SPRÁVA o systémoch ochrany vkladov

16.11.2007 - (2007/2199(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Christian Ehler

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o systémoch ochrany vkladov

(2007/2199(INI))

Európsky parlament,

-     so zreteľom na oznámenie Komisie o revízii smernice 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov (KOM(2006)0729),

-     so zreteľom na odporúčanie Komisie 87/63/EHS z 22. decembra 1986 o zavedení systémov ochrany vkladov v Spoločenstve[1],

-     so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu smernice Rady o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa systémov ochrany vkladov z 22. septembra 1992[2],

-     so zreteľom na svoje pozície v prvom a druhom čítaní k návrhu smernice Rady o systémoch ochrany vkladov predloženému Komisiou[3],

-     so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov[4],

-     so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní ustanovenia o zákaze vývozu v článku 4 ods. 1 smernice o systémoch ochrany vkladov (94/19/ES) (KOM(1999)0722),

-     so zreteľom na správu Komisie o fungovaní opatrení „vyrovnávania“ (topping-up) v článku 4 odsekoch 2 – 5 smernice o systémoch ochrany vkladov (94/19/ES) (KOM(2001)0595),

-     so zreteľom na správu Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) s názvom Technické odporúčania na preskúmanie aspektov týkajúcich sa systémov ochrany vkladov z 30. septembra 2005[5],

-     so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra Komisie s názvom Analýza scenára: hodnotenie účinkov zmien mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov EÚ z februára 2007,

-     so zreteľom na správu Komisie o minimálnej úrovni záruk smernice o systémoch ochrany vkladov 94/19/ES,

-     so zreteľom na Bielu knihu Komisie o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 (KOM(2005)0629),

-     so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o Bielej knihe Komisie o politike finančných služieb (2005 – 2010),[6],

-     so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-     so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové záležitosti (A6-0448/2007),

A.  keďže systémy ochrany vkladov sú dôležitou súčasťou bezpečnostnej siete;

B.   keďže systémy ochrany vkladov slúžia na ochranu jednotlivcov a funkcií, ako aj na zabezpečenie spravodlivých konkurenčných podmienok,

C.  keďže súčasná situácia v bankovom sektore vyvolaná krízou v oblasti hypotekárnych úverov v Spojených štátoch a jej odozva na finančných trhoch ukázali, aká dôležitá je otázka systémov ochrany vkladov,

D.  keďže rozdiely vo vytváraní systémov ochrany vkladov v jednotlivých členských štátoch možno vysvetliť rozdielnymi inštitucionálnymi podmienkami v týchto krajinách;

E.   keďže dôvera v zabezpečenie stability finančných trhov a spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže sú dôležitými základmi celého vnútorného trhu,

F.   keďže z najnovších výskumov vyplýva, že čoraz viac občanov EÚ zvažuje nákup finančných produktov v zahraničí;

G.  keďže v dôsledku čoraz väčšieho množstva cezhraničných aktivít úverových inštitúcií, ako aj zmien v štruktúre európskeho bankového dohľadu sa vynárajú nové otázky týkajúce sa spolupráce, koordinácie a rozdelenia bremena medzi domácu a hostiteľskú krajinu v krízových situáciách;

H.  keďže bezpečnostná sieť musí v dôsledku čoraz viac prepojeného finančného trhu plniť svoju funkciu v cezhraničných krízových situáciách;

1.   uznáva dôležitosť systémov ochrany vkladov a výhody smernice pre spotrebiteľov a stabilitu finančných trhov; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť možné narušenia trhu, ak ich preukáže analýza;

2.   súhlasí s názorom Komisie, že o legislatívne zmeny smernice 94/19/ES sa treba usilovať až po predložení ďalších výsledkov výskumu, a to najmä v oblasti cezhraničného rizikového a krízového manažmentu; považuje za dôležité zaoberať sa vážnymi narušeniami hospodárskej súťaže, ak ich preukáže analýza;

3.   zastáva názor, že stanovená minimálna ochrana vkladov by sa mala harmonizovať na vyššej úrovni, ale akékoľvek zvýšenie by malo byť úzko spojené so zodpovedajúcim hospodárskym rozvojom, najmä ak niektoré krajiny v dôsledku makroekonomických podmienok ešte stále nedosiahli minimálnu úroveň ochrany stanovenú smernicou; v tejto súvislosti však objasňuje, že ďalší pokles úrovne ochrany vkladov spôsobený infláciou, by sa mal zastaviť najneskôr pri najbližšej zmene smernice;

4.   vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že fungovanie systémov ochrany vkladov by mohli zlepšiť samoregulačné, najmä cezhraničné opatrenia;

5.   v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia iniciovala spoluprácu s Európskym fórom poisťovateľov vkladov a Spoločným výskumným centrom a podnietila široký dialóg zameraný na vypracovanie samoregulačných opatrení; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti informovala Parlament o svojom harmonograme a výsledkoch;

6.   zastáva názor, že zákazníkom treba poskytnúť viac informácií, na základe ktorých by sa mohli spoľahlivo rozhodnúť, ktorým sprostredkovateľom majú zveriť svoje úspory, a že cieľom takéhoto prístupu by malo byť neustále zdokonaľovanie schopnosti sprostredkovateľov pôsobiť na cezhraničnej úrovni a propagovať zjednocovanie trhu; domnieva sa, že dôležitú úlohu by mohli v tejto súvislosti zohrávať samoregulácia a najmä možný prínos Európskeho fóra poisťovateľov vkladov;

7.   zastáva názor, že treba preskúmať rôzne spôsoby financovania systémov ochrany vkladov vzhľadom na možné narušenia hospodárskej súťaže, a to vrátane rovnakého zaobchádzania so zákazníkmi a z toho vyplývajúce náklady a najmä vzhľadom na dôsledky pre ich fungovanie v prípade cezhraničnej krízovej situácie;

8.   zdôrazňuje, že systémy ochrany vkladov ex-post by mali spotrebiteľom poskytovať toľko bezpečnosti a istoty ako systémy ochrany vkladov ex-ante;

9.   domnieva sa, že rozdelenie dohľadu a systému ochrany vkladov medzi krajinami vytvára regulačné problémy; žiada Komisiu, aby uskutočnila analýzu prípadných nepriaznivých účinkov takejto situácie;

10.  domnieva sa, že v dôsledku výrazných inovácií v oblasti komunikačných technológií, ku ktorým došlo od prijatia smernice, možno podstatne skrátiť čakaciu lehotu pre vkladateľov na refundáciu v krízových situáciách; domnieva sa, že najprv sa treba prostredníctvom dohôd, osvedčených postupov, zlepšenia kvality údajov a jasného rozdelenia povinností týkajúcich sa spracovania informácií, ako aj záväzkov samotných bánk usilovať o zlepšenie tam, kde sa nevyžaduje legislatívna cesta;

11. považuje za potrebné, aby v prípade, ak refundácia vychádza z dvoch systémov ochrany vkladov, čakacia lehota pre vkladateľov, ktorým sa má poskytnúť refundácia, nebola v prípade refundácie zo systémov domovskej krajiny dlhšia ako zo systémov hostiteľskej krajiny;

12. podporuje koncepciu, podľa ktorej treba rozhodnutie týkajúce sa akejkoľvek refundácie, resp. prevodu príspevkov, ktoré úverová inštitúcia uhradila do systému ochrany vkladov, prijať v prípade vystúpenia jedného z členov zo systémov ochrany vkladov na vnútroštátnej úrovni;

13. podporuje názor Komisie, podľa ktorého nové ustanovenia o prevode alebo refundácii príspevkov do systémov ochrany vkladov nesmú oslabiť fungovanie fondu, ani spôsobiť neprijateľné hromadenie rizík;

14. domnieva sa, že v dlhodobej perspektíve treba riešiť otázku harmonizácie systémov ochrany vkladov z hľadiska financovania a právomocí a z hľadiska úlohy orgánu dohľadu nad systémami ochrany vkladov, ak požadované analýzy preukážu narušenia hospodárskej súťaže, rozdielne zaobchádzanie so zákazníkmi alebo negatívny vplyv na cezhraničné riadenie rizík;

15. víta vytvorenie pracovných skupín Hospodárskeho a finančného výboru a Výboru pre finančné služby na hodnotenie a prípravu opatrení EÚ zameraných na zabezpečenie stability finančných trhov a pravidiel týkajúcich sa dohľadu;

16. zdôrazňuje, že aj trend nahrádzania dcérskych spoločností pobočkami v bankovom sektore je spojený s novými požiadavkami týkajúcimi sa spolupráce medzi orgánmi zúčastnených členských štátov v krízových situáciách;

17. považuje za potrebné, aby Komisia spolu s ministrami financií členských štátov, centrálnymi bankami a Európskym fórom poisťovateľov vkladov uskutočnila analýzu možných výhod a nevýhod rozdelenia bremena pred a po vzniku možných krízových situácií a aby oznámila výsledky tejto analýzy Parlamentu;

18. považuje za potrebné, aby sa vopred stanovili postupy a súčinnosť všetkých zúčastnených strán v prípadnej cezhraničnej krízovej situácii a aby Komisia spolu s predstaviteľmi členských štátov, centrálnymi bankami a Európskym fórom poisťovateľov vkladov naplánovala a stanovila tieto postupy a spoluprácu a aby o nich náležitým spôsobom informovala Parlament;

19. vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy kvalitnejšej včasnej identifikácie rizík prostredníctvom systémov ochrany vkladov; vidí možnosť využitia systému včasnej identifikácie pri stanovovaní príspevkov založených na riziku;

20. domnieva sa, že by bolo vhodné začať podrobnejší výskum nevyhnutný na stanovenie metódy spoločného posudzovania rizík;

21. zdôrazňuje, že primárnu zodpovednosť za zníženie rizík nesú banky;

22. považuje za potrebné, aby sa vypracovali zásady cezhraničného rizikového a krízového manažmentu s cieľom obmedziť problém parazitovania (tzv. free-rider problem) a morálne riziko;

23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

• [1]  Ú. v. ES L 033, 4.2.1987 s. 16.
• [2]  Ú. v. EÚ C 332, 16.12.1992, s. 13.
• [3]  Ú. v. EÚ C 115, 26.4.1993, s. 96 a Ú. v. EÚ C 91, 28.3.1994, s. 85.
• [4]  Ú. v. EÚ L 135, 31.5.1994, s. 5. smernica v znení zmien a doplnení smernice 2005/1/ES.
• [5]  CEBS/05/81..
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0338.

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Koncom roka 2006 predložila Komisia oznámenie o revízii smernice z roku 1994 o systémoch ochrany vkladov. Viac ako desať rokov po transpozícii tejto smernice do vnútroštátneho práva Komisia v súvislosti s touto smernicou preverila, do akej miery existujúce pravidlá ešte zodpovedajú svojmu pôvodnému účelu vzhľadom na čoraz výraznejšie zjednocovanie finančných trhov a cezhraničné zoskupenia úverových inštitúcií.

Počas konzultácie sa za problémy alebo prekážky zjednocovania trhu, resp. cezhraničnej spolupráce označili najmä rozdiely v spôsobe financovania systémov a výrazné rozdiely vo výške a rozsahu ochrany poskytovanej vkladateľom.

Komisia sa vo svojom oznámení zaoberala týmito oblasťami:

· definícia vkladov a rozsahu krytia,

· „spolupoistenie“,

· ustanovenie „de minimis“,

· opatrenia „vyrovnávania“,

· požiadavky na výmenu informácií,

· príspevky do systémov ochrany vkladov „odvodené od rizika“,

· prevoditeľnosť a refundácia príspevkov do systémov ochrany vkladov,

· informácie pre spotrebiteľov a reklama,

· konečný termín pre vyplatenie náhrady/zmiernenie vplyvu na vkladateľov,

· paneurópske/regionálne systémy ochrany vkladov,

· štatistické povinnosti.

Komisia dospela na základe svojej práce k záveru, že v súčasnosti nie sú potrebné legislatívne zásahy, že v súvislosti s potrebnými zmenami možno očakávať ďalšie preskúmanie a že odhady nákladov a fungovanie sektora ochrany vkladov v Európe, najmä v cezhraničnej oblasti, možno docieliť lepším používaním platných pravidiel, resp. zmenou prístupu zúčastnených strán.

Komisia označila objasnenie rozdelenia bremena v cezhraničných krízových situáciách za oblasť, na ktorú sa zameria vo svojej budúcej činnosti.

Cieľom tejto správy Európskeho parlamentu je zdôrazniť, že systémy ochrany vkladov sa považujú za dôležitú súčasť nášho systému finančného trhu a že ich fungovanie treba neustále zdokonaľovať. Správa sa zaoberá otázkami minimálnej úrovne ochrany a časového vymedzenia postupov vďaka väčším možnostiam nových komunikačných technológií a zameriava sa najmä na otázku krízového manažmentu. Predovšetkým v dôsledku silnejúceho zjednocovania trhu čelia systémy ochrany novým výzvam, ktoré treba riešiť v záujme zabezpečenia stability finančného trhu.

Touto správou Parlament žiada, aby sa aj oblasť ochrany vkladov začlenila do cezhraničného krízového manažmentu, a v tejto súvislosti podporuje zapojenie pracovných skupín Hospodárskeho a finančného výboru a Výboru pre finančné služby do riešenia príslušných otázok.

Z pohľadu Európskeho parlamentu sa krízový manažment musí zakladať na oporných bodoch, ktorými sú zlepšená včasná identifikácia rizík, stanovené a naplánované postupy súčinnosti všetkých zúčastnených strán a objasnenie momentu rozdelenia bremena. Pritom treba zohľadniť systémové rozdiely a rôznorodosť konajúcich strán v súkromnom a verejnom sektore. V tejto súvislosti treba takisto zdôrazniť, že primárnu zodpovednosť za obmedzenie rizík musia naďalej niesť banky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	38 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Christian Ehler, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Benoît Hamon, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Andrea Losco, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Alexander Radwan, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Harald Ettl, Ján Hudacký, Werner Langen, Gianni Pittella, Margaritis Schinas, Charles Tannock
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jamila Madeira, Cornelis Visser