SPRÁVA o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou
23.11.2007 - (2007/2186(INI))
Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: David Martin
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou
Európsky parlament,
– so zreteľom na Rámcovú dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej[1],
– so zreteľom na štúdiu Hospodársky vplyv potenciálnej dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou, ktorú vypracovala spoločnosť Copenhagen Economics a prof. J. F. Francois,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: Svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektívach obchodných vzťahov EÚ – Čína[2] a uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou[3],
– so zreteľom na usmernenia OECD o nadnárodných podnikoch a trojstranné prehlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,
– so zreteľom na štatistiku OECD o stave zamestnanosti 2007,
– so zreteľom na deklaráciu o zlepšení vzťahov medzi Južnou Kóreou a Severnou Kóreou, mieri a prosperite prijatú 4. októbra 2007,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre priemysel výskum a energetiku (A6-0463/2007),
A. keďže mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý ustanovila Svetová obchodná organizácia (WTO), bude naďalej predstavovať najprimeranejší rámec na reguláciu a podporu čestného a spravodlivého obchodu rozvíjaním príslušných pravidiel a zabezpečením ich dodržiavania,
B. keďže EÚ by mala aj naďalej uprednostňovať dosahovanie vyvážených výsledkov rozvojového programu z Dauhy, čo by pomohlo rozvojovým krajinám plnohodnotne sa zapojiť do medzinárodného obchodného systému,
C. keďže dvojstranné a medziregionálne obchodné dohody môžu napriek tomu dopĺňať predpisy organizácie WTO zahrnutím takých otázok, ako sú sociálne štandardy a environmentálne normy, pri ktorých je v súčasnosti ťažké dosiahnuť mnohostrannú dohodu,
D. keďže dohoda s Kóreou môže riešiť aj otázky investícií a obchodu so službami, ale mala by tak robiť spôsobom, ktorý zabezpečí, aby otvorenie trhu nenarušilo európske alebo kórejské pravidlá na ochranu verejných služieb a kultúrnu rôznorodosť, ani verejné služby krajín EÚ, ktoré sú v týchto dohodách partnerskými krajinami a ani politický priestor potrebný na jednostranné zakotvenie trvalo udržateľných sociálnych, hospodárskych a environmentálnych politík v EÚ i v Kórei,
E. keďže Kórea je jedným z najvýkonnejších hospodárstiev sveta s výškou príjmov na obyvateľa na úrovni priemerného členského štátu EÚ,
F. keďže chudoba zostáva aj naďalej nevyriešeným a prehlbujúcim sa problémom v Kórei, ktorá sa podľa štatistiky OECD radí medzi tri členské štáty OECD s najvyšším rozdielom v príjmoch a s najväčším prehlbovaním tohto rozdielu; keďže Kórea je na poslednom mieste z krajín OECD s menej než 5 % príjmu z daní vyčlenenými na sociálnu oblasť v porovnaní s priemerom v rámci OECD, ktorý predstavuje 43 %,
G. keďže Kórea je štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európy a EÚ bola v roku 2006 v Kórei najväčším zahraničným investorom,
H. keďže Kórea podpísala dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi americkými a množstvom ďalších významných obchodných partnerov a rokuje o ďalších dohodách,
I. keďže prístup na trh čoraz viac brzdia rôzne druhy necolných prekážok vrátane neprijímania medzinárodných noriem a štandardov, čo je čiastočne zodpovedné za štrukturálny deficit EÚ v bilaterálnych obchodných vzťahoch,
J. keďže štúdie ukazujú, že dohoda medzi EÚ a Kóreou by mohla priniesť obom stranám významné hospodárske zisky, ale že Kórea by podľa každého zvažovaného scenára získala dve tretiny prínosov,
Všeobecné otázky
1. sa domnieva, že úspešný výsledok rozvojového programu z Dauhy zostáva obchodnou prioritou EÚ a bol by znepokojený, ak by dvojstranné rokovania s Kóreou či inými partnermi oddialili dosiahnutie tohto cieľa;
2. verí, že dvojstranné rokovania s hlavnými obchodnými partnermi alebo regiónmi môžu vhodne dopĺňať mnohostranné akty za predpokladu, že budú viesť k ambicióznym a kvalitným dohodám, ktoré idú ďaleko nad rámec znížených ciel;
3. domnieva sa, že kórejské hospodárstvo je vďaka svojej veľkosti a rýchlemu rastu vhodným kandidátom na takúto dohodu, ale upozorňuje na závažné problémy vrátane podstatných necolných prekážok, ktoré bude treba riešiť, aby sa dosiahla uspokojivá dohoda;
4. je presvedčený, že výsledkom dohody, ktorá sa bude obmedzovať len na zníženie ciel, bude len krátkodobý prospech, a preto požaduje odstránenie necolných prekážok, ako aj otvorenie sektora služieb v Kórei;
5. zastáva názor, že aj zmluva o voľnom obchode s Kóreou by mala brať do úvahy štyri témy diskutované v Singapure (zahraničné investície, hospodárska súťaž, transparentnosť vo verejnom obstarávaní a uľahčenie obchodovania);
6. dospieva k záveru, že vzájomne prínosný obsah dohody je oveľa dôležitejší ako rýchly časový plán, a bol by preto znepokojený, ak by neprirodzené termíny viedli k dohode, ktorá by nebola dostatočne široká, ambiciózna a dobre vyvážená;
Trvalo udržateľný rozvoj
7. domnieva sa, že produktom šetrnejším k životnému prostrediu by sa mali clá znížiť skôr a výraznejšie ako ostatným tovarom; vyzýva Komisiu a kórejských vyjednávačov, aby takéto produkty jasne vymedzili; dôrazne odporúča, aby sa v rámci takýchto vymedzení produktov náležite prihliadalo na environmentálne podmienky výroby takéhoto tovaru;
8. ľutuje, že hodnotenie vplyvu na trvalú udržateľnosť nebolo vykonané skôr vzhľadom na plánovaný harmonogram rokovaní; považuje za mimoriadne dôležité, aby boli výsledky hodnotenia vplyvu dohody na trvalú udržateľnosť zverejnené v dostatočnom predstihu pred podpísaním dohody a aby bol dostatok času na riadne konzultácie s verejnosťou, aby výsledky hodnotenia vplyvu dohody na trvalú udržateľnosť mohli ovplyvniť výsledok rokovaní; vyzýva Komisiu, aby konzultovala s Parlamentom, Radou a občianskou spoločnosťou, ak by štúdia hodnotiaca vplyv na trvalú udržateľnosť naznačovala potrebu zmiernenia požiadaviek a aby v súlade s nimi rokovala o uzavretí konečnej dohody o voľnom obchode;
9. verí, že úroveň ambícií Komisie v súvislosti s rozvíjaním prístupu na trh by sa mala vyvážiť rovnako ambicióznym prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju; zároveň žiada, aby sa nepovolili žiadne výnimky z pravidla, podľa ktorého je podmienkou prístupu k jednotnému európskemu trhu dodržiavanie environmentálnych noriem;
10. víta zavedenie prísnejších sociálnych a environmentálnych doložiek v nedávno uzatvorenej dohode o voľnom obchode medzi USA a Kóreou, ktoré je výsledkom tlaku amerického Kongresu;
11. domnieva sa, že vyjednávači EÚ musia považovať za základ, od ktorého sa môžu odvíjať ďalšie kroky predovšetkým s ohľadom na ratifikáciu a presadzovanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce, účasť Kórey na boji proti klimatickým zmenám po roku 2012 a uznanie platných noriem a právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia;
12. žiada, aby každá dohoda o obchode s Kóreou zahŕňala záväzné sociálne a environmentálne doložky;
13. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby počas dvojstranných rokovaní s Kóreou podporovali a presadzovali hlavné zásady OECD o sociálnej zodpovednosti podnikov, a to v súvislosti s kórejskými podnikmi pôsobiacimi v Európe, ako aj európskymi podnikmi pôsobiacimi v Kórei;
14. považuje ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji za hlavnú súčasť akejkoľvek dohody, ale pripomína, že konečným cieľom je presadzovanie dohodnutých noriem; zastáva názor, že to vyžaduje, aby táto kapitola podliehala štandardnému mechanizmu riešenia sporov;
15. verí, že fórum pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj tvorené zástupcami organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a MVO by mohlo významným spôsobom prispieť k tomu, aby výraznejšie otváranie trhov sprevádzalo sprísňovanie environmentálnych a sociálnych noriem;
16. navrhuje vytvorenie mechanizmu, prostredníctvom ktorého by mali mať uznané organizácie zamestnancov a zamestnávateľov EÚ alebo Kórey možnosť predkladať žiadosti o prijatie opatrení, ktoré by sa riešili v stanovenej lehote a ich výsledkom by mohli byť nadväzné opatrenia a revízia ustanovení s cieľom vyvinúť tlak proti porušovaniu práv pracujúcich;
Odvetvové otázky
17. požaduje uzatvorenie takej dohody o voľnom obchode s Kóreou, ktorá sa bude týkať obchodu s tovarom a službami, v ktorej bude vedecká a technická spolupráca a duševné vlastníctvo tvoriť podstatnú časť bilaterálnych rokovaní, bude presadzovať spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti, svojimi účinkami bude pôsobiť proti klimatickým zmenám a bude zahŕňať ustanovenia o ďalších vonkajších aspektoch energetickej politiky, zdrojoch jadrovej a obnoviteľnej energie a programe Galileo;
18. domnieva sa, že odklonenie Kórey od medzinárodných noriem a požiadaviek na označovanie tvoria hlavné necolné prekážky, ktoré predstavujú osobitné problémy pre automobilový, farmaceutický, kozmetický a elektronický priemysel; vyzýva kórejskú vládu, aby poskytla uspokojivé vysvetlenie takéhoto odklonu, alebo aby sa v opačnom prípade počas rokovaní o dohode o voľnom obchode zaviazala ho odstrániť;
19. podporuje Komisiu v jej úmysle pomôcť vývozcom farmaceutických výrobkov a zdravotných pomôcok z EÚ prostredníctvom zabezpečenia väčšej transparentnosti kórejského systému zdravotnej starostlivosti, trvá však na tom, že dohoda by nemala klásť žiadne právne alebo praktické prekážky kórejským firmám využívajúcim flexibilitu podľa článkov 4 a 5 deklarácie o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktorá bola prijatá 14. novembra 2001 v Dauhe s cieľom podporiť prístup k liekom v rozvojových krajinách;
20. zdôrazňuje, že dohoda o vzájomnom uznávaní by sa mala začleniť do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, aby sa vo väčšej miere odstránili trhové prekážky spôsobené zbytočným zdvojením postupov, ktoré Kórea uplatňuje a ktoré sú prekážkou podnikom EÚ z rôznych odvetví priemyslu, ktoré by chceli predávať svoje výrobky v Kórei;
21. ľutuje, že neschopnosť Kórey riadiť sa medzinárodnými normami vedie k tomu, že sa zvieratá podrobujú zbytočným opakovaným testom; domnieva sa, že v rámci dohody by sa malo zabezpečiť, aby vedecky potvrdené alternatívy testov na zvieratách, ktoré prijala jedna strana, považovala za prijateľné aj druhá strana;
22. obáva sa, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou by mohla mať vážny negatívny vplyv na európsky automobilový priemysel; žiada, aby Komisia zvážila stratégiu postupného rušenia dovozných ciel EÚ s ochrannými opatreniami; odporúča, aby bolo toto postupné zrušenie spojené s odstránením závažných necolných prekážok na kórejskej strane;
23. poznamenáva, že pokiaľ ide o automobilový priemysel, Kórea podpísala a ratifikovala Dohodu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (UNECE) o ustanovení všeobecných technických predpisov pre kolesové vozidlá, ich vybavenie a časti, ktorými môžu byť vybavené kolesové vozidlá a/alebo sa v nich môžu použiť, a tým sa zaviazala zaviesť štandardné predpisy; vyzýva Komisiu, aby trvala na ich rýchlom vykonávaní; zároveň vyzýva Komisiu, aby trvala na tom, aby automobily EÚ, ktoré spĺňajú normy EHK OSN, bolo možné dovážať do Kórey bez vykonávania skúšok alebo typového schvaľovania; nesúhlasí s ustanoveniami, podľa ktorých by sa na kórejské vozidlá nevzťahovali emisné normy pre znečisťujúce látky;
24. zastáva názor, že vzhľadom na problematické skúsenosti EÚ s lodiarskym priemyslom Kórey je potrebné pri rokovaniach venovať tomuto odvetviu zvláštnu pozornosť;
25. domnieva sa, že Európska komisia musí počas rokovaní zohľadňovať aj otázky, ktoré znepokojujú zástupcov poľnohospodárstva v Kórei a Európe, najmä pokiaľ ide o možné negatívne vplyvy dohody o voľnom obchode na citlivé výrobky;
26. považuje maximálnu úroveň ciel a prehnané požiadavky na označovanie, ktorým čelí liehovarský priemysel, za prioritu rokovaní; požaduje prijatie okamžitých opatrení na odstránenie necolných prekážok pre ovocie a zeleninu a príliš vysokých ciel na konzervované ovocie; považuje za mimoriadne dôležité dosiahnuť uspokojivý výsledok s ohľadom na geografické ukazovatele;
27. vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami zahraničných spoločností pri vstupovaní na kórejský trh so službami vrátane bankovníctva, poisťovníctva a právneho poradenstva;
28. prikladá prvoradý význam účinnému presadzovaniu práv duševného vlastníctva, a to aj zavádzaním primeraných trestov za falšovanie a pirátstvo; domnieva sa, že by sa mal použiť osobitný mechanizmus rýchleho a efektívneho riešenia sporov v rámci platných pravidiel WTO, aby sa dalo primerane postupovať proti takýmto a iným nepoctivým obchodným konkurenčným postupom; konštatuje, že prebiehajúce rokovania s Kóreou o ochrane práv duševného vlastníctva by nemali narušiť legitímne politické ciele, napr. prístup k liekom, tým, že sa budú prekračovať záväzky vyplývajúce z dohody TRIPS, no malo by sa namiesto toho podporiť využívanie flexibility v rámci tejto dohody;
29. nalieha na Južnú Kóreu, aby začala uplatňovať právo na verejné rozširovanie zvukového záznamu v súlade s Rímskym dohovorom, Zmluvou WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) z roku 1996 a smernicou 2006/115/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva[4];
30. vyzýva Južnú Kóreu, aby v plnom rozsahu dodržiavala zmluvy WIPO týkajúce sa internetu vrátane plnej právnej podpory technologických ochranných opatrení vlastníkov autorských práv a zákazu ich obchádzania, poskytnutia výhradných práv výrobcom zvukových záznamov na všetky formy rozširovania prostredníctvom internetu, stanovenia postupu účinného oznamovania prípadov a odstraňovania protizákonných záznamov, uznávania ochrany dočasných kópií a obmedzovania výnimiek týkajúcich sa vytvárania kópií digitálnych záznamov na súkromné použitie;
31. nalieha na Južnú Kóreu, aby zintenzívnila boj proti internetovému pirátstvu lepšou motiváciou spolupráce sieťových prevádzkovateľov v boji proti tomuto pirátstvu, podporou centra autorských práv v neustálom boji proti internetovému pirátstvu pri dielach zahraničných vlastníkov práv, odhaľovaním a stíhaním subjektov podieľajúcich sa na prevádzke protizákonných internetových stránok, serverov, pamäťových služieb a služieb výmeny súborov;
32. zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode s Kóreou by mala zabezpečiť tieto skutočnosti:
· zlepšenie a zjednodušenie pravidiel pôvodu Spoločenstva,
· hlbšie zosúladenie už existujúcich medzinárodných noriem a štandardov namiesto zavádzania nových štandardov,
· rozšírenie povinností poskytovať informácie a podporu osvedčených postupov v oblasti regulácie,
· transparentnosť mechanizmov štátnej podpory a odstránenie existujúcich netarifných prekážok obchodu;
Severná Kórea a Kaesong
33. uznáva, že so zaradením tovaru z priemyselného komplexu Kaesong sa spájajú vážne právne a technické problémy a domnieva sa preto, že principiálne to nebude prijateľné dovtedy, kým sa v Severnej Kórei nebudú dodržiavať základné štandardy v oblasti ľudských práv a zásady právneho štátu;
34. odporúča, aby Komisia dôkladne preskúmala, do akej miery ovplyvnia obchodné otázky medzi Severnou a Južnou Kóreou dohodu o voľnom obchode s EÚ;
35. zdôrazňuje, že dohoda by mala obsahovať aj záväzok neznižovať pracovné normy s cieľom pritiahnuť zahraničné investície do ktorejkoľvek oblasti územia zúčastnených strán vrátane vývozných spracovateľských zón;
Ostatné otázky
36. verí, že Kórea by mala byť pripravená poskytnúť najmenej rozvinutým krajinám bezcolný a kvótam nepodliehajúci prístup a nasledovať tak príklad iniciatívy EÚ Všetko okrem zbraní, a plne rešpektovať príslušné pracovné a environmentálne normy, čím by vyjadrila pokračujúci záujem o mnohostranné rokovania;
Úloha Parlamentu
37. domnieva sa, že legitímnosť dohody a jej prijateľnosť pre verejnosť vyžaduje, aby bol Parlament úzko zapojený do celého priebehu rokovaní a aby mal možnosť vyjadriť svoj názor na prijateľnosť dohodnutého znenia; od Komisie a Rady očakáva, že sa budú snažiť o predloženie dohody formou, ktorá si na základe článku 300 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o ES bude vyžadovať súhlas Parlamentu;
0
0 0
38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kórejskej republiky.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Multilateralizmus a regionalizmus
Dohoda o voľnom obchode s Kóreou tvorí súčasť stratégie Komisie Globálna Európa a spolu s podobnými rokovaniami s Indiou a krajinami juhovýchodnej Ázie predstavuje významný odklon od predchádzajúcej politiky nezačínať nové rokovania o dohode o voľnom obchode, kým sa neukončí mnohostranný rozvojový program z Dauhy. Tento odklon možno čiastočne prisúdiť pochybnostiam o perspektíve úspešného ukončenia rozvojového programu z Dauhy, ale rovnako odráža celosvetový trend smerujúci k zvyšujúcemu sa počtu dvojstranných a medziregionálnych obchodných dohôd.
Keby Kórea uzavrela dohody o voľnom obchode s inými významnými obchodnými partnermi, ale nie s EÚ, európske spoločnosti by boli z hľadiska hospodárskej súťaže oproti výrobcom s bezcolným prístupom znevýhodnené, čo by následne mohlo negatívne ovplyvniť zamestnanosť v EÚ. Dvojstranné obchodné dohody môžu zároveň poskytnúť priestor na rozšírenie pravidiel organizácie WTO, a to aj prostredníctvom riešenia otázok, pre ktoré nie je nevyhnutný mnohostranný konsenzus.
Táto správa preto podporuje koncepciu dohody o voľnom obchode s Kóreou a zároveň zdôrazňuje, že takáto dohoda musí dosahovať vysokú kvalitu a že jej vysoké ambície nesmú padnúť za obeť jej rýchlemu uzatvoreniu. Hľadanie dohody by nemalo narúšať úsilie o ukončenie rozvojového programu z Dauhy, ktoré zostáva prvoradou úlohou a poskytuje najväčšiu nádej na vyvážené výsledky rozširujúce mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách. Okrem toho by hľadanie dohody WTO+ s Kóreou malo znamenať prekročenie pravidiel organizácie WTO, nielen čo sa týka prístupu na trh, ale aj sociálnych štandardov a environmentálnych noriem. V prípade sociálnych štandardov a environmentálnych noriem sa v dohode ponúka možnosť stanoviť novú normu, ktorá bude vzorom pre ďalšie dohody, o ktorých sa rokuje.
Význam Kórey
Kórea je z hľadiska HDP 11. najväčším hospodárstvom na svete, od 50. rokov 20. storočia sa z jednej z najchudobnejších krajín sveta vypracovala na jednu z najbohatších krajín s HDP na obyvateľa v súčasnosti porovnateľným so Španielskom. Krajina sa začala orientovať na sektor služieb, ktorý tvorí približne 70 % HDP, a do veľkej miery sústreďovať na sektor IT. Udáva sa, že v Kórei je vyšší podiel obyvateľstva s prístupom k vysokorýchlostnému internetu ako v akejkoľvek inej hospodársky vyspelej krajine.
Kórea je štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európy, pričom obchod s tovarom medzi Kóreou a EÚ vzrástol od roku 2001 o viac ako 35 %. Minulý rok bola EÚ v Kórei najväčším zahraničným investorom. Kórea podpísala dohody o voľnom obchode s krajinami EZVO, Singapurom a krajinami juhovýchodnej Ázie a 30. júna 2007 dohodu so Spojenými štátmi americkými (KorUS). Vedie rokovania aj s Kanadou a Indiou.
Priemerné kórejské clá na poľnohospodárske produkty sú v porovnaní s clami EÚ takmer dvojnásobné a na priemyselné výrobky jedenapolnásobné. Predpokladá sa, že ochrana kórejských služieb je dokonca ešte intenzívnejšia, zatiaľ čo európske spoločnosti sa sťažujú na podstatné necolné prekážky vrátane požiadaviek na označovanie, na normy, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami, a na vyššie kapitálové požiadavky pre pobočky zahraničných bánk. Je dôležité, aby tieto otázky riešila dohoda, ktorá by zároveň postupne odstraňovala clá.
Musíme si uvedomiť, že voľný obchod je pre kórejskú spoločnosť stále kontroverznou témou, ako bolo možné vidieť aj na demonštráciách proti dohode s USA a prítomnosti kórejských demonštrantov v Bruseli počas tretieho kola rokovaní v septembri.
Trvalo udržateľný rozvoj
Ako bolo uvedené, Kórea je bohatou priemyselnou krajinou. V oblastiach práv odborových zväzov a ochrany životného prostredia však situácia nie je taká, ako by bolo možné očakávať od členskej krajiny organizácie OECD. Kórea neratifikovala 4 z 8 základných dohovorov MOP a v rámci Kjótskeho protokolu nemá žiadne záväzné povinnosti. Pod tlakom amerických demokratov sa v dohode KorUS posilnili sociálne a environmentálne ustanovenia.
Vzhľadom na prvoradý význam, ktorý EÚ prikladá vysokým sociálnym štandardom a prísnym environmentálnym normám, by sa mala Komisia pozerať na túto dohodu ako na východiskový bod kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji medzi EÚ a Kóreou. Počas obchodných rokovaní sa Komisia snaží zabezpečiť, aby clá navrhnuté EÚ zodpovedali clám ponúknutým ostatným obchodným partnerom krajiny. Rovnako by sa malo dbať na to, aby mali sociálne štandardy a environmentálne normy stúpajúcu krivku, čo by predstavovalo ochranu pred snahami dosiahnuť čo najnižšiu úroveň noriem, k čomu dochádza v dôsledku rastúcej liberalizácie.
V štúdii spoločnosti Copenhagen Economics sa uvádza, že Kórea by pri každom scenári získala dve tretiny z prínosov vyplývajúcich z dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. So zreteľom na túto skutočnosť sa zdá byť z hľadiska EÚ odôvodnené dúfať vo výrazný pokrok v prioritných oblastiach, aby sa v konečnej dohode primerane vyvážili výhody pre obe strany.
Preto by na základe dohody mali strany ratifikovať základné normy MOP, a rovnako by sa mali zaviazať, že tieto normy, ako aj ďalšie základné prvky dôstojnej práce, budú účinne vykonávať. Časť tohto programu by mali tvoriť opatrenia na podporu rodovej rovnosti v zamestnaní, keďže pre obe strany je ešte možné v tejto oblasti výrazne napredovať. Mal by obsahovať aj záväzok neznižovať pracovné normy s cieľom pritiahnuť zahraničné investície, ktorý sa musí týkať celého územia strán, vrátane vývozných spracovateľských zón.
Účinnému vykonávaniu by napomáhal mechanizmus, prostredníctvom ktorého by mali mať uznané organizácie zamestnancov a zamestnávateľov EÚ alebo Kórey možnosť predkladať žiadosti o opatrenia, ktoré by sa riešili v stanovenej lehote. Sťažnosti týkajúce sa sociálnych problémov by mali posudzovať naozaj nezávislí a vysokokvalifikovaní odborníci. Výsledkom ich odporúčaní by mali byť nadväzné opatrenia a preskúmanie ustanovení s cieľom vyvinúť tlak proti porušovaniu práv pracujúcich.
Kórea nemá v rámci Kjótskeho protokolu žiadne záväzné povinnosti týkajúce sa skleníkových plynov. Len ťažko možno očakávať, že chudobnejšie krajiny, ako je Čína alebo India, prispejú k boju proti globálnemu otepľovaniu, ak si bohatšie krajiny nebudú plniť svoje povinnosti. Rokovania o režime na obdobie po roku 2012 poskytnú dobrú príležitosť na rozšírenie pôsobnosti dohody tak, aby sa Kórea spravodlivým spôsobom, ktorý nenarušuje hospodársku súťaž, spolupodieľala na znižovaní skleníkových plynov.
Hoci je dôležité, aby dohoda obsahovala jasnú ambicióznu kapitolu týkajúcu sa sociálneho rozvoja, ešte dôležitejšie je účinné presadzovanie dohodnutých noriem. Tomu by mohlo napomôcť zriadenie Fóra obchodu a trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by vo vyváženom pomere tvorili zástupcovia organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a MVO. Toto fórum by mali dopĺňať pravidelné správy o pokroku pri realizovaní záväzkov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja spolu s ďalšími nezávislými hodnoteniami vplyvu na trvalú udržateľnosť.
Účinné uplatňovanie dohody tiež vyžaduje, aby sa na kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji vzťahoval ten istý mechanizmus riešenia sporov ako na iné súčasti dohody. Vláda a Kongres USA súhlasili s tým, aby sa „všetky naše povinnosti vyplývajúce z dohôd o voľnom obchode v oblasti životného prostredia vymáhali rovnako ako obchodné ustanovenia našich dohôd – pomocou rovnakých opravných prostriedkov, postupov a sankcií.“ Nevidíme dôvod, prečo by sa mala Európa uspokojiť s niečím iným.
Dobré výsledky častí dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou týkajúcich sa sociálnych vecí a životného prostredia by nemali význam len samé osebe, ale v prípade dodržania ambiciózneho harmonogramu rokovaní by poskytli aj dôležitý vzor pre budúce dohody s iným krajinami a regiónmi.
Odvetvové otázky
Kórejské postupy v oblasti noriem často nie sú v súlade s medzinárodnými normami. Pokiaľ ide o zahraničné automobily, Kórea podpísala a ratifikovala Dohodu UNECE, čím sa zaviazala uplatňovať štandardné predpisy. Dohoda o voľnom obchode by mala jasne stanoviť, že Kórea uznáva normy UNECE ako také, a tým umožniť, aby európske automobily, ktoré tieto normy spĺňajú, mali skutočný prístup na kórejský trh.
Nesúlad s medzinárodnými normami prináša osobitné problémy aj pre farmaceutický priemysel, pretože Kórea neuznáva povolenie na lieky, ktoré sa skúšali a schválili v inej krajine. Tieto vnútroštátne normy sú nielen prekážkou pre európsky vývoz, ale vystavujú tiež zvieratá zbytočnému dvojitému testovaniu, keďže sa opakujú už vykonané testy. Hoci takéto necolné prekážky by sa mali riešiť, dohoda by nemala obsahovať žiadne ustanovenia, ktoré by mohli zhoršiť prístup rozvojových krajín k liekom v súlade s dohodami WTO.
Odvetvia kozmetiky a elektronických výrobkov sú taktiež vystavené problémom s označovaním a normami, kým liehoviny podliehajú maximálnej úrovni ciel približne 20 % a prehnaným požiadavkám na označovanie. Budú potrebné účinné ustanovenia na ochranu geografických ukazovateľov.
Je tu aj priestor na výrazné zlepšenie trhu so službami, predovšetkým v odvetviach, ako sú právne služby, v prípade ktorých zostal kórejský trh, po otvorení čínskeho a japonského, jediným úplne uzavretým trhom v regióne. Čo sa týka finančných služieb, v oblasti ktorých čelia zahraničné spoločnosti značným prekážkam, skúsenosť banky Royal Bank of Scotland, ktorá v Kórei plánuje otvoriť svoje pobočky, bude dôležitou skúškou pripravenosti Kórey na prijatie finančných spoločností z iných krajín. Veľmi dôležité je aj vymáhanie práva duševného vlastníctva.
Severná Kórea a Kaesong
Priemyselný komplex Kaesong sa nachádza v Severnej Kórei, šesť míľ na sever od demilitarizovaného pásma. Výstavba začala v júni 2003 a jej dokončenie je naplánované na rok 2012. Vláda Južnej Kórey považuje komplex Kaesong za priestor zmierenia, spolupráce a zjednotenia, a tým za príležitosť na zlepšenie medzikórejských vzťahov. Z tohto dôvodu si veľmi želá, aby sa dohoda o voľnom obchode vzťahovala na tovar vyrobený v tomto komplexe.
Parlament vo všeobecnosti podporuje názor, že zlepšené obchodné vzťahy môžu významne prispieť k riešeniu konfliktu a napomôcť lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi. Rozšírenie dohody o voľnom obchode na tovar vyrábaný v krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou dohody, však so sebou prináša zložité právne a technické otázky. Politicky by to bolo prijateľné iba vtedy, ak sa zaradením komplexu Kaesong nenarušia sociálne štandardy strán dohody a podporia základné pracovné normy pre zamestnancov komplexu Kaesong. Nie je isté, či by bolo možné komplex Kaesong účinne monitorovať.
Ďalšie otázky
Opatrenia na zjednodušenie, normalizáciu a modernizáciu colných postupov a ďalších formalít by mohli výrazne prispieť k zabezpečeniu dohody predchádzajúcej zbytočným prekážkam obchodu medzi EÚ a Kóreou. Malo by sa však dávať pozor na zabezpečenie toho, aby sa v mene uľahčenia obchodu nenarúšala ochrana spotrebiteľa a životného prostredia.
Aby sa demonštroval pokračujúci záväzok zmluvných strán voči rozvojovému programu z Dauhy a aby sa zabránilo negatívnym vplyvom potenciálnej dohody o voľnom obchode na najmenej rozvinuté krajiny, mala by Kórea podporovať bezcolný a kvótam nepodliehajúci prístup pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci európskej iniciatívy Všetko okrem zbraní.
Úloha EP
Hoci existujúca rámcová dohoda o obchode a spolupráci je zmiešanou dohodou a obsahuje politickú prílohu, nie je k dispozícii dohoda o partnerstve a spolupráci, ktorá bežne poskytuje primeranú politickú a právnu oporu dvojstrannej obchodnej dohode EÚ . Za týchto okolností sa musí zabezpečiť, aby sa EÚ a Kórea buď v rámci obchodnej dohody, o ktorej sa práve rokuje, alebo prostredníctvom samostatnej dohody, zaviazali dodržiavať štandardné ľudské práva, a pamätať na možnosť dočasného pozastavenia účinnosti dohody o voľnom obchode, ak sa tento záväzok nesplní. S cieľom zabezpečiť legitímnosť a demokratickú kontrolu Európsky parlament rovnako očakáva, že aj ďalšie inštitúcie sa budú usilovať uviesť dohodu do takej podoby, ktorá bude vyžadovať súhlas Parlamentu podľa článku 300 ods. 3, druhého pododseku.
Táto kontrola môže byť, samozrejme, účinná iba vtedy, ak je Parlament informovaný a má možnosť počas rokovaní vyjadrovať svoj názor, a nemá len možnosť súhlasu alebo nesúhlasu na konci. Komisia prišla s vítanou ochotou poskytovať zodpovednému parlamentnému výboru informácie vrátane správ z rokovaní za zatvorenými dverami a dokumentov interného charakteru. Je dôležité, aby táto činnosť počas rokovaní pokračovala a aby sa maximum možných informácií sprístupnilo verejnosti s cieľom poskytnúť európskym občanom prehľad o rokovaniach, ktoré sa konajú v ich mene.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (15.11.2007)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
k hospodárskym a obchodným vzťahom s Kóreou
(2007/2186(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Werner Langen
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
Všeobecne
1. pripomína multilaterálny regulačný systém a zdôrazňuje, že dohody o voľnom obchode vyjednané a uzavreté Európskou úniou by mali byť sprevádzané adekvátnymi mechanizmami zlučiteľnými s agendou Svetovej obchodnej organizácie;
2. domnieva sa, že akákoľvek dohoda o voľnom obchode uzavretá s Kóreou musí zohľadňovať pokrok dosiahnutý v kole rokovaní o rozvoji z Dauhy a mala by brať do úvahy štyri takzvané singapurské otázky (zahraničné investície, hospodárska súťaž, transparentnosť vo verejnom obstarávaní a uľahčenie obchodovania);
K jednotlivým hospodárskym oblastiam
3. žiada, aby sa s Kóreou uzavrela taká dohoda o voľnom obchode, ktorej predmetom bude obchod s tovarom a službami, ktorá z vedeckej a technickej spolupráce a duševného vlastníctva učiní základný prvok bilaterálnych rokovaní, a ktorá bude podporovať spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti, bude zameraná proti klimatickej zmene a obsahovať bude ustanovenia týkajúce sa ďalších vonkajších aspektov energetickej politiky, zdrojov jadrovej a obnoviteľnej energie a programu Galileo;
4. zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o voľnom obchode s Kóreou by mala zabezpečiť:
· že dôraz sa nebude klásť na citlivé produkty v špecifických sektoroch, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže (napríklad poľnohospodárstvo),
· zlepšenie a zjednodušenie pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa pôvodu,
· prehĺbenie harmonizácie platných medzinárodných noriem a štandardov namiesto zavedenia nových štandardov,
· sprísnenie požiadaviek na zverejňovanie informácií a podporu osvedčených postupov regulácie,
· transparentnosť vnútroštátnych mechanizmov podpory a odstránenie existujúcich netarifných prekážok obchodu,
· dodržiavanie medzinárodných technických nariadení a požiadaviek na označovanie a upustenie od uplatňovania netarifných prekážok zo strany Kórey najmä v automobilovom, farmaceutickom, kozmetickom a elektronickom priemysle.
5. navrhuje, aby všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) tvorila základ pre dohodu o voľnom obchode s Kóreou, tak ako dohody o službách tvorili základ dohôd o voľnom obchode uzatvorených s USA a v nich uvedených prísnych ustanovení o sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia;
6. zastáva názor, že vzhľadom na problematické skúsenosti EÚ s dumpingovými cenami v odvetví stavby lodí v Kórei je v prípade porušenia potrebné siahnuť k účinným a okamžite uplatniteľným sankčným mechanizmom;
7. upozorňuje na konkrétny problém, ktorým je zahrnutie tovaru zo severokórejského priemyselného komplexu Kaesong a domnieva sa, že zahrnutie by to bolo prijateľné len vtedy, ak by sa na jeho výrobu uplatňovali základné pravidlá Spoločenstva o pôvode, ako aj základné pracovné normy.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
12.11.20007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 3 0 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Březina, Renato Brunetta, Gianni De Michelis, Den Dover, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Nikolaos Vakalis |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pilar Ayuso, Ivo Belet, Danutė Budreikaitė, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Edit Herczog, Lambert van Nistelrooij, Vittorio Prodi, Esko Seppänen |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Eva Lichtenberger |
||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
20.11.2007 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
16 5 5 |
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Graham Booth, Carlos Carnero González, Daniel Caspary, Françoise Castex, Christofer Fjellner, Eduard Raul Hellvig, Jacky Henin, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Corien Wortmann-Kool, Zbigniew Zaleski |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Danutė Budreikaitė, Małgorzata Handzlik, Jan Tadeusz Masiel, Carl Schlyter, |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Paul Rübig |
||