SPRÁVA o návrhu na menovanie Henriho Grethena za člena Dvora audítorov

8.11.2007 - (C6‑0307/2007 – 2007/0816(CNS))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajkyňa: Inés Ayala Sender

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu menovania Henriho Grethena za člena Dvora audítorov

(C6‑0307/2007 – 2007/0816(CNS))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 247 ods. 3 Zmluvy o ES a článok 160b ods. 3 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6‑0307/2007),

–   so zreteľom na skutočnosť, že Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 6. novembra 2007 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov a posúdil jeho kvalifikačné predpoklady z hľadiska kritérií stanovených v článku 247 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 160b ods. 2 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na článok 101 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6‑0436/2007),

1.  súhlasí s menovaním Henriho Grethena za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade a pre informáciu Dvoru audítorov a ostatným inštitúciám Európskeho spoločenstva a kontrolným orgánom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dobrý pracovný vzťah medzi Európskym dvorom audítorov a Parlamentom je nevyhnutný pre fungovanie systému finančnej kontroly Európskej únie. Parlament zohráva naproti tomu skôr okrajovú úlohu v postupe menovania členov Dvora audítorov. Členov Dvora audítorov vymenúva Rada na návrh členských štátov. Parlament je pred vymenovaním len konzultovaný. Preto môže vzniknúť napätie v prípade rozdielnych stanovísk Parlamentu a Rady. Parlament sa snažil minimalizovať riziko rozdielnych stanovísk zverejnením všeobecných zásad, podľa ktorých rozhoduje, v dvoch uzneseniach z rokov 1992 a 1995 o postupe konzultácie Parlamentu vo veci vymenovania členov Súdneho dvora[1].

Najmä s cieľom zvýšiť transparentnosť zverejnil Parlament vo svojom uznesení z roku 1992 nasledujúci súbor kritérií hodnotenia kandidátov:

a)             vysoká úroveň odborných skúseností získaných vo verejných financiách alebo riadení a audite riadenia;

b)             prípadné predchádzajúce potvrdenie o riadnom splnení riadiacich úloh, ktoré uchádzači vykonávali v minulosti;

c)             vynikajúce výsledky v riadení v prípade uchádzačov, ktorí vykonávali riadiace úlohy vo verejnom alebo súkromnom sektore;

d)             s účinnosťou od dátumu vymenovania nesmú kandidáti zastávať volený úrad alebo vykonávať akékoľvek úlohy v politickej strane;

e)             vzhľadom na povahu vykonávanej práce sa zohľadní aj vek uchádzačov: napríklad sa javí odôvodnené stanoviť, že členovia by nemali mať viac ako 65 rokov na konci ich prvého funkčného obdobia alebo viac ako 70 rokov na konci ich druhého funkčného obdobia. Tiež by nebolo normálne, ak by sa kandidáti vymenovaním za člena Dvora audítorov mohli vyhnúť vekovým limitom uplatňovaným na rovnakú pozíciu vo svojej krajine pôvodu;

f)              napokon Parlament okrem hodnotenia individuálnych zásluh zabezpečí zachovanie rozumnej rovnováhy v zložení Dvora audítorov ako celku. Napríklad aj keď je súčasné zloženie Dvora audítorov pomerne vyrovnané, pokiaľ ide o rôznorodý pôvod jeho členov, nedostatočné zastúpenie žien je neospravedlniteľné;

g)             bolo by žiaduce, aby členovia nezastávali úrad viac ako dve funkčné obdobia.

Skúsenosti z nedávnej minulosti ukazujú, že napriek vyššie spomenutým uzneseniam sa rozdiely v stanoviskách nepodarilo vždy odstrániť. V roku 2004 prijal Výbor pre kontrolu rozpočtu negatívne stanovisko týkajúce sa dvoch z desiatich nových členov Dvora audítorov navrhnutých v súlade so zmluvou o pristúpení. Jeden z uchádzačov stiahol svoju kandidatúru, ale druhý nie. Hoci bolo negatívne stanovisko potvrdené aj plénom, kandidát bol Radou vymenovaný za člena Dvora audítorov.

Pokiaľ ide o súčasný postup menovania, niekoľkí kandidáti navrhnutí členskými štátmi nespĺňajú úplne všetky kritériá uvedené v uznesení Parlamentu z roku 1992. Okrem toho sú snahy Parlamentu o zachovanie rozumnej rovnováhy v zložení Dvora audítorov a nápravu nedostatočného zastúpenia žien podkopávané súčasnými návrhmi členských štátov. Kým v súčasnosti je členmi 22 mužov a 5 žien, po vymenovaní všetkých nominovaných kandidátov by bol pomer 23 mužov a 4 ženy.

Vzhľadom na uvedené sa spravodajkyňa domnieva, že sú potrebné účinnejšie nástroje, ktoré zabezpečia, aby Parlament a najmä jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu nadviazal plodný vzťah s každým členom/členkou Dvora audítorov odo dňa jeho/jej vymenovania. Zastáva názor, že kritériá a postupy stanovené v uzneseniach z rokov 1992 a 1995 sa musia naliehavo prehodnotiť, upevniť a oznámiť Rade, orgánom členských štátov zodpovedným za navrhovanie kandidátov a verejnosti.

Na záver spravodajkyňa odporúča, aby bola nadviazaná oveľa užšia spolupráca medzi Parlamentom a Radou (ECOFIN), pokiaľ ide o postup menovania. Parlament by mal včas dostávať informácie o kandidátoch navrhnutých každým členským štátom. V strednodobej perspektíve by sa Rada a Parlament mali dohodnúť na koherentnejšom a účinnejšom postupe menovania, ktorý by bol dôležitým prvkom naliehavej organizačnej reformy Európskeho dvora audítorov.

• [1]  Uznesenie A3-0345/92, Ú. v. ES C 337 z 21.12.1992, s.51, a uznesenie A4-0001/95, Ú. v. ES C 43 z 20.2.1995, s.75.

PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS Henriho Grethena

Pracovné skúsenosti

Ekonomický poradca Luxemburského združenia obchodníkov  1976 – 1980

Generálny tajomník Luxemburskej obchodnej konfederácie      1980 – 1989

Nezávislý ekonomický poradca                                             1989 – 1999

Politické funkcie

Generálny tajomník Demokratickej strany                                         1980 – 1989

                                                                                                   1994 – 2004

Poslanec                                                                                       1984 – 1999

                                                                                                   od roku 2004

Predseda Výboru pre kontrolu plnenia

rozpočtu a účtovníctva

Predkladateľ a spoluspravodajca zákona

z 8. júna 1999 o usporiadaní najvyššieho kontrolného úradu (predloženého 27. 1. 1999)

Autor návrhu zákona č. 5667, ktorým sa mení zmenený a doplnený zákon

z 8. júna 1999 o usporiadaní najvyššieho kontrolného úradu

(predloženého 9.1.2007)

Podpredseda poslaneckej snemovne                                                    1998 – 2004

Minister hospodárstva a energetiky                                                      1999 – 2004

Minister dopravy                                                                                 1999 – 2004

Minister pre verejnú správu                                                             2004

PRÍLOHA 2: ODPOVEDE Henriho Grethena NA DOTAZNÍK

Odborná prax

1. Vymenujte, prosím, hlavné aspekty Vašej odbornej praxe v oblasti verejných financií, riadenia alebo auditu riadenia.

Pokiaľ ide o politickú činnosť, v roku 1980 som bol zvolený za generálneho tajomníka Demokratickej strany a túto funkciu som vykonával do roku 1990 a od roku 1994 do roku 2004.

Od 16. júla 1984 som členom poslaneckej snemovne. Opätovne som bol zvolený v rokoch 1989, 1994, 1999 a 2004. Hlavne by som chcel zdôrazniť, že som zastával, alebo zastávam tieto funkcie:

· podpredseda poslaneckej snemovne od roku 1998 do roku 1999 a od roku 2006;

· predseda parlamentnej skupiny DS od roku 1989 do roku 1998 a od roku 2004 do roku 2006;

· predseda Výboru pre kontrolu plnenia rozpočtu od roku 2004;

· člen Výboru pre financie a rozpočet od roku 1990 do roku 1999.

Od roku 1999 do roku 2004 som vykonával funkcie ministra hospodárstva a ministra dopravy. V roku 2004 som bol menovaný do funkcie ministra pre verejnú správu.

Rád by som tiež pripomenul svoje aktivity v súkromnom sektore.

V súčasnosti vykonávam funkciu člena správnej rady vo viacerých spoločnostiach.

Od roku 1976 do roku 1989 som pracoval pre Luxemburskú obchodnú konfederáciu, profesionálnu organizáciu, v ktorej som vykonával funkciu generálneho tajomníka od roku 1980.

Od roku 1989 do roku 1999 som pôsobil ako nezávislý ekonomický poradca.

2. Ktoré boli tri najdôležitejšie rozhodnutia, na ktorých prijatí ste sa vo Vašom profesionálnom živote zúčastnili?

Dovoľte mi zdôrazniť tri rozhodnutia týkajúce sa externého auditu, politiky hospodárskej súťaže a dopravy. Podľa môjho názoru mali tieto tri rozhodnutia v príslušných oblastiach významný a pozitívny vplyv.

· Externý audit

Koncom 90. rokov som bol spoluautorom a následne spravodajcom návrhu zákonu, ktorý sa týkal organizácie najvyššieho kontrolného úrodu. Okrem toho som práve predložil návrh zákona, ktorý sa týka revízie platného zákona (návrh zákona č. 5667 z 9. januára 2007). Na základe ustanovení zákona z 8. júna 1999 vznikol v Luxemburgu nezávislý najvyšší kontrolný úrad, ktorý je zodpovedný za kontrolu zákonnosti a správnosti štátnych príjmov a výdavkov a riadneho hospodárenia s verejnými výdavkami.

· Politika hospodárskej súťaže

Ako minister hospodárstva som inicioval proces, ktorý viedol k prijatiu moderných právnych predpisov hospodárskej súťaže. Zákon zo 17. mája 2004 definoval všeobecný rámec hospodárskej súťaže pre všetky sektory hospodárstva. Hlavne bol zrušený systém kontroly cien. V tejto súvislosti sa vytvorili dva nezávislé orgány: Rada pre hospodársku súťaž a Inšpekcia hospodárskej súťaže, ktoré majú rozsiahle kompetencie a ktorých cieľom je dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže.

· Doprava

Ako minister dopravy som v Luxemburgu inicioval zavedenie bodového vodičského preukazu, opatrenie, ktoré vyžadovala poslanecká snemovňa od roku 1989. Systém bodového vodičského preukazu má byť výchovný a má odradzovať od priestupkov a až potom trestať. V prípade straty bodov dovoľuje vodičovi opäť ich získať a zmeniť svoje správanie pred tým, než mu bude odobratý vodičský preukaz.

V priebehu dvoch rokov po zavedení tohto opatrenia sa znížil počet obetí na cestách o tretinu.

Nezávislosť

3. Zmluva stanovuje, že členovia Dvora audítorov sú pri vykonávaní svojich úloh „úplne nezávislí“. Ako by ste uplatnili tento záväzok vo vzťahu k Vašim budúcim úlohám ?

Inštitúcie pre kontrolu verejných účtov ako napr. Európsky dvor audítorov môžu vykonávať svoju činnosť objektívne a účinne len pod podmienkou, že budú nezávislé od kontrolovaného subjektu a chránené pred akýmkoľvek vonkajším vplyvom. Na to, aby splnili svoj mandát, musia byť tiež politicky, organizačne a finančne nezávislé.

Nezávislosť inštitúcií znamená nezávislosť ich členov. V tomto zmysle sa oficiálne zaväzujem uplatňovať článok 247, ods. 4 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že „Členovia Dvora audítorov vykonávajú svoje povinnosti v záujme Spoločenstva úplne nezávisle.“ V súlade s týmto ustanovením by som si v žiadnom prípade nedovolil žiadať alebo prijať pokyny od akejkoľvek vlády alebo organizácie.

Okrem toho sa budem vyhýbať každej činnosti, ktorá by sa mohla považovať za nezlučiteľnú s funkciami člena Dvora audítorov.

4. Dostali ste potvrdenie o riadnom splnení riadiacich úloh, ktoré ste predtým vykonávali, ak sa takýto postup uplatňuje?

Áno, dostal som potvrdenie o riadnom splnení všetkých úloh, ktoré som až doteraz plnil v rámci mojich verejných funkcií a v mene mojej strany. To isté platí aj pre moje aktivity v súkromnom sektore.

5. Majú Vaše obchodné alebo finančné záujmy alebo akékoľvek iné záväzky charakter, ktorý by bol nezlučiteľný s výkonom Vašich budúcich úloh? Ste ochotný oznámiť všetky Vaše finančné záujmy a iné záväzky predsedovi Dvora audítorov a zverejniť ich? V prípade, že ste zapojený do akéhokoľvek prebiehajúceho súdneho konania, mohli by ste uviesť podrobnosti?

Je samozrejmé, že sa nebudem aktívne podieľať na finančných alebo obchodných operáciách, ktoré by sa mohli považovať za operácie v rozpore so zásadou nezávislosti člena Dvora audítorov. Ide o prístup, ktorý som uplatňoval, keď som zastával rôzne ministerské posty vo vláde Luxemburského veľkovojvodstva.

V rámci mojich súčasných poslaneckých funkcií som už v súlade s článkom 155 ods. 3 rokovacieho poriadku Snemovne povinný predkladať vyhlásenie o mojej obchodnej a finančnej účasti.

V súlade s vnútornými pravidlami Dvora audítorov a s ustanoveniami kódexu správania členov Dvora audítorov predložím vyhlásenie o mojich finančných podieloch predsedovi Dvora audítorov. Čo sa týka jeho zverejnenia, pokiaľ viem, inštitúcia ešte v tomto smere neprijala žiadne rozhodnutie. Samozrejme budem rešpektovať každé rozhodnutie Európskeho dvora audítorov v tejto súvislosti.

Môžem tiež potvrdiť, že nie som zapojený do žiadneho súdneho konania.

6. Ste pripravený po menovaní za člena Dvora audítorov odstúpiť z akéhokoľvek voleného postu alebo vzdať sa akejkoľvek aktívnej funkcie vrátane Vašej zodpovednosti v politickej strane?

Áno.

7. Ako by ste postupovali v prípade závažných nezrovnalostí alebo dokonca podvodu a/alebo korupcie, do ktorého by boli zapojení aktéri v členskom štáte Vášho pôvodu ?

Podľa existujúcich pravidiel musí Dvor audítorov okamžite informovať Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), ak sa po vykonanej kontrole alebo prostredníctvom tretej osoby dozvie o akomkoľvek podozrení z podvodu, korupcie alebo z inej nelegálnej aktivity.

Myslím si, že všetky reakcie na podvod a korupciu sa musia riadiť jednou a tou istou zásadou, a tou je nulová tolerancia. Podvody a korupcia nielen že oslabujú demokraciu a legitimitu európskych inštitúcií, ale vedú tiež k nerovnosti a neefektívnosti pri uplatňovaní našich politík. V tomto zmysle Vás môžem uistiť, že budem prísne dodržiavať pravidlá a všetky ostatné príslušné ustanovenia (ako sú ustanovenia pre členov Dvora audítorov v kódexe správania), pričom nebudem brať do úvahy pôvod príslušnej osoby alebo členský štát, v ktorom sa bude vykonávať audit alebo vyšetrovanie.

Dovoľujem si v tejto súvislosti dodať, že od roku 2006 som členom správnej rady a pokladníkom európskej sekcie Svetovej organizácie poslancov proti korupcii (GOPAC), to znamená nezaujatej skupiny poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorých spája spoločný záväzok bojovať proti korupcii a podporovať transparentnosť.

Vykonávanie úloh

8. Aké by podľa Vás mali byť hlavné znaky riadneho finančného hospodárenia vo verejnej správe?

Koncept riadneho finančného hospodárenia znamená, že rozpočtové prostriedky musia byť použité hospodárne, efektívne a účinne. Riadne finančné hospodárenie vo verejnej správe vyžaduje stály záujem a úsilie na všetkých úrovniach a vo všetkých funkciách, aby sa zabezpečilo optimálne využitie zdrojov a čo najúčinnejšia organizácia aktivít na dosiahnutie stanovených cieľov.

Treba pripomenúť, že nariadenie o rozpočtových pravidlách vyžaduje, aby sa prostriedky Spoločenstva používali zákonným a správnym spôsobom, a zároveň v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

Vo všeobecnosti je ťažké definovať jednotné riešenie prispôsobené všetkým situáciám. Myslím si, že každý subjekt si musí vybrať spôsob, ktorý najlepšie vyhovuje správnemu a regulačnému prostrediu, v ktorom pôsobí.

Dovoľte mi, aby som medzi najdôležitejšími prvkami zdôraznil jeden, ktorý je podľa mňa nevyhnutný pre riadne finančné hospodárenie každej organizácie, a to je riadenie výkonnosti. Pod týmto pojmom rozumiem:

-   jednoznačné rozdelenie zodpovednosti, ktorá súvisí s uplatňovaním politík a programov;

-    definovanie vysokých, ale uskutočniteľných cieľov;

-    definovanie príslušných ukazovateľov výkonov;

-    kontrola prebiehajúcich aktivít pomocou týchto ukazovateľov; a

-    posúdenie miery, do akej boli pôvodne stanovené ciele splnené.

Samozrejme, riadenie výkonnosti nie je jediným rozhodujúcim prvkom riadneho finančného hospodárenia. Z vlastnej skúsenosti však viem, že dostupnosť vhodných nástrojov prispieva k zníženiu rizika neúčinného a neefektívneho využívania prostriedkov.

Výkonnostné audity uskutočnené Dvorom audítorov (pozri otázku č. 10), ktoré mu umožňujú zhodnotiť, či organizácia správne uplatňuje zásady riadneho finančného hospodárenia, v značnej miere prispievajú k uplatňovaniu takéhoto hospodárenia. O činnosť v tejto oblasti mám veľký záujem.

9. V súlade so zmluvou pomáha Dvor audítorov Európskemu parlamentu pri výkone jeho právomocí v oblasti kontroly plnenia rozpočtu. Ako by ste opísali Vaše úlohy najmä s ohľadom na vypracúvanie správ pre Európsky parlament a Výbor pre kontrolu rozpočtu ?

V súlade s článkom 248, ods. 4 Zmluvy o ES, členovia Dvora audítorov pomáhajú Európskemu parlamentu a Rade pri výkone ich právomocí pri kontrole plnenia rozpočtu Spoločenstva.

Vzhľadom na moje súčasné povinnosti predsedu výboru pre kontrolu rozpočtu v Luxemburgu si plne uvedomujem význam kvalitnej spolupráce medzi Parlamentom a Dvorom audítorov, spolupráce, ktorá musí rešpektovať úlohu a nezávislosť každého orgánu. Takýto prístup nemôže fungovať bez dôvery a vzájomného rešpektu.

V tomto duchu by sa podľa mojich skúseností mohli uplatňovať (ak tomu už tak nie je) tieto prvky:

-   pravidelná výmena názorov medzi členmi Dvora audítorov a poslancami Parlamentu, ako na kolektívnej, tak aj bilaterálnej úrovni. To by umožnilo lepšiu integráciu záujmov Parlamentu do ročného pracovného plánu Dvora audítorov. Okrem toho by Parlament mohol počas legislatívnej činnosti častejšie a v dostatočnom predstihu žiadať Dvor audítorov, aby mu oznámil oficiálne stanoviská k návrhom, ktoré predkladá Komisia;

-   správy a stanoviská Dvora audítorov musia byť nielen presné, ale tak isto musia obsahovať jasné odkazy a odporúčania, aby ich Parlament a váš výbor mohli využiť pri svojej činnosti;

-   pri plánovaní osobitných auditov by sa tiež mohli organizovať stretnutia Parlamentu a Dvora audítorov s cieľom lepšie odpovedať na špecifické otázky Parlamentu a Výboru pre kontrolu rozpočtu. Tento prístup by v žiadnom prípade neohrozil nezávislosť oboch inštitúcií. Mal by Dvoru audítorov umožniť predkladať zákonodarnému orgánu a rozpočtovému orgánu relevantnejšie a podrobnejšie správy;

-   som priaznivo naklonený tomu, aby Parlament a Výbor pre kontrolu rozpočtu boli lepšie informovaní o pracovnom programe Dvora audítorov a o predpokladanom harmonograme zverejňovania jeho správ a stanovísk;

-   pri predkladaní správy Parlamentu by som privítal možnosť diskutovať s členmi Výboru pre kontrolu rozpočtu a najmä so spravodajcom, o výsledkoch, záveroch a odporúčaniach, ktoré vzišli z kontrolnej misie, a to v atmosfére vzájomnej dôvery a rešpektu.

Môžem vás ubezpečiť, že udržiavanie kvalitnej spolupráce medzi Dvorom audítorov a Parlamentom, a predovšetkým vašim výborom, bude jednou z mojich priorít budúceho člena Dvora audítorov.

10. Aká je podľa Vášho názoru pridaná hodnota výkonnostného auditu a ako by mali byť jeho výsledky zakomponované do riadenia?

Podľa môjho názoru je cieľom výkonnostného auditu vyhodnotenie výsledkov subjektu, pokiaľ ide o hospodárnosť, účinnosť a efektívnosť, a to v rámci využívania prostriedkov, ktoré má k dispozícii. Tento typ auditu prekračuje rámec tradičných kontrol financií a súladu, ktorých hlavným cieľom je ohodnotiť zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, ako aj vierohodnosť účtov.

Výkonnostný audit je podľa môjho názoru dvojnásobným prínosom:

-   v prvom rade prispieva k väčšej transparentnosti spôsobu, akým sa používajú peniaze daňovníkov, a vedúci pracovníci sú v jeho dôsledku zodpovední za riadenie a činy;

-   následne môže pomôcť vedúcim pracovníkom pri zvyšovaní účinnosti a efektívnosti prijímania finančných a správnych rozhodnutí, čím prispieva k znižovaniu rizika neuváženého používania peňazí daňovníkov.

Chcel by som zdôrazniť pozitívny charakter týchto výkonnostných auditov. Tie musia nielen umožniť odhaliť slabé miesta, ale tiež vo forme praktických návrhov určiť spôsob, akým by sa mohlo s prostriedkami Európskej únie lepšie hospodáriť.

V tomto duchu by mala každá správa o výkonnostnom audite okrem kritických poznámok zahŕňať aj sériu odporúčaní o možných zlepšeniach. Zdá sa mi tiež dôležité, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o opatreniach, ktoré Komisia a členské štáty prijali v súvislosti s uplatňovaním týchto odporúčaní.

Na zabezpečenie začlenenia odporúčaní do plánov riadenia a ich uplatňovania je dôležité, aby ich vedenie kontrolovaných organizácií prijalo.

Postoj audítorov je v tejto súvislosti prvoradý a myslím si, že tento spôsob kontroly musí vždy zahŕňať komunikáciu medzi riadiacimi pracovníkmi kontrolovaného subjektu, čo znamená, že :

-   audit sa vykonáva v rámci prístupu, ktorý vylučuje prekvapenie, kontrolovaný subjekt je včas informovaný o navrhovanom prístupe a postupoch kontroly;

-   vhodné kritériá auditu sa stanovia spoločne; a

-   audítori (prípadne za pomoci externých odborníkov) majú k dispozícii nevyhnutné poznatky o subjekte, ktorého sa kontrola týka.

Po ukončení misie sa tiež musí o výsledných odporúčaniach diskutovať, aby sa zabezpečilo, že budú správne pochopené a, ak je to možné, že ich kontrolovaný subjekt prijme.

Viem, že Európsky dvor audítorov v roku 2006 vypracoval príručku pre výkonnostný audit, ktorá sa používa pri kontrole finančného riadenia Európskej komisie a programov financovaných z rozpočtu Únie. Ako člen Dvora audítorov by som pokladal za veľmi motivujúce prispievať k plneniu tejto úlohy a k vypracúvaniu väčšieho počtu správ tohto typu.

11. Ako by sa mohla zlepšiť spolupráca medzi Dvorom audítorov, vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi a Európskym parlamentom (Výbor pre kontrolu rozpočtu) v oblasti auditu rozpočtu Európskej únie?

V tejto súvislosti by som rád pripomenul konferenciu, ktorú v októbri 2006 zorganizoval Európsky parlament (v spolupráci s fínskym parlamentom), a na ktorej som sa zúčastnil ako predseda Výboru pre kontrolu plnenia rozpočtu luxemburskej poslaneckej snemovne. Cieľom tejto konferencie bolo informovať všetkých účastníkov o úlohe, ktorú zohrávajú národné výbory na kontrolu rozpočtu v rámci kontroly rozpočtu EÚ.

Možno si spomínate, že som na tejto konferencii sľúbil, že objasním postoj vlády mojej krajiny, a vyzval som mojich kolegov, aby urobili to isté.

K tomuto objasneniu došlo na seminári, ktorý sa konal v januári 2007 a na ktorom sa tiež zúčastnil jeden poslanec vášho výboru. Musím pripustiť, že aj keď sa luxemburská vláda zaviazala, tak ako iné vlády, odstrániť nedostatky súčasného systému, nepodporila pôvodné návrhy Komisie.

Aby som presnejšie odpovedal na vašu konkrétnu otázku, rád by som sa vrátil k niektorým podstatným otázkam tejto diskusie, hlavne k úlohe verejných externých audítorov na európskej úrovni a na úrovni jednotlivých štátov a k ich spolupráci.

Zmluva z Nice v roku 2001 zdôraznila význam takejto spolupráce a nevyhnutnosť, aby Európsky dvor audítorov a vnútroštátne kontrolné orgány spolupracovali v duchu dôvery a rešpektu vzájomnej nezávislosti.

Myslím, že určité prvky už v praxi fungujú :

-   kontroly, ktoré vykonáva Dvor audítorov v členských štátoch sa konajú v spojení s vnútroštátnymi (alebo regionálnymi) kontrolnými orgánmi alebo s inými kompetentnými orgánmi;

-   vnútroštátne kontrolné orgány, Komisia, Parlament a Rada sú informované o ročnom pracovnom programe Dvora audítorov;

-   od roku 1978 sa predsedovia vnútroštátnych kontrolných orgánov členských štátov a Európskeho dvora audítorov stretávajú v rámci „kontaktného výboru“, diskutujú o problémoch spoločného záujmu a uľahčujú tak výmenu informácií a praktickú spoluprácu. Okrem iného boli vytvorené pracovné skupiny poverené preštudovaním všeobecných alebo špecifických otázok verejného záujmu;

-   styční úradníci zodpovední za kontakty medzi vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi a Európskym dvorom audítorov sa schádzajú najmenej dvakrát ročne, aby pripravili schôdze „kontaktného výboru“ a vytvárali aktívnu celoeurópsku sieť odborných kontaktov.

Je isté, že tieto iniciatívy by mohli mať širší obsah. Zároveň sa však domnievam, že je dôležité brať do úvahy rozdielne úlohy a rozdielnu zodpovednosť zúčastnených subjektov i komplexný a rôznorodý charakter jednotlivých systémov výdavkov členských štátov.

Potreba užšej spolupráce v oblasti kontroly bola opakovane zdôrazňovaná, hlavne Parlamentom (napríklad v jeho rozhodnutí o udelení absolutória za plnenie rozpočtu za rok 2003), ale tiež Dvorom audítorov (pozri stanovisko č. 2/2004 o modeli jednotnej kontroly – single audit). Obidve inštitúcie podporujú vytvorenie rámca EÚ pre finančnú kontrolu, ktorý by zahŕňal efektívnejšiu spoluprácu a lepšiu koordináciu jednotlivých činností auditu a vnútornej kontroly.

Čo sa týka spolupráce kontrolných orgánov na európskej a vnútroštátnej úrovni, využívanie výsledkov kontrolnej činnosti národných externých audítorov v členských štátoch Európskym dvorom audítorov predstavuje významný problém. Pokiaľ sa nám nepodarí účinne začleniť tieto výsledky do činnosti spojenej s vypracovaním vyhlásenia o vierohodnosti Dvora audítorov, bude mať táto činnosť pre Európsky parlament v procese udeľovania absolutória len obmedzený význam.

V súlade so všeobecnými zásadami v oblasti auditu musia byť splnené určité podmienky na to, aby Európsky dvor audítorov mohol považovať výsledky práce iných externých audítorov za spoľahlivé. Dvor audítorov to opäť nedávno pripomenul vo svojom stanovisku č. 6/2007. Preto je dôležité, aby:

-   rozsah a metódy kontroly použité vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi boli primerané a zodpovedali právomociam Dvora audítorov;

-   sa všetky kontrolné činnosti vykonávali v súlade s platnými medzinárodnými normami;

-   Dvor audítorov mohol priamo získať informácie potvrdzujúce kvalitu týchto činností;

-   výsledky kontrol boli k dispozícii v lehote stanovenej v rámci ročného postupu udeľovania absolutória.

Na ilustráciu niektorých problémov, ktoré predstavuje toto začlenenie, je potrebné zdôrazniť, že kontroly vykonávané na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú len systému a nehodnotia príslušné transakcie, nemôžu byť ešte Európskym dvorom audítorov použité na to, aby predložil „ ...Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií“ (čl. 248 ods. 1 Zmluvy o ES).

Ďalej je treba prijať štandardné postupy a metódy, aby sa zvýšila miera vierohodnosti, ktorú majú pre Dvor audítorov výsledky činnosti vnútroštátnych kontrolných orgánov. Bolo mi oznámené, že pracovná skupina zriadená kontaktným výborom bola nedávno poverená vypracovaním takýchto noriem a kritérií. Ešte treba počkať na výsledné návrhy a zvážiť, ako by mohli byť v praxi využité.

Hodnotenie vnútroštátnych externých audítorov je však určite užitočným zdrojom informácií, ktoré musí Dvor audítorov zohľadňovať pri plánovaní a vykonávaní svojich kontrolných činností.

Je jasné, že vnútroštátne kontrolné orgány majú výsadné postavenie, pokiaľ ide o hodnotenie fungovania systémov kontroly na úrovni členských štátov. Preto som priaznivo naklonený posilňovaniu spolupráce medzi Európskym dvorom audítorov a vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi. Malo by to umožniť lepšie finančné hospodárenie s prostriedkami Spoločenstva.

Situácia sa však v budúcnosti pravdepodobne zmení, keďže v článku 274 zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o EÚ a ktorá bola predložená Európskej rade v dňoch 18. a 19. októbra 2007 v Lisabone, sa uvádza, že „Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi.“ Taktiež sa spresnia povinnosti členských štátov v tejto oblasti („Nariadenie ustanovuje povinnosti kontroly a auditu členských štátov pri plnení rozpočtu a z toho vyplývajúce zodpovednosti...“).

Iné otázky

12. Stiahli by ste svoju kandidatúru, ak by Európsky parlament zaujal nepriaznivé stanovisko k Vášmu menovaniu za člena Dvora audítorov ?

Dúfam, že sa Európsky parlament a najmä Výbor pre kontrolu rozpočtu vyjadrí priaznivo k návrhu mojej vlády na moje menovanie do funkcie člena Dvora audítorov. Myslím si, že súhlas Európskeho parlamentu je nevyhnutnou podmienkou pre výkon práce členov Dvora audítorov.

Ak by sa Parlament z akéhokoľvek dôvodu nemohol vyjadriť priaznivo, okamžite by som požiadal moju vládu, aby na základe stanoviska Parlamentu zvážila návrh na moje menovanie do funkcie.

POSTUP

Názov	Menovanie člena Dvora audítorov (p. Henri Grethen)
Referenčné čísla	N6-0019/2007 - C6-0307/2007 - 2007/0816(CNS)
Dátum konzultácie s EP	19.9.2007
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	CONT 27.9.2007
Spravodajkyňa        dátum menovania	Inés Ayala Sender 11.9.2007
Dátum prijatia	6.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Herbert Bösch, Paulo Casaca, Szabolcs Fazakas, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Dan Jørgensen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jan Mulder, Francesco Musotto, Bill Newton Dunn, Bart Staes, Alexander Stubb, Paul van Buitenen, Kyösti Virrankoski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Chris Davies, Edit Herczog, Véronique Mathieu, Gabriele Stauner, Petya Stavreva