Postup : 2007/2187(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0005/2008

Predkladané texty :

A6-0005/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 31/01/2008 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0029

SPRÁVA     
PDF 229kWORD 200k
8.1.2008
PE 394.189v03-00 A6-0005/2008

o európskom výskumnom priestore: nových perspektívach

(2007/2187(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Umberto Guidoni

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom výskumnom priestore: nových perspektívach (2007/2187(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 4. apríla 2007 pod názvom Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (KOM(2007)0161),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)0412), ktorý je sprievodným dokumentom k uvedenej zelenej knihe Komisie,

–   so zreteľom na rozhodnutie č. 1982/2006/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1)(siedmy rámcový program),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/973/ES z 19. decembra 2006(2) o osobitnom programe „Ľudia“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2007 o uvedení poznatkov do praxe: všeobecná inovačná stratégia pre Európu(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0005/2008),

A. keďže Európska rada, ktorá zasadala 23. a 24. marca 2000 v Lisabone podporila cieľ vytvoriť európsky výskumný priestor (EVP),

B.  keďže na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, ktoré sa konalo 15. a 16. marca 2002, sa dohodlo na cieli zvýšiť celkové výdavky na výskum a vývoj do roku 2010 na 3 % HDP Európskej únie (dve tretiny by mali pochádzať zo súkromného sektora a jedna tretina z verejného sektora),

C. keďže účelom siedmeho rámcového programu je podporovať vytvorenie EVP,

D. keďže vytvorenie EVP by malo sprevádzať vytvorenie európskeho priestoru vyššieho vzdelávania a európskeho inovačného priestoru a tým by sa doplnili všetky strany tzv. vedomostného trojuholníka,

E.  keďže EVP zahŕňa tri hlavné aspekty: vnútorný trh v oblasti výskumu, kde výskumní pracovníci, technológia a poznatky môžu voľne obiehať, účinnú koordináciu celoštátnych a regionálnych výskumných aktivít na úrovni EÚ, a programy, politiky a iniciatívy realizované a financované na úrovni EÚ,

F.  keďže je potrebné vyvinúť väčšie úsilie, najmä pokiaľ ide o koordináciu, vo všetkých dimenziách výskumu EÚ: ľudia, infraštruktúra, organizácie, financovanie, výmena poznatkov a globálna spolupráca, aby sa prekonala roztrieštenosť výskumu v EÚ a aby sa v rámci týchto dimenzií využil potenciál EÚ,

G. keďže pracovné príležitosti a pracovné podmienky nie sú také, aby povzbudzovali mladých mužov a ženy na vstup do výskumného sektora, čo znamená, že sa mrhá cennými ľudskými zdrojmi,

H. keďže financovanie výskumu a vývoja v EÚ stále veľmi zaostáva za lisabonským cieľom 3 % z HDP,

I.   keďže vytvorenie EVP si vyžaduje širšiu perspektívu zahŕňajúcu všetky zúčastnené strany,

J.   keďže ženy nemajú stále zastúpenie vo väčšine vedných odborov, v inžinierskych profesiách a v riadiacich funkciách,

K. keďže príspevok súkromného sektora do výskumu a vývoja v Európskej únii zaostáva za jeho priamymi konkurentmi,

Vytváranie jednotného trhu práce pre výskumných pracovníkov

1.  privítal by spoločnú definíciu profesijnej dráhy vo výskume a vytvorenie informačného systému v oblasti zamestnávania výskumných pracovníkov a výskumných postupov v celej Európe a je presvedčený, že to prispeje k tomu, aby EÚ dosiahla maximálnu úroveň v oblasti výskumu;

2.  ľutuje, že podľa štatistických údajov dosahujú výdavky EÚ na výskum a vývoj v priemere len 1,84 % HDP v porovnaní s 2,68 % v USA a 3,18 % v Japonsku a že tieto výdavky dosahujú rôzne úrovne od 0,39% v Rumunsku a 0,4% na Cypre až po 3,86% vo Švédsku; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť priemerné výdavky, ako aj výdavky niektorých členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť lepšieho zamerania rozličných snáh v oblasti výskumu a vývoja v celej Európskej únii, najmä s cieľom uľahčiť prechod k digitálnemu hospodárstvu; je presvedčený, že je to nevyhnutné na vytvorenie vhodných podmienok dosiahnutia hospodárstva založeného na vedomostiach požadovaného v lisabonskej stratégii;

3.  naliehavo vyzýva členské štáty a regióny, aby navrhli stratégie rozvoja materiálnych a ľudských zdrojov vo výskume a v inovácii týkajúce sa predovšetkým zdokonalenia a ponuky výskumných infraštruktúr, zvyšovania mobility výskumných pracovníkov vďaka väčšej finančnej podpore, miestnych iniciatív zameraných na prilákanie výskumných pracovníkov, odstraňovania právnych, administratívnych a jazykových prekážok, výmeny pracovníkov a zabezpečenia prístupu všetkým, najmä výskumným pracovníčkam a mladým vedcom;

4.  dôrazne podporuje Európsku chartu pre výskumných pracovníkov a Etický kódex pre nábor výskumných pracovníkov ako prostriedok zvýšenia príťažlivosti EVP pre výskumných pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby zverejnila mieru uplatňovania charty a etického kódexu v členských štátoch;

5  zdôrazňuje potrebu vytvorenia a uplatnenia jednotnej európskej profesijnej dráhy v oblasti výskumu a zavedenia integrovaného informačného systému týkajúceho sa voľných pracovných miest a zmlúv o odbornom vzdelávaní vo výskumnom sektore v Európe; je presvedčený, že je nevyhnutné vytvoriť jednotný trh práce pre výskumných pracovníkov;

6.  zdôrazňuje význam úplnej otvorenosti a transparentnosti náboru a profesijného postupu výskumných pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu vyváženosť medzi ženami a mužmi v náborových komisiách a komisiách pre profesijný postup;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že transatlantický čistý odliv investícií do výskumu a vývoja sa stále zvyšuje; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť ďalšiemu odlivu kvalifikovaných európskych výskumných pracovníkov; žiada o prijatie vhodných opatrení na udržanie a opätovné prilákanie výskumných pracovníkov do EÚ, predovšetkým tak, že zabezpečia rozsiahle vyhliadky profesijného postupu a atraktívne pracovné podmienky pre mužov, ako aj ženy;

8.  podporuje plán zvýšenia územnej mobility výskumných pracovníkov, ako aj ich medziodvetvovej mobility (t. j. medzi univerzitami a výskumnými organizáciami a medzi akademickým a podnikateľským prostredím) ako prostriedok dosiahnutia výmeny poznatkov a prenosu technológií; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby obohatili postgraduálne a doktorandské programy a podporovali dohľad nad spoločným výskumom v rôznych krajinách a aby zvážili vytvorenie európskych programov postgraduálnych štipendií a systémov odborného vzdelávania vychádzajúcich z veľmi úspešného programu Erasmus;

9.  zdôrazňuje, že pre úspešný rozvoj EVP je dôležitý dobre fungujúci vnútorný trh a že zásadný význam má najmä voľný pohyb výskumných pracovníkov; ľutuje, že prekážky stále bránia v mobilite výskumných pracovníkov v rámci EÚ; požaduje opatrenia na podporu voľného pohybu výskumných pracovníkov, predovšetkým prostredníctvom stiahnutia všetkých zostávajúcich prechodných obmedzení voľného pohybu pracovníkov, ako aj zlepšenia infraštruktúry EÚ v oblasti výskumu; podporuje zriadenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu;

10. nazdáva sa, že dostupnosť EÚ pre výskumných pracovníkov by nemali komplikovať súčasné prekážky zo strany jednotlivých členských štátov, napríklad nedostatočné uznávanie a prenosnosť priznaných sociálnych nárokov, daňové znevýhodnenie, ťažkosti s presťahovaním rodiny; naliehavo žiada členské štáty, aby navrhli vlastné právne predpisy týkajúce sa verejnoprávnych pracovných vzťahov tak, aby výskumným pracovníkom z členských štátov a tretích krajín poskytli porovnateľné pracovné podmienky a nebránili im venovať sa výskumu;

11. pripomína, že jedným zo spôsobov dosiahnutia zvýšenej mobility výskumných pracovníkov by sa mohli stať výskumné poukazy, ktoré by mohli využívať výskumní pracovníci v jednotlivých členských štátoch, v hostiteľských inštitúciách a na univerzitách, čím by poukaz poskytol dodatočné finančné zdroje na faktický výskum, ktorý priťahuje zahraničných výskumných pracovníkov; je presvedčený, že by to nielen zvýšilo záujem výskumných inštitúcií a univerzít o hosťujúcich výskumných pracovníkov z iných členských štátov a o pritiahnutie najnadanejších vedcov, ale aj prispelo k rozvoju centier excelentnosti a umožnilo najpríťažlivejším výskumným programom a inštitúciám, aby oslovili väčší počet výskumníkov a zlepšili svoje ekonomické postavenie; je presvedčený, že takáto osobitná podpora mobility výskumných pracovníkov by mala dopĺňať súčasné systémy financovania mobility a že tieto finančné prostriedky by mohli byť vyčlenené z programov siedmeho rámcového programu Spolupráca a Kapacity;

12. poukazuje na potrebu poskytnúť podporu hlavne mladým výskumným pracovníkom, aby sa zabezpečilo, že budú aj po zmene pracoviska v rámci EÚ naďalej poberať granty;

13. je presvedčený, že by sa mal posilniť regulačný rámec Spoločenstva v oblasti voľného pohybu výskumných pracovníkov v rámci EVP, aby sa zjednodušilo vydávanie víz a pracovných povolení pre štátnych príslušníkov tretích krajín;

14. domnieva sa, že je potrebné prijať osobitné opatrenia na podporu širšej účasti žien na všetkých výskumných činnostiach s cieľom významne zvýšiť podiel žien v povolaniach v oblasti výskumu;

15. je presvedčený, že skutočnosť, že mladšia generácia má menší záujem o vedecké a technické vzdelávanie úzko súvisí s nedostatočnou spoluprácou súkromného sektora a akademickej sféry; preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie pri podpore rámcov spolupráce medzi týmito dvoma sektormi;

16. žiada, aby si jednotlivé členské štáty vymieňali skúsenosti s cieľom vypracovať jednotný prístup k podpore účasti osôb s postihnutím na výskume financovanom Spoločenstvom a zvýšiť podiel osôb s postihnutím medzi výskumnými pracovníkmi;

17. domnieva sa, že verejné orgány, výskumné orgány a podniky by mali presadzovať opatrenia na zladene pracovného a súkromného života;

18. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno zlepšiť výučbu vedeckých disciplín v EÚ na všetkých úrovniach; ľutuje nedostatok ľudských zdrojov vo výskume a vývoji v mnohých členských štátoch, ktorý možno pripísať znižujúcemu sa záujmu mladšej generácie o štúdium vedeckých smerov a o vedecké zamestnania; preto navrhuje začatie iniciatív, ktoré zoznámia školákov s laboratórnym a terénnym výskumom; okrem toho navrhuje propagáciu aktívnych a investigatívnych spôsobov vyučovania s využitím pozorovania a pokusov, vytvorenie výmenných programov profesorov a výskumníkov a podporu novátorských vyučovacích metód zo strany miestnych a regionálnych orgánov; domnieva sa, že rýchly vývoj v oblasti vedy predstavuje riziko vzniku priepasti medzi obyčajnými občanmi a vedecko-technickým výskumom; domnieva sa, že je potrebné propagovať a podporovať dialóg medzi vedcami a širokou verejnosťou, a že vedci by mali v súlade s tým vysvetľovať a sprístupňovať výsledky svojho výskumu pre všetkých;

19. domnieva sa, že je potrebné zlepšiť sociálne podmienky výskumných pracovníkov formou poskytovania možností zamestnať sa ich partnerom a poskytovania podpory pri hľadaní zariadení, ktoré by poskytovali starostlivosť a vzdelanie ich deťom;

Rozvíjanie výskumných infraštruktúr svetovej úrovne

20. víta pokrok, ktorý sa dosiahol vo vývoji výskumných infraštruktúr prijatím plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI); napriek tomu je presvedčený, že by sa malo prijať ustanovenie začleňujúce nové zariadenia a infraštruktúry, ktoré v súčasnosti pripravujú členské štáty, okrem infraštruktúr uvedených v ESFRI;

21. naliehavo žiada, aby sa nová celoeurópska výskumná infraštruktúra financovala len v tom prípade, ak neexistujú rovnocenné vnútroštátne infraštruktúry poskytujúce podobné možnosti prístupu pre výskumných pracovníkov z ostatných členských štátov;

22. zdôrazňuje úlohu a význam výskumných organizácií v prostredí európskeho výskumu, spolu s univerzitami a agentúrami na financovanie výskumu; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s regionálnymi orgánmi predtým, než schváli spoločnú politiku a realizačný plán, určila rozsah spolupráce s národnými agentúrami, univerzitami a výskumnými organizáciami v Európe;

23. vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec na uľahčenie tvorby a fungovania hlavných celoeurópskych výskumných organizácií a infraštruktúr, a aby posúdila zahrnutie jestvujúcich európskych inštitúcií a dohôd, ako napríklad Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy (EFDA), aj keď je potrebné vyhnúť sa medzivládnym zmluvám, ktoré sú bežné pri vytváraní týchto organizácií;

24. zároveň odporúča, aby sa orgány z krajín s menej dynamickým výskumným sektorom, ale vhodným výskumným potenciálom, v plnej miere zapojili do budovania celoeurópskej výskumnej infraštruktúry;

25. domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť dlhodobé fungovanie a neustále zdokonaľovanie, procesy schvaľovania týkajúce sa veľkých výskumných infraštruktúr by sa mali vzťahovať na financovanie výskumu a vývoja, informačných technológií a ich prevádzky;

26. uznáva, že Európsky technologický inštitút bude významným faktorom posilňovania výskumnej infraštruktúry EÚ;

27. vyzýva Komisiu, aby podporila výskumné organizácie, univerzity a agentúry na financovanie výskumu s cieľom dosiahnuť ich upevnenie a spojiť ich zdroje pri budovaní EVP; cieľom je dosiahnuť popredné svetové postavenie v najvýznamnejších vedeckých oblastiach;

Posilňovanie výskumných inštitúcií

28. uznáva význam regionálneho rozmeru EVP a domnieva sa, že rozvoj regionálnych zoskupení (klastrov) predstavuje dôležitý prostriedok dosiahnutia rozhodujúceho množstva prostriedkov, pričom sa spoja univerzity, výskumné inštitúcie a priemysel a vytvára európske centrá excelentnosti; je presvedčený, že programy Výskumný potenciál a Regióny znalostí a štrukturálne fondy, ktorými sa podporuje výskumný a inovačný potenciál regiónov, by sa mal pokladať za kľúčový príspevok k siedmemu rámcovému programu;

29. zdôrazňuje význam vnútroštátnych a regionálnych kontaktných miest pri posilňovaní vplyvu rámcových programov a žiada o prehĺbenie spolupráce z ich strany;

30. vyzýva Komisiu, aby vytvorila európske fórum so zastúpením jednotlivých štátov na vysokej úrovni vrátane národných rád pre výskum, ktorého poslaním by bolo určovať, rozvíjať a podporovať hlavné celoeurópske výskumné iniciatívy, ako aj spoločný systém vedeckej a technickej revízie na lepšie využívanie výsledkov európskych programov; je presvedčený, že by bolo prínosné zriadiť spoľahlivý systém validácie poznatkov a metód analýzy, kontroly a certifikácie a prepojiť sieťou centrá excelentnosti v EÚ;

31. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú komplementárnosť sietí excelentnosti a elektronických výskumných komunít tak, že objasní ich ciele, pravidlá činnosti a spôsob financovania;

32. vyzýva Komisiu, aby ďalej propagovala verejné obstarávanie s cieľom podporiť výskum a vývoj na úrovni EÚ dôslednejším využívaním verejných nástrojov a zdrojov;

33. víta iniciatívu za európsku chartu využívania práv duševného vlastníctva štátnych výskumných inštitúcií a univerzít, ktorú podporila Európska rada na svojom zasadnutí 21. a 22. júna 2007, pokiaľ to povedie k vytvoreniu užitočných pravidiel, ktoré v prvom rade zohľadnia potreby získania a prenosu vedeckých poznatkov;

34. upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú majú zohrať malé a stredné podniky (MSP) ako výskumné orgány; je presvedčený, že je nevyhnutné prehĺbiť ich účasť na výskumných a rozvojových projektoch na európskej úrovni v súlade s cieľom vyčleniť pre MSP aspoň 15 % rozpočtu siedmeho rámcového programu;

35. domnieva sa, že silný výskum musí byť úzko spojený s inováciou, a preto je presvedčený, že by sa mali naplánovať konkrétne kroky na vytvorenie plne integrovaného európskeho výskumného a inovačného priestoru;

Zdieľanie znalostí

36. je presvedčený, že investície do infraštruktúry, funkčnosti a elektronických krížových iniciatív umožnili rozsiahle zlepšenia šírenia a využívania vedeckých informácií a že Berlínske vyhlásenie o otvorenom prístupe k znalostiam v prírodných a humanitných vedách je príkladom toho, aké príležitosti pre pokusy s novými modelmi otvára internet; podčiarkuje význam rešpektovania autorskej slobody výberu a duševného vlastníctva, ktoré zabezpečuje trvalú kvalitu vzájomného hodnotenia a spoľahlivú bezpečnú ochranu posudzovanej práce a povzbudzuje zúčastnené strany k vzájomnej spolupráci formou pilotných projektov pri hodnotení vplyvu a životaschopnosti alternatívnych modelov, napríklad rozvoj otvoreného prístupu;

37. súhlasí s koncepciou tzv. otvorenej inovácie podporovanej Komisiou, v súlade s ktorou sa verejné a súkromné sektory stanú plnohodnotnými partnermi a budú si vymieňať vedomosti pod podmienkou vytvorenia vyváženého a spravodlivého systému medzi otvoreným prístupom k vedeckým výsledkom a využitím týchto výsledkov v súkromnom sektore (spravodlivé zdieľanie znalostí); Je presvedčený, že by sa malo oficiálne uznať pravidlo primeranej a spravodlivej finančnej odmeny za využitie verejných poznatkov v priemysle;

38. je pevne presvedčený, že právna neistota a nákladnosť, ktorá v súčasnosti vládne v oblasti práv duševného vlastníctva prispieva k roztrieštenosti výskumného úsilia v Európe; preto naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu jednotlivých právnych nástrojov, ktoré by sa mohli použiť na obmedzenie existujúcich prekážok prenosu poznatkov v rámci EVP; poznamenáva, že riadne zaregistrované vynálezy môžu byť významným zdrojom poznatkov a že právne predpisy týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva vrátane európskeho patentového zákona nesmú brániť výmene poznatkov; zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité zaviesť patent Spoločenstva a vytvoriť vysokokvalitný, hospodárny a inováciám naklonený systém súdnictva pre oblasť európskych patentov, ktorý bude rešpektovať právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev; berie na vedomie oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zlepšení patentového systému v Európe (KOM(2007)0165); konštatuje, že výsledný právny rámec poskytne lepšie stimuly na zapojenie súkromného sektora do výskumu a posilní pozíciu novátorov EÚ na medzinárodnej úrovni;

39. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zriadila európske fórum, ktoré by umožnilo koordináciu zapojenia občianskej spoločnosti do diskusie o vede, výskume a technológii na európskej a vnútroštátnej úrovni;

40. domnieva sa, že v kontexte EVP by sa mali preskúmať kapacity spoločných výskumných stredísk (SVS) ako nezávislých a neutrálnych vedeckých a technických štruktúr na vysokej úrovni poskytujúcich inštitúciám EÚ spoločné odborné poznatky a podporu pri rozhodovacích procesoch o kľúčových otázkach, napr. kvalita života, bezpečnosť potravín, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa);

41. je presvedčený, že s obnovenou misiou podporujúcou a podnecujúcou činnosti SVS a zameranou na čo najlepšie využitie výhod, ktoré ich štruktúry poskytujú, SVS by tiež mohli podporovať skutočné európske príležitosti v oblasti odbornej prípravy a mobility mladých výskumných pracovníkov;

Optimalizácia výskumných programov a priorít

42. pokladá za vhodné uplatňovať zásadu recipročného otvárania národných programov účastníkom z iných členských štátov, pretože by to znamenalo pokrok smerom k výmene informácií o existujúcich vnútroštátnych programoch a povzbudilo by to medzinárodné skupiny v hodnotení národných výskumných aktivít;

43. konštatuje, že mnohé členské štáty, najmä s menej rozvinutými štruktúrami výskumu a vývoja, sa obávajú úniku mozgov v rámci EÚ; vyzýva na prijatie opatrení na zabránenie úniku mozgov tým, že vnútroštátne politiky v oblasti výskumu budú skôr doplnkové ako konkurenčné, najmä s cieľom podporovať koordináciu zdrojov a zabraňovať ich duplikácii a rozptýleniu;

44. pokladá za užitočné preskúmať možnosti, ktoré ponúka mechanizmus „variabilnej geometrie“ ako vhodný spôsob dosiahnutia primeranej pružnosti pri realizácii tematických programov;

45. zdôrazňuje potrebu prehĺbenia komplementárnosti medzi financovaním výskumu v EÚ a v jednotlivých členských štátoch;

46. je presvedčený, že otváranie vnútroštátnych výskumných programov a ich financovanie pre všetkých výskumných pracovníkov v členských štátoch by malo začať predovšetkým v oblasti základného výskumu alebo tzv. hraničného výskumu;

47. poznamenáva, že miestne a regionálne orgány by sa mali zúčastňovať vytvárania podmienok priaznivých pre výskum a mali by významnou mierou prispievať k vytvoreniu európskeho výskumného priestoru, čo by sa malo uskutočniť prostredníctvom programov financovania zo strany Spoločenstva, napr. siedmeho rámcového programu, ale že významný pokrok by sa mohol dosiahnuť aj prostredníctvom schválených programov financovaných zo štrukturálnych fondov; domnieva sa najmä, že je nevyhnutne potrebné rozšíriť výskumný a vývojový potenciál „vedecky slabších“ regiónov prostredníctvom kombinovaného využitia štrukturálnych fondov a finančných prostriedkov zo siedmeho rámcového programu, ako aj investícií jednotlivých členských štátov a regiónov s cieľom, okrem iného, účinne uspokojiť miestne potreby výskumu určovaného spoločenskou objednávkou;

48. konštatuje, že ciele lisabonskej stratégie nie je možné dosiahnuť bez výrazného zvýšenia účasti súkromného sektora na výskumných činnostiach; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na posilnenie stimulov pre súkromný sektor, aby investoval do výskumu a zúčastňoval sa na ňom; podporuje názor, že je potrebné, aby Európa zaujala vedúcu pozíciu na technologicky náročných trhoch a aby sa pritom opierala o pevné normy ochrany duševného vlastníctva; zastáva názor, že preto je dôležité rozširovať verejno-súkromné partnerstvá v rámci dobre fungujúcich trhov;

49. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručovali optimálne financovanie národných a regionálnych vedeckých aktivít definovaných v operačných programoch a aby zabezpečovali účinnú výmenu osvedčených postupov a spoluprácu medzi regiónmi; konštatuje, že príklady osvedčených postupov, ktoré sa osvedčili v jednom regióne, nebude možné preniesť bezo zmien na ktorýkoľvek iný región; zdôrazňuje preto osobitný charakter hodnotenia na regionálnej úrovni na základe spoľahlivých, transparentných a všetkými uznávaných ukazovateľov;

50. zdôrazňuje význam uvoľnenia výskumného potenciálu všetkých európskych regiónov ako nástroja zvýšenia konkurencieschopnosti európskeho výskumu;

51. domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na aktualizáciu foriem a nástrojov spolupráce a na ich prispôsobenie cieľom EVP; odporúča, aby sa ďalej rozvinuli iniciatívy, ako sú Európska spolupráca v oblasti vedeckého a technického výskumu (COST) a celoeurópska sieť pre trhovo orientovaný priemyselný výskum a vývoj (EUREKA);

52. uznáva úlohu, ktorú pri budovaní EVP zohrávajú siete excelentnosti prostredníctvom trvalej integrácie, vďaka čomu nedochádza k triešteniu výskumného úsilia; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore úspešných sietí na dosiahnutie tohto cieľa;

53. zdôrazňuje, že cielená spolupráca v oblasti výskumu a vývoja by mohla podporovať významné celosvetové príležitosti pre výskum a vývoj vedený Európou; preto naliehavo vyzýva, aby sa národné a regionálne výskumné systémy spojili do sietí v Európe aj mimo nej a aby sa pritom zaručila súdržnosť národných a regionálnych výskumných programov a priorít európskeho záujmu, ako napr. ETI; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uznala význam územných a regionálnych vied pre územnú súdržnosť s osobitným odkazom na program pre Monitorovaciu sieť pre európske územné plánovanie 2013; je presvedčený, že územná spolupráca by sa mala rozvíjať ako prostriedok na získanie rozhodujúceho množstva prostriedkov a prípravu na internacionalizáciu; preto vyzýva členské štáty, aby odstránili cezhraničné administratívne prekážky, ktoré bránia spolupráci medzi vedeckými inštitúciami; odporúča metódu otvorenej koordinácie na porovnanie najlepších vnútroštátnych postupov v tejto oblasti;

54. domnieva sa, že je potrebné zaujať všeobecnejší prístup k stanoveniu priorít pre strategické rozhodnutia týkajúce sa verejného financovania, a že by, okrem iných, európske technologické platformy a spoločné technologické iniciatívy zamerané na technológiu mali využívať širšie zapojenie verejných a súkromných organizácií, ako sú univerzity, výskumné organizácie a MSP s cieľom vypracovať dlhodobé stratégie; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu a vývoja a zintenzívniť inovácie v Európe; v tejto súvislosti poukazuje na prepojenie európskeho územného programu s cieľmi lisabonskej stratégie, ktorými sa zaoberajú strategické usmernenia kohéznej politiky, pretože v obidvoch prípadoch ide o predpoklady konkurencieschopnosti; podčiarkuje potrebu zlúčiť prístup založený na systéme EVP smerom zhora nadol s prístupom regionálnej politiky smerom zdola nahor; zdôrazňuje potrebu zlepšenia koordinácie výskumných činností a programov, akými sú európske technologické platformy a program ERA-NET;

55. je presvedčený, že pri tvorbe pracovných programov je potrebné zohľadniť prognostické a strategické plány vypracované výskumnou komunitou a žiada o návrhy v rámci siedmeho rámcového programu;

Otváranie sa svetu: medzinárodná spolupráca v oblasti vedy a technológií

56. domnieva sa, že spolupráca v oblasti výskumu a vývoja môže prispieť k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov rozvoja, a je preto presvedčený, že je dôležité zosúladiť politiky EÚ v oblasti vedeckej spolupráce so zahraničnou politikou EÚ a programami rozvojovej pomoci;

57. vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu v oblasti rozvoja s cieľom posilniť dialóg, mier, bezpečnosť a hospodársky a sociálny rozvoj; je presvedčený, že takáto spolupráca ďalej umožní EÚ, aby riešila vysoko aktuálne témy, ako je trvalo udržateľný regionálny rozvoj, ochrana zdravia, bezpečnosť potravín a zmena klímy;

58. vyzýva Komisiu, aby iniciovala, vykonávala a podporovala opatrenia s cieľom zlepšiť úroveň účasti vedcov z rozvojových krajín v medzinárodných kolektívnych vedeckých a výskumných a vývojových projektoch a podporovala celosvetový prístup k existujúcemu duševnému vlastníctvu; zdôrazňuje, že je dôležité prilákať do EÚ výskumných pracovníkov z tretích krajín, najmä z krajín susediacich s EÚ, okrem iného prostredníctvom rýchlejšej transpozície smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(4), a zohľadniť pritom v plnej miere potreby výskumných pracovníkov; podporuje návrh Komisie zameraný na vytvorenie systému modrej karty, ktorý by mal veľký význam pre ľudské zdroje v oblasti vedy a technológií, na ktoré sa smernica nevzťahuje;

59. praje si, aby EVP v záujme svojho otvárania sa svetu poskytol najodľahlejším oblastiam a zámorským krajinám a územiam prednostné miesto s cieľom využívať prínosy a bohatstvá, ktoré poskytujú tieto európske alebo pridružené regióny, tým, že ich jednotným spôsobom začlení do programov vedeckej a technologickej spolupráce v rámci tzv. sietí excelentnosti;

60. domnieva sa, že krajiny, ktoré susedia s EÚ a ktoré sú bližšie ku geopolitickým prioritám EÚ, ako napríklad krajiny stredomorskej oblasti, východnej Európy, Afriky a Latinskej Ameriky, by sa mali povzbudiť k účasti na EVP prostredníctvom ďalšej podpory dohôd o vedeckej a technickej spolupráci; domnieva sa, že krajiny, ktoré sú bližšie ku geopolitickým prioritám EÚ, ako napríklad krajiny stredomorskej oblasti, by sa mali povzbudiť k účasti na tzv. širšom EVP, ktorý môže postupne rozšíriť svoje koordinačné systémy, zásady zdieľania znalostí a mobilitu výskumných pracovníkov za prísne vymedzené hranice EÚ a pridružených krajín;

o

o    o

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 412, 30.12. 2006, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 91.

(3)

Prijaté texty P6_TA(2007)0212.

(4)

Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Výskum, spoločnosť a hospodársky rast

Úlohu vedy a techniky v spoločnosti veľmi ovplyvňuje názor, že výskum a vývoj je predovšetkým nástrojom hospodárskej súťaže; to znamená, že výskum je hodnotný iba vtedy, ak podporuje inováciu. Táto analýza vedie skôr k uprednostňovaniu aplikovaného výskumu pred základným skúmaním, skôr k vývoju nových technológií ako k objavovaniu nových vedeckých teórií a skôr ku krátkodobej perspektíve ako k dlhodobým záväzkom.

Diskusie sa zamerali takmer výlučne na hospodársku hodnotu výskumu a vývoja a čoraz viac pozornosti sa venovalo nástrojom na ochranu práv duševného vlastníctva. V posledných rokoch sa v oblasti práv duševného vlastníctva uskutočnili veľké zmeny: rozšírenie oblastí chránených znalostí a udelenie širšieho rámca práv držiteľom patentov. Rozšírila sa oblasť patentov a zahrnuli sa softvér a databázy (týkajúce sa genetiky a geofyziky), a dokonca aj základná veda (napr. matematika a biológia).(1)

Existujú však dva rôzne pohľady na túto záležitosť. Na jednej strane je to z dôvodu zabezpečenia stimulov pre vynálezcov: pokiaľ nie je chránený ekonomický zisk autora, existuje riziko, že sa spomalí inovácia. Rozšírenie oblasti práv duševného vlastníctva môže na druhej strane vytvoriť neželané prekážky šíreniu vedomostí, ktoré sú najzákladnejším prvkom inovácie. Nadmerné rozšírenie patentov by mohlo mať za následok deformáciu zdrojov vyčlenených na technickú inováciu, investície zamerané skôr na oblasti s väčším súkromným ziskom ako na oblasti, ktoré predstavujú záujmy celej spoločnosti.(2)

Spravodajca je presvedčený, že je dôležité vrátiť sa k hlavnej úlohe vedeckého výskumu: vytváraniu nových vedomostí.(3) Je potrebné prehodnotiť rozšírený predsudok, v rámci ktorého sa chápe lineárny vzťah medzi výskumom a vývojom a inováciou. Samozrejme, že existujú vzájomné vzťahy, ale týkajú sa vyšších stupňov komplexnosti a potenciálne aj oblastí za hranicami oblasti vedy. Preto je potrebné poopraviť vnímanie výskumu ako akéhosi „všelieku“ na riešenie hospodárskych a sociálnych problémov.

Na druhej strane si nemôžeme predstaviť ponechanie výskumu a vývoja len v rukách vedcov, ktorí pracujú vo svojom „sklenom zámku“. Výskum a vývoj je základným faktorom vytvárania spoločnosti založenej na vedomostiach v Európe napriek tomu, že priamo neprináša viditeľné a bezprostredné ekonomické zisky.

Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že verejne financované výskumy majú značný spoločenský prínos. Tento prínos je však často skromný, nerovnorodý, je ťažké ho charakterizovať a merať, a je najmä nepriamy. Verejný výskum je potrebné chápať skôr ako zdroj nových nápadov, metód, a predovšetkým ako prostriedok, ako školiť ľudí v riešení komplexných problémov.

Bohužiaľ neexistujú jednoduché modely na opísanie povahy prínosov vyplývajúcich z verejne financovaného výskumu, a ešte ťažšie je stanoviť množstvo zdrojov a oblastí, do ktorých investovať, a to aj z toho dôvodu, že existujú značné rozdiely medzi rôznymi krajinami a oblasťami výskumu. Dostupná literatúra naznačuje, že financovanie výskumu, ako aj ďalších verejne financovaných oblastí, (ako je napríklad bezpečnosť a obrana), nie je ľahké odôvodniť jednoducho tým, že majú „merateľný ekonomický prínos“.

Potreba riadenia výskumu

Vlády EÚ zostavili ambiciózny lisabonský program, ktorý zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú má prechod na hospodárstvo založené na vedomostiach pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rastu, väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest a väčšej sociálnej súdržnosti.

Takéto ambície a takáto vízia budúcnosti sú veľmi dôležité, ak má politika v Európe odrážať hlavné spoločenské otázky. Úloha výskumu a vývoja v tomto procese sa však obmedzí, ak sa nebudú primerane riešiť niektoré kľúčové faktory, ktoré v súčasnosti Európe bránia v dosahovaní plného vedecko-technického potenciálu.

Spravodajca je presvedčený, že činnosť Európy v oblasti inovácie, a teda aj jej potenciál rastu závisí od rozvoja vyváženého systému tvorby a šírenia vedomostí. Úlohou Komisie a členských štátov je potom investovať do ľudského kapitálu, zintenzívňovať vzťahy a optimalizovať tok vedomostí. Európa musí hľadať alternatívne kritériá na meranie účinnosti politických nástrojov, predovšetkým pri pohľade na katalyzačné účinky verejnej podpory, tiež označované ako „behaviorálna doplnkovosť“(behavioural additionality)(4).

Faktorom prispievajúcim k slabému postaveniu Európy v oblasti vedy a techniky je nedostatok potrebných investícií do výskumu a vývoja(5). Ak chce Európa riešiť vážne hospodárske, sociálne a environmentálne úlohy, pred ktorými stojí na začiatku 21. storočia, bude musieť vynaložiť viac finančných prostriedkov na výskum.

Opatrenia prijaté na zasadaní Európskej rady v Lisabone v marci 2000 boli odozvou na tieto obavy týkajúce sa nedostatočných investícií Európy do znalostného hospodárstva, a ešte viac sa zintenzívnili na samite v Barcelone v roku 2002, kde si EÚ stanovila cieľ dosiahnuť 3-percentný objem investícií do výskumu a vývoja do roku 2010. Rast výdavkov na výskum a vývoj bol však od roku 2000 nedostatočný na dosiahnutie tohto cieľa(6).

Napriek tomu sa väčšina medzier vo financovaní v porovnaní s konkurentmi Európy týka výskumu a vývoja financovaného zo strany priemyslu. Zlyhania trhu bránia súkromnému sektoru v investovaní do výskumu na spoločensky primeranej úrovni. Vlády majú dôležitú úlohu, ktorá spočíva v poskytovaní stimulov a podmienok, ktoré podporujú zvýšenie počtu súkromných investícií do výskumu a vývoja a v zasahovaní do podpory výskumu a vývoja v prípade, že ju neposkytnú podniky.

Čo je však najdôležitejšie, úlohou vlád je vytváranie podmienok umožňujúcich získavanie nových vedomostí a ich sprístupnenie celej spoločnosti. Vedomosti a inovácia majú skutočne „verejnoprospešný“ charakter, t. j. sú niečím, k čomu by mal mať prístup každý člen spoločnosti(7).

„Potreba verejnej podpory výskumu vyplýva aj zo systémovej povahy inovácie a z dôležitosti investovania do ľudského kapitálu a sietí s cieľom zabezpečiť absorpciu vedomostí. Proces získavania poznatkov je oveľa komplexnejší, než naznačuje lineárny model. Medzi mnohými fázami inovačného procesu, ktorý je najlepšie chápať ako systém, v ktorom majú rozhodujúcu dôležitosť(8) inštitucionálne vzťahy a tok vedomostí medzi rôznymi aktérmi, existuje mnoho účinkov v oblasti spätnej väzby“.

„Na pozadí obmedzených zdrojov na výskum a vývoj sa stala ešte dôležitejšou potreba zabezpečiť, aby sa obmedzené prostriedky využívali čo možno najúčinnejšie. Účinky relatívne nízkych investícií Európy do výskumu, ktoré sú už teraz negatívne (...), však ešte znásobuje množstvo štrukturálnych nedostatkov obsiahnutých v Európskom systéme výskumu a vývoja. Tieto systematické nedostatky robia z Európy menej atraktívne miesto pre investorov do výskumu a vývoja a výskumných pracovníkov a ich následkom je neúsporná fragmentácia výskumných snáh.

Ústredným bodom problému je otázka riadenia výskumu v Európe. Objavuje sa najmä otázka, ako najlepšie rozdeľovať politické právomoci a zdroje v rámci rôznych organizačných úrovní verejných orgánov, t. j. miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a celoeurópskych(9)“.

Príspevok EVP

V EÚ sa zlepšuje informovanosť o potrebe lepšie organizovať viacúrovňové systémy riadenia výskumu s cieľom zabezpečiť väčšie vzájomné dopĺňanie politík, znížiť fragmentáciu financovania a vyhnúť sa duplikácii snáh.

Zjavná je aj rastúca regionalizácia. Úspech oblastí, ako sú Silicon Valley a Cambridge, presvedčil vlády o potrebe vytvoriť väčší počet podobných inovatívnych znalostných zoskupení.

„Na druhej strane ... nastal značný nárast miery a rozsahu intervencií EÚ. Od prvého rámcového programu v roku 1984 sa európska výskumná politika rozšírila, pokiaľ ide o jej ambície a rozpočet. ... výskumné a inovačné politiky sa však naďalej uskutočňujú väčšinou paralelne, na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a regionálnych úrovniach, čo vedie k zlej integrácii a koordinácii medzi týmito rozličnými úrovňami(10), čo niektorí nazvali medzerou v riadení“.

Na rozdiel od USA alebo Japonska predstavuje európsky výskum ešte stále skladačku národných verejných systémov. Vnútroštátna činnosť riadená 27 rôznymi legislatívnymi, regulačnými a finančnými štruktúrami sa stále vo veľkej väčšine vykonáva nezávisle jedna od druhej(11) (12).

EÚ už pomáha kompenzovať financovanie medzidnárodného výskumu založeného na spolupráci na základe rámcových programov. Finančná podpora, ktorú môže EÚ v súčasnosti ponúknuť, je však obmedzená. Snahy Spoločenstva predstavujú 28. politiku výskumu s rozpočtom vo výške iba okolo 6 % verejných finančných prostriedkov, nemôže byť dostatočne dynamická na to, aby mala skutočne integračný účinok na vnútroštátne politiky.

Iniciatíva európskeho výskumného priestoru sa začala v marci 2000 s cieľom riešiť tieto otázky, ale napriek pokroku, ktorý sa v týchto rokoch dosiahol, sa v celej Európe musela dosiahnuť ešte väčšia koordinácia a spolupráca.

„Bolo potrebné vytvoriť viac prepojení medzi rôznymi subjektmi (verejnými orgánmi, firmami, univerzitami, výskumnými inštitútmi) na všetkých politických úrovniach (regionálnej, vnútroštátnej, medzivládnej, na úrovni Spoločenstva) Európskeho výskumného systému“(13).

Na druhej strane sa celkový kontext od roku 2000 značne rozvinul:

- globalizácia sa zrýchlila a kľúčovou zložkou tejto novej dynamiky sú vedomosti. Zvyšujúci sa podiel globálneho výskumu a vývoja sa bude nachádzať mimo Európy (14) a vzhľadom na súčasné trendy bude európsky podiel na výskume predstavovať menej ako 10 % globálneho získavania vedomostí;

- pribudli rôzne sociálno-ekonomických úloh – prehĺbené sociálno-ekonomické rozdiely, zmena klímy, starnutie obyvateľstva a riziko infekčných chorôb – a existuje zhoda názorov, že na úrovni EÚ aj globálnej úrovni je potrebná silnejšia spoločná činnosť, a to najmä v oblasti vedy a techniky;

- oblasť európskeho výskumu sa rozvinula spustením siedmeho rámcového programu, ktorý obsahoval nové opatrenia, ako je napríklad Európska rada pre výskum, ale aj prostredníctvom rôznych osobitných opatrení v rámci EVP, ako aj väčšej diverzity vedeckých kultúr, ktorá nastala po rozšírení EÚ (15).

EÚ má dlhú tradíciu excelentnosti v oblasti výskumu a vývoja, ale táto excelentnosť je často roztrúsená po celej Európe a 80 % verejného výskumu sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni, predovšetkým v rámci národných alebo regionálnych výskumných programov. Táto skutočnosť často znamená, že potenciál výskumu EÚ nie je plne využitý.

Zelená kniha Komisie poukazuje na kľúčové otázky, ktoré sa dotýkajú všetkých dimenzií EVP:

- vytvorenie „vnútorného trhu“ pre výskum – oblasti voľného pohybu vedomostí, výskumných pracovníkov a technológií – s cieľom zintenzívniť spoluprácu stimulujúcu inovácie a dosiahnuť lepšie rozdeľovanie zdrojov.

Rozvoj európskej politiky výskumu musí byť zakotvený hlboko v európskej spoločnosti. Mala by podporovať pokrok v oblastiach hlavného verejného záujmu, ako je zdravie, energetika a klimatické zmeny.

- reštrukturalizácia štruktúry výskumu v Európe je potrebná na dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskou súťažou a spoluprácou a s cieľom dosiahnuť kvalitu svetovej triedy,

- európsky výskum musí mať plný prospech z európskej diverzity, ktorá sa obohatila nedávnymi rozšíreniami EÚ.

Tieto otázky by mali byť ústredným bodom inštitucionálnych a verejných diskusií zameraných na prípravu iniciatív na rok 2008, keďže sa blížime k revízii prvého trojročného cyklu obnovenej lisabonskej stratégie a začatiu jej druhého cyklu.

Zatiaľ čo pôvodné ciele EVP sú dnes stále opodstatnené, je potrebný dynamickejší prístup(16). „Nevyžaduje si to postupné zvyšovanie účinnosti a vplyvu, ale aby sa účinnosť a vplyv stali kľúčovými prioritami.... mali by sa vykonať opatrenia tam, kde by boli najúčinnejšie. To znamená opätovné rozdelenie zodpovednosti a predpokladá prekročenie existujúcej štruktúry Európskeho výskumného systému...“(17).

„Tento „Nový dohovor“ (New Deal) by si vyžadoval ambicióznejší prístup k realizácii európskeho výskumného priestoru.... na rozdiel od pôvodnej iniciatívy EVP nielen jednoducho podporuje vytvorenie prepojení medzi existujúcimi európskymi subjektmi v oblasti vedy a techniky, z ktorých má každý svoje vlastné úlohy a zodpovednosť.... je nadovšetko dôležité byť otvorení, pokiaľ ide o výsledok týchto diskusií a skúmania. Mohlo by to znamenať rozšírenie vnútroštátnych alebo regionálnych činností v niektorých oblastiach alebo k zintenzívneniu činností na úrovni EÚ v iných oblastiach. Pri pohľade na organizácie ako CERN a ESA, ktoré sú dobrými príkladmi úspechu, by výsledkom mohla byť dokonca potreba vybudovať nové, spoločné inštitúcie v oblasti vedy a techniky.(18)

Nový dohovor by znamenal pripravenie týchto rozhodnutí spoločne založených na pevných, spoločných znakoch a statočné čelenie“(19) zmenám. Schopnosť EÚ takto konať by mohla byť predzvesťou novej fázy európskeho výskumu(20).

(1)

            Zvýšená ekonomická hodnota práv duševného vlastníctva viedla k značnému nárastu patentov: počet žiadostí na Európskom patentovom úrade vzrástol zo 70 000 v roku 1990 na 129 000 v roku 2000; rovnaká situácia nastala v USA, kde sa počet patentov zvýšil zo 62 000 v roku 1980 na 90 000 v roku 1990 a 166 000 v roku 2001. Zvýšili sa aj relatívne spory o patenty a autorské práva, prinajmenšom v USA.

(2)

Na schôdzi Ocse v januári 2004 sa uviedlo, že systém práv duševného vlastníctva by nemal obmedzovať prístup k novým vedomostiam. Vlády boli požiadané, aby prijali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa vedecké údaje z verejne financovaného výskumu sprístupnili pre všetkých.

(3)

„...univerzity a sponzorované výskumné inštitúty musia zabezpečovať tak nové vedecké vedomosti, ako aj školených výskumných pracovníkov. Tieto inštitúcie sú výhradne spôsobilé na základe tradície a ich osobitných charakteristík na vykonávanie základného výskumu. Majú zodpovednosť za uchovávanie vedomostí získaných v minulosti, odovzdávanie týchto vedomostí študentom a za prispievanie k novým vedomostiam každého druhu. Predovšetkým v týchto inštitúciách môžu vedci pracovať v atmosfére, ktorá je relatívne oslobodená od nepriaznivého tlaku konvencií, predsudkov alebo komerčných potrieb. Tieto inštitúcie sa čo najviac usilujú, aby pre vedeckých pracovníkov zabezpečili silný pocit solidarity a bezpečnosti, ako aj značný stupeň osobnej intelektuálnej slobody. Všetky tieto faktory sú veľmi dôležité, pokiaľ ide o získavanie nových vedomostí, keďže mnoho nových vedomostí s určitosťou vyvoláva odpor kvôli ich tendencii spochybňovať súčasné názory alebo postupy. Priemysel vo všeobecnosti brzdia dopredu naplánované ciele, jasne vymedzené normy a stály tlak komerčných potrieb. Za podmienok, aké vládnu v bežnom priemyselnom laboratóriu, sa zriedka vyskytne uspokojivý pokrok v rámci základnej vedy...“ (Vannevar Bush, Nekonečná hranica (The Endless Frontier), 1945).

(4)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., „A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme“, 2006

(5)

USA a Japonsko nielenže investujú viac z ich HDP do výskumu a vývoja ako EÚ (2,67 % a 3,20 % v roku 2003 v porovnaní s 1,90 % v prípade EÚ), ale od polovice 90. rokov zvýšili aj objem investícií do výskumu a vývoja a zanechali Európu značne pozadu.

(6)

Medzi rokom 2000 a 2003 bol priemerný ročný rast objemu investícií do výskumu a vývoja EÚ 25 iba 0,7 % a keby táto tendencia pokračovala, viedla by iba k objemu investícií vo výške približne 2,2 % v roku 2010.

(7)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., „A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme“, 2006

(8)

Pozri tamže, s. 48.

(9)

Pozri tamže, s. 51.

(10)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., „A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme“, 2006

(11)

Tieto otázky ilustruje príklad základného výskumu. Jeho financovanie je rozptýlené v rámci Únie a v dôsledku toho mnohým projektom chýba potrebné rozhodujúce množstvo prostriedkov. Suma, ktorú vynaložila univerzita John Hopkins University na základný výskum, prekračuje jednotlivé snahy 18 členských štátov EÚ a je väčšia než spojené snahy 10 nových členských štátov.

(12)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., „A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme“, 2006

(13)

Pozri tamže, s. 263.

(14)

Čína a India sa ukázali ako globálni aktéri v oblasti vedy a techniky. India v poslednom desaťročí zvýšila výdavky na výskum a vývoj trojnásobne a má od roku 2003 v priemere 8 % hospodársky rast. Čína je jednou z krajín s najväčšími výdavkami na svete a očakáva sa, že do roku 2009 dobehne EÚ, pokiaľ ide o objem investícií do výskumu a vývoja (od roku 2004 produkuje 3-krát viac inžinierov ako USA a má rovnaký počet výskumných pracovníkov na plný úväzok, ako majú členské štáty EÚ spolu).

(15)

Pristúpením Rumunska a Bulharska sa počet obyvateľov EÚ zvýšil na približne 490 miliónov ľudí, čo je po Číne a Indii oblasť s tretím najväčším počtom obyvateľov. EÚ je vedúcim trhom vo svete, pokiaľ ide o dopyt po výrobkoch náročných na poznatky. Štúdie ukázali, že dopyt po takýchto výrobkoch je hlavným hnacím mechanizmom umiestnenia výskumu a vývoja a rozhodnutí o investíciách. Problémom je však skutočnosť, že jednotný trh EÚ pre výrobky náročné na vedecké a technické poznatky zatiaľ neexistuje. Pretrváva niekoľko prekážok: rôzne vnútroštátne právne predpisy, rôzne technické normy, osobitosti miestnych trhov atď.

(16)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., „A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme“, 2006, s. 263, 264

(17)

Muldur, U., Corvers, F., Delanghe, H., Dratwa, J., Heimberger, D., Sloan, B., Vanslembrouck, S., "A new Deal for an Effective European Research Policy - The Design and Impacts of the 7th Framework Programme", 2006, s. 264

(18)

Pozri tamže, s. 266.

(19)

Pozri tamže.

(20)

Pozri tamže.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (29.11.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o európskom výskumnom priestore: nových perspektívach

(2007/2187(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bill Newton Dunn

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  s radosťou víta zelenú knihu Komisie pod názvom Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (KOM(2007)0161); zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho výskumného priestoru (EVP) má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

2.   zdôrazňuje, že pre úspešný rozvoj EVP je dôležitý dobre fungujúci vnútorný trh a že zásadný význam má najmä voľný pohyb výskumných pracovníkov; ľutuje, že výskumní pracovníci stále narážajú na prekážky obmedzujúce ich mobilitu v rámci EÚ; požaduje opatrenia na podporu voľného pohybu výskumných pracovníkov, predovšetkým prostredníctvom zrušenia všetkých zostávajúcich prechodných obmedzení voľného pohybu pracovníkov, ako aj zlepšenia infraštruktúry EÚ v oblasti výskumu; podporuje zriadenie Európskeho technologického inštitútu;

3.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že transatlantický čistý odliv investícií do výskumu a vývoja sa stále zvyšuje; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť ďalšiemu odlivu kvalifikovaných európskych výskumných pracovníkov; žiada vhodné opatrenia zamerané na udržanie a opätovné prilákanie výskumných pracovníkov do EÚ, predovšetkým tým, že sa zabezpečia rozsiahle vyhliadky pracovného postupu a atraktívne pracovné podmienky pre mužov aj ženy;

4.   zdôrazňuje, že je dôležité prilákať do EÚ aj výskumných pracovníkov z tretích krajín, najmä zo susediacich európskych krajín, okrem iného prostredníctvom rýchlejšej transpozície smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(1), a zohľadniť pritom v plnej miere potreby výskumných pracovníkov; podporuje zároveň návrh Komisie na vytvorenie systému modrej karty, ktorý by mal veľký význam pre ľudské zdroje v oblasti vedy a technológií, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje;

5.   zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité zaviesť patent Spoločenstva a vytvoriť vysokokvalitný, hospodárny a inováciám naklonený systém súdnictva pre oblasť európskych patentov, ktorý bude rešpektovať právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev; berie na vedomie oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Zlepšenie patentového systému v Európe (KOM(2007)0165); poznamenáva, že výsledný právny rámec poskytne lepšie stimuly na zapojenie súkromného sektora do výskumu a posilní pozíciu európskych novátorov na medzinárodnej úrovni;

6.   zdôrazňuje význam právneho rámca pre duševné vlastníctvo v oblasti vedeckých publikácií, ktorý zaručuje najlepší možný prístup k vedeckým informáciám a zabezpečuje najdôležitejšiu úlohu, ktorú plnia podniky EÚ v oblasti vedeckého publikovania;

7.   ľutuje, že podľa štatistických údajov dosahujú výdavky EÚ na výskum a vývoj v priemere len 1,84 % HDP v porovnaní s 2,68 % v USA a 3,18 % v Japonsku; ľutuje tiež, že tieto výdavky dosahujú rôzne úrovne od 0,39 % v Rumunsku a 0,4 % na Cypre až po 3,86 % vo Švédsku; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť priemerné výdavky, ako aj výdavky niektorých členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť lepšieho zamerania rozličných snáh v oblasti výskumu a vývoja v celej Európskej únii, najmä s cieľom uľahčiť prechod k digitálnemu hospodárstvu; je to rozhodujúce pre vytvorenie vhodných podmienok dosiahnutia hospodárstva založeného na vedomostiach požadovaného v lisabonskej stratégii;

8.   berie na vedomie, že mnohé členské štáty, najmä tie s menej rozvinutými štruktúrami pre výskum a vývoj, sa obávajú úniku mozgov v rámci EÚ; vyzýva na prijatie opatrení na zabránenie úniku mozgov tým, že vnútroštátne politiky v oblasti výskumu budú skôr doplnkové ako konkurenčné, najmä s cieľom podporovať koordináciu zdrojov a zabraňovať ich duplikácii a rozptýleniu;

9.   konštatuje, že spotrebitelia sú jednou z dôležitých hybných síl na trhu, ktorí môžu prostredníctvom rozhodovania vytvárať stimuly na inováciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na stimulovanie verejnej diskusie o dôležitosti EVP;

10. konštatuje, že ciele lisabonskej stratégie sa nedajú dosiahnuť bez výrazného zvýšenia účasti súkromného sektora na výskumných činnostiach; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na posilnenie stimulov pre súkromný sektor, aby investoval do výskumu a zúčastňoval sa na ňom; podporuje názor, že je potrebné, aby Európa zaujala vedúcu pozíciu na technologicky náročných trhoch a aby sa opierala o pevné normy ochrany duševného vlastníctva; zastáva názor, že preto je dôležité rozširovať verejno-súkromné partnerstvá v rámci dobre fungujúcich trhov;

11. v rámci povzbudzovania inovácie poukazuje na mimoriadne možnosti, ktoré poskytuje verejné obstarávanie ako hnacia sila vývoja nových výrobkov a služieb; domnieva sa, že výskumné organizácie by sa mali v rámci EVP povzbudiť, aby užšie spolupracovali s verejnými orgánmi a zúčastňovali sa na vypracúvaní zmlúv;

12. zdôrazňuje špecifickú a významnú úlohu MSP pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie prostredníctvom aktívnej účasti a rozvoja EVP; víta stimuly Komisie zamerané na prilákanie MSP k procesu prenosu technológií v Európe;

13. zdôrazňuje potrebu posilnenia koordinácie medzi vnútroštátnymi a regionálnymi programami výskumu a povzbudzuje Komisiu, aby úzko spolupracovala so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom zabezpečiť lepšiu súdržnosť v oblasti výskumu v otázkach európskeho záujmu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.11.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Charlotte Cederschiöld, Corina Creţu, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Anna Hedh, Iliana Malinova Iotova, Pierre Jonckheer, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Toine Manders, Arlene McCarthy, Nickolay Mladenov, , Catherine Neris, Bill Newton Dunn, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Leopold Józef Rutowicz, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, Alexander Stubb, Marianne Thyssen, Horia-Victor Toma, Jacques Toubon

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, André Brie, Wolfgang Bulfon, Ieke van den Burg, Colm Burke, Giovanna Corda, András Gyürk, Filip Kaczmarek, Manuel Medina Ortega

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Roland Gewalt,

(1)

Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (18.12.2007)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o európskom výskumnom priestore: nových perspektívach

(2007/2187(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miroslav Mikolášik

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor do návrhu uznesenia, ktorý prijme, zaradil tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje kľúčovú úlohu regiónov v rozvoji a štruktúrovaní európskeho výskumného priestoru a v prispievaní k prekonávaniu roztrieštenosti európskeho verejného výskumu;

2.   víta skutočnosť, že jednou z najväčších inovácií Lisabonskej zmluvy je uznanie európskeho výskumného priestoru ako prostriedku na dosiahnutie cieľov Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja; poukazuje na siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj a na opatrenia, ktoré spadajú pod tento program, napríklad spoločné technologické iniciatívy, sieť celoeurópskej výskumnej infraštruktúry a iniciatíva Regióny znalostí, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kvalitnejšie verejno-súkromné partnerstvá s cieľom podporiť vzťahy medzi podnikateľským sektorom a výskumom a zvýšiť regionálny rast;

3.   naliehavo vyzýva členské štáty a regióny, aby navrhli stratégie rozvoja materiálnych a ľudských zdrojov vo výskume a v inovácii týkajúce sa predovšetkým zdokonalenia a ponuky výskumných infraštruktúr, zvyšovania mobility výskumných pracovníkov vďaka väčšej finančnej podpore, miestnych iniciatív zameraných na prilákanie výskumných pracovníkov, odstraňovania právnych, administratívnych a jazykových prekážok, výmeny pracovníkov a zabezpečenia prístupu všetkým, najmä výskumným pracovníčkam a mladým vedcom; podporuje preto aj iniciatívy ako Európska charta pre výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov, ako aj činnosti regionálnych stredísk pre mobilitu a prijímanie výskumných pracovníkov; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvárali pre výskumných pracovníkov lepšie pracovné podmienky prijímaním nevyhnutných opatrení na dosiahnutie súladu medzi pracovným a rodinným životom;

4.   pripomína význam školských zariadení, predovšetkým univerzít a vysokoškolských zariadení, a ich zásadnú úlohu pri podpore výskumu a povolaní v oblasti výskumu, inovácií a prenosu technológií, najmä na regionálnej úrovni; ďalej zdôrazňuje význam územných samosprávnych celkov pri šírení vedeckej kultúry a podpore dialógu medzi vedeckou obcou a spoločnosťou; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby príslušné verejné orgány investovali do týchto oblastí s cieľom posilniť nástroje výskumu a zlepšiť infraštruktúru;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby napomáhali rozvoj regionálnych stredísk pre akademický a vedecký výskum, regionálnych zoskupení zameraných na výskum a prenos technológií, ako aj regionálnych centier excelentnosti, a zároveň podporovali užšiu celoeurópsku spoluprácu medzi nimi; v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa venovala pozornosť aj menším projektom v menej zvýhodnených regiónoch a aby sa podporovalo sa decentralizované usporiadanie; vyzýva členské štáty a regióny, aby zlepšovali výmenu skúseností medzi týmito centrami, najmä prostredníctvom mobility vedeckých pracovníkov, a aby rozvíjali virtuálne siete a výskumné komunity;

6.   praje si, aby EVP v záujme svojho otvárania sa svetu poskytol najodľahlejším oblastiam a zámorským krajinám a územiam prednostné miesto s cieľom využívať prínosy a bohatstvá, ktoré poskytujú tieto európske alebo pridružené regióny, tým, že ich jednotným spôsobom začlení do programov vedeckej a technologickej spolupráce v rámci tzv. sietí excelentnosti;

7.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručovali optimálne financovanie národných a regionálnych vedeckých aktivít definovaných v operačných programoch a aby zabezpečovali účinnú výmenu osvedčených postupov a spoluprácu medzi regiónmi; poznamenáva, že príklady osvedčených postupov, ktoré sa osvedčili v jednom regióne, nebude možné preniesť bezo zmien na ktorýkoľvek iný región; zdôrazňuje preto osobitný charakter hodnotenia na regionálnej úrovni na základe spoľahlivých, transparentných a všetkými uznávaných ukazovateľov;

8.   zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu a vývoja a podporiť inovácie v Európe; v tejto súvislosti poukazuje na prepojenie európskeho územného programu s cieľmi lisabonskej stratégie, ktoré stanovujú strategické usmernenia kohéznej politiky, pretože v obidvoch prípadoch ide o predpoklady zabezpečenia konkurencieschopnosti; zdôrazňuje potrebu zlúčiť prístup európskeho výskumného priestoru zhora nadol s prístupom regionálnej politiky zdola nahor; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť koordináciu výskumných činností a programov, akými sú európske technologické platformy a program ERA-NET;

9.   okrem toho zdôrazňuje, že je nutné koordinovať tak na národnej, ako aj na regionálnej úrovni financovanie poskytované na základe rámcových výskumných programov a zo štrukturálnych fondov, pričom treba zohľadňovať osobitné priority regionálnych sietí, ktorým sú tieto finančné prostriedky určené;

10. zdôrazňuje, že cielená spolupráca v oblasti výskumu a vývoja by mohla podporovať významné celosvetové možnosti výskumu a vývoja, na ktorého čele je Európa; preto naliehavo vyzýva, aby sa vnútroštátne a regionálne výskumné systémy spojili so sieťami v Európe a aj mimo nej a aby sa pritom zaručila súdržnosť národných a regionálnych výskumných programov a priorít európskeho záujmu, akou je Európsky inovačný a technologický inštitút; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uznala význam územného plánovania a regionálnych vied pre územnú súdržnosť s osobitným dôrazom na program ESPON 2013; je presvedčený, že územná spolupráca by sa mala rozvíjať ako prostriedok na získanie rozhodujúceho množstva prostriedkov a na prípravu na internacionalizáciu; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili cezhraničné administratívne prekážky, ktoré bránia spolupráci medzi vedeckými inštitúciami; odporúča metódu otvorenej koordinácie na porovnávanie najlepších národných postupov v tejto oblasti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbulețiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Wolfgang Bulfon, Bairbre de Brún, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Marian Harkin, Gábor Harangozó, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Mario Mantovani, Jamila Madeira, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Zita Pleštinská, Samuli Pohjamo, Grażyna Staniszewska, Iuliu Winkler,

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.12.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Šarūnas Birutis, Jan Březina, Renato Brunetta, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Dragoş Florin David, Den Dover, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Umberto Guidoni, Fiona Hall, David Hammerstein, Rebecca Harms, Gunnar Hökmark, Mary Honeyball, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Pia Elda Locatelli, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Joan Calabuig Rull, Edit Herczog, Toine Manders, Lambert van Nistelrooij, Pierre Pribetich, Dirk Sterckx, Silvia-Adriana Ţicău, Vladimir Urutchev

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia