SPRÁVA o regionálnom dosahu zemetrasení
12.10.2007 - (2007/2151(INI))
Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Nikolaos Vakalis
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o regionálnom dosahu zemetrasení
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o zlepšení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (KOM(2005)0137),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom, z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie o manažmente rizík povodní: prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach (KOM(2004)0472),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2006 o živelných pohromách (požiare, suchá a povodne) –aspekty životného prostredia[3]
– so zreteľom na regulačné ustanovenia upravujúce štrukturálne fondy v rokoch 2007 až 2013,
– so zreteľom na pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 18. mája 2006 s cieľom prijať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[4],
– so zreteľom na uznesenie zo 4. septembra 2003 o účinkoch letnej vlny horúčav[5],
– so zreteľom na správu Michela Barniera z mája 2006 s názvom Za európske jednotky civilnej ochrany: Európska pomoc,
– so zreteľom na program činností na rok 2007 dohody medzi Európou a stredomorskými krajinami v súvislosti s väčšími prírodnými a technologickými rizikami (EUR-OPA), ktorý bol schválený 13. marca 2007 pod záštitou Rady Európy,
– so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré 5. júna 2007 usporiadal Výbor pre rozpočet na tému rozpočtové hľadiská prírodných katastrof,
– so zreteľom na zistenia pracovného seminára o zmiernení seizmického rizika, ktorý usporiadala Komisia v roku 2000 a pracovného seminára o znížení rizika zemetrasení v Európe, ktorý usporiadalo Európske združenie pre seizmické inžinierstvo v Lisabone v roku 2005,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0388/2007),
keďže v priebehu 20. storočia zemetrasenia spôsobili na celom svete smrť 1,5 milióna ľudí, pričom hospodárske náklady len v poslednej štvrtine 20. storočia sa odhadujú na 75 miliárd EUR,
B keďže zemetraseniami je ohrozená veľká časť Európskej únie, pričom seizmicky najaktívnejšie oblasti sa nachádzajú v Taliansku, Grécku, Rumunsku, Bulharsku, na Cypre a v Slovinsku, hoci iné členské štáty, ako Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Malta sú zemetraseniami tiež vážne ohrozené,
C. s prihliadnutím na to, že väčšina kandidátskych krajín, krajín európskej susedskej politiky a krajín euro-stredomorského partnerstva vykazuje vysoký stupeň seizmickej činnosti,
D. s prihliadnutím na to, že v rokoch 2000 až 2007 boli zemetrasenia štvrtou najbežnejšou prírodnou katastrofou v členských štátoch a kandidátskych krajinách, ale na úrovni EÚ sa k nim pristupuje ako k absolútne druhoradým v porovnaní s inými prírodnými javmi, ktorým sa dostáva integrovanejšieho prístupu a európske regióny preto zostávajú bez pomoci EÚ, pričom Európsky fond solidarity sa na riešenie dôsledkov zemetrasenia použil len raz,
E. keďže tie vnútroštátne, regionálne a miestne subjekty, ktoré priamo čelia zemetraseniam, vedecké spoločenstvo, inžinieri a rozsiahle spoločenské sektory sú toho názoru, že EÚ by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri ochrane pred zemetrasením a pri odstraňovaní jeho následkov,
F. keďže sopečná činnosť je spolu so zemetraseniami ďalším prejavom tektonických pohybov a vo viacerých regiónoch Európskej únie dochádza pravidelne k sopečným erupciám, keďže súvisiace prírodné javy, a to najmä pohyby zeme a tsunami, môžu zhoršiť následky zemetrasenia, keďže najvzdialenejšie regióny Európskej únie sú zvlášť vystavené prírodným rizikám, ako sú napr. zemetrasenia, sopečné výbuchy alebo tsunami, že sú postihované pravidelne a že zhromaždili rozhodujúce skúsenosti v oblasti pozorovania javov, prevencie a reakcie,
G. keďže zemetrasenia majú veľmi vážny krátkodobý a dlhodobý dosah na regionálne hospodárstva a majú nepriaznivé účinky na infraštruktúru, zamestnanosť, prírodné a kultúrne dedičstvo, životné prostredie a cestovný ruch, t.j. majú celkový negatívny dosah na hospodársku a sociálnu súdržnosť,
H. so zreteľom na rozhodujúcu úlohu vnútroštátnych a miestnych subjektov pri predchádzaní škodám spôsobeným zemetraseniami a pri riešení dôsledkov zemetrasení a zmierňovaní ich dosahu, pričom v tejto súvislosti sú potrebné opatrenia na ich mobilizáciu a informovanie a vzdelávanie širokej verejnosti,
I. keďže na posilnenie preventívnych opatrení na riešenie zemetrasení a rehabilitačných opatrení sa môžu použiť rôzne nástroje Spoločenstva, ako sú štrukturálne fondy a nástroje Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany,
J. keďže je nutné, aby Európska únia uznala osobitný charakter zemetrasení v stredomorskej oblasti a v jej širšom okolí a aby sa tomu prispôsobila prevencia, výskum a riadenie v prípade zemetrasení, ako aj civilná ochrana a nástroje solidarity,
K. keďže Európa je veľmi zraniteľná zemetraseniami a zároveň vystavená ich veľkému riziku a má vysokú úroveň technických poznatkov v tejto oblasti, EÚ však v porovnaní s Japonskom, USA a dokonca aj Čínou vynakladá omnoho menej investícií na výskum a vývoj nových technológií a neexistuje žiaden európsky program na výskum rizík zemetrasení,
L. keďže na európskej úrovni neexistuje žiaden jednotný mechanizmus na intervenciu v prípade národných živelných pohrôm;
M. keďže je veľmi dôležité zachovať a rozšíriť seizmické znalosti EÚ, pričom tieto poznatky sa môžu premeniť na úspešnú komoditu, ktorú možno vyvážať a seizmické regióny sa môžu zmeniť na laboratóriá pod holým nebom, čím sa z tejto nevýhody môže vyťažiť zisk,
N. keďže rozsiahle oblasti Európskej únie sú vystavené ničivým účinkom otrasov vyvolaných baníctvom, ktoré spôsobujú škody porovnateľné so škodami spôsobenými zemetrasením,
O. keďže vo väčšine členských štátov nie je dostatočne vyvinuté mapovanie s cieľom rozpoznania rizík zemetrasenia;
P. keďže bežné poistné zmluvy tradične vylučujú zemetrasenie ako poistiteľný dôvod škody;
Činnosti: prevencia, reakcia a náprava škôd
1. vyzýva Komisiu, aby okamžite vypracovala oznámenie, v ktorom vyhodnotí riziká spojené so zemetraseniami a posúdi otázky prevencie, riadenia a opatrení na riešenie a nápravu škôd spôsobených zemetrasením;
2. zastáva názor, že Komisia má vypracovať technický protokol pre spoločnú akciu EÚ v prípade veľkých katastrof spôsobených zemetraseniami, so zameraním najmä na kritickú dopravnú, energetickú, telekomunikačnú a zdravotnícku infraštruktúru a na úlohu, ktorú môžu zohrávať rôzne vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;
3. vyzýva Radu a Komisiu, aby pri dokončení a vykonávaní revidovaného legislatívneho rámca pre civilnú ochranu náležite zohľadnili zemetrasenia;
4. vyzýva ďalej členské štáty na začlenenie problematiky zemetrasení do národných a regionálnych stratégií trvalo udržateľného rozvoja, a na vytvorenie národných platforiem na diskusiu o riadení rizík zemetrasení a civilnej ochrany na základe integrovaných analýz zraniteľnosti, ktoré budú vypracované v spolupráci s rozličnými inštitucionálnymi aktérmi a relevantnými partnermi v občianskej spoločnosti;
5. uznáva osobitný charakter stredomorskej oblasti a povzbudzuje Komisiu, aby sa sústredila na nástroje prevencie, zvyšovania informovanosti a výskumu, riadenia rizík, civilnej ochrany a solidarity na úrovni Spoločenstva s cieľom získať uspokojivú reakciu pri častých pohromách v tomto regióne;
6. zdôrazňuje potrebu kampaní na informovanie verejnosti, ktoré by sa mali sústrediť na preventívne opatrenia a pripravenosť, vzdelávacích opatrení vrátane univerzitných kurzov, magisterských a doktorandských programov v príslušných disciplínach ako napr. stavebné inžinierstvo, a špecializovaného vzdelávania v príbuzných profesiách v celej EÚ;
7. vyzýva členské štáty, aby urýchlili výskum s cieľom predchádzať škodám, riadiť krízové situácie a minimalizovať šírku dosahu katastrof v spojení s opatreniami siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj a vyzýva Komisiu, aby pomohla sformulovať osobitný európsky výskumný program týkajúci sa zemetrasení;
8. požaduje, aby Komisia a členské štáty podporovali vytvorenie kompetenčných centier pre vedecké, technologické a architektonické inovácie s dvojakým cieľom, a to zaručiť bezpečnosť obyvateľstva a umožniť trvalo udržateľný rozvoj oblasti pomocou medziregionálnej spolupráce a prepojenia výskumných inštitúcií, malých a stredných podnikov, ako aj územnosprávnymi orgánmi príslušných regiónov vrátane najvzdialenejších regiónov;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili najmä otázku modernizácie a údržby starých budov a pamiatok, ktoré majú veľký historický, kultúrny, turistický a v širšom zmysle aj hospodársky význam pre mnohé regióny EÚ, verejných budov so strategickým významom pre civilnú ochranu a ďalšej kritickej infraštruktúry; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty na registrovanie týchto budov a infraštruktúry a na konzultácie s Komisiou o existujúcich alebo potrebných projektoch a politikách, ktoré zabezpečia ich ochranu pred zemetraseniami;
10. vyzýva Komisiu, aby odporučila začlenenie noriem Eurokód 8 do predpisov o mestskom územnom plánovaní všetkých ohrozených krajín a vyzýva príslušné orgány na úrovni EÚ a úrovni členských štátov, aby preskúmali, či je potrebné rozšíriť rozsah vykonávania Eurokódu 8 aj na staré budovy;
Financovanie
11. zastáva názor, že budúce financovanie infraštruktúry v rámci štrukturálnych fondov EÚ musí byť v ďalších programových obdobiach podmienené prijatím opatrení na ochranu proti zemetraseniam a vymedzením týchto opatrení členskými štátmi v príslušných operačných programoch; ďalej vyzýva členské štáty, aby podľa možnosti začali financovať opatrenia na ochranu pred zemetraseniami zo súčasných operačných programov;
12. nalieha na Komisiu a na členské štáty, aby podporovala osobitné európske programy pre odborné vzdelávanie a výmenu osvedčených odborných postupov vzhľadom na špecializované zručnosti potrebné na riešenie následkov zemetrasení, a vyzýva členské štáty, aby na ten istý účel využívali Európsky sociálny fond;
13. vyzýva Radu, aby bez ďalšieho meškania dokončila postup spolurozhodovania o prijatí nového nariadenia o Európskom fonde solidarity, keďže Európsky parlament vyjadril svoje názory na časové lehoty a vhodné opatrenia už v máji 2006, aby bolo možné použiť nový Fond solidarity pri odstraňovaní škôd účinne, pružne a včas vrátane zjednodušenia existujúceho finančného postupu v prípade zemetrasení;
14. upozorňuje na potrebu zapojiť ďalšie existujúce finančné zdroje, ako je regionálna štátna pomoc a pôžičky Európskej investičnej banky, s cieľom predchádzať škodám spôsobeným zemetraseniami a odstraňovať ich následky a podporovať príslušné záruky;
Koordinácia
15. požaduje mechanizmus na koordináciu opatrení subjektov Spoločenstva a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych subjektov v duchu vyššie uvedenej Barnierovej správy; vyzýva v tejto súvislosti na užšiu spoluprácu členských štátov na základe záväzného koordinačného systému prevencie, riadenia a ochranných opatrení vrátane mechanizmov pozorovania a včasného varovania, databáz a výmeny osvedčených postupov; žiada, aby každý členský štát vytvoril v záujme uľahčenia tohto procesu jednotný koordinovaný systém riadenia civilnej ochrany;
16. pripomína svoju podporu pre zriadenie európskych jednotiek civilnej ochrany a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v tomto zmysle;
17. zdôrazňuje, že európska jednotka civilnej ochrany je zmysluplná len na základe zlepšených systémov vnútroštátnej civilnej ochrany a lepších nástrojov koordinácie medzi členskými štátmi;
18. zdôrazňuje význam spolupráce so susednými tretími krajinami a v širšom zmysle tiež s ostatnými tretími krajinami výrazne ohrozenými zemetraseniami, najmä krajinami, ktoré vyvinuli technické znalosti v tejto oblasti;
19. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky súčasné nástroje prevencie, riadenia a civilnej ochrany zamerané na riešenie prírodných katastrof, ktoré sú podporované v rámci rôznych politík EÚ (životné prostredie, kohézna politika, výskum, atď.) a aby v záujme zjednodušenia a zlepšenia koordinácie navrhla centralizovaný nástroj prevencie a riadenia;
0
0 0
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Výboru regiónov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
Zemetrasenia sú jednou z najsmrtonosnejších a najničivejších prírodných katastrof na svete a spôsobujú obrovské straty na životoch a rozsiahle škody na majetku. Odhaduje sa, že zemetrasenia v dvadsiatom storočí na celom svete pripravili o život 1,5 milióna ľudí a len za posledných 25 rokov stáli 75 miliárd EUR.
V rozpore so všeobecnou mienkou sa veľké zemetrasenia vyskytujú aj v EÚ. Zemetraseniami sú vysoko ohrozené mnohé krajiny a regióny, najmä v južnej Európe a Stredozemí. Skúsenosti s vysokým stupňom seizmickej činnosti má navyše väčšina krajín na hraniciach EÚ, čiže kandidátske krajiny, krajiny európskej susedskej politiky a krajiny európsko-stredomorského partnerstva. V dvadsiatom storočí prišlo napríklad o život 128 000 ľudí v Taliansku, 99 000 v Turecku, 78 000 v bývalom Sovietskom zväze, 6 600 v Grécku, 2 600 v Rumunsku a 5 300 v Alžírsku.
Zemetrasenia majú nepochybne veľmi vážny krátkodobý a dlhodobý dosah na hospodársky a spoločenský život regiónov. Ich nepriaznivými následkami je postihnutá infraštruktúra, zamestnanosť, prírodné a kultúrne dedičstvo, životné prostredie a cestovný ruch. Inými slovami, zemetrasenia majú celkový negatívny dosah na hospodársku a sociálnu súdržnosť regiónov.
No hoci hospodárstva a spoločnosti rôznych európskych regiónov boli zemetraseniami ťažko zasiahnuté, nedostali z EÚ žiadnu pomoc. Regionálne a miestne orgány v oblastiach postihnutých zemetraseniami a široké sektory spoločnosti si bolestne uvedomujú veľmi obmedzenú povahu opatrení proti zemetraseniam, ktoré vykonáva EÚ a jej nedostatočnú vnímavosť voči tejto otázke. Hovorí samo za seba, že fond solidarity sa na odškodnenie obetí zemetrasení použil len raz, čo je v príkrom rozpore s tým, čo sa deje v prípade iných prírodných katastrof (ako sú záplavy a požiare).
Spravodajca sa preto domnieva, že na posilnenie opatrení na prevenciu, riešenie a nápravu škôd spôsobených zemetraseniami a zlepšenie koordinácie medzi orgánmi podieľajúcimi sa na riešení následkov zemetrasení a poskytovaní informácií verejnosti je potrebná séria regulačných a finančných opatrení.
A. Úspešné riadenie vo vzťahu k zemetraseniam prostredníctvom opatrení na prevenciu, riešenie a náhradu škôd spôsobených zemetraseniami
Úspešný prístup k prírodnej katastrofe závisí predovšetkým od správneho vyhodnotenia všetkých súvisiacich nebezpečenstiev a všetkých možných opatrení na predchádzanie prírodným katastrofám a riešenie ochrany pred nimi a na zmiernenie ich škodlivého dosahu. Ak neexistuje jednotná stratégia pre každé jedno prírodné riziko a jeho osobitné vlastnosti, opatrenia prijaté pri následkoch katastrofy budú pomerne neúčinné a nebudú príslušnými orgánmi a postihnutým obyvateľstvom dostatočne pochopené. Hlavnou požiadavkou spravodajcu preto je, aby Komisia okamžite vypracovala oznámenie, ktoré vyhodnocuje riziká spojené so zemetraseniami a navrhuje opatrenia potrebné na ich riešenie, tak ako to nedávno urobila napríklad v prípade povodní.
Okrem toho:
Preventívne opatrenia:
1. 1. Jedným nevyhnutným preventívnym opatrením (založeným na skúsenosti krajín postihnutých seizmickou činnosťou, ako je napríklad Japonsko) je začať kampane na vzdelávanie a informovanie verejnosti naprieč EÚ. Úspech účinného riešenia následkov zemetrasenia a zmiernenia jeho škodlivých účinkov do veľkej miery závisí od predchádzania panike a zabezpečenia primeranej reakcie verejnosti. Tieto verejné informačné kampane sa nemajú obmedziť na občanov v regiónoch s vysokým rizikom zemetrasení, ale majú zahŕňať všetkých európskych občanov. Keďže jedným z hlavných zmyslov existencie EÚ je zvýšiť mobilitu občanov, je veľmi pravdepodobné, že zemetrasenie niekedy v živote zažije každý z nás.
2. 2. Je nevyhnutné zabezpečiť vzdelávanie a odbornú prípravu príslušných technických orgánov v členských štátoch vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni a všetkých odborníkov zaoberajúcich sa zemetraseniami. Je preto žiaduce vynakladať trvalé úsilie na šírenie a výmenu osvedčených postupov s podporou Európskeho sociálneho fondu.
3. 3. Zemetrasenia sú prírodným javom, ktorému zatiaľ nedokážeme nijako zabrániť. S pomocou technológie však dokážeme predchádzať škodám a obmedziť ich rozsah. Potrebné sú preto veľké investície do výskumu a vývoja nových technológií. Siedmy rámcový program pre výskum na roky 2007 – 2013 už zabezpečuje financovanie spoločných výskumných opatrení vo vzťahu k zemetraseniam. Spravodajca sa domnieva, že členské štáty by tiež mali na tento výskum prispieť finančnými prostriedkami, aby sa prostredníctvom kombinácie opatrení dosiahol účinok znásobenia. Tento prírodný jav však má samozrejme aj pozitívne hľadisko: ak sa k nemu náležite pristupuje, a ak sa poskytuje pomoc, poznatky v tejto oblasti sa môžu stať vývozným artiklom a možno dokonca podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva a zamestnanosť. Spravodajca vyzýva Komisiu, aby pomohla sformulovať európsky strategický program pre výskum zemetrasení, so zapojením seizmických oblastí, ktoré ako tzv. laboratóriá pod holým nebom môžu tiež dostať príležitosť vyťažiť zo svojej prírodnej nevýhody zisk.
4. Prioritným preventívnym opatrením v EÚ musí byť podľa odborníkov seizmické hodnotenie a v príslušných prípadoch tiež modernizácia budov a infraštruktúry strategického významu. Členské štáty a Komisia by preto mali začať vyhodnocovať zemepisné oblasti, najprv oblasti so stredne veľkou alebo vysokou seizmickou činnosťou, s cieľom roztriediť budovy podľa jednotného zoznamu priorít. Pod pojmom „budovy a infraštruktúra strategického významu“ spravodajca rozumie v zásade budovy a infraštruktúru, ktoré sú nevyhnutné pre civilnú ochranu a spoločnosť, napríklad nemocnice, elektrárne, prevádzky a siete na výrobu energie, mosty, telekomunikačné siete, školy a iné verejné budovy. Podobná ochrana by sa tiež mala venovať starým budovám a pamiatkam, ktoré majú veľký historický, kultúrny a turistický – a v širšom zmysle aj hospodársky – význam pre mnohé regióny Európy. Mali by sme preskúmať, ako môže európska, vnútroštátna, regionálna a miestna úroveň prispieť k sústavnému posilňovaniu opatrení na ochranu pred zemetraseniami pre všetky uvedené štruktúry. Spravodajca chce upozorniť najmä na potrebu preskúmať možnosť rozšírenia vykonávania Eurokódu 8 (týka sa noriem výstavby s prihliadnutím na ochranu pred zemetraseniami) okrem nových aj na staré stavby, na ktoré sa vzťahuje osobitný záväzok.
Opatrenia reakcie
1. 1. Už čoskoro bude mať Európska únia zlepšený mechanizmus Spoločenstva pre civilnú ochranu. Spravodajca vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pri vykonávaní tohto mechanizmu sústredili najmä na zemetrasenia. Žiada tiež, aby sa na zemetrasenia vážne prihliadalo vo všetkých príslušných nástrojoch Spoločenstva. Má sa napríklad zvážiť, či Monitorovacie a informačné stredisko EÚ dostatočne dbá na zemetrasenia a či je na podporu nástrojov včasného varovania potrebná ďalšia pomoc.
2. 2. Musí sa prijať technický protokol pre jednotnú akciu Únie na riešenie veľkých katastrof spôsobených zemetraseniami, ktorý zdôrazní potenciálnu úlohu rôznych vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a poskytne usmernenia na zabezpečenie účinnej ochrany kritickej infraštruktúry. Po katastrofe je pravdepodobne najpotrebnejšie prijať opatrenia na zabezpečenie prístupnosti telekomunikačnej infraštruktúry, energetických sietí, nemocníc, mostov, prístavov, letísk atď. Je preto vecou naliehavej potreby vopred zaznamenať všetky pravdepodobné scenáre zemetrasení a posúdiť ich očakávané dosahy.
Kompenzačné opatrenia
V rozhodovaní o tom, ako rýchlo či pomaly sa región zotaví z následkov zemetrasenia, majú kľúčový význam účinné a rýchle opatrenia na nápravu nevyhnutných škôd. Týka sa to najmä znevýhodnených regiónov, ako sú regióny s cieľom konvergencie, regióny s nízkou hustotou alebo klesajúcim počtom obyvateľstva a hornaté, ostrovné, pohraničné, odľahlé a veľmi vzdialené regióny. Zemetrasenie v takýchto regiónoch môže vzhľadom na ich vlastnosti násilne prerušiť ich rozvoj, či spôsobiť, že sa stanú ešte viac znevýhodnené ako pred ním.
Kritický význam má preto rýchlosť, akou členské štáty reagujú na škody spôsobené zemetrasením a solidarita, ktorú postihnutým oblastiam preukáže Spoločenstvo (pozri odsek B nižšie).
B. Financovanie
1. V rámci vykonávania nového finančného nástroja pre civilnú ochranu (pozri vyššie) je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť zemetraseniam.
2. Spravodajca zastáva názor, že kohézna politika musí v budúcnosti vážne zohľadňovať škody spôsobené zemetraseniami. Navrhuje, aby budúce financovanie projektov infraštruktúry prostredníctvom kohéznej politiky bolo založené na dodržiavaní všetkých potrebných a medzinárodne uznávaných predpisov na ochranu pred zemetraseniami.
3. 3. Zdá sa, že Rada neodôvodnene mešká s úpravami fondu solidarity. Túto situáciu musí okamžite napraviť, s cieľom zabezpečiť, aby bol tento nástroj v budúcnosti schopný účinne, pohotovo a pružne riešiť škody spôsobené prírodnými katastrofami vrátane zemetrasení. Nedostatočná pružnosť, najmä pokiaľ ide o termíny a opatrenia vhodné na financovanie znamená, že potreby obetí zemetrasení sa v zásade ignorujú (bolo už povedané, že tento fond sa pri zemetraseniach použil len raz).
4. 4. Komisia by mala tiež podporovať iné formy financovania okrem okamžitej pomoci, ako je napríklad regionálna štátna pomoc, či úvery Európskej investičnej banky. Len tak bude možné zabezpečiť primeranú úroveň zdrojov pre zrozumiteľné riešenie zložitého javu zemetrasení.
C. Koordinácia
1. 1. Zo spoločných skúseností vyplýva, že najväčšie nedostatky pri riešení následkov prírodných katastrof spočívajú v koordinácii, spolupráci a pružnosti zúčastnených orgánov na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni (hasiči, pohotovostné zdravotnícke jednotky, polícia, horská služba, námorná záchranná služba a banská záchranná služba). Návrhy bývalého komisára Michela Barniera z mája 2006 sú radikálne, sú však založené na základných zásadách pridanej hodnoty solidarity EÚ odvodenej z európskeho spolužitia.
Spravodajca považuje za žiaduce a možné, aby každý členský štát, či v niektorých prípadoch región, vyvinul a zdokonaľoval vybavenie a technické poznatky v osobitnej oblasti, ktoré by sa poskytovali inému štátu alebo regiónu, ktorý ich potrebuje. Sústreďme naše úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov s menšími zdrojmi.
V tomto duchu koordinácie spravodajca nalieha na členské štáty, aby na pomoc koordinácii zriadili ústredné služby civilnej ochrany a otvorene podporuje vytvorenie európskych jednotiek civilnej ochrany a vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v tomto zmysle.
2. 2. Pre účinné riadenie zemetrasení nestačí, aby sa koordinácia uskutočňovala len na európskej úrovni. Potrebná je tiež spolupráca s tretími krajinami, najmä so susednými krajinami postihnutými seizmickou činnosťou. Spolupráca by sa mohla uskutočňovať na rôznych úrovniach: najprv by mal zabezpečiť presun technológií a výmena osvedčených postupov s krajinami, ktoré vyvíjajú príslušné poznatky. Na druhom mieste by sa mala uskutočniť technická spolupráca s cieľom účinnejšie reagovať na zemetrasenia.
3. 3. Spravodajca nakoniec zastáva názor, že vzhľadom na existenciu rôznych opatrení prevencie, riadenia a civilnej ochrany v súvislosti s prírodnými katastrofami (oblasti životného prostredia, kohéznej politiky, výskumu atď.) má Komisia spojiť všetky existujúce nástroje. Ak hodnotenie dospeje k záveru, že je to nevyhnutné, spravodajca v záujme zjednodušenia právnych predpisov a zlepšenia koordinácie navrhuje, aby zvážila vytvorenie centralizovaného nástroja prevencie a riadenia prírodných katastrof vrátane zemetrasení.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
4.10.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
39 0 1 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Jana Bobošíková, Wolfgang Bulfon, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Marian Harkin, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, Yiannakis Matsis, Miroslav Mikolášik, Lambert van Nistelrooij, Markus Pieper, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emanuel Jardim Fernandes, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Miloslav Ransdorf, Toomas Savi, Richard Seeber, Nikolaos Vakalis |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mariela Velichkova Baeva, Zbigniew Zaleski |
||