Postup : 2007/2106(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0003/2008

Predkladané texty :

A6-0003/2008

Rozpravy :

PV 30/01/2008 - 22
CRE 30/01/2008 - 22

Hlasovanie :

PV 31/01/2008 - 8.10
CRE 31/01/2008 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0033

SPRÁVA     
PDF 428kWORD 389k
8.1.2008
PE 390.513v01-00 A6-0003/2008

o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu

(2007/2106(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Fiona Hall

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu

(2007/2106(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–    so zreteľom na pracovný dokument zamestnancov Komisie (SEK(2006)1173), ktorý je sprievodným dokumentom k uvedenému oznámeniu Komisie z 19. októbra 2006 (KOM(2006)0545),

–    so zreteľom na správu hodnotiacu vplyv akčného plánu (SEK(2006)1174) a na jej súhrn (SEK(2006)1175),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 týkajúce sa prijatia „Akčného plánu Európskej rady (2007 – 2009) - Energetická politika pre Európu“ (7224/07),

–    so zreteľom na smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch(1),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(2),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou(3),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu(4),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(5),

–    so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1005/ES z 18. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení(6) a so zreteľom na znenie spomenutej dohody(7),

–    so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (KOM(2006)0576),

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(8) a najmä na jeho kapitolu III hlavy II „Program Inteligentná energia – Európa“,

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe ES v oblasti výskumu, technického vývoja a demonštračných aktivít (2007 – 2013)(9),

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)(10),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 na tému Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac(11),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(12),

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0003/2008),

A. keďže v prípade, že globálne teploty vystúpia o viac ako 2 stupne Celzia nad teplotnú úroveň pred priemyselnou revolúciou, dôjde ku chaotickej zmene klímy, čo okrem iného potvrdila aj správa Medzivládnej skupiny pre klimatické zmeny z mája 2007; keďže do roku 2015 je nevyhnutné radikálne znížiť emisie uhlíka, ak chceme zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 2 stupne Celzia; keďže najrýchlejším a z hľadiska nákladov najhospodárnejším spôsobom znižovania emisií uhlíka je účinnejšie využívanie energie;

B.  keďže pri znižovaní závislosti Európskej únie od dovozu energie, pri riešení nedostatku zdrojov energie v budúcnosti a pri zmierňovaní vplyvu šoku z cien energie zohráva energetická účinnosť kľúčovú úlohu;

C.  keďže hodnotenie vplyvu týkajúce sa akčného plánu pre energetickú účinnosť potvrdilo nedostatok kapacít na vykonávanie na všetkých politických úrovniach v rámci Komisie a uviedlo odhad, že pre dosiahnutie úspechu akčného plánu bude potrebných ďalších 20 pracovníkov;

D.  keďže smernicu 2002/91/ES náležite transponovalo len päť členských štátov;

E.  keďže sa v smernici 2006/32/ES požaduje, aby členské štáty do 30. júna 2007 predložili Komisii národné akčné plány pre energetickú účinnosť (National Energy Efficiency Action Plan – NEEAP); keďže do 1. septembra 2007 Komisia dostala len deväť týchto plánov a k 30. októbru 2007 ich bolo stále len 15;

F.  keďže vykonávanie ustanovení smernice 2004/8/ES členskými štátmi je na medzinárodnom trhu oneskorené a ani zďaleka nie je dokonalé;

G. keďže Európska únia je jedným z najbohatších a technologicky najrozvinutejších regiónov sveta; keďže Európska únia od roku 1990 zväčšila objem svojej hospodárskej výroby takmer o 40 % a priemerný príjem na osobu o jednu tretinu; keďže v rovnakom období dopyt po zdrojoch energie a elektriny vzrástol iba o 11 %;

H. keďže informačné a komunikačné technológie by pomocou správnych politických signálov mohli priniesť ďalšie zvýšenie produktivity presahujúce cieľ Európskej únie stanovený na 20%; keďže niektoré technológie, napríklad technológia inteligentných sietí, inteligentné systémy riadenia a „škvrnité“ výpočtové technológie by z tohto dôvodu mali byť predmetom odporúčaní pre účinnú politiku;

1. víta spomenutý akčný plán pre energetickú účinnosť z roku 2006 a s nadšením podporuje jeho ciele a rozsah;

2.  domnieva sa, že okrem všetkých zlepšení, ktoré možno dosiahnuť vďaka nezávislým štrukturálnym alebo cenovým vplyvom, sa cieľ zlepšiť energetickú účinnosť do roku 2020 o viac ako 20 % dá plne technicky a ekonomicky zrealizovať a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili splnenie tohto cieľa a cieľov týkajúcich sa klimatických zmien;

3.   s veľkým znepokojením konštatuje, že členské štáty nevykonávajú existujúce právne predpisy o energetickej účinnosti v plnej miere a načas;

4.  zdôrazňuje potrebu vykonávať politiku energetickej účinnosti na všetkých úrovniach verejnej správy;

5.  konštatuje, že členské štáty nevykonávajú smernicu 2004/8/ES v plnej miere a výrazne zaostávajú za plánom;

6.  vyjadruje nespokojnosť so skutočnosťou, že sa nepodarilo vyčleniť potrebný počet úradníkov Komisie, ktorý by zabezpečil plné a okamžité vykonávanie akčného plánu, ako aj právnych predpisov o energetickej účinnosti, z ktorých plán vychádza;

7.   vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že do 1. septembra 2007 boli plne uskutočnené len tri z 21 akcií Komisie, ktoré sa mali vykonať v rámci akčného plánu na rok 2007; zároveň poznamenáva, že k 30. októbru 2007 bolo podľa Komisie „na dobrej ceste“ 16 z 21 akcií plánovaných na rok 2007, a vyjadruje znepokojenie nad vážnym oneskorením prijímania štandardov minimálnych energetických vlastností pre prioritné skupiny výrobkov;

8.  vyjadruje nespokojnosť so skutočnosťou, že vlády mnohých členských štátov si nestanovili ako prioritu plnú a rýchlu transpozíciu právnych predpisov týkajúcich sa energetickej účinnosti a ich dodržiavanie, a to aj napriek rétorike o boji proti zmene klímy a o znižovaní dovozu energie do EÚ;

9.  nalieha na Komisiu, aby urýchlila proces prípravy budúceho memoranda o porozumení o spolupráci s Radou európskych energetických regulátorov, ktoré stanoví všeobecné usmernenia a všeobecný kódex správania s cieľom zvýšiť účinnosť konečného využívania energie vo všetkých odvetviach;

10. vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby bezodkladne a otvorene posúdili kapacitné nedostatky a ostatné prekážky, ktoré až doteraz viedli k nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov týkajúcich sa energetickej účinnosti, a aby našli spôsoby, ako tieto nedostatky a prekážky prekonať;

11. poukazuje predovšetkým na všeobecný nedostatok zrozumiteľných a aktuálnych informácií a organizačnej podpory v oblasti energetickej účinnosti v prípade potreby, ku ktorej môže dôjsť náhle (napr. v prípade poruchy domácich spotrebičov alebo iných zariadení) alebo ktorá môže byť spojená s konkrétnymi udalosťami (napr. so sťahovaním); domnieva sa, že nedostatok pozornosti voči praktickým potrebám občanov oslabuje mnohé plány v oblasti energetickej účinnosti, a preto zdôrazňuje význam praktickej pomoci a zálohového financovania;

12. zdôrazňuje, že informačné a komunikačné technológie by sa mali podporovať ako kľúčový prvok, ktorý pomáha dosiahnuť úspory energie v rôznych odvetviach, napríklad v doprave, výstavbe, energetike a priemyselnej výrobe; v tejto súvislosti víta štúdiu Komisie zameranú na vyhodnotenie potenciálneho prínosu rôznych špičkových technológií založených na informačných a komunikačných technológiách pre zvýšenie energetickej účinnosti hospodárstva Európskej únie a zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020; nalieha na Komisiu, aby medzi otázky, ktorými sa táto štúdia bude zaoberať, zahrnula aj inteligentné systémy riadenia vo všeobecnosti, a predovšetkým inteligentné siete a vstavané systémy;

Zariadenia a spotrebiče

13. víta stratégiu prijímania štandardov minimálnej energetickej náročnosti a vyzýva Komisiu, aby do roku 2008 stanovila a uplatnila tieto štandardy pre klimatizáciu a všetky druhy televíznych káblových prijímačov; naliehavo žiada, aby sa tieto štandardy prijímali súčasne s dynamickou revíziou označovania, a konštatuje, že označenie CE môže podporiť presadzovanie štandardov minimálnej energetickej náročnosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili väčšie finančné zdroje na trhový dozor;

14. schvaľuje, že na zoznam prioritných skupín výrobkov bolo pridané domové osvetlenie a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby Komisia v súlade so závermi Európskej rady z marca 2007 dodržala navrhnutý harmonogram na stiahnutie najmenej účinných žiaroviek z trhu;

15. upozorňuje na najnovší pokrok technológie LED svietidiel; žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby zlepšenia výskumu LED svietidiel a rozšírenia ich použitia;

16. naliehavo žiada Komisiu, aby určila harmonogram na stiahnutie všetkých najmenej energeticky účinných druhov zariadení, prístrojov a iných výrobkov využívajúcich energiu, ako napríklad terasových ohrievačov, z trhu;

17. víta kladenie dôrazu na znižovanie strát energie v pohotovostnom režime a šírenie výrobkov a technológií, ktorými je možné zabezpečiť, že tovar a zariadenia využívajúce energiu ju využívajú len vtedy, ak je skutočne potrebná; vyzýva Komisiu, aby predložila požiadavku výkonu v pohotovostnom režime na úrovni 1 wattu a analýzu možnej úspory energie, ktorá by vznikla minimalizáciou, ako aj elimináciou spotreby pohotovostného režimu, ktorá nie je nevyhnutná, a to najmä v prípade pasívneho pohotovostného režimu;

18.  víta podpísanie novej dohody Energy Star so Spojenými štátmi, ktorou sa ustanovujú spoločné štandardy energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, a najmä zaradenie ustanovenia o povinnom verejnom obstarávaní do vykonávacieho nariadenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokročila v rokovaniach o rozšírení rozsahu spolupráce EÚ-USA v oblasti Energy Star aj o ďalšie výrobky v súlade so záväzkom prijatým 30. apríla 2007 na samite EÚ – USA;

19. víta návrh stanoviť do roku 2010 štandardy minimálnej energetickej náročnosti pre všetky ostatné dôležité spotrebiče a zariadenia využívajúce energiu; vyzýva Komisiu, aby tento proces začala s najmenej energeticky účinnými výrobkami na trhu;

20. podporuje Komisiu v jej úsilí vytvoriť kritériá ekologického označovania technológií vykurovania a chladenia, najmä v oblasti primárneho použitia energie, s cieľom zabezpečiť, aby mali používatelia zaručene spoľahlivé informácie o najúčinnejších a najekologickejších možnostiach dostupných na trhu vykurovacích a chladiacich zariadení pre budovy;

21. naliehavo žiada, aby sa dôkladne vykonávali požiadavky z roku 2006 týkajúce sa inštalácie inteligentných meracích prístrojov, ktoré majú zvýšiť povedomie spotrebiteľov o spotrebe elektrickej energie, pomôcť dodávateľom elektriny účinnejšie reagovať na dopyt a zlepšiť požiadavky týkajúce sa štatistiky energetickej účinnosti;

22. vyzýva na vytvorenie normy pre inteligentné merače tepla, ktoré sa majú používať v systémoch ústredného vykurovania a sieťach diaľkového vykurovania, s cieľom podnietiť koncových používateľov, aby sa správali zodpovednejšie („zaplať za to, čo používaš“), a zbaviť sa systémov fixných nákladov, ktoré majú opačný účinok;

23. vyjadruje názor, že priemyselné technológie by mali zabezpečiť zníženie množstva energie využívanej vo výrobných procesoch; je presvedčený, že významná úspora energie by sa dala dosiahnuť znížením hmotnosti vozidiel a dopravných prostriedkov;

Požiadavky na hospodárnosť budov

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila konania o porušení voči členským štátom, ktoré netransponovali riadne alebo nevykonávali úplne smernicu 2002/91/ES;

25. vzhľadom na dlhú životnosť budov poukazuje na prvoradý význam zabezpečenia toho, aby sa nové budovy stavali s najvyššími možnými štandardmi energetickej účinnosti, a aby sa existujúce budovy upravili podľa súčasných štandardov; domnieva sa, že demolácia budov s nízkou energetickou účinnosťou spolu s vybudovaním nových budov s vysokou energetickou účinnosťou by sa v niektorých prípadoch mohla podporiť ako alternatíva renovácie;

26. vyzýva Komisiu, aby revidovala smernicu 2002/91/ES tak, aby od roku 2009 zahŕňala v článku 6 všetky budovy, ktoré si vyžadujú vykurovanie alebo chladenie, bez ohľadu na ich veľkosť;

27. vyzýva Komisiu, aby pri kontrole výkonnosti kotlov zohľadnila skutočnosť, že kogeneračné kotly (mikrokombinácia výroby tepla a elektriny) sú ďaleko najúčinnejšie, a aby podľa toho určila minimálne požiadavky na ich energetickú výkonnosť;

28. víta návrh stanoviť minimálne požiadavky na hospodárnosť nových a rekonštruovaných budov a na hospodárnosť súčastí budov, ako sú napríklad okná a okenné fólie;

29. vyzýva Komisiu, aby navrhla záväznú požiadavku, na základe ktorej by sa mali všetky nové budovy, ktoré si vyžadujú vykurovanie a/alebo chladenie, stavať podľa noriem pasívnych domov alebo by mali rešpektovať ekvivalentné normy nebytových budov od roku 2011 a požiadavku používať od roku 2008 pasívne riešenia vykurovania a chladenia;

30. vyzýva Komisiu, aby zvážila postupné zavedenie oblastných sietí vykurovania a chladenia všetkých budov, aby sa využívanie fosílnych palív vo vykurovacích a chladiacich systémoch znížilo na základe zužitkovania strát vznikajúcich pri transformácii energie;

31. vyzýva Komisiu, aby zvážila architektonické riešenia pasívneho vykurovania a chladenia, napríklad stavebné konštrukcie s dobrými tepelnými vlastnosťami, pri úvahách o zdaňovaní a iných opatreniach na podporu energetickej účinnosti;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili oblastné chladenie na základe obnoviteľných zdrojov energie ako účinnú alternatívu na uspokojenie rastúceho dopytu po komfortnom chladení;

33. vyzýva Komisiu, aby v záujme výmeny osvedčených postupov v Európskej únii a v záujme informovania a zvýšenia povedomia verejnosti vytvorila transparentnú databázu prístupnú pre občanov Európskej únie, v ktorej sa uvedú národné, regionálne a miestne opatrenia na podporu energetickej účinnosti budov, najmä finančné opatrenia;

Výroba a rozvod energie

34. naliehavo žiada členské štáty, aby do svojich národných akčných plánov pre energetickú účinnosť zahrnuli plány na zvýšenie vysokoúčinnej kogenerácie, aby sa priblížili k celostnému plánovaniu a podpore v oblasti dodávky elektrickej energie, kúrenia a chladenia, aby všeobecne vo väčšej miere podporovali opatrenia na ich používanie a aby odstránili administratívne prekážky stojace v ceste kogenerácii malého rozsahu a mikrokogenerácii; vyzýva Komisiu, aby národné akčné plány pre energetickú účinnosť, ktoré tieto prvky neobsahujú, nehodnotila priaznivo;

35. poukazuje na to, že doprava a rozvod energie sa podieľajú na energetických stratách a výpadkoch energie, a zdôrazňuje úlohu, ktorú by v rámci zaisťovania bezpečnosti dodávok energie a znižovania strát mohla zohrávať mikrovýroba a decentralizovaná a diverzifikovaná výroba; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť stimuly na zlepšenie infraštruktúry s cieľom znížiť straty pri prenose a rozvode energie;

36. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť trhu s tepelnou energiou, pretože teplo predstavuje najväčší podiel spotreby energie, ale aj nástrojom (mestské plánovanie, mapovanie tepla, investičné stimuly), ktorými sa umožní zužitkovanie nadbytočnej tepelnej energie a obnoviteľných zdrojov prostredníctvom rozvoja oblastnej vykurovacej a chladiacej infraštruktúry;

37. vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala vykonávanie ustanovení smernice 2007/8/EC a aby hodnotila, či sú režimy podpory primerané na využitie národného potenciálu v súvislosti s vysoko účinnou kogeneráciou;

38. upozorňuje Komisiu na potrebu zaviesť miestne chladiace siete ako účinnú alternatívnu odpoveď na rastúci dopyt po komfortnom chladení a výrazné zníženie príslušných emisií CO2;

39. vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť existujúcich finančných stimulov na vývoj takých riešení, ktoré umožňujú rozvádzať energiu získavanú z obnoviteľných zdrojov v existujúcich sieťach vytvorených pre energiu z fosílnych palív; domnieva sa, že zdokonalenie existujúcich sietí by podstatne zvýšilo efektívnosť výroby energie z obnoviteľných zdrojov v kratšom čase a pri menších nákladoch a zároveň by v dôsledku včasných zlepšení pomohlo zvýšiť bezpečnosť dodávok;

Doprava

40. žiada Komisiu, aby stanovila požiadavky minimálnych energetických vlastností pre všetky druhy dopravy vrátane verejnej dopravy; zdôrazňuje potrebu dopravnej politiky zohľadňujúcej energetickú účinnosť, ktorou by sa v mestských oblastiach uprednostnila verejná doprava, bicyklovanie a chôdza; víta zelenú knihu o mestskej doprave a vyzýva Komisiu, aby odštartovala iniciatívu osobitne zameranú na mestskú dopravu a otázku začlenenia ochrany klímy, úspory energie a verejného zdravia do opatrenia trvalo udržateľnej mobility pre mestá a veľkomestá;

povzbudzuje mestá v EÚ, aby sa zaoberali opatreniami na znižovanie emisií CO2 z aut a z premávky osobných vozidiel, napríklad prostredníctvom poplatkov za vjazd do centier;

pripomína, že záväzné ročné emisie z automobilov v súvislosti s novými predanými osobnými automobilmi prispejú EÚ dosiahnuť jej záväzné ciele emisií CO2;

41. vyzýva k takej úprave smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov(13), aby sa umožnilo označovanie automobilov písmenami A až G, ktoré sa používa pri označovaní spotrebičov; navrhuje, aby bolo minimálne 20 % všetkého priestoru určeného reklame a predaju nových automobilov venované informáciám o palivovej účinnosti a emisiách;

42. ďalej s poľutovaním konštatuje, že Rada ešte neprijala návrh smernice v súvislosti so zdaňovaním osobných vozidiel zameraný na znižovanie emisií CO2 v súlade so záväzkami EÚ podľa Kjótskeho protokolu, a vyzýva na jeho rýchlu implementáciu;

43. vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámcovú stratégiu na umožnenie podstatného zlepšenia účinnosti mestskej a prímestskej verejnej dopravy, ktorá vyžaduje od prevádzkovateľov systémov mestskej a prímestskej verejnej dopravy, aby vykonali štúdie uskutočniteľnosti so zameraním na systémové úrovne, úrovne účinnosti a úrovne služieb, pričom by uvedená stratégia bola prispôsobená na vytvorenie horizontálnych režimov podpory, ktorých cieľom je rozvinúť systémy verejnej dopravy takým spôsobom, že tieto režimy budú zodpovedať prísnejším podmienkam v súvislosti s účinnosťou a súdržnosťou;

44. víta zriadenie spoločného podniku Čistá obloha, ktorého cieľom je podporiť zelenšie, ekologicky udržateľnejšie a energeticky účinnejšie letectvo;

Finančné opatrenia a regionálna politika

45. poukazuje na význam prístupu k štrukturálnym fondom na financovanie energetickej účinnosti prostredníctvom orgánov, akými sú Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj ako aj prostredníctvom systémov súkromných bánk;

46. vyzýva Komisiu, aby z 3 % na minimálne 5 % zvýšila podiel kohézneho fondu a štrukturálnych fondov, ktorý by sa mal využiť na zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich domov, a aby požadovala od členských štátov, aby túto možnosť v plnej miere využívali;

47. s poľutovaním poukazuje na komplexnosť veľkej časti financovania energetickej účinnosti EÚ aj napriek prítomnosti iniciatívy spoločných európskych zdrojov pre mikropodniky, malé a stredné podniky (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises Initiative (JEREMIE)); konštatuje, že nedostatok jednoduchých a dostupných finančných zdrojov je veľkou prekážkou, ktorej musia čeliť najmä malé podniky a mikropodniky, ktoré nemajú potrebné kapacity na prístup ku komplexným programom;

48. poukazuje na zásadný význam výskumu a vývoja a inovácií v oblasti energetickej účinnosti; naliehavo vyzýva členské štáty, regionálne a miestne úrady a mimovládne organizácie, aby využili financovanie dostupné v rámci siedmeho rámcového programu, štrukturálnych fondov a Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie/Programu inteligentnej energie pre Európu, ktoré sú určené na podnecovanie výskumu v oblasti energetickej účinnosti a podporu technológií obnoviteľnej energie a rozvoja nových režimov prepravy a uskladnenia energie vytvorených s cieľom znížiť straty energie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby štedro odpovedala na výzvy na financovanie výskumu energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že energetická účinnosť bude mať vysokú prioritu v trvalom úsilí potrebnom na maximalizáciu využitia programov výskumu a technologického rozvoja Európskej únie;

49. vyzýva, aby sa mikropodniky vnímali ako súkromné domácnosti, a aby sa im ponúklo jednoduché financovanie zlepšenia energetickej účinnosti, ako napríklad vopred vyplatená finančná podpora;

50. vyzýva Komisiu, aby podporila pravidlá štátnej podpory, ktoré zvýhodňujú opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti (napríklad eko-inováciu a zlepšenie produktivity); vyjadruje presvedčenie, že tieto pravidlá by mali byť jednoduché, praktické a transparentné a mali by sa nimi odstrániť prekážky účinnej realizácie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti;

51. vyzýva Komisiu, aby ako mimoriadne naliehavú záležitosť predložila návrhy na osobitné opatrenia zamerané na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti v najvzdialenejších regiónoch vzhľadom na osobitné charakteristiky vyplývajúce z vplyvu trvalého obmedzenia, ktorému sú tieto regióny vystavené;

52. zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych energetických agentúr v rámci účinného vykonávania opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti; vyzýva, aby sa všetky agentúry (európske, národné a miestne) zapojili do procesu formulácie a vykonávania akčných plánov na zvýšenie energetickej účinnosti;

Zdaňovanie

53. vyzýva Radu k povzbudeniu členských štátov, aby uplatňovali zníženú sadzbu DPH na prácu, materiály a komponenty, ktoré zlepšujú energetickú účinnosť budov; vyzýva Radu, aby zabezpečila, že daňový systém koherentným spôsobom zohľadní cieľ zvýšenia energetickej účinnosti budov;

54. podporuje členské štáty, aby v plnej miere využili možnosť zníženej sadzby DPH na prácu pri renováciách a opravách súkromných obydlí s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť; víta rozhodnutie Komisie posúdiť účinnosť daňových úľav pre spotrebiteľov nakupujúcich energeticky najúčinnejšie spotrebiče ako aj pre podniky, ktoré vyrábajú a predávajú takéto zariadenia;

55. konštatuje, že zdaňovanie patrí do právomocí členských štátov; poznamenáva, že členskými štátmi zvolené zdaňovacie opatrenia môžu byť predmetom všetkých národných akčných plánov pre energetickú účinnosť; obhajuje internalizáciu environmentálnych nákladov;

56. vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli špecifické daňové stimuly, ktoré podnietia domácnosti, mikropodniky a súkromných majiteľov ku krokom vedúcim k energetickej účinnosti a nákupu výrobkov s vysokou energetickou účinnosťou;

57. nazdáva sa, že daňové stimuly by sa za určitých okolností mali poskytovať na demoláciu budov s nízkou energetickou účinnosťou v kombinácii s výstavbou nových energeticky účinných budov;

Zmena správania

58. poukazuje na hlavnú úlohu, ktorú musí zohrávať verejný sektor pri presadzovaní energeticky úsporných riešení;

59. vyjadruje súhlas s tým, že vzdelávanie a odborná príprava v oblasti energetickej účinnosti zohrávajú kľúčovú úlohu najmä pre malé a stredné podniky; konštatuje, že vzdelávanie o využívaní energie by sa malo začať vo veľmi skorej fáze spolu s príslušnými kurzami v rámci vzdelávacích programov škôl v celej Európskej únii; konštatuje, že spustenie inovatívnych techník na výstavbu a riadenie energie si bude vyžadovať veľké množstvo náležite kvalifikovaných pracovníkov; je znepokojený skutočnosťou, že členské štáty zatiaľ nevytvorili náležité programy odbornej prípravy na získanie zručností spojených s energetickou účinnosťou; vyzýva na to, aby sa požiadavky na ľudské zdroje vnímali ako podstatný prvok národných akčných plánov pre energetickú účinnosť;

60. vyzýva regionálne a miestne orgány, aby rozvíjali úzke partnerstvá s regionálnymi energetickými agentúrami v záujme zlepšenia školiacich zariadení pre technikov z oblasti energetiky a odborníkov, ktorí pracujú v súvisiacich sektoroch; zdôrazňuje potrebu koordinovanejších sietí miestnych subjektov s cieľom rozšíriť osvedčené postupy v oblasti energetickej účinnosti do menej rozvinutých regiónov;

61. zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v rámci znižovania množstva odpadu a podpory lepšieho využívania energetického potenciálu budov zohrávať verejné obstarávanie a také služby, ako sú napríklad energetické audity; dôrazne vyzýva členské štáty a ich regionálne, miestne a iné verejné orgány, aby ako prvé išli príkladom, a to nielen pokiaľ ide o administratívne budovy, ale aj ďalšie verejné budovy, napríklad školy, univerzity, nemocnice a budovy subjektov pôsobiacich vo vodohospodárskom a energetickom priemysle, doprave a poštovných službách;

62. vyzýva Komisiu, aby zvýšila výskum ekonómie správania spotrebiteľov a ľudského rozhodovania, aby sa mohli správne nastaviť budúce informačné kampane o energetickej účinnosti (napríklad kampaň Za udržateľnú energetickú Európu) a tak maximalizovať ich prínos;

63. súhlasí s tým, že energetická účinnosť sa začína už doma; vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby šli príkladom a žiadali, aby sa pre všetky budovy inštitúcií EÚ stanovili vzorové štandardy energetickej účinnosti ako súčasť širšieho preskúmania využívania energie v inštitúciách, ktoré by mohlo zahŕňať aj preskúmanie spôsobov práce a cestovania, stimuly a sídla, ako aj zariadenia a obstarávanie;

64. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby každoročne organizovali európsky akčný deň za energetickú účinnosť;

65. poznamenáva, že sektor špičkových technológií môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní informovanosti a ochoty spotrebiteľov prispieť k energetickej účinnosti ponúkaním výrobkov, ktoré sú energeticky účinné a predstavujú vyšší štandard;

66. domnieva sa, že dohody o dodávkach energie medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi energie predstavujú účinné nástroje zvýšenia účinnosti vykurovacích a chladiacich systémov; vyzýva Komisiu, aby odstránila administratívne a právne prekážky uzatvárania takýchto dohôd;

Mestá

67. uznáva význam výmeny a propagácie najlepších osvedčených postupov uplatnených v mestách týkajúcich sa energetickej účinnosti; domnieva sa, že existujúce fórum Eurocities by mohlo byť v tomto smere účinným nástrojom;

68. naliehavo vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie Európskej únie, aby spolupracovali s veľkými mestami Európskej únie a uvoľňovali z rozpočtu prostriedky pre partnerstvá miest a výmenu osvedčených postupov medzi veľkými mestami;

69. víta iniciatívu dohovoru starostov (Covenant of Mayors), ktorý spája starostov 20 až 30 najväčších a najpokrokovejších európskych miest v trvalej sieti, a žiada ďalšie podrobnosti týkajúce sa jej vytvorenia; zdôrazňuje však, že dohovor starostov musí dopĺňať činnosť podobných, už existujúcich sietí;

Globálny rozmer

70. podporuje Komisiu v jej návrhu na zriadenie platformy pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti, aby sa zabezpečilo, že nové nariadenia a normy nespôsobia fragmentáciu globálneho trhu; žiada, aby tieto medzinárodné dvojstranné a viacstranné dohody nezahrnovali len spoločný záväzok k dodržiavaniu minimálnych štandardov energetickej účinnosti, ale aj šírenie technológií na zlepšenie energetickej účinnosti; poukazuje na strategickú požiadavku šírenia týchto technológií, čo si vyžaduje prístup k právam duševného vlastníctva vo verejnom záujme;

71. oceňuje prácu na spoločných štandardoch energetickej účinnosti, ktorá prebieha na technickej úrovni, a to najmä v spolupráci s Čínou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že túto prácu oslabuje nedostatok koordinácie medzi členskými štátmi, z čoho vznikajú nejasnosti v tretích krajinách; vyzýva k integrovanému prístupu v súvislosti so štandardmi;

72. konštatuje všeobecné znepokojenie, že Rusko nebude schopné uspokojiť domáci a zmluvný dopyt po zemnom plyne a v záujme energetickej bezpečnosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyčlenila viac zdrojov na dialóg EÚ a Ruska o energetickej účinnosti, pričom sa osobitná pozornosť má venovať zlepšeniu ruských vykurovacích mestských sietí a využívaniu zemného plynu, ktorý sa momentálne spaľuje ako prebytočný plyn na ropných poliach;

73. víta iniciatívu Rady pre energetické partnerstvo Afrika – EÚ a žiada, aby v ňom mal prioritu energeticky účinný a udržateľný rast v Afrike;

74. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1)

1 Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(2)

2 Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

(3)

3 Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(4)

4 Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.

(5)

1 Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(6)

2 Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 24.

(7)

Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 26.

(8)

4 Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(9)

5 Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(10)

6 Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(11)

7 Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273.

(12)

8 Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876.

(13)

Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Podľa najnovších vedeckých údajov má svet len osem rokov na to, aby vyriešil problém globálneho otepľovania. Predpokladá sa, že ak globálne teploty stúpnu o viac ako 2ºC v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou, zmena klímy sa vymkne spod kontroly.

Energetická účinnosť je najúčinnejším a momentálne najdostupnejším nástrojom v boji, ktorého cieľom je obmedzenie emisií skleníkových plynov. V súčasnosti už existuje široká škála energeticky účinných technológií, ktoré sa môžu zaviesť v oveľa kratšom čase, než aký si vyžadujú veľké stavebné projekty.

Energetická účinnosť je takisto kľúčovým nástrojom v úsilí EÚ zabezpečiť primerané dodávky energie, najmä pre tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti závislé od ruského plynu. Takisto by sa nemal prehliadať význam energetickej účinnosti v dodávateľských krajinách: Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že energetický ekvivalent k pätine ruského vývozu do európskych krajín OECD by sa mohol ušetriť využívaním lepšej technológie a energetickej účinnosti v Rusku.

Okrem toho zohráva energetická účinnosť dôležitú úlohu pri plnení lisabonskej agendy: energetická účinnosť sa rovná hospodárskej účinnosti. Energeticky účinný priemysel je odvetvím s vysokým rastom zamestnanosti, renovácia budov je na čele v rebríčku tvorby pracovných miest. Komisár Piebalgs odhadol (v Berlíne v apríli 2007), že odstránením hranice 1000 m2 z článku 6 smernice o energetickej hospodárnosti budov by sa dosiahlo vytvorenie ďalších 250 000 pracovných miest ako aj úspora vo výške 70 miliónov ton ropného ekvivalentu a 140 miliónov ton CO2.

Absolútne nevyhnutnou je strategická regulácia energetickej účinnosti. Aj keď sa energetická náročnosť v EÚ od roku 1990 zlepšila, nepostačuje to na to, aby čelila každoročnému nárastu HDP, čoho dôsledkom je, že konečná spotreba energie aj napriek tomu narástla. Obchodovanie s emisiami uhlíka teraz ponúka kľúčový globálny nástroj v boji so zmenou klímy, no nejestvuje žiaden dôkaz alebo precedens, že samotné trhové mechanizmy pomôžu dosiahnuť v krátkom čase výsledky. Na dosiahnutie úspor energie v období potrebnom na udržanie kontroly nad zmenou klímy je nevyhnutné, aby si spotrebitelia mohli vyberať spomedzi ohraničenej škály čím ďalej tým viac energeticky účinných možností.

Strategický význam akčného plánu Komisie pre energetickú účinnosť zdôraznila aj osobná účasť predsedu Barrosa na spustení plánu v októbri 2006.

Silné a slabé stránky akčného plánu

Spravodajca víta akčný plán a najmä dôraz, ktorý sa v ňom kladie na boj proti plytvaniu energiou v budovách a pri spotrebičoch.

Plán opisuje strategický prístup. V budovách so spotrebou energie vyššou ako 40 % budú prísne normy pre nové budovy sprevádzať aj opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov, z ktorých bude 75 % stáť ešte aj v roku 2050. Spravodajca sa domnieva, že štandardy energetických vlastností musia byť prísne a musia im podliehať všetky budovy, ktoré sú vykurované alebo chladené, a teda majú dopyt po energii. V prípade novostavieb sa musí čím skôr prejsť k normám pasívnych domov. Technológia a odborné znalosti nevyhnutné na výstavbu pasívnych domov s minimálnymi požiadavkami na vykurovanie a chladenie sú už k dispozícii, musia sa však viac rozšíriť.

Komisia navrhuje v prípade spotrebičov dynamický plán označovania doplnený opatreniami na stiahnutie najmenej účinných výrobkov z trhu. Aby bol plán účinný, bude potrebné pravidelne a prísne sledovať jeho súlad s časovým plánom. Spravodajca sa domnieva, že prístup prijatý vo vzťahu k označovaniu spotrebičov takisto ponúka efektívny prístup v boji s emisiami uhlíka z automobilov a mal by sa pripojiť k opatreniam, ktoré navrhla Komisia.

Zatiaľ čo spravodajca víta hlavné zameranie akčného plánu, vyjadruje vážne obavy o jeho pravdepodobnú účinnosť. Tento akčný plán nie je samostatným dokumentom. Odvoláva sa na predošlé právne predpisy týkajúce sa energetickej účinnosti a stavia na nich, predovšetkým na smernici o energetickej hospodárnosti budov, smernici o ekodizajne a smernici o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách. Aby sa súčasný akčný plán mohol uplatniť, musia byť účinne vykonávané predchádzajúce právne predpisy. To je však veľmi ďaleko od reálnej situácie.

Komisia ako aj vlády členských štátov nesú vinu na tom, že uplatňovanie právnych predpisov v oblasti energetickej účinnosti sa vážne zanedbalo. Komisia neprijala dostatočný počet pracovníkov potrebných na zabezpečenie plnej a včasnej implementácie smernice o budovách a národných akčných plánov pre energetickú účinnosť, ktoré sú základným kameňom akčného plánu EÚ. Členské štáty nesú vinu na tom, že sa nechopili strategického významu energetickej účinnosti a potreby jej politickej priority.

Je teraz v rukách Parlamentu, aby prevzal politické vedenie, ktoré sa v ostatných dvoch inštitúciách zanedbalo. Zvolení predstavitelia EÚ musia prísne dohliadať na akčný plán, tak prostredníctvom Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov a kontrolných orgánov, akým je napr. Energy Watch, aby sa zaistila plná a včasná implementácia plánu.

Prílohy:

Zdroj: „Energia a doprava v číslach, 2006 - 2. časť: Energia“, Európska komisia, GR pre energetiku a dopravu v spolupráci s Eurostatom.

Implementing measures under Directive on the Ecodesign of Energy-using Products (2005/32/EC) - State of play and next steps

Source: http://ec.europa.eu/energy/demand/legislation/images/planning_overview_first_15_products.gif


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (21.11.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu

(2007/2106(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heide Rühle

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže Európa pokračuje v plytvaní najmenej 20 % energie pre neefektívnosť a keďže priame náklady našej neschopnosti využívať energiu efektívne predstavujú viac ako 100 miliárd EUR ročne do roku 2020;

B.  keďže potenciál celkových úspor energie sa odhaduje na asi 27 % spotreby energie v odvetví bytového stavebníctva a 30 % v sektore komerčného stavebníctva; 25 % vo výrobe a 26 % v doprave;

1.  víta integrovaný prístup Komisie v súvislosti so zvyšovaním energetickej účinnosti; v tejto súvislosti pripomína mimoriadne veľký význam vzdelávania a informovania pri zvyšovaní povedomia a podpore zmien správania;

2.  zdôrazňuje význam vytvorenia ekonomického prostredia, ktoré stimuluje investovanie do výskumu a vývoja, podporuje inovácie a napomáha technický pokrok; pripomína veľké výhody dobudovaného vnútorného trhu s energiou tak pre životné prostredie, ako aj pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; podporuje výrazný presun od zdaňovania práce k ekologickému zdaňovaniu;

3.  pripomína, že využitie energetických úspor je najúčinnejším spôsobom zníženia emisií uhlíka a podnietenia rozvoja významného vedúceho trhu s energeticky účinnými technológiami a výrobkami;

4.  zdôrazňuje, že treba medzi európskymi občanmi posilňovať celkové povedomie a motiváciu k úsporám energie; domnieva sa, že by sa mala zvážiť masívna informačná kampaň pre občanov a obchodnú sféru, ako aj jej možné spolusponzorovanie zo zdrojov EÚ;

5.  domnieva sa, že normy verejného obstarávania môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti; naliehavo vyzýva orgány verejnej moci členských štátov, aby v plnej miere využívali environmentálne doložky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore(1) s cieľom začleniť do nich aspekty energetickej účinnosti;

6.  súhlasí s názorom, že energetická účinnosť má v odvetví stavebníctva najvyššiu prioritu;

7.  víta jasnú podporu urbanistického rozvoja a obnovy sociálneho bývania v novom rámci kohéznej politiky na obdobie rokov 2007 – 2013;

8.  podporuje členské štáty, aby v plnej miere využili možnosť zníženej sadzby DPH na prácu pri renováciách a opravách súkromných obydlí s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť; vyzýva Radu, aby koherentným spôsobom pouvažovala o celkovom daňovom systéme s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť budov;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa venovala kontrole v súvislosti s energetickými úsporami v úradných budovách inštitúcií EÚ, ako aj podpore podobných postupov vo verejných budovách všetkých členských štátov;

10. považuje za veľmi dôležité dosiahnuť úspory energie v odvetví dopravy; podporuje internalizáciu ekologických nákladov;

11. ďalej s poľutovaním konštatuje, že Rada ešte neprijala návrh smernice o zdaňovaní osobných vozidiel zameraný na znižovanie emisií CO2 v súlade so záväzkami EÚ podľa Kjótskeho protokolu, a vyzýva na jeho urýchlenú implementáciu;

12. je presvedčený, že na to, aby sa v plnej miere dosiahli úspory v odvetví dopravy, je nutné uskutočniť výrazný prechod na iné spôsoby dopravy; domnieva sa, že s cieľom účinne riešiť stále sa zvyšujúci vplyv dopravy na životné prostredie je dôležité podporovať používanie verejnej dopravy, spoločné využívanie automobilov a nemotorizovaných spôsobov dopravy v európskych mestách;

13. domnieva sa, že v odvetví výroby osobných automobilov by sa energetická účinnosť mala zvyšovať uplatňovaním integrovaného prístupu, a to využívaním možností nielen na úspory paliva v rámci motorových technológií pre vozidlá, ale aj ekologického potenciálu ďalších opatrení, ako je ekologické riadenie vozidiel, zlepšovanie infraštruktúry či organizácia dopravy;

14. znovu pripomína dôležitosť koherencie politiky, pokiaľ ide o energetickú účinnosť; zdôrazňuje, že ekologické ciele EÚ, najmä energetická účinnosť, by sa mali riadne odraziť v prioritách vyčleňovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja;

15. požaduje vypracovanie odvetvových dohôd o úsporách energie a výmenu osvedčených postupov medzi dôležitými priemyselnými odvetviami a odvetviami služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvorenia rovnakých podmienok tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, prostredníctvom vzájomného uznávania a presadzovania, aby sa zaručilo, že dodržiavanie ekologických predpisov vrátane nástrojov na úspory energie neoslabí európsku konkurencieschopnosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Christian Ehler, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, Donata Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Heide Rühle, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Cornelis Visser, Sahra Wagenknecht.

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Harald Ettl, Ján Hudacký, Werner Langen, Thomas Mann, Gianni Pittella.

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Holger Krahmer

(1)

Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (11.10.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o akčnom pláne pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu

(2007/2106(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evangelia Tzampazi

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta oznámenie Komisie nazvané „Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu“ a podporuje plánované prioritné opatrenia, pričom žiada o ich okamžité zavedenie;

2.   víta povinný záväzok prijatý v rámci jarného samitu v roku 2007 dosiahnuť do roku 2020 zníženie spotreby energie o 20 %, čo zároveň pomôže uskutočniť cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 %, ako jednostranný záväzok Európskej únie, ktorý možno zvýšiť na úroveň 30 % v koordinácii s podobnými záväzkami ďalších priemyselne rozvinutých krajín; zdôrazňuje, že je nevyhnutné stanoviť prechodné ciele týkajúce sa znižovania a rozdeliť ich v závislosti od odvetvia energetiky;

3.   víta iniciatívu Komisie dosiahnuť rámcové dohody s tretími krajinami, ktoré sú kľúčovými obchodnými partnermi, a medzinárodnými organizáciami a žiada, aby sa takéto dohody uzatvárali s krajinami, ktoré disponujú vysoko rozvinutými technológiami v oblasti efektívnej transformácie, prenosu a využitia energie;

4.   zdôrazňuje, že okamžité uplatňovanie a kontrola platných právnych predpisov Spoločenstva v oblasti energetickej účinnosti (napr. smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, smernica 92/75/ES o štítkoch, smernica 2005/32/ES o ekodizajne a smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách) by z podstatnej časti prispeli k uskutočneniu cieľa; vyzýva členské štáty, aby racionálne využívali, presadzovali a zlepšovali národné akčné plány v oblasti energetickej účinnosti a vyzýva Komisiu, aby sa uistila o správnom transponovaní a vykonávaní už prijatých smerníc v stanovených lehotách;

5.   zastáva názor, že možnosti najväčších úspor sa týkajú stavebníctva a dopravy, pričom kladie dôraz na možnosti zlepšovania v prípade mestskej dopravy a verejných budov; žiada preto, aby sa prioritné opatrenia uskutočňovali práve v týchto sektoroch; žiada taktiež revíziu smernice o budovách s cieľom rozšíriť oblasť jej pôsobnosti a začleniť do nej minimálne požiadavky účinnosti na úrovni EÚ; okrem toho vyzýva členské štáty, aby podporovali verejnú dopravu, ako aj železničnú, námornú a vnútrozemskú lodnú dopravu;

6.   vyzýva Komisiu, aby nevyžadovala vyššiu energetickú účinnosť iba v prípade nových stavieb, ale aby podporovala energetickú účinnosť aj ako povinné kritérium renovácie starých budov a aby požadovala splnenie významného podielu energetických nárokov prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie; s týmto cieľom vyzýva Komisiu na poskytnutie osobitnej pomoci v podobe finančných stimulov, ktoré budú určené na renováciu budov vykonávanú v súlade s kritériami energetickej účinnosti;

7.   uznáva potrebu renovácie viacbytových obytných budov/sociálneho bývania ako akútneho problému, ktorý sa týka značného počtu občanov EÚ, najmä v nových členských štátoch; preto pri revízii budúcich štrukturálnych fondov EÚ žiada zvýšenie financovania, ktoré by sa mohlo využiť na zvýšenie energetickej účinnosti týchto budov v nových členských štátoch;

8.   poukazuje na to, že doprava a rozvod energie sa podieľajú na energetických stratách a výpadkoch energie, a zdôrazňuje úlohu, ktorú by v rámci zaisťovania bezpečnosti dodávok energie a znižovania strát mohla zohrávať mikrovýroba a decentralizovaná a diverzifikovaná výroba; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť stimuly na zlepšenie infraštruktúry s cieľom znížiť straty pri prenose a rozvode energie;

9.  zdôrazňuje, že úloha trhových nástrojov (napríklad tzv. bielych osvedčení) a finančných stimulov (napríklad podpora ekologickej daňovej politiky) zameraná na to, aby podniky dosiahli ciele energetickej účinnosti a posilnenie európskej konkurencieschopnosti sama osebe nepostačuje, a preto by sa malo aktivovať ad hoc verejné financovanie a financovanie zo strany Spoločenstva, aby sa tak umožnilo efektívnejšie smerovanie zdrojov do výskumu, technologických inovácií a energetickej účinnosti na základe zásady „znečisťovateľ platí“;

10. vyzýva členské štáty, aby zrevidovali svoje daňové politiky vo vzťahu k energetickej účinnosti a aby tam, kde to považujú za účelné, využili daňové stimuly a zároveň prijali opatrenia na riešenie možných negatívnych sociálnych následkov;

11. zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v rámci znižovania množstva odpadu a podpory lepšieho využívania energetického potenciálu budov zohrávať také služby, ako sú napríklad energetické audity; dôrazne vyzýva členské štáty, aby ako prvé išli príkladom, a to nielen pokiaľ ide o administratívne budovy, ale aj ďalšie verejné budovy, napríklad školy, univerzity, nemocnice;

12. kladie dôraz na potrebu podporovať výskum, prenos poznatkov a ekologickú inováciu v rámci vývoja energeticky výkonných technológií podporovaním investícií, výmeny osvedčených postupov a prenosu technológií, čo môže stimulovať hospodársky rast, zvýšiť zamestnanosť a poskytnúť komparatívne výhody pre európske hospodárstvo a tým prispieť k plneniu cieľov lisabonskej stratégie; zdôrazňuje úlohu siedmeho rámcového programu pre výskum a ďalších finančných nástrojov Spoločenstva;

13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla minimálne požiadavky týkajúce sa energetických vlastností v rámci smernice o ekodizajne; žiada revíziu smernice o označovaní zameranú na zahrnutie nových výrobkov a silnejšiu koherentnosť medzi obidvomi smernicami s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov a umožniť im ľahšie rozhodovanie založené na informáciách v rámci prehľadného a úplného systému;

14. zdôrazňuje potrebu presadzovať akčný plán pre energetickú účinnosť vo vzdelávacích a informačných kampaniach s cieľom umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa pri nákupe spotrebného tovaru na základe dostupných informácií a následne tento tovar rozumne používať v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja;

15. zdôrazňuje hlavnú úlohu, ktorú zohrávajú verejné orgány pri podporovaní energetickej účinnosti, a podporuje začlenenie nových požiadaviek týkajúcich sa energetickej účinnosti do predpisov o verejných zákazkách;

16. vyzýva Komisiu, aby sa postavila na čelo úsilia o celosvetovú dohodu o energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu, aby energetickú účinnosť zakomponovala do dvojstranných dohôd EÚ s tretími krajinami;

17. zdôrazňuje potrebu vykonávať politiku energetickej účinnosti na všetkých úrovniach verejnej správy;

18. vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť existujúcich finančných stimulov na vývoj takých riešení, ktoré umožňujú rozvádzať energiu získavanú z obnoviteľných zdrojov v existujúcich sieťach vytvorených pre energiu z fosílnych palív; zdokonalenie existujúcich sietí by podstatne zvýšilo efektívnosť výroby energie z obnoviteľných zdrojov v kratšom čase a pri menších nákladoch a zároveň by v dôsledku včasných zlepšení pomohlo zvýšiť bezpečnosť dodávok.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum schválenia

9.10.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Satu Hassi, Jens Holm, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Guido Sacconi, Daciana Octavia Sârbu, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Anja Weisgerber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vincenzo Aita, Manuel Medina Ortega


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (9.10.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o Akčnom pláne pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu

(2007/2106(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tiberiu Bărbuleţiu

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie o energetickej účinnosti(1); vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou víziou na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o proces vykonávania navrhnutých opatrení, nad slabou publicitou a nedostatkom informácií o týchto opatreniach a zjavným nedostatkom koordinácie medzi rôznymi úrovňami riadenia;

2.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú majú zohrávať regionálne a miestne orgány EÚ pri dosahovaní cieľa úspor energie vo výške 20 % do roku 2020(2), najmä prostredníctvom ich činností v pozícii spotrebiteľov, manažérov, dodávateľov, regulátorov a poradcov zodpovedajúcich za kontrolu a vplyv na rozhodnutia v oblasti energetiky; preto víta zámer Komisie uľahčiť pripojenie decentralizovaných zariadení na výrobu energie do hlavnej siete, napríklad prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie interoperability; vyzýva Komisiu, aby sa v tejto súvislosti prednostne zaoberala decentralizovanou výrobou energie a poskytla podrobnosti o regulačnom nástroji, ktorý zamýšľa navrhnúť, ako aj o časovom rámci jeho uplatňovania, povahe zúčastnených prevádzkovateľov a podmienkach ich zmluvnej účasti;

3.  víta iniciatívu dohovoru starostov (Covenant of Mayors), ktorý spojí starostov 20 až 30 najväčších a najpokrokovejších európskych miest v trvalej sieti, a žiada o ďalšie podrobnosti týkajúce sa jej vytvorenia; zdôrazňuje však, že dohovor starostov musí dopĺňať činnosť podobných, už existujúcich sietí;

4.  nalieha na Komisiu, aby urýchlila proces prípravy budúceho memoranda o porozumení o spolupráci s Radou európskych energetických regulátorov (CREE) obsahujúceho všeobecné usmernenia a etický kódex s cieľom zvýšiť účinnosť konečného využívania energie vo všetkých odvetviach;

5.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení operačných programov stanovujúcich priority pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov vyžadovala systematickú podporu energetickej účinnosti v každom členskom štáte; naliehavo žiada nové členské štáty, aby náležitým spôsobom podporovali investovanie prostriedkov Spoločenstva v oblasti energetickej účinnosti a využívanie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) s cieľom uľahčiť renováciu budov v rámci obmedzení stanovených v nariadení (ES) č. 1080/2006(3), modernizáciu systémov diaľkového kúrenia a kombinovanú malovýrobu tepla a elektrickej energie;

6.  vyzýva regionálne a miestne subjekty, aby využili možnosti financovania a technickej pomoci dostupné v rámci iniciatív JASPERS, JEREMIE a JESSICA s cieľom dosiahnuť pokrok v rozvoji projektov v oblasti energetickej účinnosti; nalieha na to, aby sa na regionálnej úrovni šírili dostupné a presné informácie o praktickom uplatňovaní týchto iniciatív;

7.  nalieha na Komisiu, aby čo najskôr predložila špecifické opatrenia zamerané na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti v najodľahlejších regiónoch a prispôsobené ich osobitným podmienkam vyplývajúcim z vplyvu trvalých obmedzení, ktorým tieto regióny čelia;

8.  vyzýva všetky regionálne a miestne orgány, aby vypracovali regionálne a miestne plány v oblasti energetickej účinnosti, a žiada členské štáty, ktoré tak dosiaľ neurobili, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali smernicu o energetickej hospodárnosti budov(4); žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia o kontrolných mechanizmoch na zabezpečenie riadneho vykonávania tejto smernice, ako aj presné systémy hodnotenia;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri efektívnej propagácii účinnejších energetických výrobkov, a to aj prostredníctvom verejných informačných kampaní o existujúcom regulačnom rámci a označovaní energetickej účinnosti výrobkov;

10. vyzýva regionálne a miestne orgány, aby išli príkladom zavádzaním programov úspory energie vo verejných budovách a uplatňovaním kritérií energetickej účinnosti vo verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby pomáhala miestnym orgánom v spoločnom obstarávaní energeticky účinných výrobkov poskytnutím jasného rámca na uľahčenie vymedzenia merateľných cieľov a kritérií kvality;

11. vyzýva regionálne a miestne orgány, aby rozvíjali úzke partnerstvá s regionálnymi energetickými agentúrami v záujme zlepšenia školiacich zariadení pre technikov z oblasti energetiky a odborníkov, ktorí pracujú v súvisiacich sektoroch; zdôrazňuje potrebu koordinovanejších sietí miestnych subjektov s cieľom rozšíriť osvedčené postupy v oblasti energetickej účinnosti do menej rozvinutých regiónov.

12. zdôrazňuje potrebu rozšíriť informácie a komunikáciu o energetickej účinnosti na miestnej a regionálnej úrovni; na tento účel vyzýva na školenie a splnomocnenie miestnych tímov, ktorých úlohou bude propagácia energetickej účinnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.10.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Jana Bobošíková, Wolfgang Bulfon, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Marian Harkin, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miguel Angel Martínez Martínez, Yiannakis Matsis, Miroslav Mikolášik, Lambert van Nistelrooij, Markus Pieper, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emanuel Jardim Fernandes, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Miloslav Ransdorf, Toomas Savi, Richard Seeber, Nikolaos Vakalis

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zbigniew Zaleski

(1)

Oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545).

(2)

Zelená kniha Komisie o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac (KOM(2005)0265).

(3)

Nariadenie (ES) č. 1080/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Ú. v. L 210, 31.7.2006, s.1.

(4)

Smernica 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Jerzy Buzek, Dragoş Florin David, Den Dover, Nicole Fontaine, Romana Jordan Cizelj, Angelika Niebler, Paul Rübig, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras, Norbert Glante, Mary Honeyball, Reino Paasilinna, Anni Podimata, Dagmar Roth-Behrendt, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Lena Ek, Anne Laperrouze, Romano Maria La Russa, Rebecca Harms, Umberto Guidoni, Vladimír Remek, Renato Brunetta, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Herbert Reul, Ján Hudacký, Dominique Vlasto, Adam Gierek, Pia Elda Locatelli, Atanas Paparizov, Andres Tarand, Šarūnas Birutis, Jorgo Chatzimarkakis, Fiona Hall, Patrizia Toia, David Hammerstein, Claude Turmes, Miloslav Ransdorf

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Joan Calabuig Rull, Avril Doyle, Edit Herczog, Eija-Riitta Korhola, Pierre Pribetich, Lambert van Nistelrooij, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia