SPRÁVA o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci

18.10.2007 - (2007/2139(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Thierry Cornillet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci (2007/2139(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Smerom k Európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci (KOM(2007)0317)[1],

–    so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o výsledkoch konzultácií ku konsenzu o európskej politike v oblasti humanitárnej pomoci (SEK(2007)0782),

–    so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o reakciách na krízy – Konžská demokratická republika, Pakistan, Libanon a Barma/Mjanmarsko (SEK(2007)0781),

–    so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej článok 179,

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktorá zasadala v Bruseli 21. a 22. júna 2007 a stanovila mandát pre medzivládnu konferenciu,

–    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[2],

–    so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001, ktoré ustanovuje mechanizmus Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany[3],

–    so zreteľom na hodnotenie rokov 2000 – 2005 (2006) Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc Európskej komisie (GR ECHO),

–    so zreteľom na vzájomnú revíziu politík rozvojovej spolupráce a programov Európskeho spoločenstva (2007) Výboru rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC),

–    so zreteľom na správu Michela Barniera s názvom Za Európsku jednotku civilnej ochrany: európsku pomoc, uverejnenú v máji roku 2006,

–    so zreteľom na usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP)[4] z 23. decembra 2005,

–    so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus[5],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska únia a Organizácia Spojených národov: voľba multilateralizmu[6], ktoré vyzýva na kompletné posilnenie a uplatňovanie vzťahov medzi EÚ a OSN prostredníctvom systematického politického dialógu, širšej spolupráce v danej oblasti, lepšieho krízového manažmentu a prevencie a strategického partnerstva medzi Komisiou a vybranými organizáciami OSN,

–    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948,

–    so zreteľom na ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly z roku 1977,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na jeho opčný protokol o zapojení detí do ozbrojených konfliktov, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo 20. novembra 1989,

–    so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci podpísaný v Londýne 13. apríla 1999, ktorý stanovuje záväzok Spoločenstva reagovať na naliehavé potravinové situácie a ostatné potravinové potreby rozvojových krajín[7],

–    so zreteľom na zásady dobrého humanitárneho darcovstva zo 17. júna 2003,

–    so zreteľom na Kódex správania pri záchranných akciách Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnych organizácií (MVO) v reakcii na katastrofy z roku 1994,

–    so zreteľom na Humanitárnu chartu projektu Sphere a minimálne normy reakcie na katastrofy revidované v roku 2004,

–     so zreteľom na (vypúšťa sa) zásady partnerstva celosvetovej základne humanitárnej pomoci z 12. júla 2007,

–    so zreteľom na usmernenia o využití prostriedkov vojenskej a civilnej ochrany na podporu humanitárnych činností Organizácie spojených národov pri prírodných katastrofách (usmernenia z Oslo) revidované 27. novembra 2006,

–    so zreteľom na usmernenia o využití prostriedkov vojenskej a civilnej ochrany na podporu humanitárnych činností Organizácie spojených národov v zložitých krízach (usmernenia MCDA) z marca 2003,

–    so zreteľom na rámec činnosti z Hjógo prijatý na svetovej konferencii o znižovaní nebezpečenstva katastrof, ktorá sa konala v Kóbe (Hjógo, Japonsko) 18. –22. januára 2005,

–    so zreteľom na správu International Commission on Intervention and State Sovereignty (Medzinárodná komisia pre intervencie a štátnu suverenitu) s názvom Zodpovednosť chrániť z decembra roku 2001,

–    so zreteľom na správu Bezpečnejší svet: naša spoločná zodpovednosť, ktorú 1. decembra 2004 predložila skupina na vysokej úrovni zaoberajúca sa hrozbami, výzvami a zmenami ,

–    so zreteľom na správu s názvom Vo väčšej slobode: na ceste k rozvoju, bezpečnosti a ľudským právam pre všetkých z 21. marca 2005 , ktorú predložil generálny tajomník OSN,

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 potvrdzujúcu zodpovednosť každého štátu chrániť svojich obyvateľov pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti a zodpovednosť medzinárodného spoločenstva pri tejto ochrane pomôcť, ako aj zaväzujúcu medzinárodné spoločenstvo diskutovať o pojme ľudskej bezpečnosti a vymedziť ho,

–    so zreteľom na komuniké a rámec činnosti Fribourgského fóra, Švajčiarsko, 15. – 16. júna 2000,

–    so zreteľom na dokument Posudzovanie humanitárnej reakcie uverejnený Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v auguste 2005,

–    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o poskytovaní humanitárnej pomoci v tretích krajinách,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu Spojenie pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie[8],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Budovanie účinného partnerstva s Organizáciou spojených národov v oblasti rozvoja a humanitárnych záležitostí[9],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2003 o výročnej správe Komisie o humanitárnej pomoci v roku 2000[10],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu: hodnotenie a budúcnosť humanitárnych činností Spoločenstva (článok 20 nariadenia (ES) č. 1257/96)[11],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2006 o návrhu rozhodnutia Rady stanovujúcom mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracované znenie)[12],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme OSN[13],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0000/2007),

Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci

1.   víta vyššie uvedené oznámenie s názvom Smerom k Európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci a iniciatívu na prijatie spoločného vyhlásenia (konsenzu) o zásadách, cieľoch a stratégiách EÚ v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci v tretích krajinách;

2.   trvá na tom, že konsenzus musí byť zrozumiteľnejší a konkrétnejší, aby podnietil zvýšenie kvality európskej humanitárnej politiky a zabezpečil, aby bol potenciál EÚ ako humanitárneho darcu plne využitý, a verí, že záväzok EÚ zabezpečiť súdržnosť medzi humanitárnou pomocou, obnovou a rozvojovou pomocou sa musí konsenzom posilniť pri plnom uznaní rozdielneho charakteru zásad, ktoré sa pri nich uplatňujú;

3.   domnieva sa, že konsenzus by mal objasniť, ako môžu byť rozličné prostriedky ES a členských štátov pospájané a koordinované z hľadiska svojich príslušných komparatívnych výhod;

4.   všíma si rastúci počet rôznych subjektov zapojených do krízových humanitárnych situácií a verí, že konsenzus by mal poskytnúť usmernenia a riešenia nových rizík, ako aj implementáciu a koordináciu výziev a zároveň znovu potvrdiť záväzok EÚ voči humanitárnym zásadám a MHP; pripomína, že EÚ je najväčším humanitárnym darcom na svete; ďalej verí, že závery Európskej rady z 21. – 22. júna 2007, po ktorých bude humanitárna pomoc v budúcej reformnej zmluve uznaná za jednu z oblastí politiky EÚ s platnými právnymi predpismi, predstavujú vítané uznanie tejto skutočnosti;

ČASŤ I: Vízia EÚ o humanitárnej pomoci

a)  Všeobecné ciele

5.   domnieva sa, že konsenzus by mal obsahovať podrobné vymedzenie cieľov humanitárnej pomoci EÚ založené na uvedenom nariadení Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996, ktoré sa týka humanitárnej pomoci, ako aj na zásadách a osvedčených postupoch humanitárnej pomoci Dobré humanitárne darcovstvo, ktoré boli schválené v Štokholme 17. júna 2003, a že spomedzi týchto cieľov sa bude osobitná pozornosť venovať najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ako sú ženy, deti, osoby s postihnutím, staršie osoby a etnické menšiny vrátane utečencov unikajúcich z konfliktných oblastí;

6.   zdôrazňuje, že účinná humanitárna činnosť v oblasti potravinovej pomoci by mala byť založená na konkrétnej situácii a potrebách, orientovať sa na výsledok a riadiť sa zásadou, že záchrana prostriedkov obživy zachraňuje životy; okrem toho zdôrazňuje, že humanitárna pomoc nie je nástrojom riešenia kríz a musí sa prideľovať iba transparentne podľa posúdenia potrieb a bez ohľadu na akékoľvek politické motívy; osobitne zdôrazňuje, že pri poskytovaní potravinovej pomoci sa treba všetkými možnými spôsobmi vyhnúť škodlivým vplyvom na miestne trhy alebo budúcej závislosti a malo by prispieť k dlhodobej potravinovej bezpečnosti; podporuje medzinárodné úsilie o reformu Dohovoru o potravinovej pomoci s cieľom zabezpečiť rešpektovanie týchto zásad;

7.   zdôrazňuje, že cieľom humanitárnej pomoci musí byť vlastný rozvoj a sebestačnosť, a nie vytvorenie prílišnej závislosti krajín alebo oblastí, ktoré dostávajú pomoc, od vonkajšej doplnkovej pomoci;

b)  Všeobecné hodnoty, zásady a osvedčené postupy

8.        zdôrazňuje, že humanitárna pomoc EÚ sa musí riadiť humanitárnymi zásadami, ktoré sú vyjadrené v zásadách a osvedčených postupoch humanitárneho darcovstva (Good Humanitarian Donorship):

- zásada humanity, čo znamená zamerať sa na záchranu ľudských životov a zmierňovanie utrpenia kdekoľvek na svete,

- zásada nestrannosti, čo znamená vykonávanie činností len na základe potreby, bez diskriminácie medzi postihnutým obyvateľstvom alebo v rámci neho,

- zásada neutrality, čo znamená, že humanitárna činnosť nemôže uprednostňovať žiadnu stranu v ozbrojených konfliktoch alebo v iných sporoch, kde sa takáto činnosť vykonáva,

- zásada nezávislos, čo znamená oddelenie humanitárnych cieľov od politických, hospodárskych, vojenských alebo iných cieľov akéhokoľvek subjektu so zreteľom na oblasti, kde sa humanitárna činnosť uskutočňuje;

Zavádzanie humanitárnej pomoci sa musí orientovať na dve ďalšie priority:

- naliehavosť, čo znamená väčší dôraz na odstránenie všetkých bezdôvodných prieťahov pri poskytovaní humanitárnej pomoci vrátane kritiky prípadných prieťahov, keď to bude potrebné;

- účinnosť, čo znamená, že existuje jasná merateľnosť výkonu, proti ktorému môže byť demokratická zodpovednosť náležite orientovaná;

domnieva sa, že EÚ by mala s ohľadom na svoj politický význam a vplyv hlavného medzinárodného darcu konzistentne presadzovať tieto zásady s cieľom zabezpečiť prístup k obyvateľstvu, ktoré sa nachádza v krízovej situácii a rešpektovanie humanitárneho priestoru;

9.   víta iniciatívu Komisie začať Dobré humanitárne partnerstvo, ktoré rozširuje globálnu humanitárnu reformu tým, že spája darcov, partnerov realizujúcich pomoc a príjemcov na spoločnom základe, a prijatie usmernení o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), ktoré schválila EÚ v roku 2005; želá si, aby EÚ hrala vedúcu úlohu pri monitorovaní obrany, podpory, šírenia a posilňovania dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva vrátane mimovládnych subjektov s cieľom zachovať humanitárny priestor; želá si, aby všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, odsúhlasili bez výhrad zásady a osvedčené postupy humanitárneho darcovstva schválené v Štokholme 17. júna 2003; zdôrazňuje potrebu premietnuť tieto zásady do praxe a pravidelne (dvojročne) kontrolovať ich dodržiavanie zo strany inštitúcií EÚ a stáleho spravodajcu Európskeho parlamentu pre humanitárnu pomoc;

10. domnieva sa, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť bezpečnosti a ochrane dobrovoľníkov, ktorí musia často podstupovať riziko v nebezpečných oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že títo pracovníci sa príliš často stávajú obeťami zbytočného násilia, sú väznení alebo braní za rukojemníkov; dôrazne odsudzuje akékoľvek akcie podniknuté voči dobrovoľníkom;

11. konštatuje uznanie koncepu „zodpovednosť chrániť“ v uvedenej rezolúcii Organizácie Spojených národov č. 60/1, ako odpovede na stále častejšie porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv a nemohúcnosť či nedostatok vôle vlád chrániť svojich vlastných občanov; pripomína, že humanitárna pomoc je len jedným z prostriedkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo disponuje, aby prispelo k ochrane ohrozeného obyvateľstva, a zdôrazňuje záujem EÚ nenechať porušovanie medzinárodného humanitárneho práva bez odpovede; žiada dôkladnú politickú diskusiu v členských štátoch a inštitúciách EÚ o práve, či vlastne povinnosti zásahu v prípadoch vážneho porušenia medzinárodného humanitárneho práva alebo ľudských práv pri zohľadnení záverov a odporúčaní uvedenej správy Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu s názvom Zodpovednosť chrániť z decembra 2001;

12. domnieva sa, že EÚ by mala rozvinúť iniciatívy na uskutočnenie koncepcie zodpovednosti chrániť uprednostnením preventívnych opatrení, civilných prostriedkov a podporu vládam tretích krajín pri plnení svojich povinností chrániť svoje obyvateľstvo; zdôrazňuje, že donucovacie opatrenia vrátane vojenských zásahov sa môžu používať len ako posledné riešenie a len v súlade s medzinárodným právom; znovu osobitne zdôrazňuje, že Bezpečnostná rada OSN by mala vždy pri zvažovaní použitia sily vziať do úvahy päť kritérií legitimity, ktoré generálny tajomník OSN navrhol vo svojej správe z marca 2005 a ktoré Parlament podporil: vážnosť hrozby, správny úmysel, posledné riešenie, primeranosť prostriedkov a primeraná šanca na úspech; súhlasí s tým, aby sa v rezolúcii Bezpečnostnej rady stanovili zásady týkajúce sa použitia sily a jej oprávnenosti;

ČASŤ II: Uvedenie zásad do praxe: spoločný rámec pre humanitárnu pomoc EÚ

a)   Európska koordinácia, súdržnosť a komplementárnosť

13. domnieva sa, že konsenzus by mal medzi členskými štátmi zachovať zásadu koordinácie, politickej súdržnosti, komplementárnosti a harmonizácie postupov tak, ako už stanovil vyššie spomínaný Európsky konsenzus o rozvoji, a že ES by malo plne uplatniť článok 10 uvedeného nariadenia (ES) č. 1257/96 a využiť schopnosti GR ECHO v jeho združujúcej úlohe; napriek tomu zdôrazňuje, že mechanizmy EÚ na koordináciu musia posilniť úsilie medzinárodnej koordinácie Organizácie Spojených národov, osobitne Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), a nie ho kopírovať, a musia doň zapojiť aj vnútroštátne a miestne orgány; vyzýva EÚ, aby vytvorila zoznam poskytovateľov humanitárnej pomoci EÚ, podobný pokusu, ktorý sa uskutočnil pre rozvojovú pomoc EÚ;

14. víta uznanie záverov Európskej rady z júna 2007 o potrebe plného uznania politiky humanitárnej pomoci ako samostatnú politiku EÚ, a preto sa domnieva, že Spoločenstvo a členské štáty by mali podporovať strategickú politickú diskusiu o humanitárnej pomoci na primeranom fóre Rady vytvorením osobitnej pracovnej skupiny Rady (napr. COHUMA – pracovná skupina pre humanitárnu pomoc), ktorá umožní vypracovať ucelené metódy zabezpečujúce rýchlu a jednotnú akciu;

b)   Poskytovanie primeranej a účinnej pomoci

15. domnieva sa, že v konsenze by sa mala EÚ pevne zaviazať k poskytovaniu primeranej humanitárnej pomoci, ako aj k dostatočnej predvídateľnosti a flexibilite pri financovaní, a to prostredníctvom primeraných každoročných počiatočných rozpočtových opatrení; zdôrazňuje, že EÚ by mala uprednostniť tie humanitárne krízy, ktoré sú nedostatočne financované, prehliadané alebo zabudnuté a že by sa mali preskúmať inovačné mechanizmy s cieľom lepšie určiť rozdiel medzi potrebami a existujúcimi prostriedkami a zabezpečiť plnenie globálnych humanitárnych potrieb;

16. domnieva sa, že EÚ by mala zaujať jasný postoj v celosvetovom humanitárnom reformnom procese, a predovšetkým podporovať Centrálny fond reakcie v núdzi (CERF) ako užitočný doplnok k množstvu dostupných finančných nástrojov, čo predstavuje dodatočné financovanie, ktoré nevylučuje podporu pre ostatné humanitárne operácie a partnerov, ako aj uvítať „prístup zoskupenia“ a podporovať kompletnosť širokého rozsahu humanitárnych subjektov;

17. víta návrh Komisie vytvoriť spoločný rámec EÚ na hodnotenie potrieb a výmenu odborných analýz; pripomína, že tam, kde je to možné, by EÚ mala uprednostňovať odber z miestnych a regionálnych zdrojov;

18. zdôrazňuje, že v núdzovej situácii, a najmä v prípade mimoriadnych situácií zapríčinených prírodnými katastrofami, je pre záchranu životov kľúčových prvých 48 hodín, a že medzinárodné spoločenstvo preukázalo, že jeho okamžitá reakcia nie je dostatočne účinná; domnieva sa. že EÚ by mala splniť tieto výzvy na jednej strane posilnením miestnej prevencie, pripravenosti a schopnosti reakcie, a na druhej strane zlepšením koordinácie, mechanizmom včasného varovania a primeraným predbežným pripravením materiálu a zásob na medzinárodnej úrovni; vyzýva EÚ, aby podporovala a doplnila medzinárodné úsilie, ktoré vedie Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a OSN s cieľom posilniť schopnosť rýchlej reakcie vrátane okamžitého prístupu k finančným prostriedkom, ako ajk pohotovostným tímom pre núdzové operácie;

19. domnieva sa, že EÚ by mala viac investovať do pochopenia a monitorovania faktorov zraniteľnosti obyvateľstva; osobitne vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že pri všetkých humanitárnych operáciách budú splnené núdzové potreby v oblasti zdravia, najmä pokiaľ ide o reprodukčné zdravie, v súlade s príslušnými normami projektu SPHERE;

20. podporuje úsilie medzinárodnej federácie a národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca pri vymedzení problémov a vypracovaní odporúčaní v oblasti medzinárodných zákonov, pravidiel a zásad reakcií na katastrofy a s radosťou očakáva výsledky 30. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorá sa uskutoční v novembri 2007;

c)   Diverzita a kvalita v partnerstve

21. víta návrhy Komisie na zdôraznenie podpory Európskej únie pluralite partnerov realizujúcich pomoc, predovšetkým mimovládnym organizáciám (MVO), OSN a hnutiam Červený kríž a Červený polmesiac, a podporuje navrhované kritériá výberu partnerov; vyzýva Komisiu, aby pomohla agentúram z nových členských štátov, ktoré uskutočňujú pomoc (EÚ 12, t.j. desať členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2007), plne sa začleniť do činností v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci; domnieva sa, že konsenzus by mal rozpoznať a následne vymedziť rozličné úlohy, poverenia a komparatívne výhody rôznych subjektov humanitárnej pomoci, aby zabránil konfliktu medzi jednotlivými mandátmi a ich vzájomnej konkurencii pri získavaní zdrojov, a že EÚ by mala podporovať budovanie kapacít v rámci humanitárneho spoločenstva s osobitným záujmom o kapacity miestne a regionálne; verí, že zvláštna pozornosť by sa mala venovať úlohe subjektov MVO, národným spoločnostiam Červeného kríža a Červeného polmesiaca a občianskym spoločnostiam zo severu i juhu, a to nielen v oblasti poskytovania pomoci, ale aj v oblasti rozvojových politík, ktoré odrážajú skutočné potreby a starosti miestnych partnerov na juhu, a v oblasti získavania podpory európskych občanov;

22. verí, že EÚ by mala vytvoriť stratégie na informovanie netradičných darcov, ktorých finančné prostriedky sú často vyčlenené alebo podmienené, s cieľom presadzovať model pomoci na základe potrieb, zásady MHP a koncepciu partnerstva; zdôrazňuje však, že tieto nové zdroje financovania nemusia mať za následok zníženie prostriedkov prichádzajúcich z členských štátov EÚ a Komisie;

23. domnieva sa, že humanitárna pomoc EÚ by sa mala vykonávať prostredníctvom humanitárnych organizácií, ktoré sa plne riadia osvedčenými postupmi a zaviazali sa podporovať zodpovednosť, účinnosť a efektívnosť pri realizácii humanitárnych činností;

d)   Účinnosť, kvalita a zodpovednosť

24. verí, že zodpovednosť voči spoločenstvám ohrozeným katastrofou ako najdôležitejším príjemcom spočíva v samotnej podstate každého hodnotenia účinnosti humanitárnej pomoci a že konsenzus by mal primerane túto zásadu odrážať; predovšetkým sa domnieva, že EÚ by mala podporovať dobrovoľné iniciatívy MVO týkajúce sa tejto zodpovednosti;

25. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať využívanie nariadení a zásad o humanitárnych činnostiach stáleho výboru na úrovni agentúr, usmerňujúce zásady o vnútornom presídľovaní, Kódex správania z roku 1994 pri záchranných akciách Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnych organizácií (MVO) a Humanitárnej charty (SPHERE);

e)   Využitie civilnej ochrany a vojenských prostriedkov a kapacít mimo územia EÚ

26. znovu potvrdzuje, že civilná ochrana EÚ a vojenské prostriedky a schopnosti sa musia nasadzovať tak, aby dopĺňali a podporovali prácu humanitárnych organizácií a obmedzili tie prípady alebo oblasti, kde môžu poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu, a po predchádzajúcej dôkladnej analýze situácie;

27. domnieva sa, že EÚ by mala jasne vymedziť a zabezpečiť rešpektovanie úloh a mandátov civilnej ochrany a vojenských subjektov v humanitárnych operáciách, najmä v konfliktných situáciách, v ktorých nestrannosť a nezávislosť sú rozhodujúcimi faktormi na zaručenie bezpečného prístupu k obetiam katastrof a účinného poskytnutia humanitárnej pomoci;

28. verí, že EÚ by sa mala zaviazať, že bude aktívne obhajovať uplatňovanie usmernení MCDA a usmernení z Oslo všetkými subjektmi, ktoré sú súčasťou humanitárnych akcií, a zabezpečí, aby hlavné zásady v nich obsiahnuté ostali plne zachované;

29. domnieva sa, že v súlade s medzinárodnými usmerneniami by využívanie štátnych prostriedkov civilnej ochrany v núdzových prípadoch malo byť výnimkou, zatiaľ čo vojenské prostriedky a kapacity pri podporovaní humanitárnych operácií by sa mali používať len ako krajný prostriedok, a v oboch prípadoch vždy pod dohľadom humanitárnych organizácií OSN a v súlade so zásadami citlivého prístupu ku konfliktom;

f)    Podpora znižovania nebezpečenstva katastrof a pripravenosti na katastrofy

30. konštatuje zvyšujúce sa množstvo a frekvenciu prírodných katastrof a ich ničivý účinok; rovnako uznáva narastajúce ťažkosti pri rozlišovaní prírodných katastrof od katastrof spôsobených človekom; uznáva, že riziká sú podmienené ľudskou činnosťou a nedostatočným plánovaním, ako aj prírodným katastrofami; žiada časovo obmedzenú stratégiu na zahrnutie znižovania nebezpečenstva katastrof do každej rozvojovej a humanitárnej pomoci EÚ, ktorá sa bude riadiť rámcom činnosti z Hjógo (HFA); uznáva, že bez zahrnutia znižovania nebezpečenstva katastrof budú rozvojové zásahy vystavené riziku neúmyselného nárastu zraniteľnosti, pokiaľ ide o katastrofy;

31. berie na vedomie obrovské budúce výzvy týkajúce sa klimatických zmien v podobe extrémnych klimatických podmienok a poklesu prírodných zdrojov s vážnymi dôsledkami na bezpečnosť a rozvoj, a to od zvýšenej zraniteľnosti chudobného obyvateľstva a násilných konfliktov cez pokles prírodných zdrojov, ako aj širokú škálu migračných tokov; zdôrazňuje hrozby spôsobené klimatickými zmenami na znižovanie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia a vyzýva na integráciu znižovania nebezpečenstva katastrof a adaptačných opatrení na stratégie znižovania chudoby (strategické dokumenty na znižovanie chudoby); zdôrazňuje, že aby boli zásahy v oblasti znižovania katastrof účinné, musia sa okrem znižovania príčin zraniteľnosti v značnej miere prekrývať so zmierňovaním klimatických zmien a prispôsobovaním;

32. zdôrazňuje, že stratégie znižovania nebezpečenstva katastrof založené na rámci činnosti z Hjógo by mali podporovať činnosti miestnych spoločenstiev a orgánov na základe dlhodobého prístupu v oblasti znižovania zraniteľnosti v oblasti katastrof, ako sa to navrhlo na základe skúsenosti z mechanizmu financovania programu DIPECHO a programu pripravenosti na katastrofy;

33. vyzýva EÚ, aby pridelila aspoň 10 % nových dodatočných prostriedkov na rozpočet pre humanitárnu pomoc na znižovanie nebezpečenstva katastrof a podstatne zvýšila zdroje na znižovanie nebezpečenstva katastrof v rámci rozpočtu na rozvojovú pomoc; trvá na potrebe zmeniť v strednodobom a dlhodobom horizonte prístup medzinárodnej humanitárnej pomoci k výraznému posilneniu znižovania nebezpečenstva katastrof;

g)   Posilnenie väzby s ostatnými nástrojmi pomoci

34. žiada EÚ, aby v spolupráci s medzinárodnými subjektmi humanitárnej pomoci na základe osvedčených postupov a pri plnom rešpektovaní plurality prístupov zaviedla usmernenia na posilnenie spojenia medzi pomocou v núdzi, obnovou a rozvojom (LRRD), a tým sa vyhla možnej nekompaktnosti medzi reakciou v núdzi a štádiami obnovy a rozvoja a získanými skúsenosťami; domnieva sa, že EÚ by mala založiť tento prístup na zásadách o nespôsobovaní škody a desiatich zásadách lepšej obnovy ako v minulosti; zdôrazňuje svoj cieľ odstraňovať rozdiely medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou pomocou, najlepšie použitím rozmanitých finančných nástrojov EÚ;

35. ďalej uznáva, že informovanosť a vedomie o prepojení medzi humanitárnou pomocou a rozvojom je nedostatočné, a to v prípade rozvojových pracovníkov, ako aj zamestnancov v oblasti humanitárnej pomoci; vyzýva EÚ, aby v tejto oblasti uprednostnila programy na školenie zamestnancov;

36. zdôrazňuje potrebu vyjasniť vzťahy medzi činnosťou Komisie prostredníctvom nástroja stability týkajúceho sa prevencie, riadenia a vyriešenia kríz (napr. odzbrojenie, demobilizácia, odmínovanie, opätovné prijatie presídlených, resp. vysťahovaných obyvateľov atď.), a sprievodnou činnosťou GR ECHO v rámci jeho poverenia a humanitárnych zásad;

h)   Realizácia Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci

37. žiada do konsenzu o humanitárnej pomoci začleniť obsiahly a konkrétny plán jeho realizácie vrátane časového plánu hlavných projektov a iniciatív, ktoré musia uskutočniť všetci darcovia EÚ v najbližších piatich rokoch;

38. žiada o pravidelné hodnotenie realizácie a vývoja konsenzu o humanitárnej pomoci a plné zapojenie Parlamentu s ostatnými inštitúciami do tejto úlohy a na rovnakom základe; žiada o stanovenie vhodnej medziinštitucionálnej štruktúry a štruktúrovaného dialógu s Parlamentom v tejto oblasti;

0

0 0

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
• [2]  Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
• [3]  Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.
• [4]  Ú. v. ES 327, 23.12.2005, s. 4.
• [5]  Ú. v. ES 46, 24.2.2006, s. 1.
• [6]  (KOM(2003)0526).
• [7]  Ú. v. ES L 163, 4.7.2000, s. 3.
• [8]  Ú. v. ES 284E, 21.11.2002, s. 108.
• [9]  Ú. v. EÚ 180E, 31.7.2003, s. 538.
• [10]  Ú. v. EÚ 38E, 12.2.2004, s. 85.
• [11]  Ú. v. ES 135, 7.5.2001, s. 72.
• [12]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0434.
• [13]  Ú. v. EÚ C 124, 25.5.2006, s. 549.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dňa 13. júna 2007 Komisia uverejnila oznámenie s názvom Smerom k Európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci. Na základe výsledkov konzultácií s hlavnými subjektmi odvetvia obsahuje oznámenie súbor zásad a hodnôt a predkladá návrhy na zvýšenie kvality, súdržnosti a účinnosti európskej humanitárnej politiky. Európska komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby spolu s ňou prijali spoločné vyhlásenie o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci na základe prvkov obsiahnutých v oznámení.

Táto nevyhnutná iniciatíva prichádza v pravý čas a vyzýva na diskusiu o podstate zásad a stratégií Európskej únie na poskytovanie pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú. Priebeh rokovaní medzi troma inštitúciami je veľkou príležitosťou na dosiahnutie politického konsenzu o spôsobe, ako reagovať na čoraz zložitejšie krízové situácie, a vymedziť pre Európu oblasť humanitárnej činnosti. Prijatím dôrazného spoločného vyhlásenia bude Európska únia takisto schopná zaujímať na medzinárodnej scéne v oblasti humanitárnej pomoci jasnejšie a jednotnejšie stanovisko, pričom treba pripomenúť, že EÚ nie je iba obrovská mimovládna organizácia, ale že sa snaží riešiť príčiny toho, že je nevyhnutné poskytovať humanitárnu pomoc, a prípadne pomáhať hľadať najvhodnejšie politické riešenia týchto príčin.

Európska únia a humanitárna pomoc

Európska únia, t. j. Európska komisia spolu s členskými štátmi, je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete. Pôsobnosť sa delí medzi členské štáty a Spoločenstvo. [1]V roku 2006 presiahla výška príspevkov EÚ v tejto oblasti sumu 2 miliardy EUR, čo predstavuje viac ako 40 % oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Podľa odhadov poskytla Európska únia v roku 2006 humanitárnu pomoc 75 krajinám a približne 100 miliónom ľudí.

Spoločenstvo sa podieľa na operáciách humanitárnej pomoci od konca 60. rokov. Veľké množstvo humanitárnych akcií predstavuje od konca 80. rokov skutočne významnú súčasť vonkajšej činnosti Spoločenstva. Na podnet Európskeho parlamentu sa v roku 1992 zriadil Úrad pre humanitárnu pomoc (ECHO), ktorý sa nedávno pretvoril na generálne riaditeľstvo (GR ECHO) a má k dispozícii 200 úradníkov pracujúcich v sídle riaditeľstva a 100 odborníkov prítomných v daných oblastiach humanitárnej činnosti. V roku 1996 vstúpilo do platnosti nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 stanovujúce rozsah pôsobnosti, ciele a postupy poskytovania humanitárnej pomoci Spoločenstva.

V rozmedzí rokov 2000 až 2005 hospodárilo GR ECHO s priemerným rozpočtom 543 miliónov EUR (vrátane rezervy na pomoc v núdzi). V období rokov 2007 – 2013 sa bude tento rozpočet zvyšovať tak, aby v roku 2013 dosiahol úroveň 875 miliónov EUR, ale veľkú časť tohto zvýšenia spôsobí presun prostriedkov z humanitárnej časti potravinovej pomoci GR AIDCO do GR ECHO. Humanitárne potreby každý rok prevyšujú rozpočtové prostriedky vyhradené pre ECHO a Komisia musí siahnuť po rezervnom fonde.

V rámci súčasných Zmlúv o ES a EÚ netvorí humanitárna pomoc samostatnú politickú oblasť. Humanitárna pomoc Spoločenstva sa štandardne opiera o články 177 až 178 Zmluvy o ES (rozvojová spolupráca). Ústavná zmluva jej poskytovala nový právny základ zavedením samostatného článku o humanitárnej pomoci (článok III-321). Európska rada v dňoch 21. a 22. júna 2007 rozhodla, aby sa v pozmeňujúcej zmluve, ktorá sa musí prerokovať s mimovládnou konferenciou, toto ustanovenie zachovalo, čím sa vytvorí samostatná politika humanitárnej pomoci EÚ.

Humanitárna pomoc vyžaduje postup spolurozhodovania. Parlament, ktorý okrem toho rozhodol vytvoriť miesto stáleho spravodajcu pre humanitárnu pomoc, si pozorne všíma vývoj v tejto oblasti a neustále zdôrazňuje, aby dostávala primerané finančné prostriedky.

Vývoj okolností súvisiacich s humanitárnou pomocou

Prostredie, v ktorom sa poskytuje humanitárna pomoc, sa za posledných pätnásť rokov značne zmenilo. Po prvé, po skončení studenej vojny sa radikálne zmenil charakter ozbrojených konfliktov. Počet vnútroštátnych konfliktov sa zvýšil a zároveň s tým počet vnútorne presídlených osôb v jednotlivých štátoch. Nedodržiavanie, ba dokonca jasné odmietanie medzinárodného humanitárneho práva je naďalej bežné. Prístup obetí k humanitárnej pomoci je často obmedzený a humanitárni pracovníci sú čoraz častejšie vystavovaní nebezpečenstvu násilia alebo dokonca zabitia. Všeobecne platí, že humanitárny priestor je ohrozený.

Po druhé, zvýšila sa frekvencia prírodných katastrof a ich účinok, čo je nepochybne dôsledok klimatických zmien. Tento stav vyvoláva otázky o výške finančných prostriedkov a investícií vyčleňovaných na prípravu na katastrofy. Je nevyhnutné posilniť činnosti, ktoré by okrem jednorazového poskytovania pomoci mali podporovať budovanie vlastných kapacít spoločenstiev s ohľadom na prípravu na katastrofy, pomoc a obnovu.

Po tretie, do humanitárnej pomoci sa teraz v zvyšujúcom sa počte zapájajú nové subjekty, čiastočne v dôsledku dvoch vyššie uvedených príčin. Okrem humanitárnych subjektov v prísnom slova zmysle (agentúry Organizácie Spojených národov, organizácie Červeného kríža, MVO) sa v daných oblastiach vyskytovala aj civilná ochrana a vojenské zložky (t. j. štátne subjekty). Za prítomnosti vojenských prostriedkov a civilnej ochrany pod kontrolou daného štátu je možné spochybniť neutralitu a nezávislosť humanitárnej činnosti. Výsledkom môže byť zvýšenie nebezpečenstva pre tých humanitárnych pracovníkov, ktorí sa môžu v danej oblasti vnímať ako spojenci určitých strán konfliktu.

Európska únia v roku 2001 zaviedla mechanizmus civilnej ochrany a zriadila monitorovacie a informačné stredisko v rámci GR pre životné prostredie na pomoc v rámci EÚ aj mimo nej. Barnierova správa uverejnená v máji 2006 navrhuje, aby sa vytvorila Európska jednotka civilnej ochrany. Zapojenie štátnych subjektov do humanitárnych akcií sa musí vopred zvážiť z hľadiska koordinácie, účinnosti a nákladov.

Súkromní darcovia prispievajú na pomoc stále viac a treba určiť typy opatrení na spoluprácu s týmito novými subjektmi.

Napokon sa musí brať do úvahy otázka zodpovednosti chrániť (právo, resp. povinnosť zasahovať), a to aj vtedy, keď sa javí, že medzi zodpovednosťou chrániť a humanitárnou pomocou nie je priama väzba.

Napriek všetkému je humanitárna pomoc jedným z prostriedkov, ktorými disponuje medzinárodné spoločenstvo, aby prispelo k ochrane skupín obyvateľstva ohrozených genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti v súlade s kapitolami VI a VII Charty.

Medzinárodný rámec

Ako odpoveď na nové výzvy, ktoré sa vyskytli, boli na medzinárodnej úrovni spustené viaceré iniciatívy.

Iniciatíva dobrého humanitárneho darcovstva (Good Humanitarian Donorship alebo GHD), ktorá bola prijatá v Štokholme v roku 2003, vyjadrovala zásady a osvedčené postupy humanitárnej pomoci a schválilo ju 21 krajín (z toho 16 z EÚ) a Európska komisia.

Čo sa týka prípravy na katastrofy a zmierňovania ich účinkov, ciele a priority medzinárodného plánu pre poskytovateľov i príjemcov humanitárnej pomoci stanovil rámec činnosti z Hjógo, prijatý počas svetovej konferencie o znižovaní nebezpečenstva katastrof v roku 2005.

Aby mohli formálne stanoviť úlohu nových subjektov, cieľom usmernení z Oslo a usmernení MCDA (Military and Civil Defence Assets) je zaručiť nestrannosť a neutralitu humanitárnych činností, keď sú na ich podporu nasadené vojenské prostriedky alebo civilná obrana. Usmernenia z Oslo sa týkajú humanitárnych činností počas prírodných katastrof, kým usmernenia MCDA sa vzťahujú na zložité krízy. Obidve skupiny usmernení využívajú základnú zásadu, podľa ktorej sa prostriedky vojenskej a civilnej ochrany môžu nasadiť len ako posledné riešenie.

V súlade s Fribourgským fórom z júna 2000 zaviedla Organizácia Spojených národov [2]reformný program na zvýšenie účinnosti a kvality humanitárnej pomoci. Medzi navrhované inovácie patrilo vytvorenie zoskupení (tematických skupín), posilnenie systému koordinácie humanitárnej pomoci a ustanovenie Centrálneho fondu reakcie v núdzi (CERF) na zabezpečenie rýchleho disponovania finančnými prostriedkami počas operácií okamžitej pomoci.

Reforma dostala druhý dych po uverejnení hodnotiacej správy s názvom Posudzovanie humanitárnej reakcie z roku 2005 na žiadosť J. Egelanda, bývalého koordinátora humanitárnej pomoci Organizácie Spojených národov.

Výzvy pre Európsku úniu

Európska únia čelí trom výzvam, ktoré musí Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci pomôcť vyriešiť. Po prvé, Európska únia musí vymedziť nové hranice svojej humanitárnej činnosti (kde sa začína a kde končí), ako aj opätovne potvrdiť svoj záväzok rešpektovať a zabezpečiť rešpektovanie základných zásad svojej humanitárnej pomoci (humanita, neutralita, nestrannosť a nezávislosť), prispôsobiť svoje vlastné systémy a opatrenia, aby brali do úvahy meniaci sa charakter ozbrojených konfliktov, zvyšujúci sa počet prírodných katastrof a výskyt nových subjektov. Po druhé, Európska únia musí zaujať jasné stanovisko v prípade nových medzinárodných iniciatív a reformného procesu, ktorý sa začal na podnet Organizácie Spojených národov. Po tretie, Európska únia musí presne určiť, akým spôsobom sa môžu spájať a koordinovať rozličné prostriedky Spoločenstva a členských štátov, aby sa čo možno najviac zvýšila ich účinnosť a efektivita. Okrem toho musí Európska únia posilniť svoju politickú úlohu na medzinárodnej scéne humanitárnej pomoci, aby zodpovedala jej postaveniu najväčšieho medzinárodného darcu.

Potenciál Európskej únie sa nevyužíva úplne. Podľa najnovšieho hodnotenia GR ECHO, je ECHO „hlavným darcom humanitárnej pomoci na medzinárodnej úrovni“. [3] Túto hodnotiacu správu a hodnotiacu správu OECD však znehodnotili určité vážne štrukturálne nedostatky a isté paradoxy. Európska únia nemá napríklad v rámci Rady k dispozícii vhodný rámec na diskusie o otázkach humanitárnej politiky. Nemala by sa vytvoriť pracovná skupina pre humanitárnu pomoc (COHUMA), ktorá by sa osobitne venovala týmto otázkam? Komisia nevyužíva možnosti poskytované nariadením o humanitárnej pomoci, ktoré jej pridelilo úlohu koordinátora členských štátov. Koordinácia rôznych generálnych riaditeľstiev zasahujúcich počas humanitárnych kríz (predovšetkým GR pre životné prostredie a GR ECHO) je aj napriek vyvinutému úsiliu nedostatočná. Napokon sa musí klásť väčší dôraz na prepojenie medzi pomocou v núdzi, obnovou a rozvojom.

Ďalšie kroky

Parlament víta postup, ktorý Komisia začala vo svojom oznámení s názvom Smerom k Európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci. Je odhodlaný konštruktívne a aktívne sa zapájať do rokovaní.

Konsenzus bude prvým spoločným dokumentom o politike humanitárnej pomoci od prijatia nariadenia o humanitárnej pomoci v roku 1996. Je najvyšší čas obnoviť existujúce základy a dohodnúť sa na spoločnom postupe:

o opätovne potvrdiť záväzok Európskej únie voči humanitárnym zásadám a medzinárodnému humanitárnemu právu,

o vytvoriť silnú európsku politiku v medzinárodných orgánoch, primerane k vynaloženým rozpočtovým prostriedkom,

o dosiahnuť nový stupeň kvality európskej humanitárnej pomoci vďaka posilnenej spolupráce s partnermi EÚ v príslušnej oblasti,

o opätovne potvrdiť pevný záväzok spájať humanitárnu pomoc a rozvojovú pomoc, ktorý sa prijal už v Európskom konsenze o rozvoji.

Na dosiahnutie týchto cieľov musí byť konečné znenie textu dostatočne konkrétne a presné. Okrem vízie, zásad a hodnôt musí obsahovať aj metódy na zlepšenie koordinácie a na umožnenie účinného poskytovania pomoci aj v prípade aktuálnych výziev.

• [1]  Podľa systému finančnej kontroly Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí.
• [2]  Úradná správa a rámec činnosti Fribourgského fóra, Švajčiarsko, 15. – 16. júna 2000.
• [3]  Hodnotenie GR ECHO v rokoch 2000 – 2005, 23. júna 2006
  (http://ec.europa.eu/echo/pdf_files/evaluation/2006/dg_echo_fr.pdf)

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (4.10.2007)

pre Výbor pre rozvoj

k Európskej únii a humanitárnej pomoci
(2007/2139(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vittorio Agnoletto

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   podporuje návrh Komisie podpísať medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci na posilnenie politických cieľov, postupov, zásad a technických nástrojov európskej humanitárnej pomoci, ktorý má byť od schválenia technických nariadení o riadení pomoci z roku 1996 prvým skutočným dokumentom určujúcim politické smery;

2.   je presvedčený o tom, že pre optimalizáciu celkovej humanitárnej pomoci je z technického a politického hľadiska nutné zvýrazniť, zjednotiť, zefektívniť a koordinovať humanitárnu činnosť Európskej únie a jej 27 členských štátov; podporuje dôraz, ktorý Komisia kladie na potrebu lepšej koordinácie medzi Európskou úniou a členskými štátmi ako hlavný a rozhodujúci prvok budúceho vyhlásenia; žiada Radu a členské štáty, aby podporili stratégiu Komisie a aby humanitárnu činnosť považovali za morálnu a politickú povinnosť, ktorá sa skôr zakladá na solidarite európskych občanov a účinnosti pomoci, ako na národných či postkoloniálnych záujmoch;

3.   vyzýva predovšetkým Radu a členské štáty, aby dodržiavali politické záväzky a lehoty stanovené v rámci činnosti z Hjógo, ktorý v roku 2005 v Kobe podpísalo 168 krajín počas Svetovej konferencie o znižovaní nebezpečenstva katastrof a ktorého cieľom je do roku 2015 o 50 % znížiť straty na ľudských životoch v humanitárnych katastrofách a podporovať lepšiu koordináciu medzi humanitárnou pomocou a rozvojom;

4.   je si vedomý potreby ochraňovať a prehlbovať zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti humanitárnej pomoci, porušovanie ktorých by mohlo poškodiť humanitárnych pracovníkov, ako aj obyvateľov postihnutých katastrofou, pričom je potrebné mať na zreteli skutočné humanitárne potreby a naliehavé situácie, a venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ako sú ženy a deti, ako aj nutnosti dodržiavať zásadu nediskriminácie pri rozdeľovaní pomoci; je navyše presvedčený, že existuje politická komplementárnosť medzi naliehavou humanitárnou pomocou a podporou alebo snahou nájsť politické a diplomatické riešenie kríz, v ktorých má táto naliehavá situácia pôvod; domnieva sa, že koncepcia prepojenia pomoci, obnovy a rozvoja (LRRD) by mala mať v zahraničnej a humanitárnej činnosti Európskej únie strategický charakter; súhlasí preto s návrhom Komisie určiť pilotné krajiny LRRD, ktoré majú skúsenosti v tejto oblasti, najmä v konkrétnych oblastiach, ktoré sú dramaticky postihnuté následkami zmeny klímy a na ktoré by bolo potrebné osobitne dohliadať, a považuje ho za rozhodujúci prvok úspešnosti stratégií Európskej únie v humanitárnej oblasti;

5.   zdôrazňuje, že cieľom humanitárnej pomoci musí byť vlastný rozvoj a sebestačnosť, a nie vytvorenie prílišnej závislosti krajín alebo oblastí, ktoré dostávajú pomoc, od vonkajšej doplnkovej pomoci;

6.   domnieva sa, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť bezpečnosti a ochrane dobrovoľníkov, ktorí musia často podstupovať riziko v nebezpečných oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že títo pracovníci sa príliš často stávajú obeťami zbytočného násilia, sú väznení alebo braní za rukojemníkov; dôrazne odsudzuje akékoľvek akcie podniknuté voči dobrovoľníkom;

7.   zastáva názor, že v oblasti humanitárnej pomoci je potrebné čo najviac uprednostniť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny, najmä ženy a deti; domnieva sa preto, že humanitárna pomoc by mala venovať väčšiu pozornosť rozvoju, vzdelávaniu a odbornej príprave, aby si zraniteľné skupiny rýchlejšie uvedomili svoju situáciu a aby navrhovaná pomoc prispela k zlepšeniu situácie na mieste;

8.   domnieva sa, že humanitárnu pomoc Európskej únie by mali sprevádzať aj politické a diplomatické kroky vyžadujúce ako prioritu dodržiavanie medzinárodného práva a najmä medzinárodných ľudských práv zo strany štátu prijímajúceho pomoc; v tomto zmysle zastáva názor, že prioritou je dodržiavanie a plnenie operatívnych usmernení z roku 2005 o dodržiavaní medzinárodných ľudských práv zo strany tretích štátov a prípadných neštátnych účastníkov;

9.   je presvedčený, že neutrálny a nezávislý charakter humanitárnej činnosti Európskej únie musí sprevádzať podpora neutrality a nezávislosti od akejkoľvek formy aktívnej vojenskej pomoci; berie na vedomie, že v niektorých prípadoch humanitárnych katastrof môže byť vojenská ochrana v súlade s medzinárodným právom pri doprave humanitárnej pomoci nevyhnutná;

10. upozorňuje na potrebu dbať na bezpečnosť dobrovoľníkov a všetkých humanitárnych pracovníkov, ako aj na potrebu zabezpečiť, že použitie prostriedkov civilnej ochrany a vojenských kapacít v žiadnom prípade nebude humanitárnym organizáciám brániť vo výkone úloh, ale naopak budú ich len dopĺňať a podporovať ich prácu;

11. vyjadruje tiež rastúce obavy z vplyvu zmeny klímy na situácie humanitárnej núdze potravinového charakteru spôsobené najmä prírodnými katastrofami (záplavami, požiarmi, dezertifikáciou, poľnohospodárskymi krízami atď.); žiada Komisiu, aby na príslušných medzinárodných fórach spojila humanitárnu pomoc s bojom proti zmene klímy a aby posilnila preventívnu úlohu humanitárnej pomoci s cieľom znížiť nebezpečenstvo katastrof vďaka lepšej príprave na krízové situácie;

12. považuje za potrebné venovať osobitnú pozornosť postaveniu zraniteľných skupín (ženy, deti a staršie osoby) a domnieva sa tiež, že túto skutočnosť je potrebné zahrnúť do definície humanitárnej pomoci;

13. je pripravený prijať navrhované kritériá na výber partnerov, ako sú OSN, MVO a Červený kríž, a uvedomuje si zásadný význam zodpovednosti a transparentnosti pre dosiahnuté výsledky; zdôrazňuje však potrebu zabrániť prílišnej byrokracii v postupoch týchto partnerských organizácií, aby mohli vyčleniť svojich spolupracovníkov a svoje zdroje predovšetkým na humanitárnu pomoc.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vittorio Agnoletto, Christopher Beazley, Véronique De Keyser, Richard Howitt, Metin Kazak, Vytautas Landsbergis, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Hubert Pirker, Samuli Pohjamo, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Hannes Swoboda, Josef Zieleniec
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Giulietto Chiesa, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Evgeni Kirilov, Marios Matsakis, Yiannakis Matsis, Luis Yañez-Barnuevo García
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

PRÍLOHA

Výbor pre rozpočet

Predseda

D/60729

Pán Josep Borrell Fontelles

Predseda

Výbor pre rozvoj

Vec:    Správa Výboru DEVE o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci

(Spravodajca: pán Cornillet)

Váž. pán predseda,

dovoľte mi, prosím, v mene Výboru pre rozpočet vyjadriť niekoľko pripomienok k rozpočtovým hľadiskám uvedenej správy.

V prvom rade by som Vás chcel informovať o tom, že Výbor pre rozpočet jednoznačne zdieľa názor, že je potrebné najlepším možným spôsobom spojiť aktíva ES a členských štátov, aby sme mohli poslúžiť obetiam humanitárnych katastrof. Tento proces bude zároveň potrebné monitorovať, aby sa dal posúdiť pokrok pri plnení záväzkov EÚ vzhľadom na ciele OSN a úroveň globálneho financovania rozvojových aktivít a humanitárnej pomoci.

Dovoľte mi v tejto súvislosti poukázať na to, že Medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006 a k nej priložený finančný rámec na roky 2007 – 2013 ustanovujú podmienky pre to, aby sa mohla rezerva na pomoc v núdzi použiť v prípadoch, ktoré sa nepredpokladali v čase stanovenia rozpočtu EÚ. Táto suma, ktorá je pevne stanovená v hodnote 221 miliónov EUR pri zohľadnení úrovne cien z roku 2004, je v rozpočte uvedená ako „rezerva“ a pri jej mobilizácii sa môže prekročiť strop výdavkov dohodnutý v zmysle spoločnej dohody medzi Parlamentom a Radou (na základe návrhov Komisie).

Tento systém, ktorý bol posilnený počas rokovaní o finančnom rámci na roky 2007 – 2013, považuje Výbor pre rozpočet za vynikajúci, pretože do veľkej miery sa tým uvoľnil tlak na rozpočet, ktorý mohol inak v rozpočte ES viesť k škrtom na iné vonkajšie činnosti. Nie je isté, či by to bolo možné vykryť v národných rozpočtoch.

Je tiež veľmi pozitívne, že priemerný čas potrebný na riešenie požiadaviek týkajúcich sa mobilizácie rezervy sa oproti minulému finančnému obdobiu (2000 – 2006) podstatne znížil.

Chcel by som poukázať na to, že v období rokov 2000 až 2006 bola okrem štandardných rozpočtových prostriedkov prostredníctvom tejto rezervy na prísne humanitárne účely mobilizovaná suma 1,514 miliardy EUR. Na činnosti v tzv. „šedej zóne“ medzi humanitárnou a rozvojovou činnosťou, napr. v Palestíne a na Balkáne, bola mobilizovaná aj dodatočná suma 408 miliónov EUR.

Suma 615 miliónov EUR, ktorá bola k dispozícii, však nebola nikdy mobilizovaná a preto nemohla z pohľadu EÚ poslužiť na rozvojové a/alebo humanitárne účely. Stalo sa tak z dôvodu, že sumy, ktoré boli pôvodne vyčlenené na tento účel v národných rozpočtoch, sa v prípade ak neboli použité (mobilizované), mohli vrátiť späť do „všeobecných rozpočtov“ a nemuseli poslúžiť na konkrétny účel humanitárnej pomoci a oficiálnej rozvojovej pomoci.

Výbor pre rozpočet preto podporuje realistický prístup k rozpočtovaniu humanitárnej pomoci, použitím ktorého sa musí vždy zaručiť, aby Komisia mohla jednať rýchle, avšak aj to, aby bola rezerva na pomoc v núdzi správne využitá.

V popredí nášho záujmu by mala byť otázka účinnej koordinácie a komplementárnosti v rámci EÚ a tiež v spojení s ostatnými medzinárodnými donormi, s ktorými spolupracujeme, aby sme mohli maximalizovať účinok nášho úsilia pri poskytovaní pomoci a dosiahnuť najlepšie možné využitie zdrojov vyčlenených na tento účel.

S úprimným pozdravom,

Reimer Böge

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	27 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Nirj Deva, Alexandra Dobolyi, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, Miguel Portas, Horst Posdorf, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Milan Gaľa, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní