SPRÁVA o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách

26.9.2007 - (2007/2091(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Herbert Reul

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách

(2007/2091(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Trvalo udržateľná výroba energie z fosílnych palív: s cieľom dosiahnuť po roku 2020 takmer nulové emisie z uhlia (KOM(2006)0843),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jadrový objasňujúci program predložený podľa článku 40 Zmluvy o Euratome na vyjadrenie stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (KOM(2006)0844),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k Európskemu strategickému plánu pre energetické technológie (KOM(2006)0847),

–    so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2007 o hodnotení Euratomu – 50 rokov európskej energetickej politiky[1],

–    so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2006 o Zelenej knihe o európskej stratégii pre trvalo udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energetiku[2],

–    so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2006 o Zelenej knihe o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac[3],

–    so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávky energie v Európskej únii[4],

–    so zreteľom na závery Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 23. novembra 2006 o akčnom pláne pre energetickú účinnosť,

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 týkajúce sa schválenia akčného plánu (2007 – 2009) Európskej rady: Energetická politika pre Európu,

–    so zreteľom na návrh uznesenia o čistej technológii pre uhlie od Salvadora Garrigu Polleda, podľa článku 113 rokovacieho poriadku[5],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A6‑0348/2007),

A.  keďže na základe vysokej miery závislosti Európskej únie od dovozu energie sa do stredobodu pozornosti energetickej politiky čoraz väčšmi dostávajú otázky bezpečnosti dodávok, obnoviteľných energetických zdrojov, úspor energie, energetickej účinnosti a energetickej diverzifikácie,

B.   keďže konvenčné zdroje energie, konkrétne uhlie, ropa, plyn a jadrová energia budú aj naďalej zohrávať významnú úlohu pokiaľ ide o dodávky energie,

C.  keďže pokiaľ sa neprijmú preventívne opatrenia, závislosť EÚ na dovoze fosílnych palív sa do roku 2030 zvýši na 65 % celkovej spotreby a keďže dodávky plynu a ropy sprevádza neistota vyplývajúca z geopolitických rizík a rastúcej konkurencie na strane dopytu,

D.  keďže konverzia sektoru uhlia má významný hospodársky a sociálny dosah v regiónoch s obmedzenými možnosťami pokiaľ ide o diverzifikáciu hospodárskej činnosti a tvorbu pracovných miest,

E.   keďže autá s elektrickými pohonnými jednotkami ponúkajú potenciál na výrazné zlepšenie účinnosti, keďže sa nabíjajú elektrickou energiou zo zdroja s nízkym obsahom uhlíka,

F.   keďže závislosť od ropy by sa mohla znížiť aj v dôsledku prijatia opatrení na riešenie významných emisií skleníkových plynov z áut,

G.  keďže hrubá výroba elektrickej energie EÚ v súčasnosti pozostáva z 31 % jadrovej energie, 29 % energie vyrábanej z uhlia, 19 % energie vyrábanej zo zemného plynu, 14 % energie z obnoviteľných zdrojov a 5 % energie vyrobenej z ropy,

H.  keďže využívanie fosílnych palív vyžaduje ďalšie úsilie v rámci boja proti klimatickým zmenám,

I.    keďže EÚ stanovila náročné ciele na obmedzenie skleníkových plynov ako kľúčovú súčasť svojej politiky v rámci boja proti klimatickým zmenám,

J.    keďže konvenčné zdroje energie sa môžu využívať na výrobu palív,

K.  keďže v spojení s reštrukturalizáciou ťažby antracitu v EÚ a tiež z hľadiska bezpečnosti dodávok má zmysel zachovať súčasnú úroveň prístupu k existujúcim významným domácim rezervám,

L.   keďže právne predpisy Spoločenstva, ako smernica 2001/77/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou[6] sú nástrojom podpory technologického rozvoja a investícií súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja,

Prehľad

1.   víta oznámenie Komisie o trvalo udržateľnej výrobe energie z fosílnych palív, oznámenie Komisie o európskom strategickom pláne pre energetické technológie a oznámenie Komisie o objasňujúcom jadrovom programe uvedené skôr v dokumente;

2. zdôrazňuje, že zlepšením energetickej účinnosti sa významne prispieva k trvalej udržateľnosti a bezpečnosti zásobovania a zároveň sa zväčšujú možnosti vývozu výrobcov z EÚ;

3. považuje za dôležité diverzifikovať zdroje energie, vzhľadom na ich zvyšujúci sa nedostatok; poukazuje tiež na význam bezpečnosti dodávok jadrového štiepenia a možný budúci význam jadrovej fúzie pre niektoré krajiny; upriamuje pozornosť na význam regionálneho využívania zdrojov pre bezpečnosť dodávok energie;

4. domnieva sa, že ďalšie zvýšenie účinnosti technológie elektrární na fosílne palivá, ako aj ďalšie zlepšenie bezpečnostných noriem pre jadrové elektrárne, rýchly rozvoj technológie jadrovej fúzie a príslušné zvýšenie prostriedkov na výskum sú veľmi dôležité;

5. žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby diverzifikovali a decentralizovali výrobu energie za použitia najvhodnejších zdrojov vo všetkých regiónoch EÚ zohľadňujúc špecifické regionálne charakteristiky;

6. poznamenáva, že zvýšený prístup k udržateľnej energii je kľúčom k schopnosti rozvojových krajín dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia. Podľa odhadov sú v súčasnosti 2 miliardy ľudí ovplyvnené energetickými obmedzeniami, ktoré im zužujú príležitosti na hospodársky rozvoj a dosiahnutie vyššej životnej úrovne;

7. zdôrazňuje, že deformácie na vnútornom trhu s energiou naďalej viditeľné, kým sa v energetickej politike neuplatní zásada, že náhradu škody hradí znečisťovateľ, ktorú ustanovuje článok 174 ods. 2 Zmluvy o ES; znovu preto nalieha na členské štáty, aby v cenách energie internalizovali vonkajšie náklady vrátane všetkých environmentálnych a následných nákladov;

8. upozorňuje, že ceny energie musia zohľadňovať skutočné vonkajšie náklady výroby energie vrátane nákladov týkajúcich sa ochrany životného prostredia;

9. domnieva sa, že úspešné zníženie emisií skleníkových plynov v energetickom odvetví možno dosiahnuť len na základe zvýšeného využívania technológií s nízkym obsahom uhlíka, ako sú jadrové technológie, čisté uhlie a obnoviteľné zdroje;

Energetické technológie

10. trvá na tom, že trvalo udržateľné dodávky energie pre EÚ bude možné zabezpečiť iba na základe výraznej pomoci výskumu a zmien správania spotrebiteľov;

11. víta Transatlantickú hospodársku radu EÚ a USA, ako súčasť Transatlantického hospodárskeho partnerstva EÚ a USA podpísaného vo Washingtone 30. apríla 2007, ktorá pomôže budovať lepšie vzájomné porozumenie medzi dvoma zúčastnenými stranami v oblasti tém týkajúcich sa energetiky; zdôrazňuje potrebu posilnenia väzieb v záležitostiach týkajúcich sa energetiky, ktoré budú musieť zahŕňať aj legislatívnu stránku;

12. upozorňuje, že Európa zaujíma v celosvetovom meradle vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja inovatívnych energetických technológií, ale aj energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie a je najmä lídrom v oblasti technológií jadrového štiepenia;

13. dôrazne vyzýva Komisiu, členské štáty, regióny a ďalšie zúčastnené strany, aby efektívne využívali možnosti, ktoré im poskytuje kohézna politika, a aby investovali do nových energetických technológií, a to tak do obnoviteľných zdrojov energie, ako aj do technológií udržateľných fosílnych palív („elektrárne s nízkymi emisiami“);

14. naliehavo žiada členské štáty a regionálne orgány, aby prijali opatrenia na zlepšenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom rozšírenej priamej spolupráce v energetickom sektore, a to najmä v pohraničných regiónoch;

15. odporúča výrazne investovať do inovácií a aplikovaného výskumu a kapitálových investícií do sietí inteligentnej energie a technológií inteligentnej prenosovej sústavy;

16. konštatuje, že štáty a regióny mimo EÚ v súčasnosti realizujú rozsiahle investície do výskumu a vývoja, čo by mohlo ohroziť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v strednodobom horizonte, ale že na druhej strane sa treba vyhnúť nadmernej koncentrácii financovania len v jednej oblasti; vzhľadom na globálnu zodpovednosť za boj proti klimatickým zmenám zdôrazňuje, že by bolo nežiaduce, aby rozvojové krajiny zaostávali vo vývoji technológií zachytávania a skladovania CO₂ (CCS), a upozorňuje na prvoradý význam úzkej spolupráce s Čínou a Indiou v tejto oblasti;

17. zdôrazňuje, že náskok EÚ v oblasti technológie vyplývajúci z výskumného úsilia, ktoré vynakladá EÚ a členské štáty, posilňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a pomáha vytvárať nové pracovné príležitosti v EÚ;

18. vyzýva EÚ, členské štáty a podniky, v súlade so zásadou subsidiarity, aby zdvojnásobili svoje úsilie v oblasti výskumu a vývoja v energetike, najmä v záujme posilnenia účinnosti výroby a dodávok energie, obmedzenia vplyvov na životné prostredie, zlepšenia bezpečnosti existujúcich technológií, vývoja techník uskladnenia obnoviteľných zdrojov energie a vývoja nových generácií jadrových reaktorov a nových technológií v oblasti energetiky vrátane jadrovej fúzie;

19. odporúča, aby nadchádzajúci európsky strategický plán energetických technológií v súvislosti so zdrojmi, ktoré sa vyskytujú v obmedzenom množstve a ktoré v nasledujúcich rokoch zostanú rozhodujúce pre energetickú bezpečnosť a nezávislosť členských štátov, uprednostnil vývoj technológií, ktoré v porovnaní so súčasnými technológiami optimálne využívajú svoj potenciál na zníženie celkových emisií skleníkových plynov;

20. víta oznámenie Komisie, podľa ktorého má na zasadnutí Európskej rady na jar 2008 predložiť strategický plán energetických technológií; pýta sa však, odkiaľ prídu peniaze pre tento plán;

21. vyzýva Komisiu, aby podporovala technológiu syntetických palív vzhľadom na jej potenciál na posilnenie bezpečnosti dodávok energie a zníženie emisií v sektore cestnej dopravy v EÚ;

22. konštatuje, že verejné financovanie na podporu zavádzania nových technológií v oblasti energetiky by malo byť primerané z hľadiska objemu, malo by zohľadňovať úroveň ich obchodného využitia a malo by byť ukončené prinajmenšom vtedy, keď sa takto podporované technológie stanú konkurencieschopnými;

23. upozorňuje, že v súlade so zdôraznením Rady je potrebné zabezpečiť, aby sa pri budovaní nových kapacít využívala najúčinnejšia dostupná technológia vrátane širšieho využívania kombinovanej výroby, diaľkového vykurovania a chladenia a priemyselného zvyškového tepla;

24. zdôrazňuje, že ochrane klímy by pomohlo, keby sa ako minimálna požiadavka splnil lisabonský cieľ a keby sa na medzinárodnej úrovni dohodol minimálny percentuálny podiel rozpočtového príjmu, ktorý sa má vyčleniť na výskum;

Fosílne palivá

25. zdôrazňuje, že fosílne palivá budú naďalej veľmi dôležité pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie EÚ a zdôrazňuje význam zemného plynu ako fosílneho paliva s najnižším obsahom uhlíka;

26. zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska sa na výrobu elektrickej energie musia využívať fosílne palivá, kým nebude možné pokryť základné potreby obnoviteľnými zdrojmi energie;

27. zdôrazňuje, že domáce fosílne palivá môžu prispieť k vyššej bezpečnosti dodávok, a to najmä obrovské zásoby uhlia v niektorých členských štátoch a významné, doposiaľ nevyužívané zásoby ropy a zemného plynu v niektorých členských štátoch a Nórsku; odporúča, aby v prípadoch, v ktorých je to technicky možné, boli budúce elektrárne vybavené technológiou CCS; domnieva sa, že platné právne a administratívne pravidlá by mali zodpovedať optimálnym výrobným podmienkam;

28. domnieva sa, že treba vynaložiť viac úsilia na zníženie emisií z výroby elektrickej energie z fosílnych palív a na zvýšenie jej účinnosti okrem iného podporovaním rozvoja kombinovanej výroby tepla a energie (CHP); konštatuje však, že niektoré európske elektrárne už patria medzi najúčinnejšie na svete;

29. vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie; pripomína, že vysoká účinnosť kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie môže zdvojnásobiť účinnosť bežnej kondenzačnej elektrárne spaľujúcej uhlie;

30. domnieva sa, že z hľadiska bezpečnosti dodávok energie a energetickej účinnosti nemá zmysel nesprávnymi trhovými stimulmi brániť budovaniu najmodernejších a najvýkonnejších uhoľných elektrární (vypúšťa sa);

31. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že systém obchodovania s emisiami nebude brániť výmene existujúcich elektrární modernými elektrárňami, vrátane jadrových, ktoré majú menší dosah na klímu;

32. žiada o ďalšie zlepšenie mechanizmu čistého rozvoja stanoveného Kjótskym protokolom, aby tak mohol plniť svoj účel t.j. umožnenie prenosu účinných, čistých a vhodných energetických technológií do rozvojových krajín;

33. vyzýva Komisiu, aby pri kontrole prevádzky systému obchodovania s emisiami zabezpečila náležité zohľadnenie osobitného problému trhu s výrobou tepla, ktorý zväčša pozostáva z jednotlivých horákov (kotlov) vykurovaných fosílnymi palivami a ktorý vzhľadom na malé rozmery horákov nie je zahrnutý do systému obchodovania s emisiami;

34. žiada, aby existujúce elektrárne na fosílne palivá po zvyšok svojho životného cyklu mali nárok na vnútroštátnu pomoc a pomoc Spoločenstva s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť a prevádzku z hľadiska životného prostredia;

35. konštatuje, že technológia CCS sa spája so znížením stupňa účinnosti elektrární a že technické, environmentálne a právne otázky spojené s uskladňovaním CO₂ predstavujú výzvy, ktorým sa dá čeliť len prostredníctvom výskumu a politických iniciatív; domnieva sa však, že je dôležité, aby sa zariadenia technológie CCS inštalovali do elektrární spaľujúcich fosílne palivá pri najskoršej praktickej príležitosti;

36. je presvedčený, že najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby skleníkové plyny nemali dosah na klimatické zmeny, je privodiť rýchle a podstatné zníženie produkcie týchto plynov; domnieva sa, že technológia zachytávania a uskladňovania uhlíka v tejto súvislosti predstavuje len jeden z prostriedkov, ktoré by sa mohli použiť na riešenie otázky klimatických zmien;

37. pripomína, že zachytávanie a uskladňovanie uhlíka nemusí byť uskutočniteľnou možnosťou pre malé elektrárne, ktoré vyrábajú len pomerne malé množstvá energie a slúžia najmä na účely bezpečnosti dodávok;

38. vyzýva, aby sa v rámci technológie zachytávania a uskladňovania uhlíka pozornosť venovala aj výskumu určenému na minimalizáciu zníženia účinnosti, na podporu bezpečného uskladňovania CO₂ a na objasnenie chemických a biologických postupov zachytávania CO₂;

39. nalieha na zadanie zákazky na ucelené geologické mapovanie s cieľom určiť potenciálne a najvhodnejšie miesta na bezpečné uskladňovanie CO₂;

40. zdôrazňuje, že technológia CCS čiastočne vychádza zo samostatných overených technických komponentov, ale nie je podložená celkovou koncepciou, ktorá by bola overená v dostatočnej miere v rámci priemyselnej výroby;

41. upozorňuje na nedostatok primeraných informácií o vedľajších účinkoch uskladňovania CO₂ na geologické vrstvy;

42. nazdáva sa, že záväzné požiadavky výroby elektrickej energie bez emisií CO₂ vo všetkých uhoľných elektrárňach nie sú prospešné, keďže keď bude táto technológia vyvinutá a pripravená na používanie, uplatňovanie CCS bude riadiť systém obchodovania s emisiami EÚ; podporuje však priemysel, aby pri výstavbe nových elektrární na fosílne palivá zohľadnil koncepciu „pripravenosti na zachytávanie“;

43. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh o CCS, v ktorom vyrieši právne otázky týkajúce sa uskladňovania a prepravy CO₂ a aby tak vytvorila základ pre bezpečnosť investícií v súvislosti s takýmito projektmi;

44. vyzýva Komisiu, aby posúdila možné riziká CCS a stanovila požiadavky na udeľovanie licencií na vykonávanie činnosti v oblasti CCS a vhodné riadenie rizík a zistených dôsledkov;

45. trvá na tom, že popri skúmaní možností geologického skladovania ako súčasti technológie CCS sa zaručí, že CO₂ bude uložený bezpečne a trvalo na miestach, ktoré neumožnia únik uhlíka späť do atmosféry;

46. zastáva názor, že demonštračné projekty týkajúce sa technológií čistého uhlia sa musia uskutočniť v oblastiach s historickou tradíciou ťažby uhlia, ktoré trpia dôsledkami plánov na konverziu a boli postihnuté znížením finančného rámca 2007 – 2013;

47. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila jasné politické usmernenia pokiaľ ide o ďalšiu podporu výskumu technológie CCS, aby preskúmala spôsoby jej využitia v spojení s komerčnou výrobou elektrickej energie a predložila návrhy na zabránenie nesúladu medzi uplatňovaním postupov CCS a systémom obchodovania s emisiami a zároveň zabezpečila, že tieto usmernenia a návrhy nebudú obmedzovať vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo úsilia o zvýšenie energetickej účinnosti;

48. zdôrazňuje, že je dôležité informovať obyvateľov oblastí s výskytom uhoľných elektrární o nebezpečenstvách, ktoré sú s nimi spojené, a pripomína význam zverejňovania plánov na modernizáciu existujúcich elektrární a na zníženie ich vplyvu na životné prostredie;

49. uznáva skutočnosť, že v tejto fáze technologického pokroku sa odhaduje, že elektrická energia pochádzajúca z riešení CCS bude rovnako drahá ako elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov;

50. zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi Komisiou a súkromným sektorom v zvyšovaní využiteľnosti technológie čistého uhlia;

51. zdôrazňuje, že hoci je potrebné vyššie financovanie výskumu a vývoja technológie CCS, nesmie sa tak stať na úkor financovania výskumu obnoviteľných zdrojov energie;

52. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby začali informačné kampane o technológiách CCS, do ktorých sa zapoja zúčastnené strany a politici;

53. varuje pred jednostrannou závislosťou od určitých dodávateľov plynu a dodávateľských kanálov a zdôrazňuje význam kvapalného zemného plynu (LNG) v súvislosti s diverzifikáciou dovozu zemného plynu;

54. nalieha na Komisiu, aby vykonala rozsiahlejší geologický prieskum zameraný na nájdenie nových ložísk fosílnych palív na území členských štátov EÚ;

55. vyjadruje poľutovanie, že Komisia v rámci energetického balíka podrobnejšie nediskutovala o možnosti bezpečnosti dodávok ropy a vyzýva ju, aby v tejto súvislosti predložila oznámenie;

56. upozorňuje, že fosílne palivá predstavujú dôležitý substrát, ktorý by mohol byť základom pre rozsiahlu výrobu vodíka ako zdroja energie a ako paliva;

57. vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou výstavbu uhoľných elektrární v Číne a Indii, (ktoré ako rozvojové krajiny nie sú viazané Kjótskym protokolom) a zdôrazňuje, že Čína pravdepodobne prevýši objem emisií CO₂ vypustených USA v roku 2007, poznamenáva však, že Čína a India sa usilujú o diverzifikáciu zdrojov energie; zdôrazňuje vývozný potenciál technológií na výrobu čistej energie EÚ; zdôrazňuje, že v záujme podpory znížených emisií uhlíka je pri súbežnom posilňovaní hospodárskeho rastu nevyhnutné, aby čisté energetické technológie sprevádzané rozširovaním kapacít boli prioritou investícií EÚ do infraštruktúry v rozvojových krajinách;

58. podporuje spoluprácu Komisie s Čínou, najmä partnerstvo EÚ a Číny v oblasti klimatických zmien z roku 2005 a následné memorandum o porozumení pre spoluprácu v oblasti technológií na výrobu energie s takmer nulovými emisiami z roku 2006, ktoré by mali podporiť rozvoj technológií na výrobu čistej energie; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Čínou na vytvorení plánu pre rozvoj technológií na výrobu čistej energie v Číne a aby stanovila kľúčové kroky a míľniky rozvoja a použitia technológií na výrobu čistej energie v tejto krajine; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podobné partnerstvá s inými rozvíjajúcimi sa ekonomikami, najmä s Indiou a Brazíliou, ktoré takisto majú rozsiahle zásoby uhlia;

59. berie na vedomie závery štúdie Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z roku 2005, ktorá zistila, že uplatňovanie niektorých technológií v nečlenských krajinách OECD by sa mohlo ukázať ako oveľa úspornejšie z hľadiska nákladov a mohlo by mať zásadný význam najmä v krajinách s veľkými rozdielmi medzi geológiou a prírodnými zdrojmi; domnieva sa, že v takých prípadoch by mali krajiny zvážiť poskytnutie finančnej podpory na uplatnenie takýchto technológií v rozvojových krajinách, aby tieto krajiny dosiahli vnútroštátne ciele uplatnenia; zdôrazňuje, že schopnosť obchodovať s nástrojmi na využívanie v zahraničí by preto zvýšila účinnosť tým, že by zaistila ich uplatnenie tam, kde by to bolo cenovo najvýhodnejšie;

60. vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk o vytvorenie investičného rámca v oblasti energií, ktorý by riešil otázku nákladov, rizík, inštitucionálnych prekážok a prekážok informovanosti, ktoré bránia rozšíreniu verejno-súkromných partnerstiev podporujúcich technológie s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila rôzne mechanizmy určené na uľahčenie spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, ako je partnerstvo Ázie a Tichomoria pre čistý rozvoj a klímu a Iniciatívne fórum pre sekvestráciu uhlíka a ďalšie ciele prenosu technológií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá hodnotenia medzinárodného financovania, spoločného prístupu k informáciám a mechanizmov vývoja a výskumu, ktoré by boli založené na schopnosti prispievať k dlhodobému rozvoju technológií s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka;

61. naliehavo žiada Komisiu, aby vyhodnotila územný vplyv svojich návrhov v oblasti energetickej politiky a aby výsledky dala k dispozícii členským štátom;

62. vzhľadom na naliehavosť situácie požaduje okamžité zvýšenie podpory rozvojovým krajinám pri využívaní technológií čistého uhlia, ktoré sa ukázali ako životaschopné a účinné;

63. podporuje rozvoj projektov a technológií, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť a energetickú bezpečnosť v rozvojových krajinách a ktoré sú osobitne prispôsobené potrebám a podmienkam v týchto krajinách, napríklad vzdelávanie obyvateľov v spôsoboch výroby vlastných energeticky účinných pecí, čo môže pomôcť vo vytváraní pracovných príležitostí, ako aj v boji proti ďalšej dezertifikácii a zmene klímy a zlepšovaní zdravia;

Jadrová energia

64. víta správu o informatívnom jadrovom programe Spoločenstva (PINC), ktorá tvorí podklad pre širokú debatu o možnosti využívania jadrovej energie v rámci Európy;

65. zdôrazňuje, že jadrová energia je nenahraditeľná, ak sa v strednodobom horizonte majú v Európe naplniť základné energetické potreby;

66. podporuje návrh Európskej rady z marca 2007 na objektívnu diskusiu o možnostiach a rizikách jadrovej energie;

67. upozorňuje, že financovanie výskumu v oblasti jadrovej energie sa dnes zväčša sústreďuje v oblasti bezpečnostnej technológie;

68. uznáva skutočnosť, že jadrová energia je dôležitou súčasťou dodávok elektrickej energie v 15 z 27 členských štátov a teda v únii ako celku, zabezpečujúcou 1/3 celkových dodávok elektrickej energie EÚ;

69. pripomína, že výroba jadrovej energie v EÚ sa posledné štyri desaťročia rozvíjala priemyselne vo veľkom rozsahu, so stále sa zvyšujúcou úrovňou spoľahlivosti a bezpečnosti;

70. pripomína, že Fínsko, Francúzsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Litva (v spolupráci s Lotyšskom a Estónskom), Spojené kráľovstvo, Poľsko a Česká republika budujú nové jadrové elektrárne, plánujú ich vybudovať, alebo zvažujú takúto možnosť;

71. konštatuje, že jadrová energia je v súčasnosti najväčším zdrojom energie s nízkymi emisiami uhlíka v Európe a zdôrazňuje jej možnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám;

72. poukazuje na tretiu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy, v ktorej sa jadrová energia uvádza ako jeden zo spôsobov obmedzenia klimatických zmien;

73. upozorňuje, že to, či sa niektorý členský štát rozhodne pre alebo proti využívaniu jadrovej energie zostáva výlučne v jeho právomoci, môže to však mať dosah na vývoj ceny elektrickej energie v ostatných členských štátoch;

74. vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia určené na zachovanie vysokej úrovne tých znalostí v EÚ, ktoré sú potrebné, ak má byť možnosť využívania jadrovej energie aj naďalej uskutočniteľná;

75. zdôrazňuje, že krátkodobé a dlhodobé rozhodnutia o využívaní jadrovej energie budú mať priamy vplyv aj na ciele ochrany klímy, ktoré EÚ môže realisticky stanoviť; zdôrazňuje, že nebude možné splniť ciele stanovené vo vzťahu k zníženiu emisií skleníkových plynov a ochrane klímy, ak sa Európa zriekne využívania jadrovej energie;

76. pripomína, že členské štáty využívajúce jadrovú energiu sa zaviazali dodržiavať medzinárodne platné normy bezpečnosti a nerozširovania a v tomto smere uznáva osobitný význam Zmluvy o Euratome;

77. víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom a považuje vytvorenie európskeho fóra pre jadrovú energiu za dôležitý priestor pre diskusie zainteresovaných strán o pláne investícií do jadrovej energetiky; ktorý posilní prehľadný, riadne zdokumentovaný a vyrovnaný dialóg o všetkých otázkach týkajúcich sa využívania a rozširovania tejto formy energie;

78. víta žiadosť Komisie na stanovenie spoločných referenčných úrovní pre jadrovú bezpečnosť v EÚ; v tejto súvislosti nalieha, aby tieto referenčné úrovne odrážali najvyššie možné bezpečnostné normy na základe vzájomného hodnotenia osvedčených postupov;

79. zdôrazňuje význam technologickej platformy pre trvalo udržateľnú jadrovú energiu otvorenej v septembri 2007 pre vytvorenie európskeho strategického výskumného programu na štiepenie atómového jadra;

80. zdôrazňuje, že známe celosvetové zásoby uránu podľa odhadov vystačia viac ako 200 rokov a že tieto zásoby spriechodňujú niektoré budúce možnosti diverzifikácie politických rizík pre bezpečnosť dodávok alebo umožňujú dosiahnuť kompromisy medzi rizikom, cenou a umiestnením pri voľbe jadrových zdrojov energie;

81. zdôrazňuje, že z vývoja, ktorý sa predpokladá v rámci Medzinárodného fóra štvrtej generácie (GIF), ktorého je Euratom členom, vyplýva, že jadrová energia má dlhodobú budúcnosť vďaka tomu, že sa vo výraznej miere spolieha na využívanie zdrojov, ktoré umožňujú rozložiť dobu vývoja potenciálneho využitia jadrovej energie na tisícky rokov a ktoré veľmi výrazne znížia objem a rádioaktivitu odpadu, ktorý sa nakoniec vytvorí;

82. vyjadruje podporu výrokom Komisie o konkurencieschopnosti jadrovej energie a poukazuje na skutočnosť, že väčšina finančných prostriedkov EÚ v rámci 7. rámcového výskumného programu Euratomu sa využíva najmä na výskum bezpečnosti a jadrovej fúzie; upozorňuje, že na čo najlepšie splnenie strategických kritérií EÚ sa úsilie Spoločenstva má spojiť s výskumom zameraným na vývoj novej generácie trvalo udržateľnej jadrovej technológie;

83. upozorňuje, že na výrobu jadrovej energie zväčša nebude mať vplyv žiadne kolísanie ceny uránu, keďže cena tohto paliva má malý dosah na cenu elektrickej energie;

84. so zreteľom na dlhšie investičné obdobia zdôrazňuje potrebu stálych právnych a politických rámcových podmienok;

85. poukazuje na prieskum verejnej mienky Eurobarometer z roku 2006, podľa ktorého má veľmi veľký vplyv na postoj obyvateľstva voči atómovej energii úroveň poznatkov obyvateľov; zdôrazňuje preto význam otvoreného verejného dialógu o jadrovej energii v každom členskom štáte s cieľom podporiť verejnú informovanosť o pozitívnych a negatívnych účinkoch jadrovej energie pred prijatím akýchkoľvek politických rozhodnutí;

86. zdôrazňuje, že otázka konečného uskladnenia bola technologicky vyriešená a množstvo odpadu, ktoré vyžaduje konečné uskladnenie je malé a vypočítateľné;

87. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konečne pokročili v otázke konečného nakladania s odpadmi, aby sa ukončilo dočasné uskladňovanie odpadov v blízkosti zemského povrchu;

88. pripomína, že reaktory štvrtej generácie podľa očakávaní zlepšia účinnosť využitia palív a znížia množstvo vzniknutého odpadu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili na vývoj funkčných štrukturálnych materiálov a na optimalizáciu využívania jadrového paliva, ako aj na podporu projektov zameraných na vývoj prototypov reaktorov štvrtej generácie;

89. pripomína, že využívanie jadrovej energie môže vytvoriť súčinnosť s obnoviteľnými zdrojmi energie, napríklad poskytnutím nových postupov pre účinnú a ekonomickú výrobu vodíka alebo biopalív;

90. pripomína, že na celom svete sa plánuje alebo uskutočňuje výstavba niekoľkých desiatok jadrových elektrární a pre Európsku úniu je nevyhnutné, aby sa na tejto výstavbe podieľala z pohľadu priemyselnej stratégie, ako aj s cieľom presadzovať najprísnejšie možné bezpečnostné zásady na celom svete;

91. nakoniec zdôrazňuje úlohu pôžičiek Euratomu a vyzýva členské štáty, aby aj v budúcnosti umožnili využívanie tohto dôležitého nástroja;

°

° °

92. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0181.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0603.
• [3]  Ú. v. EÚ C 298 E z 8.12.2006, s. 273.
• [4]  Ú. v. EÚ C 292 E z 1.12.2006, s. 112.
• [5]  B6-0143/2007, RE\659926.
• [6]  Ú. v. EÚ L 283, 27. 10. 2001, s. 33.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.  Úvod

Podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe štátov EÚ 25 predstavoval v roku 2004 79 %, pričom najväčšiu časť tvorila ropa (37,2 %), ďalej nasledoval zemný plyn (23,9 %) a uhlie (17,9 %). Uhlie zohráva hlavnú úlohu vo výrobe elektrickej energie a ropa dominuje v sektore dopravy. Zemný plyn sa naopak využíva približne v rovnakom pomere vo výrobe elektriny ako vo výrobe tepla. Pre túto významnú úlohu a pre nedostatok rovnako cenovo výhodných a účinných alternatívnych zdrojov budú fosílne palivá podľa všetkých predpovedí aj v roku 2020 a neskôr stále predstavovať ústrednú súčasť štruktúry zdrojov energie Európskej únie.

Do roku 2030 sa zároveň zvýši dovozná závislosť od fosílnych palív približne na 70 % v porovnaní s hodnotou 47 % z roku 1990. Vysoká bude hlavne závislosť od dovozu ropy, ktorá sa bude pohybovať na úrovni takmer 94 %. Do roku 2030 sa však zvýši aj závislosť od dovozu zemného plynu takmer na 85 % z pôvodnej hodnoty 47,5 % v roku 2004. Obidve zvýšenia dovoznej závislosti vyplývajú v podstate zo zníženia domácej výroby pre vyčerpanie ložísk ropy a zemného plynu. Zároveň sa každý rok zvyšuje dopyt po energii približne o 1 %. Dopyt po elektrickej energii sa pritom zvyšuje takmer dvojnásobnou rýchlosťou ako dopyt po ostatných zdrojoch energie.

Európska únia musí už dnes podniknúť určité kroky, aby dokázala zabezpečiť dodávky energie v budúcnosti. V prvom rade musí splniť výzvu uviesť do rovnováhy tri piliere energetickej politiky – konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a bezpečnosť dodávok. Tri uvedené oznámenia Komisie predstavujú prvý krok týmto smerom.

2.  Význam technológií

Inovatívne energetické technológie nielen že predstavujú významný hospodárky faktor, ale aj rozhodujúcim spôsobom prispievajú k bezpečnosti dodávok energie. Európska únia, členské štáty a podniky v Európe musia vynaložiť ďalšie úsilie, aby podnietili výskum a vývoj nových energetických technológií. Osobitný význam v tomto smere patrí zvýšeniu ekologickej úrovne a bezpečnosti existujúcich zariadení, objavovaniu nových zdrojov energie, účinnejšiemu a čistejšiemu využívaniu energie z fosílnych palív, ale aj ďalšiemu vývoju technológií štiepenia a fúzie atómového jadra.

Okrem toho sa význam vývozného potenciálu týchto technológií stáva čoraz väčším. Európska únia už v roku 2004 exportovala napríklad ekologické technológie v celkovej hodnote 22 miliárd eur. Do roku 2020 by mohol objem trhu s energetickými technológiami narásť zhruba na 2 200 miliárd eur. Cieľom podpory vývoja technológií zo strany Spoločenstva musí byť zabezpečenie čo najväčšieho podielu na tomto objeme trhu pre európske podniky, a to vo všetkých oblastiach technologického vývoja. Týmto sa významným spôsobom prispeje aj k zabezpečeniu a vytváraniu pracovných príležitostí v Európskej únii.

Podarí sa to len vtedy, ak sa podpora výskumu v oblasti energetiky, ktorá v Európskej únii v roku 2004 predstavovala okolo 0,04 % HDP, prispôsobí výrazne vyššej úrovni v Spojených štátoch amerických a Japonsku a ak sa zabezpečí jej efektívnejšia organizácia. V súlade so zásadou subsidiarity sa musí orientovať na technológie, ktoré sú predmetom strategických záujmov Európskej únie ako celku a zároveň musí v porovnaní s podporou v jednotlivých členských štátoch vytvárať dôležitú a viditeľnú pridanú hodnotu. Ďalej je nevyhnutné zlepšiť koordináciu národných výskumných programov a výskumných programov Spoločenstva.

Okrem podpory výskumu predstavujú ďalší dôležitý nástroj podpory technológií budúcnosti aj finančné stimuly. Finančné prostriedky tohto druhu však musia viesť k dosiahnutiu stavu pripravenosti produktu na uvedenie na trh, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže a vzniku zanedbateľných náhodných ziskov. Z tohto dôvodu sa treba zamerať predovšetkým na vybudovanie európskej platformy inovatívnych technológií podľa vzoru návrhu Európskej komisie, ktorý vychádza z predstavy komunikačnej platformy medzi výrobcami a zákazníkmi. Táto platforma by mala poskytovať okamžitý celoeurópsky prehľad o inovatívnych technológiách v oblasti energetiky, ktoré sú k dispozícii alebo sa nachádzajú v štádiu vývoja.

3.  Fosílne palivá

Náklady na výrobu elektrickej energie z fosílnych palív v Európskej únii predstavujú v súčasnosti v priemere polovicu nákladov na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (4,7 centa / kWh v porovnaní s 9,5 centa / kWh). Práve z hľadiska konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na svetovom trhu by bolo zrieknutie sa fosílnych palív neospravedlniteľné, pokiaľ alternatívne zdroje energie znamenajú výrazne vyššie náklady pre podniky aj odberateľov. Vyradením fosílnych palív by sa vážne ohrozili všeobecné ciele rastu Európskej únie ako aj ciele Lisabonskej stratégie.

Pre budúcu bezpečnosť dodávok energie a v rovnakej miere aj pre ochranu životného prostredia je rozhodujúcim momentom nahradenie zastaraných zariadení na výrobu elektrickej energie novými zariadeniami so stupňom účinnosti až do 55 %. Nahradenie jednej tretiny uhľových elektrární v Európskej únii do roku 2020 modernými zariadeniami zodpovedá zníženiu emisií CO₂ v Európskej únii o jednu tretinu. O tom, aké energetické zdroje sa po výstavbe nových kapacít budú využívať, musia rozhodnúť výrobcovia elektrickej energie, ktorí majú najlepší prehľad o nákladnosti a výhodách jednotlivých zdrojov energie.

Úsilie o ochranu klímy by z dôvodu bezpečnosti dodávok energie nemalo viesť k tomu, že sa znevýhodní jeden druh zdrojov energie. Platí to najmä pre uhlie, pretože svetové zásoby uhlia vystačia ešte najmenej na ďalších 200 rokov. Uhlie je preto v celosvetovom meradle najrozšírenejším fosílnym palivom. 26 % zásob uhlia sa nachádza v Spojených štátoch amerických, ďalších 23 % na území bývalého Sovietskeho zväzu. V rámci Európskej únie významným podielom svetových zásob disponuje Nemecko (7 %) a Poľsko (2 %). Rozhoduje skutočnosť, že väčšina zásob sa nachádza na územiach politicky stabilných štátov a cenové výkyvy sú mimoriadne malé, na rozdiel od ropy a zemného plynu. Práve na základe toho je uhlie nenahraditeľným fosílnym palivom Európskej únie.

Uhlie nemožno zanedbať ani z technologických dôvodov. Len ak sa bude naďalej uplatňovať pri výrobe elektrickej energie v rámci Európskej únie, budú môcť európske podniky dosahovať pokroky v technológiách a vyvážať ich do rozvíjajúcich sa krajín ako Čína alebo India, ktoré majú tiež významné množstvá zásob uhlia. V Európskej únii sa tým zabezpečia pracovné príležitosti a zároveň sa výrazne prispeje k ochrane životného prostredia na celom svete.

Úspechy európskych podnikov v tejto oblasti dokazuje aj skutočnosť, že napriek výraznému zvýšeniu dopytu po elektrickej energii od roku 1990 sa množstvo emisií CO₂ pochádzajúceho z výroby elektrickej energie zvýšilo len veľmi mierne. Naopak, významne sa zvýšil podiel dopravného sektora na množstve emisií CO₂ v Európskej únii. Úsilie obmedziť produkciu CO₂ sa preto musí vynaložiť v súvislosti so všetkými zdrojmi energie.

Technológiu zachytávania a uskladňovania CO₂ treba vo všeobecnosti privítať, no zároveň sa nesmie zabudnúť, že vedie nevyhnutne k zníženiu účinnosti uhlíkových elektrární o 14 %, čo negatívne ovplyvňuje budúcu bezpečnosť dodávok energie z fosílnych palív a vyvoláva aj ďalšie otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia. Okrem toho aj technické a právne otázky technológie zachytávania a uskladňovania CO₂ si ešte vyžadujú konečné vyjasnenie.

4.  Úloha jadrovej energie

Významný podiel na základnom zaťažení v rámci výroby elektrickej energie v Európskej únii majú jadrové elektrárne – 31 %. Okrem ich ústrednej úlohy pre bezpečnosť dodávok energie, ktorá dokazuje ich konkurencieschopnosť, významne prispievajú aj k ochrane životného prostredia. Napríklad výstavbou piatej jadrovej elektrárne vo Fínsku sa zabezpečilo zníženie tamojších emisií CO₂ o 15 %. V samotnom Nemecku prispievajú existujúce jadrové elektrárne k zníženiu množstva emisií CO₂ o 160 miliónov ton, v celosvetovom meradle je to dokonca 700 miliónov ton. Európska rada 8. a 9. marca 2007 oprávnene skonštatovala, že jadrová energia predstavuje významný prínos pre bezpečnosť dodávok energie a zníženie množstva emisií CO₂.

Aj Medzinárodná energetická agentúra IEA vo svojej najnovšej správe za rok 2006 vyzdvihuje súvislosť medzi vysokým podielom jadrovej energie a nízkym množstvom emisií CO₂ v energetike. Napríklad Nemecko so svojimi sedemnástimi jadrovými elektrárňami má približne šesťkrát viac emisií CO₂ než Francúzsko, ktoré prevádzkuje 59 reaktorov. Na celom svete sa v súčasnosti plánuje alebo uskutočňuje výstavba viac ako 50 jadrových elektrární, ktoré predstavujú ďalší významný prínos pre ochranu klímy a bezpečnosť dodávky energie. Túto skutočnosť zdôraznili aj medzinárodní odborníci pre oblasť klimatológie v najnovšej správe Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC). Tento prínos bude o to väčší, že najnovšia generácia jadrových elektrární sa vyznačuje vysokým stupňom účinnosti, vďaka ktorému sa opäť o čosi znížia prevádzkové náklady a zvýši sa ekologická rovnováha. Okrem toho, najväčšie zásoby uránu sa nachádzajú na územiach politicky stabilných štátov ako Austrália a Kanada.

Vysoká miera recyklácie v rámci využitia palív v moderných jadrových elektrárňach naviac prispieva významným spôsobom k bezpečnosti dodávok energie, najmä preto, že využitím najnovšej generácie jadrových elektrární sa ešte výrazne môže predĺžiť dĺžka uránových zásob, ktoré aj dnes vystačia pre viacero generácií. Táto vysoká miera recyklácie zároveň prispieva k obmedzeniu množstva vysokorádioaktívnych odpadov. Je potrebné zdôrazniť, že otázka konečného uskladnenia rádioaktívnych odpadov je riešiteľná. Konečné uskladnenie sa často nerieši a blokuje ani nie tak z vedeckých, ako skôr z politických dôvodov. Komisia a členské štáty musia v tejto súvislosti konečne predložiť a schváliť jednoznačnú koncepciu konečného uskladnenia.

Ani rastúca cena uránu v porovnaní s rastom ceny ropy a zemného plynu nepredstavuje dôvod na obavy, pretože prevádzkové náklady jadrovej elektrárne predstavujú iba 5 % jej celkových nákladov. Tým je zabezpečená všeobecná nezávislosť od cenových výkyvov. Výroba elektriny z jadrovej energie je zároveň už teraz značne výhodnejšia ako výroba elektrickej energie z fosílnych a obnoviteľných palív, takže moderné jadrové elektrárne sú konkurencieschopné už pri cene 40 až 45 USD za barel ropy, respektíve 4,70 až 5,70 USD za jeden MBTU zemného plynu.

Ďalším prínosom pre ochranu životného prostredia a bezpečnosť dodávok energie by mohla byť fúzia atómového jadra. Zriadenie medzinárodného experimentálneho termonukleárneho reaktora s podstatnou účasťou Európskej únie predstavuje dôležitý krok pre zabezpečenie dodávok energie v budúcnosti. Z rozpočtu Európskej únie na rok 2007 plynie už 6 % prostriedkov na výskumnú činnosť na výskum fúzie. Okrem toho sa v rámci rozpočtových prostriedkov Európskej únie vyčlenených na energetiku 27 % venuje jadrovej energii, najväčšia časť z nich je tradične vyčlenená na jadrovú bezpečnosť.

Bezpečnostné normy európskych jadrových elektrární sú primerane vysoké. Vzhľadom na celosvetovú „renesanciu“ jadrovej energie sa musí Európska únia postarať, aby sa prísne európske bezpečnostné normy uplatňovali aj na celom svete. Týmto spôsobom môže Európska únia významne prispieť k celosvetovej bezpečnosti dodávok energie a k ochrane životného prostredia. Zároveň týmto spôsobom vzniká dôležitý trh pre európske špičkové technológie, čím sa zabezpečia pracovné príležitosti v Európskej únii.

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (10.9.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách
(2007/2091(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Margrete Auken

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje potrebu súrnych opatrení v oblasti prístupu k energii, tradičných energetických zdrojov a energetických technológií s cieľom riešiť otázku hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zmeny klímy;

2.  poznamenáva, že zvýšený prístup k udržateľnej energii je kľúčom k tomu, aby rozvojové krajiny mohli dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia. Podľa odhadov sú v súčasnosti 2 miliardy ľudí ovplyvnené energetickými obmedzeniami, ktoré im zužujú príležitosti na hospodársky rozvoj a dosiahnutie vyššej životnej úrovne;

3.  vzhľadom na nevyriešené problémy týkajúce sa realizovateľnosti technológie sa nazdáva, že ani technológia zachytávania a skladovania CO2, ani jadrová energia (z dôvodu značného bezpečnostného rizika, ktoré je s ňou spojené) nie sú trvalo udržateľným riešením;

4.  žiada o prehĺbenie spolupráce s rozvojovými krajinami, ako aj o zvýšenie podpory týmto krajinám a presun technológií a zdrojov zo strany EÚ v oblasti trvalo udržateľnej energetickej kapacity, obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; všíma si zjavné výhody vyplývajúce z priaznivých klimatických podmienok, napríklad pre oblasť slnečnej energie, ktorá poskytuje účinný spôsob, ako sa vyrovnať s prudko rastúcimi cenami ropy;

5.  zdôrazňuje však, že niektoré obnoviteľné zdroje energie vrátane bioetanolu z poľnohospodárskych surovín by mohli spôsobiť škody v tradičnom poľnohospodárstve a mať negatívny dosah na celosvetovú produkciu potravín, ako aj neblahý vplyv na životné prostredie (napríklad odlesňovanie v povodí Amazonu); rovnako zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto nepriaznivé dôsledky sa musí toto alternatívne riešenie dôkladne preskúmať, a preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti zameranej na vytvorenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá;

6.  žiada ďalšie vylepšenie mechanizmu čistého rozvoja stanoveného Kjótskym protokolom, aby tak mohol plniť svoj účel a byť príležitosťou na prenos účinných, čistých a vhodných energetických technológií do rozvojových krajín;

7.  uznáva potenciál, ktorý poskytuje Globálny fond EÚ pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu (GEEREF) ako globálny fond rizikového kapitálu, schopný zmobilizovať súkromné investície do projektov na zvyšovanie energetickej účinnosti a na využívanie obnoviteľnej energie v rozvojových krajinách;

8.  žiada Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoje snahy v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov a zabezpečila, že nadnárodné energetické podniky v rozvojových krajinách vyvinú maximálne úsilie o podporu energetickej účinnosti, obnoviteľnej energie a čistejších technológií využívania fosílnych palív a poskytnú svojim zamestnancom primerané zdravotné a bezpečnostné podmienky;

9.  nazdáva sa však, že fosílne palivá sú potrebné aj v prechodnom období na splnenie legitímnych požiadaviek rozvojových krajín, a žiada opatrenia, ktorými by sa zlepšilo trvalo udržateľné využitie miestnych zdrojov čo najúčinnejším spôsobom z hľadiska energetiky; upozorňuje na hrozbu, ktorú pre biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách predstavujú agropalivá;

10.  vzhľadom na naliehavosť situácie požaduje okamžité zvýšenie podpory rozvojovým krajinám pri využívaní technológií čistého uhlia, ktoré sa ukázali ako životaschopné a účinné;

11.  uvedomuje si naliehavú potrebu urýchliť prezentovanie a zavádzanie technológie zachytávania a skladovania CO2 a obmedziť tak emisie v rozvojových krajinách počas obdobia prechodu od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie; v tejto súvislosti vyzýva na zvýšenú podporu výskumných programov, rozvoj potrebného právneho a finančného rámca, ako aj na spoluprácu s príslušným odvetvím s cieľom zabezpečiť, aby nové uhoľné elektrárne od roku 2010 vyhovovali technológii zachytávania a skladovania CO2;

12.  podporuje rozvoj projektov a technológií, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť a energetickú bezpečnosť v rozvojových krajinách a ktoré sú osobitne prispôsobené potrebám a podmienkam v týchto krajinách, napríklad vzdelávanie obyvateľov v spôsoboch výroby vlastných energeticky účinných pecí, čo môže pomôcť vo vytváraní pracovných príležitostí, ako aj v boji proti ďalšej dezertifikácii a zmene klímy a zlepšovaní zdravia.

POSTUP

Názov	Konvenčné energetické zdroje a technológie
Číslo postupu	2007/2009(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	DEVE 26.4.2007
Rozšírená spolupráca– dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Margrete Auken 17.7.2007
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	27.8.2007
Dátum prijatia	10.9.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	9 8 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Thijs Berman, Nirj Deva, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Maria Martens, Luisa Morgantini, José Javier Pomés Ruiz, Horst Posdorf, Pierre Schapira, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Luis Yañez-Barnuevo García, Jan Zahradil, Mauro Zani
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Irena Belohorská, John Bowis, Atanas Paparizov, Ralf Walter
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (7.6.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách
(2007/2091(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sajjad Karim

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   domnieva sa, že Komisia precenila význam technológie zachytávania a skladovania CO₂ (Carbon Capture and Storage, CCS), ktorá zatiaľ nebola pri výrobe energie dokázaná a ktorá nebude životaschopnou možnosťou približne ďalších 10 rokov; zostáva znepokojený otázkami súvisiacimi s jej bezpečnosťou, vplyvom na životné prostredie, technologickou uskutočniteľnosťou, právnym štatútom a nákladmi na nové technológie CCS; zdôrazňuje, že hlavným problémom CCS sú náklady - aby bolo možné túto technológiu všeobecne schváliť a prijať, museli by sa náklady znížiť zo 100 USD za tonu na približne 10 USD za tonu; žiada, aby nedochádzalo k odvracaniu pozornosti od vývoja obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú dostupnou, životaschopnou možnosťou; trvá na tom, že v záujme stabilizácie emisií CO₂ je nevyhnutné považovať technológiu CCS za dočasný doplnok na zvýšenie obnoviteľných zdrojov energie a účinnosti a nesmie sa využívať na podporu zvyšovania spotreby uhlia;

2.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala prepojenie systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS) s ostatnými medzinárodnými systémami s cieľom poskytnúť signál o cene uhlíka zahŕňajúci sociálne náklady a využila prostriedky získané z obchodovania s uhlíkom na urýchlenie opatrení v rozvojových krajinách; podporuje rozšírenie Európskeho systému obchodovania s emisiami oxidu uhličitého na čo najväčší možný počet ďalších oblastí; zdôrazňuje, že zahrnutie sociálnych nákladov emisií uhlíka do trhových cien podporí financovanie niektorých technológií s nízkym obsahom uhlíka tým, že zvýši ich konkurencieschopnosť v porovnaní s technológiami, ktoré sú menej šetrné k životnému prostrediu;

3.   poznamenáva, že úlohou CCS v Systéme obchodovania s emisiami v EÚ sa bude zaoberať prieskum ETS po roku 2012; poznamenáva však, že niektoré komerčné projekty týkajúce sa CCS by mohli začať fungovať už pred rokom 2012 vrátane projektov v členských štátoch a v Nórsku, ktoré budú spojené s ETS dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 1. januára 2008; vyzýva pracovnú skupinu ETS, aby preskúmala, do akej miery by technológia CCS mohla byť uznaná v rámci ETS so zreteľom na potrebu porovnateľného zaobchádzania s činnosťami, ktoré vykazujú nízky alebo žiadny obsah CO₂, a potrebu existencie rovnakých podmienok pre investície do technológií CCS tak medzi rôznymi možnosťami CCS, ako aj v celej EÚ;

4.   vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlou výstavbu uhoľných elektrární v Číne a Indii, (ktoré ako rozvojové krajiny nie sú viazané Kjótskym protokolom) a zdôrazňuje, že Čína pravdepodobne prevýši objem emisií CO₂ vypustených USA v roku 2007, poznamenáva však, že tieto krajiny sa usilujú o diverzifikáciu zdrojov energie; zdôrazňuje vývozný potenciál európskych technológií na výrobu čistej energie; zdôrazňuje, že v záujme podpory znížených emisií uhlíka je pri súbežnom posilňovaní hospodárskeho rastu nevyhnutné, aby čisté energetické technológie sprevádzané rozširovaním kapacít boli prioritou európskych investícií do infraštruktúry v rozvojových krajinách;

5.   podporuje spoluprácu Komisie s Čínou, najmä partnerstvo EÚ a Číny v oblasti klimatických zmien z roku 2005 a následné memorandum o porozumení pre spoluprácu v oblasti technológií na výrobu energie s takmer nulovými emisiami z roku 2006, ktoré by mali podporiť rozvoj technológií na výrobu čistej energie; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Čínou na vytvorení plánu pre rozvoj technológií na výrobu čistej energie v Číne a aby stanovila kľúčové kroky a míľniky rozvoja a použitia technológií na výrobu čistej energie v Číne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podobné partnerstvá s inými rozvíjajúcimi sa ekonomikami, najmä s Indiou a Brazíliou, ktoré takisto majú rozsiahle zásoby uhlia;

6.   berie na vedomie závery štúdie Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z roku 2005, ktorá zistila, že uplatňovanie niektorých technológií v nečlenských krajinách OECD by sa mohlo ukázať ako oveľa úspornejšie z hľadiska nákladov a mohlo by mať zásadný význam najmä v krajinách s veľkými rozdielmi medzi geológiou a prírodnými zdrojmi; domnieva sa, že v takých prípadoch by mali krajiny zvážiť poskytnutie finančnej podpory na uplatnenie takýchto technológií v rozvojových krajinách, aby tieto krajiny dosiahli vnútroštátne ciele uplatnenia; zdôrazňuje, že schopnosť obchodovať s nástrojmi na využívanie v zahraničí by preto zvýšila účinnosť tým, že by zaistila ich uplatnenie tam, kde by to bolo cenovo najvýhodnejšie;

7.   konštatuje, že politiky uplatnenia, akými sú napríklad obnoviteľné podporné mechanizmy, sa väčšinou vykonávajú na vnútroštátnej úrovni a že stále neprebehol pokus o harmonizáciu; uznáva, že harmonizácia existujúcich nástrojov môže byť v praxi náročná, domnieva sa však, že očakávané rozsiahle zavedenie politík uplatňovania pre technológie na výrobu čistej energie v nasledujúcich 5 – 10 rokoch ponúka významnú možnosť preskúmať, ako by tieto politiky uplatnenia mohli byť navrhnuté tak, aby čo najviac zvýšili zisk v oblasti účinnosti z medzinárodného obchodovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zahrnúť prvok obchodovania do svojho politického prístupu, aby bolo možné spojiť úsilie väčších trhov, minimalizovať náklady v regiónoch alebo udržať rozličné odozvy medzi krajinami na rôznej úrovni rozvoja; domnieva sa, že takáto harmonizácia by umožnila väčšiu cezhraničnú koordináciu a mohla by podporiť znižovanie nákladov urýchľovaním rastu nových zahraničných trhov najmä v rozvojových krajinách;

8.   vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk o vytvorenie investičného rámca v oblasti energií, ktorý by riešil otázku nákladov, rizík, inštitucionálnych prekážok a prekážok informovanosti, ktoré bránia rozšíreniu verejno-súkromných partnerstiev podporujúcich technológie s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila rôzne mechanizmy určené na uľahčenie spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a ďalších cieľov prenosu technológií, ako je partnerstvo Ázie a Tichomoria pre čistý rozvoj a klímu a Iniciatívne fórum pre sekvestráciu uhlíka; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá hodnotenia medzinárodného financovania, spoločného prístupu k informáciám a mechanizmov vývoja a výskumu, ktoré by boli založené na schopnosti prispievať k dlhodobému rozvoju technológií s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka;

9.   zdôrazňuje, že prenos technológie výroby čistej energie rozvojovým krajinám je kľúčovým prvkom v boji proti klimatickým zmenám a pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia; konštatuje, že na samite v Gleneagles v roku 2005 vedúci predstavitelia krajín G8 uznali potrebu väčšej medzinárodnej spolupráce a koordinácie výskumu a rozvoja v oblasti energetických technológií; konštatuje, že hlavy vlád Brazílie, Mexika, Južnej Afriky, Číny a Indie zároveň vydali spoločné vyhlásenie s cieľom vytvoriť v budúcnosti novú formu medzinárodnej spolupráce vrátane zlepšenia účasti na výskume a vývoji, medzinárodnom financovaní prenosu technológií a spoločnom úsilí riešiť otázky spojené s ochranou práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom dialógu riešila prekážky súvisiace s právami duševného vlastníctva, ktoré bránia nadobúdaniu existujúcich čistých energetických technológií na základe ďalšej práce zaoberajúcej sa spôsobom, ktorým medzinárodné fondy a verejno-súkromné iniciatívy podporili v iných oblastiach prenos technológií, na ktoré sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál nových typov globálneho verejno-súkromného partnerstva v oblasti technológií na boj s klimatickými zmenami, a to na základe skúseností s medzinárodnými dohodami na podporu prístupu rozvojových krajín k anti-retrovirálnym liekom súvisiaceho s právami duševného vlastníctva.

POSTUP

Názov	Konvenčné energetické zdroje a technológie
Číslo postupu	2007/2091(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	INTA 26.4.2007
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Sajjad Karim 27.2.2007
Prerokovanie vo výbore	11.4.2007		8.5.2007
Dátum prijatia	4.6.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	12 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Graham Booth, Carlos Carnero González, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Eduard Raul Hellvig, Jacky Henin, Sajjad Karim, Erika Mann, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Corien Wortmann-Kool

STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (11.9.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách
(2007/2091(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogusław Sonik

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie o trvalo udržateľnej výrobe energie z fosílnych palív: s cieľom dosiahnuť po roku 2020 takmer nulové emisie z uhlia (KOM(2006)0843);

2.  zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia v oblasti bezpečnosti a diverzifikácie dodávok energie do Európy a zároveň upozorňuje, že takéto opatrenia musia byť plne v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a cieľmi politiky v oblasti klimatických zmien;

3.  zdôrazňuje úlohu fosílnych palív ako významného prvku zdrojov energie v Európskej únii vzhľadom na skutočnosť, že viac ako 50 % elektrickej energie EÚ v súčasnosti pochádza z fosílnych palív (najmä uhlia a zemného plynu); poukazuje na to, že fosílne palivá výrazne prispievajú ku klimatickým zmenám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby opätovne podporili opatrenia na úsporu energie a presun k trvalo udržateľným energetickým zdrojom;

4.  je znepokojený emisiami CO2 pochádzajúcimi z fosílnych palív, ktoré sú v súčasnosti najvýznamnejšou príčinou klimatických zmien, ale upozorňuje, že ak fosílne palivá majú aj naďalej zohrávať významnú úlohu ako zdroj energie, musia sa nájsť riešenia na radikálne obmedzenie emisií skleníkových plynov;

5.  odporúča preskúmať systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ a celkovú ponuku počiatočných prídelov pre elektrárenské odvetvie, aby sa zlepšilo zahrnutie externých nákladov emisií CO2 a zaviedli sa silnejšie stimuly pre investície do efektívnejšej výroby elektriny;

6.  upozorňuje, že uhlie môže byť aj naďalej cenným príspevkom k bezpečnosti dodávok energie a k európskemu a globálnemu hospodárstvu ako celku za predpokladu, že sa budú využívať vhodné technológie; pripomína, že technológie čistého uhlia už boli vyvinuté, ale ich využitie vo výrobe energie nie je rozšírené;

7.  zdôrazňuje, že keďže priemyselné použitie technológií čistého uhlia zaberie najmenej ďalšie desaťročie, značné zníženie emisií skleníkových plynov musí ostať základom politiky EÚ v oblasti klimatických zmien, tak ako je to načrtnuté v záveroch marcového zasadnutia Európskej rady v roku 2007;

8.  uznáva, že použitie technológií čistého uhlia by mohlo priniesť zníženie účinnosti výroby energie;

9.  zdôrazňuje, že technológie a procesy zachytávania a skladovania CO₂ (CCS) môžu byť jednými z vhodných technológií, aj keď sú v súčasnosti len v testovacej fáze a vyžadujú ďalšie posúdenie a výskum;

10. zdôrazňuje, že finančné zdroje EÚ v oblasti výskumu technológií zachytávania a skladovania CO2 budú použité len na výskum a vývoj uskladnenia emisií uhlíka a jeho environmentálnych vplyvov, kým štúdie na dosiahnutie takmer nulových hodnôt emisií CO2 z uhoľných elektrárni budú financované samotnými energetickými spoločnosťami;

11. uznáva skutočnosť, že v tejto fáze technologického pokroku sa odhaduje, že elektrická energia pochádzajúca z riešení CCS bude rovnako drahá ako elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov;

12. nalieha na Komisiu, aby zvýšila financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetiky, najmä v oblasti technológií čistého uhlia a obnoviteľných zdrojov energie, a aby z demonštračného použitia technológií udržateľného využitia fosílnych palív urobila jednu zo svojich priorít blízkej budúcnosti; zároveň vyzýva členské štáty, aby preukázali rovnaké odhodlanie, pokiaľ ide výskum a vývoj a demonštračné aktivity v tejto oblasti;

13. zdôrazňuje, že hoci je potrebné zvýšenie financovania výskumu a vývoja v oblasti zachytávania a skladovania CO2, nesmie sa to urobiť na úkor financovania v oblasti výskumu obnoviteľnej energie;

14. žiada Komisiu, aby vypracovala európsky strategický plán pre energetické technológie založený na systematickom a integrovanom prístupe, ktorý poskytne vhodný nástroj na celkovú koordináciu úsilia v oblasti výskumu a vývoja a demonštračných aktivít a na dosiahnutie čo najväčšieho synergického efektu na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých štátov;

15. nalieha však na Komisiu, aby sprístupnila výsledky demonštračných projektov v oblasti technológií zachytávania a skladovania CO2 pre transformujúce sa krajiny, ako sú Čína a India, kde by použite takýchto technológií výrazne napomohlo celosvetové zníženie emisií CO2;

16. uznáva medzinárodný rozmer CCS a ich podstatnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám v iných hospodárstvach využívajúcich uhlie (vrátane Spojených štátov, Japonska, Indie a Číny);

17. zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi Komisiou a súkromným sektorom v zvyšovaní využiteľnosti technológie čistého uhlia;

18. nalieha na Komisiu, aby pri prijímaní svojich legislatívnych návrhov týkajúcich sa zachytávania a skladovania CO2 navrhla uložiť právne záväzky na realizáciu technológie zachytávania a skladovania CO2 pre nové elektrárne na čierne a hnedé uhlie;

19. vyzýva Komisiu, aby posúdila možné riziká CCS a stanovila požiadavky na udeľovanie licencií na vykonávanie činnosti v oblasti CCS a vhodné riadenie rizík a zistených dosahov;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty aby ešte pred vyvinutím akýchkoľvek obchodných projektov na uskladňovanie uhlíka vypracovali jasný poistný alebo záväzný mechanizmus; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus má zabezpečiť dodržanie prísnych environmentálnych noriem a systém právne záväznej zodpovednosti v prípade úniku emisií CO2;

21. vyzýva Komisiu, aby intenzívne preskúmala možné opatrenia na dosiahnutie demonštračného použitia technológií udržateľného využitia fosílnych palív a najmä technológií spaľovania uhlia s nízkymi hodnotami emisií uhlíka;

POSTUP

Názov	Konvenčné energetické zdroje a technológie
Číslo postupu	2007/2091(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 26.4.2007
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Bogusław Sonik 18.4.2007
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	26.6.2007
Dátum prijatia	11.9.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: 42 –: 0 0: 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Matthias Groote, Satu Hassi, Jens Holm, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Linda McAvan, Marios Matsakis, Alexandru-Ioan Morţun, Roberto Musacchio, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Daciana Octavia Sârbu, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anders Wijkman, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kathalijne Maria Buitenweg, Jutta Haug, Andres Tarand
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO VÝBORU PRE REGIONÁLNY ROZVOJ (25.7.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o konvenčných energetických zdrojoch a technológiách
(2007/2091(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Francisca Pleguezuelos Aguilar

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje dlhodobú dôležitosť konvenčných zdrojov energie pre výrobu energie a regionálny rozvoj v Európe;

2.  zdôrazňuje účinky konvenčných zdrojov energie v oblasti zamestnanosti a príjmov v banských regiónoch (len v oblasti ťažby uhlia je to asi 300 000 pracovných miest) a v oblastiach, kde sa nachádzajú elektrárne;

3.  zdôrazňuje osobitný strategický význam uhoľnej a jadrovej energie (ktoré predstavujú 29 % resp. 31 % výroby elektriny v EÚ) v súčasnej a budúcej európskej energetickej skladbe; berie na vedomie extrémne vysokú úroveň závislosti na dovoze energie z regiónov mimo Spoločenstva s problematickou bezpečnostnou situáciou;

4.  požaduje zvýšenie účinnosti technológie elektrární na fosílne palivá, zlepšenie bezpečnostných noriem pre jadrové elektrárne, rýchly rozvoj technológie jadrovej fúzie a príslušné zvýšenie prostriedkov na výskum;

5.  žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby diverzifikovali a decentralizovali výrobu energie za použitia najvhodnejších zdrojov v rôznych regiónoch EÚ a zohľadňujúc špecifické regionálne charakteristiky;

6.  víta zistenia uvedené vo štvrtej správe Komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273), podľa ktorých oblasti s najvyššou úrovňou HDP na osobu majú sklon dosahovať najnižšiu spotrebu energie na jednotku hospodárskej produkcie; poukazuje však na možnosti hospodárskeho rastu prostredníctvom inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej energetickej politiky, ktoré všetkým regiónom EÚ ponúkajú investície do trvalo udržateľnej výroby energie z fosílnych palív; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, ktoré prvky môžu podporovať tieto investície, a aby na tento účel podporovali výmenu osvedčených postupov;

7.  naliehavo žiada Komisiu a regionálne a miestne orgány, aby prijali opatrenia na propagáciu racionálneho využívania elektrickej a tepelnej energie, a to najmä prostredníctvom rozsiahlejšej propagácie „energeticky inteligentných“ budov, racionálnych systémov pouličného osvetlenia, riadnej izolácie prenosových sústav pre tepelnú energiu (najmä v mestských konglomerátoch), nahradenia zastaraných energetických prístrojov prístrojmi, ktoré šetria energiu, atď.;

8.  víta závery Európskej rady z 9. marca 2007 a predovšetkým jej rozhodnutie stanoviť pre EÚ cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % oproti úrovni z roku 1990, prípadne o 30 % v prípade dohody s inými industrializovanými krajinami podľa medzinárodných dohôd; pripomína ale svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelenú knihu[1], ktorá stanovuje cieľ, podľa ktorého má do roku 2020 z obnoviteľných zdrojov pochádzať 25 % spotreby energie, a žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi na vypracovaní a zavedení národných plánov so zámerom dosiahnuť tento ambiciózny cieľ;

9.  znovu zdôrazňuje veľký potenciál, ktorým disponujú odľahlé a najvzdialenejšie regióny v oblasti obnoviteľných zdrojov energie z dôvodu ich geografických a klimatických podmienok, a naliehavo žiada, aby sa výnimočné príležitosti, ktoré tento potenciál vytvára, v plnom rozsahu využili;

10. poukazuje na to, že výroba energie z biomasy v rámci energetickej skladby EÚ má výrazný potenciál a mohla by okrem iného prispieť k vytvoreniu mnohých pracovných miest vo vidieckych oblastiach; pripomína Komisii a členským štátom, že výroba energie z biomasy, ako aj z fosílnych palív, uvoľňuje veľké množstvo CO₂ a že členské štáty by tiež mali tam, kde je to možné, používať technológiu na zachytávanie uhlíka; konštatuje, že akékoľvek rozsiahlejšie využitie biomasy by sa malo realizovať trvalo udržateľným spôsobom bez poškodzovania životného prostredia v EÚ či v tretích krajinách;

11. sa domnieva, že EÚ je svetovým lídrom v oblasti čistých a účinných energetických technológií s nízkymi emisiami uhlíka, čo je výhoda, ktorá by mohla predstavovať jeden kľúčový faktor pre regionálny rozvoj, a naliehavo žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali investície do týchto technológií;

12. dôrazne vyzýva Komisiu, členské štáty, regióny a ďalšie zúčastnené strany, aby efektívne využívali možnosti, ktoré im poskytuje kohézna politika, a aby investovali do nových energetických technológií, a to tak do obnoviteľných zdrojov energie, ako aj do technológií udržateľných fosílnych palív („elektrárne s nízkymi emisiami“);

13. naliehavo žiada členské štáty a regionálne orgány, aby prijali opatrenia na zlepšenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom rozšírenej priamej spolupráce v energetickom sektore, a to najmä v pohraničných regiónoch;

14. je presvedčený, že je nevyhnutné investovať do udržateľných energetických technológií a trvá na tom, aby sa štrukturálne fondy využívali ako jeden zo spôsobov financovania tohto druhu projektov;

15. ľutuje, že na regionálnej úrovni nie sú k dispozícii podrobnejšie a presnejšie údaje o spotrebe, výrobe a cenách energie a žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom vypracovať štúdiu na európskej úrovni, ktorá by poskytla tieto údaje;

16. naliehavo žiada Komisiu, aby vyhodnotila územný vplyv svojich návrhov v oblasti energetickej politiky a aby výsledky dala k dispozícii členským štátom;

17. opakovane pripomína, že uhlie pochádza z rezerv, ktoré sú rozptýlené po celom svete, a že EÚ niektorými z nich disponuje, čo je zárukou zabezpečenia dodávok; víta preto návrh Komisie investovať do projektov, ktorých cieľom je predstaviť integrované riešenia technológií čistého uhlia založené na zachytávaní a skladovaní CO₂, s cieľom zabezpečiť komerčnú životaschopnosť týchto technológií, ktoré umožnia výrobu elektriny z udržateľného uhlia;

18. uprednostňuje skladovanie uhlíka v sedimentárnych úložiskách, ale konštatuje, že podľa Medzivládneho výboru OSN pre klimatické zmeny má Európa len niekoľko vysoko perspektívnych sedimentárnych úložísk, ktoré je možné využiť na skladovanie CO₂, pričom väčšina z nich sa nachádza v Severnom mori, Stredozemnom mori a Čiernom mori; zdôrazňuje, že na transport zachyteného CO₂ od výrobných procesov do regiónov najvhodnejších na skladovanie, je nutné použiť buď potrubie alebo prevoz, a to by sa malo pri výpočte uhlíkových nákladov takýchto projektov zohľadniť;

19. konštatuje, že tretina uhoľných elektrární v EÚ dosiahne koniec svojej životnosti skôr, ako budú „technológie udržateľného uhlia“ komerčne životaschopné a žiada o prechodné riešenia v podobe environmentálnych právnych predpisov a finančných opatrení, ktoré budú kompatibilné s environmentálnymi a hospodárskymi požiadavkami;

20. zdôrazňuje skutočnosť, že podľa Medzivládneho výboru OSN pre klimatické zmeny sa ukázalo, že koncentrácia uhlíka zvyšuje kyslosť vody; domnieva sa preto, že je potrebné zabezpečiť, aby podmorské skladovanie uhlíka nemalo negatívny vplyv na morské prostredie alebo na potravinový reťazec, a že by nemalo byť povolené v oblastiach, kde je morský ekosystém nezvyčajne krehký;

21. naliehavo žiada členské štáty, aby vyčlenili rovnaké finančné prostriedky na výskum, vývoj a inovácie na jednej strane, a na prezentačné projekty, ktoré sú zamerané na vývoj technológií čistého uhlia, na strane druhej;

22. zdôrazňuje, že je dôležité informovať obyvateľov oblastí s výskytom uhoľných elektrární o nebezpečenstvách, ktoré sú s nimi spojené, a pripomína význam zverejňovania plánov na modernizáciu existujúcich elektrární a na zlepšenie ich vplyvu na životné prostredie;

23. požaduje viac finančných prostriedkov na zaznamenávanie vplyvu na životné prostredie a opatrenia na zlepšenie situácie v oblastiach s výskytom uhoľných elektrární.

POSTUP

Názov	Konvenčné energetické zdroje a technológie
Číslo postupu	2007/2091(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	REGI 26.4.2007
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Francisca Pleguezuelos Aguilar 7.6.2007
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	7.6.2007
Dátum prijatia	17.7.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: 39 –: 0 0: 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Wolfgang Bulfon, Bairbre de Brún, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Husmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Mario Mantovani, Sérgio Marques, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Den Dover, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Károly Ferenc Szabó
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Thomas Ulmer
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

• [1]               Prijaté texty, P6(2006)0603.

POSTUP

Názov

Konvenčné energetické zdroje a technológie

Číslo postupu

2007/2091(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

ITRE 26.4.2007

Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

REGI 26.4.2007

DEVE 26.4.2007

INTA 26.4.2007

ENVI 26.4.2007

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

TRAN 28.2.2007

IMCO 7.5.2007

ECON 13.3.2007

AFET 8.5.2007

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Herbert Reul 27.2.2007

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

3.5.2007

7.6.2007

12.9.2007

Dátum prijatia

13.9.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

37 7 3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Philippe Busquin , Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Romano Maria La Russa, Patrick Louis, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Lydia Schenardi, Andres Tarand, Britta Thomsen, Radu Ţîrle, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto.

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Joan Calabuig Rull, Manuel António dos Santos, Neena Gill, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Edit Herczog, Vittorio Prodi, Bernhard Rapkay, Esko Seppänen, Peter Skinner, Dirk Sterckx, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev.

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dátum predloženia

26.9.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)