložené v legislatívnej oblasti pokiaľ ide o uznanie práv žien v právnom poriadku, pričom je však znepokojený ťažkosťami a oneskorením pri uplatňovaní právnych predpisov,

W. keďže jestvuje Medziparlamentné združenie pre dialóg a spoluprácu, ktoré zhromažďuje členov španielskeho, mexického a guatemalského parlamentu a jeho cieľom je podporovať prijímanie legislatívnych opatrení, zameraných na odstránenie násilia na ženách,

X. keďže rozvoj a upevnenie demokracie a právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, musia byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajších postupov Európskej únie,

Y. keďže doložka dohody o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Mexikom, týkajúca sa ľudských práv a demokracie, je právne záväzná a vzájomná,

Z.  keďže Európska únia a jej partneri má pri podpise dohody^[5]1 s treťou krajinou, ktorá obsahuje doložku o ľudských právach a demokracii, zodpovednosť a musí dbať na to, aby uvedená tretia krajina dodržiavala medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a aby táto doložka bola vzájomná,

1.  žiada, aby sa dôsledne uplatňovali odporúčania uvedené v rôznych správach a medzinárodných nástrojoch na ochranu ľudských práv, zvlášť tie, ktoré boli uvedené vyššie a ktoré sa špeciálne týkajú základných práv žien; v tomto ohľade uznáva pokrok, ktorý dosiahlo Mexiko v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi, víta federálny zákon na prevenciu a odstránenie diskriminácie a vyzýva Mexiko, aby ďalej pokračovalo na tejto ceste;

2.  naliehavo žiada vlády Mexika a krajín Strednej Ameriky, aby prijali všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov schválených OSN;

3.  vyzýva národné vlády, aby v rámci svojich bilaterálnych vzťahov so štátmi Latinskej Ameriky ako aj európske inštitúcie v rámci strategického partnerstva, aby prostredníctvom programov spolupráce a finančných a technických zdrojov podporili politiky prevencie a ochrany pred násilím na ženách, ako napríklad vytvorenie alebo posilnenie informačných a vzdelávacích programov týkajúcich sa rodovej problematiky, aby zvýšili rozpočet orgánov poverených vyšetrovaním vrážd, aby vytvorili systémy účinnej ochrany svedkov, obetí a ich rodín, aby posilnili súdy, bezpečnostné zložky a generálnych prokurátorov, aby tak uľahčili postihovanie a odsúdenie zodpovedných osôb, ako aj boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu; takisto žiada podporiť lepšiu inštitucionálnu koordináciu v týchto oblastiach na všetkých vládnych úrovniach;

4.  žiada európske inštitúcie, aby podporovali spoluprácu a dialóg medzi Európskou úniou, členskými štátmi, krajinami Strednej Ameriky a Mexikom a aby podporili iniciatívy na všetkých úrovniach zamerané na odstránenie násilia na ženách a náležité ochranné opatrenia pre obete a ich rodiny;

5.  žiada Európsku úniu, aby podporila inštitucionálnu koordináciu s Mexikom a stredoamerickými štátmi prostredníctvom podpory vytvorenia programu výmeny a spolupráce v oblasti boja proti násiliu na ženách a spolupráce medzi verejnými správami členských štátov a ich partnermi, aby sa realizovali projekty na pomoc a vzájomnú výučbu v tomto smere;

6.  uznáva jednoznačnú vôľu bojovať proti beztrestnosti, ktorú potvrdili politické strany zastúpené v Guatemalskom kongrese. Táto vôľa bola potvrdená zriadením medzinárodného výboru proti beztrestnosti v Guatemale (CICIG); naliehavo žiada vládu, ktorá bude zvolená v tejto krajine, aby v tomto zmysle pokračovala v úsilí a zabezpečila inštitucionálne podmienky potrebné na plnenie mandátu tohto medzinárodného výboru; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dohliadlo na realizáciu tejto spoločnej iniciatívy na boj proti beztrestnosti;

7.  vyzýva štáty Strednej Ameriky, aby prijali všetky potrebné opatrenia na účinný boj proti násiliu voči ženám; žiada, aby tieto opatrenia zabezpečili úplné dodržiavanie ľudských práv, ako sú stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a Americkej deklarácii práv a povinností človeka, ako je bezplatná pomoc právneho zástupcu pre ženy obete a ich rodiny; vyzýva mexickú federálnu vládu, aby pokračovala v energických opatreniach, ktoré v tomto smere podnikli jednotlivé administratívy;

8.  vyzýva krajiny Strednej Ameriky, aby z národných zákonov odstránili všetky prvky diskriminujúce ženy; uznáva pokrok, ktorý sa v tomto smere podarilo dosiahnuť v Mexiku vďaka prijatiu federálneho zákona na prevenciu a odstránenie diskriminácie a všeobecného zákona pre rovnosť medzi mužmi a ženami a vyzýva predstaviteľov týchto krajín, aby podporovali legislatívne iniciatívy zamerané na uznanie domáceho násilia a sexuálneho obťažovania na pracovisku a vo všetkých oblastiach verejného života ako závažných deliktov a aby vypracovali politiky a normy na boj proti beztrestnosti a podporovali rodovú rovnosť, pričom je potrebné sa oprieť o závery a odporúčania formulované subjektmi občianskej spoločnosti, ktorí pracujú s obeťami vrážd žien;

9.  takisto vyzýva vlády stredoamerických krajín a Mexika, aby rešpektovali a zjednodušili činnosť MVO a organizácií občianskej spoločnosti poverených podporou obetí vrážd žien, aby rešpektovali rodiny obetí a obhajcov ľudských práv a vytvorili systém účinnej ochrany svedkov, podporovali mechanizmy odškodnenia pre rodiny obetí, ktoré by im okrem finančnej podpory poskytli psychickú podporu a prístup k spravodlivosti, a aby so svojimi partnermi nadviazali dialóg a aby uznali zásadnú úlohu občianskej spoločnosti;

10. vyzýva štáty Strednej Ameriky, aby v rámci vnútroštátnych právnych predpisov na všetkých mocenských úrovniach zabezpečili práva pracujúcich žien a aby vykonávali kontrolu podnikov, aby v rámci spoločenskej zodpovednosti podnikov rešpektovali integritu, bezpečnosť, fyzické a psychické pohodlie a práva svojich zamestnankýň;

11. naliehavo žiada vlády Belize, Hondurasu a Nikaraguy, aby ratifikovali opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

12. vyzýva Komisiu, aby v rámci v súčasnosti platných dohôd, respektíve dohôd, o ktorých sa práve rokuje, podporila stanovenie vzájomnej povinnosti zameranej na vytvorenie mechanizmov zavádzania ustanovení o ľudských právach a demokracii, ktorých formulácia by sa mala opierať o povinnosti vyplývajúce z medzinárodných paktov a dohôd podpísaných členskými štátmi Európskej únie, Mexikom a krajinami Strednej Ameriky, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať rešpektovaniu práv ženy a rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú stanovené v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho opčnom protokole, ako aj Americkej deklarácii práv a povinností človeka;

13. vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej spolupráce s Mexikom a Strednou Amerikou uprednostnila reštrukturalizáciu a posilnenie súdnych a väzenských systémov v regióne a podporila výmenu osvedčených postupov, vytvorenie informačných kampaní a mechanizmov na ochranu obetí, svedkov a členov rodiny, najmä v prípade oznámení o vraždách žien; domnieva sa, že táto spolupráca by mala zapojiť aj ďalšie subjekty, ako je Medzinárodný úrad práce a najmä zastúpenie OECD v Mexiku, aby sa na najvyššej úrovni vypracovali programy a vytvorili sa mechanizmy umožňujúce zabezpečiť ženám bezpečnosť, podmienky na dôstojnú prácu a rovnoprávne postavenie v pracovnej oblasti;

14. žiada Komisiu, aby Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a na summite EU- LAK v Lime v júli 2008 predložila metodologický návrh na prediskutovanie o spôsobe koordinácie jednotlivých európskych iniciatív určených na boj proti vraždám žien a ich beztrestnosti v spolupráci s miestnymi inštitúciami a orgánmi a aby podnikla kroky na zvyšovanie povedomia ich zamestnancov vzhľadom na rodové otázky a otázky násilia proti ženám; takisto žiada, aby tieto iniciatívy boli pravidelne predkladané a prerokované v jeho príslušnom Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a v spolupráci s delegáciou pre krajiny Strednej Ameriky a so zmiešaným parlamentným výborom EÚ – Mexiko;

15. žiada delegáciu Komisie pre Mexiko, aby v čo najkratšom čase zaviedla nový program v oblasti ľudských práv, aby bolo možné pokračovať v práci uskutočnenej za posledné roky, pričom program by bol sústredený okolo troch osí: a) harmonizácia mexických právnych predpisov so záväzkami prijatými na medzinárodnej úrovni v oblasti ľudských práv, najmä realizácia Istanbulského protokolu (Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu); b) odstránenie násilia na ženách; c) reforma súdneho systému;

16. žiada Komisiu, aby pridelila programom v Mexiku a Strednej Amerike súvisiacim s ľudskými právami nezávislú položku v rozpočte pre bilaterálnu spoluprácu, aby sa ešte väčšmi nezaťažili malé finančné prostriedky, ktoré sú vyhradené na túto oblasť;

17. naliehavo žiada Európsku úniu, aby dbala na to, aby dialóg s mexickou federálnou vládou a vládami krajín Strednej Ameriky, ako aj dialóg s občianskou spoločnosťou zahŕňal otázku násilia na ženách – zvlášť vrážd žien – a prístupu k spravodlivosti pre rodiny obetí a podporné organizácie;

18. víta úsilie vyvinuté v rodovej oblasti a naliehavo žiada príslušné orgány Spoločenstva, aby podporili zavedenie stáleho dialógu a výmenu pozitívnych skúseností v tejto oblasti a aby k nim aktívne prispeli; žiada však Komisiu, aby v strategických dokumentoch na obdobie 2007-2017 podľa jednotlivých krajín posilnila pozornosť venovanú vraždám žien, násiliu a diskriminácii žien a aby navrhla akčný plán;

19. vyzýva členské štáty, aby podporili kroky realizované v oblasti nediskriminovania žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby podporili tento prístup a prispeli k nastoleniu štruktúrovaného dialógu zameraného na výmenu osvedčených postupov v tomto smere;

20. žiada, aby hodnotenie vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj bolo hneď, ako to bude možné a v rámci rokovaní o asociačnej dohode s krajinami Strednej Ameriky, doplnené hodnotením vplyvu na rovnosť medzi mužmi a ženami a aby boli tieto výsledky zohľadnené počas rokovaní;

21. vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o pokroku, ktorý bol dosiahnutý v tejto oblasti v rámci rokovaní o asociačnej dohode medzi Strednou Amerikou a Európskym spoločenstvom, a to ešte pred závermi rokovaní, alebo aspoň pred summitom Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa uskutoční v máji 2008 v Lime;

22. vyzýva zastúpenia Európskej únie a veľvyslanectvá členských štátov, aby zorganizovali okrúhly stôl o rôznych formách násilia na ženách a najmä o vraždách žien v celkovom kontexte a o beztrestnosti, na ktorom sa zúčastnia rôzne siete a parlamentné iniciatívy, výskumné strediská, združenia na obhajobu ľudských práv a rovnosti medzi mužmi a ženami a rodiny obetí;

23. žiada parlamentný výbor Európskej únie a Mexika a jeho delegáciu pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky, aby systematickým spôsobom začlenili tému rodového násilia, vrážd žien a beztrestnosti v Mexiku, Strednej Amerike ako aj v Európe do programu svojich príslušných parlamentných misií a takisto pri návštevách mexických a stredoamerických parlamentných delegácií v Európe, s cieľom zaistiť systematické sledovanie situácie ľudských práv, ako sa uvádza v normách schválených Konferenciou predsedov delegácií Európskeho parlamentu v roku 2006;

24. navrhuje zorganizovať ešte pred summitom EÚ – LAK naplánovanom v roku 2008 v Lime spoločné vypočutie Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Podvýboru pre ľudské práva a príslušných delegácií, aby bolo možné vypracovať bilanciu prijatých opatrení vrátane skúseností mexických orgánov, ktoré vznikli a zaoberajú sa touto oblasťou, v rámci boja proti násiliu na ženách v rámci Európskej únie, ako aj v Latinskej Amerike;

25. žiada, aby sa do tejto bilancie zahrnuli všetky prípady obetí z členských štátov Európskej únie;

26. z uvedených dôvodov naliehavo vyzýva Radu a budúce predsedníctva Európskej únie, aby prijali základné smerovania v súvislosti s právami žien, ktoré by podstatným spôsobom prispeli k posilneniu obsahu a súdržnosti politiky Európskej únie v oblasti ľudských práv;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom, ako aj Rade Európy a vládam Mexika a krajín Strednej Ameriky.

• [1]  Ú. v. ES L 276, 28.10.2000, s. 44.
• [2]  Ú. v. ES L 63, 12.3.1999, s. 39.
• [3]  Terminológia používaná OSN (pozri Dohodu medzi Organizáciou Spojených národov a Guatemalou z novembra 2006 o zriadení medzinárodného výboru proti beztrestnosti v Guatemale).
• [4]  V prípade Brendy Searleovej trval proces so zodpovednými osobami päť rokov a skončil sa v roku 2007.
• [5] ¹ Odôvodnenia W, X, Y uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2006 o doložke týkajúcej sa ľudských práv a demokracie v dohodách Európskej únie (Ú.v. EÚ C 290 E z 29.11.2006, s. 107)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V apríli 2006 sa v priestoroch Európskeho parlamentu uskutočnilo vypočutie o vraždách žien v Mexiku a Strednej Amerike (Ni una muerta más – už žiadna ďalšia smrť), ktoré zorganizoval Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť a Podvýbor pre ľudské práva.

Na tomto vypočutí sa zúčastnili európski poslanci, zástupcovia vlád Mexika a Guatemaly, pani Yakin Ertük, zvláštna spravodajkyňa Organizácie spojených národov, pani Ruth-Gaby Vermot-Mangold, spravodajkyňa Rady Európy, ako aj experti z radov občianskej spoločnosti.

Tento text je výsledkom práce uskutočnenej v priebehu a po vypočutí, ktorá umožnila vytvoriť databázu, užitočnú pri výmene naliehavých informácií, a spojiť úsilie.

Táto správa je súčasťou stratégie Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, týkajúcej sa vykorenenia násilia páchaného na ženách vo svetovom meradle. Mexiko a stredoamerické krajiny nie sú jedinými krajinami, kde existuje fenomén vrážd žien. Cieľom tejto správy je konkretizovať spojené akcie a úsilie na odstránenie a prevenciu násilných smrtí žien.

Pojem vraždy žien (feminicída) sa opiera o právnu definíciu násilia na ženách, uvedenú v článku 1 Dohovoru z Belém do Pará: „pod násilím na sa ženách rozumie akýkoľvek čin alebo správanie, viažuce sa k situácii ženy, ktoré spôsobuje smrť, poškodenie alebo fyzické, sexuálne či psychické utrpenie žien v ich verejnom, ako aj súkromnom živote“.

Fenomén vrážd žien bol ako taký po prvýkrát definovaný v Mexiku ako „súbor zločinov proti ľudskosti, zahŕňajúci vraždy, obmedzovanie slobody a zmiznutia dievčat a žien v kontexte inštitucionálnej nedostatočnosti. Ide o narušenie právneho štátu, ktorý týmto podporuje beztrestnosť. Feminicída je štátny zločin.“[1] Fenomén vrážd žien je potrebné umiestniť do spoločenského kontextu ovplyvneného patriarchálnou mentalitou, v ktorom ženy znášajú väčšinu domácej a rodičovskej práce, čo im zabraňuje stať sa sociálne samostatnými. K tomu sa pridáva nebezpečenstvo, nerovnosti, chudoba a kontext modernizácie hospodárstva prostredníctvom maquiladoras (subdodávateľské továrne).

V Strednej Amerike a Mexiku sa počet násilných smrtí v posledných rokoch výrazne zvýšil. Rastúci záujem verejnosti a lepšia organizácia príbuzných a priateľov obetí umožnili odhaliť tieto zločiny a zviditeľniť tento jav, hoci boj proti nemu dostatočne nepokročil.

Podľa oficiálnych mexických údajov bolo v rokoch 1999 až 2006 zavraždených 6 000 dievčat a žien, pričom iba v roku 2004 sa stalo obeťami vrážd 1 205 mladých dievčat[2]. V Guatemale bolo medzi rokom 2001 a augustom 2004 zavraždených 1 188 žien. V Salvadore, kde sa počet vrážd v roku 2001 zvýšil na 2 374, dosiahol v roku 2004 úroveň 2 933 prípadov. V Hondurase v rokoch 2002 až 2005 prišlo o život 442 žien, dievčat a malých dievčat. V Nikarague bolo v rokoch 2003 až 2005 zavraždených 203 žien[3].

Dotknuté štáty nakoniec zaviedli legislatívne opatrenia s cieľom čeliť problému, pričom sa však iba nedostatočne dotkli hlbokých príčin vrážd žien. Preto je preventívnych opatrení iba málo, vyšetrovania sú aj naďalej nedostatočné a väčšina pôvodcov týchto zločinov nebola odsúdená.

Príznačnými príkladmi sú vraždy dvoch Európaniek, Hester Van Nieropovej[4] v roku 1998 v Ciudad Juárez, a Brendy Susany Margarety Searleovej v roku 2001 v Chichen Itzá v Yucatáne. Nedostatočné objasnenie vraždy Hester Van Nieropovej a prieťahy pri trestnom stíhaní vrahov Brendy Searleovej ešte zdôrazňujú závažné nedostatky trestného aparátu.[5]

Pre celkový kontext, v ktorom dochádza k vraždám žien, sú charakteristické:[6]

–  sociálne nerovnosti: pre Mexiko a Strednú Ameriku[7] sú typické hlboké hospodárske nerovnosti v spoločnosti a finančná závislosť žien od mužov;

–  patriarchálna mentalita: mexická a stredoamerická spoločenská štruktúra je založená na patriarchálnej mentalite a násilie na ženách je tu veľmi rozšírené. Patriarchát nielen banalizuje násilie na ženách, ale spôsobuje výraznú segmentáciu trhu práce a brzdí uznanie politického príspevku žien;

–  hospodárska modernizácia od 90. rokov, v rámci ktorej sa rozšírili maquiladoras (montážne továrne), z ktorých mnohé majú európsky kapitál: v týchto podnikoch z veľkej časti pracujú ženy (niekedy je to väčšina pracovníkov), ktoré sú navyše veľmi mladé. V tomto smere jestvuje mnoho sťažností na otrasné pracovné podmienky: neexistencia pracovných zmlúv na neurčitý čas, ponižujúce podmienky, nepravidelná a nebezpečná doprava na pracovisko a nedostatočné verejné infraštruktúry. Nerešpektovanie pracovných práv robotníčok a teda aj ich ľudských práv posilňuje kultúrny obraz ženy ako podradnej, ba až opovrhnutia hodnej bytosti;[8]

–  zlyhávajúci právny štát: je evidentné, že štátom sa nedarí zabezpečiť efektívnosť súdneho aparátu, ani prístup k spravodlivosti, bezpečnosť či plné dodržiavanie ľudských práv svojich občanov;

–  beztrestnosť: beztrestnosť je plodom korupcie a neefektívnosti súdnej moci, znamená takisto napomáhanie vinníkov a ich ochraňovanie (priame a nepriame). Prispieva k nárastu kriminality a vytvára atmosféru kolektívnej neistoty. Zločiny páchané na ženách bývajú vo všeobecnosti menej trestané než ostatné zločiny, ako na to upozornil generálny tajomník Organizácie spojených národov v súvislosti s kampaňou na odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorá sa začala pri príležitosti osláv 8. marca (Medzinárodný deň žien) 2007;

–  sociálne násilie: v Mexiku možno konštatovať zvýšený výskyt rôznych zločineckých gangov, v Strednej Amerike zasa počas ozbrojených konfliktov vznikli nelegálne zoskupenia a nezákonné bezpečnostné zložky[9];

–  neefektívne inštitucionálne štruktúry: krajiny Strednej Ameriky aj naďalej trpia následkami ozbrojených konfliktov v regióne. Ich súdne a trestné systémy sú príliš krehké na to, aby zabránili porušovaniu ľudských práv;

–  stigmatizácia obetí zo strany oficiálnych predstaviteľov: množstvo sťažností poukazuje na postoj policajných a súdnych úradníkov, ktorí súdia ľudí podľa ich oblečenia, pracovných aktivít alebo osobných vzťahov. Cieľom je diskreditácia obetí, označenie týchto javov za ojedinelé prípady a odvrátenie pozornosti od toho, čo je skutočne dôležité: bezpečnosť, právo zavraždených žien a dievčat na život a dôstojnosť. V Strednej Amerike existuje tendencia pripisovať vraždy žien na vrub maras (bandy mladých delikventov) alebo sa dávajú do súvislosti s prostitúciou s cieľom minimalizovať tento problém;

–  vraždy: pre vraždy je charakteristická nenávisť a mizogýnia. Ženám je bránené vo voľnom pohybe, sú pohlavne zneužívané, mučené, zabíjané, zohavované a ponechané svojmu osudu na púšťach, uliciach, trhoch alebo na neznámych miestach;

–  nedostatočné finančné prostriedky inštitúcií, ktoré boli vytvorené na boj proti vraždám žien: inštitúcie zriadené štátom sú konfrontované najmä s nedostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi[10];

–  nedostatky vnútroštátnych právnych predpisov a neratifikovanie medzinárodných nástrojov: v Mexiku a Strednej Amerike existujú vnútroštátne zákony a plány, zamerané na prevenciu a odstránenie násilia na ženách vrátane boja proti vraždám žien, ale väčšina týchto opatrení nie je z rôznych dôvodov (napríklad nedostatok finančných a ľudských zdrojov) účinne uplatňovaná.[11] Napríklad Nikaragua neratifikovala opčný protokol CEDEF[12], ktorým sa zavádza procedúra oznamovania porušovania ľudských práv a ktorý umožňuje Výboru na odstránenie diskriminácie žien, aby začal vyšetrovanie v prípade vážneho porušovania práv žien.

Spravodajca sa domnieva, že charakter vzťahov medzi Európskou úniou a Mexikom a Strednou Amerikou, ako aj záväzok dotknutých strán v plnej miere rešpektovať ľudské práva, zaväzuje Európsku úniu konať a navrhnúť s využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii (od preventívnych programov až po pomoc pri reforme a posilnení inštitúcií) úplné riešenie, aby vraždy žien neostávali nepotrestané.

Dohody, ktoré spájajú jednotlivé strany, predstavujú dostatočný základ pre konanie. Zavedenie (alebo opätovné zavedenie) právneho štátu, v ktorom bude súdny aparát reštrukturalizovaný, aby mohol fungovať mimo korupcie a aby bol prístupný pre všetkých občanov, musí byť z iniciatívy Európskej únie prioritou spolupráce a politického dialógu.

Podobne tento cieľ musí ovplyvniť nasmerovanie tretieho piliera vzťahov Európskej únie, čiže obchodnej kapitoly, najmä pokiaľ ide o podniky s európskym kapitálom. Spoločenská zodpovednosť podnikov, ktorá s tým súvisí, zahŕňa aj zohľadnenie aspektov súvisiacich s rovnosťou medzi mužmi a ženami: dôstojná a rovnaká odmena pre zamestnancov, ich ochrana pred sexistickou diskrimináciou na pracovisku a nakoniec otázku bezpečnosti počas prepravy na a z pracoviska.

Konkrétne spravodajca navrhuje Európskej únii, aby:

–  si v rámci zastúpení Európskej únie v dotknutých krajinách zabezpečila zamestnancov, špecializovaných na oblasť rovnosti medzi mužmi a ženami;

–  vytvorila miesta s konkrétnymi kompetenciami, ako napríklad pozíciu koordinátora pre otázky rovnosti medzi mužmi a ženami a vraždy žien; vypracovávala správy o napredovaní a problémoch v tejto oblasti, ktoré budú odovzdané Komisii, Rade a Európskemu parlamentu;

–  z otázky vrážd žien a beztrestnosti urobila povinný bod programov v rámci rôznych úrovní politického dialógu, ako je napríklad zmiešaný výbor alebo spoločný výbor;

–  vytvorila stály okrúhly stôl o vraždách žien a aby v prípade Mexika zaviedla spoluprácu v rámci OECD, najmä pokiaľ ide o národné zastúpenie OECD, ktoré je poverené dohliadať na dodržiavanie základných princípov v súvislosti s nadnárodnými podnikmi;

–  začlenila tému boja proti vraždám žien a beztrestnosti do národných strategických dokumentov 2007 – 2013, a to najneskôr pri ich priebežnom revidovaní;

–  tejto otázke vyhradila mimoriadne miesto v rámci rokovaní o asociačnej dohode so Strednou Amerikou;

–  túto otázku zaradila do začlenenej agendy (inbuilt agenda) dohody o partnerstve s Mexikom, zvlášť do bilaterálnej dohody o investíciách.

Čo sa týka otázky vrážd žien a beztrestnosti v Mexiku a Strednej Amerike, úlohou Európskeho parlamentu je predovšetkým dohliadať na Komisiu a členské štáty v ich úsilí o odstránenie tohto problému v uvedenom regióne. Je preto dôležité, aby Európsky parlament za podpory všetkých uvedených inštitúcií a osôb zorganizoval stretnutie na tému vrážd žien ešte pred blížiacim sa summitom Európskej únie a Latinskej Ameriky, ktorý sa bude konať v máji 2008 v Lime, aby bolo možné vypracovať bilanciu a budúcu stratégiu prispôsobiť dosiahnutým výsledkom.

• [1]  Vraždy žien v Mexickej republike. Komora poslancov Kongresu únie. 59. volebné obdobie. Zvláštny výbor na vyšetrovanie a postihovanie prípadov vrážd žien v Mexickej republike. Mexiko, 2006.
• [2]  Celkové číslo zahŕňa násilné úmrtia z rôznych príčin, ako sú nehody na cestách, požiare, násilie v rodine a vraždy žien. Pozri správu osobitného výboru pre vraždy žien z 59. volebného obdobia Poslaneckej snemovne, ako aj riadiace správy výboru zodpovedného za predchádzanie a odstránenie násilia páchanom na ženách v Ciudad Juareze.
• [3]  Údaje národnej polície, pozri správu CLADEM 2007.
• [4]  Tento zločin stále nebol potrestaný.
• [5]  Vrahovia Brendy Searleovej boli odsúdení až v roku 2007.
• [6]  Netreba zabúdať na veľmi špecifické miestne charakteristiky; Ciudad Juárez je mestom na hraniciach s USA, miestom, kadiaľ sa pašujú drogy, ktoré sa rýchlo rozvíja a nemá k dispozícii dostatočné služby.
• [7]  Napríklad v Hondurase, ktorý je treťou najchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky, žije 80 % obyvateľov v chudobe; v Nikarague žije pod touto hranicou 50 % obyvateľstva.
• [8]  Vraždy žien v sektore maquiladoras, Francesca Gargallo, FIDH.
• [9]  Terminológia používaná OSN (pozri Dohodu medzi Organizáciou spojených národov a Guatemalou z novembra 2006 o zriadení medzinárodnej komisie pre prípady beztrestnosti v Guatemale – Comisión Internacional Contra la Impunidad en Guatemala - CICIG), november 2006.
• [10]  Je to prípad Plan Nacional de Prevención y Erradicación de la Violencia Intrafamiliar contre la Mujeres (Národný plán prevencie a odstránenia násilia na ženách v rodinách – PLANOVI) v Guatemale.
• [11]  Pozri prílohy dodané národnými parlamentmi.
• [12]  Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDEF).

POSTUP

Názov	Vraždy žien v Strednej Amerike a Mexiku a úloha Európskej únie v boji proti tomuto javu
Číslo postupu	2007/2025(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi	FEMM 15.2.2007
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi	0.0.0000
Spravodajca   dátum menovania	Raül Romeva i Rueda 10.9.2007
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	25.6.2007		11.9.2007
Dátum prijatia	11.9.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:		31 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Urszula Krupa, Esther De Lange, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Karin Resetarits, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Anne Van Lancker, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Anna Hedh, Christa Klaß, Marusya Ivanova Lyubcheva, Maria Petre, Zuzana Roithová
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Luis de Grandes Pascual, José Javier Pomés Ruiz, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra
Dátum predloženia	20.9.2007
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...