SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)

21.11.2007 - (KOM(2005)0650 – C6‑0441/2005 – 2005/0261(COD)) - ***I

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Cristian Dumitrescu

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)

(KOM(2005)0650 – C6‑0441/2005 – 2005/0261(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0650),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2, články 61 písm. c) a 67 ods. 5 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0441/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6‑0450/2007),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 1
(1) Únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na tento účel musí Spoločenstvo prijať predovšetkým opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom, v rozsahu potrebnom na dobré fungovanie vnútorného trhu a ktorých cieľom je, mimo iného, podporovať harmonizáciu pravidiel uplatniteľných v členských štátoch vo veciach stretu právnych poriadkov.	(1) Spoločenstvo si dalo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom v rozsahu potrebnom na riadne fungovanie vnútorného trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 1a (nové)
	(1a) V súlade s článkom 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti pravidiel uplatniteľných v členských štátoch týkajúcich sa kolízie noriem a sporov o príslušnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 2
(2) V záujme účinného zavedenia príslušných ustanovení Amsterdamskej zmluvy, Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti prijala 3. decembra 1998 akčný plán upravujúci optimálne podmienky na vykonanie ustanovení Amsterdamskej zmluvy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý zdôraznil dôležitosť harmonizácie kolíznych noriem na dosiahnutie cieľa vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a v prípade potreby vyzvala na revíziu niektorých ustanovení dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky s ohľadom na osobitné kolíznoprávne ustanovenia obsiahnuté v iných nástrojoch Spoločenstva.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 3
(3) Na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 Európska rada schválila zásadu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí ako prioritnú akciu na vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti. V programe opatrení na zavedenie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach sa upresnilo, že opatrenia týkajúce sa harmonizácie kolíznych noriem sú sprievodnými opatreniami, ktoré majú uľahčiť zavedenie tejto zásady. Európska rada pripomenula v Haagskom programe, že v prácach v oblasti kolíznych noriem týkajúcich sa zmluvných záväzkov treba aktívne pokračovať.	(3) Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí ako základný kameň justičnej spolupráce v občianskych veciach a vyzvala Radu a Komisiu, aby prijali program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 3a (nové)
	(3a) Rada prijala 30. novembra 2000 spoločný program Komisie a Rady o opatreniach na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach. Tento program určuje opatrenia týkajúce sa harmonizácie kolíznych noriem ako opatrenia, ktoré uľahčujú vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí. ______________ 1 Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 3b (nové)
	(3b) Haagsky program prijatý Európskou radou 5. novembra 2004 vyzýva na aktívne pokračovanie v práci na kolíznych normách pre zmluvné záväzky („Rím I“). _____________ 1 Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 4
(4) Aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže medzi osobami, ktoré sa sporia v rámci Spoločenstva a aby sa podporila predvídateľnosť výsledkov takýchto sporov, právna istota a vzájomné uznávanie rozhodnutí, dobré fungovanie vnútorného trhu vyžaduje, aby kolízne normy platné v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku, bez ohľadu na to, ktorý súd bude vo veci konať. Z rovnakého dôvodu je potrebné dosiahnuť čo najväčšiu porovnateľnosť medzi tromi nástrojmi, ktorým je toto nariadenie, nariadenie Rady 44/2001/ES z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“) a nariadenie Parlamentu a Rady (ES) č. […] o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“).	(4) Riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje v záujme predvídateľnosti výsledku sporov, právnej istoty a voľného pohybu rozsudkov, aby kolízne normy platné v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu na to, súd ktorej krajiny vo veci koná.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 6
(6) Pôsobnosť nariadenia sa musí stanoviť tak, aby bola konzistentná s nariadením 44/2001/ES a nariadením Parlamentu a Rady (ES) č. […] o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“).	(6) Vecná pôsobnosť a ustanovenia tohto nariadenia by mali byť zlučiteľné s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“)1 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“)2. ___________ 1 Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).   2 Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 6a (nové)
	(6a) Rodinné vzťahy by mali zahŕňať rodičovstvo, manželstvo a pokrvné a širšie príbuzenstvo. Odkaz v článku 1 ods. 2 na vzťahy s účinkami porovnateľnými s manželstvom a inými rodinnými vzťahmi sa mal by sa vykladať podľa právneho poriadku členského štátu konajúceho súdu.
Odôvodnenie
Rovnaké znenie odôvodnenia ako v návrhu nariadenia Rím II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 6b (nové)
	(6b) Na záväzky vyplývajúce z rokovaní, ktoré sa uskutočnili pred uzavretím zmluvy, sa vzťahuje článok 12 nariadenia (ES) č. 864/2007. Takéto záväzky by mali byť preto z pôsobnosti tohto nariadenia vyňaté.
Odôvodnenie
Toto odôvodnenie ne potrebné so zreteľom na návrh nariadenia Rím II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 7a (nové)
	(7a) Ak sa vykoná voľba práva a všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou sa nachádzajú v inej krajine, než je krajina, ktorej právo sa zvolilo, voľba práva by nemala mať vplyv na uplatnenie ustanovení práva tejto krajiny, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou. Toto pravidlo by sa malo uplatniť, či už voľbu práva sprevádzala voľba súdneho orgánu alebo nie. Hoci nebolo úmyslom podstatne zmeniť obsah v porovnaní s článkom 3 ods. 3 Rímskeho dohovoru, znenie bolo v čo najväčšej možnej miere prispôsobené článku 14 nariadenia (ES) č. 864/2007.
Odôvodnenie
Toto odôvodnenie je potrebné na vysvetlenie odkazov na ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou, a na vysvetlenie ich vzťahu s ustanoveniami návrhu nariadenia Rím II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 8
(8) S cieľom prispievať k všeobecnému cieľu nástroja, ktorým je právna istota v európskom priestore spravodlivosti, kolízne normy musia mať vysoký stupeň predvídateľnosti. Sudca však musí mať určitú diskrečnú právomoc, aby mohol v úzko vymedzených prípadoch určiť právny poriadok, ktorý má najužšiu väzbu s vecou.	(8) S cieľom prispievať k všeobecnému cieľu nástroja, ktorým je právna istota v európskom justičnom priestore, kolízne normy by mali mať vysoký stupeň predvídateľnosti. Súdy by však mali mať určitú diskrečnú právomoc, aby mohli určiť právny poriadok, ktorý má najužšiu väzbu s vecou.
Odôvodnenie
Samotné vypustené slová nevedú k právnej istote, preto môžu byť zavádzajúce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 8a (nové)
	(8a) Dohoda strán na výlučnej právomoci jedného alebo viacerých súdnych orgánov členského štátu na rozhodnutie sporov vyplývajúcich zo zmluvy by mala byť jedným z faktorov, ktoré treba zohľadniť pri rozhodovaní, či voľba práva bola jasne preukázaná.
Odôvodnenie
Toto odôvodnenie je potrebné v dôsledku vypustenia ustanovenia v návrhu Komisie, podľa ktorého by sa doložka o jurisdikcii považovala za implicitné vyjadrenie voľby práva v prípade absencie doložky o voľbe práva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 8b (nové)
	(8b) Toto nariadenie stranám nebráni v zahrnutí odkazu na právny poriadok neštátnej povahy alebo na medzinárodný dohovor do ich zmluvy.
Odôvodnenie
Považuje sa za vhodné, aby sa použitie takéhoto právneho poriadku neštátnej povahy uvádzalo ako UNIDROIT skôr v odôvodnení , a nie v normatívnych ustanoveniach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 8c (nové)
	(8c) Ak Spoločenstvo prijme v riadnom právnom nástroji normy zmluvného hmotného práva vrátane štandardných ustanovení a podmienok, v takomto nástroji sa môže ustanoviť, že strany si môžu zvoliť uplatňovanie týchto noriem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 8d (nové)
	(8d) Pokiaľ ide o rozhodné právo v prípade absencie voľby, pojmy „poskytovanie služieb“ a „kúpa tovaru“ by sa mali vykladať rovnako, ako pri uplatňovaní článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak sa na tovar a služby vzťahuje uvedené nariadenie. Hoci zmluva o franšíze a zmluva o distribúcii sú zmluvami o službách, uplatňujú sa na ne osobitné pravidlá.
Odôvodnenie
Toto objasnenie sa zdá byť žiaduce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 8e (nové)
	Pokiaľ ide o rozhodné právo v prípade absencie voľby, obchodovanie by sa malo vykonávať v rámci multilaterálnych systémov, ako sú regulované trhy a multilaterálne obchodné systémy uvedené v článku 4 ods. 1 bodoch 14 a 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi1, bez ohľadu na to, či spočívajú na ústrednej zmluvnej strane. _______________________________ 1 Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/44/ES (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Odôvodnenie 8f (nové)
	(8f) Ak nedošlo k voľbe práva, rozhodné právo by sa malo určiť v súlade s pravidlom vymedzeným pre konkrétny typ zmluvy. Ak zmluvu nemožno zaradiť do jedného z vymedzených typov alebo ak sú jej prvky pokryté viac ako jedným z vymedzených typov, mala by sa spravovať právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. V prípade, že zmluva pozostáva z viacerých vzájomných práv a povinností, ktoré možno zaradiť do viac ako jedného z vymedzených typov zmlúv, plnenie charakteristické pre zmluvu by sa malo určiť so zreteľom na jeho ťažisko.
Odôvodnenie
Odôvodnenia 8f, 8g a 8h sa považujú za potrebné v záujme vysvetlenia noriem rozhodného práva v prípade absencie voľby, najmä v prípade súvisiacich zmlúv alebo zmlúv pozostávajúcich z viacerých vzájomných práv a povinností, ktoré možno zaradiť do viac ako jedného z vymedzených typov zmlúv, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Odôvodnenie 8g (nové)
	(8g) Ak má zmluva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, ako je uvedená v článku 4 ods. 1 alebo 2, „úniková doložka“ v týchto ustanoveniach ustanovuje, že by sa mal uplatniť právny poriadok tejto inej krajiny. V takom prípade by sa malo okrem iného vziať do úvahy, či predmetná zmluva má veľmi úzku väzbu s inou zmluvou alebo zmluvami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Odôvodnenie 8h (nové)
	(8h) V prípade absencie voľby, ak rozhodné právo nemožno určiť buď na základe skutočnosti, že zmluvu nemožno zaradiť do jedného z vymedzených typov, alebo na základe právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, na zmluvu by sa mal vzťahovať právny poriadok krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. S cieľom určiť túto krajinu by sa malo okrem iného vziať do úvahy, či predmetná zmluva má veľmi úzku väzbu s inou zmluvou alebo zmluvami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Odôvodnenie 8i (nové)
	(8i) Pokiaľ ide o výklad zmlúv o preprave tovaru, v porovnaní s článkom 4 ods. 4 treťou vetou Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 19801 sa nezamýšľa žiadna zmena obsahu. Na základe toho by sa zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku na jednu cestu a iné zmluvy, ktorých hlavným predmetom je preprava tovaru, mali považovať za zmluvy o preprave tovaru.
	Na účely tohto nariadenia by mal pojem „odosielateľ“ označovať každú osobu, ktorá s prepravcom uzatvorí zmluvu o preprave, a pojem „prepravca“ by mal označovať zmluvnú stranu, ktorá sa zaviaže prepraviť tovar bez ohľadu na to, či prepravu vykoná sama. _____________ 1 Ú. v. EÚ C 334, 20.12.2005, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Odôvodnenie 10b (nové)
	(10b) Investičné služby a činnosti a vedľajšie služby uvedené v oddieloch A a B prílohy I smernice 2004/39/ES, v znení zmien a doplnení, by mali podliehať všeobecnému pravidlu uplatniteľnému na spotrebiteľské zmluvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Odôvodnenie 10c (nové)
	(10c) Zo všeobecnej kolíznej normy pre spotrebiteľské zmluvy by sa mali ustanoviť rôzne výnimky. Podľa jednej takejto výnimky sa všeobecná norma neuplatňuje na zmluvy, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmlúv, ktorých predmetom sú práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností v zmysle smernice 94/47/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 26. októbra 1994, týkajúcej sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niektorými prvkami zmlúv o kúpe práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností1. _______________________________ 1 Ú. v. ES L 280, 29.10.1994, s. 83.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Odôvodnenie 10d (nové)
	(10d) Na účely tohto nariadenia by odkazy na práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie, verejné ponuky alebo ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov, a na upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania mali obsahovať podmienky upravujúce okrem iného prideľovanie cenných papierov alebo podielov, práva v prípade nadmerného záujmu, práva stiahnuť ponuku a podobné záležitosti v súvislosti s ponukou, ako aj záležitosti uvedené v článkoch 9, 10, 11 a 12 tohto nariadenia, čím sa zabezpečí, že všetky relevantné zmluvné aspekty ponuky, ktorá zaväzuje emitenta alebo ponúkajúceho voči spotrebiteľovi, sa riadia jediným právnym poriadkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Odôvodnenie 10e (nové)
	(10e) Na účely tohto nariadenia finančné nástroje znamenajú nástroje uvedené v článku 4 ods. 1 bod 17 smernice 2004/39/ES, v znení zmien a doplnení, a prevoditeľné cenné papiere znamenajú nástroje uvedené v článku 4 ods. 1 bod 18 tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Odôvodnenie 10f (nové)
	(10f) Na účely tohto nariadenia by finančné služby, napríklad investičné služby a činnosti a vedľajšie služby, ktoré pre spotrebiteľa poskytuje podnikateľ a ktoré sú uvedené v oddieloch A a B prílohy I smernice 2004/39/ES, v znení zmien a doplnení, a zmluvy o predaji podielov v podnikoch kolektívneho investovania bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)1, mali podliehať všeobecnému pravidlu uplatniteľnému na spotrebiteľské zmluvy. V prípade, že sa uvádzajú odkazy na podmienky, ktorými sa spravujú emisie či verejné ponuky prevoditeľných cenných papierov alebo na upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, tieto odkazy by mali obsahovať všetky aspekty, ktoré zaväzujú emitenta alebo ponúkajúceho voči spotrebiteľovi, ale nemali by obsahovať aspekty zahŕňajúce poskytovanie takýchto finančných služieb. _______________________________ 1 Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Odôvodnenie 10g (nové)
	(10g) Je dôležité zabezpečiť, aby sa na práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, nevzťahovalo všeobecné pravidlo, ktoré sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy, keďže by to mohlo viesť k uplatňovaniu rôznych právnych poriadkov na každý vydaný nástroj, čo by zmenilo ich charakter a bránilo vo voľnom obchodovaní a ponúkaní. Podobne vždy, keď sa vydajú alebo ponúkajú takéto nástroje, na zmluvný vzťah vytvorený medzi emitentom alebo ponúkajúcim a spotrebiteľom by sa nemalo nevyhnutne vzťahovať povinné uplatňovanie právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, keďže je potrebné zabezpečiť jednotné podmienky emisie alebo ponuky. Rovnaké odôvodnenie by sa malo vzťahovať na multilaterálne systémy, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. hb), kde by sa malo zabezpečiť, aby právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa nekolidoval s pravidlami uplatniteľnými na zmluvy uzavreté v rámci týchto systémov alebo s prevádzkovateľom týchto systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Odôvodnenie 11a (nové)
	(11a) Zamestnanec by nemal byť zbavený ochrany poskytnutej ustanoveniami, od ktorých sa nedá odchýliť, alebo od ktorých sa dá odchýliť len v jeho prospech.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Odôvodnenie 11b (nové)
	(11b) Pokiaľ ide o pracovné zmluvy, výkon práce v inej krajine sa musí považovať za dočasný, ak sa očakáva, že zamestnanec znovu nastúpi do práce v krajine pôvodu po skončení svojej úlohy v zahraničí. Uzavretie novej pracovnej zmluvy s pôvodným zamestnávateľom alebo zamestnávateľom, ktorý patrí do rovnakej skupiny spoločností ako pôvodný zamestnávateľ, nevylučuje, aby sa o zamestnancovi predpokladalo, že vykonáva svoju prácu v inej krajine dočasne.
Odôvodnenie
Toto odôvodnenie je potrebné na riešenie otázky dočasnej práce v inej krajine.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Odôvodnenie 12
Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené sprostredkovateľmi, je potrebné zaviesť kolízne normy týkajúce sa troch právnych vzťahov vznikajúcich v tejto situácii medzi zastúpeným, sprostredkovateľom a treťou osobou. Zmluva uzatvorená medzi zastúpeným a treťou osobou podlieha všeobecným normám tohto nariadenia.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o sprostredkovaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Odôvodnenie 13
(13) Dodržiavanie verejného poriadku členských štátov vyžaduje osobitné normy týkajúce sa imperatívnych noriem a výhrady verejného poriadku. Pri uplatňovaní týchto noriem sa musia rešpektovať ustanovenia Zmluvy.	(13) Verejný záujem odôvodňuje, aby v mimoriadnych prípadoch súdy členských štátov mohli uplatniť výnimky založené na verejnom poriadku a imperatívnych normách. Pojem „imperatívne normy“ by mal byť odlišný od výrazu „ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou“ uvedeného napr. v článku 3 ods. 4 a mal by sa chápať užšie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Odôvodnenie 13a (nové)
	(13a) Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, výraz „vzťah“ by mal objasniť, že článok 13 ods. 1 sa tiež uplatňuje na aspekty vlastníctva pri postúpení medzi postupcom a postupníkom v právnych poriadkoch, kde sa takéto aspekty riešia oddelene od aspektov podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú záväzky. Výraz „vzťah“ by sa však nemal chápať tak, že sa týka akéhokoľvek vzťahu medzi postupcom a postupníkom, ktorý môže existovať. Najmä by nemal zahŕňať prejudiciálne otázky, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky alebo zmluvnú subrogáciu. Výraz by sa mal obmedzovať len na aspekty, ktoré sú priamo relevantné pre predmetné postúpenie pohľadávky/zmluvnú subrogáciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Odôvodnenie 15
(15) Je potrebné upresniť vzťah medzi týmto nariadením a niektorými inými ustanoveniami právneho poriadku Spoločenstva.	(15) Malo by sa zabrániť rozptýleniu kolíznych noriem medzi viaceré právne nástroje, ako aj rozdielom medzi týmito normami. Toto nariadenie však nevylučuje, aby právo Spoločenstva v osobitných veciach obsahovalo kolízne normy týkajúce sa zmluvných záväzkov.
	Toto nariadenie by nemalo brániť uplatňovaniu iných nástrojov, ktoré ustanovujú opatrenia zamerané na prispievanie k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, pokiaľ sa nemôžu uplatniť v spojení s právom určeným normami tohto nariadenia. Uplatnenie ustanovení rozhodného práva určeného podľa tohto nariadenia by nemalo obmedzovať voľný pohyb tovaru a služieb podľa úpravy v nástrojoch Spoločenstva, ako napr. v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)1.
	_______________________________________ 1 Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
Odôvodnenie
Toto odôvodnenie bolo prevzaté z návrhu nariadenia Rím II, kde bolo zavedené v zmierovacom konaní na želanie delegácie Parlamentu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Odôvodnenie 16
(16) Rešpektovanie medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi znamená, že nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a ktoré sa týkajú špecifických vecí. Ak sa však všetky relevantné prvky veci nachádzajú na území Únie, bolo by uplatňovanie niektorých medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú iba niektoré členské štáty, v rozpore s cieľom skutočného európskeho priestoru spravodlivosti. Je teda vhodné uplatňovať normu obsiahnutú v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť, pokiaľ ide o platné medzinárodné dohovory v tejto oblasti, Komisia by mala uverejniť, na základe informácií poskytnutých členskými štátmi, zoznam použiteľných dohovorov v Úradnom vestníku Európskej únie.	(16) Dodržiavanie medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi znamená, že toto nariadenie by nemalo mať vplyv na medzinárodné dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia. Komisia by s cieľom zabezpečiť lepšiu prístupnosť noriem mala uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi zoznam predmetných dohovorov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Odôvodnenie 16b (nové)
	(16b) Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh týkajúci sa postupov a podmienok, podľa ktorých môžu členské štáty v individuálnych a výnimočných prípadoch rokovať a uzatvárať vo vlastnom mene dohody s tretími krajinami v odvetvových otázkach, ktoré obsahujú ustanovenia o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Odôvodnenie 17
(17) Keďže cieľ predkladaného návrhu, teda prijatie jednotných noriem rozhodného práva pre zmluvné záväzky na účely lepšej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v týchto veciach, nemôže byť dostatočne dosiahnutý členskými štátmi a vzhľadom na jeho účinky sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovená v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vyjadrenou v uvedenom článku, nariadenie, ktoré posilňuje právnu istotu bez toho, aby sa ním vyžadovala harmonizácia hmotných noriem vnútroštátneho práva, nepresahuje rámec nevyhnutný na to, aby sa dosiahol tento cieľ.	(17) Keďže cieľ tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a keďže z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Odôvodnenie 18
(18) Írsko a Veľká Británia, v súlade s článkom 3 protokolu o stanovisku Írska a Veľkej Británie, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia. / Írsko a Veľká Británia v súlade s článkami 1 a 2 protokolu o stanovisku Írska a Veľkej Británie, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa nezúčastňujú na prijímaní tohto nariadenia, ktoré teda nezaväzuje tieto dva členské štáty a neuplatňuje sa na ne.]	(18) V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva Írsko vyjadrilo záujem zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Odôvodnenie 18a (nové)
	(18a) Spojené kráľovstvo sa nevyjadrilo v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, preto sa na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Odôvodnenie 19
(19) Dánsko sa v súlade s článkami 1 a 2 protokolu o stanovisku Dánska, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, prijímania tohto nariadenia nezúčastní, preto nie je pre Dánsko záväzné a ani sa na neho nevzťahuje.	(19) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Článok 1
1. Toto nariadenie sa uplatňuje v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.	1. Toto nariadenie sa uplatňuje v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.	Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.
2. Z pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:	2. Z pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:
a) osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 12;	a) osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 12;
b) záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov alebo vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky, vrátane vyživovacej povinnosti;	b) záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov a vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku majú porovnateľné účinky vrátane vyživovacej povinnosti;
c) záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo z majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo, a z dedenia zo závetu alebo zo zákona;	c) záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo z majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo, a z dedenia zo závetu alebo zo zákona;
d) záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;	d) záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;
e) rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;	e) rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;
f) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia a zánik, ako aj osobná právna zodpovednosť predstaviteľov a riadiacich orgánov za záväzky spoločnosti, zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, ako aj otázka, či riadiaci orgán spoločnosti, zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby môže zaviazať voči tretím osobám túto spoločnosť, zapísanú alebo nezapísanú právnickú osobu;	f) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej a osobná zodpovednosť konateľov a členov za záväzky obchodnej spoločnosti alebo subjektu;
	fa) otázka, či zástupca môže zaväzovať zastupovaného alebo orgán môže zaväzovať spoločnosť alebo iný subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej voči tretím osobám;
g) zriadenie poručníckych fondov a vzťahy medzi ich zakladateľmi, správcami a oprávnenými z poručníckeho fondu;	g) zriadenie poručníckych fondov a vzťahy medzi ich zakladateľmi, správcami a oprávnenými z poručníckeho fondu;
h) dôkazy alebo konanie, bez toho, aby bol dotknutý článok 17;	h) dôkazy alebo konanie, bez toho, aby bol dotknutý článok 17;
i) záväzky vyplývajúce z predzmluvného vzťahu.	i) záväzky vyplývajúce z rokovaní pred uzavretím zmluvy.
3. V tomto nariadení rozumieme pod „členským štátom“ všetky členské štáty s výnimkou Dánska [, Írska a Veľkej Británie].	3. V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená každý členský štát s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva. V článku 3 ods. 5 však tento pojem znamená každý členský štát.
Odôvodnenie
Cieľom týchto zmien je predovšetkým zosúladenie znenia s návrhom nariadenia „Rím II“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Článok 2
Právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom členského štátu.	Právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom členského štátu.
Odôvodnenie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa netýka slovenskej verzie textu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Článok 3
1. S výhradou článkov 5, 6 a 7 sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia strany.	1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
Voľba môže byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy, zo správania strán alebo okolností prípadu. Ak si strany dohodli súd alebo súdy jedného členského štátu na prejednanie a rozhodnutie existujúcich alebo budúcich sporov z ich zmluvy, platí domnienka, že si strany zvolili aj právny poriadok tohto členského štátu.	Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami veci.
Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.	Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
2. Strany si môžu ako rozhodné právo takisto zvoliť aj zásady a normy zmluvného hmotného práva, ktoré sa uznávajú na medzinárodnej úrovni alebo v Spoločenstve. Avšak otázky patriace do predmetu úpravy týchto zásad alebo noriem, ktoré sa v nich výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých tieto zásady alebo normy spočívajú, alebo ak takéto zásady chýbajú, podľa rozhodného práva určeného pri absencii voľby podľa tohto nariadenia.
3. Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva bude spravovať iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 10, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.	3. Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva bude spravovať iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 10, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
4. Voľba práva stranami v súlade s odsekmi 1 alebo 2, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu, alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemôže mať vplyv na uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „kogentné normy“.	4. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v inej krajine, než je krajina, ktorej právo sa zvolilo, voľba strán nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva tejto krajiny, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
5. Ak si strany zvolia právny poriadok nečlenského štátu, nemá to vplyv na uplatňovanie kogentných noriem práva Spoločenstva, ak sú v danom prípade uplatniteľné.	5. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch, voľba iného rozhodného práva stranami ako právneho poriadku členského štátu nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré sú prípadne vykonané v práve členského štátu konajúceho súdu a od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
6. Existencia a platnosť dohody strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 9, 10 a 12.	6. Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Článok 4
1. Pri absencii voľby podľa článku 3, sa rozhodné právo pre ďalej uvedené zmluvy určuje takto:	1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 4a až 6, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:
a) kúpna zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu predajcu;	a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;	b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;
c) zmluva o preprave tovaru sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu prepravcu;
d) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo právo používať nehnuteľnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza;	d) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;
e) bez ohľadu na písmeno d), nájomná zmluva uzatvorená na dočasné súkromné použitie nehnuteľnosti na dobu maximálne šesť po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má vlastník svoj obvyklý pobyt, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tomto istom štáte;	e) bez ohľadu na písmeno d), nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine;
f) zmluva, ktorej predmetom je právo duševného alebo priemyselného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má obvyklý pobyt osoba, ktorá prenáša alebo poskytuje právo;
g) zmluva o výhradnom predaji sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má obvyklý pobyt odberateľ;	g) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;
h) dodávateľská zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu distribútora.	h) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;
	ha) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť;
	hb) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bod 17 smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.
2. Zmluvy, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má v čase uzatvorenia zmluvy svoj obvyklý pobyt strana, ktorá má poskytnúť charakteristické plnenie. Ak nie je možné určiť charakteristické plnenie, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.	2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až hb) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
	2a. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
	2b. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal vykladať v spojení s novými odôvodneniami 8f, 8g a 8h.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Článok 4a (nový)
	Článok 4a Zmluvy o preprave
	1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli strany.
	2. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
	Strany si môžu ako rozhodné právo pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s článkom 3 zvoliť len právny poriadok krajiny:
	a) obvyklého pobytu cestujúceho, alebo
	b) obvyklého pobytu prepravcu, alebo
	ba) miesta ústredia riadenia prepravcu, alebo
	c) miesta začatia prepravy, alebo
	d) miesta skončenia prepravy.
	3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
Odôvodnenie
Cieľom tohto priameho riešenia je prispieť k právnej istote.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Článok 5
1. Spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v nasledovnom odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.	1. Zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania („spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania („podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že:
	a) podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo
	b) akýmkoľvek spôsobom smeruje túto činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
	a zmluva spadá do rozsahu tejto činnosti.
2. Prvý odsek sa uplatňuje na zmluvy uzatvorené medzi fyzickou osobou, spotrebiteľom, ktorý má svoj obvyklý pobyt v členskom štáte, na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, a inou osobou, poskytovateľom služieb, v rámci jeho podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania.	2. Bez ohľadu na odsek 1 si môžu strany v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, na ktorú sa vzťahuje tento článok. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť zmluvou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
Uplatňuje sa pod podmienkou, že zmluva sa uzatvorila s poskytovateľom služieb, ktorý podniká alebo vykonáva povolanie v členskom štáte obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo ktorý všetkými prostriedkami smeruje svoje činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, medzi ktorými sa nachádza tento členský štát, a ak zmluva spadá do rozsahu týchto činností, s výnimkou situácie, ak poskytovateľ služieb nepoznal miesto obvyklého pobytu spotrebiteľa a ak táto neznalosť nebola spôsobená jeho nedbanlivosťou.
3. Prvý odsek sa neuplatňuje na tieto zmluvy:	3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:
(a) zmluvy o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu;	(a) zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu;
(b) zmluvy o preprave, okrem zmlúv, ktorých predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb podľa smernice 90/314/EHS z 13. júna 1990;	(b) zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysle smernice 90/314/EHS z 13. júna 1990;
(c) zmluvy, ktorých predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo právo používať nehnuteľnosť, okrem zmlúv, ktorých predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti podľa smernice 94/47/ES z 26. októbra 1994.	(c) zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES;
	(d) práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, pokiaľ tieto neznamenajú poskytovanie finančnej služby;
	(e) zmluva o upísaní alebo kúpe novej emisie prevoditeľných cenných papierov v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 18 smernice 2004/39/ES alebo práva a povinnosti upísať alebo umoriť podiely v podnikoch kolektívneho investovania;
	(f) zmluva uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. hb) tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Článok 6
1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu strany pracovnej zmluvy svojou voľbou rozhodného práva zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné normy právneho poriadku uplatniteľného pri absencii voľby podľa tohto článku.	1. Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť zmluvou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 2a a 3 rozhodným.
2. Pri absencii voľby podľa článku 3, sa individuálna pracovná zmluva spravuje:	2. Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo, ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.
(a) právnym poriadkom štátu, v ktorom alebo z ktorého zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy. Za zmenu obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak prechodne pracuje v inom štáte. Výkon práce v inom štáte sa považuje za dočasný, ak sa očakáva, že zamestnanec znovu nastúpi do práce v štáte pôvodu po skončení svojej úlohy v zahraničí. Uzatvorenie novej pracovnej zmluvy s pôvodným zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom, ktorý patrí do rovnakej skupiny spoločností ako pôvodný zamestnávateľ, nevylučuje, že zamestnanec vykonáva svoju prácu v inom štáte dočasne;
(b) právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkareň, ktorá pracovníka najala, ak tento pracovník obvykle nevykonáva svoju prácu v jednom štáte alebo z jedného štátu, alebo ak obvykle vykonáva svoju prácu v mieste, ktoré nespadá pod zvrchovanosť štátu.
	2a. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 2, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania, prostredníctvom ktorého bol najatý.
3. Právny poriadok určený podľa odseku 2 sa neuplatní, ak z okolností vyplýva, že pracovná zmluva má užšiu väzbu s iným štátom. V tomto prípade sa uplatní právny poriadok tohto druhého štátu.	3. Ak z celkovej situácie vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 2 alebo 2a, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Článok 7
Článok 7 Zmluvy uzavreté zástupcom	vypúšťa sa
1. Pri absencii voľby podľa článku 3 sa zmluva medzi zastupovaným a zástupcom spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu zástupcu. Ak zástupca vykonáva alebo má vykonávať svoju hlavnú činnosť v štáte, v ktorom má zastupovaný svoj obvyklý pobyt, spravuje sa zmluva právnym poriadkom tohto štátu.
2. Vzťah medzi zastupovaným a treťou osobu vyplývajúci zo skutočnosti, že zástupca konal v rámci svojej právomoci, nad ich rámec alebo bez oprávnenia, sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu sprostredkovateľa v čase, keď konal. Tento vzťah sa však spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom zástupca konal, ak zastupovaný, v mene ktorého zástupca konal, alebo tretia osoba majú svoj obvyklý pobyt v tomto štáte alebo ak v tom štáte zástupca konal na burze alebo sa zúčastnil aukcie.
3. Bez ohľadu na odsek 2, ak rozhodné právo pre vzťah uvedený v uvedenom odseku bolo písomne určené zastupovaným alebo treťou osobou a druhá strana toto určenie výslovne prijala, spravujú sa tieto otázky právnym poriadkom takto určeným.
4. Právnym poriadkom určeným podľa odseku 2 sa takisto spravuje vzťah medzi zástupcom a treťou osobou vyplývajúci zo skutočnosti, že sprostredkovateľ konal v rámci svojej právomoci, nad ich rámec alebo bez oprávnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Článok 8
Imperatívne normy	Kogentné ustanovenia
1. Imperatívna norma je taká kogentná norma, ktorej dodržanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojho politického, sociálneho alebo ekonomického zriadenia až do takej miery, že vyžaduje jej uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia.	1. Imperatívne normy sú také, ktorých dodržiavanie pokladá krajina za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre zmluvu podľa tohto nariadenia.
2. Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na uplatnenie imperatívnych noriem štátu, ktorého sudca koná.	2. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem právneho poriadku krajiny konajúceho súdu.
3. Môžu sa uplatniť aj imperatívne normy iného štátu ako štátu konajúceho súdu, s ktorým má situácia úzku väzbu. Pri rozhodnutí, či sa majú uplatniť tieto normy, sudca vezme do úvahy ich povahu a ich cieľ v súlade s definíciou v odseku 1, ako aj dôsledky ich uplatnenia alebo neuplatnenia na cieľ sledovaný príslušnou imperatívnou normou ako aj pre zmluvné strany.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa usiluje o objasnenie významu imperatívnych noriem (pozri aj odôvodnenie 13 v znení zmien a doplnení). Jeho cieľom je zároveň lepšia právna úprava, pretože nariadenia Rím I a Rím II uvedie do súladu. Uľahčí to aj konečné zlúčenie nariadení Rím I a Rím II do jediného nástroja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Článok 10
	-1. Pokiaľ ide o jej formu, zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sa nachádzajú alebo ktorých zástupcovia sa v čase uzavretia zmluvy nachádzajú v tej istej krajine je platná, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej sa uzavrela.
1. Pokiaľ ide o jej formu, zmluva je platná, ak zodpovedá požiadavkám právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku štátu, v ktorom sa nachádza jeden alebo druhý účastník alebo jeho zástupca v čase jej uzatvorenia, alebo právneho poriadku štátu, v ktorom jeden alebo druhý účastník má v tom čase svoj obvyklý pobyt.	1. Pokiaľ ide o jej formu, zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sa nachádzajú alebo ktorých zástupcovia sa v čase uzavretia zmluvy nachádzajú v rôznych krajinách je platná, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku ktorejkoľvek z uvedených krajín, v ktorej sa nachádza ktorákoľvek zo strán alebo jej zástupca v čase uzavretia zmluvy, alebo právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu ktorejkoľvek zo strán v uvedenom čase.
2. Jednostranný právny úkon týkajúci sa uzatvorenej alebo budúcej zmluvy je platný z hľadiska formy, ak zodpovedá požiadavkám právneho poriadku, ktorým sa spravuje, alebo ktorým by sa spravovala zmluva podľa tohto nariadenia alebo právneho poriadku štátu, v ktorom sa tento úkon urobil, alebo právneho poriadku štátu, v ktorom osoba, ktorá ho urobila, mala v tom čase svoj obvyklý pobyt.	2. Jednostranný právny úkon týkajúci sa existujúcej alebo budúcej zmluvy je platný, pokiaľ ide o jeho formu, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje alebo ktorým by sa spravovala zmluva podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej sa tento úkon urobil, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej osoba, ktorá ho vykonala, mala v tom čase svoj obvyklý pobyt.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto ustanovenia sa neuplatňujú na zmluvy, ktoré sú predmetom úpravy článku 5. Forma týchto zmlúv sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.	3. Odseky -1, 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na zmluvy, na ktoré sa vzťahuje článok 5. Forma týchto zmlúv sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.
4. Bez ohľadu na ustanovenia článkov 1 až 3 tohto ustanovenia, každá zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti, alebo právo používať nehnuteľnosť, podlieha, pokiaľ ide o jej formu, kogentným normám právneho poriadku štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, ak podľa tohto právneho poriadku ide o imperatívne normy podľa článku 8 tohto nariadenia.	4. Bez ohľadu na odseky -1 až 3 tohto článku, zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, podlieha, pokiaľ ide o jej formu, normám právneho poriadku krajiny, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ak sa podľa tohto právneho poriadku normy uplatňujú bez ohľadu na krajinu uzavretia zmluvy a bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluva spravuje, a od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Článok 13
1. Vzájomné záväzky medzi postupcom a postupníkom sa spravujú právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje ich zmluva.	1. Vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky alebo zmluvnej subrogácii voči inej osobe („dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.
2. Podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje pohľadávka, ktorej sa postúpenie týka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpený nárok voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.	2. Podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená alebo subrogovaná pohľadávka, sa určuje: a) prevoditeľnosť pohľadávky vrátane účinnosti voči postupníkovi zmluvných alebo zákonných obmedzení postúpenia alebo subrogácie vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom; b) vzťah medzi postupníkom a dlžníkom; c) podmienky, za ktorých sa možno dovolávať postúpenia voči dlžníkovi; d) či došlo k zániku záväzkov dlžníka a e) či postupník má právo na pohľadávku, vrátane príslušenstva k nej, voči iným postupníkom rovnakej pohľadávky, veriteľom postupcu a iným tretím stranám.
3. Odporovateľnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má postupca svoj obvyklý pobyt v čase postúpenia alebo prevodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Článok 14
Prevzatie dlhu	Zákonná subrogácia
Ak má tretia osoba povinnosť uspokojiť veriteľa, právny poriadok, ktorý spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veriteľa určuje, či tretia osoba je oprávnená uplatniť práva voči dlžníkovi.	Ak má osoba („veriteľ“) zmluvnú pohľadávku voči inej osobe („dlžník“) a tretia osoba má povinnosť uspokojiť veriteľa alebo na základe takejto povinnosti veriteľa už uspokojila, právny poriadok, ktorým sa spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veriteľa určuje tiež, či a do akej miery si tretia osoba môže uplatniť voči dlžníkovi práva, ktoré mal veriteľ voči dlžníkovi podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje ich vzťah.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Článok 15
Spoločný záväzok	Spoločná zodpovednosť
Keď má veriteľ práva voči viacerým dlžníkom, ktorí sú spoločne zodpovední, a keď jeden z týchto dlžníkov už uspokojil veriteľa, právo tohto dlžníka požadovať náhradu od ostatných dlžníkov sa spravuje rozhodným právom pre záväzok tohto dlžníka voči veriteľovi. Ak rozhodné právo pre záväzok dlžníka voči veriteľovi obsahuje normy určené na jeho ochranu voči nárokom na náhradu škody, môže ich tiež uplatniť voči ostatným dlžníkom.	Ak má veriteľ pohľadávku voči viacerým dlžníkom, ktorí sú zodpovední za rovnakú pohľadávku, a jeden z dlžníkov už úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku, právo tohto dlžníka požadovať náhradu od ostatných dlžníkov sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa spravuje záväzok tohto dlžníka voči veriteľovi. Ostatní dlžníci sa môžu dovolávať exkulpačných dôvodov, ktoré majú voči veriteľovi, v rozsahu, ktorý umožňuje právny poriadok, ktorým sa spravujú ich záväzky voči veriteľovi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Článok 16
Započítanie	Započítanie
1. Rozhodným právom pre započítanie je právny poriadok, ktorým sa spravuje záväzok, voči ktorému sa uplatnilo započítanie.	Ak si strany nedohodli právo započítania, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo započítania uplatňuje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Článok 17 odsek 1
1. Právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva podľa tohto nariadenia, sa uplatňuje v rozsahu, v ktorom pre zmluvné záväzky upravuje zákonné domnienky alebo určuje dôkazné bremeno.	1. Právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluvný záväzok podľa tohto nariadenia, sa uplatňuje v rozsahu, v ktorom vo veciach zmluvných záväzkov upravuje zákonné domnienky alebo určuje dôkazné bremeno.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Článok 18
Určenie obvyklého pobytu	Obvyklý pobyt
1. Na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločnosti, zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, považuje miesto jej ústrednej správy.	1. Na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia.
	Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.
Ak je zmluva uzatvorená v rámci činnosti pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy plnenie má poskytnúť táto zložka, určuje sa obvyklý pobyt podľa miesta tohto zariadenia.	1a. Ak je zmluva uzavretá v rámci činnosti pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.
2. Ak je zmluva uzatvorená v rámci výkonu povolania fyzickej osoby, na účely tohto nariadenia sa obvyklý pobyt určuje podľa miesta jej prevádzkarne.	2. Pri určovaní obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Článok 20
Výhrada verejného poriadku	Výhrada verejného poriadku
Uplatnenie niektorého ustanovenia právneho poriadku štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu, ktorého súd vo veci koná.	Uplatnenie niektorého ustanovenia právneho poriadku krajiny podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom („ordre public“) krajiny konajúceho súdu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Článok 21
Ak je štát zložený z viacerých územných celkov a každý z nich má vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, na účely určenia rozhodného práva podľa tohto nariadenia sa každý jeho územný celok považuje za štát.	1. Ak je štát zložený z viacerých územných celkov a každý z nich má vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, na účely určenia rozhodného práva podľa tohto nariadenia sa každý jeho územný celok považuje za krajinu.
	2. Členský štát, v ktorom rôzne územné celky majú svoje vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii výlučne medzi právnymi poriadkami týchto celkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Článok 22
Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie alebo prijímanie právnych aktov inštitúcií Európskych spoločenstiev, ktoré:	Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré v osobitných veciach ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.
a) v špecifických veciach upravujú kolízne normy týkajúce sa zmluvných záväzkov; zoznam takýchto v súčasnosti platných nástrojov je v prílohe 1; alebo b) upravujú zmluvné záväzky a ktoré sa v dôsledku voľby strán uplatňujú v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov; alebo c) určujú pravidlá na účely podpory dobrého fungovania vnútorného trhu, ak tieto pravidlá nemožno uplatniť spolu s právnym poriadkom určeným normami medzinárodného práva súkromného.
Odôvodnenie
Toto ustanovenie bolo upravené podľa zodpovedajúceho ustanovenia v Rímskom dohovore II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Článok 22a (nový)
	Článok 22a
	1. Toto nariadenie v členských štátoch nahrádza Rímsky dohovor s výnimkou území členských štátov, ktoré spadajú pod územnú pôsobnosť uvedeného dohovoru a na ktoré sa podľa článku 299 zmluvy nevzťahuje toto nariadenie. 2. V rozsahu, v ktorom toto nariadenie nahrádza ustanovenia Rímskeho dohovoru, každý odkaz na dohovor sa považuje za odkaz na toto nariadenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Článok 23
1. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia zoznam mnohostranných dohovorov, ktoré obsahujú v špecifických veciach kolízne normy týkajúce sa zmluvných záväzkov, ktorých sú zmluvnými stranami. Komisia uverejní tento zoznam v Úradnom vestníku Európskej únie v lehote šesť mesiacov od prijatia oznámenia. Členské štáty následne oznámia Komisii každú výpoveď niektorého z týchto dohovorov, ktorú Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie v lehote 6 mesiacov od prijatia oznámenia.	1. Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.
2. Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie dohovorov uvedených v odseku 1. Ak sa však v čase uzatvorenia zmluvy všetky relevantné prvky situácie nachádzajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, nariadenie má prednosť pred týmito dohovormi: Haagsky dohovor z 15. júna 1955 o rozhodnom práve pre medzinárodnú kúpu tovaru, Haagsky dohovor zo 14. marca 1978 o rozhodnom práve pre zmluvy o zastúpení.	2. Toto nariadenie má však medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvomi alebo viacerými z nich, v rozsahu, v ktorom sa týkajú otázok upravených týmto nariadením.“
3. Toto nariadenie má prednosť aj pred ustanoveniami dvojstranných medzinárodných zmlúv uzatvorenými členskými štátmi, ktoré sú uvedené v prílohe II, v rozsahu, v ktorom sa týkajú vecí upravených týmto nariadením.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Článok 23a (nový)
	Článok 23a Zoznam dohovorov
	1. Členské štáty do … oznámia Komisii zoznam dohovorov uvedených v článku 23 ods. 1. Po tomto dátume členské štáty oznámia Komisii každé vypovedanie týchto dohovorov.
	2. Komisia do šiestich mesiacov od doručenia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie: i) zoznam dohovorov uvedených v odseku 1; ii) zoznam dohovorov uvedených v odseku 1.
	____ * 12 mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Článok 23b (nový)
	Článok 23b Doložka o preskúmaní
	1. Komisia najneskôr … predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Pokiaľ to bude potrebné, pripoja sa k správe návrhy na úpravu tohto nariadenia. Správe bude najneskôr do ...** predchádzať: i) štúdia o vplyve článku 5 tohto nariadenia, v ktorej sa zohľadnia najmä: a) dosah na spotrebiteľské zmluvy uzavreté elektronicky, b) dosah uplatňovania niekoľkých právnych poriadkov na tú istú zmluvu a c) súlad s článkom 15 nariadenia č. 44/2001; ii) štúdia o podpore systému ADR v oblasti elektronického obchodu a spôsoboch ich účinnej podpory legislatívnymi a inými prostriedkami; táto štúdia tiež posúdi, do akej miery sa môžu X on-line systémy používať v kombinácii so značkami dôvery, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľa v elektronický obchod a zamedzila potreba súdnych konaní; iii) návrhy, ktoré bude Komisia v rámci projektu zmluvného práva považovať za vhodné s cieľom zavedenia štandardných zmluvných podmienok pre využitie najmä pri cezhraničných elektronických prevodoch medzi podnikmi a spotrebiteľmi; iv) revízia ustanovení o rozhodnom práve obsiahnutých v právnych predpisoch Spoločenstva vzťahujúcich sa na poistenie.
	_____ * Dva roky odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. ** jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Článok 23c (nový)
	Článok 23c Časové uplatnenie Toto nariadenie sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po dátume jeho uplatňovania.
Odôvodnenie
Na rozdiel od civilných deliktov sa zmluvy uzatvárajú vedome a dobrovoľne. Je nevyhnutné, aby strany vedeli, že ustanovenia o rozhodnom práve obsiahnuté v tomto nariadení uplatnia iba v prípade zmlúv uzavretých po dátume začatia jeho používania. Preto sa pri konaní, ktoré začalo po dátume začiatku uplatňovania nariadenia a ktoré sa týka zmlúv uzavretých pred týmto dátumom, uplatní Rímsky dohovor.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Článok 24
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie	Dátum nadobudnutia účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.	Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Začne sa uplatňovať [1 rok od nadobudnutia svojej účinnosti].	Toto nariadenie sa uplatňuje po [osemnástich mesiacoch od nadobudnutia svojej účinnosti], s výnimkou článku 24, ktorý sa uplatňuje po [12 mesiacoch od prijatia tohto nariadenia].
Uplatňuje sa na zmluvné záväzky, ktoré vznikli po dni začatia jeho uplatňovania. Na zmluvné záväzky, ktoré vznikli pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, sa nariadenie uplatní, ak by jeho pravidlá viedli k uplatneniu rovnakého právneho poriadku, ako podľa Rímskeho dohovoru z roku 1980.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v každom členskom štáte.	Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom tohto návrhu nariadenia (Rím I) je premena Rímskeho dohovoru z roku 1980 na nástroj Spoločenstva a jeho prípadná revízia.

Aj keď voči potrebe prijatia nariadenia boli vznesené námietky, spravodajca sa domnieva, že takéto nariadenie má význam z nasledujúcich dôvodov: a) nariadenie možno v porovnaní s dohovorom jednoduchším spôsobom pozmeniť alebo doplniť a ako súčasť acquis communautaire sa môže rýchlejšie začať uplatňovať v nových členských štátoch; b) bude zabezpečená možnosť odkazov na predbežné rozhodnutia Súdneho dvora (viď omeškanie Belgicka pri implementácii protokolov k Rímskemu dohovoru po výklade Súdneho dvora); c) nariadenie bude uceleným a priamo záväzným dokumentom pre súdne orgány členských štátov, zatiaľ čo ratifikácia medzinárodného dohovoru by si v mnohých krajinách vyžadovala prijatie vnútroštátnej legislatívy, ktorá by dohovor začlenila do právnych predpisov daného štátu. Jediným nedostatkom je, že nariadenie sa nebude vzťahovať na Dánsko. Spravodajca verí, že Spojené kráľovstvo prekoná svoju počiatočnú zdržanlivosť a nakoniec sa zúčastní procesu schvaľovania nariadenia.

Na základe uvedeného by spravodajca rád upozornil na to, že mnohé ustanovenia navrhovaného nariadenia sú v porovnaní s Rímskym dohovorom úplne nové. O týchto ustanoveniach sa vo výbore podrobne diskutovalo a k textu Komisie boli predložené príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v tejto správe majú za cieľ zlepšiť text navrhnutý Komisiou na základe mnohých návrhov, ktoré boli spravodajcovi predložené, ako aj dosiahnuť lepší súlad nariadenia s návrhom Rím II.

V závere by spravodajca chcel upozorniť na mnohé nezrovnalosti medzi jednotlivými jazykovými verziami návrhu Komisie. Dúfa, že sa v priebehu postupu právni lingvisti Rady a Parlamentu postarajú o ich odstránenie.

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (14.9.2006)

pre Výbor pre právne veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)
(KOM(2005)0650 – C6‑0441/2005 – 2005/0261(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Andersson

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Cieľom návrhu Komisie nie je vytvorenie nového súboru právnych predpisov, ale premena existujúceho dohovoru, Rímskeho dohovoru I z roku 1980 (ďalej ako „dohovor“), na nástroj Spoločenstva. Komisia sa zároveň snažila o modernizáciu niektorých ustanovení v dohovore, najmä tých, ktoré sa týkajú pracovnej zmluvy.

Návrhom predchádzali konzultácie členských štátov a občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom zelenej knihy a verejného vypočutia.[1] V súvislosti so zelenou knihou prišlo asi 80 príspevkov od predstaviteľov vlád, univerzít, odborníkov, atď.[2] Európske spoločenstvo má právnu právomoc prijímať nástroje Spoločenstva, ktoré sa týkajú kolíznych noriem (alebo súkromného medzinárodného práva) podľa článku 61 písm. c) Zmluvy o ES.

Návrh predložila Komisia 15. decembra 2005. Ako gestorský výbor v Európskom parlamente bol vymenovaný Výbor pre právne veci.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa rozhodol predložiť gestorskému výboru návrh stanoviska vzhľadom na úzku spojitosť smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb s návrhom. Návrh sa týka aj dôležitých zmien v pravidlách rozhodného práva pre pracovné zmluvy.

Návrh stanoviska sa týka nedôslednosti a technických právnych častí, ktoré je možné objasniť s cieľom vylepšiť nariadenie. Celkovým cieľom je poskytnúť väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o rozhodné právo pre pracovné zmluvy.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 11
11) Pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, kolízna norma musí umožniť identifikáciu skutočného ťažiska pracovného vzťahu, nielen pomyselného ťažiska. Táto norma nemá vplyv na uplatnenie imperatívnych noriem vysielajúceho štátu upravených smernicou 96/74/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.	11) Pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, kolízna norma musí umožniť identifikáciu skutočného ťažiska pracovného vzťahu, nielen pomyselného ťažiska. Toto nariadenie sa nedotýka uplatnenia imperatívnych noriem štátu, do ktorého je pracovník vyslaný, upravených smernicou 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Odôvodnenie
Súvislosť so smernicou 96/71/ES a odkaz na ňu musí byť jasný. Norma ustanovená v prvej vete nie je jediným dôvodom, pre ktorý by sa nariadenie nemalo dotýkať smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Formulácia „nemá vplyv“ sa takisto zdá byť dvojznačná, a preto je vhodné zameniť ju výrazom „sa nedotýka“. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poskytuje objasnenie smernice 96/71/ES a zabezpečuje súlad s ňou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 11a (nové)
	11) Smernica 96/71/ES ustanovuje minimálne pravidlá na ochranu pracovníkov vzťahujúce sa na pracovníkov, ktorí sú vysielaní na územie iného členského štátu ako toho, v ktorom za normálnych okolností pracujú, a nebráni členským štátom v uplatňovaní iných pracovných podmienok a podmienok zamestnania zakotvených v kolektívnych zmluvách, ani v uplatňovaní iných pracovných podmienok a podmienok zamestnania, pokiaľ ide o oblasť ustanovení o verejnom poriadku.
	Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
Odôvodnenie
Toto nové odôvodnenie objasňuje špecifickú povahu predpisov stanovených v smernici 96/71/ES, ktoré nebránia členským štátom prijať prísnejšie ochranné opatrenia na národnej úrovni, napríklad uplatnením iných podmienok zamestnania v oblasti ustanovení o verejnom poriadku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 6 odsek 1
1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu strany pracovnej zmluvy svojou voľbou rozhodného práva zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné normy právneho poriadku uplatniteľného pri absencii voľby podľa tohto článku.	1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu strany individuálnej pracovnej zmluvy svojou voľbou rozhodného práva zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné normy právneho poriadku uplatniteľného pri absencii voľby podľa tohto článku.
Odôvodnenie
Názov článku 6 je „Individuálne pracovné zmluvy“, v texte článku 6 sa však uvádza len „pracovná zmluva“. Tento nesúlad existoval aj v dohovore a je do istej miery dvojznačný. „Pracovná zmluva“ sa zdá byť širším pojmom, ktorý by v niektorých členských štátoch mohol zahŕňať kolektívne zmluvy, zatiaľ čo výrazom „individuálne pracovné zmluvy“ by sa zabránilo uplatňovanie článku 6 na kolektívne zmluvy. Výraz „individuálne pracovné zmluvy“ bol pridaný kvôli dôslednosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 6 odsek 2
2. Pri absencii voľby podľa článku 3, sa individuálna pracovná zmluva spravuje:	2. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby podľa článku 3 individuálna pracovná zmluva spravuje:
Odôvodnenie
Slová „bez ohľadu na ustanovenia článku 4“, ktoré sú uvedené v dohovore, Komisia vypustila. Kvôli jasnosti a dôslednosti sa tento výraz opätovne začleňuje do textu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 6 odsek 2 písmeno a)
(a) právnym poriadkom štátu, v ktorom alebo z ktorého zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy. Za zmenu obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak prechodne pracuje v inom štáte. Výkon práce v inom štáte sa považuje za dočasný, ak sa očakáva, že zamestnanec znovu nastúpi do práce v štáte pôvodu po skončení svojej úlohy v zahraničí. Uzatvorenie novej pracovnej zmluvy s pôvodným zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom, ktorý patrí do rovnakej skupiny spoločností ako pôvodný zamestnávateľ, nevylučuje, že zamestnanec vykonáva svoju prácu v inom štáte dočasne;	a) právnym poriadkom štátu, v ktorom zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy. Za zmenu obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak prechodne pracuje v inom štáte. Avšak jeho podmienky zamestnania i platové podmienky sa riadia právnym poriadkom štátu, v ktorom je dočasne zamestnaný. Výkon práce v inom štáte sa považuje za dočasný, ak sa očakáva, že zamestnanec znovu nastúpi do práce v štáte pôvodu po skončení svojej konkrétnej úlohy v zahraničí.
Odôvodnenie
Znenie „výkon práce v inom štáte sa považuje za dočasný, ak sa očakáva, že zamestnanec znovu nastúpi do práce v štáte pôvodu po skončení svojej úlohy v zahraničí“ sa v dohovore neuvádza. Takáto formulácia predstavuje riziko širokého výkladu slova „úlohy“. Čo ak je úlohou pracovníka napr. zastupovať zamestnávateľa so sídlom v členskom štáte X pri jeho aktivitách v členskom štáte Y? Kedy je táto úloha skončená? Potenciálne to môže byť veľmi dlhá doba. Začlenením slova „konkrétna“ sa zdôrazní, že dočasná činnosť v inom štáte by sa mala interpretovať úzko.
Tento text sa dohovore neuvádza. V prípade sporu medzi miestnym zamestnávateľom a zamestnancom musí byť jediným príslušným miestom výkonu práce štát, do ktorého bol pracovník vyslaný. Je možné uplatniť aj iné právne normy, ale len prostredníctvom doložky o možnosti vypovedania v časti 3. Tento nový dodatok rozširuje, a teda znejasňuje, význam slovného spojenia miesto výkonu práce, ktoré je zvyčajným spojovacím faktorom. Tento predpis by okrem toho mohol nabádať k tomu, aby sa podpisovali pracovné zmluvy len na zakrytie skutočných zmlúv. Preto by sa tento predpis mal vypustiť.
Výraz „z ktorého“ je príliš nejednoznačný. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zabrániť pravidelnému vysielaniu pracovníkov z členského štátu, v ktorom je pracovné právo menej rozvinuté ako v štáte, do ktorého sú pracovníci vysielaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 6 odsek 2 písmeno aa) (nové)
	aa) právnym poriadkom štátu, v ktorom pracovník obvykle vykonáva svoju prácu podľa pracovnej zmluvy, ak tento pracovník obvykle nevykonáva svoju prácu v jednom a tom istom štáte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 6 odsek 2 pododsek 2 (nový)
	ak z okolností vo všeobecnosti nevyplýva, že pracovná zmluva má užšiu väzbu s iným štátom. V tomto prípade sa uplatní právny poriadok tohto druhého štátu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 6 odsek 3
3. Právny poriadok určený podľa odseku 2 sa neuplatní, ak z okolností vyplýva, že pracovná zmluva má užšiu väzbu s iným štátom. V tomto prípade sa uplatní právny poriadok tohto druhého štátu.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
Táto doložka flexibility by mala byť vyhradená iba pre výnimočné prípady pracovníkov, ktorí vykonávajú prácu napríklad v lietadlách, na lodiach či ropných plošinách. Z tohto dôvodu je vhodnejšie zahrnúť danú doložku do odseku, ktorý sa týka konkrétne tejto otázky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 8 odsek 1
1. Imperatívna norma je taká kogentná norma, ktorej dodržanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojho politického, sociálneho alebo ekonomického zriadenia až do takej miery, že vyžaduje jej uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia.	1. Na účely tohto článku imperatívna norma je taká kogentná norma, ktorej dodržanie pokladá štát za nevyhnutné na ochranu pracovníkov alebo svojho politického, sociálneho alebo ekonomického zriadenia až do takej miery, že vyžaduje jej uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia.
Odôvodnenie
Formulácia „na účely tohto článku“ bola pridaná kvôli zrozumiteľnosti a dôslednosti. Imperatívne ustanovenia sa vyskytujú v rôznych článkoch nariadenia, ale majú aj rôzny význam. Je preto dôležité stanoviť, že definícia imperatívnych noriem v článku 8 je určená len na účely tohto konkrétneho článku k pracovným zmluvám.
Slovo „rozhodujúce“ sa nahrádza slovom „nevyhnutné“. Smernica o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb spočíva v tom, že hostiteľský členský štát môže stanoviť výnimku z právneho poriadku členského štátu pôvodu v prípade vyslania pracovníka. Úzka definícia toho, čo možno považovať za ústredné ustanovenie pracovného práva hostiteľskej členskej krajiny, ktoré by sa mohlo uplatniť v prípade vyslania pracovníka, by mohlo narušiť zoznam článku 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb alebo zabrániť jej rozšírenie na iné oblasti pracovnoprávnej ochrany. Definícia imperatívnych noriem takisto predstavuje riziko, že členské štáty nebudú náležite uplatňovať pracovné podmienky vo veciach, ktoré nie sú uvedené v článku 3 ods. 1, a to v prípade „ustanovení o verejnom poriadku“.
Výraz „imperatívna norma“ sa nemôže určovať/vykladať reštriktívnym spôsobom, mal by sa vzťahovať aspoň na normu, ktorá je rozhodujúca pre ochranu pracovníkov.

POSTUP

Názov	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)
Referenčné čísla	KOM(2005)0650 – C6-0441/2005 – 2005/0261(COD)
Gestorský výbor	JURI
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 16.2.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Jan Andersson 19.4.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	22.6.2006		12.9.2006
Dátum prijatia	13.9.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 12 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Jean-Luc Bennahmias, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Bairbre de Brún, Derek Roland Clark, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Jan Tadeusz Masiel, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Françoise Castex, Richard Howitt, Jamila Madeira, Dimitrios Papadimoulis, Leopold Józef Rutowicz, Gabriele Stauner, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

• [1]  KOM(2002)0654 Zelená kniha o premene Rímskeho dohovoru z roku 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky na nástroj Spoločenstva a jeho modernizácia.
• [2]  Všetky príspevky sú publikované na internetovej stránke GR pre spravodlivosť a vnútorné veci; http://europa.eu.int/comm/justice_home/news/consulting_public/rome_i/news_summary_rome1_en.htm

POSTUP

Názov	Rozhodné právo pre zmluvné záväzky (Rím I)
Referenčné čísla	KOM(2005)0650 - C6-0441/2005 - 2005/0261(COD)
Dátum predloženia v EP	15.12.2005
Gestorský výbor        dátum oznámenia na schôdzi	JURI 16.2.2006
Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 27.4.2006		LIBE 16.2.2006
Bez predloženia stanoviska        dátum rozhodnutia	LIBE 22.2.2006
Spravodajca        dátum menovania	Cristian Dumitrescu 23.2.2006
Predchádzajúca spravodajkyňa	Maria Berger
Prerokovanie vo výbore	21.6.2006		11.9.2006		20.11.2006		20.12.2006
	26.2.2007		19.3.2007		2.5.2007		11.6.2007
	10.9.2007
Dátum prijatia	20.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Carlo Casini, Marek Aleksander Czarnecki, Bert Doorn, Cristian Dumitrescu, Monica Frassoni, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Neena Gill, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Hans-Peter Mayer, Manuel Medina Ortega, Aloyzas Sakalas, Diana Wallis, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mogens N.J. Camre, Charlotte Cederschiöld, Luis de Grandes Pascual, Vicente Miguel Garcés Ramón, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Gabriele Stauner
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Toine Manders, Tomáš Zatloukal