SPRÁVA o žiadosti o ochranu imunity a výsad poslanca Claudia Favu
24.1.2008 - (2007/2155(IMM))
Výbor pre právne veci
Spravodajca: Klaus-Heiner Lehne
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o žiadosti o ochranu imunity a výsad poslanca Claudia Favu
Európsky parlament,
– so zreteľom na žiadosť o ochranu imunity, ktorú podal poslanec Claudio Fava v súvislosti s občianskoprávnym konaním vedeným proti nemu pred občianskym súdom v Marsale 29. mája 2007 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 6. júna 2007,
– po vypočutí poslanca Claudia Favu v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a 10. júla 1986[1],
– so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6‑0007/2008),
1. ochraňuje imunitu a výsady poslanca Claudia Favu;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru bezodkladne postúpil príslušným orgánom Talianskej republiky.
- [1]
Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb.
1964, s. 383 a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I. SKUTOČNOSTI
Na zasadnutí, ktoré sa konalo 6. júna 2007, predseda Parlamentu oznámil, že 29. mája 2007 dostal písomnú žiadosť poslanca Claudia Favu o ochranu parlamentnej imunity, ktorú podľa článku 6 ods. 3 rokovacieho poriadku postúpil Výboru pre právne veci.
Žiadosť sa týka občianskoprávnych konaní, ktoré proti poslancovi Favovi a ďalším obžalovaným vedie David Salvatore Costa a ktoré v súčasnosti rieši občiansky súd v Marsale.
V súdnom predvolaní z 22. februára 2007 vyzval pán Costa pána Claudia Favu a ďalších obžalovaných, aby sa dostavili k súdu a vyjadrili sa ku sťažnosti. V tejto sťažnosti sa od nich žiada, aby spoločne a nerozdielne alebo individuálne, zaplatili sumu, ktorej výšku stanoví súd ako spravodlivú náhradu za škodu spôsobenú tvrdeniami, ktoré 16. novembra 2006 predniesli v televíznom programe Annozero, v ten večer venovanom Sicílii a vysielanom štátnou televíznou stanicou RAI 2. Medzi hosťami programu boli predseda regiónu Salvatore Cuffaro a Claudio Fava.
Ako sa uvádza v predvolaní pána Costu, pán Fava v televíznom programe, po tom, ako útočným tónom napadol pána Cuffara ostrými urážkami, teatrálnym a nespútaným prejavom zahrnul hanlivými a osočujúcimi obvineniami pána Costu, ktorý dokonca pri tejto diskusii nebol prítomný.
Konkrétne uviedol pán Fava nasledovné výroky: Pred určitým časom sme hovorili o niekoľkých členoch mestskej rady, ktorí boli zatknutí. Teraz hovoríme o členovi rady, ktorý bol zatknutý, pretože ho v jeho služobnom vozidle počas jeho predvolebnej kampane sprevádzal príslušník mafie, ktorý bol na úteku pred spravodlivosťou a ktorého bral so sebou na volebné mítingy s cieľom žiadať o hlasy. Veríme, že to bolo nedorozumenie? Že nevedel, kto vedľa neho sedí? Takáto je vládna politika na Sicílii. A bol to práve jeden z členov vašej mestskej rady (pri tomto výroku ukazoval priamo na pána Cuffara)! „A čakal by som, že tieto veci budem počuť od predsedu regiónu, pretože práve Vy (pán Cuffaro) ste povedal, že je neprípustné, aby mal člen mestskej rady počas predvolebnej kampane po svojom boku človeka na úteku ...“
Po tom, ako pán Cuffaro poznamenal, že nevie, o kom pán Fava hovorí, a že podľa jeho informácií neboli na predmetnej predvolebnej kampani žiadni členovia mestskej rady, pán Fava okamžite reagoval: „Člen rady Costa. David Costa“.
II. PRÁVO A VŠEOBECNÁ ÚVAHA O IMUNITE POSLANCOV EURÓPSKEHO PARLAMENTU
1. Články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 znejú takto:
Článok 9
Voči členom Európskeho parlamentu sa nesmie v žiadnej forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo stíhaní pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh.
Článok 10
Členovia Európskeho parlamentu v priebehu zasadnutia:
a. požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu,
b. nesmú byť na území ktoréhokoľvek iného členského štátu zadržaní ani súdne stíhaní.
Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty na miesto jeho zasadnutia a pri návrate z neho.
Imunity sa nemožno domáhať, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu; imunita tiež nebráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.
2. Postup v Európskom parlamente sa riadi článkami 6 a 7 rokovacieho poriadku. Príslušné ustanovenia znejú takto:
Článok 6 - Zbavenie imunity
1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností.
(...)
3. Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.
(...)"
Článok 7 – Imunitné konanie
1. Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, preskúma žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad.
2. Príslušný výbor pripraví návrh rozhodnutia, v ktorom iba odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.
3. Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý; môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité. Môže sa nechať zastupovať iným poslancom.
4. Ak je žiadosť o zbavenie imunity založená na viacerých dôvodoch, každý z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru môže byť vo výnimočných prípadoch navrhnuté, aby sa zbavenie imunity výhradne vzťahovalo na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu.
(...)
6. V prípadoch týkajúcich sa ochrany imunity a výsad príslušný výbor upresní, či ide o administratívne alebo iné obmedzenia voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo o vyjadrenie názoru alebo hlasovanie pri výkone poslaneckého mandátu, prípadne, či sa na okolnosti vzťahuje čl. 10 protokolu o výsadách a imunitách, a teda nepodliehajú vnútroštátnemu právu. Výbor pripraví návrh, ktorým vyzve príslušný orgán, aby vyvodil potrebné závery.
7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu.
(...)"
III. ODÔVODNENIE K NAVRHOVANÉMU ROZHODNUTIU
Základné informácie
Výrazom „stíhaní“, ktorý je použitý v čl. 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách, sa zvyčajne rozumie len trestné konanie.
Keďže ani jeden zo šiestich zakladajúcich členských štátov Európskych spoločenstiev, ktoré preskúmali znenie týchto článkov, neudeľuje poslancom vlastných národných parlamentov imunitu v súvislosti s občianskoprávnym konaním, je skutočne ťažké uveriť myšlienke, že týchto šesť členských štátov chcelo zaručiť poslancom Európskeho parlamentu výsady, ktorých rozsah by bol širší ako rozsah výsad ich vlastných poslancov na národnej úrovni.
Reštriktívny výklad, ktorý obmedzuje rozsah ustanovení vo veciach trestných konaní, mal až do septembra 2003 tiež svojich zástancov v Parlamente.
V marci 1987 zašiel Parlament až tak ďaleko, že predložil Komisii pozmeňujúci a doplňujúci návrh k navrhovanému textu Komisie na revíziu Protokolu o výsadách a imunitách, pričom jeho cieľom bolo objasniť predmetné ustanovenie tým, že imunita poslancov EP bude obmedzená výslovne na trestné konania a na opatrenia, súčasťou ktorých je odňatie alebo obmedzenie slobody jednotlivca.[1]
Okrem toho sa zdá, že v odsekoch 4 a 7 súčasnej verzie čl. 7 rokovacieho poriadku Parlamentu sa tomuto výkladu prikladá širší význam tým, že sa v nich výslovne uvádza „trestné konanie“ a „trestné stíhanie“ dotknutého poslanca.
Parlament však 23. septembra 2003 prvýkrát rozhodol, že podporí imunitu poslanca v občianskoprávnom konaní.[2] Následne bolo prijatých mnoho podobných rozhodnutí v iných prípadoch týkajúcich sa občianskoprávnych konaní.[3]
Podľa toho je v súčasnosti potrebné vykladať odkaz na „stíhanie“ vo vyššie uvedených ustanoveniach protokolu tak, že ide o akýkoľvek pokus zaistiť prostredníctvom občianskoprávneho konania náhradu škody plniacu represívnu funkciu.
Uplatnenie na daný prípad
Ako sa uvádza vyššie, článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu majú úplnú imunitu pred stíhaním „pre názory vyjadrené ... pri výkone svojich úloh“.
Vo svojich výrokoch, ktoré sa uvádzajú v súdnom predvolaním zaslanom žalobcom, pán Fava vlastne len komentuje fakty týkajúce sa verejnej oblasti.
Opisom a kritikou toho, čo považuje za deviácie predvolebnej kampane na Sicílii, si len plnil svoju povinnosť ako poslanec Parlamentu a voličom sprostredkoval svoj názor týkajúci sa vecí verejného záujmu.
Pán Fava teda jednoducho len plnil svoju úlohu ako poslanec Parlamentu. Pokusy umlčať prostredníctvom súdnych konaní poslancov Parlamentu pri vyjadrovaní svojich postojov k otázkam oprávneného verejného záujmu a verejných obáv sú v demokratickej spoločnosti neprijateľné a sú jasne rozpore s článkom 9 protokolu, ktorého zámerom je chrániť slobodu prejavu poslancov pri výkone ich povinností v záujme Parlamentu ako inštitúcie.
IV. ZÁVERY
Výbor pre právne veci na základe uvedených úvah po preskúmaní dôvodov za ochranu imunity a proti nej odporúča ochrániť imunitu pána Claudia Favu.
- [1] Pozri správu Donnez, A2-0121/85.
- [2] Pozri A5-0309/03, Sakellariou.
- [3] Pozri A5-0421/03, Gargani.; A5-0184/04, Schulz; A5-0185/04, Lehne; A5-0281/04, Bossi; A6-0449/07, Brunetta.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
22.1.2008 |
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
13 0 0
|
|
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Titus Corlăţean, Bert Doorn, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Manuel Medina Ortega, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Diana Wallis, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka |
||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Paul Gauzès, Kurt Lechner |
||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||