SPRÁVA o zhodnotení sociálnej situácie

18.10.2007 - (2007/2104(INI))

Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Liz Lynne

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zhodnotení sociálnej situácie

(2007/2104(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Návrh spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (KOM(2007)0013) a na spoločnú správu v podobe, v akej ju prijala Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti týkajúce sa spotrebiteľa (EPSCO) 22. februára 2007,

-     so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie - Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0063),

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,

–    so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

–    so zreteľom na Medzinárodný akčný plán OSN k problematike starnutia z roku 2002,

–    so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2005,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

–    so zreteľom na články 34, 35 a 36 Charty základných práv Európskej únie[1], ktoré vymedzujú právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní, vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a prístup k všeobecne prospešným službám,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Posilňovanie sociálneho rozmeru lisabonskej stratégie: modernizácia otvorenej koordinácie v oblasti sociálnej ochrany (KOM(2003)0261),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Modernizácia sociálnej ochrany pre rozvoj vysokokvalitnej, dostupnej a trvalo udržateľnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií pomocou „otvorenej metódy koordinácie“ (KOM(2004)0304),

–    so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami (KOM(2005)0094),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa konzultácie o opatreniach na úrovni EÚ na podporu aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2006)0044) a na súhrnnú správu o výsledkoch konzultácie,

–    so zreteľom na stanovisko vyjadrené v 6. environmentálnom akčnom programe Spoločenstva na obdobie 2002 – 2012, v ktorom sa uvádza, že čisté a zdravé životné prostredie je predpokladom zdravia a blaha obyvateľov;

–    so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[2] a na uznesenie Parlamentu z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii[3],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2002 o oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Návrh spoločnej správy o sociálnom začlenení[4],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o aplikácii otvorenej metódy koordinácie[5],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2003 o spoločnej správe Komisie a Rady o primeraných a udržateľných dôchodkoch[6],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami[7],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu[8],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán na roky 2006 – 2007[9],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0400/2007),

A.  keďže lisabonská Európska rada v marci 2000 súhlasila s posilnením sociálnej súdržnosti a bojom proti sociálnemu vylúčeniu,

B.   keďže na zasadnutí Európskej rady v Nice v roku 2000 sa členské štáty zaviazali, že do roku 2010 dosiahnu významné a merateľné zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia, keďže pokrok v dosahovaní tohto cieľa je nedostatočný,

C.  keďže sociálne začlenenie a sociálna ochrana sú základnými hodnotami Európskej únie a základnými právami všetkých osôb bez ohľadu na národnostný pôvod, vek, pohlavie, postihnutie, sexuálnu orientáciu a náboženstvo,

D.  keďže viac než 50 miliónov občanov a zhruba 16 % celkového počtu aktívneho obyvateľstva EÚ tvoria osoby so zdravotným postihnutím a keďže miera nezamestnanosti týchto osôb je dvojnásobne vyššia než u osôb bez zdravotného postihnutia,

E.   keďže 78 miliónov európskych občanov naďalej žije v chudobe a 8 % obyvateľov EÚ trpí chudobou napriek tomu, že sú zamestnaní, a keďže rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa v mnohých členských štátoch EÚ prehlbujú,

F.   keďže súčasná Európa je mnohonárodnostnou, mnohonáboženskou spoločnosťou a členské štáty musia zabezpečiť, aby ich zákony odrážali túto rozmanitosť a chránili všetkých ľudí pred násilím, diskrimináciou a obťažovaním,

G.  keďže dôsledky nerovnosti, chudoby, sociálneho vylúčenia a nedostatku príležitostí sú navzájom prepojené a vyžadujú si súdržnú stratégiu na úrovni členských štátov zameranú nielen na príjmy a bohatstvo, ale aj na otázky, akými sú prístup k zamestnaniu, vzdelanie, zdravotné služby, informačná spoločnosť, kultúra a doprava, ako aj príležitosti budúcich generácií,

H.  keďže chudoba a nezamestnanosť sú spojené s chorľavosťou a nedostatočným prístupom k zdravotnej strarostlivosti v dôsledku faktorov, akými sú zlá strava, zlé životné podmienky v znevýhodnených oblastiach, nevhodné bývanie a stres,

I.    keďže vo väčšine členských štátov sú deti ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením vo väčšej miere než dospelí,

J.    keďže chudoba a nerovnosť v oveľa väčšej miere postihujú ženy; keďže priemerný príjem žien tvorí iba 55 % priemerného príjmu mužov a keďže staršie ženy majú ťažší prístup na pracovný trh,

K.  keďže chudoba sa v oveľa väčšej miere týka osôb s nízkou úrovňou vzdelania a keďže členské štáty a Komisia by mali navrhnúť spoločné opatrenia na zlepšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj na zabezpečenie práva na takéto vzdelávanie a odbornú prípravu,

L.   keďže spoločenské javy, akými sú obchodovanie s ľuďmi, organizovaný zločin, rodová diskriminácia a prostitúcia, spolu úzko súvisia,

M.  keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím vrátane ľudí s poruchami duševného zdravia, starších ľudí a národnostných menšín je v celej Európskej únii naďalej neprijateľne vysoká,

N.  keďže opatrovatelia, ktorí tvoria najväčšiu kategóriu neplatenej pracovnej sily v EÚ, si zaslúžia uznanie zásadnej úlohy, akú zohrávajú v rámci poskytovania starostlivosti v Spoločenstve,

O.  keďže pre najchudobnejšie kategórie spoločnosti sú služby čoraz horšie dostupné,

P.   keďže nerovnosť príjmov sa vo väčšine členských štátov zvyšuje,

Všeobecné body

1.   vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali potenciál, ktorý ponúka otvorená metóda koordinácie;

2.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy a aby nasledovali dobré príklady v oblasti sociálnej ochrany a sociálnej integrácie;

3.   domnieva sa, že chudobu a sociálne vylúčenie možno odstrániť len tak, že sa zaručia sociálne a hospodárske práva všetkých;

4.   zdôrazňuje, že posilnenie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia sa pre Európsku úniu musia stať politickou prioritou; víta v tejto súvislosti pripravovaný návrh Komisie na vyhlásenie roku 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spresnili a presadzovali ambiciózny cieľ znížiť chudobu, najmä medzi pracujúcimi ľuďmi v Európe;

5.   víta závery bruselskej Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 a z 8. a 9. marca 2007, podľa ktorých by členské štáty EÚ mali prijať opatrenia na rýchle a významné zníženie chudoby detí, čím sa zabezpečia rovnaké príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne prostredie;

6.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti boja proti diskriminácii na pracovnom trhu, a to aj v prípade stáží;

7.   zdôrazňuje, že zamestnanie zaručujúce spravodlivé a slušné mzdy a pracovné podmienky treba spolu so vzdelávaním a účinnými a efektívnymi systémami sociálneho zabezpečenia chápať ako jedno z najúčinnejších opatrení proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom však treba pamätať na to, že nie je postačujúce zabezpečiť inklúziu určitých sociálnych skupín, ktoré sú obyčajne najviac znevýhodňované; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby účinne vykonávali smernicu 78/2000/ES[10], ktorá ustanovuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní; víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti skúma transpozíciu tejto smernice, a vyzýva ju, aby prijala potrebné opatrenia v prípadoch, kedy táto transpozícia nebola riadne vykonaná; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej správe z konzultácií nadväzujúcich na jej oznámenie o zhodnotení sociálnej situácie zaoberala otázkami týkajúcimi sa tzv. kvality práce;

8.   trvá na tom, že je potrebné pomôcť výrobným sektorom, mikropodnikom, malým a stredným podnikom (MSP), malým poľnohospodárskym podnikom, rodinným poľnohospodárskym podnikom a sociálnemu hospodárstvu, a to s ohľadom na ich dôležitosť pre vytváranie pracovných miest a blahobytu;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými zaručia plné uplatňovanie ľudských, sociálnych a politických práv všetkým ženám pracujúcim v inom členskom štáte;

10. zdôrazňuje, že prístup k tovaru a službám by mal byť právom každého občana EÚ, a vyzýva preto Európsku komisiu, aby navrhla konkrétne smernice týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré ešte nie sú zahrnuté do nástrojov prijatých na základe článku 13 zmluvy s cieľom bojovať proti diskriminácii v oblasti prístupu k tovaru a službám vrátane diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, veku, náboženského vyznania alebo viery a sexuálnej orientácie;

11. zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov nie je obmedzená na vytváranie a zachovávanie pracovných miest, ale že sa, okrem iného, týka tiež kvality pracovných miest, vyplácania spravodlivej odmeny a podpory celoživotného vzdelávania;

12. zdôrazňuje, že všetkým druhom diskriminácie sa musí venovať rovnaká pozornosť;

13. zdôrazňuje významnú úlohu verejných služieb pri podpore sociálnej súdržnosti, ktorú uznáva zmluva, ako aj z toho vyplývajúcu potrebu poskytovať verejné služby s vysokou úrovňou bezpečnosti a prístupnosti, rovnosť zaobchádzania a podporu všeobecného prístupu a práv užívateľov;

14. nabáda Komisiu, aby v plnej miere využívala európsky rozmer okrem iného na podporu výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, dotácií, informačných kampaní v oblasti výživy a fyzickej aktivity, ktoré sú prispôsobené potrebám rôznych cieľových skupín, a to najmä deťom, čo sú ciele, ktoré si Komisia stanovila v bielej knihe o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (KOM(2007)0279), ktoré neúmerne postihujú najviac znevýhodnené vrstvy obyvateľstva;

15. vyzýva členské štáty, aby účinnejšie uplatňovali platné právne predpisy Spoločenstva v oblasti zamestnaneckej a sociálnej politiky a venovali pritom osobitnú pozornosť požiadavkám rodovej rovnosti; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v spoločnej správe o zamestnanosti za roky 2007 – 2008 preskúmali, akým spôsobom môže Európa zabezpečiť rovnaké sociálne podmienky tak, aby sa odstránila nekalá konkurencia na európskom vnútornom trhu;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení o zhodnotení sociálnej situácie budí dojem, akoby mnohé iniciatívy v oblasti sociálnej politiky boli zastarané, a naopak zdôrazňuje, že sociálne zabezpečenie a sociálna politika sú silami uprednostňujúcimi produktivitu a inovácie a sú nevyhnutným základom úspešnej a rozsiahlej vedomostnej ekonomiky;

17. víta prínos k ochrane verejného zdravia v Európe, ktorý pri uplatňovaní medzinárodných zdravotníckych predpisov dosiahli medzi inými Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a systém včasného varovania a reakcie EÚ v prípadoch ohrozenia verejného zdravia (EWRS);

18. zdôrazňuje význam, ktorý musia členské štáty a európske inštitúcie prikladať dodržiavaniu platných právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva, a to nielen čo sa týka kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovania hlučnosti, uplatňovania nariadenia REACH a posilnenej kontroly chemických výrobkov, výroby potravín, ale aj pokiaľ ide o zákaz používania klamlivej reklamy a reklám na potravinové výrobky určených pre deti a dospelých;

19. zdôrazňuje, že všeobecné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, celoživotná odborná príprava, ako aj odborné vzdelávanie musia pripraviť osoby i organizácie na to, aby sa dokázali prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu a výzvam globalizácie;

20. zdôrazňuje, že na zánik tradičných priemyselných pracovných miest je potrebné reagovať sériou ďalších opatrení vrátane podpory rozvoja nových priemyselných odvetví, podpory MSP a rozvoja sociálneho hospodárstva;

21. vyzýva Radu a Komisiu, aby kládli dôraz na prístup výhodný pre všetkých, v ktorom by sa existujúce práva pracovníkov doplnili a rozšírili o nové práva, ako je právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a právo na pracovné podmienky zlučiteľné s rodinným životom;

22. nalieha na členské štáty, aby presadzovali právne predpisy, ktoré dávajú do súladu pracovný a rodinný život, a pomáhajú rodičom zotrvať na trhu práce alebo sa naň ľahšie vrátiť;

23. žiada Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšej miere podporili sociálnu integráciu a práva žien tým, že zodpovedajúcim spôsobom upravia príslušné politiky vrátane politiky prerozdeľovania príjmov;

Sociálne začlenenie

24. zastáva názor, že úsilie v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musí byť vytrvalé a musí pretrvávať dostatočne dlhý čas, aby sa zlepšilo postavenie ľudí najviac ohrozených chudobou a vylúčením;

25.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac zosilnila začleňovanie otázok rovnosti a postihnutia do všetkých aktuálnych politických oblastí;

26. domnieva sa, že zmysluplná účasť tých, ktorí zažívajú chudobu, na príprave politík a konkrétnych opatrení na nápravu tejto situácie je nevyhnutná na zabezpečenie účinnejších výsledkov;

27. domnieva sa, že je vhodné venovať osobitnú pozornosť osamelým rodičom a osamelým starším ženám, ktoré tvoria mimoriadne zraniteľnú skupinu a v prípade hospodárskej recesie ich často ako prvých postihne chudoba;

28. uznáva, že v mnohých členských štátoch je ľuďom poskytovaná bezpečnostná sieť garantujúca dôjstojný minimálny príjem, a domnieva sa, že členské štáty, v ktorých táto sieť nejestvuje, by mohli byť prostredníctvom výmen osvedčených postupov nabádané na jej zavedenie;

29. uznáva, že tam, kde je poskytovaná sociálna pomoc, je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby občania rozumeli svojim nárokom a mali možnosť uplatňovať ich;

30. zdôrazňuje, že žiadny príjemca tejto pomoci by nemal mať príjem, ktorý sa považuje za nižší, než je hranica chudoby v danom členskom štáte;

31. vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere zaručili rodovú rovnosť vo všetkých systémoch štátnych dôchodkov;

32. je pevne presvedčený, že v uplatniteľných prípadoch by sa v spolupráci so sociálnymi partnermi malo stanoviť slušné životné minimum na úrovni členských štátov, aby sa dosiahla rentabilnosť práce; uznáva však, že v mnohých členských štátoch je minimálna mzda stanovená veľmi nízko alebo pod existenčnou úrovňou; zároveň odmieta argument, že stanovenie minimálnej mzdy odrádza zamestnávateľov od vytvárania pracovných miest; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby pracovníci dostávali životné minimum;

33. domnieva sa, že členské štáty by sa mali snažiť prispôsobiť svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby pomáhali preklenúť obdobie medzi plateným zamestnaním alebo odbornou prípravou a nezamestnanosťou s cieľom predísť takzvanej pasci chudoby, ale aj aby odrážali vývoj povahy zamestnanosti;

34. považuje za nevyhnutné, aby členské štáty podporovali návrat ľudí do zamestnania tým, že zabezpečia, aby im bola poskytovaná individualizovaná, cielená pomoc a podpora, ktorá im pomôže vybudovať sebavedomie a získať nové zručnosti;

35. je presvedčený, že je životne dôležité, aby členské štáty pomáhali ľuďom, u ktorých vzniklo postihnutie počas trvania pracovného pomeru, aby si tento pracovný pomer udržali;

36. vyzýva členské štáty, aby sa vysporiadali s viacnásobnou diskrimináciou, ktorá má vážny a často prehliadaný vplyv na sociálne začlenenie;

37. zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi rôznymi úrovňami moci – miestnou, regionálnou, národnou a európskou, v boji proti diskriminácii;

38. je presvedčený, že vysokokvalitná zdravotná a sociálna komunitná starostlivosť, vytvorená podľa možnosti v spolupráci s užívateľmi a pacientmi, môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

39. všíma si, že existuje pevné a zložité prepojenie medzi chudobou a trestnou činnosťou; že extrémna chudoba a sociálne vylúčenie môžu viesť k trestnej činnosti a že uväznenie bez primeranej rehabilitácie a vzdelania často vedie iba k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti;

40. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu v nápravných zariadeniach, aby väzni vykonávali činnosti, ktoré by ich morálne a psychologicky podporovali a aby získali užitočné zručnosti pre svoje budúce opätovné začlenenie do pracovného trhu;

41. domnieva sa, že členské štáty a Európska únia by mali klásť väčší dôraz na problémy týkajúce sa závislosti na hazardných hrách; poznamenáva, že rodiny, v ktorých jeden, alebo viacerí členovia podľahli patologickému hráčstvu, nesú veľké riziko zníženia životnej úrovne, sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorej obeťami sú často deti; vyzýva preto členské štáty, aby prispeli k šíreniu informácií o hrozbe, príznakoch a dosahu patologického hráčstva; vyzýva taktiež Komisiu, aby zahrnula do správy o zhodnotení sociálnej situácie problém patologického hráčstva a jeho následkov na sociálne vylúčenie a chudobu;

42. vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť rastúcemu zadlženiu, ktoré vedie k zvýšenému riziku chudoby;

43. je presvedčený, že nedostatok slušného a dostupného bývania vo všetkých členských štátoch významne prispieva k úpadku do chudoby a k uväzneniu v nej; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala výsadné práva členských štátov pri určovaní a financovaní sociálneho bývania, keďže tento druh bývania predstavuje zásadný prínos pre politiky sociálneho začlenenia;

44. vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol;

45. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie realistických pracovných príležitostí pre osoby s postihnutím vypracovaním národných, regionálnych a miestnych stratégií v spolupráci so zástupcami organizácií osôb s postihnutím; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili metódy zhromažďovania dôveryhodných a porovnateľných štatistických údajov o situácii osôb s postihnutím na pracovnom trhu;

46. žiada všetky členské štáty, aby rešpektovali záväzky, ktoré im ukladá Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

47. vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie nových komunikačných a informačných technológií, ktoré významným spôsobom prispievajú k zabezpečeniu rovnosti príležitostí pre osoby s postihnutím, uľahčujú ich účasť na vzdelávacom systéme a na pracovnom trhu a súčasne znižujú ich závislosť od tretích osôb, čím podporujú ich samostatnosť;

48. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prípravu a rozpracovanie inovačných asistenčných systémov a zariadení, ktoré uľahčujú prístup osôb s postihnutím a starších osôb k tovaru a službám;

49.  víta deinštitucionalizáciu osôb so zdravotným postihnutím, ale berie na vedomie, že si vyžaduje dostatočnú úroveň kvalitných komunitných služieb, ktoré podporujú nezávislý spôsob života, právo na osobnú pomoc, právo na ekonomickú nezávislosť a plnú spoločenskú účasť v rámci členských štátov;

50. domnieva sa, že je neodpustiteľné, aby sa nová infraštruktúra, ktorá nie je dostupná pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí, budovala s využitím prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo iných štrukturálnych fondov;

51. vyzýva členské štáty, predovšetkým vzhľadom na starnutie obyvateľstva, aby riešili problémy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia, najmä právo na slobodné rozhodnutie, či chcú byť opatrovateľmi a do akej miery, možnosť kombinovať opatrovateľstvo s odmeňovanou prácou a so zamestnaním a prístup k sociálnemu zabezpečeniu a starobným dôchodkom, aby sa predišlo ochudobneniu v dôsledku opatrovníctva;

52. vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby uznávania netypických odborných schopností, nadobudnutých pri poskytovaní starostlivosti deťom a osobám odkázaným na opateru, ako formu predchádzajúcej odbornej prípravy a pracovnej skúsenosti s cieľom uľahčiť začlenenie osôb, ktorých sa to týka, do pracovného trhu;

53. vyzýva členské štáty, aby nabádali zamestnávateľov vo verejnom sektore na vytváranie takých pracovísk, ktoré budú lepšie prispôsobené komunitám, pre ktoré sú ich služby určené, pričom by sa mali zaoberať všetkými uchádzačmi o pracovné miesto bez ohľadu na pohlavie, etnickú príslušnosť, náboženské vyznanie, postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu;

54. zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia zamestnávateľov do boja proti diskriminácii a pozitívne účinky politiky rozmanitosti na pracovisku;

55. domnieva sa, že diskriminácia transexuálnych osôb na pracovnom trhu a v oblasti sociálneho zabezpečenia predstavuje ešte stále málo známy problém, a vyzýva členské štáty, aby bojovali aj proti tejto forme diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby zrealizovala štúdiu o tejto problematike;

56. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty podporovali rozvoj a realizáciu komplexných miestnych, regionálnych a národných stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva;

57. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatok zdrojov na uľahčenie prístupu k programom celoživotného vzdelávania ako prostriedkom na obmedzenie vylúčenia starších ľudí zo zamestnania a na podporu ich nepretržitej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote;

58. nalieha na členské štáty, ak tak ešte neurobili, aby prijali opatrenia na poskytovanie osobnej starostlivosti vysokej kvality a za rozumnú cenu pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím;

59. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy na prevenciu toho, aby mladí ľudia neodchádzali zo školy skôr, než získajú potrebné znalosti na vstup na pracovný trh alebo do odborných zariadení či inštitúcií vyššieho vzdelávania, a aby uľahčovali prechod zo školského do pracovného života;

60. zdôrazňuje, že vzdelávacie inštitúcie by mali preukázať väščiu pružnosť v súvislosti s mladými ľuďmi, ktorí predčasne zanechali štúdium, a mali by poskytnúť pomoc tým, ktorí majú okrem štúdia aj rodinné povinnosti;

61. nalieha na členské štáty, aby zabezpečili gramotnosť a nadobudnutie zručností a vedomostí potrebných na získanie zmysluplného zamestnania a plnohodnotného miesta v spoločnosti;

62. vyslovuje poľutovanie nad tým, že napriek podporným iniciatívam zameraným na intenzívnejšiu účasť na vyššom vzdelaní sú v tejto oblasti osoby zo znevýhodneného prostredia veľmi málo zastúpené; poznamenáva, že by bolo vhodné podporovať členské štáty v tom, aby pokračovali v odbornej príprave, učňovskom vzdelávaní a iných formách praktickej odbornej prípravy, a aby všetky tieto typy vzdelávania upevňovali, zavádzali a investovali do nich;

63. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby odmietali zavádzajúce prirovnávanie hospodárskej migrácie k žiadaniu o azyl a ich súčasné prirovnávanie k nelegálnemu prisťahovalectvu;

Sociálna ochrana

64. je presvedčený, že by malo byť prijatých viac opatrení na riešenie domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

65. s veľkými obavami konštatuje, že násilie založené na rodovej nerovnosti prehlbuje sociálne a politické vylúčenie žien, ktoré im tak bráni využívať ich ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby upevnili právne predpisy a navzájom sa informovali o osvedčených postupoch v tejto oblasti;

66. naliehavo žiada členské štáty, aby preskúmali primeranosť a udržateľnosť svojich dôchodkových systémov;

67. vyzýva členské štáty, aby navrhli jasnejšie usmernenia a rady v oblasti dôchodkov, aby sa zabezpečilo, že ľudia dostanú informácie, ktoré potrebujú na naplánovanie svojho dôchodku, a že národné reformy sa budú realizovať na základe čo najširšieho možného konsenzu;

68. tvrdí, že nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, a to medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov, sú stále veľké, a naliehavo žiada členské štáty, aby ich vyriešili, predovšetkým tým, že zabezpečia účinný prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých;

69. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie systémy na ochranu detí, ktoré budú obsahovať služby zásahu v skorom štádiu reagujúce na potreby zraniteľných detí, a poskytovanie terapeutických služieb určených na pomoc zneužívaným deťom pri prekonávaní následkov zneužívania;

70. vyzýva členské štáty, aby vyvinuli konštruktívnejší prístup k drogovej politike s dôrazom na prevenciu, vzdelanie a liečbu závislosti namiesto dôrazu na trestné sankcie;

71. žiada lepšiu výmenu osvedčených postupov v celej Európskej únii v oblasti diagnostikovania, prevencie a liečby chronických ochorení;

72.     konštatuje, že je nedostatok porovnateľných metód a údajov týkajúcich sa dlhodobej starostlivosti, a preto považuje za dôležité posilniť v tejto oblasti cielenú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, aby sa rýchlejšie dostalo do povedomia, ako je možné organizovať, zabezpečovať a v dostupných cenách ponúkať kvalitnú starostlivosť a ktoré metódy sú najvhodnejšie na zabezpečenie dôstojného života osobám pokročilého veku, čo musí platiť aj pre stúpajúci počet ľudí trpiacich demenciou;

73. vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na riešenie nerovnosti, ktorá existuje v oblasti zdravia a prístupu k zdravotnej starostlivosti v mnohých komunitách národnostných menšín; vyzýva ďalej členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia zamerané na potreby etnických menšín;

74. poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch môže viesť zneužívanie alkoholu a drog k trestnej činnosti, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; poznamenáva tiež, že chudoba a sociálne vylúčenie môžu viesť k zneužívaniu alkoholu a drog; považuje za neprijateľné, aby sa množstvo ľudí dostalo k liečbe a poradenstvu iba prostredníctvom väzenského systému a vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy s cieľom zlepšiť programy na boj proti tomuto fenoménu a jeho riešenie;

75. zdôrazňuje, že ľudia môže mať rôzne formy zdravotného postihnutia zahŕňajúce pohybové problémy, poruchy zraku, sluchu, duševného zdravia, chronické ochorenia a poruchy učenia; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia s viacnásobným postihnutím majú osobitné problémy, rovnako ako ľudia vystavení viacnásobnej diskriminácii;

76. požaduje destigmatizáciu ľudí s poruchami duševného zdravia a ľudí s poruchami učenia, podporovanie duševného zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch, ako aj viac zdrojov na liečbu a starostlivosť;

77. vyjadruje potešenie z toho, že Komisia naplánovala vydanie niekoľkých štúdií o potrebách osôb s postihnutím a detí s osobitnými učebnými potrebami, pričom tieto štúdie sa dotknú viacerých sociálnych aspektov vrátane vzdelávania a odbornej prípravy týchto osôb;

78. vyzýva členské štáty, aby aktívne uskutočňovali politiky na zníženie zdravotných ťažkostí spôsobených alkoholom, tabakom a nelegálnymi drogami;

79. uvedomuje si, že politika v oblasti spotreby alkoholu a boja proti fajčeniu, ako aj proti zneužívaniu drog a liekov primárne spadá pod vnútroštátnu právomoc, podporuje však Komisiu v proaktívnej úlohe pri zhromažďovaní a odovzdávaní všetkých skúseností získaných v jednotlivých členských štátoch tak, ako to navrhuje vo svojom oznámení o stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (KOM(2006)0625) a pri otváraní konzultačného postupu a otvorenej verejnej diskusie o najlepšom spôsobe, ako pokračovať v boji proti pasívnemu fajčeniu, ako to navrhuje vo svojej zelenej knihe nazvanej „K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ (KOM(2007)0027);

80. opakuje svoj úmysel vyjadrený v uznesení z 15. decembra 2005 týkajúci sa legislatívneho a pracovného programu Komisie za rok 2006[11], najmä hrozieb pre verejné zdravie, akými sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka, rakovina, psychické ochorenia a HIV/AIDS, ako aj vysokého zaťaženia znečisťujúcimi látkami v mestách a mestských aglomeráciách;

81. zdôrazňuje význam športu pre celkový zdravotný stav ľudí, ako aj pri predchádzaní množstvu chorôb ohrozujúcich verejné zdravie; vyzýva členské štáty, aby investovali do vylepšovania športových zariadení a umožnili ľuďom športovať, a vytvárali také obytné oblasti, ktoré ľuďom uľahčia viesť aktívny a nezávislý život;

82.  uznáva, že zneužívanie alkoholu a užívanie drog môže viesť k sociálnemu vylúčeniu, vohnať deti a rodiny do chudoby a vystaviť deti vyššiemu riziku zneužívania;

83. víta skutočnosť, že detská chudoba a sociálne vylúčenie sa v posledných rokoch stali významnejšou politickou prioritou vo všetkých členských štátoch; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na vyčísliteľných cieľoch v oblasti zníženia zložitého fenoménu detskej chudoby a aby vyčlenili primerané prostriedky na splnenie týchto cieľov v úsilí o zabránenie prenášania chudoby a sociálneho vylúčenia z jednej generácie na druhú, pričom osobitnú pozornosť budú venovať opusteným deťom, deťom z ulice a deťom umiestneným v rôznych zariadeniach;

84. je presvedčený, že vysokokvalitné vzdelávacie, zdravotné a sociálne služby podporujúce deti a ich rodiny vrátane dostupnej detskej starostlivosti a prístupu k dostupnému bývaniu sú rozhodujúce pre prevenciu a zníženie detskej chudoby, sociálneho vylúčenia a diskriminácie a pre zabránenie prenášania chudoby z jednej generácie na druhú;

85. vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť sociálnej ochrane rodín s jedným rodičom, ktoré sú viac vystavené riziku chudoby;

86. vyzýva členské štáty, aby dbali na to, aby deti mali prístup k službám a možnostiam, ktoré im zaručia súčasné i budúce dobré životníé podmienky a umožnia im v plnej miere sa realizovať; okrem toho vyzýva členské štáty, aby do učebných osnov zaradili základné finančné vzdelávanie;

87. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zhromažďovanie údajov o detskej chudobe a zanalyzovali situáciu detí vystavených chudobe, predovšetkým tých, u ktorých sú riziká osobitne vysoké – detí s postihnutím, rómskych detí, detí umiestnených v rôznych zariadeniach, detí prisťahovalcov a detí ulice, a aby monitorovali a hodnotili svoje politiky v tejto oblasti a zabezpečili systematické vyhodnocovanie ich vplyvu;

88. vyzýva Komisiu, aby pristúpila k vypracovaniu nových ukazovateľov, ktoré by sa mohli kombinovať s existujúcimi ukazovateľmi chudoby s cieľom umožniť hlbšie vnímanie problému detskej chudoby;

89. zdôrazňuje zásadnú úlohu zdravotníckych služieb a sociálnych služieb všeobecného záujmu v európskom sociálnom modeli; vyzýva Komisiu, aby túto ich úlohu zohľadňovala pri uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže; zdôrazňuje nedostatočné financovanie týchto služieb, a to najmä v niektorých východoeurópskych členských štátoch;

90. domnieva sa, že liberalizácia zdravotníckych služieb by mohla viesť k väčšej nerovnosti vzhľadom na dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

91. vyzýva členské štáty, aby zlepšili profil úverových združení s cieľom ponúknuť jednotlivcom bezpečné a regulované prostredie na sporenie a požičiavanie peňazí a pomoc pri riešení stále problematickejšieho osobného dlhu; žiada členské štáty, aby dbali na to, aby jednotlivci mali právo otvoriť si bankový účet za rozumných podmienok, keďže otvorenie účtu predstavuje základný prostriedok k účasti na hospodárskej činnosti i na spoločenskom živote;

92. uznáva, že obchodovanie s ľuďmi so sebou prináša nesmierne utrpenie a vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy namierené proti obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácii, aby znovu začlenili obete obchodovania s ľuďmi do spoločnosti, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu a najmä aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo žiada členské štáty, aby priznali prioritu ochrane obetí obchodovania s ľuďmi, najmä detí, a uplatňovaniu ich základných ľudských práv;

93. vyjadruje potešenie z návrhu smernice Komisie, ktorou sa stanovujú sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249) a vyzýva členské štáty, aby predložili právne predpisy na prevenciu vykorisťovania zraniteľných pracovníkov zo strany vodcov gangov a lepšie vykonávali existujúce právne predpisy a aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodín, ak tak doteraz neurobili;

94. nalieha na všetky členské štáty, aby zabezpečili azylovú politiku založenú na ľudských právach v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a inými príslušnými zákonmi o ľudských právach a aby zároveň pracovali na skončení závislosti žiadateľov o azyl od podpory tým, že im umožnia pracovať, a zvážili možnosti legálnejšieho prisťahovalectva; ostro kritizuje skutočnosť, že členské štáty neustále porušujú dohovor o utečencoch a iné právne nástroje týkajúce sa ľudských práv;

95. žiada, aby členské štáty venovali väčšiu pozornosť ľuďom bez domova, najmä pokiaľ ide o prístup k bývaniu, zdravotníckym služám, vzdelaniu a zamestnaniu;

96. vyzýva členské štáty, aby odstránili nedostatky v pomoci pre sociálne skupiny, ktoré sa nedokážu začleniť do pracovného trhu, ako aj v službách, ktoré sú určené pre tieto skupiny, a aby zabezpečli, že táto pomoc a služby budú spravodlivé, prístupné pre všetkých a trvalo udržateľné;

o o

o

97. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

• [1]      Ú. v. ES C 364, 23.11.2006, s. 487.
• [2]      Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.
• [3]      Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.
• [4]        Ú. v. EÚ C 261 E, 30.10.2003, s. 136.
• [5]          Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 604.
• [6]        Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 251.
• [7]      Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s.370.
• [8]      Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s.131.
• [9]      Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s.148.
• [10]     Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s.16.
• [11]     Ú. v. EÚ C 286 E z 23.11.2006, s. 487

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Význam správy

Správa podporuje všeobecný prístup oznámenia Komisie s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie (KOM(2007)0063) a nadväzné opatrenia, teda vedenie všeobecnej diskusie o úlohe sociálnej politiky v Európskej únii. Vzhľadom na to, že v oznámení sa uvádza, že závery diskusie prispejú k preskúmaniu programu sociálnej politiky v polovici obdobia, správa poznamenáva, že Parlament by mal byť informovaný o výsledkoch diskusií a o tom, čo s nimi zamýšľa Komisia urobiť v súvislosti s preskúmaním v polovici obdobia.

V správe sa uvádza, že sociálne začlenenie a sociálna ochrana sú jednými zo základných hodnôt Európskej únie a základných práv všetkých osôb, bez ohľadu na etnický pôvod, vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu a náboženstvo.

V správe sa ďalej uvádza, že 78 miliónov európskych občanov žije ešte stále v chudobe a 8 % obyvateľov EÚ trpí chudobou napriek zamestnaniu a rozdiely medzi bohatými a chudobnými v mnohých členských štátoch EÚ sa prehlbujú.

Dnešná Európa je spoločnosťou mnohých národov a vierovyznaní a členské štáty musia zabezpečiť, aby ich zákony odrážali túto rozmanitosť a chránili všetkých ľudí pred násilím, diskrimináciou a obťažovaním.

Chudoba a nezamestnanosť sú spojené so zlým zdravotným stavom vzhľadom na faktory, akými sú zlá strava, horšie prostredie v chudobnejších oblastiach, neprimerané bytové pomery a stres a skutočnosť, že znevýhodnené spoločenstvá v mnohých členských štátoch majú často zlý prístup k zdravotnej starostlivosti.

Miera nezamestnanosti zdravotne postihnutých ľudí (vrátane ľudí s poruchami duševného zdravia), starších ľudí a národnostných menšín v celej Európskej únii je stále neprijateľne vysoká.

V správe sa zdôrazňuje, že zamestnanosť treba chápať ako jedno z najúčinnejších opatrení proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby efektívne vykonávali smernicu o zamestnanosti 78/2000/ES, ktorá poskytuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní.

V správe sa ďalej zdôrazňuje, že prístup k tovaru a službám by mal byť právom každého občana EÚ, vyzýva preto Európsku komisiu, aby predložila konkrétne smernice pre všetky oblasti, ktoré nie sú zahrnuté v článku 13 Zmluvy o ES s cieľom bojovať proti diskriminácii v oblasti prístupu k tovaru a službám vrátane diskriminácie na základe postihnutia, veku, náboženstva alebo viery a sexuálnej orientácie.

Správa vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie vykonávali existujúce právne predpisy EÚ v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti.

Správa uznáva, že v mnohých členských štátoch je ľuďom poskytované sociálne zabezpečenie garantujúce minimálny príjem, a domnieva sa, že výmenou osvedčených postupov by sa mohli členské štáty, v ktorých táto sieť nefunguje, nabádať na jej zavedenie.

V správe sa uvádza, že by sa mala podporovať slušná minimálna mzda stanovená na úrovni členských štátov, ktorá môže urobiť prácu rentabilnou; uznáva však, že v mnohých členských štátoch je stanovená na veľmi nízkej úrovni.

Správa berie na vedomie predchádzajúce správy Parlamentu, v ktorých sa zdôrazňuje, že je dôležité, aby sociálna politika mala rovnaké postavenie ako ostatné politiky v rámci politického trojuholníka Spoločenstva (hospodárska, zamestnanecká a sociálna politika)[1] a bola s nimi v plnej interakcii. V tejto súvislosti by Komisia mala posilniť a objasniť pôvodný lisabonský cieľ, ktorým je odstránenie chudoby, prijatím jasného hlavného cieľa pre EÚ, a to zníženia miery chudoby, meranej vo vzťahu k HDP, do roku 2010 a vytvorenia súboru noriem sociálneho začlenenia, v porovnaní s ktorými by sa posudzovali výsledky stratégie pre sociálne začlenenie[2].

Správa Zhodnotenie sociálnej situácie sa zaoberá dvoma dokumentmi Komisie: oznámením o sociálnom začlenení a sociálnej ochrane (KOM(2007)013) a oznámením o zhodnotení sociálnej situácie (KOM(2007)063).

Zhrnutie oznámenia o sociálnom začlenení a sociálnej ochrane

Otvorená metóda koordinácie zvyšuje informovanosť o zložitých príčinách vylúčenia a chudoby a vytvára spoločný prístup k reformám sociálnej ochrany založený na princípoch prístupnosti, primeranosti, kvality, modernizácie a trvalej udržateľnosti. Zdravotná starostlivosť a dlhodobá starostlivosť sú tiež vhodné pre politickú diskusiu; spoločné zváženie cieľov môže zlepšiť efektívnosť politiky a poskytovanie zdravotných služieb na úrovni členských štátov.

V niektorých národných programoch reforiem sa tiež poukazuje na silnejší záväzok voči najviac znevýhodnenému obyvateľstvu v spoločnosti a pomoc najchudobnejším domácnostiam tak, aby mali väčší úžitok z rastu zamestnanosti. Opatrenia na zabezpečenie trvalej udržateľnosti verejných financií sú sprevádzané ustanoveniami na ochranu najzraniteľnejších skupín. Je potrebná posilnená a viditeľnejšia interakcia na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty musia prikladať väčší význam boju proti detskej chudobe, keďže znevýhodnené deti v budúcnosti ťažšie získajú zamestnanie. Členské štáty riešia tento problém: zvýšením rodinného príjmu, zlepšením prístupu k službám, ochranou práv dieťaťa. V správe sa uvádza, že priemerne 15 % študentov končí školskú dochádzku predčasne, v niektorých krajinách sa to však týka viac než jednej tretiny mladých ľudí. Niektoré členské štáty si stanovili presné ciele a zavádzajú preventívne opatrenia na ich uskutočňovanie (predškolské vzdelanie, usmerňovanie a poradenstvo, doučovanie, štipendiá) a vyvažujúce činnosti (napr. školy druhej šance).

V tejto súvislosti zostáva dôležitý aj boj proti nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Mnohé členské štáty rozširujú ponuku učňovského vzdelávania, poskytujú individualizovanú podporu alebo účinné alternatívne riešenia po krátkych obdobiach nezamestnanosti, pričom sa zameriavajú na sociálne odkázané oblasti alebo zlepšujú prístup ku kľúčovým opatreniam.

Pokiaľ ide o geografické nerovnosti, štrukturálne fondy EÚ podporujú zlepšenie infraštruktúry zdravotnej starostlivosti v najchudobnejších regiónoch. S cieľom zvýšiť štandard kvality sa členské štáty usilujú o lepšiu koordináciu medzi všetkými úrovňami zdravotných služieb a o vývoj programov prevencie.

Zhrnutie oznámenia o zhodnotení sociálnej situácie

Vývoj európskych spoločností ovplyvňujú dva kľúčové faktory – globalizácia a demografia. Demografické trendy naznačujú dlhší a zdravší život a prinášajú otázky, ako napríklad novovzniknuté náklady na starnúcu spoločnosť, medzigeneračná rovnosť, narastajúca dôležitosť starostlivosti o deti a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom pri súčasnom udržaní rodinného života, vzťahy medzi generáciami a nové riziká chudoby. Globalizácia v spojení s novými technológiami ponúka obrovský potenciál rastu. Ľudia však musia mať prístup k vzdelaniu a odbornej príprave, aby mohli tieto možnosti využiť a aby sa mohli prispôsobiť situácii, v ktorej už nebudú existovať tradičné priemyselné pracovné príležitosti.

Obnovená lisabonská stratégia nie je zameraná iba na hospodársku výkonnosť a konkurencieschopnosť, ale aj na vytvorenie intenzívnejšej sociálnej súdržnosti a sociálny aspekt udržateľnosti. V rámci tejto stratégie sa EÚ spolu s členskými štátmi, ktoré majú i naďalej primárne kompetencie stanoviť rámec pre svoje politiky, snaží spoločne určiť stratégie, ktoré by čo najlepším spôsobom zaručili prosperitu a súčasne solidárnosť a ktorými by sa podporila ich realizácia. Lisabonskou stratégiou sa tak otvorila kolektívna úvaha o sociálnych otázkach vo veľmi širokom kontexte, ktorý pokrýva tradičné otázky flexibility trhu práce a reformy sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkov, ako i otázky týkajúce sa systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Mnohé z iniciatív v oblasti sociálnej politiky boli v minulosti koncipované pre priemyselnú spoločnosť. V súčasnosti je Európa spoločnosťou v čoraz väčšej miere založenou na poznatkoch a orientovanou na služby, ktorej situácia a výzvy v sociálnej oblasti sú známe a analyzované v menšom rozsahu.

Cieľom zhodnotenia sociálnej situácie je rozpracovanie zhodnotenia súčasných výziev v sociálnej oblasti a vyvolanie diskusie o sociálnej situácii v Európe, ktorá takisto prispeje k strednodobému preskúmaniu programu sociálnej politiky.

• [1]  Správa o oznámení Komisie o programe sociálnej politiky, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, spravodajkyňa Anne E. M. Van Lancker, A5-0291/2000.
  Správa o sociálnej situácii v Európskej únii, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, spravodajkyňa Ilda Figueiredo, A6-0035/2005.
• [2]  Správa o programe sociálnej politiky na roky 2006 – 2010, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, spravodajkyňa Ria Oomen-Ruijten, A6-0142/2005.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (3.10.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k vyhodnoteniu sociálnej reality
(2007/2104(INI))

Spravodajca: Miroslav Mikolášik

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nerovnosti v oblasti zdravia medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi jednotlivými sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva sú čoraz väčšie; zdôrazňuje, že táto skutočnosť sa vzťahuje tak na dospelých, ako aj na deti, pričom pre zdravie detí je chudoba najväčšou hrozbou;

2.  zdôrazňuje najmä napätú a zhoršujúcu sa hospodársku a sociálnu situáciu, ktorá sa týka predovšetkým najviac znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín obyvateľstva; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý uznal obmedzenie zodpovednosti zamestnávateľa za sociálnu bezpečnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a uplatňovali opatrenia s cieľom zlepšiť túto situáciu;

3.  zastáva názor, že v dôsledku demografického vývoja a postupného predlžovania priemernej dĺžky života je dôležité rozvinúť stratégie v oblasti verejného zdravia s cieľom predchádzať chorobám, účinne s nimi bojovať, zabezpečovať vysokokvalitnú starostlivosť o zdravie, a tým zlepšovať kvalitu života Európanov; vzhľadom na toto zistenie považuje za prvoradé venovať osobitnú pozornosť zdraviu detí, aby sa z nich stali dospelí jedinci, ktorých zdravie bude na dobrej úrovni; preto povzbudzuje členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu rodičov a rodín, ako napríklad pracovné činnosti výhodné z hľadiska rodiny, služby na pomoc rodičom formou výchovy a starostlivosti o malé deti a pružné pracovné podmienky, tak, ako sa navrhuje v oznámení Komisie Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244);

4.  pripomína, že zdravie je základným právom a že v prípade choroby musí mať každý človek nárok na preventívne opatrenia a vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť a liečbu vo svojej komunite; pripomína cieľ Európskej únie a členských štátov zabezpečiť pri stanovovaní a vykonávaní politických opatrení Spoločenstva vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia;

5.  so zreteľom na demografické zmeny vyzýva členské štáty, aby dôchodkové zabezpečenie vo väčšej miere ako doteraz prispôsobili súčasným a očakávaným požiadavkam a aby zabezpečili vysoký štandard starostlivosti pre všetkých ľudí pokročilého veku nezávisle od ich príjmu a sociálneho postavenia s cieľom umožniť im dôstojné starnutie;

6.  konštatuje, že je nedostatok porovnateľných metód a údajov týkajúcich sa dlhodobej starostlivosti, a preto považuje za dôležité posilniť v tejto oblasti cielenú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, aby sa rýchlejšie dostalo do povedomia, ako je možné organizovať, zabezpečovať a v dostupných cenách ponúkať vysokokvalitnú starostlivosť, a ktoré metódy sú najvhodnejšie na zabezpečenie dôstojného života osobám pokročilého veku, čo musí platiť aj pre stúpajúci počet ľudí trpiacich demenciou;

7.  zdôrazňuje zásadnú úlohu zdravotníckych služieb a verejnoprospešných sociálnych služieb v európskom sociálnom modeli; vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže uznala ich úlohu; zdôrazňuje nedostatočné financovanie týchto služieb, a to najmä v niektorých východoeurópskych členských štátoch;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu dostupnosť kvalitných, dostupných a spoľahlivých zdravotníckych služieb pre všetkých ľudí nezávisle od ich príjmu, sociálneho postavenia, veku a bydliska vrátane najviac znevýhodnených osôb, pretože to je predpokladom ich aktívneho začlenenia do spoločnosti a aby sa ďalej usilovali odstraňovať stále pretrvávajúce závažné nerovnosti v rámci zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti;

9.  konštatuje však, že čím viac znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín bude existovať, tým menej úžitku budú mať zo zlepšenia zdravotných faktorov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní a pri realizácii rôznych stratégií v oblasti zdravotníctva túto situáciu zohľadnili;

10. vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vedomosti a schopnosti najviac znevýhodnených obyvateľov do takej miery, aby mali prístup k službám, ktoré sú pre nich potrebné, a aby aj naďalej zameriavali svoju pozornosť na možnosti účasti tejto skupiny na spoločenskom živote;

11. domnieva sa, že liberalizácia zdravotníckych služieb môže viesť k väčšej nerovnosti vzhľadom na dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

12. konštatuje, že chudoba a vyššie riziko zdravotných problémov spolu súvisia;

13. upozorňuje na to, že sociálne vylúčenie a zdravotné problémy spôsobené psychickým stavom spolu úzko súvisia, že táto oblasť verejného zdravia sa dá zlepšiť len vtedy, ak sa zamedzí sociálnemu vylúčeniu, a že členské štáty musia preto v tomto smere uplatňovať správnu politiku;

14. vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na stúpajúce náklady v zdravotníctve prijímali viac opatrení, ako sú napríklad využívanie nových technológií, cielené informačné kampane, účinné riadenie zdravotníctva, výstavba referenčných centier alebo cezhraničná spolupráca, s cieľom zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých teraz aj v budúcnosti a zároveň zo strednodobého hľadiska dosiahnuť úsporu nákladov; v tejto súvislosti nalieha na členské štáty a Komisiu, aby spolu s priemyselným odvetvím a skupinami pacientov stanovili usmernenia s cieľom zabezpečiť všetkým ľuďom rovnaký prístup k liekom a zdravotníckym pomôckam a prihliadli na to, že náklady v oblasti zdravotníctva je možné znížiť nielen vládnymi opatreniami, ale aj väčšou solidaritou generácií a rodín a opatreniami vzájomnej pomoci na miestnej úrovni;

15. upozorňuje, že zlý zdravotný stav a iné negatívne účinky v spojení so znečistením životného prostredia (znečistené ovzdušie, nebezpečné látky, hluk) postihujú najskôr a predovšetkým zraniteľné skupiny v spoločnosti, ako sú deti, osoby pokročilého veku a osoby trpiace chronickými ochoreniami; je veľmi znepokojený správami, ktoré poukazujú na súvislosť príjmu a zaťaženia spôsobeného znečistením životného prostredia a dokazujú, že obytné oblasti obyvateľov s nízkym príjmom sú často najviac znečistené;

16. nabáda Komisiu, aby viac využívala európsky rozmer na podporu výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, dotácií, informačných kampaní v oblasti výživy a fyzickej aktivity, ktoré sú prispôsobené potrebám rôznych cieľových skupín, a to najmä deťom, a iných prostriedkov, čo sú všetko ciele, ktoré si stanovila v bielej knihe Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (KOM(2007)0279), ktoré nadmerne postihujú najviac znevýhodnené vrstvy obyvateľstva;

17. uvedomuje si, že politika v oblasti spotreby alkoholu a boja proti fajčeniu, ako aj proti zneužívaniu drog a liekov na predpis primárne spadá pod vnútroštátnu právomoc, pobáda však Komisiu, aby zohrávala proaktívnu úlohu pri zhromažďovaní a odovzdávaní všetkých skúseností získaných v jednotlivých členských štátoch tak, ako to navrhuje vo svojom oznámení o stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (KOM(2006)0625) a aby iniciovala konzultačný postup a otvorenú verejnú diskusiu o najlepšom spôsobe, ako pokračovať v boji proti pasívnemu fajčeniu, ako to navrhuje vo svojej zelenej knihe nazvanej K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ (KOM(2007)0027);

18. znovu zdôrazňuje svoje závery z uznesenia z 15. decembra 2005 týkajúce sa legislatívneho a pracovného programu Komisie za rok 2006[1], najmä pokiaľ ide o hrozby pre verejné zdravie, akými sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka, rakovina, psychické ochorenia a HIV/AIDS, ako aj vysokého zaťaženia znečisťujúcimi látkami v mestách a mestských aglomeráciách;

19. zdôrazňuje význam športu pre celkový zdravotný stav ľudí, ako aj pri predchádzaní množstvu chorôb ohrozujúcich verejné zdravie; vyzýva členské štáty, aby investovali do vylepšovania športových zariadení a umožnili ľuďom športovať a vytvárali také obytné oblasti, ktoré uľahčia ľuďom viesť aktívny a nezávislý život;

20. víta prínos k ochrane verejného zdravia v Európe, ktorý pri uplatňovaní medzinárodných zdravotníckych predpisov dosiahli medzi inými Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a systém včasného varovania a reakcie EÚ v prípadoch ohrozenia verejného zdravia (EWRS);

21. potvrdzuje svoje stanovisko, ktoré zaujal k 6. environmentálnemu akčnému programu Spoločenstva, že čisté a zdravé životné prostredie je predpokladom zdravia a blaha obyvateľov;

22. uvedomuje si, že počet samovrážd stúpa; preto zastáva názor, že práve teraz je potrebné zabezpečiť všetkým ľuďom prístup k starostlivosti o duševné zdravie;

23. zdôrazňuje význam, ktorý musia členské štáty a európske inštitúcie prikladať dodržiavaniu platných právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva, a to nielen čo sa týka kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovania hlučnosti, uplatňovania nariadenia REACH a posilnenej kontroly chemických výrobkov, výroby potravín, ale aj pokiaľ ide o zákaz používania klamlivej reklamy a reklám na potravinové výrobky určených pre deti a dospelých.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Liam Aylward, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Jill Evans, Anne Ferreira, Matthias Groote, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Peter Liese, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Guido Sacconi, Karin Scheele, Richard Seeber, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rebecca Harms, Karin Jöns, Caroline Lucas, Miroslav Mikolášik, Bart Staes
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pier Antonio Panzeri

• [1]  Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 487.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (2.10.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o zhodnotení sociálnej situácie
(2007/2104(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ilda Figueiredo

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v mnohých členských štátoch existuje významný rozpor medzi ustanoveniami právnych predpisov a ich účinnosťou v meniacej sa sociálnej situácii a vzťahoch medzi rodmi,

B.  keďže násilie na ženách je najčastejším zločinom v celej Európskej únii, ktorý sa netrestá,

C.  keďže spoločenské javy, akými sú obchodovanie s ľuďmi, organizovaný zločin, rodová diskriminácia a prostitúcia, spolu úzko súvisia,

1.  víta rozsiahlu konzultáciu o sociálnych otázkach a výzvach, ktorým čelí Európa vrátane následkov na rovnosť príležitostí;

2.  víta iniciatívu na zhodnotenie sociálnej situácie v EÚ a očakáva, že získa jasnejší pohľad najmä na sociálnu situáciu žien;

3.  zdôrazňuje, že ženy a deti sú hlavnými obeťami chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom viac ako 16 % populácie je ohrozenej chudobou aj po vyplatení sociálnych dávok; poukazuje na skutočnosť, že v prípade prisťahovalcov, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a členov rodín len s jedným rodičom sa ohrozenie chudobou ešte zvyšuje;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby súrne a účinnejšie vykonávali platné právne predpisy EÚ v oblasti zamestnaneckej a sociálnej politiky a venovali pritom osobitnú pozornosť požiadavkám rodovej rovnosti;

5.  poznamenáva, že deti sú vystavené nadpriemernému riziku chudoby vo väčšine členských štátov, že v niektorých prípadoch je v takejto situácii takmer každé tretie dieťa a že tento pomer je ešte vyšší, ak deti žijú vo veľkých rodinách s jedným rodičom, ktorým je vo väčšinou žena, často nezamestnaná;

6.  zdôrazňuje čoraz väčší význam vyváženia starostlivosti o rodinu s pracovným životom pre udržanie rodinného života;

7.  nalieha na členské štáty, aby presadzovali právne predpisy, ktoré dávajú do súladu pracovný a rodinný život, a pomáhajú rodičom zotrvať na trhu práce alebo sa naň ľahšie vrátiť;

8.  žiada o podporu politík, ktoré sú citlivejšie voči deťom, vrátane lepšieho využívania verejných zdrojov na investície do detí a mladých ľudí, a to aj vtedy, keď to znamená presun zdrojov z iných oblastí politík;

9.  berie na vedomie, že priemerne 15 % žiakov predčasne opúšťa školský systém a že v niektorých krajinách, napríklad v Portugalsku, sa táto miera pohybuje na úrovni 40 %, čo je dôvodom obávať sa o všeobecné a odborné vzdelávanie mladých dievčat;

10.  zdôrazňuje, že chudoba a sociálne vylúčenie majú mnoho aspektov, z ktorých najvýznamnejšie sú ekonomická situácia rodiny, podmienky bývania, prístup k vzdelaniu, k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti;

11.  s veľkými obavami konštatuje, že násilie založené na rodovej nerovnosti prehlbuje sociálne a politické vylúčenie žien, ktoré im tak bráni využívať ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby posilnili právne predpisy a navzájom sa informovali o osvedčených postupoch v tejto oblasti;

12.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala ľudské a sociálne následky mobility z finančných dôvodov na sociálne postavenie žien;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými sa zaručí, že všetky ženy pracujúce v inom členskom štáte budú môcť plne využívať ľudské, sociálne a politické práva;

14.  vyzýva Komisiu, aby otvorila celoeurópsku diskusiu o príslušných opatreniach, ktoré zabezpečia integráciu prostitútok ako ľudských bytostí do spoločnosti, a zároveň zrušia prostitúciu, ktorá je neprijateľným porušovaním ľudských práv v Európskej únii;

15.  trvá na tom, že je dôležité zachovať kvalitné verejné služby, silný systém verejného a všeobecného sociálneho zabezpečenia, vysokú úroveň sociálnej ochrany a kvalitné zamestnanie s právami, a zabezpečiť uplatňovanie rodového hľadiska pri tvorbe a vykonávaní takýchto verejných politík;

16.  zdôrazňuje, že by sa mali podporiť výrobné odvetvia, mikropodniky, MSP, malé poľnohospodárske podniky, rodinné farmy a sociálne orientované hospodárstvo, vzhľadom na ich významný prínos k vytváraniu pracovných príležitostí pre ženy a zvyšovaniu ich blahobytu;

17.  domnieva sa, že v rámci politík Spoločenstva by sa malo uprednostňovať vytváranie voľných pracovných miest so zaručenými právami pracovníkov, najmä pre tie vrstvy obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou, a predovšetkým pre mladých ľudí, ktorých miera nezamestnanosti je v mnohých krajinách sústavne vyššia ako 20 % a v priemere dvakrát vyššia ako úroveň celkovej nezamestnanosti, pričom najväčšia miera nezamestnanosti je u mladých dievčat;

18.  dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšej miere podporili sociálnu integráciu a práva žien tým, že zodpovedajúcim spôsobom upravia príslušné politiky vrátane politiky rozdeľovania príjmov;

19.  zdôrazňuje, že treba podporovať predovšetkým viac znevýhodnené regióny, oblasti trpiace stálymi štrukturálnymi znevýhodneniami, najvzdialenejšie regióny a oblasti postihnuté nedávnym odbúravaním priemyslu, konverziou priemyslu alebo zatváraním baní s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť a integráciu žien do spoločnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Katerina Batzeli, Edit Bauer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Esther De Lange, Roselyne Lefrancois, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Kartika Tamara Liotard
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.10.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Alexandru Athanasiu, Jean-Luc Bennahmias, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Jean Louis Cottigny, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Csaba Őry, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Françoise Castex, Richard Howitt, Rumiana Jeleva, Dieter-Lebrecht Koch, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Tatjana Ždanoka
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní