SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Čiernohorskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz

12.10.2007 - (KOM(2007)0426 – C6-0297/2007 – 2007/0149(CNS)) - *

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Adina-Ioana Vălean

Postup : 2007/0149(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0379/2007
Predkladané texty :
A6-0379/2007
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Čiernohorskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz

(KOM(2007)0426 – C6-0297/2007 – 2007/0149(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2007)0426)[1],

–   so zreteľom na článok 62 ods. 2 písm. b) body i) a ii) a článok 300 ods. 2 prvý pododsek prvú vetu Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0297/2007),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0379/2007),

1.  schvaľuje uzavretie dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čiernohorskej republiky.

  • [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky parlament je požiadaný o konzultáciu v súvislosti so schválením uzatvorenia dvoch navzájom podmienených a paralelných dohôd s krajinami západného Balkánu: dohôd o readmisii s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Čiernou Horou a dohôd s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Albánskom o zjednodušení vydávania krátkodobých víz (Albánsko už uzatvorilo dohodu o readmisii v roku 2005).

Samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal v Solúne 21. júna 2003, opäť potvrdil význam uzatvorenia dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii pre krajiny západného Balkánu pri riešení problémov nelegálnej migrácie.

Spravodajkyňa víta a zdôrazňuje význam týchto dohôd pre západný Balkán, ktoré treba vidieť ako prínos pre obe strany; pre EÚ i pre tento región so strategickým významom pre EÚ, do ktorého patria krajiny s perspektívou členstva v EÚ (Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko majú priznaný štatút kandidátskych krajín).

Uzavretie takýchto dohôd o zjednodušení vízového režimu treba považovať za dôležitý krok, ktorý môže podporiť krajiny západného Balkánu v uskutočňovaní príslušných reforiem a posilniť ich spoluprácu na regionálnej úrovni i s EÚ v oblastiach, ako je posilnenie právneho štátu, boj proti organizovanému zločinu a korupcii a zvýšenie ich administratívnych kapacít v súvislosti s pohraničnou kontrolou a bezpečnosťou dokladov pri zavádzaní biometrických identifikačných znakov.

Dobre fungujúci imigračný systém si vyžaduje účinné dohody o readmisii a bez dohôd o readmisii by sa nemali uzatvárať žiadne dohody o zjednodušení vízového režimu. Európska únia by však mala na dosiahnutie a vykonávanie dohody o readmisii zvážiť aj využitie iných nástrojov, napríklad v oblasti politiky, hospodárstva, obchodu a rozvoja.

Spravodajkyňa víta skutočnosť, že ES berie pri rozhodovaní o otvorení rokovania o zjednodušení vízového režimu s tretími krajinami do úvahy aj faktory v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako napríklad správu hraníc, bezpečnosť dokladov, migráciu a azyl, boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii. Albánsko, Čierna Hora, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina skutočne čelia v týchto oblastiach osobitným problémom, ktoré si vyžadujú rozdielny prístup.

Spravodajkyňa však zastáva aj naďalej veľmi kritické stanovisko voči veľmi obmedzenej úlohe Európskeho parlamentu pri uzatváraní takýchto dohôd, čo je poľutovaniahodný fakt, ktorý zvyšuje deficit demokracie medzi európskymi inštitúciami a občanmi. Tieto záležitosti majú na obyvateľov EÚ priamy vplyv a EP žiaľ nie je informovaný v žiadnej fáze otvorenia rokovania ani v jeho priebehu, pokiaľ ide o účinok dohôd o readmisii a vízach a jeho vplyv na oblasť ľudských a azylových práv.

Ciele a formálny rámec týchto dohôd Spoločenstva o readmisii oprávňujú Európsky parlament, aby bol informovaný o vplyve plnenia týchto dohôd v členských štátoch. Na vypracovanie výročnej správy, ktorú treba predložiť Európskemu parlamentu, aby bola otvorená diskusia, sú potrebné informácie týkajúce sa počtu vrátených migrantov, ich štátnej príslušnosti, postavenia, priemernej čakacej doby medzi zadržaním, žiadosťou o readmisiu a presunom atď.

Do dohôd o zjednodušení vízového režimu by mal byť zahrnutý monitorovací mechanizmus a doložka o pozastavení, čo by EÚ vždy umožnilo pozastaviť uplatňovanie dohody v prípade problémov súvisiacich s plnením alebo s neočakávaným politickým vývojom.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (4.10.2007)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Čiernohorskou republikou o zjednodušení vydávania krátkodobých víz
(KOM(2007)0426 – C6‑0297/2007 – 2007/0149(CNS))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marcello Vernola

app

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európsky parlament neustále žiada uvoľnenie prísneho vízového režimu, ktorý sa zaviedol voči krajinám bývalej Juhoslávie. Tento režim, ktorý je v ostrom protiklade s predvojnovými podmienkami, ktoré sa uplatňovali voči občanom Juhoslávie, pôsobí mimoriadne škodlivo na sociálny a hospodársky rozvoj krajín juhovýchodnej Európy.

Tento režim, namiesto toho, aby spĺňal svoj pôvodný účel, to znamená aby bránil miestnym kriminálnym zoskupeniam v rozširovaní ich aktivít mimo tohto regiónu, však bráni bezúhonným študentom, akademickým pracovníkom, vedcom a obchodníkom v nadväzovaní úzkych kontaktov s ich partnermi v krajinách EÚ. Predovšetkým v radoch najmladšej generácie prevláda pocit izolácie, nezaslúženej diskriminácie a uzatvárania do get, čo narúša ich európsku identitu. Európa je prosperujúcou spoločnosťou, ku ktorej by chceli patriť, z jej strany však cítia odmietanie.

Zločinci medzičasom rozšírili svoje siete, nadviazali spojenectvá s podobnými organizáciami v členských štátoch EÚ a rozšírili svoje aktivity na našom území, a to všetko napriek v súčasnosti platným vízovým obmedzeniam.

Z tohto dôvodu sú oprávnené pochybnosti o základoch vízovej politiky, ktorú Únia stále uplatňuje voči krajinám juhovýchodnej Európy. Treba klásť oveľa väčší dôraz na regionálnu spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu a nezákonnému obchodovaniu a zabezpečiť viac finančných zdrojov a programov zameraných na modernizáciu zariadení, odbornú prípravu a lepšie odmeňovanie personálu a na podporu vyspelejších technológií. To všetko stojí peniaze, a práve v tejto oblasti by Únia mala prejaviť svoju solidaritu. Vybudovanie účinných, spoľahlivých a nepodplatiteľných jednotiek hraničnej kontroly, polície a verejnej správy je nielen v záujme týchto krajín, ale aj v záujme Únie. Preto treba zintenzívniť pomoc v rámci predvstupového nástroja a na tento účel vyčleniť ďalšie finančné zdroje.

Poskytnutím takejto (finančnej a technickej) podpory by Únia týmto krajinám umožnila splniť požiadavky nevyhnutné na uskutočnenie nasledujúceho kroku, ktorým je liberalizácia víz. Európsky parlament, a najmä jeho Výbor pre zahraničné veci, sa výrazne zasadzuje o to, aby sa v rámci technických možností čo najrýchlejšie zrušila vízová povinnosť pre obyvateľov tohto regiónu. Podľa nášho názoru by to bolo jasným signálom toho, že ich krajiny patria do Európy, predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že deväť z desiatich nových členských štátov, z ktorých niektoré hraničia s týmto regiónom, čoskoro vstúpi do schengenského priestoru. Povzbudilo by ich to k tomu, aby konali rozhodne a prijali reformy, ktoré ich napokon dovedú k plnému členstvu v Európskej únii.

******

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor navrhol schválenie návrhu Komisie.

POSTUP

Názov

Dohoda medzi ES a Čiernou horou o krátkodobých vízach

Referenčné čísla

KOM(2007)0426 - C6-0297/2007 - 2007/0149(CNS)

Gestorský výbor

LIBE

Výbor, ktorý predložil stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

24.9.2007

 

 

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Marcello Vernola

12.9.2007

 

 

Prerokovanie vo výbore

3.10.2007

 

 

 

Dátum prijatia

3.10.2007

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Christopher Beazley, Monika Beňová, Michael Gahler, Jas Gawronski, Alfred Gomolka, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Vytautas Landsbergis, Willy Meyer Pleite, Samuli Pohjamo, Libor Rouček, Katrin Saks, Jacek Saryusz-Wolski, Gitte Seeberg, Ari Vatanen, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Árpád Duka-Zólyomi, Gisela Kallenbach, Erik Meijer, Rihards Pīks, Csaba Sándor Tabajdi, Marcello Vernola

POSTUP

Názov

Dohoda medzi ES a Čiernou horou o krátkodobých vízach

Referenčné čísla

KOM(2007)0426 - C6-0297/2007 - 2007/0149(CNS)

Dátum konzultácie s EP

18.9.2007

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

24.9.2007

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

24.9.2007

 

 

 

Spravodajkyňa

       dátum menovania

Adina-Ioana Vălean

10.9.2007

 

 

Prerokovanie vo výbore

10.9.2007

2.10.2007

9.10.2007

 

Dátum prijatia

9.10.2007

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Philip Bradbourn, Mihael Brejc, Kathalijne Maria Buitenweg, Michael Cashman, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Jean-Marie Cavada, Elly de Groen-Kouwenhoven, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Roland Gewalt, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Barbara Kudrycka, Claude Moraes, Inger Segelström, Károly Ferenc Szabó, Adina-Ioana Vălean, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Simon Busuttil, Charlotte Cederschiöld, Evelyne Gebhardt, Ona Juknevičienė, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Eva-Britt Svensson

Dátum predloženia

12.10.2007