SPRÁVA k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh

7.1.2008 - (2007/2185(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Ignasi Guardans Cambó

Postup : 2007/2185(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0002/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh

(2007/2185(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve. Zelená kniha na verejnú konzultáciu (KOM(2006)0763),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o výročnej správe Komisie pre Európsky parlament o antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatreniach tretích krajín voči Spoločenstvu (2004)[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení[4],

   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou[6],

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie s názvom Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: kľúčové závery zo Správy o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006 (SEK(2006)1467),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ – smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike (KOM (2005)0474),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady, ktorá sa konala 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku na zasadanie Európskej rady na jar 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou[7],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ − Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (KOM(2006)0631) a sprievodný pracovný dokument s názvom Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti: Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (KOM(2006)0632),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva – Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť (KOM(2005)0551),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0002/2008),

A  keďže Európska únia je kľúčovým hráčom vo svetovom obchode a aj naďalej by mala preukazovať vodcovské schopnosti v celosvetovom hospodárskom systéme, aby sa stal spravodlivejším a aby vo väčšej miere uznával environmentálne a sociálne práva,

B.   keďže Európska únia je najväčším vývozcom a najväčším poskytovateľom služieb na svete a má preto veľký záujem o to, aby sa zabezpečilo otváranie nových trhov pre výrobky, služby a investície,

C. keďže Európska únia musí realizovať ambicióznejšie a perspektívnejšie stratégie, ktorými prekoná výzvy globalizácie a rastúcej konkurencii zo strany najvýznamnejších rastúcich hospodárstiev, a zároveň ochráni európsky hospodársky, regionálny a sociálny model,

D. keďže súhlasí s tým, že hospodárska otvorenosť doma i v zahraničí je životne dôležitá pre vytváranie pracovných miest a rast, ako aj pre udržanie medzinárodnej konkurencieschopnosti; a keďže EÚ by preto mala v rámci stratégie rozvoja trhu pokračovať v otváraní trhov EÚ, ako aj v podpore svojich obchodných partnerov pri likvidácii ich vlastných prekážok, teda pri výraznejšom otvorení ich trhov,

E.  keďže primeraný prístup na trhy tretích krajín zabezpečí, aby si domáci výrobcovia z Európskej únie naďalej zachovali vedúce postavenie, pokiaľ ide o výrobky a služby s vysokou pridanou hodnotou, zlepšili inováciu vlastných výrobkov, podporovali tvorivosť, chránili práva duševného vlastníctva a dosahovali významné úspory z rozsahu výroby,

F.  keďže vzhľadom na vývoj v medzinárodnom obchode je prístup na trhy tretích krajín rovnako dôležitý ako ochrana trhov Európskej únie pred nečestnými obchodnými postupmi,

G. keďže liberalizácia obchodu a jeho rastúci objem podporujú medzinárodnú konkurenciu, ale zvyšujú tiež riziko toho, že vývoz bude vystavený obchodným prekážkam, ktoré majú škodlivý vplyv na medzinárodnú konkurencieschopnosť podnikov z Európskej únie,

H. keďže konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie nemôže nebyť ovplyvnená protekcionistickým správaním, ktoré nevychádza z pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), či už v rámci Spoločenstva alebo mimo neho,

I.   keďže odbúranie obchodných prekážok určite posilní vývoz európskych tovarov a služieb a zabezpečí stály rast hospodárstva Európskej únie,

J.   kedže by sa mala zohľadniť neúčinná ochrana práv duševného vlastníctva, vrátane zemepisného označenia a označenia pôvodu zo strany obchodných partnerov Európskej únie na celom svete,

K. keďže je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi a priori neodôvodnenými prekážkami obchodu vyplývajúcimi z nesúdržného vykonávania pevne stanovených bilaterálnych a multilaterálnych obchodných pravidiel, a obchodnými prekážkami vyplývajúcimi z legitímnej legislatívnej a administratívnej činnosti verejných orgánov, ktorá nevychádza z obchodných oblastí, avšak má neúmyselný vplyv na obchod,

L.  keďže zaťažujúce colné postupy pre dovoz, vývoz a tranzit, hygienické a fytosanitárne obmedzenia, ktoré sú neodôvodnené v rámci súčasných pravidiel organizácie WTO, nepoctivé využívanie nástrojov na ochranu trhu a slabá ochrana práv duševného vlastníctva sú zjavne a priori neodôvodnenými prekážkami obchodu, ktoré je na uľahčenie podmienok prístupu na trh pre európske podniky potrebné riešiť,

M. keďže sa napriek tomu, že je veľmi ťažké odhadnúť objem obchodu Európskej únie brzdeného obmedzeniami na zahraničných trhoch, zdá jasné, že obchodné prekážky majú rozhodujúci vplyv na celkové výsledky Európskej únie v súvislosti s vývozom,

N. keďže hospodárska prítomnosť Európskej únie je vo všeobecnosti silnejšia v industrializovaných krajinách, kde je dopyt statický, avšak horšia v rýchlo rastúcich oblastiach a na rastúcich trhoch, ako napríklad v Číne a Indii,

O. keďže Európska únia je vo všeobecnosti považovaná za veľmi otvorený a transparentný trh, ktorý dôrazne bojuje proti konaniu narušujúcemu hospodársku súťaž a zabezpečuje spravodlivé podmienky pre všetok dovoz, bez ohľadu na jeho pôvod,

P.  keďže vysoké clá stále predstavujú významnú prekážku obchodu, najmä vo vzťahoch s hlavnými rozvíjajúcimi sa krajinami,

Q. keďže regulačné funkcie Svetovej obchodnej organizácie sú aj naďalej nedostatočné a nekoná dostatočne záväzne, a to i napriek tomu, že ide o jediné účinné fórum na zabezpečenie prístupu na trh a dosiahnutie čestného a spravodlivého obchodu v celosvetovom meradle; keďže projekcia európskeho modelu správy vecí verejných môže prispieť k ďalšiemu rozvoju vhodných pravidiel a zabezpečiť stabilnejší a komplexnejší regulačný systém pre svetový obchod,

R.  keďže je vo všeobecnom záujme Komisie zabezpečiť, aby obchodná legislatíva a postupy prijaté jej partnermi boli čo najviac v súlade s pravidlami organizácie WTO a medzinárodnými pravidlami,

S.  keďže prekážky obchodu a prekážky, ktoré sa objavujú až za hranicami nielenže škodia obchodu s tovarom, ale majú tiež významný vplyv na obchod so službami a verejné obstarávanie,

T.  keďže riešenie problémov a vyššia účinnosť pri obrane legitímnych záujmov a očakávaní priemyslu by Európskej únii prospeli i so zreteľom na zviditeľnenie a dôveryhodnosť,

U. keďže splnenie cieľov revidovanej lisabonskej agendy vyžaduje, aby si priemyselné odvetvia v Európskej únii vytvorili a udržali stálu konkurencieschopnosť na svetovom trhu,

V. keďže táto konkurencieschopnosť v čoraz väčšej miere závisí od výskumu, vývoja, inovácie a práv duševného vlastníctva, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov,

W. keďže základnými predpokladmi tejto konkurencieschopnosti sú tak bezpečné a spoľahlivé dodávky energie, ako aj neobmedzený prístup podnikov Európskej únie k najnovším poznatkom v oblasti informačných a komunikačných technológií,

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že úspešná realizácia revidovanej, ambicióznejšej stratégie prístupu na trh, ktorej cieľom je otváranie nových svetových trhov pre európske výrobky a služby, pravdepodobne nielen rozšíri celkovú úlohu Európskej únie vo svete, ale tiež ochráni existujúce pracovné miesta a vytvorí nové pracovné príležitosti v Európe, posilní konkurencieschopnosť Európskej únie, čím významne prispeje k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie;

2.  pripomína, že stratégia EÚ zameraná na zlepšenie prístupu na trh sa špecificky orientuje na rozvinuté a rastúce hospodárstva;

3.  zdôrazňuje, že výsledky Európskej únie pri vývoze do rozvinutých i rastúcich krajín často brzdí skutočnosť, že neexistuje reciprocita týkajúca sa podmienok prístupu na trh, že súlad s medzinárodnými obchodnými pravidlami je nedostatočný a že sa často vyskytujú nečestné obchodné praktiky,

4.  nalieha na Komisiu, aby zabezpečila ochranu legitímnych obchodných záujmov Európskej únie pred poškodzujúcimi alebo nečestnými obchodnými praktikami tretích krajín; zastáva názor, že ak tretie krajiny neoprávnene obmedzujú prístup spoločností Európskej únie na svoje trhy, Európska únia má reagovať rýchlo a rozhodne;

5.  konštatuje, že regulačné opatrenia v medzinárodnom obchode majú stále väčší význam; vyzýva na dosiahnutie väčšieho súladu pravidiel a postupov Európskej únie s pravidlami a postupmi hlavných obchodných partnerov; a zdôrazňuje, že zosúladenie pravidiel a právnych predpisov by nemalo viesť k oslabeniu zákonov v oblasti zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a v sociálnej oblasti v Európe, ale malo by vyvolať snahu najväčších obchodných partnerov Európskej únie prijať lepšie pravidlá;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali dlhodobý prístup k štrukturálnym deformáciám, ktoré budú v dôsledku svojej povahy pravdepodobne naďalej pretrvávať alebo sa znovu objavovať i po opatreniach Komisie; nalieha na Komisiu, aby neprehliadala prípady, v ktorých sa nedá očakávať skoré odstránenie prekážok, ktoré je však potrebné na zabezpečenie rovných podmienok na kľúčových zahraničných trhoch;

7.  žiada Komisiu, aby považovala prípady vážneho a systematického porušovania pravidiel WTO a iných obchodných zákonov za prípady vyžadujúce rýchlu nápravu, a aby zabezpečila, že presadzovanie týchto pravidiel sa nebude podriaďovať žiadnym politickým alebo hospodárskym záujmom okrem záujmov, ktoré sú dôležité pre prípad samotný,

8.  naliehavo žiada tretie krajiny, aby odstránili obmedzenia zahraničného vlastníctva vo vzťahu k európskym podnikom a aby odstránili diskriminačné pravidlá;

9.  víta postoj k voľbe priorít v oblasti zabezpečovania prístupu na trh, ktorý navrhla Komisia, ale trvá na tom, že je nutné zvážiť aj ostatné kritériá, ktoré by zabezpečili, aby táto nová iniciatíva prospela čo najväčšiemu počtu hospodárskych subjektov Európskej únie, predovšetkým malým a stredným podnikom, ktorých prežitie nevyhnutne závisí od jasného vymedzenia a účinného presadzovania majetkových práv a od konečného obmedzenia príjmov monopolov;

10. zdôrazňuje, že úspech v boji proti prekážkam obchodu bude stimulovať investície, výrobu a obchod v rámci Európskej únie i na celom svete, a to okrem iného zmenou podmienok prístupu na trh na prehľadnejšie, predvídateľnejšie a konkurencieschopnejšie a vytvorením alebo posilnením väzby medzi Európskou úniou a medzinárodnými trhmi;

11. domnieva sa, že dohody o voľnom obchode s cieľovými krajinami Európskej únie nebudú mať zmysel, ak nezabezpečia výrazné zlepšenie prístupu na trh a skutočný pokrok v znižovaní a prípadnom úplnom odstránení prekážok necolného charakteru, ktoré, ako je známe, často narúšajú obchod viac než prekážky colného charakteru;

Oznámenie Komisie

12. víta iniciatívu Komisie vytvárať silnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu európskych vývozcov na trhy, najmä na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pre európske podniky zlepšením prístupu na trh v rozvíjajúcich sa krajinách, kde sa európske podniky stretávajú s novými a komplexnými prekážkami pre obchod a investície; a víta iniciatívu Komisie koordinovať ciele a nástroje obchodnej politiky Európskej únie a stratégie prístupu na trh tak, aby sa efektívne využil potenciál Európskej únie v oblasti medzinárodného obchodu a globálnej konkurencieschopnosti;

13. obzvlášť víta návrh Komisie vybudovať silnejšie partnerstvo Komisie, členských štátov a podnikov Európskej únie s cieľom priamej pomoci hospodárskym subjektom pri prekonávaní konkrétnych ťažkostí, s ktorými sa stretávajú pri vstupe na trhy tretích krajín, takým spôsobom a v takom časovom rámci, ktoré sú v súlade s podnikateľskou realitou,

14. domnieva sa, že Komisia môže zohrávať významnú úlohu pri realizácii novej stratégie zabezpečovania prístupu na trh dosiahnutím primeranej úrovne koordinácie opatrení na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva, aktivizáciou zdrojov, ktoré by boli inak rozptýlené, a zabezpečovaním účinnejšej ochrany práv a záujmov európskych vývozcov,

15. domnieva sa, že Európska únia má nenahraditeľnú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok v medzinárodnom obchode v úzkej spolupráci so svojimi členskými štátmi a so zreteľom na zásadu subsidiarity a vyváženosť existujúcich kompetencií;

16. zdôrazňuje dôležitosť periodického kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnocovania výsledkov stratégie zabezpečovania prístupu na trh pre hodnotenie jej účinnosti; vyzýva Komisiu, aby pripravila vhodný akčný plán pre prístup na trhy a predložila Európskemu parlamentu podobnú výročnú správu o prístupe na trhy, ako už bola predložená v oblasti obchodných obranných nástrojov;

17. ľutuje, že neboli zohľadnené niektoré rozumné a na skúsenostiach založené odporúčania z podnikateľského prostredia vo vyššie uvedenom oznámení s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov; a naliehavo žiada Komisiu, aby ich zohľadnila pri vykonávaní tohto oznámenia;

Iniciatívy zabezpečovania prístupu na trh v Európskej únii

18. zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce Komisie a členských štátov s cieľom zdieľať informácie a postupy osvedčenej praxe; vyzýva členské štáty, aby vytvárali siete vnútroštátnych alebo v prípade potreby regionálnych centier pomoci s cieľom centralizovať informácie a tvrdenia o prekážkach, s osobitou pozornosťou venovanou záujmom a potrebám MSP;

19. domnieva sa, že účinnosť týchto sietí by sa významne posilnila, keby sa na tomto postupe zúčastnili vnútroštátne a miestne odvetvové združenia, obchodné komory a agentúry na podporu obchodu,

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili úlohu poradného výboru pre prístup na trh a aby zabezpečili stálu väzbu na výbor ustanovený článkom 133, výbor pre reguláciu prekážok obchodu a iné príslušné výbory;

21. vyzýva členské štáty, aby vytvorili systém stáleho dialógu, ktorý by členským štátom a prípadne regiónom a iným európskym zainteresovaným subjektom umožnil zdieľať informácie a vymedzovať stratégie a priority;

22. žiada Komisiu, aby pri realizácii stratégie zabezpečovania prístupu na trh zvážila nasledujúce otázky:

—   menovanie vyššieho počtu pracovníkov v Bruseli do odboru zaoberajúceho sa otázkami prístupu na trh;

—    vytvorenie účinného registra sťažností v rámci GR pre obchod;

—    vypracovanie štruktúrovaných usmernení pre každú kategóriu necolných prekážok;

—    vytvorenie kancelárie pomoci v rámci GR pre obchod pre členské štáty a spoločnosti (so sekciou pre malé a stredné podniky);

—    prehodnotenie a zlepšenie komunikačnej politiky v súvislosti so službami, ktoré Komisia poskytuje v oblasti prístupu na trh, najmä so zreteľom na malé a stredné podniky;

—    zvýšenie počtu potenciálnych záujemcov o služby ponúkaním základných informácií (brožúr a letákov) vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie;

—    zlepšenie databázy o prístupe na trh tak, aby lepšie vyhovovala požiadavkám podnikov a mohli ju ľahšie využívať;

—    zlepšenie vnútornej spolupráce, prepojenosti a komunikácie medzi útvarmi Komisie, ktoré sa zaoberajú otázkami prístupu na trh;

    zabezpečenie účasti zástupcov podnikateľskej sféry v poradnom výbore pre prístup na trh;

    príprava štruktúrovaných usmernení pre priority vrátane toho, na ktoré trhy, odvetvia a prekážky by sa mala zamerať pozornosť;

    posilnenie pozície v medzinárodných štandardizačných orgánoch, ako napríklad v Medzinárodnej štandardizačnej organizácii (ISO);

Iniciatívy zabezpečovania prístupu na trh v tretích krajinách

23. nalieha na štruktúrovanejšiu koordináciu činnosti Komisie a členských štátov v tretích krajinách, ktorá by umožnila účinnejšie využívanie diplomatických a vládnych zdrojov zaoberajúcich sa otázkami prístupu na trh;

24. zdôrazňuje, že je potrebné, aby delegácie Európskej únie a novovytvorené tímy pre prístup na trh v tretích krajinách dostali jednoznačný a ambiciózny mandát; opakuje, že stratégia zabezpečovania prístupu na trh bude úspešná len vtedy, ak členské štáty budú pripravené prispieť vlastnými zdrojmi, ľudskými i finančnými, úmerne svojim prostriedkom, záujmom a cieľom;

25. žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s európskymi obchodnými komorami, obchodnými združeniami a agentúrami členských štátov na podporu obchodu v tretích krajinách a zabezpečili primeranú výmenu informácií medzi delegáciami, veľvyslanectvami členských štátov, ďalšími vládnymi orgánmi pre zahraničný obchod a zainteresovanými európskymi podnikateľskými združeniami;

26. vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila prioritu využívania a prípadne zvýšenie ľudských zdrojov na delegácie EÚ tak, aby bolo k dispozícii viac pracovníkov na naštartovanie a zabezpečenie úspešného fungovania tímov pre prístup na trh, a to najmä v kľúčových delegáciách, ako napríklad, okrem iných, v Pekingu, Dillí, Moskve a Brasílii;

Odvetvové otázky

27. podporuje vytváranie účelových iniciatív v rámci stratégie zabezpečovania prístupu na trh, ktoré budú riešiť najmä otázky prekážok v oblasti služieb, verejného obstarávania, investícií a práv duševného vlastníctva, štátnej pomoci a iných dotácií a ktoré vytvoria pravidlá pre hospodársku súťaž a primerane ich zavedú v tretích krajinách;

28. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pomoc malým a stredným podnikom tak, aby mohli stále čerpať prínosy z nových iniciatív zabezpečovania prístupu na trh; žiada Komisiu, aby definovala ad hoc opatrenia vedúce k posilňovaniu prítomnosti malých a stredných podnikov na trhoch tretích krajín a ochrane ich legitímnych práv v konflikte s jednostrannými postupmi platnými v tretej krajine;

Mnohostranný prístup

29. zdôrazňuje potrebu vytvárať synergie s najväčšími obchodnými partnermi Európskej únie (napríklad Spojenými štátmi, Kanadou a Japonskom) s cieľom definovať spoločnú stratégiu zabezpečovania prístupu na trh a dláždiť cestu veľmi potrebnej mnohostrannej dohode v oblasti prístupu na trh;

30. opakuje, že je potrebné presadzovať hlbšiu medzinárodnú regulačnú spoluprácu a aproximáciu s cieľom odstrániť zbytočnú duplicitu a znížiť náklady pre spotrebiteľov, odvetvie priemyslu a vlády; žiada Komisiu, aby podporovala postupné zbližovanie noriem a pravidiel Európskej únie a jej obchodných partnerov, rovnako na mnohostrannej, ako aj dvojstrannej úrovni;

31. žiada Komisiu, aby podporovala vyhradené mechanizmy WTO, ktoré umožňujú rýchlejšie posudzovanie prípadov nových a novo sa objavujúcich necolných prekážok; v tejto súvislosti by Komisia mala podporovať iných obchodných partnerov v tom, aby viac využívali oznamovacie postupy v rámci dohôd o technických prekážkach obchodu;

32. trvá na tom, aby bolo zachované jasné zameranie na presadzovanie a na zabezpečenie dodržiavania ich záväzkov v rámci organizácie WTO zo strany tretích krajín, a to uplatňovaním tohto práva v rámci režimu riešenia sporov WTO;

Výhľady                                                                                                       

33. zastáva názor, že Európska únia by mala vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie takých ústupkov zo strany svojich obchodných partnerov, ktoré sú úmerné stupňu rozvoja, s výnimkou prípadov, keď sú odôvodnené rozvojovými obavami;

34. žiada Komisiu, aby do novej generácie dohôd o voľnom obchode a ďalších dohôd s obchodnými dôsledkami zaraďovala jasné ustanovenia o vynucovacích opatreniach a urovnávaní sporov, zvlášť so zreteľom na prekážky „za hranicami“;

35. vyzýva obchodných partnerov Európskej únie, aby odstránili akékoľvek prekážok, ktoré obmedzujú prístup na trh pre tovar a služby, a namiesto toho, aby optimalizovali vzájomné obchodné príležitosti na základe reciprocity, a to i uspokojivou realizáciou opatrení na otvorenie trhu vyplývajúcich z bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych rokovaní;

36. vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o pokroku a výsledkoch stratégie na zabezpečenie prístupu na trh, pričom by mala osobitnú pozornosť venovať stanoveným prioritám;

o

o o

37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.06, s. 400.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.06, s. 276.
  • [3]  Ú. v. EÚ C 293 E, 02.12.06, s. 155.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 308 E, 20.12.06, s. 182.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235.
  • [6]  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.09.06, s. 103.
  • [7]  Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.06, s. 321.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov, ktoré Komisia uverejnila 18. apríla 2007, nepochybne označuje významný krok lepšej a efektívnejšej ochrane celosvetových obchodných záujmov Európy.

Vonkajšia obchodná politika EÚ, ktorá bola pôvodne zanedbávaná v lisabonskej stratégii, sa v posledných rokoch viditeľne dostala do popredia aktuálneho záujmu. Globalizácia spochybnila dlhodobú rovnováhu a vyžiadala si zásadné prehodnotenie cieľov a priorít EÚ, a to vo vnútornej aj vonkajšej oblasti.

Konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by sa určite mala dostať na čelo agendy Spoločenstva. Ak by sa podarilo zvýšiť konkurencieschopnosť európskych firiem, bude možné vytvárať pracovné príležitosti pre kvalifikovaných pracovníkov, zabezpečiť hospodársky rast Európy, zaručiť zachovanie európskeho sociálneho systému a zaistiť, že EÚ zostane hlavnou obchodnou veľmocou 21. storočia.

Za posledných niekoľko rokov Komisia považovala výsledok kola rokovaní v Dauhe za nositeľa veľkých nádejí, zatiaľ čo často podceňovala prínos obchodnej politiky pre úspešnosť lisabonskej stratégie. Neúspech multilaterálnych rokovaní a bezvýsledné európske iniciatívy v oblasti konkurencieschopnosti v poslednom období viedli EÚ k prehodnoteniu svojho prístupu od základov; v roku 2005 bola preto lisabonská stratégia upravená a v roku 2006 bolo uverejnené oznámenie s názvom Globálna Európa: konkurencieschopnosť vo svete.

Jedným z ústredných prvkov dokumentu Globálna Európa je nepochybne prístup na trh. Má to viacero rôznych dôvodov. EÚ je najväčším svetovým vývozcom výrobkov, hlavným poskytovateľom služieb a hrá vedúcu úlohu v oblasti verejného obstarávania a finančných a poisťovacích služieb. Inými slovami je EÚ veľkou obchodnou mocnosťou, zameranou na vývoz.

Konkurencieschopnosť Európy spočíva v kvalite jej pracovnej sily, špičkovej kvalite, ktorá má tradíciu niekoľkých storočí a v jednotnom trhu, ktorý je silne založený na hospodárskej súťaži a na ktorom sa nespravodlivé obchodné praktiky prísne trestajú. Veľmi vysoká miera otvorenosti a transparentnosti trhu Spoločenstva sa však nevyskytuje na trhoch hlavných obchodných partnerov Európy.

Problematickými sú najmä rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré zaznamenávajú najvyššie miery hospodárskeho rastu a tvoria jedny z najsľubnejších trhov pre európske výrobky a služby. Tento fakt je mimoriadne dôležitý, keďže EÚ je oveľa viac obchodne zastúpená na v podstate „nasýtených“ trhoch priemyselných krajín ako Spojené štáty, než na trhoch rýchlo sa rozvíjajúcich krajín ako Čína a India. Lepší prístup európskych výrobkov a služieb s vysokou pridanou hodnotou na zahraničné trhy by mohol pomôcť zastaviť súčasný úpadok priemyslu v Európe a významne prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti.

Multilaterálne rokovania a založenie WTO prispeli k zníženiu, prípadne k eliminácii, colných prekážok, ktoré kedysi bránili rozvoju svetového obchodu.

Pokiaľ ide o necolné prekážky, situácia nie je až taká ružová. Prístup na trhy niektorých tretích krajín je nesmierne obtiažny a nákladný, najmä pre MSP s obmedzenými finančnými a inými zdrojmi a to najmä z dôvodu mätúcich colných postupov, diskriminačných zdravotných a technických predpisov, rôznych administratívnych prekážok, vážneho porušovania práv duševného vlastníctva a reštriktívneho postupu v oblasti verejného obstarávania a zahraničných investícií.

Odstránenie necolných prekážok je jednoduché. Nové prekážky však vznikajú každým dňom, tak ako dorastali hlavy povestnej Hydry a stávajú sa stále rafinovanejšími a ťažšie odstrániteľnými. Necolné prekážky sú však natoľko rôznorodé, že ich dôsledok na svetový obchod sa nedá spoľahlivo určiť. Hoci nie sú k dispozícii presné údaje, dá sa do určitej miery predpokladať, že majú veľmi vážne dôsledky na objem európskeho vývozu, a preto treba proti nim bojovať s absolútnou rozhodnosťou.

Odstránenie týchto obchodných obmedzení by nepomohlo len priemyselnejším krajinám, ale predovšetkým rozvojovým krajinám, ktoré sú z dôvodu svojej nízkej hospodárskej výkonnosti a nedostatku prírodných zdrojov prakticky bezbranné voči nedovoleným praktikám.

Hoci spravodajca súhlasí s podstatou oznámenia o prístupe na trh, považuje za potrebné zdôrazniť, že Komisia mala urobiť viac a mala byť odvážnejšia.

Komisia zjavne nie je znepokojená počtom úradníkov, ktorí sa zaoberajú prístupom na trh v rámci EÚ a v tretích krajinách (vo veľkej delegácii, aká je napríklad v Pekingu, činia obchodní poradcovia len 7 % všetkých zamestnancov). Oznámenie taktiež neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by boli finančné prostriedky vyčlenené na vytvorenie európskeho informačného a podporného systému pre vývozné firmy; navyše sa malo oznámenie viac venovať návrhom z podnikateľskej sféry.

Viaceré inovácie spomínané v oznámení si vyžadujú aktívnu spoluúčasť členských štátov. Pokiaľ sa však členské štáty nebudú ochotne a bez výhrad na tejto činnosti podieľať, nová stratégia prístupu na trh navrhovaná Komisiou je odsúdená na neúspech. Členské štáty musia preto cielene vziať ich zodpovednosť na seba a poskytnúť ekonomické a ľudské zdroje potrebné na úspech tejto iniciatívy. Tieto zdroje sú už do určitej miery k dispozícií, ale sú žalostne málo využívané. Je treba spojiť obchodné zdroje jednotlivých štátov, pravidelne si vymieňať informácie a účinnou sieťou prepojiť všetkých, ktorí sa podieľajú na podpore obchodu (na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni): všetky tieto aktivity môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť Európy ako celku.

Komisia hrá dôležitú úlohu. Európa musí mať jeden hlas a vypracovať jednotný politický prístup k tým obchodným partnerom, ktorí sa zdráhajú otvoriť svoje trhy. Komisia by sa mala sústrediť na zmobilizovanie zdrojov, ktoré by boli inak vyčerpané neúčelne, a mala by organizovať iniciatívy EÚ bez toho, aby zasahovala do úloh a povinností členských štátov. Okrem toho by mal byť zavedený úrad pre sťažnosti, ktorý by prijímal sťažnosti a prípadne ich posunul príslušným vnútroštátnym orgánom.

Komisia by tiež mala zlepšiť komunikačnú politiku v súvislosti s prístupom na trh, a za týmto účelom usporiadať semináre a diskusné fóra v Bruseli a v členských štátoch, poskytovať lepšie základné služby (napríklad brožúrky a návody vo všetkých európskych jazykoch) a organizovať školenia pre úradníkov a obchodných zástupcov, ktorí zastupujú tretie krajiny v oblasti prístupu na trh alebo sú zodpovední za prístup na trhy v členských štátoch. Dialóg s členskými štátmi by mal prebiehať prostredníctvom Poradného výboru pre prístup na trh, ktorému by mali byť poskytnuté väčšie právomoci iniciatívy a poradné právomoci.

Užitočným nástrojom pre opatrenia proti necolným prekážkam je databáza MADB (Market Access Database). Mohla by byť ešte užitočnejšia, ak by sa dala ľahšie používať a rozšírila sa o údaje, ktoré sú zaujímavé pre podnikateľov a o samostatnú kapitolu venovanú službám a verejnému obstarávaniu.

Komisia by preto mala svoju činnosť založiť na presnom hodnotení príslušných hospodárskych záujmov, pričom záujmy európskeho hospodárstva ako celku by mali mať prednosť pre záujmami jednotlivcov alebo jednotlivých sektorov, hoci by i tieto záujmy boli legitímne. Je taktiež veľmi žiaduce, aby boli posilnené iniciatívy smerované na MSP: v opačnom prípade by hrozilo, že úžitok z obnovených záväzkov Spoločenstva v oblasti prístupu na trh by malo len niekoľko silných a vplyvných hospodárskych odvetví bez toho, aby sa rozšíril aj na tie firmy, ktoré dodnes tvoria väčšinu štruktúry európskeho hospodárstva, a ktoré by pravdepodobne boli najviac zasiahnuté reštriktívnymi opatreniami, ak by sa tieto presunuli na ich odvetvia.

EÚ sa nesmie báť obhajovania svojich legitímnych záujmov, či už jednotnejšou a rezolútnejšou obchodnou a diplomatickou politikou alebo použitím prostriedkov, ktoré ponúka WTO alebo regionálne a bilaterálne dohody (zjavným príkladom je orgán WTO pre riešenie sporov).

Obchodné dohovory novej generácie by mali obsahovať ochranné doložky, ktoré umožnia EÚ odstraňovať necolné prekážky okamžite a s minimálnymi nákladmi pre podniky a európskych daňovníkov.

Úspešné ukončenie rokovaní v Dauhe mohlo viesť k prelomu v oblasti prístupu na trh. Komisia by mala bez toho, aby zanedbávala rokovania o bilaterálnych dohovoroch s hlavnými obchodnými partnermi Európy, presadzovať uzatvorenie rámcového dohovoru, na základe ktorého by mohli byť prijímané špeciálne predpisy v súvislosti s necolnými prekážkami a dalo by sa dosiahnuť rýchle riešenie sporov, ktoré by vznikli v prípade nevykonávania alebo nedodržiavania ustanovení dohody.

Niektoré oblasti mali byť hlbšie prediskutované, napríklad povinnosť členov WTO upozorniť na akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli brániť obchodu a vytvorenie arbitrážneho orgánu pre riešenie konkrétneho sporu, pričom tento orgán by prípadne mohol povoliť štátom uplatnenie odvetných obchodných opatrení.

Ďalšou možnosťou obmedzenia dôsledkov necolných prekážok je harmonizácia právnych predpisov členských krajín WTO. Pokrok, ktorý bol dosiahnutý v rámci transatlantického dialógu o regulácii so Spojenými štátmi by mal povzbudiť Komisiu k tomu, aby do tejto iniciatívy zahrnula aj ďalších obchodných partnerov.

Úspech snáh o boj proti prekážkam obchodu závisí od toho, či sa podarí zlepšiť medzinárodnú spoluprácu. Otvorené trhy s voľnou hospodárskou súťažou pomôžu celosvetovej ekonomike, bez ohľadu na to, kde sa výrobcovia tovaru a poskytovatelia služieb nachádzajú. Táto zásada platí aj v rámci EÚ (európske spoločnosti by mali medzi sebou viac spolupracovať), aj mimo nej, pre krajiny, ktoré majú spoločné obchodné záujmy.

Parlament by mal hrať kľúčovú úlohu pri formovaní obchodných priorít EÚ. Je potrebné prijať niekoľko krokov, ktoré by rovnako pomohli tomu, aby nová ústavná zmluva nadobudla účinnosť: mali by prebiehať stále konzultácie s príslušným parlamentným výborom, mala by byť vypracovaná výročná správa o systéme, ktorý Komisia zavádza (v podobnom štýle ako sa uplatňuje pri opatreniach ochrany voľného obchodu) a v prípade potreby by mal EP byť súčasťou iniciatív a misií na vysokej úrovni, zameraných na vyriešenie sporov v súvislosti s prístupom na trh.

Závery a odporúčania

Nová stratégia prístupu na trh, ktorú predstavila Komisia, je síce dôležitým krokom vpred, ale sama o sebe nestačí. Komisia sa zaslúžila o znovuotvorenie diskusie o prístupe na trh, ale mala by v spolupráci s členskými štátmi urobiť viac a predovšetkým byť odvážnejšia, ak chce doviesť túto iniciatívu do úspešného konca.

Komunikácia musí byť náležite prepracovaná, aby zahŕňala nové myšlienky a nové poznatky so zreteľom na potreby podnikov a skúsenosti priamo z miesta. Tímy pre prístup na trh a MADB v tretích krajinách nemôžu uspieť, pokiaľ nedostanú potrebnú podporu Komisie a vnútroštátnych vlád a pokiaľ nedokážu schopnosť poskytovať európskemu priemyslu naozajstnú službu . Európske podniky, najmä MSP, musia mať možnosť využiť služby Komisie a to možno dosiahnuť efektívnejšou informačnou politikou a lepšie rozvinutou vnútroštátnou a regionálnou podporou.

Nepochybne je treba posilniť vonkajšie aspekty tohto oznámenia. Okrem toho, že je treba účelnejšie využívať dostupné zdroje, treba vytvoriť nové multilaterálne alebo bilaterálne nástroje (multilaterálne vo WTO a bilaterálne uzavretím dohôd o voľnom obchode alebo dohôd o partnerstve a spolupráci), ktoré umožnia odstrániť necolné prekážky a učiniť rázne kroky proti nekalým taktikám.

Bolo by tiež treba viac koordinovať činnosť s inými priemyselnými krajinami, začať regulačné dialógy a postupne harmonizovať technické a zdravotné predpisy bez toho, aby bola oslabená ochrana európskych občanov.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (27.11.2007)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh
(2007/2185(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Herczog

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe: vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti[1],

A  keďže splnenie cieľov revidovanej lisabonskej agendy vyžaduje, aby si priemyselné odvetvia v Európskej únii vytvorili a udržali stálu konkurencieschopnosť na svetových trhoch,

B.  keďže táto konkurencieschopnosť v čoraz väčšej miere závisí od výskumu, vývoja, inovácie a duševného vlastníctva, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov,

C. keďže základnými predpokladmi tejto konkurencieschopnosti sú tak bezpečné a spoľahlivé dodávky energie, ako aj neobmedzený prístup podnikov EÚ k najnovším poznatkom v oblasti informačných a komunikačných technológií,

D. keďže EÚ môže ako integrovaný trh a rovnako ako medzinárodná organizácia prostredníctvom svojich odborných znalostí a svojej vyjednávacej pozície účinne podporovať podniky EÚ v ich snahe o prístup na trhy tretích krajín,

1.  víta iniciatívu Komisie koordinovať ciele a nástroje obchodnej politiky EÚ a stratégie prístupu na trh tak, aby sa efektívne využil potenciál EÚ v oblasti medzinárodného obchodu a globálnej konkurencieschopnosti;

2.  zdôrazňuje význam cieleného a tematického stanovovania priorít opatrení (namiesto stanovovania priorít na základe sektorov), ktoré treba prijať na podporu vonkajšej konkurencieschopnosti podnikov EÚ, a zvlášť trvá na potrebe vyvinúť a účinne vykonávať pravidlá v oblasti ochrany duševného vlastníctva;

3.  vyzýva členské štáty, združenia podnikov, iné zastupujúce organizácie, ako aj Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie a prispeli k spolupráci, benchmarkingu a k výmene know-how a najlepších postupov tak, aby spoločné obchodné know-how v EÚ mohlo lepšie slúžiť záujmom podnikov EÚ, a to najmä malým a stredným podnikom pôsobiacim na trhoch tretích krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Giles Chichester, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Silvia Ciornei, Den Dover, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein, Werner Langen, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Anne Laperrouze, Britta Thomsen, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Patrizia Toia, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Neena Gill, Lambert van Nistelrooij, Vladimir Urutchev

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Holger Krahmer, Umberto Pirilli

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christofer Fjellner, Francisco Assis, Graham Booth, Daniel Caspary, Ignasi Guardans Cambó, Glyn Ford, Eduard Raul Hellvig, Jacky Henin, Syed Kamall, Sajjad Karim, Alain Lipietz, Caroline Lucas, Marusya Ivanova Lyubcheva, Erika Mann, David Martin, Cristiana Muscardini, Vural Öger, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Corien Wortmann-Kool, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stavros Arnaoutakis, Jean-Pierre Audy, Jens Holm, Jan Marinus Wiersma,

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Guy Bono, Ulrich Stockmann