SPRÁVA o obchode a klimatických zmenách
24.10.2007 - (2007/2003(INI))
Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Alain Lipietz
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o obchode a klimatických zmenách
Európsky parlament,
– so zreteľom na správy troch pracovných skupín Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) s názvom Zmiernenie klimatických zmien, Dôsledky, adaptácia a citlivosť a Prírodovedecký základ vydané v roku 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o pomoci EÚ pre obchod[1],
– so zreteľom na závery Európskej rady z 8. a 9. marca 2007[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do roku 2020 a neskôr (KOM(2007)0002),
– so zreteľom na Komisiou vypracovaný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (KOM(2006)0818),
– so zreteľom na dokument sira Nicholasa Sterna s názvom Preskúmanie hospodárskych dôsledkov klimatických zmien predložený 30. októbra 2006,
- so zreteľom na správu OECD s názvom Biopalivá: Je liek horší ako choroba? z 11. a 12. septembra 2007 (SG/SD/RT(2007)3),
– so zreteľom na vystúpenie spolupredsedu pracovnej skupiny III IPCC Berta Metza a odborníkov menovaných Parlamentom počas vypočutia dňa 27. júna 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o výročnej správe Komisie pre Európsky parlament o antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatreniach tretích krajín voči Spoločenstvu (2004)[3],
– so zreteľom na svoje uznesenia o dvojstrannom obchode a investičných vzťahoch, predovšetkým na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou[4] a z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami[7],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0409/2007),
A. keďže hospodársky a ekologický vplyv klimatických zmien naberá znepokojujúce rozmery a Európska únia, ktorá už dosiahla vedúce politické postavenie v tejto oblasti, by mala zdvojnásobiť svoje úsilie,
B. keďže sa odhaduje, že zníženie celkových emisií do roku 2015, pričom vyspelé krajiny by do roku 2020 dosiahli zníženie o 25 % až 40 %, nezaručí dosiahnutie cieľa obmedziť zvýšenie teploty na 2 ˚C nad predindustriálnou úrovňou,
C. keďže obmedzenie globálneho otepľovania na 2 ˚C by znížilo, ale neodstránilo dramatické dôsledky týkajúce sa poľnohospodárstva, výkyvov počasia, migrácie a biodiverzity,
D. keďže svetový obchod v uplynulých desaťročiach viac než dvojnásobne zvýšil mieru svetovej hospodárskej produkcie,
E. keďže objem námornej dopravy 40-krát prevyšuje objem leteckej dopravy (v tonách/km), ale produkuje len dvakrát viac emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo nákladná cestná doprava produkuje 4-krát viac emisií skleníkových plynov než vlaky (v tonách/km),
F. keďže sloboda výberu, pokiaľ ide o používanie dopravných prostriedkov, je nevyhnutnou pre celosvetový obchod,
G. keďže je naliehavo potrebné vytvárať výrobné, spotrebné a obchodné modely, ktoré zmiernia klimatické zmeny a ich vplyv na hospodárstvo a maximalizujú celkový prospech,
H. keďže súčasťou každej obchodnej politiky EÚ, ktorá má vplyv na otázku klimatických zmien, sa musí stať energetická účinnosť, trvalo udržateľné riadenie dopravy a skracovanie vzdialeností medzi výrobcami a výrobcami a spotrebiteľmi,
I. keďže podpora trvalo udržateľného rozvoja by mala byť aj naďalej hlavným cieľom obchodnej politiky EÚ, a to aj prostredníctvom úsilia o urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo,
J. keďže spotrebitelia by mali dostávať čo najlepšie informácie o vplyve svojich nákupov z hľadiska emisií skleníkových plynov,
K. keďže ceny v sebe musia zahrnúť náklady na svetové statky, ako je stabilná klíma,
L. keďže na konferencii OSN o zmene klímy (COP 13) v decembri 2007 na Bali by sa mali začať rokovania o vypracovaní globálnej a komplexnej dohody na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (vzťahujúcu sa na obdobie od 1. januára 2013) vrátane záväzných cieľov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov,
M. keďže dlhodobým cieľom by malo byť zabezpečenie medzinárodnej konvergencie rovnakého množstva emisií skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa do roku 2050,
N. keďže krajiny, ktoré ratifikovali Kjótsky protokol, nepoškodili svoju konkurencieschopnosť (okrem dôležitej výnimky, ktorú predstavuje výroba cementu) a zaujali vedúce postavenie vo svete, v ktorom je možné regulovať emisie skleníkových plynov,
O. keďže to nemusí pokračovať v období po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, ak sa niektoré krajiny, okrem iných najmä USA, Austrália, Čína a India, nezapoja do plnenia cieľa + 2 ˚C, čím sa naruší hospodárska súťaž v prospech podnikov, ktoré sa presunú do neregulovaných oblastí, a zvýši sa objem emisií skleníkových plynov v dôsledku výroby a dopravy,
P. keďže opatrenia na boj proti klimatickým zmenám by sa mali prijímať na širokom základe, a ak majú byť tieto opatrenia úspešné, budú si vyžadovať zbližovanie všetkých hlavných svetových aktérov v závislosti od úrovne ich rozvoja v záujme dosiahnutia obchodnej politiky, ktorá bude zlučiteľná s týmto cieľom,
Od konsenzu k činu
1. víta široký vedecký a politický konsenzus o závažnosti klimatických zmien; naliehavo požaduje uzavretie ambicióznej svetovej dohody po skončení platnosti Kjótskeho protokolu v súlade so scenárom pracovnej skupiny III IPCC o potrebe obmedziť zvýšenie teploty na 2 ˚C a žiada o vykonanie príslušných úprav ostatných medzinárodných dohôd týkajúcich sa obchodu, civilnej leteckej dopravy a duševného vlastníctva; nazdáva sa, že rámec pre obdobie po roku 2012 by mal rôznym krajinám podľa ich vnútroštátnych podmienok umožniť, aby sa zapojili prostredníctvom krátkodobého viacfázového prístupu, a že v strednodobom horizonte by sa emisie mali prideľovať v prepočte na jedného obyvateľa najprv rozvinutým krajinám, no neskôr všetkým krajinám; vyzýva Radu a Komisiu, ktoré pracujú na dosiahnutí konsenzu o rámci pre obdobie po roku 2012 prostredníctvom širšieho zapojenia, aby doň zahrnuli aj najvýznamnejšie strany, ktoré v súčasnosti nie sú viazané záväzkami Kjótskeho protokolu, najmä Spojené štáty americké a Austráliu, a aby nadviazali spoluprácu s jednotlivými štátmi a podnikmi, pokiaľ ich vláda daný záväzok neprijala;
2. domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty sa musia usilovať o dôsledné uplatňovanie postupu zameraného na presadzovanie mechanizmov Kjótskeho protokolu, hneď ako nadobudne účinnosť, aby sa zabezpečilo, že krajiny, ktoré neprijali ciele alebo ich neplnia, nebudú mať nespravodlivú výhodu; nazdáva sa, že ak krajina prekročí povolené množstvo emisií v prvom záväznom období, malo by sa od nej vyžadovať, aby vzniknutý rozdiel v druhom záväznom období vyrovnala, a zároveň by sa jej v rámci postihu malo znížiť povolené množstvo emisií o 30 %;
3. víta mechanizmus čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu ako stimul pre investície v rozvojových krajinách, ktoré znižujú emisie uhlíka, ale upozorňuje, že ani to zatiaľ nestačí na výraznú zmenu investičných modelov v sektoroch, ktoré majú najväčší vplyv na klimatické zmeny, ako napríklad výroba elektrickej energie, doprava a priemyselné využívanie energie; domnieva sa, že aby sa tento stav napravil, EÚ by mala v rozvinutom svete zaujať vedúce postavenie pri navyšovaní zdrojov dostupných prostredníctvom Svetového fondu pre životné prostredie;
4. domnieva sa, že súčasný hospodársky model, ktorý so sebou prináša neustály nárast spotreby, výroby a obchodu, nie je udržateľný, pretože vedie k neustále rastúcim nárokom na zdroje a dopravu a k zvyšovaniu objemu odpadu a emisií, čo zhoršuje vyhliadky na obmedzenie klimatických zmien, ku ktorým v súčasnosti dochádza;
5. zastáva názor, že narastajúci obchod by sa mal pokladať za pozitívny faktor hospodárskeho rastu a blahobytu občanov, ak sa do úvahy vezmú problémy súvisiace s klimatickými zmenami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci objem obchodu sa významne podieľa na klimatických zmenách a nazdáva sa, že obchodná politika preto musí prispievať k riešeniu tohto problému; zdôrazňuje, že so zreteľom na čoraz väčší konsenzus o naliehavej potrebe riešiť klimatické zmeny musí EÚ vo väčšej miere realizovať takú obchodnú a investičnú politiku, ktorá vytvára hospodárske stimuly na splnenie cieľov politiky klimatických zmien; zdôrazňuje, že EÚ možno bude musieť využiť tieto pravidlá na vytvorenie hospodárskych prekážok pre činnosti ohrozujúce klímu; tento postup sa však nesmie použiť ako ospravedlnenie politík protekcionizmu namierených proti rozvojovým krajinám;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný systém obchodu vytvára globálnu deľbu práce založenú na veľmi vysokom využívaní prepravy – ktorá nepokrýva svoje vlastné environmentálne náklady – homogénnych výrobkov, ktoré by sa rovnako ľahko dali vyrábať lokálne;
7. upozorňuje na to, že zatiaľ čo obchod môže vo významnej miere prispieť k hospodárskemu rozvoju a k blahobytu ľudí, odvetvie dopravy (predovšetkým cestná doprava), ktoré umožňuje realizáciu obchodu s tovarom a so surovinami, je zároveň zodpovedné za tretinu globálnych emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že je nevyhnutné prijať opatrenia na prenesenie ťažiska na ekologickejšie druhy dopravy (ako je napríklad železničná a vodná doprava) a na zníženie emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z nákladnej dopravy;
8. nazdáva sa, že EÚ ako svetový obchodný partner má dobré postavenie na to, aby prispela k celosvetovej zmene modelov výroby a dopravy; domnieva sa, že Európa stojaca v čele by mala lepšiu konkurenčnú pozíciu, keď sa na celom svete prijmú prísnejšie pravidlá;
9. pripomína, že odstránenie administratívnych prekážok, ktoré bránia obchodu, a činnosti zamerané na boj proti zmene klímy je možné uskutočniť len pomocou najširšej možnej medzinárodnej spolupráce, na ktorej má EÚ, ktorá zohráva vedúcu úlohu v oboch uvedených oblastiach, hlavný záujem predovšetkým z hľadiska zachovania európskej konkurencieschopnosti;
Smerom k mnohostrannosti proti klimatickým zmenám
10. zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi Programom OSN pre životné prostredie (UNEP), Dohovorom o klimatických zmenách a Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a žiada Komisiu, aby pripravila iniciatívu na podporu tohto cieľa; žiada, aby WTO rýchlo pokročila pri aktualizácii vymedzenia environmentálneho tovaru a služieb, najmä v rámci súčasného kola rokovaní v Dohe s cieľom dosiahnuť dohodu o odstránení colných a iných prekážok brániacich pohybu tovarov a služieb, ktoré chránia životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby dosiahla konsenzus o udelení štatútu pozorovateľa sekretariátom viacstranných environmentálnych dohôd (MEA) na všetkých rokovaniach WTO, ktoré sa zaoberajú otázkami viacstranných environmentálnych dohôd; zdôrazňuje, že trvalé riešenie musí obsahovať silné politické posolstvo, ktoré bude rešpektovať primeranú deľbu práce medzi režimami WTO a viacstranných environmentálnych dohôd na základe hlavných právomocí; je presvedčený o potrebe nového vymedzenia právomocí Výboru WTO pre obchod a životné prostredie; odporúča začatie štúdie o možných zmenách dohody WTO o obchodných hľadiskách práv duševného vlastníctva (TRIPs) tak, aby umožňovala povinné udeľovanie licencií na technológie nevyhnutne potrebné z hľadiska životného prostredia v rámci jasných a prísnych pravidiel na ochranu duševného vlastníctva a dôkladné monitorovanie ich dodržiavania na celom svete;
11. trvá na tom, že sa musia dodržiavať záväzky vyplývajúce z viacstranných environmentálnych dohôd, ako je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy alebo jeho Kjótsky protokol, a že nesmie byť dovolené, aby úzka interpretácia obchodných predpisov bránila alebo prekážala v dosiahnutí ich cieľov;
12. je presvedčený, že pravidlá WTO by nemali členským štátom brániť v podpore ďalšieho vývoja nízkoenergetických technológií tým, že budú trvať na technickej neutralite, ktorá by mohla oslabiť podnety na vývoj obnoviteľných technológií;
13. žiada Komisiu, aby na medzinárodnej úrovni, a najmä v rámci WTO, prevzala iniciatívu s cieľom zabezpečiť, že obchodná politika ako celok, a takisto vo vzťahu k trendom objemu obchodovania, bude zohľadňovať svoj možný vplyv na klimatické zmeny;
14. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že pri uzatváraní dvojstranných obchodných dohôd EÚ a viacstranných obchodných dohôd WTO sa budú dodržiavať ustanovenia Dohody o založení WTO, v ktorej sa uvádza, že medzinárodný obchod sa má uskutočňovať tak, aby umožňoval optimálne využitie svetových zdrojov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, pričom sa bude vyvíjať úsilie o ochranu a zachovanie životného prostredia;
15. vyzýva ďalej Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že orgán WTO na riešenie sporov bude konať v súlade s článkom XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorý umožňuje členom tejto dohody prijímať opatrenia, vrátane ochranárskych opatrení, potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat a rastlín alebo opatrenia týkajúce sa zachovania neobnoviteľných prírodných zdrojov;
16. poznamenáva, že EÚ už získala vedúce postavenie vo svete v oblasti alternatívnych energetických technológií, ako sú solárne panely a veterné turbíny, a že vďaka efektívnym a technologicky inovačným európskym podnikom by EÚ mala mať vedúcu pozíciu na trhu v oblasti celosvetového vývozu tovaru a služieb, ktoré chránia životné prostredie, a že na monitorovanie emisií CO2 by sa mohol využiť systém Galileo a systém na globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti;
17. naliehavo žiada EÚ, aby na celosvetovej úrovni vytvorila a podporovala priemysel chrániaci životné prostredie s cieľom dosiahnuť lisabonské ciele najmä preto, že obchod je dôležitým nástrojom odovzdávania technológií rozvojovým krajinám; zdôrazňuje potrebu odstránenia prekážok, ktoré bránia tzv. ekologickému obchodu, napríklad zrušením cla na ekologický tovar na úrovni WTO, zmenou pravidiel týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, uľahčením vstupu ekologickej technológie na trh tým, že záruky vývozných úverov sa budú riadiť záujmami klímy, ako aj odstránením nevhodných stimulov a deformácií trhu, akými sú dotácie na fosílne palivá;
18. žiada, aby sa založila medzinárodná environmentálna organizácia, ktorá prevezme zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane životného prostredia a boji proti klimatickým zmenám a okrem toho bude spolupracovať s WTO na riešení otázok týkajúcich sa vplyvu obchodu na životné prostredie;
19. uznáva, že EÚ nesie historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov a uvedomuje si, že je potrebné podstatne zmeniť jej obchodnú politiku, aby sa podporila miestna výroba ako prostriedok obmedzovania nutnosti prepravy; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej technologickej spolupráce s rozvojovými a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, najmä Čínou, Brazíliou a Indiou, aby mohli zaradiť ochranu životného prostredia do svojich politík; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že existujúce mechanizmy na odovzdávanie technológií, ako je mechanizmus čistého rozvoja, sú nedostatočné, a žiada preto rozšírenie opatrení spolufinancovania a vytvárania kapacít;
20. konštatuje, že odovzdávanie energeticky účinných a ďalších ekologických technológií z EÚ do rozvojových krajín musí zohrávať kľúčovú úlohu pri oddelení hospodárskeho rozvoja od emisií skleníkových plynov a že na podporu tohto zníženia sú potrebné primerané investície;
21. žiada Komisiu, aby do svojich obchodných dohôd s tretími krajinami systematicky zahŕňala doložky o ochrane životného prostredia s osobitným odkazom na zníženie emisií oxidu uhličitého; požaduje odovzdávanie nízkouhlíkových technológií a nízkouhlíkových obchodných modelov do rozvojových krajín; žiada príslušné útvary Komisie, aby urýchlene zaradili rozmer klimatických zmien do svojich hodnotení vplyvu trvalej udržateľnosti, diskutovali o nich s Parlamentom a systematicky ich uplatňovali pred uzavretím uvedených dohôd;
22. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že rokovania o novej generácii dohôd o voľnom obchode s partnermi v Ázii a Latinskej Amerike budú obsahovať záväzky týkajúce sa sociálnych a ekologických aspektov obchodu a trvalo udržateľného rozvoja, ale aj účinného vykonávania viacstranných environmentálnych dohôd; navrhuje, aby sa liberalizácia obchodu s obnoviteľným tovarom a technológiami a zlepšenie prístupu k službám chrániacim životné prostredie stali kľúčovým cieľom Komisie počas nadchádzajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do dvojstranných dohôd systematicky zavádzali politiky zeleného vládneho obstarávania, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie;
23. žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska klímy, z rodového hľadiska a z hľadiska trvalej udržateľnosti, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporu riešenia problematiky zmeny klímy jasne začlenila do programu Pomoc za obchod a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;
24. podporuje návrh Komisie zriadiť v rámci každej obchodnej dohody fórum pre trvalo udržateľný rozvoj so silným klimatickým zameraním, ktoré by bolo otvorené účasti zvolených zástupcov, občianskej spoločnosti (najmä mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany životného prostredia) a ďalších kľúčových zainteresovaných subjektov, a žiada, aby to bolo zabezpečené počas prebiehajúcich rokovaní;
25. zdôrazňuje potrebu rozšíriť dialógy o environmentálnej politike, ako aj dialóg o energetickej politike, ktoré tvoria súčasť dohôd EÚ s tretími krajinami alebo regiónmi, o otázky klimatických zmien a žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy kritérií na hodnotenie pokroku podľa jednotlivých typov krajín;
26. domnieva sa, že zachovanie ekosystémov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu ako pohlcovače uhlíka a zdroje biodiverzity, je v celosvetovom verejnom záujme a potrebuje osobitnú ochranu a medzinárodnú finančnú podporu; navrhuje, aby sa partnerské dohody o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve (FLEGT) zahrnuli do všetkých platných i budúcich dohôd s tretími krajinami;
27. uznáva, že obchod vedie v rozvojových krajinách príliš často k nadmernému využívaniu ekosystémov, najmä lesov; naliehavo žiada priemyselné krajiny, aby prevzali zodpovednosť za rozsiahle odlesňovanie spôsobené medzinárodným obchodom; zdôrazňuje výrazný vplyv odlesňovania na klímu a z toho vyplývajúci dlhodobý hospodársky význam a dôležitosť zachovania nepoškodených lesov; žiada EÚ, aby v rámci medzinárodných rokovaní o klíme vyvinula značné úsilie o zavedenie mechanizmov odmeňovania za „vyhnutie sa odlesňovaniu“ spolu s ďalšími rozhodnými politickými opatreniami na podporu zodpovedného obchodu s prírodnými zdrojmi;
28. podporuje návrh Komisie rozšíriť spoluprácu s rozvojovými krajinami v oblasti prispôsobenia sa klimatickým zmenám a ich zmierňovania prostredníctvom vytvorenia Aliancie za globálnu politiku v oblasti klímy; zdôrazňuje, že prioritou pre EÚ a jej členské štáty musí byť intenzívnejší dialóg a smerovanie k vytváraniu a realizácii spoločných programov v oblastiach spoločného ekologického záujmu, ku ktorým patria klimatické zmeny, nakladanie s odpadom a nezákonná ťažba, s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami, ako sú Čína, India, Brazília, Ukrajina a Južná Afrika;
29. požaduje, aby sa zastavila verejná podpora projektov v oblasti fosílnych palív prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery a verejných investičných bánk a aby sa zdvojnásobilo úsilie o zintenzívnenie odovzdávania technológií obnoviteľnej energie a energeticky účinných technológií;
30. žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli legislatívne nástroje na to, aby agentúry pre vývozné úvery a Európska investičná banka pri poskytovaní alebo zabezpečovaní úverov zohľadnili vplyv klimatických zmien financovaných projektov a zaviedli moratórium na takéto financovanie dovtedy, kým nebude k dispozícii dostatok údajov v súlade s odporúčaním OECD, G8 a správy o ťažobných odvetviach;
31. navrhuje, aby sa upravila dohoda WTO o subvenciách s cieľom znovu zaviesť doložku, ktorá umožňuje neuplatňovanie niektorých environmentálnych subvencií;
EÚ môže urobiť viac, aby zabránila uvoľňovaniu CO2
32. opakuje potrebu znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 o 30 %, nezávisle od záväzkov tretích krajín;
33. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť verejné povedomie o celkových environmentálnych nákladoch spotrebného tovaru; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na poskytovanie informácií o spotrebovanej energii a emisiách skleníkových plynov počas výroby a prepravy výrobkov určených na predaj v EÚ, ako je návrh vlády Spojeného kráľovstva na zavedenie označovania výrobkov informáciami o uhlíkovej stope a množstve emisií CO2 spôsobených výrobou, prepravou a prípadnou likvidáciou výrobku;
34. trvá na zavedení spoločných noriem a systémov označovania, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, s ohľadom na vplyv jednotlivých výrobkov na emisie skleníkových plynov, vrátane fázy výroby a prepravy, ako súčasti širšej politiky informovania spotrebiteľov, čo spotrebiteľom umožní prispieť k zníženiu emisií CO2;
35. žiada Komisiu, aby urýchlene navrhla vhodný postup hodnotenia a označovania týchto ekologických stôp a aby vyvinula softvér umožňujúci podnikom vypočítať množstvo skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia pri jednotlivých výrobných postupoch;
36. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie o zohľadnenie vonkajších vplyvov súvisiacich s obchodom (ako sú napríklad škodlivé následky pre životné prostredie), inými slovami je potrebné ich previesť na informáciu o cene, ktorá je zrozumiteľná pre trh, a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí” (predovšetkým v oblasti cestnej a leteckej dopravy), pokiaľ možno prostredníctvom globálneho rozšírenia systému obchodovania s emisiami;
37. poznamenáva, že obchod je neoddeliteľne spätý s odvetvím dopravy; naliehavo žiada, aby sa posúdili všetky dopravné prostriedky, a najmä tie, ktorých emisie sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, konkrétne lodná doprava (ktorej emisie oxidu uhličitého sa považujú za dvojnásobné v porovnaní s emisiami v leteckej doprave a v priebehu ďalších 15 až 20 rokov by sa mohli zvýšiť až o 75 %);
38. víta v rámci prístupu „ekologickej stopy“ možné začlenenie lietadiel pristávajúcich v Európe do európskeho systému obchodovania s emisiami; požaduje, aby sa preskúmal návrh na zahrnutie odvetvia námornej dopravy do tohto systému;
39. považuje presadzovanie riešení vychádzajúcich z informačných a komunikačných technológií (IKT), zahrnutie environmentálnych nákladov prepravy do ceny palív, ako aj podporu železničnej dopravy a pobrežnej lodnej dopravy, udržateľné biopalivá a rýchle začlenenie leteckej dopravy do prísne nastaveného systému EÚ pre obchodovanie s emisiami za kľúčové opatrenia na znižovanie vplyvu obchodu a dopravy na klímu; žiada Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na podporu a výber najmenej znečisťujúcich druhov dopravy, najmä prostredníctvom vypracovania ustanovení týkajúcich sa rôznych trhových nástrojov;
40. naliehavo žiada, aby sa pomoc pre sektor dopravy stanovovala so zreteľom na vplyv rozličných druhov dopravy na životné prostredie, a aby sa preskúmalo využitie trhovo zlučiteľných obchodných nástrojov (ako je označovanie a normy), ktoré podporujú ochranu klímy;
41. domnieva sa, že vzhľadom na to, že nie sú známe skutočné náklady cestnej dopravy, pokiaľ ide o emisie uhlíka, a to predovšetkým v prípade prepravy potravín a predmetov dennej spotreby, mali by sa za prijateľné považovať podporné systémy na presadzovanie trvalo udržateľnej miestnej výroby a mali by sa podporovať s cieľom obmedziť nadmernú cestnú prepravu potravín; odporúča tiež zavedenie noriem na označovanie vplyvu na klímu s cieľom informovať spotrebiteľov o ekologickej stope výrobkov;
42. je obzvlášť znepokojený potenciálnym negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom politík podporujúcich využívanie biopaliva a biomasy v Európe; pripomína svoju predchádzajúcu požiadavku na povinnú sociálnu a environmentálnu certifikáciu biopalív (alebo ich surovín) ako podmienku ich využívania a zhody s cieľmi EÚ;
43. žiada, aby všetky dohody o nákupe biopalív podliehali ustanoveniam na ochranu oblastí určených na zabezpečenie biodiverzity a výrobu potravín pre obyvateľov;
44. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv dovozu sóje a palmového oleja do EÚ na klímu, berúc do úvahy jeho dosah na tropické odlesňovanie, a aby prijala opatrenia na zahrnutie klimatických nákladov do cien;
45. žiada Komisiu, aby podporila snahu Európy o prijatie osvedčených postupov a stanovenie štandardov v súvislosti s aspektmi zmeny klímy týkajúcimi sa umiestnenia podnikov s osobitným zameraním na geograficky čoraz rozdrobenejší výrobný reťazec a výrobu typu „práve včas“ a aby predložila príslušné návrhy;
46. vyzýva Komisiu, aby preskúmala mechanizmy zlučiteľné s pravidlami WTO a obchodnú politiku chrániacu klímu s cieľom riešiť otázku tretích krajín, ktoré nie sú viazané Kjótskym protokolom, a aby sa snažila vypracovať explicitnejšie ustanovenie v súvislosti s takýmito možnosťami v budúcich verziách protokolu; nazdáva sa, že obchodné opatrenia by sa mali prijímať len vtedy, ak sú alternatívne opatrenia pri dosahovaní environmentálneho cieľa neúčinné; domnieva sa, že využívané obchodné opatrenia by nemali obmedzovať obchod vo väčšej miere, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa a nemali by spôsobovať svojvoľnú alebo neodôvodnenú diskrimináciu; pokladá úpravy hraničnej dane za legitímny spôsob smerovania k nízkouhlíkovému hospodárstvu, vytvárania rovnakých podmienok pre signatárov dohody po skončení platnosti Kjótskeho protokolu a ostatné štáty a zastavenia premiestňovania podnikov a nazdáva sa, že tieto opatrenia by mali začať platiť na začiatku obdobia po skončení platnosti Kjótskeho protokolu;
47. odporúča, aby sa v dlhodobejšom horizonte vypracoval systém založený na spoľahlivých údajoch o životnosti, ktorý by v prípade potreby zahrnul do tohto prispôsobenia hotové výrobky, napríklad automobily a elektronické zariadenia;
48. trvá na tom, aby budúce návrhy boli plne v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä so záväzkami v rámci WTO vrátane článku XX GATT;
49. zároveň zdôrazňuje, že keď sa budú reformovať nástroje na ochranu obchodu, mala by sa zohľadniť možnosť zavedenia environmentálnych faktorov, aby sa zabránilo environmentálnemu dumpingu výrobkov pochádzajúcich z krajín, ktoré neratifikujú protokol na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu;
50. požaduje stimuly pre výrobu (prostredníctvom poskytnutia štátnej pomoci alebo pomoci Spoločenstva) a používanie (prostredníctvom zníženia DPH) výrobkov, ktoré napomáhajú zníženie emisií CO2;
o
o o
51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Štvrtá správa pracovnej skupiny III Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2007 tvrdo pripomenula medzinárodnému spoločenstvu jeho zodpovednosť. Scenáre, ktoré obmedzujú klimatické otepľovanie na + 2 až + 2,4 °C predpokladajú, že emisie skleníkových plynov na našej planéte začnú klesať v roku 2015 a v rozvinutých krajinách (príloha B Kjótskeho protokolu) klesnú do roku 2020 o 25 % až 40 %, do roku 2050 o 80 %. Ak sa nedodržia na prvom mieste uvedené lehoty, oteplenie neúprosne prekročí 3 °C, a to pri nákladoch, ktoré Sternova správa vyčísľuje na 5 biliónov EUR. Tieto náklady sú rádovo porovnateľné s nákladmi na svetovú vojnu.
V porovnaní s tým sú náklady na opatrenia, ktoré je potrebné prijať, smiešne nízke. Ako uvádza Sternova správa, náklady na stratégiu zameranú na udržanie odchýlky klímy na + 2 °C by predstavovali celkové zníženie o 1 % globálneho produktu, ktorý má do roku 2050 rásť o 2,5 % ročne alebo spomalenie úrovne svetovej spotreby o menej než jeden polrok. V skutočnosti spočíva väčšina opatrení, ktoré sa majú prijať, v investíciách a službách, ktoré zvyšujú zamestnanosť a majú iné pozitívne účinky (zníženie úrovne hluku, zníženie počtu nehôd na cestách atď.), v znížení miery plytvania, čo zvýši kúpnu silu domácností, v tzv. Pigouových ekodaniach, ktoré nahradia iné poplatky alebo umožnia iné verejné politiky, ako napríklad boj proti chorobe AIDS.
Všetky politiky Únie, ktorá má v boli proti klimatickým zmenám svetové prvenstvo, je preto potrebné formulovať so zreteľom na tento mimoriadne blízky cieľ. Tak je tomu predovšetkým v prípade jej obchodnej politiky. Prebieha to prostredníctvom značného diplomatického úsilia zameraného na to, aby všetky štáty prílohy B ratifikovali Kjótsky protokol, a aby všetky štáty sveta ratifikovali protokol, ktorý sa má prijať na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (na roky 2012 – 2020), zameraný na tieto ciele, a aby sa v tejto súvislosti zmenili a štandardizovali medzinárodné dohody.
Ak sa konsenzus nedosiahne, Európa je rozhodnutá napredovať so skromnejšími cieľmi, ktoré Komisia navrhuje (zníženie o 20 % v roku 2020). V tomto prípade však môže použiť dvojstranné dohody, o ktorých práve rokuje, aby do tohto spoločného boja zahrnula čo najväčšiu časť sveta.
Ak budú všetky krajiny súhlasiť so svojou účasťou, technologický náskok, ktorý Európa získa, bude nepochybne konkurenčnou výhodou. V každom prípade však nie je vylúčené, že aj po roku 2012 budú niektoré veľké krajiny-emitenti i naďalej odolávať tomu, aby sa zapojili do nášho spoločného úsilia. V tej chvíli bude Európa musieť prijať presné opatrenia proti tomu, aby podniky podľahli pokušeniu presunúť svoju výrobu do týchto krajín, a aby sa ochránila pred krajinami narušujúcimi hospodársku súťaž tým, že svojim podnikom takto poskytujú nepriame dotácie.
I. Medzinárodný obchod a skleníkový efekt.
Už dve desaťročia rastie medzinárodný obchod dva až dvaapolkrát rýchlejšie než svetový produkt. Táto disproporcia je výsledkom hľadania takého medzinárodného rozdelenia práce, ktoré optimalizuje mzdové a daňové náklady, pričom dopravné náklady nezahŕňajú súvisiace emisie skleníkových plynov správnym spôsobom. Okrem toho, v budúcnosti a v prípade výroby s vysokými emisiami skleníkových plynov na tonu výrobku (napríklad výroba cementu) už v súčasnosti, presun výroby občas umožní uniknúť národným pravidlám boja proti skleníkovému efektu.
Istý stupeň medzinárodného rozdelenia práce mal vždy pozitívne účinky, a toto rozdelenie je často nevyhnutné, pokiaľ ide o primárnu produkciu, ktorej umiestnenie je určované geografickými podmienkami. Tieto pozitívne účinky možno kombinovať s bojom proti skleníkovému efektu až potom, čo sa prijmú vhodné opatrenia na zahrnutie nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov v celej dĺžke reťazca, od subdodávateľov až po konečného výrobcu a od neho až po spotrebiteľov.
Z pedagogického hľadiska by bolo už dnes vhodné, aby tieto náklady boli spotrebiteľovi známe. Preto vznikajú rôzne návrhy typu pôvod potraviny (food miles), ktoré majú za cieľ motivovať spotrebiteľov k nákupu výrobkov z blízkeho okolia. V skutočnosti je rovnako dôležitý spôsob dopravy: pre britského spotrebiteľa je jahňacia kotleta z Nového Zélandu drahšia, pokiaľ ide o množstvo skleníkových plynov, než anglická kotleta, ak sa prepravuje lietadlom, ale nie je drahšia, ak sa použije lodná doprava. Preto je potrebné vyhodnocovať práve množstvo emisií skleníkových plynov.
Negatívne vedľajšie účinky medzinárodného rozdelenia práce sa ešte zhoršujú vtedy, ak sa podniky zároveň snažia odstrániť meškanie priebežnou výrobou (tzv. just in time), pričom používajú najrýchlejšie spôsoby dopravy (radšej lietadlá než lode, radšej kamióny než vlaky) z dôvodu zníženia skladových zásob. Takéto formy riadenia môžu mať dramatické dôsledky, ak sú jednotlivé články reťazca vzdialené od seba navzájom a vzdialené od spotrebiteľa. V skutočnosti už dnes nákladná letecká doprava, hoci jej objem je 40-krát nižší než objem nákladnej námornej dopravy, produkuje polovicu objemu skleníkových plynov námornej dopravy. Každá tona nákladu dopraveného kamiónmi produkuje na kilometer 4-krát viac skleníkových plynov než tona nákladu prepravená vlakmi.
Hoci aj túto disproporciu je možné kontrolovať začlenením klimatických nákladov do dopravných nákladov, bolo by sociálne efektívnejšie hľadať čo najlepšie postupy rozdelenia práce a umiestnenia výroby, ako je zoskupovanie subdodávateľov okolo materských fabrík, a umiestňovanie materských fabrík do blízkosti hlavných centier spotreby (alebo do blízkosti intermodálnych platforiem zoskupujúcich spôsoby dopravy s nízkymi nákladmi, pokiaľ ide o skleníkový efekt: námornú, riečnu a železničnú dopravu).
II. Snaha o celosvetovú dohodu.
Ideálne by bolo dosiahnuť na konferencii na Bali dohodu, ktorá bude platiť po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, so zapojením všetkých krajín sveta. Tento konsenzus bude možné dosiahnuť len vtedy, ak budú všetky krajiny dodržiavať nevyhnutné pravidlo po prekročení hranice udržateľnosti, t. j. po tom, čo ich produkcia skleníkových plynov za rok na obyvateľa prekročí hranicu, ktorá by – ak by ju dodržiavalo celé ľudstvo – už neprispievala ku klimatickým zmenám. (Toto množstvo je rádovo 500 až 600 kg uhlíka viazaného v CO2 za rok na obyvateľa pri predpokladanej populácii 9 miliárd ľudí). V každom prípade konferencia zmluvných strán (COP 6), ktorá sa konala v Haagu, predpokladala zbližovanie prideleného objemu emisií na osobu vo všetkých krajinách v horizonte roku 2050.
Možno odôvodnene očakávať, že zvyšujúci sa počet dramatických klimatických javov v Spojených štátoch a hrozba vyplývajúca zo zvýšenia hladiny vôd v ústiach ázijských riek presvedčia našich najskeptickejších partnerov, aby prijali protokol, ktorý nahradí Kjótsky protokol po skončení jeho platnosti.
Ostatné viacstranné dohody (WTO, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo) bude potrebné upraviť tak, aby neboli v rozpore s dohodou, ktorá nadobudne účinnosť po skončení Kjótskeho protokolu, čo si vyžiada len mierne redakčné úpravy.
III. Dvojstranné a medziregionálne opatrenia.
Aj keby sa prostredníctvom medzinárodného rokovania nepodarilo spojiť všetky krajiny a podriadiť pravidlá WTO a Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo požiadavkám Dohovoru o klimatických zmenách, Európska únia, ktorá v súčasnosti rozvíja politiku medziregionálnych či dvojstranných dohôd, rozhodne musí do svojich dohôd začleniť klimatický rozmer. To isté platí pri pôžičkovej politike jej finančného orgánu, Európskej investičnej banky, ktorá by v budúcnosti mala poskytovať pôžičky len po zohľadnení cieľov klimatického boja, ako sú vymedzené tzv. scenárom + 2 °C panela IPCC. Rovnaké usmernenia by mali uplatňovať národné agentúry poskytujúce vývozné úvery a priame investície.
IV. Podpora autonómnej politiky proti klimatickým zmenám.
Výhody medzinárodného rozdelenia práce, a to aj v oblasti boja proti klimatickým zmenám, nemožno zanedbať. Európska únia by mala uvaliť nulové clo na výrobky s nízkou produkciou/spotrebou skleníkových plynov (veľmi úsporné žiarovky atď.). Zároveň by mala v súlade s Dohovorom o klimatických zmenách šíriť čisté technológie v oblasti skleníkových plynov za tzv. koncesionárske ceny. Rovnako by mala zakázať dovoz exotického dreva, keďže jeho dopravou a znížením rozsahu ekosystémov pohlcujúcich skleníkové plyny, ktoré spôsobuje, prispieva ku klimatickým zmenám. Dohoda FLEGT o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve, ktorá tento problém reguluje, by sa mala stať záväznou.
V ideálnom prípade by sa ciele, ktoré si Európska únia stanoví, nemali počítať na základe emisií spôsobených výrobou v Európe, ale celkového objemu výrobkov spotrebovaných v Európe (čo sa označuje termínom ekologická stopa (ecological footprint)). Takéto výpočty by boli mimoriadne zložité a okrem toho zbytočné, ak by sa všetky krajiny planéty spoločne zaviazali v dohode prijatej po skončení platnosti Kjótskeho protokolu. Ak sa tak nestane, Európska únia sa musí žiaľ pripraviť na to, že do tzv. signálnej ceny začlení náklady, pokiaľ ide o skleníkový efekt, svojho obchodu so zvyškom sveta. Politika označovania obsahu skleníkových plynov na výrobkoch ponúkaných na trhu by umožnila upozorniť verejnú mienku a výrobcov na tento problém a takéto označovanie by umožnilo pri verejnom obstarávaní zaviesť pravidlo najmenej znečisťujúceho riešenia. Potrebné jednostranné záväzné opatrenia by nadobudli účinnosť v období po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (v roku 2013): teda v období, v ktorom sa Únia už rozhodla napredovať bez ohľadu na to, čo sa stane.
Návrh Komisie na začlenenie leteckej dopravy do systému európskych kvót, a to aj v prípade lietadiel pochádzajúcich z tretích krajín, je prvým krokom k začleneniu celkových nákladov v oblasti skleníkových plynov do ceny tovarov a služieb v Európe. Nerieši však problémy narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by sa mohli ukázať v prípade, ak by podniky vyvážali do Európy z krajín, ktoré neratifikovali dohodu prijatú po skončení platnosti Kjótskeho protokolu. V tom prípade by sa museli zaviesť kompenzačné dane na hraniciach (tzv. border-tax adjustments), pričom by sa začalo od odvetví (ako napríklad výroba cementu alebo hliníka), kde už je v súčasnosti zrejme hospodárska súťaž narušená (do takej šokujúcej miery, že sa podnecuje zbytočná preprava, aby sa predišlo plateniu kvót alebo ekodaní). A je tiež dôležité, aby to podniky vedeli v dostatočnom predstihu, to znamená už teraz, aby mohli správne naplánovať svoje investície.
Tieto priemyselné investície sa okrem toho musia rozvážne optimalizovať, aby sa v maximálnej miere predišlo zbytočným prípadom dopravy. Európska únia musí v priebehu tohto roka začať skúmať osvedčené postupy v oblasti rozdelenia práce, umiestnenia dodávateľov vzhľadom na fabriky, kde sa výrobok finalizuje, a umiestnenia týchto fabrík vzhľadom na hlavné trhy.
Európska únia si takisto musí vytvoriť multimodálne centrá priamo spájajúce železnice s prístavmi s cieľom podporovať tie spôsoby dopravy, ktoré sú z hľadiska skleníkového efektu najúspornejšie.
Pokiaľ ide o normy fungovania spotrebiteľského tovaru (vozidlá, domáce spotrebiče), Európska únia môže na svoj trh uvaliť tie najprísnejšie normy v oblasti energetickej účinnosti, ktoré dodržiavajú pravidlá WTO týkajúce sa tzv. domáceho výrobku, a musí byť hlavnou hybnou silou pri vymedzovaní týchto noriem na medzinárodnej úrovni.
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (18.7.2007)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
o obchode a zmene klímy
(2007/2003(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jens Holm
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. domnieva sa, že súčasný hospodársky model, ktorý so sebou prináša neustály nárast spotreby, výroby a obchodu, nie je udržateľný, pretože vedie k stále rastúcim nárokom na využívanie zdrojov a dopravy a k zvyšovaniu objemu odpadu a emisií, čo zhoršuje vyhliadky na spomalenie zmeny klímy, ku ktorej v súčasnosti dochádza;
2. vyslovuje poľutovanie nad tým, že súčasný systém obchodu vytvára globálnu deľbu práce založenú na veľmi intenzívnom využívaní prepravy – ktorá nepokrýva svoje vlastné environmentálne náklady – rovnocenných výrobkov, ktoré by sa rovnako ľahko dali vyrábať lokálne;
3. považuje presadzovanie riešení vychádzajúcich z informačných a komunikačných technológií (IKT), zahrnutie environmentálnych nákladov do cien palív, ako aj podporu železničnej dopravy a pobrežnej lodnej dopravy, udržateľné biopalivá a rýchle začlenenie leteckej dopravy do prísne nastaveného systému obchodovania s emisiami EÚ za kľúčové opatrenia na obmedzovanie vplyvov obchodu a dopravy na klímu; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na podporu a výber najmenej znečisťujúcich druhov dopravy, najmä prostredníctvom predpisov týkajúcich sa rôznych trhových nástrojov;
4. zdôrazňuje potrebu zvyšovať verejné povedomie o celkových environmentálnych nákladoch na spotrebiteľské výrobky; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na poskytovanie informácií o spotrebovanej energii a emisiách skleníkových plynov počas výroby a prepravy výrobkov určených na predaj v Európskej únii, ako je návrh vlády Spojeného kráľovstva na zavedenie označovania výrobkov informáciami o uhlíkovej stope a množstve emisií CO2 spôsobených pri výrobe, preprave a prípadnej likvidácii výrobku; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli environmentálne náklady do cien tovaru a služieb a aby zabezpečili, že tieto náklady budú uvedené oddelene od maloobchodnej ceny jednotlivých tovarov a služieb, ako je to už v prípade dane zo zberu odpadu z elektrických a elektronických zariadení;
5. uznáva, že EÚ nesie historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov, a uvedomuje si, že je potrebné podstatne zmeniť obchodnú politiku Únie, aby sa podporila miestna výroba ako prostriedok obmedzovania potreby využívania dopravy; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej technologickej spolupráce s rozvojovými a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, najmä Čínou, Brazíliou a Indiou, aby mohli zaradiť ochranu životného prostredia do svojich politík; ľutuje však, že existujúce mechanizmy odovzdávania technológií, ako je mechanizmus čistého rozvoja, sú nedostatočné a žiada preto rozšírenie opatrení spolufinancovania a budovania kapacít;
6. opakuje potrebu zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 o 30 %, nezávisle od záväzkov tretích krajín;
7. vyzýva EÚ, aby na globálnej úrovni vytvorila a podporovala „priemysel nepoškodzujúci klímu“; žiada preto Komisiu, aby iniciovala diskusie s WTO o možných opatreniach, ktoré by uprednostňovali výrobu a vývoz nepoškodzujúci klímu; je presvedčený, že akákoľvek dohoda v tejto oblasti podporí rozvoj inovatívnych technológií a urýchli využívanie energie udržateľným a čistým spôsobom;
8. uznáva, že obchod je dôležitým nástrojom na odovzdávanie technológií do rozvojových krajín; zdôrazňuje potrebu odstránenia prekážok, ktoré bránia tzv. ekologickému obchodu, napríklad zrušením ciel na ekologický tovar na úrovni WTO, zmenou predpisov o právach duševného vlastníctva, uľahčením vstupu ekologickej technológie na trh tým, že záruky vývozných úverov sa budú riadiť otázkami klímy, ako aj odstránením nevhodných stimulov a deformácií trhu, akými sú dotácie na fosílne palivá;
9. žiada zastavenie verejnej podpory projektov v oblasti fosílnych palív prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery a štátnych investičných bánk a zdvojnásobenie úsilia o posilnenie prenosu obnoviteľnej energie a energeticky účinných technológií;
10. je obzvlášť znepokojený potenciálnym negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom politík podporujúcich využívanie biopaliva a biomasy v Európe; pripomína svoju predchádzajúcu požiadavku na povinnú sociálnu a environmentálnu certifikáciu biopalív (alebo ich surovín) ako podmienku ich využívania a zhody s cieľmi EÚ;
11. zdôrazňuje, že globálna spolupráca a dlhodobé budovanie dôvery sú pri riešení spoločnej klimatickej výzvy EÚ účinnejšími nástrojmi ako jednostranné a disciplinárne opatrenia; považuje však za problematické, že niektoré krajiny neprimerane podporujú domáci priemysel tým, že sa nepodieľajú na globálnom úsilí o zníženie emisií; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvíjali tlak na tieto krajiny a využili pritom systém riešenia sporov vo WTO; ďalej sa domnieva, že by sa mohlo uvažovať o obchodných nástrojoch na potrestanie krajín, ktoré neplnia podmienky, akými sú napríklad úpravy daní na hraniciach;
12. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že pri uzatváraní dvojstranných obchodných dohôd EÚ a viacstranných obchodných dohôd WTO sa budú dodržiavať ustanovenia Dohody o založení WTO, v ktorej sa uvádza, že medzinárodný obchod sa má uskutočňovať tak, aby umožňoval optimálne využitie svetových zdrojov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, pričom sa bude vyvíjať úsilie o ochranu a zachovanie životného prostredia;
13. vyzýva ďalej Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že orgán na riešenie sporov bude konať v súlade s článkom 20 dohôd GATT, ktorý umožňuje členským štátom prijímať opatrenia, vrátane ochranárskych opatrení, potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín alebo týkajúce sa zachovania neobnoviteľných prírodných zdrojov;
14. trvá na tom, aby sa plnili záväzky vyplývajúce z viacstranných environmentálnych dohôd, ako je rámcový dohovor OSN o zmene klímy alebo jeho Kjótsky protokol, a že nesmie byť dovolená zúžená interpretácia obchodných pravidiel, ktorá by bránila alebo prekážala v dosiahnutí ich cieľov;
15. žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska klímy, z rodového hľadiska a z hľadiska trvalej udržateľnosti, a vyzýva Komisiu, aby podporu riešenia problematiky zmeny klímy jasne začlenila do programu Pomoc za obchod a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;
16. uznáva, že obchod vedie v rozvojových krajinách príliš často k nadmernému využívaniu ekosystémov, najmä lesov; vyzýva priemyselné krajiny, aby prevzali zodpovednosť za rozsiahle odlesňovanie spôsobené medzinárodným obchodom; zdôrazňuje výrazný vplyv odlesňovania na klímu a z toho vyplývajúcu dlhodobú hospodársku hodnotu a význam zachovania lesov v nepoškodenom stave; vyzýva EÚ, aby vyvinula vážne úsilie vedúce k zavedeniu mechanizmov odmeňovania za „vyhnutie sa odlesňovaniu“ do medzinárodných rokovaní o klíme spolu s ďalšími dôraznými politickými opatreniami na podporu zodpovedného obchodu s prírodnými zdrojmi;
17. žiada Komisiu, aby zhodnotila vplyv dovozu sóje a palmového oleja do EÚ na klímu, berúc do úvahy jeho vplyv na tropické odlesňovanie a aby prijala opatrenia na zahrnutie klimatických nákladov do cien;
18. berie na vedomie neoddeliteľné spojenie medzi obchodom a odvetvím dopravy; žiada posúdenie všetkých dopravných prostriedkov, a najmä tých, ktorých emisie sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, konkrétne lodnej dopravy (ktorej emisie oxidu uhličitého sa považujú za dvojnásobné v porovnaní s emisiami v leteckej doprave a v priebehu ďalších 15 až 20 rokov by sa mohli zvýšiť až o 75 %); víta návrh Komisie na zahrnutie lodnej dopravy do systému obchodovania s emisiami (SOEK) a žiada, aby sa tento návrh čo najskôr realizoval.
POSTUP
|
Názov |
Obchod a zmena klímy |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
INTA |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ENVI |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Jens Holm |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
5.6.2007 |
17.7.2007 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
17.7.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
52 1 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Alessandro Foglietta, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Jules Maaten, Linda McAvan, Alexandru-Ioan Morţun, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Guido Sacconi, Amalia Sartori, Karin Scheele, Carl Schlyter, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Antonio De Blasio, Bairbre de Brún, Christofer Fjellner, Jiří Maštálka, Lambert van Nistelrooij, Renate Sommer, Andres Tarand |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Albert Deß, Francesco Ferrari |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (17.9.2007)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
o obchode a o zmene klímy
(2007/2003(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: András Gyürk
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. upozorňuje na to, že zatiaľ čo obchod môže vo významnej miere prispieť k hospodárskemu rozvoju a k blahobytu ľudí, je odvetvie dopravy (predovšetkým cestná doprava), vďaka ktorému sa obchod s tovarom a so surovinami uskutočňuje, zároveň zodpovedné za jednu tretinu globálnych emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na prenesenie ťažiska na ekologickejšie druhy dopravy (ako je napríklad železničná a vodná doprava) a na zníženie emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z nákladnej dopravy;
2. pripomína, že odstránenie administratívnych prekážok, ktoré bránia obchodu, a činnosti zamerané na boj proti zmene klímy je možné uskutočniť len pomocou čo najširšej medzinárodnej spolupráce, na ktorej má Európska únia, ktorá zohráva vedúcu úlohu v oboch uvedených oblastiach, hlavný záujem predovšetkým z hľadiska zachovania európskej konkurencieschopnosti;
3. zdôrazňuje význam európskej spolupráce s rozvojovými krajinami v oblasti technológie, ktorá týmto krajinám umožní vykonať opatrenia na zníženie zvyšujúceho sa množstva CO2; konštatuje, že na podporu takéhoto znižovania sú potrebné primerané investície;
4. zdôrazňuje potrebu zohľadnenia vonkajších vplyvov súvisiacich s obchodom (ako sú napríklad škodlivé následky pre životné prostredie), inými slovami je potrebné ich previesť na informáciu o cene, ktorá je zrozumiteľná pre trh, a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí” (predovšetkým v oblasti cestnej a leteckej dopravy), pokiaľ možno prostredníctvom globálneho rozšírenia systému obchodovania s emisiami;
5. vyjadruje svoje znepokojenie nad negatívnymi environmentálnymi a sociálnymi vplyvmi výroby paliva rastlinného pôvodu a obchodovania s ním, v prípade, keď nebudú existovať účinné predpisy v oblasti životného prostredia a žiada o urýchlené vytvorenie spoľahlivého certifikačného systému trvalej udržateľnosti určeného pre výrobu a dovoz biopalív a ich východiskových surovín, ako aj hodnotenie ich vplyvu na klímu počas ich životnosti vrátane zmeny využívania pôdy;
6. zdôrazňuje, že zmeny klímy sú záťažou pre svetové zásoby sladkej vody a že je potrebné, aby obchodné a investičné dohody týkajúce sa vody vzali túto záťaž do úvahy a podporovali inovačné riešenia;
7. nalieha na Komisiu, aby so zreteľom na dosiahnutie lisabonských cieľov podporila v rámci medzinárodných rokovaní v oblasti obchodu a zmeny klímy odstránenie obchodných prekážok brániacich ekologicky prijateľným technológiám a službám, a to najmä z dôvodu, že vďaka účinným a technologicky inovačným európskym podnikom by EÚ mala mať vedúce postavenie na trhu v celosvetovom vývoze environmentálnych výrobkov a služieb (EGS), ako aj preto, že na monitorovanie emisií CO2 by bolo možné použiť systém Galileo a systém globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES);
8. Konštatuje, že prenos energetickej účinnosti a iných technológií priaznivých pre životné prostredie z EÚ do rozvojových krajín musí zohrávať kľúčovú úlohu pri oslobodení hospodárskeho vývoja od emisií skleníkových plynov;
9. požaduje, aby sa pomoc pre oblasť dopravy vypočítavala so zreteľom na vplyv rozličných spôsobov dopravy na životné prostredie, a aby sa preskúmala uplatniteľnosť trhovo zlučiteľných obchodných nástrojov (ako je označovanie a normy), ktoré podporujú ochranu klímy;
10. konštatuje, že obchod a odvetvie dopravy sú neoddeliteľne spojené; požaduje preskúmanie všetkých druhov dopravy, a to najmä tých druhov, ktorých emisie sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, konkrétne lodnej dopravy, z ktorej pochádza dvakrát väčšie množstvo emisií uhlíka ako z leteckej dopravy; víta návrh Komisie zahrnúť lodnú dopravu do systému EÚ na obchodovanie s emisiami;
11. domnieva sa, že v prípade, keď nie sú známe skutočné náklady cestnej dopravy, pokiaľ ide o emisie uhlíka, a to predovšetkým v prípade prepravy potravín a predmetov dennej spotreby, by sa za prijateľné mali považovať podporné schémy na podporu trvalo udržateľnej miestnej výroby a aby sa podporovali s cieľom obmedziť nadmernú cestnú prepravu potravín; takisto odporúča zavedenie noriem na označovanie vplyvu na klímu s cieľom informovať spotrebiteľov o ekologickej stope výrobkov;
12. upozorňuje na to, že obchodovanie s emisiami (trh s právami na znečisťovanie) uvedené v environmentálnych právnych predpisoch môže v súlade so zásadou voľného obchodu podstatne zlepšiť účinnosť znižovania znečistenia;
13. konštatuje, že EÚ má vo svete vedúce postavenie, pokiaľ ide o využívanie alternatívnych technológií v oblasti energie, akými sú solárne panely a veterné turbíny, a vyzýva členské štáty, aby sa plne zaviazali k využívaniu ekologických technológií zavedením 0 % sadzby na ekologické technológie a energeticky úsporné zariadenia;
14. považuje za nevyhnutné, aby sa preskúmali medzinárodné obchodné dohody s cieľom zabezpečiť ich zlučiteľnosť s cieľmi politiky v oblasti klímy a ich prínos pre tieto ciele, okrem iného vrátane odstránenia prekážok v oblasti prenosu technológie s nízkymi emisiami uhlíka a aby sa po roku 2012 zaviedla povinnosť znižovania emisií uhlíka pre krajiny, ktoré nie sú zmluvnými stranami Kjótskeho protokolu alebo dohôd o globálnej klíme;
15. je presvedčený, že pravidlá WTO by nemali členským štátom brániť v podpore ďalšieho vývoja nízkoenergetických technológií tým, že budú trvať na technickej neutralite, ktorá by mohla oslabiť podnety na vývoj obnoviteľných technológií.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
13.9.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
41
|
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Šarūnas Birutis, Jan Březina, Philippe Busquin, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Romano Maria La Russa, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Radu Ţîrle, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Joan Calabuig Rull, Neena Gill, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Edit Herczog, Vittorio Prodi, Bernhard Rapkay, Esko Seppänen, Dirk Sterckx, Vladimir Urutchev |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sepp Kusstatscher, Thomas Mann, Hans-Peter Mayer, Luisa Fernanda Rudi Ubeda |
||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
9.10.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
25 2 1 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kader Arif, Carlos Carnero González, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Glyn Ford, Béla Glattfelder, Ignasi Guardans Cambó, Eduard Raul Hellvig, Jacky Henin, Sajjad Karim, Alain Lipietz, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Vasco Graça Moura, Eugenijus Maldeikis, Zuzana Roithová |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Cristian Silviu Buşoi, Jean Louis Cottigny |
||