SPRÁVA o zmene článku 173 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu o doslovnom zápise

5.10.2007 - (2007/2137(REG))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Richard Corbett

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zmene článku 173 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu o doslovnom zápise

(2007/2137(REG))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na list svojho predsedu z 12. apríla 2007,

–   so zreteľom na články 201 a 202 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6‑0354/2007),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

2.  upozorňuje, že táto zmena nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 173
Doslovný zápis	Doslovný zápis a audiovizuálny záznam rokovaní
1. Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis v úradných jazykoch.	1. Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako mnohojazyčný dokument, v ktorom sú všetky ústne príspevky zaznamenané v pôvodnom jazyku. Zápis sa uverejňuje ako príloha k Úradnému vestníku Európskej únie a uchováva sa v archíve Parlamentu.
2. Rečníci sú povinní vrátiť sekretariátu zápis svojho vystúpenia najneskôr v deň nasledujúci po dni jeho doručenia.	2. Rečníci sú povinní vrátiť sekretariátu opravu zápisu svojho vystúpenia do jedného týždňa. Poslanci môžu požiadať, aby boli časti doslovného zápisu preložené do niektorého úradného jazyka podľa vlastného výberu.
3. Doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie.	3. Z každého rokovania sa zabezpečí úplný audiovizuálny záznam, ktorý obsahuje aj zvukové nahrávky zo všetkých tlmočníckych kabín, a uchová sa v archíve Parlamentu. Verejnosti je sprístupnený prostredníctvom internetu.
	4. V prípade, že prejavy, najmä tie, ktoré boli prednesené počas slávnostných zasadnutí, alebo vyhlásenia predstaviteľov iných inštitúcií, boli preložené do iných jazykov, sa ich preklady zverejnia na internete ako príloha k mnohojazyčnému dokumentu, ktorý je uvedený v odseku 1.
	5. Predsedníctvo stanoví vykonávacie pravidlá týkajúce sa doslovného zápisu a audiovizuálneho záznamu. Predsedníctvo môže rozhodnúť, že mimoriadne dôležitá rozprava bude preložená a uverejnená v niektorých alebo vo všetkých úradných jazykoch. Predsedníctvo sleduje technologický pokrok a môže sprístupniť na internete neoficiálne preklady generované počítačom. Predsedníctvo príjme vhodné technické opatrenia na zabezpečenie trvalého záznamu všetkých údajov, ktorými sa ustanovia najmä pravidelné kontroly stavu médií, ich kopírovanie a uskladňovanie rôznych kópií v oddelených priestoroch.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V liste z 12. 4. 2007 predseda informoval výbor zodpovedný za rokovací poriadok o tom, že sa predsedníctvo zameria na to, aby sa do septembra tohto roku prispôsobilo formát a spôsob uverejňovania doslovného zápisu rokovaní (článok 173) potrebám a možnostiam, ktoré vyplývajú z 27-člennej Európskej únie. Náš výbor bol požiadaný preskúmať túto otázku a vypracovať návrh správy o možnej zmene a doplnení článku 173.

1.      Súčasná situácia

Momentálne existujú dve verzie doslovného zápisu rokovaní (Compte Rendu in Extenso – CRE): tzv. dúhová verzia (rainbow version), ktorá obsahuje prejavy v pôvodnom jazyku, v ktorom bol prejav prednesený, a preložená verzia, v ktorej je každý prejav preložený do iných úradných jazykov. Doslovný zápis je uverejnený v elektronickej podobe v Úradnom vestníku (na CD-ROMe a na internete). Už niekoľko rokov nebol uverejnený v tlačenej podobe Úradného vestníka.

Po rozšírení Európskej únie z 1. mája 2004 nechával Parlament z dôvodu nedostatku kapacít na preklad do jazykov nových členských štátov naďalej doslovný zápis prekladať iba do 11 „starších“ úradných jazykov . Táto odchýlka z pravidla zabezpečiť preklad vo všetkých úradných jazykoch, ktorá sa zakladá na článku 139, zostane v platnosti do septembra 2007.

Odôvodnením tohto rozdielneho prístupu, ktorý vyplýva z tejto odchýlky, je skutočnosť, že z praktických dôvodov nie je možné preklad do všetkých jazykov zabezpečiť. Je však zjavné, že táto situácia by nemala byť trvalá, že by sa mala považovať iba za dočasné opatrenie a že treba nájsť spravodlivejší systém.

2.      Smer, ktorý zvolilo predsedníctvo

Predsedníctvo sa 16.1.2006 „zhodlo... na zásade, že doslovné zápisy z priebehu plenárnych rokovaní by mali byť uverejňované ako mnohojazyčný dokument, ktorý bude zahŕňať iba prejavy v pôvodnom jazyku za predpokladu, že by poslancom a verejnosti mali byť na požiadanie sprístupnené videozáznamy rozpráv so živým tlmočením do všetkých úradných jazykov na vhodnom technickom nosiči (napr. zo začiatku DVD, neskôr video na požiadanie na internete);“ a

„rozhodlo, že poslanci Európskeho parlamentu by mali mať možnosť získať na požiadanie a v krátkom čase prístup k výňatkom z rozpráv preloženým do úradných jazykov podľa vlastného výberu“.

Ak sa má tento postup naozaj zaviesť do praxe, budú sa zabezpečovať úplné audiovizuálne záznamy z rokovaní. Tieto záznamy budú obsahovať videozáznam z plenárnych rokovaní v podobe, ktorá bude v priamom prenose prístupná na parlamentnom systéme televízneho prenosu spolu so samostatnými zvukovými prenosmi z každej tlmočníckej kabíny. Tento záznam môže byť rovnako ako v súčasnosti poskytnutý formou DVD, ale časom bude prístupný vo vhodnejšej podobe, teda ako „video na požiadanie“ na internete, najmä prostredníctvom parlamentného televízneho kanálu na internete, ktorý by mal byť uvedený do činnosti na konci roku 2007.

Audiovizuálny záznam rokovaní poskytne okamžitý, praktický a vyhľadateľný videozáznam rokovaní spolu zo zvukovou nahrávkou z každej tlmočníckej kabíny. Tak poskytne všetkým občanom kompletný, spoľahlivý a dostupný záznam udalostí v pléne.

Útvary Parlamentu sa okrem toho postarajú o kompletný záznam všetkých vystúpení rečníkov v ich pôvodnom jazyku. Táto takzvaná dúhová verzia bude ako mnohojazyčný dokument predstavovať nový formát doslovného zápisu.

Ďalej výbor navrhuje, aby bola zabezpečená služba „preklad na požiadanie“, prostredníctvom ktorej by poslanci mohli požiadať o preklad konkrétnych častí doslovného zápisu do iného úradného jazyka. Parlamentné útvary by mal poskytovať rýchle služby. Rýchlosť, ktorú možno pre poskytovanie týchto služieb zaručiť, samozrejme závisí od dĺžky požadovanej pasáže textu na preklad a počtu žiadostí prijatých od poslancov.

Iba skúsenosť nám ukáže, aký veľký dopyt po tejto službe môžeme očakávať. V prvej fáze bude možno rozumné, ak službu budú zabezpečovať na skúšobnej báze prekladateľské útvary Parlamentu. Predsedníctvo by malo na tento účel pripraviť pravidlá týkajúce sa podmienok, za ktorých môže táto služba poskytovaná, najmä lehoty, ktoré vzhľadom na daný objem práce bude možno zaručiť.

Ak bude dopyt vysoký a počas skúšobného obdobia sa potvrdí, že prekladateľský útvar nie je schopný túto službu poskytovať bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho vlastnú prácu, bude zrejme potrebné zvážiť možnosť zadávať túto prácu externým prekladateľom.

3.      Alternatívy a stanovisko spravodajcu

3.1.   Alternatívy

Pokiaľ ide o kvalitu a transparentnosť informácií a rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, je jasné, že ideálnym riešením je preklad a uverejnenie všetkých rozpráv Európskeho parlamentu vo všetkých úradných jazykov, ako to v súčasnosti stanovuje článok 173 ods. 1. Doteraz nebolo možné toto riešenie uskutočniť v dôsledku nedostatku prekladateľských kapacít v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, preto vznikla uvedená odchýlka. Zdá sa však, že na trhu je dostatok zdrojov, ktoré môžu vyriešiť preklad do všetkých súčasných úradných jazykov vrátane bulharčiny a rumunčiny.

Treba však zvážiť niektoré aspekty tohto riešenia:

•   Náklady: Prekladateľské oddelenie odhaduje, že náklady na preklad parlamentných rozpráv by sa mali pohybovať vo výške približne 10 miliónov EUR ročne. Táto suma nie je zďaleka zanedbateľná a značne prekračuje aj tie najvyššie odhady ročných nákladov na prevádzkovanie parlamentného televízneho kanálu na internete v 23 jazykoch.

•   Vzťah medzi nákladmi a prínosmi: Tieto výdavky treba tiež preskúmať v súvislosti s tým, kto zrejme bude mať o čítanie parlamentných rozpráv záujem, najmä ak vylúčime možných „domácich“ čitateľov, ktorí sú schopní čítať prejav v pôvodnom znení, a „inštitučných“ čitateľov v rámci Bruselu, ktorí sú zvyknutí pracovať s malým počtom „dorozumievacích“ jazykov.

3.2.   Stanovisko spravodajcu

Parlament musí v zmysle článku 96 zabezpečiť maximálnu transparentnosť svojich činností, keďže ide o základnú požiadavku parlamentnej demokracie. Súčasťou tejto transparentnosti je to, že všetko, čo odznelo v Parlamente, sa musí niekde písomne zaznamenať. Ďalšou zložkou tejto transparentnosti je, že rokovanie v pléne musí by prístupné všetkým občanom Únie v úradných jazykoch, ktorými hovoria. Ide tiež o jeden z tradičných aspektov toho, čo Parlament vlastne predstavuje: je to miesto, kde sú diskusie zaznamenané na okamžité politické využitie a pre budúcnosť. Otázkou však zostáva, či táto dostupnosť rokovaní musí byť zabezpečená formou systematických písomných prekladov do všetkých úradných jazykov alebo či sa môžu ústne/audiovizuálne záznamy považovať za postačujúce.

Spravodajca je po zvážení argumentov, ktoré zazneli počas diskusie predsedníctva, toho názoru, že úvahy o nákladoch a vzťahu medzi nákladmi a prínosmi sú skutočne opodstatnenými dôvodmi, aby sa v budúcnosti dala prednosť prístupu k audiovizuálnemu záznamu na internete, čím by sa všetkým občanom zaručila dostupnosť rokovaní. Nároky vyplývajúce z práce Parlamentu sú zároveň dostatočným dôvodom na poskytnutie „kvalifikovaného prístupu“ poslancov k rokovaniam vo forme písomných prekladov jednotlivých prejavov.

Ďalej by sa predsedníctvu mohol poskytnúť priestor na rozhodovanie o tom, že niektoré veľmi dôležité rozpravy by mali byť preložené a uverejnené aspoň na internetovej stránke Parlamentu v niektorých alebo všetkých jazykoch. Ak bol prejav aj tak preložený, ako sa to často stáva v prípade prejavov pri slávnostných zasadnutiach alebo vyhláseniach predsedov Európskej rady, mal by byť zároveň sprístupnený na internete. A napokon, predsedníctvo by malo sledovať technologický pokrok a zistiť, či by mohli byť užitočné počítačové preklady, čím by sa poskytla aspoň približná predstava o obsahu prejavov, čo by mohlo byť užitočné pri elektronickom vyhľadávaní pomocou kľúčových slov, kedy hľadajúci môžu rýchlo zistiť, či si želajú pozrieť aj videozáznam.

Predsedníctvu by mala byť v rokovacom poriadku výslovne pridelená úloha stanoviť vykonávacie pravidlá a malo by pozorne sledovať, či nový režim uspokojuje potreby a očakávania verejnosti, a podľa možnosti by malo v rámci revízie článku 139, ktorá je naplánovaná pred koncom volebného obdobia, vypracovať hodnotenie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 7 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jim Allister, Enrique Barón Crespo, Jens-Peter Bonde, Richard Corbett, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Genowefa Grabowska, Anneli Jäätteenmäki, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Rihards Pīks, Adrian Severin, József Szájer, Riccardo Ventre, Johannes Voggenhuber, Bernard Wojciechowski, Dushana Zdravkova,
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elmar Brok, Carlos Carnero González, Klaus Hänsch, Alain Lamassoure, Stavros Lambrinidis, Gérard Onesta, Georgios Papastamkos, Bernard Poignant, György Schöpflin, Kathy Sinnott, Alexander Stubb, Mauro Zani
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Othmar Karas, Eoin Ryan, Rainer Wieland