SPRÁVA o kapacite letísk a pozemnej obsluhe: smerom k politike vyššej účinnosti

27.9.2007 - (2007/2092(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Anne E. Jensen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kapacite letísk a pozemnej obsluhe: smerom k politike vyššej účinnosti

(2007/2092(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (KOM(2006)0819),

–    so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 (KOM(2006)0821),

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0349/2007),

A.  keďže globalizácia a rýchly hospodársky rast bude viesť v EÚ k rastu dopytu po letoch (doprava bez letiskových obmedzení) v priemere najmenej o 4,3 % ročne a najpravdepodobnejšie až o 5,2 % ročne,

B.   keďže do roku 2025 to bude viesť k nárastu dopytu po letoch, ktorý bude 2,5-krát vyšší ako v roku 2003,

C.  keďže v roku 2025, s prihliadnutím na všetky nové investície, viac než 60 letísk nebude schopných zvládnuť typický dopyt v špičke bez vzniku omeškania alebo neuspokojeného dopytu (potom bolo nevybavených 3,7 milióna letov ročne),

D.  keďže vzhľadom nato, že existujúce letiská sa nemôžu rozširovať tak, ako by bolo treba, jedným z riešení problému vysokého počtu neuskutočnených letov v roku 2025 by mohla byť výstavba podporných letísk v blízkosti preťažených,

E.   keďže nedostatok kapacít a zvyšovanie dopytu po letoch pravdepodobne povedie k potrebe nových veľkých letísk (až 10 podľa štúdie Eurocontrolu) a stredne veľkých letísk (až 15 podľa Eurocontrolu),

F.   keďže tento budúci vývoj leteckej dopravy v Európe naliehavo vyžaduje predvídanie potrebných krokov, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ v prospech jej občanov a hospodárstva ako celku,

G.  keďže účinné služby pozemnej obsluhy majú tiež podiel na lepšom využívaní súčasnej kapacity letísk zvyšovaním výkonnosti letísk,

H.  keďže plné vykonávanie smernice 96/67/ES o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva[1] a jej možných zmien a doplnení s cieľom zlepšiť účinnosť v poskytovaní týchto služieb by tiež mohlo posilniť využívanie kapacity letísk,

I.    keďže klasické, nízkonákladové a charterové letecké spoločnosti, dopravné spoločnosti a obchodné lietadlá majú rozdielne požiadavky čo sa týka letiskových služieb a prideľovania prevádzkových intervalov,

J.    keďže kľúčovou súčasťou infraštruktúry letísk je primeraná dopravná prístupová i odchodová infraštruktúra, najmä v podobe integrovaného systému verejnej dopravy,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie ako prvý krok na riešenie otázky kapacity letísk, aj keď plánovanie novej infraštruktúry ostáva v kompetencii členských štátov; vyzýva súčasne Komisiu, aby venovala leteckej doprave pozornosť akú si zasluhuje ako kľúčový prvok prepravy tovaru a cestujúcich v Európe; ďalej vyzýva Komisiu, aby sledovala súčasnú situáciu a predložila o nej presnú štatistiku s cieľom úspešnejšie riešiť problém kapacity;

2.  poznamenáva, že primeraná kapacita letísk, účinná pozemná obsluha a využívanie kapacity sú nevyhnutné pre európske hospodárstvo a musia byť zabezpečené;

3.   víta návrhy predložené Komisiou, zdôrazňuje kľúčovú úlohu letectva ako dopravného prostriedku, ktorý zaručuje územnú, hospodársku, a sociálnu súdržnosť Únie a trvá na jej dôležitosti pre decentralizované, okrajové a ostrovné regióny;

4.   zastáva názor, že 14 opatrení navrhovaných v oznámení Komisie je konzistentným prístupom k zlepšovaniu využívania súčasných kapacít; žiada však Komisiu, aby stanovila konkrétnejšie konečné termíny na ich implementáciu a trvá na tom, aby sa tieto termíny dodržiavali;

Budovanie nových kapacít

5.   domnieva sa však, že Komisia zatiaľ plne nepreskúmala možnosť globálneho prístupu EÚ čo sa týka potreby dodatočnej kapacity, obmedzení budúcich investícií do ďalšej kapacity a strategických osí, ktoré by nielenže umožnili predvídať riziká tlaku na kapacity, ale tiež umožnili EÚ stať sa súdržnou a konkurencieschopnou platformou leteckej dopravy na globálnej úrovni;

6.   navrhuje, aby sa uskutočnil prieskum aktuálneho dopytu po infraštruktúre, ktorý by zlepšil budúci komplexný plán kapacity európskych letísk a mohol by sa stať mechanizmom predpovedania leteckej dopravy akceptovaným na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že letiská by mohli takýto mechanizmus používať ako plánovací rámec na zvyšovanie kapacity a že výhodou predpovedí založených na dopyte je, že pri rozvoji leteckej dopravy poskytujú realistický obraz o trhu;

7.   berie na vedomie, že jednou z najväčších prekážok pre liberalizáciu a účinnosť pozemnej obsluhy, ktorú uvádzajú mnohé letiská Spoločenstva, je nedostatok priestoru, ale domnieva sa, že toto tvrdenie je potrebné overiť a v prípade potreby vyriešiť;

8.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoločné definície a analytické nástroje posudzovania kapacity letísk, ako aj postupy zapojenia všetkých zúčastnených strán v strednodobých a dlhodobých potrebách kapacity letísk EÚ; konštatuje, že s cieľom urýchliť plánovanie a výstavbu nových kapacít by spolupráca mohla byť sprevádzaná výmenou osvedčených postupov v otázkach, ako napríklad vplyv na životné prostredie a strata nákladovej efektívnosti, predbežné financovanie novej infraštruktúry, územné plánovanie a riadenie, zapojenie všetkých druhov dopravy, ako aj nástroje modelovania či simulácie; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by dopĺňali program SESAR a mohli by sa doplniť novými inštitucionálnymi nástrojmi, ktoré pomôžu zvýšiť kapacitu letísk;

9.  žiada Komisiu, aby do roku 2009 predložila Parlamentu správu o globálnom pláne zvýšenia kapacity letísk v Európe; zdôrazňuje, že táto správa by mala stanovovať súdržný prístup členských štátov s cieľom podporovať a koordinovať národné a cezhraničné iniciatívy výstavby nových letiskových kapacít pre medzinárodnú dopravu a lepšie využívať existujúce kapacity, ako aj iniciatívy riadenia vedľajších letiskových kapacít bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a Spoločenstva pri alokovaní letiskových kapacít;

zdôrazňuje, že prestupové uzly a regionálne letiská môžu prostredníctvom ciest z bodu do bodu každé svojim spôsobom a v rámci osobitných obmedzení rôznych členských štátov riešiť environmentálne problémy, problémy preťaženia a otázky prístupnosti, a že iba koexistencia rôznych letiskových modelov v závislosti od národných špecifík EÚ umožní naplniť svoje potreby v tejto oblasti;

v tejto súvislosti pripomína, že dostupnosť letísk má mimoriadny význam, a že ich úspešná integrácia do dopravných sietí je nevyhnutnou podmienkou komodality;

10. vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby bez ohľadu na inštitúciu, ktorá sa stará o správu letísk, tieto figurovali v územných plánoch regiónov a boli zahrnuté do stratégie regionálneho rozvoja; pripomína, že rozvoj a výstavba nových veľkých infraštruktúr, akými sú letiská, sa musí podrobiť skúške únosnosti z hľadiska daného územia;

11. podporuje Komisiu v jej úsilí zvýšiť účinnosť vnútornej logistiky letísk, ale navrhuje, aby sa obmedzila len na sledovanie batožiny a nákladov;

12. domnieva sa, že predbežné financovanie rozvoja infraštruktúry je účinnou možnosťou letísk na zvýšenie kapacity; zdôrazňuje, že tento systém financovania je výhodný tak pre letecké spoločnosti, ako aj pre letiská, pretože znižuje celkové náklady financovania infraštruktúry, zabezpečuje plynulejší cenový profil pre letecké spoločnosti a obmedzuje riziko pre letiská, keďže letecké spoločnosti začnú splácať investície skôr;

13. zdôrazňuje hospodársky význam letísk pri vytváraní nových pracovných miest, a to predovšetkým v regionálnych oblastiach; poukazuje na to, že prevádzkovatelia európskych letísk, letecké spoločnosti, podniky technickej údržby a firmy podnikajúce v oblasti reštauračných služieb vytvárajú významný počet pracovných miest, a tým prispievajú k uskutočneniu lisabonskej stratégie;

14. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri výbere umiestnenia letísk brali do úvahy environmentálne vplyvy ako veľká hlučnosť, emisie, hustota cestnej premávky v okolí miesta, vzdialenosť od skladov palív a obdobných výrobkov, ako aj meteorologické podmienky;

Podpora rastu zohľadňujúceho životné prostredie

15. upozorňuje, že zlepšenou výkonnosťou leteckých motorov sa za posledných 40 rokov znížili emisie CO₂ z nich o 70 % na km a že v budúcnosti budú zaznamenané ďalšie zníženia, zdôrazňuje, že cieľom odvetvia je znížiť emisie o ďalších 50 % do roku 2020;

16. zdôrazňuje však, že napriek tomuto pokroku vyústil rast leteckej dopravy, ktorý sa v ostatných rokoch značne vystupňoval, do prudkého vzostupu celkového objemu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví (+100% v porovnaní s rokom 1990 podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry), a že preťaženie letísk k tomu značne prispieva;

17. pripomína, že nárast leteckej dopravy bude musieť byť sprevádzaný technickými a regulačnými plánmi obmedzujúcimi externé náklady tohto druhu dopravy; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie začleniť leteckú dopravu do systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS); zdôrazňuje, že účinnosť opatrení na znižovanie environmentálnych dôsledkov leteckej dopravy závisí aj na politikách, ktoré krajiny sledujú na globálnej úrovni a zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu vytvoriť spoločné programy s tretími krajinami;

18. zastáva však názor, že problém emisií skleníkových plynov by sa tam, kde je to možné, mohol na európskej i medzinárodnej úrovni riešiť energickejšie s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť trvalo udržateľnejšieho odvetvia leteckej dopravy EÚ, ktoré je už ohrozované rýchlym rozvojom hlavných uzlových letísk v susediacich regiónoch Európy, ktoré nepatria do EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby použili všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie dohody o tejto otázke na medzinárodnej úrovni;

19. osobitne trvá na potrebe rozvoja regulačných a finančných plánov s cieľom podpory zdokonalenia a obnovy leteckých parkov a podpory environmentálneho výkonu motorov, aby sa znížila ich hlučnosť, zvýšila energetická účinnosť a znížilo znečistenie;

Zabezpečenie správneho vykonávania a úpravy regulačného rámca

20. domnieva sa, že nárast dopravy si vyžiada účinnejšie uplatňovanie právneho rámca platného pre leteckú dopravu;

21. žiada Komisiu, aby preverila úplnú implementáciu nariadenia 95/93 v znení zmien a doplnení nariadením č. 793/2004 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva[2], a aby poskytla viac pomoci a objasnení čo sa týka znenia; trvá hlavne na tom, že je nutné zabezpečiť lepšiu koordináciu a zosúladenie medzi prideľovaním prevádzkových intervalov zo strany riadenia toku letovej prevádzky (AFTM) a letiskovými prevádzkovými intervalmi, najmä v súvislosti s efektivitou výborov koordinujúcich prevádzkové intervaly čo sa týka odletov a príletov, a okrem toho trvá na tom, že treba harmonizovať definície, tolerancie a spôsoby prideľovania prevádzkových intervalov zo strany letísk a AFTM;

22. pripomína potrebu zaviesť trhové mechanizmy pri postupe prideľovania prevádzkových intervalov s cieľom čo najlepšie využiť nedostatočné kapacity letísk; zdôrazňuje však, že v súlade s nariadením č. 95/93 v znení zmien a doplnení z roku 2004 mala Komisia predložiť Parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia najneskôr do apríla 2007, a že so zavedením trhových mechanizmov by sa malo uvažovať iba na základe tejto správy;

23. poznamenáva však, že uplatnenie trhových mechanizmov, ako napríklad prideľovanie prevádzkových mechanizmov s cieľom lepšie využiť existujúce kapacity letísk, by neriešilo nedostatky infraštruktúry, keďže takýto mechanizmus by nevytvoril ani jeden dodatočný prevádzkový interval; zastáva okrem toho názor, že súlad medzi letiskovými prevádzkovými intervalmi a prevádzkovými intervalmi ATFM prináša len veľmi obmedzené výhody a nevyrieši problém kapacity, keďže tento problém bude aj naďalej prítomný;

24. vyzýva Radu, aby ustanovila harmonogram a konečné termíny s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi civilného letectva susediacich členských štátov, aby sa pred rokom 2008 zaručil významný pokrok v oblasti tvorby funkčných vzdušných priestorov (functional airspace blocks - FAB);

25. zdôrazňuje potrebu presného harmonogramu implementácie funkčných vzdušných priestorov a berie na vedomie pozitívne kroky, ktoré v tomto ohľade uskutočnili niektoré členské štáty, najmä v severnej a strednej Európe, napríklad program riadenia severného horného vzdušného priestoru (Northern Upper Area Control - NUAC) a nové projekty FAB strednej Európy.

26. nalieha na Komisiu, aby v prípade, že členské štáty do roku 2008 nedocielia v tejto otázke výrazný pokrok, uplatnila prístup zhora nadol s cieľom zaručiť podstatné zlepšenie;

27. zdôrazňuje význam projektu Galileo pri optimalizácii využitia súčasnej i budúcej kapacity riadenia leteckej dopravy a konštatuje, že zo súčasných finančných ťažkostí spojených s projektom Galileo si v záujme implementácie projektu SESAR treba vziať ponaučenie;

28. je znepokojený tým, že miera inovácie a preberania nových technológií môže byť oveľa pomalšia ako miera rastu leteckej dopravy; ďalej zdôrazňuje, že sú potrebné nové medzinárodné normy obmedzenia hladiny hluku a nový prístup na obmedzenie počtu ľudí postihnutých hlukom;

Posilnenie spolupráce v oblasti kapacity medzi letiskovými regiónmi

29. zastáva názor, že rozšírenie kapacity letísk nebude možné bez účinnej a dôkladnej spolupráce medzi letiskami a regionálnymi a miestnou administratívou za predpokladu, že táto spolupráca nebude v rozpore s pravidlami Spoločenstva pre hospodársku súťaž;

30. víta každého iniciatívu letiskových regiónov, ktorá povedie k európskemu dialógu o otázkach rozvoja dodatočnej kapacity letísk, najmä o koordinácii a integrácii kapacity, o environmentálnych dôsledkoch na obyvateľov v blízkosti letísk, o územnom plánovaní a o raste a zamestnanosti;

31. vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty v záujme posilnenia ich nariadení v oblasti mestského plánovania a výstavby, aby sa predchádzalo zaťaženiu hlukom a iným znečisteniam, ktoré spôsobujú letiská okolitým oblastiam;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa verejného riadenia týchto letiskových regiónov a finančne podporili pilotné projekty a výskumné programy spojené s otázkou vplyvu, ktorý majú letiská na okolité územia a ich obyvateľov;

33. vyjadruje želanie, aby letiská „regionálneho rozvoja“ v odľahlých či veľmi okrajových regiónoch aj naďalej ťažili zo štátnej pomoci v závislosti od úloh vykonávaných vo všeobecnom záujme;

34. domnieva sa, že letecké spoločnosti by mali poskytovať primerané záruky a preberať zodpovednosť v prípade odkúpenia letiskového zariadenia, ktorého poskytnutie vyžadujú od riadiacich orgánov letiska, aby sa tieto orgány nedostali do problémov, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy pred úplným odkúpením;

Služby pozemnej obsluhy

35. berie na vedomie vyššie uvedenú správu Komisie o uplatňovaní smernice Rady 96/67/ES;

36. víta pozitívne dôsledky smernice tak, ako o nich informuje Komisia, ale poznamenáva, že, po prvé, pozitívne hodnotenie je založené na zisteniach štúdie z roku 2002, ktorá nepokrývala celú rozšírenú Úniu, zatiaľ čo bola Komisia upozornená, že vykonávanie smernice je záležitosťou všeobecného záujmu v členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili až po tomto dátume;

a po druhé, že pretrvávajú ťažkosti a neistoty pokiaľ ide o vykonávanie, najmä čo sa týka kritérií, ktoré musia spĺňať poskytovatelia služieb zúčastňujúci sa konkurenčných výziev na predkladanie ponúk; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobné usmernenie alebo v prípade potreby predložila nový návrh na vyjasnenie pravidiel týkajúcich sa výziev na predkladanie ponúk;

37. vyzýva Komisiu, aby predtým, ako predloží akýkoľvek návrh, ktorý by viedol k ďalšej liberalizácii, uskutočnila novú analýzu vplyvu vykonávania smernice, jej konečné prínosy a/alebo znevýhodnenia pre užívateľov, zamestnancov a cestujúcich;

38. domnieva sa, že na základe tohto nového posúdenia vplyvu by Komisia v prípade potreby mohla zabezpečiť ďalšie usmernenia týkajúce sa výkladu niektorých ustanovení, ktoré letiskám ponechávajú príliš široké hranice výkladu, vedúce k nežiaducim účinkom na schopnosť prevádzkovateľov pozemnej obsluhy vstúpiť na trh;

39. na druhej strane sa domnieva, že niektoré ustanovenia je nutné urýchlene vysvetliť, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú ochrany pracovníkov v prípade premiestnenia podnikov a prístupových poplatkov; nalieha na Komisiu, aby z tohto dôvodu čo najskôr poskytla usmernenie o výklade týchto ustanovení;

40. odporúča, aby sa každá nová snaha o zmenu a doplnenie smernice najprv sústredil na kvalitu služieb pozemnej obsluhy a na kvalitu pracovných miest v pozemnej obsluhe; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby:

-     preskúmala možnosť stanovenia minimálnych kvalitatívnych a sociálnych noriem, ktoré by sa mali brať do úvahy pri výberovom konaní a ich zapracovania do zmlúv medzi leteckou spoločnosťou a poskytovateľom služieb,

-     zvážila využitie subdodávateľských služieb tým, že zaručí minimálnu úroveň bezpečnosti a minimálne kvalitatívne úrovne pre poskytovateľov služieb s cieľom zaručiť čestnú hospodársku súťaž, a požadovať prvotnú identifikáciu každého subdodávateľa,

-     určila a jasne stanovila podmienky, za ktorých môže letisko poskytovať služby pozemnej obsluhy, najmä ak tieto služby chce poskytovať dostatočný počet nezávislých dodávateľov služieb,

-     zvážila, že by mala prehodnotiť minimálny počet poskytovateľov služieb, ktorí sú na letiskách povolení (v súčasnosti 2), a v prípade potreby tento počet zvýšiť, najmä na veľkých letiskách, a že by nemalo existovať umelé obmedzenie počtu tretích poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy,

-     zaviedla postupy udeľovania povolení na úrovni členských štátov, aby sa zaručilo, že minimálna úroveň kvality a trvalej udržateľnosti sa stane záväznou pre poskytovateľov služieb a že sa zachovajú sociálne práva a kolektívne dohody, zdôrazňuje, že udelenie povolenia by sa mohlo riadiť zásadou vzájomného uznávania,

-     zabezpečila, že poskytovatelia služieb svojim zamestnancom poskytnú primeranú úroveň školení a sociálnej ochrany,

-     zaručila primeranú úroveň bezpečnosti a zabezpečenia všetkých užívateľov, cestujúcich a nákladu;

41. upozorňuje, že pri výbere prevádzkovateľov pozemnej obsluhy dodávajúcich vyhradené služby letiská niekedy v plnej miere nezohľadňujú stanovisko leteckých používateľov a pripomína, keď sa prevádzkovatelia pozemnej obsluhy poskytujúci vyhradené služby vyberajú v rozpore s takmer jednomyseľným stanoviskom výboru používateľov;

42. trvá na potrebe väčšej transparentnosti a prísnejších ustanovení orientovaných na používateľa týkajúcich sa výberu prevádzkovateľov pozemnej obsluhy pre vyhradené služby; trvá na zvážení možnosti ustanovenia dodatočných pravidiel pre Výbor používateľov letísk, pozostávajúcich napríklad z povinnosti uviesť dôvody, prečo výber letiska nie je v súlade so stanoviskom výboru; upozorňuje, že takéto rozhodnutie by v tomto prípade mohlo tiež byť presunuté na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu; na záver Komisii odporúča, aby pri akýchkoľvek budúcich zmenách a doplneniach smernice 96/67/ES zvážila, či letecké spoločnosti, ktorých pozemná obsluha na letisku je už zabezpečovaná treťou stranou, majú byť vylúčené z hlasovania týkajúceho sa výberu ktoréhokoľvek nového subjektu vstupujúceho na trh;

43. konštatuje, že od prijatia smernice 96/67/ES značne vzrástla potreba hospodárskej súťaže a ceny za služby pozemnej obsluhy klesli takmer vo všetkých „starých” členských štátoch;

0

0   0

44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.
• [2]  Ú. v. ES L 14, 22. januára 1993, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa sa zaoberá dvoma témami: kapacitou letísk (na základe oznámenia Komisie: Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe) a pozemnou obsluhou (na základe správy Komisie o uplatňovaní smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996).

1. Kapacita letísk

· Dlhodobé zvýšenie dopytu po doprave

Podľa štúdie organizácie Eurocontrol z roku 2004 budú viesť globalizácia a rýchly hospodársky rast k rastu dopytu (doprava bez letiskových obmedzení) v priemere o 4,3 % ročne. Dôsledkom tohto scenára do roku 2025 bude 2,5-krát vyšší nárast dopytu po letoch oproti roku 2003. Súčasná aktualizácia štúdie Eurocontrolu ukazuje, že nárast bude vyšší, než sa čakalo v najodvážnejšom scenári z roku 2004 (najdôveryhodnejším číselným údajom je teraz nárast o 5,2 % ročne).

V roku 2025, s prihliadnutím na všetky nové investície, nebude schopných zvládnuť typický dopyt v špičke bez vzniku omeškania alebo neuspokojeného dopytu viac než 60 letísk (potom bolo nevybavených 3,7 milióna letov ročne).

Až pre 2,6 z 3,7 milióna nevybavených letov by však bolo možné nájsť kapacitu prijatím menej ideálnych časov (presunutím dopravy mimo špičku) a miest (presunutím dopravy na sekundárne letiská).

Ak trh leteckej dopravy vyžaduje, aby vzorce rozloženia dopytu zostali také, aké sú, a s prihliadnutím na to, že súčasné letiská sa nemôžu rozširovať podľa potreby, jedinou alternatívnou cestou na zvládnutie množstva nevybavených letov do roku 2025 by bolo vytvorenie pomocných letísk v okolí preťažených letísk.

· Návrhy Komisie týkajúce sa optimalizácie súčasných kapacít a riadenia dopravy

Na riešenie tejto otázky a bezpečnostných záujmov, ktoré nastoľuje, Komisia navrhuje akčný plán štruktúrovaný okolo súboru piatich kľúčových opatrení:

1. lepšie využitie súčasnej kapacity letísk;

2.  konzistentný prístup k opatreniam leteckej bezpečnosti na letiskách;

3. podpora komodality (kombinovanej dopravy), integrácie a spolupráce rôznych foriem dopravy (letecká doprava – železničná doprava);

4. zlepšenie environmentálnej kapacity letísk a rámca plánovania novej infraštruktúry letísk;

5. rozvoj a implementácia nákladovo efektívnych technologických riešení.

Všetky tieto orientácie sú súdržné a užitočné. 14 opatrení, ktoré Komisia vo svojom oznámení navrhuje na vykonávanie stratégie, sa preto bude musieť podporiť.

Komisia však v plnej miere neskúma skutočnosť, že budú potrebné ďalšie kapacity a nezaoberá sa niektorými otázkami, ktoré by trvalo udržateľnejším spôsobom mohli sprevádzať podstatný nárast dopravy.

· Optimalizácia súčasných kapacít a podmienok dopravy na riešenie nárastu dopytu nestačí.

Všeobecným názorom zúčastnených strán je, že nedostatočná kapacita a zvýšenie dopytu nevyhnutne otvoria trh pre nové veľké letiská (podľa štúdie Eurocontrolu až 10 letísk) a letiská strednej veľkosti (podľa Eurocontrolu až 15 letísk).

Akčný plán pre optimalizáciu súčasných kapacít, ktorý navrhuje Komisia, je určite potrebný, nestačí však na riešenie budúceho nárastu dopravy.

· Riešenie nárastu dopravy budovaním nových kapacít môže byť šetrnejšie voči životnému prostrediu.

- Odstránilo by zbytočné emisie spôsobené preťažením vo vzduchu alebo na dráhach.

- Vonkajšie náklady sa zmiernia zlepšením environmentálneho výkonu motorov, pravidelnou obnovou strojového parku a zvýšeným využívaním veľkorozmerných lietadiel, ako je A-380 (ktoré už spotrebúva o 20 % menej leteckého benzínu ako jeho konkurenti).

- Muselo by však tiež byť sprevádzané vhodnými opatreniami EÚ na obmedzenie negatívnych vonkajších účinkov leteckej dopravy (emisie skleníkových plynov, hlučnosť), ako sú systém obchodovania s emisnými kvótami, zdaňovanie leteckého benzínu, rozlíšenie letiskových poplatkov podľa environmentálneho výkonu.

.

Parlament mnohokrát potvrdil potrebu lepšej internalizácie environmentálnych (externých) nákladov a rovnaké podmienky pre dopravu sa majú ustanoviť do júna 2008 na základe smernice o európskom označovaní (Eurovignette). Možno si predstaviť, že v určitom okamihu to bude mať nevyhnutný vplyv na leteckú dopravu. Tento proces sa však má uskutočniť prostredníctvom vývoja pravidiel na medzinárodnej úrovni s cieľom neobmedzovať konkurencieschopnosť leteckej dopravy EÚ, ktorá je už ohrozená rýchlom rozvojom významných stredísk v susedných regiónoch Európy mimo EÚ.

· Čo sa na riešenie potreby ďalších kapacít môže urobiť na úrovni EÚ?

- Organizovať lepšiu koordináciu úsilia na budovanie nových kapacít v Európe

Prvý krok by mohol pozostávať z poskytnutia nástrojov na vyhodnotenie a určenie situácie a budúcich potrieb kapacity a optimálneho využitia nových kapacít pre konkurencieschopnosť leteckej dopravy EÚ a dlhodobú účinnosť dopravných tokov.

I keď oznámenie Komisie osobitne nezdôrazňuje potrebu ďalšej kapacity, vyzdvihuje potrebu jasného určenia existujúcich kapacít a poskytnutia nástrojov na posúdenie budúcich potrieb. Takýto postup je minimálnou podmienkou, ktorú by mal EP podporiť.

Tento proces spolupráce by sa však mohol rozšíriť o vytvorenie určitej formy plánovania kapacity letísk na úrovni EÚ, ktoré by organizovala Komisia a ktoré by spájalo členské štáty, EP a odvetvie leteckej dopravy.

Pravidelné posudzovanie kapacity letísk by sa malo poskytovať Parlamentu.

Mohlo by sa však urobiť viac:

- Budovanie vhodnejšieho regulačného prostredia

I keď EÚ nemá žiadne priame právomoci rozhodovať o budovaní novej kapacity letísk, môže ovplyvniť formu regulačného prostredia, ktoré by primerane sprevádzalo takýto vývoj a zaručilo účinnosť a konkurencieschopnosť odvetvia v priamom vzťahu ku konkurentom mimo EÚ (strediská mimo EÚ).

Oblasťami pre regulačné opatrenia okrem iného sú:

- Pre nariadenie č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva sú potrebné ďalšie usmernenia Komisie a potrebné je tiež vyjasnenie textu. V procese prideľovania prevádzkových intervalov by sa malo urýchliť zavedenie trhových mechanizmov.

- Nariadením č. 95/93 (upraveným v roku 2004) bol na každom veľkom „koordinovanom“ letisku zriadený výbor pre koordináciu prevádzkových intervalov, ku ktorého úlohám okrem iného patrí určiť metódu sledovania využívania prevádzkových intervalov leteckými spoločnosťami a zabezpečiť lepšiu koordináciu a súlad medzi riadením toku letovej prevádzky a komerčnými prevádzkovými intervalmi letísk. Zo všeobecnejšieho hľadiska by sa mohlo urobiť viac pre prevenciu alebo nápravu nesprávneho využívania zo strany leteckých prepravcov, ktorí zámerne prevádzkujú letecké služby v čase výrazne odlišnom od pridelených prevádzkových intervalov.

- Urýchliť vytvorenie funkčných blokov vzdušného priestoru, v prípade potreby aj prípravou prístupu zhora nadol s cieľom zaručiť podstatné zlepšenie do roku 2010.

- Vzhľadom na to, že miera inovácií a prijímania nových technológií bude pravdepodobne omnoho nižšia ako miera rastu leteckej dopravy v prípade neexistencie nových medzinárodne dohodnutých noriem na obmedzenie hluku do roku 2010, zo strednodobého hľadiska a v každom prípade pred rokom 2025 bude potrebný nový prístup na obmedzenie počtu ľudí postihnutých hlukom. Tento nový prístup by mohol byť prísnejší a viesť k zovšeobecneniu poplatkov za hlučnosť a posilneniu prevádzkových obmedzení na úrovni EÚ.

II. Pozemná obsluha

Smernica o pozemnej obsluhe z roku 1996

Cieľom smernice je rozšíriť konkurenčné poskytovanie služieb pozemnej obsluhy na európskych letiskách s cieľom znížiť náklady leteckých spoločností, zlepšiť kvalitu služieb a poskytnúť leteckým spoločnostiam výber prepravného zástupcu.

Smernica predpokladá, že jej ustanovenia o obsluhe zabezpečenej treťou stranou sa uplatňujú na všetkých letiskách s viac než 2 miliónmi cestujúcich alebo 50 000 tonami nákladu ročne; z hľadiska vlastnej obsluhy je prahom 1 milión cestujúcich alebo 25 000 ton nákladu ročne.

S výnimkou štyroch kategórií pozemnej obsluhy smernica vyžaduje, aby služby pozemnej obsluhy mohla poskytovať ktorákoľvek organizácia (s príslušným povolením vzhľadom na bezpečnosť, finančnú spôsobilosť atď.) vrátane leteckých spoločností, ktoré chcú prevádzkovať vlastnú pozemnú obsluhu.

Pri službách odbavovania batožiny, nákladu a pošty, odbavovania na manipulačnej ploche a pri zásobovaní pohonnými hmotami však členský štát môže obmedziť počet poskytovateľov služieb, nie však na menej než dve organizácie. Ďalšou požiadavkou je, že aspoň jeden poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy musí byť nezávislý od prevádzkovateľa letiska a každej leteckej spoločnosti, ktorá zodpovedá za viac než 25 % dopravy letiska.

Hodnotenie 10 rokov vykonávania smernice

Komisia vo svojej správe na základe štúdie z roku 2002 a bez akejkoľvek novej hĺbkovej analýzy uvádza, že zavedenie konkurencie na mnohých letiskách, ktoré boli predtým uzavretými či statickými trhmi, prinieslo:

* lepšie zhodnotenie peňazí vynaložených na služby pozemnej obsluhy,

* väčší tlak na ceny za služby pozemnej obsluhy,

* v niektorých prípadoch zdržiavanie úplného uplatňovania smernice zo strany príslušných úradov/letísk,

* určitý vplyv na podmienky zamestnania v odvetví, ale žiadny dôkaz o celkovom znížení počtu pracovných miest,

* mierny otras trhových podielov pozemnej obsluhy na hospodársky najdôležitejších letiskách EÚ („len“ 23 nových subjektov za posledných 7 rokov).

Možné otázky pre budúcu úpravu smernice 96/67

Otázka revízie smernice je na stole už niekoľko rokov. Komisia vypracovala nový návrh pred dvomi rokmi, jeho uverejnenie však bolo odložené z dôvodu spojenia rôznych problémov, ktoré nastolili niektorí hlavní účastníci.

Na úvod treba dbať na potrebu zabezpečiť riadne vykonávanie súčasnej smernice, a to nielen v nových členských štátoch. Skutočne sa zdá, že pokiaľ ide o otvorenie trhu, smernica sa v niektorých členských štátoch riadne nevykonáva, mohli by sa preto začať niektoré priestupkové konania s cieľom zabezpečiť aspoň správne vykonávanie súčasných ustanovení. Tiež by sa mohli vyjasniť ustanovenia smernice, aby letiskám neostali príliš široké hranice výkladu.

· Potrebujeme ďalšiu liberalizáciu?

Keďže sa predpokladalo, že smernica sa bude uplatňovať vo viacerých krokoch, musíme preskúmať, či by trhu prospelo ďalšie otvorenie trhu pozemnej obsluhy s cieľom získať vyššiu pridanú hodnotu a dosiahnuť ciele textu.

To by sa mohlo vykonať zvýšením počtu dodávateľov – tretích strán súperiacich o obmedzený počet služieb pozemnej obsluhy. Viedlo by to k úprave rozsahu pôsobnosti s osobitnými pravidlami pre otvorenie trhu na väčších letiskách (napríklad 10 – 20 miliónov cestujúcich), alebo pre letiská, kde existuje významný trh pre súťaž (keď významné letecké spoločnosti alebo letisko nezabezpečujú väčšinu pozemnej obsluhy).

Pred pristúpením k akejkoľvek ďalšej liberalizácii by však bolo potrebné vypracovať novú nezávislú analýzu vplyvu.

· Ako zaručiť, aby pri výbere poskytovateľa pozemnej obsluhy boli zachované stanovisko/záujmy používateľov (leteckých spoločností)?

Nový subjekt pre vyhradené služby vyberá letisko, ale zmluva týkajúca sa poskytovania služieb sa uzatvára medzi poskytovateľom a leteckou spoločnosťou. Ak má byť politika prideľovania kapacity pre poskytovateľov pozemnej obsluhy viac zameraná na používateľa, musia sa pre Výbor používateľov letísk zaviesť nové pravidlá: napríklad v prípade, keď rozhodnutie letiska nie je v súlade so stanoviskom výboru, by sa mohlo vyžadovať osobitné odôvodnenie. Rozhodnutie by sa v takomto prípade mohlo tiež presunúť na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu letiska.

Letecké spoločnosti, ktoré už na letisku prevádzkujú služby pozemnej obsluhy, by sa okrem toho nemali zúčastniť na hlasovaní o svojich možných konkurentoch. Nesúhlasný názor by sa mal uviesť do zápisnice zo schôdze o výbere kandidátov.

Radikálnejším návrhom by mohlo byť, aby rozhodnutie prijímala komisia spájajúca príslušné letisko a jeho používateľov.

· Potreba zaručiť dobrú kvalitu služieb za konkurenčné ceny

Ak má byť zníženie cien pre letecké spoločnosti a cestujúcich primeraným cieľom, musí byť spojené s kvalitou služieb, ku ktorým patrí účinnosť výkonnosti s najlepšou úrovňou zabezpečenia/bezpečnosti. Parlament by privítal hĺbkový pohľad na všetky tieto parametre na hlavných letiskách EÚ založený na uplatnení referenčných hodnôt s cieľom porovnať pomer účinnosti a nákladov pozemnej obsluhy na hlavných letiskách EÚ na základe ich organizačného systému na poskytovanie takýchto služieb (letiskom, vlastnou obsluhou leteckej spoločnosti alebo treťou stranou).

Povinný by mal byť okrem toho proces povoľovania na úrovni členských štátov s cieľom zaručiť minimálnu úroveň kvality a trvalej udržateľnosti poskytovateľa. Na udelenie povolenia by sa mohla vzťahovať zásada vzájomného uznávania.

Smernica by tiež mohla stanoviť, že každé letisko môže určiť minimálne normy kvality, ktoré sa majú zohľadniť vo výberovom procese a zahrnúť do zmluvy medzi leteckou spoločnosťou a poskytovateľom služieb.

· Sociálne otázky

Keďže fluktuácia zamestnancov môže mať významné bezpečnostné dôsledky, a pretože táto otázka zrejme zabráni ďalšiemu otváraniu trhu, mohli by sa preskúmať pravidlá pre prijímanie bývalých zamestnancov poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy, podľa príkladu Meijerovej správy a možnosť, že vnútroštátne orgány by mohli od vybraného prevádzkovateľa žiadať, aby zamestnancom, ktorých predtým zamestnával, priznal právo, na ktoré by mali nárok, keby išlo o prevod v zmysle smernice 2001/23 o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov.

Ďalšou dôležitou otázkou je zadávanie poskytovania služieb subdodávateľom, ktorí pri výbere hlavného poskytovateľa neboli určení. Táto možnosť subdodávateľstva by mala podliehať minimálnej kontrole na úrovni bezpečnosti/kvality príslušného poskytovateľa, ale tiež s cieľom zabezpečiť čestnú hospodársku súťaž.

Pre všetkých zamestnancov poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy by sa mala vyžadovať primeraná úroveň odbornej prípravy, a to nielen pokiaľ ide o bezpečnosť. Okrem podpory kvality služieb by to tiež skonsolidovalo postavenie bývalých zamestnancov, keď trh preberá nový poskytovateľ.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (12.7.2007)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

ku kapacite letísk a pozemnej obsluhe: smerom k účinnejšej politike
(2007/2092(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: John Purvis

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že primeraná kapacita letísk, účinná pozemná obsluha a využívanie kapacity sú nevyhnutné pre európske hospodárstvo a musia byť zabezpečené;

2.  domnieva sa, že 14 krokov, ktoré Komisia navrhla vo svojom oznámení s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (KOM(2006)0819), predstavuje konzistentný prístup k zlepšovaniu využívania súčasných kapacít, ale vyzýva Komisiu, aby vypracovala aj dlhodobú stratégiu rozširovania kapacity letísk; okrem toho sa domnieva, že právne predpisy by sa mali dôkladne preskúmať s cieľom ešte viac otvoriť letiská Spoločenstva liberalizácii trhu;

3.  pripomína, že podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006[1] a č. 1900/2006[2] z 12. decembra 2006, ktorými sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3922/91 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva[3], sú letecké spoločnosti priamo zodpovedné za všetku pozemnú obsluhu týkajúcu sa ich letov, aby bolo v ich záujme zabezpečiť vysokú kvalitu a rýchle služby;

4.  berie na vedomie, že jednou z najväčších prekážok pre liberalizáciu a účinnosť pozemnej obsluhy, ktorú uvádzajú mnohé letiská Spoločenstva, je nedostatok priestoru, ale domnieva sa, že toto tvrdenie je potrebné overiť a v prípade potreby vyriešiť;

5.  žiada Komisiu, aby uskutočnila prieskum o potrebe novej infraštruktúry na európskych letiskách zohľadňujúci ich špecifické geografické, ekonomické, sociálne, ekologické a meteorologické charakteristiky a aby Európskemu parlamentu do roku 2009 predložila správu o návrhu týkajúcom sa novej kapacity letísk v Európe; domnieva sa, že táto správa by mala predstaviť kohézny prístup členských štátov s cieľom pomôcť pri koordinácii všetkých národných iniciatív na vybudovanie novej kapacity letísk;

6.  je presvedčený, že pri plánovaní rozvoja infraštruktúry letísk by mali byť v súvislosti s finančnými, sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami konzultované letecké spoločnosti a ďalšie finančné alebo iné príslušné zainteresované strany, ako napríklad regionálne a miestne orgány;

7.  podotýka, že s nástupom tichších lietadiel by malo byť možné zabezpečiť na väčšine letísk 24-hodinovú prevádzku s cieľom zlepšiť využívanie základných prostriedkov, účinnosť a pohodlie; žiada, aby sa zaviedli informačné opatrenia s cieľom predísť možnému odmietaniu zo strany obyvateľov žijúcich v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti letísk, kvôli hluku a škodlivému vplyvu na životné prostredie;

8.  podotýka, že emisie CO₂ produkované lietadlami boli za posledných 40 rokov znížené o 70 % na jedno lietadlo a že toto znižovanie pokračuje, pričom cieľom priemyslu je dosiahnuť ďalšie zníženie o 50 % na lietadlo do roku 2020;

9.  v súlade s pravidlami Spoločenstva pre hospodársku súťaž poukazuje na nevyhnutnosť zaviesť do hodnotenia a prideľovania prevádzkových intervalov trhový mechanizmus s cieľom dosiahnuť spravodlivú distribúciu a čo najlepšie využitie obmedzenej kapacity letísk; v tejto súvislosti sa domnieva, že žiaducim cieľom je posun od dedičných práv k voľnej aukcii prevádzkových intervalov, pričom na centrálnych letiskách by stanovený podiel týchto intervalov bol vyhradený pre regionálne prípoje;

10. zastáva názor, že rozšírenie kapacity letísk nebude možné bez účinnej a plnej spolupráce medzi letiskami a regionálnymi a miestnymi orgánmi, do ktorých pôsobnosti letiská spadajú, za predpokladu, že táto spolupráca nebude v rozpore s pravidlami Spoločenstva pre hospodársku súťaž;

11. odporúča, aby sa akékoľvek budúce snahy o zmenu a doplnenie smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva[4] sústredili na ďalšiu liberalizáciu, posilňovanie práv užívateľov a kvalitu služieb pozemnej obsluhy; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby:

      –  preskúmala možnosť stanoviť minimálne normy kvality, ktoré by sa mali zohľadniť pri výberovom konaní a začleniť do zmluvy medzi leteckou spoločnosťou a poskytovateľom služieb, s osobitným dôrazom na schopnosť prevádzkovateľov pozemnej obsluhy dosiahnuť rýchle odbavenie lietadla a optimalizovať tak využitie kapacity letiska;

      –  zvážila zrušenie maximálnej dĺžky zmluvného obdobia (7 rokov) s cieľom umožniť leteckým spoločnostiam a službám pozemnej obsluhy neobmedzene rokovať a plánovať v dlhodobom horizonte;

      –  posilnila práva užívateľov, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré ich ovplyvňujú a ktoré prijíma letisko alebo orgán vo všetkých otázkach týkajúcich sa pozemnej obsluhy;

12. domnieva sa, že Komisia by mala prehodnotiť minimálny počet poskytovateľov služieb, ktorí sú na letiskách povolení (v súčasnosti 2), a v prípade potreby tento počet zvýšiť, najmä na veľkých letiskách, a že by nemalo existovať umelé obmedzenie počtu tretích poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy;

13. vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na novej analýze vplyvu, ktorá sa bude týkať implementácie smernice 96/67/ES, jej skutočného osohu pre užívateľov a cestujúcich a toho, ako by ďalšia liberalizácia zlepšila skúsenosti užívateľov/cestujúcich;

14. je presvedčený, že ústredná infraštruktúra by mala byť jasnejšie definovaná po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a že poplatky, ktoré sa za túto infraštruktúru účtujú, by mali byť transparentné, odôvodnené, spravodlivé a v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice 96/67/ES; domnieva sa, že ústredná infraštruktúra by tiež mala byť vykazovaná v účtoch prevádzkovateľov letísk ako príjmy letiska;

15. berie na vedomie správu Komisie o uplatňovaní smernice 96/67/ES (KOM(2006)0821), ale s ľútosťou podotýka, že táto smernica mala byť do decembra 2001 revidovaná!

POSTUP

Názov	Kapacita letísk a pozemná obsluha: smerom k účinnejšej politike
Číslo postupu	2007/2092(INI)
Gestorský výbor	TRAN
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	ECON 26.4.2007
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	John Purvis 22.5.2007
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	27.6.2007		12.7.2007
Dátum prijatia	12.7.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 8
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Andrea Losco, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joop Post, John Purvis, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pilar del Castillo Vera, Ján Hudacký, Werner Langen, Alain Lipietz, Maria Petre, Bilyana Ilieva Raeva, Andreas Schwab, Donato Tommaso Veraldi
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

• [1]  Ú. v. EÚ L 377, 27.12.2006, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 377, 27.12.2006, s. 176.
• [3]  Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 4.
• [4]  Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (2.7.2007)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

ku kapacite letísk a pozemnej obsluhe: smerom k účinnejšej politike
(2007/2092(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thomas Mann

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  súhlasí s názorom Komisie, že smernicu o službách pozemnej obsluhy treba zlepšiť, zjednodušiť a objasniť; tento proces však bez detailnejšieho preskúmania nemusí nevyhnutne súvisieť s ďalším otvorením trhu a s ďalšou liberalizáciou, ako uviedla Komisia;

2.  poukazuje na to, že štúdia kvality a účinnosti služieb pozemnej obsluhy na letiskách EÚ ako výsledok uplatňovania smernice Rady 96/67/ES vypracovaná na základe žiadosti Komisie v roku 2002 je dôkazom toho, že transpozícia smernice do právnych predpisov členských štátov neprebiehala vždy bez ťažkostí;[1]

3.  kritizuje poslednú správu Komisie, ktorá sa odvoláva na výsledky štúdie z roku 2002, v ktorej sa analýza dôsledkov liberalizácie trhu zakladá len na skúsenostiach 15 „starých“ členských štátov a zastaraných údajoch; vyzýva Komisiu, aby do svojich analýz a plánovania zahrnula aj 12 nových členských štátov a aby predložila aktualizované empirické výsledky;

4.  vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojom nedávnom oznámení nazvanom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (KOM(2006)0819) neuvádza ani pracovné podmienky v tejto oblasti, ani prostriedky na ich zlepšenie; dôrazne odporúča, aby zamestnanci služieb pozemnej obsluhy prispievali rozhodujúcim spôsobom k poskytovaniu lepších služieb, ako aj k vyššej bezpečnosti letov;

5.  spochybňuje preto návrh Komisie na uskutočnenie ďalších krokov smerom k liberalizácii a naliehavo žiada Komisiu, aby prostredníctvom dôkladného empirického výskumu vyhodnotila výsledky predchádzajúcich opatrení liberalizácie trhu proti znižovaniu počtu pracovných miest, zhoršovaniu pracovných podmienok a zvyšovaniu bezpečnostných rizík;

6.  konštatuje, že od prijatia smernice 96/67/ES značne vzrástla potreba hospodárskej súťaže a ceny za služby pozemnej obsluhy klesli takmer vo všetkých „starých” členských štátoch; kriticky poznamenáva, že najmä leteckí dopravcovia nútili poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy znižovať náklady, pričom z nižších cien mali zisk predovšetkým leteckí dopravcovia, a nie spotrebitelia týchto služieb; zastáva názor, že v dôsledku neustáleho tlaku prispôsobovať sa hrozí nebezpečenstvo zníženia kvality služieb pozemnej obsluhy a zhoršeniu pracovných podmienok; obáva sa, že kvalita služieb pozemnej obsluhy sa znížila a v niektorých členských štátoch sa môže v budúcnosti naďalej znižovať v dôsledku liberalizácie a neustáleho tlaku prispôsobiť sa; obáva sa tiež, že vzniknú zbytočné bezpečnostné riziká, uznáva však, že skúsenosti jednotlivých členských štátov sa môžu líšiť;

7.  konštatuje, že pozemná obsluha je pracovne veľmi náročná a že približne tri štvrtiny celkových nákladov tvoria výdavky na personál; stotožňuje sa s názorom väčšiny členských štátov, že poskytovatelia služieb pozemnej obsluhy majú problém nájsť a udržať kvalifikovaný personál; podotýka však, že táto skutočnosť priamo súvisí so stratégiou spoločností realizovať politiku minimálnych nákladov na úkor pracovníkov a pracovných podmienok s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť; kritizuje preto politiku, podľa ktorej zavedené letecké spoločnosti alebo poskytovatelia služieb prepustili časť pracovníkov, pričom noví účastníci trhu spravidla ponúkajú novým zamestnancom nižšie mzdy;

8.  v tejto súvislosti kritizuje skutočnosť, že podiel zamestnancov na dobu určitú a zamestnancov zamestnaných na dohodu o vykonaní práce sa stále zvyšuje na úkor riadnych pracovných miest;

9.  zastáva názor, že personál letiskových služieb by mali absolvovať pravidelné rekvalifikácie; zdôrazňuje, že pracovníkom, ktorí boli účastníkmi závažnej udalosti alebo vážnej nehody, sa musí poskytnúť povinné preškolenie, pričom sezónne zamestnaným pracovníkom sa musí pred nástupom do zamestnania poskytnúť teoretické i praktické školenie;

10. súhlasí s názorom, že v niektorých členských štátoch sa pracovné vzťahy a podmienky (týkajúce sa pracovného času, prvotného a ďalšieho školenia ako záruky kvality) zhoršili a mzdy sa znížili zmluvami nerešpektujúcimi kolektívne dohody, čo vo viacerých prípadoch znamenalo zníženie kvality poskytovaných služieb a stratu efektivity na letiskách (napr. pri prestupoch, strate a/alebo nenaložení zaregistrovanej batožiny, presnosti leteckých spojov); poukazuje na skutočnosť, že súčasné a hroziace zhoršovanie pracovných podmienok je v priamom rozpore s cieľmi Lisabonskej stratégie; odmieta názor Komisie, že liberalizácia trhu sa nedotkla aspektov bezpečnosti leteckej dopravy;

11. kritizuje správu Komisie, pretože nevykonala dostatočnú analýzu sociálnej únosnosti liberalizácie trhu; varuje pred ďalšou, predčasnou liberalizáciou bez dôkladného vyhodnotenia už realizovaných opatrení; vyzýva preto Komisiou, aby dala vypracovať komplexnú štúdiu účinnosti a sociálnej únosnosti liberalizácie trhu od roku 1996 vo všetkých 27 členských štátov, najmä s dôrazom na vývoj miezd, bezpečnosť práce, kvalitu práce a ochranu pred vonkajším nebezpečenstvom, a s osobitným dôrazom na uplatňovanie ustanovení smerníc Spoločenstva o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci;

12. poznamenáva, že hlavné medzinárodné letiská (dopravné uzly) sú zvlášť významné pre hospodárstvo a zamestnanosť v príslušných regiónoch; víta snahy o posilnenie ich úlohy v budúcnosti tým, že sa nájdu spôsoby optimalizácie ich využitia a zlepšenia prepojenia dopravnej infraštruktúry, aby ako hospodárske strediská a strediská zamestnanosti zaujali v globálnej hospodárskej súťaži najlepšie miesto.

POSTUP

Názov	Kapacita letísk a pozemná obsluha: smerom k účinnejšej politike
Číslo postupu	2007/2092(INI)
Gestorský výbor	TRAN
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 26.4.2007
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Thomas Mann 21.3.2007
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	7.6.2007		26.6.2007
Dátum prijatia	27.6.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Alexandru Athanasiu, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Raymond Langendries, Elizabeth Lynne, Mary Lou McDonald, Thomas Mann, Jiří Maštálka, Maria Matsouka, Csaba Őry, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Gabriele Stauner, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rumiana Jeleva, Magda Kósáné Kovács, Sepp Kusstatscher, Jamila Madeira, Anja Weisgerber, Glenis Willmott
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Manolis Mavrommatis
Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii)

• [1]  Štúdia poradenskej spoločnosti S&HE International Air Transport Consultancy (Londýn) je dostupná na internetovej stránke www.ec.europa.eu/transport/air_portal/index_en.htm

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (20.7.2007)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

o kapacite letísk a pozemnej obsluhe: smerom k politike vyššej účinnosti
(2007/2092(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Philip Bradbourn

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.        pripomína, že podpora slobody, ľudských práv, spravodlivosti a bezpečnosti a v tomto kontexte aj ochrana osobných údajov je kľúčovou súčasťou politiky Európskej únie;

2.        zdôrazňuje, že zásada proporcionality je jednou zo základných zásad Európskej únie;

3.        vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala primeranosť a efektívnosť rušivých a nedôstojných bezpečnostných opatrení na letiskách, a to najmä požiadavku týkajúcu sa zoblečenia častí oblečenia a odobratia tekutín;

4.        podporuje Komisiu v jej úsilí zvýšiť účinnosť vnútornej logistiky letísk, ale navrhuje, aby sa obmedzila len na sledovanie batožiny a nákladov;

5.        domnieva sa však, že zavedenie zariadení na identifikáciu prostredníctvom rádiovej frekvencie pri kontrole palubných lístkov cestujúcich by bolo v rozpore so zásadou proporcionality, ako aj možným narušením súkromia a ochrany osobných údajov;

6.        vyjadruje vážne obavy zo zberu a uchovávania osobných údajov a rázne odmieta možnosť použiť ich akýmkoľvek spôsobom na tzv. profilovanie osôb (zostavovanie osobnostných profilov) a na rozšírenie uvedených postupov aj na ďalšie kontrolné oblasti;

7.        vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mohli k týmto údajom získať prístup, resp. aby ich mohli dlhodobo uchovávať len také inštitúcie a organizácie, ktoré majú na to oprávnenie podľa zákona, a domnieva sa, že z každého postúpenia údajov, ktoré prekračuje uvedený rámec, by sa mali vyvodzovať trestnoprávne dôsledky;

8.        nalieha na Komisiu, aby nezavádzala opatrenia, ktoré môžu mať výrazný a bezprostredný dosah na prácu na európskych letiskách, ako napríklad obmedzenia týkajúce sa tekutín, v súvislosti s ktorými letiská nemajú kapacity na to, aby ich presadili v dostatočnej miere;

9.        domnieva sa, že ak ide o opatrenia týkajúce sa osobných údajov, je nevyhnutné konzultovať s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov;

10.      vyzýva Komisiu, aby pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vypracovala analýzu rizík a/alebo hodnotenie vplyvu.

POSTUP

Názov	Kapacita letísk a pozemná obsluha: smerom k politike vyššej účinnosti
Číslo postupu	2007/2092(INI)
Gestorský výbor	TRAN
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 26.4.2007
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Philip Bradbourn 11.6.2007
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	26.6.2007		17.7.2007
Dátum prijatia	17.7.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Philip Bradbourn, Mihael Brejc, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Jean-Marie Cavada, Esther De Lange, Panayiotis Demetriou, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Bárbara Dührkop Dührkop, Giovanni Claudio Fava, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Jeanine Hennis-Plasschaert, Roger Knapman, Magda Kósáné Kovács, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Sarah Ludford, Dan Mihalache, Javier Moreno Sánchez, Athanasios Pafilis, Martine Roure, Søren Bo Søndergaard, Károly Ferenc Szabó, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Gérard Deprez, Iratxe García Pérez, Sophia in 't Veld, Jean Lambert, Marianne Mikko, Siiri Oviir
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii)

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (18.7.2007)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

o kapacite letísk a pozemnej obsluhy na letiskách: pre účinnejšiu politiku
(2007/2092(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Mieczysław Edmund Janowski

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta návrhy predložené Komisiou, zdôrazňuje kľúčovú úlohu letectva ako dopravného prostriedku, ktorý zaručuje územnú, hospodársku, a sociálnu súdržnosť Únie a trvá na jej dôležitosti pre decentralizované, okrajové a ostrovné regióny;

2.  zvažujúc prvoradú úlohu letísk, ktoré sú niekedy takmer jediným „oknom do sveta“, vyzýva členské štáty, Komisiu a regionálne orgány , aby brali ešte viac do úvahy skutočnosť, že dobré vnútorné a medzinárodné letecké spojenie predstavuje často rozhodujúci faktor pre umiestnenie investícií, rozvoj cestovného ruchu a rýchlu prepravu tovarov;

3.  vzhľadom na dynamiku rozvoja leteckej dopravy pozoruje, že regionálne orgány vyžadujú objektívnu analýzu kapacít letísk najmenej na ďalších 25 rokov, čo umožní racionálnym spôsobom (a nielen pre imidž regiónu) investovať do výstavby nových letísk a modernizácie existujúcich vrátane transformácie bývalých vojenských letísk na civilné;

4.  vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby bez ohľadu na inštitúciu, ktorá sa stará o správu letísk, tieto figurovali v územných plánoch regiónov a boli zahrnuté do stratégie regionálneho rozvoja; pripomína, že rozvoj a výstavba nových veľkých infraštruktúr, akými sú letiská, sa musí podrobiť skúške únosnosti z hľadiska daného územia;

5.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť čo najrýchlejšie dopravné spojenie medzi letiskami a mestskými centrami;

6.  zdôrazňuje dôležitosť medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce, považuje za potrebné, aby regionálne letiská mohli čo najlepšie slúžiť susedným regiónom vrátane prípadov, keď sa nachádzajú na opačnej strane hraníc;

7.  považuje za obzvlášť vhodné uplatňovať intermodálne riešenia (vypustenie); domnieva sa, že (vysokorýchlostné) železničné spojenia medzi letiskami sú výbornou príležitosťou, ako zmierniť kapacitné problémy príslušných letísk;

8.  zdôrazňuje hospodársky význam letísk pri vytváraní nových pracovných miest, a to predovšetkým v regionálnych oblastiach; poukazuje na to, že prevádzkovatelia európskych letísk, letecké spoločnosti, podniky technickej údržby a firmy podnikajúce v oblasti reštauračných služieb vytvárajú významný počet pracovných miest, a tým prispievajú k uskutočneniu lisabonskej stratégie;

9.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri výbere umiestnenia letísk brali do úvahy environmentálne vplyvy ako veľká hlučnosť, emisie, hustota cestnej premávky v okolí miesta, vzdialenosť od skladov palív a obdobných výrobkov, ako aj meteorologické podmienky;

10. domnieva sa, že na výstavbu a rozširovanie letiskových a logistických infraštruktúr je potrebná náležitá pomoc zo strany vnútroštátnych a regionálnych orgánov a primerané financovanie poskytnuté Transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), Kohéznym fondom (KF) a Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR).

POSTUP

Názov	Kapacita letísk a pozemnej obsluhy na letiskách: pre účinnejšiu politiku
Číslo postupu	2007/2092(INI)
Gestorský výbor	TRAN
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	REGI 26.4.2007
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Mieczysław Edmund Janowski 7.6.2007
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	7.6.2007
Dátum prijatia	17.7.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Wolfgang Bulfon, Bairbre de Brún, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Mario Mantovani, Sérgio Marques, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Den Dover, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Christa Prets, Samuli Pohjamo, Károly Ferenc Szabó
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Thomas Ulmer
Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.9.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michael Cramer, Arūnas Degutis, Petr Duchoň, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Robert Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Mathieu Grosch, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Sepp Kusstatscher, Eva Lichtenberger, Bogusław Liberadzki, Robert Navarro, Paweł Bartłomiej Piskorski, Luís Queiró, Reinhard Rack, Luca Romagnoli, Gilles Savary, Brian Simpson, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Silvia-Adriana Ţicău, Yannick Vaugrenard, Roberts Zīle.
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Johannes Blokland, Philip Bradbourn, Zita Gurmai, Jeanine Hennis-Plasschaert, Anne E. Jensen, Antonio López-Istúriz White, Helmuth Markov, Willem Schuth, Catherine Stihler, Ari Vatanen.
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní