SPRÁVA o posilňovaní Európskej susedskej politiky
29.10.2007 - (2007/2088(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajcovia: Charles Tannock, Raimon Obiols i Germà
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o posilňovaní európskej susedskej politiky
Európsky parlament,
– so zreteľom na vývoj Európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004 a najmä na správy Komisie o pokroku pri vykonávaní ESP zo dňa 4. decembra 2006 SEK(2006)1504/2, SEK(2006)1505/2, SEK(2006)1506/2, SEK(2006)1507/2, SEK(2006)1508/2, SEK(2006)1509/2, SEK(2006)1510/2, SEK(2006)1511/2, SEK(2006)1512/2,
– so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom,
– so zreteľom na nástroj európskeho susedstva a partnerstva, úzko spojeného s vykonávaním spoločne prijatých akčných plánov, ktorý nahrádza technickú pomoc, doteraz poskytovanú prostredníctvom programov TACIS a MEDA,
– so zreteľom na neoficiálny dokument Komisie s názvom Čo môže EÚ priniesť Bielorusku z 21. novembra 2006,
– so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú schválila Európska rada 12. decembra 2003,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilnení EPS zo 4. decembra (KOM(2006)0726),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. apríla 2007 s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. – 15. decembra 2006[1] a z 21. – 22. júna [2] a správy nemeckého predsedníctva o pokroku z 15. júna 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenia o širšej Európe a k európskej susedskej politike, najmä na uznesenie z 19. januára 2006[3],
– so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o susedných krajinách a regiónoch EÚ,
– so zreteľom na svoje uznesenia o susedskej politike a stratégii rozšírenia EÚ,
– so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o budúcnosti Severnej dimenzie zo 16. novembra 2005[4] a o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie zo 16. novembra 2006[5],
– berúc do úvahy zistenia uvedené v správach Rozvojového programu OSN pre ľudský vývoj v arabskom svete,
– so zreteľom na konferenciu o európskej susedskej politike, ktorú zorganizovala Komisia a ktorá sa konala 3. septembra 2007,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0414/2007),
A keďže upevnenie bezpečnosti, demokratickej stability a prosperity, rovnako ako podpora dobrej správy vecí verejných a dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv v susedstve EÚ je nevyhnutné pre stabilitu a prosperitu celého európskeho kontinentu,
B. keďže ESP zostáva naďalej základom zahraničnej politiky EÚ,
C. keďže ESP by mala naďalej zostať oddelená od procesu rozširovania; keďže účasť na ESP pre východných susedov, ktorí sú jasne identifikovateľní ako európske krajiny, nevylučuje perspektívu možného členstva v EÚ z dlhodobého hľadiska; keďže ESP je pre všetky zúčastnené krajiny príležitosťou na bližšiu integráciu s EÚ,
D. keďže napriek úspešnému zavedeniu reformných programov v niekoľkých susedných krajinách ESP zatiaľ celkom nesplnila očakávania v oblasti podnecovania a posilňovania záväzku vlád krajín ESP, že vykonajú politické a hospodárske reformy,
E. keďže treba vyvinúť viac podnetov, ktoré budú motivovať partnerov k tomu, aby pokročili na ceste k reformám; keďže ESP treba výrazne posilniť, aby sa tento proces uľahčil, vrátane vyčlenenia dostatočných finančných zdrojov na splnenie ambícií a cieľov, ktoré si stanovila,
F. keďže otvorené a zmrazené konflikty stále predstavujú hlavnú prekážku splnenia kľúčových cieľov ESP; keďže stabilitu možno dosiahnuť len prostredníctvom úplného a trvalého urovnania existujúcich konfliktov,
G. keďže samostatné správy pripravené Výborom EP pre zahraničné veci sa zaoberajú osobitnými aspektmi politiky EÚ vo vzťahu k štátom južného Kaukazu a k prístupu EÚ k čiernomorskému regiónu,
1. plne podporuje hlavné ciele ESP, zameranej na upevnenie zóny prosperity, stability a bezpečnosti, ktoré majú rozvinúť úzke vzťahy s našimi susednými krajinami a medzi nimi navzájom a ktoré ich majú zaviazať k vykonávaniu reforiem zameraných na demokraciu založenú na dodržiavaní ľudských práv, právneho štátu, lepšej správy vecí verejných a hospodárskeho a sociálneho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore rovnosti, najmä posilneniu práv žien, ale tiež menšinám a schopnosti susedných krajín prekonať etnické, náboženské a sociálne konflikty mierovými prostriedkami;
2. vyjadruje pochybnosti nad zmysluplnosťou geografického rozsahu ESP, keďže na jednej strane, ktoré z geografického hľadiska patria do Európy a na druhej strane tiež stredomorské neeurópske krajinami; poznamenáva však, že momentálne sa nezdá byť reálne, aby sa tento rozsiahly rámec politiky podstatne menil; zdôrazňuje preto, že je potrebné väčšie úsilie na definovanie multilaterálnych cieľov a nástrojov tejto politiky, ktoré by umožnili EÚ a jej susedným krajinám reagovať na spoločné výzvy a zároveň rešpektovať odlišné podmienky a osobitosti dotknutých regiónov a krajín;
3. je preto silným zástancom názoru, aby vykonanie tejto politiky v najvyššej možnej miere zohľadňovalo odlišné charakteristiky všetkých krajín, ktoré sú súčasťou ESP, s cieľom rozvinúť čo najvhodnejšie a najhmatateľnejšie strednodobé a dlhodobé podnety na reformu a posilniť záväzok týchto spoločností k procesu modernizácie, spolupráce a integrácie s EÚ;
4. konštatuje, že podmienenosť zakotvená v prístupe ESP sa zakladá na pozitívnych skúsenostiach z rozšírenia; považuje podmienenosť za vhodný podnet na urýchlenie reformných procesov v krajinách ESP smerom k ich priblíženiu k EÚ, pokiaľ bude vnímaná pozitívne a odlišne vzhľadom na špecifické potreby a možnosti príslušnej krajiny a bude sprevádzaná rozvojom vízie zdieľanej s partnermi, a to v politických, inštitucionálnych a hospodárskych oblastiach;
5. osobitne zdôrazňuje, že dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd je hlavnou zásadou politiky EÚ; zdôrazňuje, že nezávisle od miery ochoty vlád partnerských krajín spolupracovať a spoločne podporovať tieto hodnoty, treba občiansku spoločnosť vo všetkých krajinách ESP dôrazne podporovať a povzbudzovať jej účasť a kľúčovú úlohu v rámci procesu reforiem a demokratizácie vrátane podpory rozvoja slobodných a nezávislých médií; vyzýva Komisiu, aby so všetkými krajinami ESP rokovala o vytvorení podvýborov pre ľudské práva, s cieľom zabezpečiť účinný politický dialóg v tejto záležitosti;
6. zdôrazňuje, aký význam má pre EÚ prehlbovanie kontaktov s parlamentmi, politickými stranami, miestnymi orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami v krajinách ESP v záujme ich zapojenia do rozvoja a vykonávania akčných plánov; preto naliehavo žiada, aby sa partnerské fóra konali pravidelne;
7. zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť širokého dialógu s občianskou spoločnosťou a intenzívnych osobných kontaktov, ktoré prispievajú k lepšiemu porozumeniu medzi spoločnosťami EÚ a krajín ESP a obom stranám potvrdzujú výhody spolupráce; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať študentským, kultúrnym a výskumným výmenám; víta v tejto súvislosti iniciatívu Komisie umožniť krajinám ESP prístup k agentúram a programom Spoločenstva a podporuje najmä ďalšie zapojenie všetkých krajín ESP do programu Erasmus Mundus;
8. povzbudzuje Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby zriadili programy partnerstva medzi mestami a regiónmi, poskytovali takýmto programom primeranú podporu s cieľom posilniť miestnu a regionálnu administratívnu kapacitu v susedných krajinách a podporovali výmenné programy pre občiansku spoločnosť a iniciatívy týkajúce sa mikroprojektov;
9. zdôrazňuje potrebu silného politického odhodlania zo strany EÚ a členských krajín v záujme trvalo udržateľného úspechu ESP; naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby čo najviac zosúladili svoje vlastné politiky v krajinách ESP s prioritami stanovenými v dokumentoch o stratégii krajín ESP s cieľom zaručiť zlučiteľnosť, súdržnosť a komplementárnosť politík;
10. presadzuje prehlbovanie pravidelného politického dialógu medzi EÚ a krajinami ESP; víta skutočnosť, že sa Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko pripojili k väčšine vyhlásení a stanovísk EÚ k SZBP, a podporuje rozhodnutie zapojiť rovnakým spôsobom Azerbajdžan; je presvedčený, že takéto pripojenie sa k zahraničnej politike EÚ by malo byť otvorené všetkým ďalším krajinám ESP;
11. víta dlhodobejší cieľ zameraný na vytvorenie zóny voľného obchodu vo všetkých krajinách susedstva, ako ho uvádza vo svojom oznámení Komisia; podporuje rokovanie o dvojstranných intenzívnych dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a príslušnou krajinou ESP, ktoré by v súlade s vykonávaním regulačných reforiem mali presiahnuť colný rozmer a zahrnúť služby a ochranu investícií; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o týchto dohodách sa musia zohľadniť hodnotenia vplyvu na spoločnosť a životné prostredie; vyjadruje poľutovane, že EÚ zatiaľ nepovažovala za možné otvoriť svoj trh výrobkom, ktoré si susedné krajiny môžu dovoliť poskytovať za konkurencieschopné ceny a ktorých kvalita spĺňa normy EÚ;
12. podporuje rozvoj mnohostrannej spolupráce medzi EÚ a jej partnermi v jednotlivých odvetviach, ktorá sa má vybudovať na existujúcich regionálnych a cezhraničných prepojeniach v oblastiach ako životné prostredie, energetická bezpečnosť, kultúra, doprava, správa hraníc a riadenie migrácie; v rámci možností podporuje rokovanie o právne záväzných odvetvových dohodách, ktoré uľahčia integráciu spoločných politík; obzvlášť zdôrazňuje potrebu podporovať investície na rozšírenie transeurópskych energetických a dopravných sietí do krajín ESP;
13. zdôrazňuje potrebu využiť existujúce viacstranné organizácie na posilnenie interakcie medzi Európskou úniou a krajinami ESP; zdôrazňuje najmä úlohu Rady Európy a OBSE v oblastiach monitorovania uplatňovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;
14. presadzuje názor, že so všetkými krajinami ESP treba rokovať o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a o readmisných dohodách; zdôrazňuje potrebu zlepšiť schopnosti krajín ESP v oblasti riadenia migračných tokov, účinného boja proti nelegálnej migrácii a pri zabezpečovaní medzinárodného záväzku dodržiavania ľudských práv; vyzýva členské štáty, EÚ a všetky krajiny ESP, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a drogami; podporuje zapojenie susedných krajín do činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) a Európskeho policajného úradu (Europol); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto dohody o readmisii vykonávali v plnom súlade so zásadou nevyhostenia a aby sa zabezpečil prístup k spravodlivému azylovému postupu; naliehavo žiada Komisiu, aby organizovala účinné monitorovanie zaobchádzania s ľuďmi navrátenými v rámci dohôd o readmisii, uzavretých s krajinami ESP, najmä vzhľadom na možné „reťazové vyhostenie“;
15. pripomína, že ESP poskytuje vynikajúci rámec pre regionálnu a oblastnú spoluprácu; žiada o prehĺbenie regionálnej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti, spravodlivosti, a najmä riadenia hraníc, migrácie a poskytovania azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu, praniu peňazí a nezákonnému obchodovaniu s drogami, ako aj v oblasti policajnej a súdnej spolupráce; domnieva sa, že regionálna spolupráca a nadväzovanie kontaktov v uvedených oblastiach môžu stavať na získaných skúsenostiach, okrem iného v rámci söderköpingského procesu, ktorý zahŕňa Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu a zo strany EÚ Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko;
16. naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spracovávanie víz, čím by sa podporila mobilita a odbremenilo legitímne cestovanie do EÚ najmä pre skupiny, ako sú študenti, vedci, podnikatelia a zástupcovia občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby efektívne riešili problémy, ktorým čelia ich konzulárne orgány; povzbudzuje k vytvoreniu spoločných stredísk pre podávanie žiadostí o schengenské víza v krajinách ESP;
17. povzbudzuje členské štáty, aby v prípade potreby začali rokovania o uzatvorení bilaterálnych dohôd s krajinami ESP s cieľom uplatňovať režim malého pohraničného styku, zavedeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru[6];
18. so záujmom víta návrh Komisie vypracovať analýzu uskutočniteľnosti možnej susedskej dohody o energetike a v tejto súvislosti podporuje členské krajiny ESP, aby dodržiavali medzinárodné právo a záväzky, ktoré prijali na medzinárodných trhoch;
19. zasadzuje sa o lepší dialóg a koordináciu a viac spoločných aktivít medzi EÚ a USA pri dosahovaní spoločných cieľov, akými sú podpora demokracie, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a posilňovanie regionálnej bezpečnosti v susedstve EÚ;
20. zdôrazňuje potrebu primeranej výšky financovania a úzkej spolupráce s inými finančnými inštitúciami v záujme úspešnej susedskej politiky a je toho názoru, že treba využiť revíziu finančného výhľadu na roky 2007 – 2013, ktorá je naplánovaná na roky 2008 – 2009, na zvýšenie rozpočtu Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva; víta zavedenie susedského investičného fondu, ktoré pomôže zmobilizovať zdroje pre krajiny ESP; zásadne zdôrazňuje potrebu zachovať celkovú rovnováhu medzi východnou a južnou časťou Európskej susedskej politiky, pričom sa zohľadnia ambície a ciele EÚ v týchto regiónoch, ako aj účinnosť predošlej pomoci a veľkosť danej populácie;
21. vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoje finančné zdroje a kapacity na analýzu politík s medzinárodnými finančnými inštitúciami (Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka) s cieľom dosiahnuť súčinnosť pri príprave a podpore reforiem podľa akčných plánov ESP.
22. víta motivujúcu koncepciu nástroja riadenia, ktorý poskytne dodatočnú finančnú podporu krajinám s najlepšími výsledkami; trvá na tom, aby tento nástroj oceňoval skutočný pokrok v dosahovaní cieľov týkajúcich sa ľudských práv a demokratického riadenia, vychádzal z transparentných alokačných kritérií a využíval sa na ďalšiu podporu reformného procesu;
23. odporúča dôsledne a neustále venovať pozornosť boju s korupciou v samotných krajinách, pričom jeho výsledky by sa mali použiť ako základ na stanovenie stupňa pomoci;
Východoeurópski susedia
24. konštatuje, že demokratické susedné krajiny, ktoré sú jasne identifikovateľné ako európske krajiny a dodržiavajú zásady právneho štátu, môžu v zásade podľa článku 49 Zmluvy o EÚ požiadať o členstvo v EÚ, a že tempo a intenzita spoločného európskeho procesu by mali čo najviac zodpovedať schopnostiam vykonávať príslušné reformy a spĺňať podmienky (kodanské kritéria) v partnerských krajinách a v EÚ;
25. so zreteľom na túto skutočnosť znovu opakuje svoj postoj uvedený v odporúčaní Parlamentu z 12. júla 2007, že súčasné rokovania s Ukrajinou by mali viesť k uzatvoreniu asociačnej dohody, ktorá účinne a vierohodne prispeje k európskej perspektíve Ukrajiny a začne príslušný postup, ktorého výsledkom môže byť členstvo; zastáva názor, že podobne by sa malo postupovať vo vzťahoch s Moldavskom, vzhľadom na to, že počiatočné desaťročné obdobie uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci sa má skončiť v júni 2008;
26. berie na vedomie iniciatívu Komisie pozvať Bielorusko ako pozorovateľa na konferenciu ESP, ktorá sa bude konať 3. septembra 2007; vyjadruje však vážne znepokojenie nad nedostatočnou pozitívnou reakciou vlády Bieloruska na ponuku podmienenej spolupráce, ktorú vyjadrila Komisia v novembri 2006 vo svojom neoficiálnom dokumente; odsudzuje neprestajné popravy vykonávané v Bielorusku ako v jedinej krajine Európy, ktorá stále ukladá trest smrti, ako aj ďalšie porušovanie základných ľudských práv zo strany bieloruských orgánov, a vyzýva ich, aby prepustili všetkých politických väzňov a zastavili akékoľvek potláčanie demokratických síl s cieľom umožniť bieloruskému ľudu užívať slobodu, demokraciu a prosperitu a všetky príležitosti, ktoré pramenia z užšej spolupráce s EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by mala bezodkladne poskytovať účinnejšiu podporu občianskej spoločnosti, slobodným médiám a politickým stranám angažujúcim sa za demokraciu, právny štát a dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd; dôrazne žiada Bielorusko, aby uplatňovalo moratórium na trest smrti, ktoré predstavuje prvý krok k zrušeniu trestu smrti, a aby ratifikovalo druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach s príslušnými protokolmi; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie využívala Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby zabezpečila, že bieloruská vláda nezneužije prostriedky poskytované finančnými nástrojmi EÚ proti občanom a občianskej spoločnosti v Bielorusku;
27. vyzýva Komisiu, aby podporovala blízke medziľudské kontakty tým, že pre Bielorusko zníži súčasné vízové poplatky, najmä pre študentov, žiakov a predstaviteľov občianskej spoločnosti tak, aby tieto poplatky zodpovedali výške poplatkov stanovených v iných krajinách ESP, ako sú Rusko a Ukrajina;
28. domnieva sa, že keď sa Bielorusko prihlási k demokracii, dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd a posilní právny štát, bude mať rovnaké smerovanie a vyhliadky ako Ukrajina a Moldavsko;
29. je presvedčený, že by mal byť vytvorený motivačný rámec zahŕňajúci strednodobé implementačné ciele, založený na novej generácii dohôd o pridružení, o ktorých sa bude rokovať s krajinami ESP rešpektujúcimi základné európske hodnoty, ochotnými užšie sa integrovať smerom k EÚ a vykazujúcimi objektívne výsledky v oblasti implementácie akčného plánu ESP;
30. zastáva názor, že by tieto dohody mali mať za cieľ rozvoj bilaterálnych vzťahov s EÚ v postupných fázach, pričom by mali prerokovať konkrétne podmienky a časový plán, ktorý bude treba plniť, vrátane záväzných kritérií jeho plnenia, ktoré treba spresniť v spoločne prijatých akčných plánoch a doplniť pravidelným procesom monitorovania; znovu pripomína už vyslovený návrh vypracovať s jasne identifikovateľnými európskymi krajinami intenzívne dohody o voľnom obchode vzhľadom na prípadný Európsky hospodársky priestor „plus“,
31. schvaľuje uzavretie dohôd o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a readmisných dohôd s Ukrajinou, rovnako ako otvorenie podobného procesu s Moldavskom, a naliehavo žiada, aby sa o podobných dohodách rokovalo s krajinami južného Kaukazu; je presvedčený, že by sa dlhodobo malo uvažovať nad vyhliadkou bezvízového styku, ako aj nad opatreniami, ktoré je za týmto účelom potrebné prijať; zdôrazňuje, že v prípade Gruzínska si pokrok v reformách a neočakávaný negatívny vplyv dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ruskou federáciou na urovnanie konfliktov v odtrhnutých gruzínskych regiónoch Južné Osetsko a Abcházsko vyžaduje urýchlené uzavretie dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi Gruzínskom a EÚ; naliehavo žiada, aby sa najmä so zreteľom na dodržiavanie základných ľudských práv osôb, na ktoré sa vzťahujú dohody o readmisii, zaviedol účinný monitorovací mechanizmus; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, primerane zabezpečený prístup k regulárnemu azylovému postupu, a to predovšetkým pri uplatňovaní tzv. zrýchleného postupu readmisie u osôb zadržaných v hraničných regiónoch, ako je to stanovené v dohode o readmisii s Ukrajinou a v návrhu dohody o readmisii s Moldavskou republikou;
32. zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho uplatňovania dopravných projektov podporovaných EÚ, ktoré už v regióne existujú, a to najmä dopravného projektu TRASECA, spájajúceho Európu, Kaukaz a Áziu, pričom sa má v plnej miere využiť tranzitný potenciál dotknutých krajín;
33. je presvedčený, že by sa mala zrealizovať postupná integrácia východných susedov EÚ do Európskeho energetického spoločenstva, a naliehavo žiada, aby sa vykonávanie reforiem energetických odvetví stalo prioritou a aby sa presadzovala zásada ekonomiky s otvoreným trhom a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o ceny, prístup k sieťam a energetickú výkonnosť; víta úsilie, ktoré sa vynaložilo na prijatie vonkajšej energetickej bezpečnosti v súlade so spoločnou európskou zahraničnou politikou ako jedným z míľnikov ESP;
34. zdôrazňuje význam politického rozmeru ESP; zasadzuje sa o silnejšiu podporu EÚ v oblasti projektov regionálnej politickej spolupráce, akými sú Spoločenstvo pre demokratickú voľbu (Community of Democratic Choice), GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan a Moldavsko) a BSEC (Black Sea Economic Cooperation Organisation – Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora) s cieľom účinnejšie podporiť demokraciu, dôveru, udržateľný rozvoj a mnohostrannú spoluprácu v rámci regiónu;
35. zdôrazňuje potrebu výraznejšieho zapojenia EÚ do riešenia tzv. zmrazených konfliktov, a to medziiným prostredníctvom programov budovania dôvery, riadenia konfliktov a projektov v oblasti vzdelávania, kultúry a budovania občianskej spoločnosti na odtrhnutých územiach; oceňuje prácu misie EUBAM na hranici medzi Ukrajinou a Moldavskom; vyzýva Radu a Komisiu, aby jasne uviedli, že účasť na politike ESP zaväzuje príslušné krajiny k dobrým susedským vzťahom a že plné využitie potenciálu ESP je príslušné krajiny záväzkom k tomu, aby začali nanovo vyvíjať skutočné úsilie o dosiahnutie trvalého a udržateľného riešenia konfliktov v regióne a aby sa zdržali agresívnych vyjadrení, hrozieb a akcií, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť situáciu a ohroziť úsilie medzinárodného spoločenstva;
36. vyzýva Ukrajinu v súvislosti s jej pripojením sa k vyhláseniam a stanoviskám SZBP EÚ, aby sa pripojila aj k reštriktívnym opatreniam, ktoré EÚ prijala voči vedeniu moldavského regiónu Podnestersko, čo by bolo ďalším významným prínosom k mierovému riešeniu konfliktu v Podnestersku;
37. víta pomoc, ktorá sa v rámci nástroja ENPI poskytuje na opatrenia zamerané na budovanie dôvery v Gruzínsku a jeho odtrhnutých regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytovať Náhornému Karabachu pomoc v podobe miestnych projektov zameraných na budovanie dôvery a hospodársku obnovu s cieľom napomôcť vyriešenie konfliktu v tejto oblasti;
38. vyzýva Turecko, aby so svojím susedom Arménskom nadviazalo štandardné diplomatické vzťahy a znovu otvorilo pozemné hranice s touto krajinou ako súčasť opatrení na budovanie dôvery, potrebných pre trvalý mier a hospodársku integráciu v regióne; žiada Turecko a Arménsko, aby začali úprimnú diskusiu o všetkých nevyriešených otázkach;
39. zdôrazňuje význam vypracovania komplexnejšej politiky pre oblasť Čierneho mora, ktorá by dopĺňala ESP, a vyzdvihuje dôležitosť partnerstva s Tureckom a Ruskom pri vypracúvaní životaschopnej stratégie pre tento región;
40. domnieva sa, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer politického partnerstva medzi Európskym parlamentom a krajinami zahrnutými do východnej časti ESP; navrhuje preto zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURO-NEST) podľa vzoru viacstranných parlamentných zhromaždení, ktoré už vznikli za účasti Európskeho parlamentu a parlamentov Ukrajiny, Moldavska, Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu, ako aj prodemokraticky orientovaných pozorovateľov z Bieloruska;
41. je presvedčený o tom, že takéto zhromaždenie by bolo užitočným prínosom k vykonávaniu posilnenej politiky ESP a zvýšilo by hodnotu činnosti dvojstranných medziparlamentných delegácií, keďže by všetkým zúčastneným stranám umožnilo prehĺbiť spoluprácu, solidaritu a vzájomnú dôveru, prispieť k urovnaniu zmrazených konfliktov a zintenzívniť pravidelný viacstranný dialóg o otázkach spoločného záujmu s jasnou regionálnou dimenziou, ako napríklad energetika, životné prostredie, boj proti terorizmu, riadenie migrácie, ľudské práva atď.;
42. víta nadchádzajúcu parlamentnú konferenciu o východných krajinách Európskej susedskej politiky s názvom Spoločne počas ďalších päťdesiatich rokov, ktorá sa má konať v novembri 2007, ako prvý krok správnym smerom;
43. zdôrazňuje, že s využitím strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom je potrebné presadzovať, aby sa základné ľudské práva a slobody, medzinárodné právo, demokratická voľba a právny štát dodržiavali ako zásady, ktorými sa riadi prístup oboch partnerov k spoločnému susedstvu; vyzýva ruské orgány, aby prevzali zodpovednosť za pomoc pri obnove územnej celistvosti krajín ESP, aby dodržiavali záväzok Ruska ochraňovať menšiny v oblastiach, kde sa zapája do mierových operácií, a aby nebránili prípadnému nasadeniu európskych jednotiek v civilných a vojenských mierových operáciách v oblastiach zmrazených konfliktov, ako to požadujú niektoré zúčastnené strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že energetické zdroje sa využívajú ako nástroj na dosiahnutie politických cieľov; vyzýva Rusko, aby sa zapojilo do konštruktívneho dialógu s EÚ a našimi spoločnými susedmi o možnostiach prehĺbenia multilaterálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti;
44. víta iniciatívu strategicky posilňovať vzťahy so susedmi východných krajín ESP, najmä s krajinami strednej Ázie; v tejto súvislosti poukazuje na to, že medzi ESP a nedávno prijatou stratégiou pre strednú Áziu by sa mohli vytvoriť prepojenia; zdôrazňuje, že vzhľadom na kľúčovú politickú, hospodársku a energetickú úlohu Kazachstanu v tomto regióne, ako aj vzhľadom na jeho charakteristické a úspešné sekulárne mnohonárodnostné štruktúry by sa mali vážne posúdiť spôsoby, ako túto krajinu zapojiť do ESP, ako aj možnosť udeliť jej v budúcnosti plné členstvo v ESP, avšak pod podmienkou, že sa uskutočnia rozsiahle politické reformy, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať rešpektovaniu ľudských práv a demokratických zásad;
45. trvá na tom, že realizácia ESP by mala byť aj naďalej spoločnou politickou úlohou pre všetky členské štáty EÚ; odporúča Komisii, aby sa zohľadnili jedinečné skúsenosti členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v 21. storočí, s reformami súvisiacimi s transformáciou tak, aby sa ďalej rozvinuli a zdokonalili nové mechanizmy používané v súčasnosti, ktoré by mohli byť užitočné pre krajiny ESP;
Susedné krajiny južného Stredomoria
46. zdôrazňuje silné a dlhotrvajúce putá medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria a prízvukuje, že úzka spolupráca je v záujme oboch strán;
47. pripomína, že Európska Únia musí aktívne podporovať a povzbudzovať reformný proces v južných partnerských krajinách ESP, keďže potenciálny úžitok veľkých politických, ekonomických a sociálnych reforiem vysoko prevyšuje ich náklady; zároveň pripomína, že ide o postupný proces, ktorý tiež závisí od miery zaangažovania partnerských krajín na dosahovaní reforiem;
48. žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala rozličné možnosti budúcej generácie dohovorov všeobecného dosahu s južnými partnerskými krajinami ESP; kladie dôraz na začlenenie mechanizmov na uplatňovanie doložky o ľudských právach do týchto dohovorov; konštatuje, že bilaterálne dohovory nesmú nepriaznivo ovplyvniť prehlbovanie multilaterálnej spolupráce v regióne, najmä ďalšie dosahovanie cieľov barcelonského procesu, vrátane vytvárania zóny voľného obchodu; vyzýva členské štáty, aby uvažovali o možnostiach posilnenia spolupráce vrátane zvýšenej flexibility v budúcnosti pri otváraní poľnohospodárskych a pracovných trhov, tak aby boli v súlade so sociálnou ochranou a boli spravodlivé; vyzýva južné partnerské krajiny EPS, aby zintenzívnili snahy na otvorenie ekonomických systémov, a tiež, aby zosúladili hospodárske nariadenia s aspektmi zodpovedajúcimi acquis EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa južným krajinám uznalo právo na určenie si vlastného tempa pri otváraní obchodu a vlastných stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja; domnieva sa, že účinnejšie využívanie nástroja susedskej politiky v prospech regionálnych projektov by umožňovalo zlepšiť situáciu s cieľom podporiť skutočný integrovaný regionálny hospodársky priestor;
49. pripomína, že všeobecné ľudské práva sú hlavnými hodnotami EÚ; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že od začiatku Euro-stredomorského partnerstva významný pokrok v oblasti demokracie a ľudských práv nie je dostatočný, a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s vládami, regionálnymi a miestnymi orgánmi a s aktérmi občianskej spoločnosti týchto krajín; kladie dôraz na význam slobody prejavu pri vytváraní demokratickej kultúry a posilňovaní občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby začala skutočný dialóg v tejto oblasti a aktívne rozvíjala spoločné výchovné programy a politiky s cieľom podporovať vzájomné poznávanie, toleranciu a práva žien, najmä medzi novými generáciami; južní partneri by mali na tento účel preukázať väčšiu transparentnosť a mali by byť viac otvorení účasti občianskej spoločnosti; je presvedčený, že dialóg o ľudských právach nemá brániť EÚ vo verejnom vyslovovaní kritík, ani v prijímaní ďalších opatrení v prípadoch vážneho porušenia základných práv;
50. uznáva rôzne podmienky, záujmy a priority každej južnej krajiny, ktoré sa zohľadňujú pri rokovaniach o akčných plánoch a pri ich realizácii; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania regionálnej spolupráce v rámci Euro-stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že Európska susedská politika v žiadnom prípade nenahrádza ani nesúťaží s Euro-stredomorským partnerstvom, ale že obe politiky sa navzájom dopĺňajú, čo umožňuje spojiť viacstranný prístup barcelonského procesu s dvojstrannou perspektívou; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje komunikačné snahy s cieľom objasniť prepojenie medzi oboma politikami, a to tak partnerským krajinám, ako európskej verejnosti;
51. pripomína potrebu silnej politickej vôle zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov aktívne prispievať k riešeniu konfliktov v regióne, pričom sa treba vyhnúť tomu, aby sa konflikty stali prekážkou vykonávania ESP; zdôrazňuje, že ESP sa nebude môcť úplne rozvinúť bez vyriešenia konfliktov, ktoré sťažujú, alebo dokonca znemožňujú regionálnu spoluprácu; pripomína, že je vhodné posilniť činnosti ESP, ktoré môžu viesť k vyriešeniu konfliktov, zameriavať tieto činnosti na opatrenia umožňujúce opätovné získanie dôvery, ako sú správa hraníc, podpora zmierovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a pomoc organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu nástroja na správu vecí verejných pri predchádzaní a riešení konfliktov; zdôrazňuje v tomto smere potrebu zabezpečenia konzistentnosti a komplementarity medzi ESP a inými nástrojmi a politickými oblasťami, ako aj štruktúrovanú analýzu konfliktov a citlivosti voči konfliktom pri vypracúvaní, realizácii a kontrole programov;
52. pripomína, že ESP spolu s Euro-stredomorským partnerstvom tvoria rámec, do ktorého sa vpisujú všetky oblasti spolupráce; domnieva sa, že zvýšená spolupráca medzi zúčastnenými stranami by mala byť možná a teda aj zjednodušená; naznačuje, že posúdenie nových iniciatív na posilnenie spolupráce v Stredomorí má v každom prípade zahŕňať aj nový impulz pre Euro-stredomorské partnerstvo, ktorý si vyžaduje vážnu úvahu o obmedzeniach a problémoch, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch; trvá na skutočnosti, že Stredomorie by malo zostať spoločným politickým záujmom všetkých členských štátov; pripomína význam Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia; zdôrazňuje prianie, aby sa táto inštitúcia zapojila do hodnotenia vývoja euro-stredomorských politík;
53. domnieva sa, že je dôležité, aby sa nadväzovali užšie vzťahy, a to aj prostredníctvom nových vzťahov, so susednými krajinami našich susedov, ako napr. s krajinami Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu;
Úloha Európskeho parlamentu
54. opakuje svoje odhodlanie pokračovať v podrobnom dohľade nad vykonávaním ESP, najmä využitím svojich právomocí, a v poslednom rade rozpočtových právomocí, a pokračovaním dialógu s Komisiou na tému presadzovania Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva, rovnako ako Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, dialógu, ktorý začal v roku 2007, ktorý by mal pokračovať v súvislosti s revíziou naplánovanou na rok 2009; zamýšľa pravidelne skúmať správy o pokroku ESP; vyjadruje ľútosť nad tým, že sa s ním nekonzultovalo o akčných plánoch ESP, ani o hodnotení ich realizácie a ani o stave rokovaní v Podvýbore pre ľudské práva;
55. je si vedomý svojej úlohy významného mienkotvorcu a fóra na verejné diskusie a má v úmysle posilniť svoju spoluprácu s parlamentmi a občianskou spoločnosťou v krajinách ESP (Európskej susedskej politiky); preto sa zaväzuje, že bude účinnejšie využívať svoje delegácie vysielané do medziparlamentných orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mimovládneho rozmeru, konkrétne euro-stredomorskej platformy pre občiansku spoločnosť, pri posilňovaní politickej dynamiky v južných partnerských krajinách;
56. poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých krajín ESP (Európskej susedskej politiky).
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (31.7.2007)
pre Výbor pre zahraničné veci
o posilňovaní európskej susedskej politiky
(2007/2088(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tunne Kelam
NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta oznámenie Komisie o posilňovaní európskej susedskej politiky (ESP) a zdôrazňuje, že táto politika je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie stimulov pre susedské krajiny, ktoré ich priblížia k Únii, podporia v zavádzaní európskeho systému hodnôt a posilnia hospodársky a sociálny rozvoj regiónov susediacich s Úniou, ktorý je tak v záujme EÚ, ako aj jej susedských krajín;
2. víta tematický rozmer ESP, predovšetkým v oblasti energetiky (najmä vrátane opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti), zmeny klímy, dopravy, telekomunikácií, výskumu a informačnej spoločnosti, a zdôrazňuje regionálny rozmer tejto spolupráce;
3. domnieva sa, že účinná a vzájomne výhodná ESP by mala povzbudiť susedské krajiny, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ, aby sa sústredili na kvalitu a urýchlenie svojho prípravného úsilia, a jej výsledkom by malo byť, aby EÚ ukázala svoju otvorenosť a podporu na základe konkrétneho pokroku týchto krajín;
4. zdôrazňuje, že účinnosť ESP tiež závisí od pripravenosti členských štátov uplatňovať zásady štyroch základných slobôd Únie v partnerských štátoch, a domnieva sa, že sektorové a regionálne dohody by mali predstavovať praktické prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;
5. vyzýva Komisiu a susedské krajiny, aby sa vyhli neprimeranému sústreďovaniu financií v rámci ESP do veľkých miest;
6. zdôrazňuje kľúčový význam programov cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, ako aj širšej výmeny v rámci celej EÚ pri realizácii ESP, a domnieva sa, že tieto programy by mali zahŕňať ekonomické, environmentálne, sociálne a kultúrne aspekty a mali by podporovať rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí;
7. vyzýva Komisiu a národné, regionálne a miestne orgány, ktoré sa zapájajú do programov cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce a výmen v rámci celej EÚ, aby prijali decentralizovaný prístup založený na zásadách kohéznej politiky, konkrétne partnerstva a viacročného plánovania, a aby vytvorili viac stimulov pre základnú spoluprácu;
8. vyzýva Komisiu, členské štáty a susedské krajiny, aby podporili zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov do procesu realizácie a monitorovania ESP; upozorňuje na pozitívne skúsenosti s presadzovaním zásady partnerstva v kontexte kohéznej politiky; vyzýva preto Komisiu, aby zorganizovala výmenu skúseností týkajúcich sa vykonávania kohéznej politiky a ESP medzi orgánmi v členských štátoch a susedných krajinách;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zviditeľnenie ESP;
10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre miestne a regionálne orgány v súvislosti s ich osobitnou úlohou pri realizácii akčných plánov ESP a aby ESP naďalej rozvíjala;
11. povzbudzuje Komisiu a národné, regionálne a miestne orgány, aby vytvorili programy na združovanie miest a regiónov, aby takýmto programom poskytli primeranú podporu s cieľom posilniť miestnu a regionálnu administratívnu kapacitu v susedských krajinách a aby podporovali výmenné programy pre občiansku spoločnosť a iniciatívy týkajúce sa mikroprojektov;
12. poukazuje na dôležitosť intenzívnej regionálnej spolupráce pri kontrole hraníc a prisťahovalectva;
13. považuje za dôležité, aby sa účinne zjednodušili podmienky vízovej povinnosti pri malom pohraničnom styku a pre osobitné skupiny obyvateľstva (vrátane študentov, výskumníkov, umelcov, podnikateľov a novinárov), a to s cieľom podporovať hospodársky, environmentálny, sociálny a kultúrny rozvoj v regiónoch a krajinách susediacich s Úniou, z čoho by mali úžitok všetky zúčastnené strany, ako aj s cieľom znížiť rozdiely pozdĺž vonkajších hraníc EÚ;
14. zastáva názor, že ESP by tiež mala podnecovať spoluprácu v oblasti prevencie prírodných katastrof a spoločného postupu v reakcii na tieto katastrofy, a podporuje členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby zahrnuli tento aspekt do svojich programov cezhraničnej spolupráce;
15. pripomína Komisii, aby do svojej výročnej správy adresovanej Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní pomoci Spoločenstva, ktorá má byť po prvý raz vypracovaná na konci roku 2007, zahrnula hodnotenie nástroja ESP s ohľadom na cezhraničnú spoluprácu vrátane informácií o miestnej a regionálnej účasti každej krajiny, o rôznych spoločných operačných programoch, a o súvisiacom budovaní decentralizovaných kapacít.
POSTUP
|
Názov |
Posilňovanie európskej susedskej politiky |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
REGI |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Tunne Kelam |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
25.6.2007 |
28.6.2007 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
17.7.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
43 0 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Wolfgang Bulfon, Bairbre de Brún, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Mario Mantovani, Sérgio Marques, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Březina, Den Dover, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Samuli Pohjamo, Christa Prets, Károly Ferenc Szabó |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Péter Olajos, Thomas Ulmer |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (5.10.2007)
pre Výbor pre zahraničné veci
o posilňovaní európskej susedskej politiky
(2007/2088(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Adina-Ioana Vălean
NÁVRHY
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
l. opätovne zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť ESP pri upevňovaní kruhu stability, bezpečnosti, prosperity a riadneho spravovania verejných vecí založeného na hodnotách dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; je preto presvedčený, že EÚ by v rámci ESP mala ďalej prispievať k zlepšeniu budovania kapacít v krajinách ESP v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to formou rozsiahlejších konkrétnych opatrení, ako je technická pomoc a prípravy osôb, ako napr. sudcov, policajtov a colníkov;
2. pripomína, že tento cieľ je spoločným záujmom EÚ a jej susedov, pretože ESP prispieva k európskemu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri podpore dodržiavania ľudských práv, predovšetkým slobody prejavu, riadenia migrácie a boja proti terorizmu, organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a korupcii;
3. víta iniciatívu posilnenej ESP, ktorá poskytuje partnerským krajinám nové podnety; je presvedčený, že by mala zostať dostatočne pružnou, pričom každému susedovi ponúka individuálne prispôsobený prístup; trvá na tom, že prehlbovanie vzťahov EÚ so všetkými krajinami by malo závisieť od úrovne ich oddanosti spoločným hodnotám, ako aj od realizácie dohodnutých priorít;
4. trvá na tom, že dodržiavanie základných práv a medzinárodných záväzkov členských štátov, predovšetkým tých, ktoré boli prijaté v rámci Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by sa malo stať jadrom všetkých vzťahov s partnerskými krajinami ESP;
5. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným úsilím niektorých partnerských krajín ESP v oblasti dodržiavania ľudských práv a naliehavo žiada partnerov, aby riešili konkrétne problémy, ako sú obmedzenie slobody tlače, zastrašovanie mimovládnych organizácií, politickí väzni, zlé zaobchádzanie vo vyšetrovacej väzbe;
6. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými výsledkami ESP v oblasti demokracie, ktoré budú mať negatívny dosah na politickú dôveryhodnosť a dobré meno EÚ, predovšetkým v južných partnerských štátoch; nabáda EÚ, aby šla nad rámec svojho vyhlásenia zásad;
7. uvedomuje si európske ašpirácie niektorých krajín ESP; pripomína, že ESP ako súčasť európskej zahraničnej politiky sa nezaoberá otázkami členstva v EÚ, ale snaží sa poskytnúť nástroje na zlepšenie dvojstranných vzťahov, podporuje prechod ako cieľ sám o sebe a v spoločnom záujme napomáha dosiahnutie prosperity, stability a bezpečnosti;
8. víta návrh, aby sa partneri ESP zapojili do činnosti agentúr Spoločenstva a do programov súvisiacich so spravodlivosťou a vnútornými vecami, čo by mohlo slúžiť ako katalyzátor reforiem, zintenzívniť výmenu najlepších skúsenosti a posilniť vzájomné porozumenie a dialóg medzi kultúrami;
9. znovu opakuje potrebu zintenzívniť spoluprácu s orgánmi krajín ESP poverenými spravodlivosťou a vnútornými vecami, ako aj zapojenie organizácií občianskej spoločnosti (odbory, zamestnanecké organizácie a mimovládne organizácie, predovšetkým organizácie pracujúce v oblasti ochrany práv žien); zdôrazňuje, že rovnako dôležité je zlepšiť spoluprácu medzi Európskou úniou a občianskou spoločnosťou v krajinách ESP;
10. pripomína dôležitosť napomáhania mobility študentov, výskumných pracovníkov a zamestnancov štátnych orgánov; pripomína, že toto napomáhanie mobility prispieva k vytváraniu užších vzťahov medzi ľuďmi a k zlepšovaniu vnímania EÚ v krajinách ESP; požaduje odstránenie prekážok pre osoby cestujúce legitímne z krajín ESP prostredníctvom primeraných vízových požiadaviek; víta preto iniciatívu posilnenej ESP, ktorá ponúka nové príležitosti na legitímne cestovanie v rámci EÚ; víta dohody s Ukrajinou a Moldavskom o zjednodušení vízových postupov a zriadenie spoločného strediska na podávanie žiadostí o víza v Moldavsku, ktoré by mohlo slúžiť ako pilotný projekt pre vytváranie podobných centier v ostatných partnerských krajinách; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje konzulárne služby v krajinách ESP a vytvorili spoločné centrá pre podávanie žiadostí o víza;
11. víta zavedenie režimu malého pohraničného styku, ktorý umožňuje obyvateľom pohraničia udržiavať tradičné kontakty, pričom nemusia zápasiť s nadmernými administratívnymi prekážkami;
12. domnieva sa, že užšia spolupráca pri kontrole hraníc a riadení migrácie v plnom súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, s medzinárodným právom a s medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa pátrania po osobách na mori a ich záchrany sú spolu s readmisnými dohodami nevyhnutnou súčasťou rozsiahlejšej stratégie boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu, organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho alebo iného zneužívania a nelegálnemu obchodovaniu s drogami a sú tiež nevyhnutnou podmienkou zjednodušenia vízových postupov;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani sedem rokov po prijatí programu z Tampere Európska únia nemá ucelenú spoločnú imigračnú politiku a že doteraz sa pozornosť zameriavala na nelegálne prisťahovalectvo, hoci je potrebné súčasne a vyvážene vypracúvať politiku legálnej a nelegálnej migrácie;
14. domnieva sa, že spoločná imigračná politika EÚ sa musí zakladať na dodržiavaní základných práv (predovšetkým práva na azyl a zákazu vrátenia), solidarite a spoločnej zodpovednosti; musí sa realizovať v úzkej spolupráci s tretími krajinami pôvodu a tranzitu a musí byť pričlenená k politike spoločného rozvoja, pričom je potrebné riešiť základné príčiny migrácie, ako sú chudoba, vojnové konflikty, diktátorské režimy, a zohľadniť tzv. push a pull faktory v oblasti migrácie;
15. pripomína úzke prepojenie medzi legálnou a nelegálnou migráciou, čiže to, že boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu si vyžaduje zlepšenie kanálov legálnej migrácie;
16. víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt;
17. zdôrazňuje potrebu podporovať programy na vytváranie a zriaďovanie organizácií zaoberajúcich sa riadením záujemcov o imigráciu do Európskej únie z krajín ESP;
18. víta otvorenie stredísk pre poskytovanie informácií o pracovných príležitostiach v EÚ a prijímanie žiadostí, ako napríklad v Mali, a odporúča rozšírenie týchto skúšobných projektov v partnerských krajinách ESP;
19. vyzýva EÚ, aby vypracovala také politiky, ktoré v maximálnej možnej miere podporia kladný vplyv kapitálových prevodov tým, že zjednodušia tok kapitálu a zabránia možným rizikám podvodov a nadmerného zdanenia;
20. pripomína, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi by mal mať v rámci ESP vysokú prioritu, pričom mimoriadny dôraz by sa mal klásť na ochranu zraniteľných skupín osôb, akými sú ženy a deti; vyzýva k lepšej policajnej a súdnej spolupráci medzi členskými štátmi a krajinami ESP s cieľom na jednej strane zlepšiť prevenciu prostredníctvom informačných kampaní v krajinách ESP a v členských štátoch a na druhej strane rozložiť zločinecké organizácie, ktoré z nezákonného obchodovania profitujú;
21. pripomína, že uzavretie readmisných dohôd má mimoriadny význam a že je súčasťou partnerstva s tretími krajinami v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi; v tomto zmysle víta readmisné dohody s Ukrajinou a Moldavskom;
22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ukrajina dosiaľ nerozšírila zjednodušené vízové postupy na Rumunsko a Bulharsko; naliehavo žiada Ukrajinu, aby bezodkladne začala uplatňovať rovnaký prístup ku všetkým občanom EÚ; víta rozhodnutie Európskeho spoločenstva odložiť ratifikáciu readmisných dohôd, kým sa tento problém nevyrieši; žiada o urýchlené uplatňovanie a vhodné monitorovanie týchto dohôd;
23. domnieva sa, že readmisné dohody EÚ s krajinami patriacimi do programu ESP, ktoré nahrádzajú dvojstranné a mnohostranné dohody, je potrebné prijímať čo najtransparentnejšie a v súlade s medzinárodnými dohovormi vrátane Ženevského dohovoru, so zásadu non-refoulement (zákaz vyhostenia alebo vrátenia) a Dohovorom OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;
24. navrhuje Komisii, aby každoročne vydala hodnotiacu správu o readmisných dohodách EÚ a podľa potreby predkladala návrhy na zlepšenie dohôd a aby do tohto procesu plne zapojila Európsky parlament;
25. pripomína, že zlepšenie účinnosti kontroly hraníc má zásadný význam v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu a organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi a drogami a falšovania; domnieva sa, že ESP poskytuje vhodný rámec pre pomoc krajinám ESP pri ochrane ich vonkajších hraníc pred uvedenými hrozbami;
26. domnieva sa, že hraničné kontroly musia prebiehať v duchu solidarity medzi členskými štátmi vrátane rozdelenia záťaže vyplývajúcej z riadenia vonkajších hraníc EÚ;
27. zdôrazňuje, že politiky udeľovania víz a kontroly hraníc, ktoré vytvárajú zlý obraz o EÚ, majú nielen bezpečnostný rozmer, ale aj zahraničnopolitický rozmer;
28. vrelo víta založenie agentúry FRONTEX a začatie spolupráce medzi touto agentúrou, krajinami ESP a inými tretími krajinami; podporuje uzatvorenie ďalších dohôd s týmito partnerskými krajinami ESP; trvá na tom, že je nevyhnutné túto spoluprácu posilniť a zvýšiť finančné prostriedky pre agentúru FRONTEX; vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje sľuby a poskytli agentúre FRONTEX všetky logistické a ľudské zdroje, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh;
29. pripomína, že účinný boj proti terorizmu, nelegálnemu prisťahovalectvu a organizovanému zločinu v susediacich krajinách a zo susediacich krajín je sotva možný bez zapojenia všetkých zdrojov Komisie a samotných členských štátov, ako aj iných zúčastnených strán z EÚ a medzinárodných účastníkov;
30. opätovne potvrdzuje význam rozšírenia spolupráce s krajinami ESP v boji proti terorizmu, najmä prehĺbením spolupráce s agentúrami Europol a Eurojust, s cieľom vybudovať vzájomnú dôveru a vymieňať si osvedčené postupy; naliehavo žiada partnerské krajiny ESP, aby zvýšili úroveň ochrany údajov s cieľom priblížiť právne predpisy a postupy normám ochrany údajov v EÚ, čo je podmienkou ďalšej spolupráce v tejto oblasti; pripomína, že všetky spoločné opatrenia na boj proti terorizmu musia v plnej miere dodržiavať zásady oprávnenosti, proporcionality a účinnosti;
31. pripomína, že ESP poskytuje vynikajúci rámec pre regionálnu a oblastnú spoluprácu; žiada o prehĺbenie regionálnej spolupráce v oblastiach slobody, bezpečnosti, spravodlivosti, a najmä riadenia hraníc, migrácie a poskytovania azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu, praniu peňazí a obchodovaniu s drogami, ako aj v oblasti policajnej a súdnej spolupráce; domnieva sa, že regionálna spolupráca a nadväzovanie kontaktov v uvedených oblastiach by mohli ťažiť zo skúseností získaných okrem iného v rámci tzv. söderköpingského procesu, ktorý zahŕňa Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu a zo strany EÚ Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko;
32. víta novú iniciatívu regionálnej spolupráce nazvanú Čiernomorská synergia, ktorá dopĺňa ESP v čiernomorskom regióne okrem iného prostredníctvom návrhov na zlepšenie riadenia hraníc a colnej spolupráce na regionálnej úrovni, ako aj na podnietenie regionálneho dialógu s občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že úsilie o posilnený a jednotný záväzok voči čiernomorskej oblasti by sa mohlo opierať o skúsenosti získané v rámci barcelonského procesu a Severnej dimenzie; trvá na tom, že prioritami tohto regionálneho prístupu by mali byť sloboda, spravodlivosť a bezpečnosť, demokracia, dodržiavanie medzinárodného práva a spolupráca občianskej spoločnosti;
33. opätovne pripomína kľúčový význam ESP, ktorá predstavuje vhodný rámec pre dialóg a opatrenia zamerané na hľadanie riešení tzv. zmrazených konfliktov (napríklad Podnestersko); domnieva sa, že takéto zmrazené konflikty predstavujú bez existencie právneho štátu „čierne diery“, v ktorých sa darí organizovanému zločinu, terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a drogami, a sú zdrojom nestability; preto žiada posilnenie regionálnych iniciatív, ktoré združujú krajiny ESP s cieľom nachádzania spoločných riešení takýchto konfliktov;
34. vyjadruje poľutovanie nad tým, že predsedníctvo nedostatočne konzultovalo s Parlamentom hlavné aspekty a základné možnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako stanovuje článok 21 Zmluvy o EÚ;
35. žiada predsedníctvo Rady a Komisiu, aby počas rokovaní o dohodách v oblasti ESP lepšie informovali Parlament a aby zohľadnili jeho odporúčania v súlade s článkami 39 a 21 Zmluvy o EÚ a článkom 300 Zmluvy o ES;
36. vyzýva Radu a Komisiu, aby počas rokovaní o zjednodušení vízových postupov a readmisných dohodách s krajinami ESP lepšie a pravidelnejšie informovali Parlament a aby tak uplatňovali zásadu spolupráce v dobrej viere medzi európskymi inštitúciami;
37. žiada zlepšenie spolupráce medzi EÚ a medzinárodnými organizáciami, napríklad Radou Európy, s cieľom plne využiť ich odborné poznatky v oblastiach, ako sú ľudské práva, informácie, počítačová kriminalita, bioetika, nezákonné obchodovanie, organizovaný zločin atď.;
38. podporuje myšlienku vytvorenia spoločného parlamentného zhromaždenia ESP – Východ podľa vzoru parlamentného zhromaždenia Euromed;
39. víta vytvorenie nástroja európskej susedskej politiky, ktorý je pružnejší a umožňuje nové formy spolupráce a napredovanie k vytvoreniu susedského investičného fondu, ktorý by mal byť zameraný na konkrétne oblasti spolupráce, najmä na cezhraničnú spoluprácu;
40. vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoje finančné zdroje a kapacity pre analýzu politík s kapacitami medzinárodných finančných inštitúcií (EIB, EBOR, Svetová banka) s cieľom dosiahnuť synergiu pri príprave a podpore reforiem podľa akčných plánov ESP.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
3.10.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 3 0 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Philip Bradbourn, Michael Cashman, Carlos Coelho, Fausto Correia, Panayiotis Demetriou, Bárbara Dührkop Dührkop, Kinga Gál, Roland Gewalt, Jeanine Hennis-Plasschaert, Lívia Járóka, Magda Kósáné Kovács, Barbara Kudrycka, Esther De Lange, Henrik Lax, Kartika Tamara Liotard, Sarah Ludford, Viktória Mohácsi, Martine Roure, Søren Bo Søndergaard, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Ioannis Varvitsiotis |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Edit Bauer, Maria da Assunção Esteves, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Antonio Masip Hidalgo, Siiri Oviir, Eva-Britt Svensson |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||
POSTUP
|
Názov |
Posilňovanie Európskej susedskej politiky |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
||||||
|
Výbory, ktoré predložili stanovisko |
INTA REGI LIBE 26.04.07 26.04.07 26.04.07 |
||||||
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
INTA 07.05.07 |
||||||
|
Rozšírená spolupráca dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko |
Charles Tannock Raimon Obiols i Germà 17.4.2007 19.09.07 |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanoviskon |
Panagiotis Beglitis |
||||||
|
Prerokovania vo výbore |
13.09.07 |
09.10.07 |
22.10.07 |
|
|
||
|
Dátum prijatia |
22.10.2007 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
49 1 2 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Christopher Beazley, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Colm Burke, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Hélène Flautre, Hanna Foltyn-Kubicka, Michael Gahler, Georgios Georgiou, Bronisław Geremek, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Klaus Hänsch, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Joost Lagendijk, Emilio Menéndez del Valle, Willy Meyer Pleite, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, Béatrice Patrie, Samuli Pohjamo, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Ari Vatanen, Jan Marinus Wiersma, Josef Zieleniec |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ryszard Czarnecki, Alexandra Dobolyi, Patrick Gaubert, David Hammerstein, Marie Anne Isler Béguin, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Rihards Pīks, Aloyzas Sakalas, Antolín Sánchez Presedo, Adrian Severin |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||