SPRÁVA o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii

29.1.2008 - (2007/2148(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Ambroise Guellec

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 100 KB)
• ERR01 (DOC - 36 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii

(2007/2148(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Štvrtú správu o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273) („štvrtá správa o kohézii“),

-    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (KOM(2007)0507),

-    so zreteľom na články 158, 159 a 299 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na územný program EÚ, Lipskú chartu o trvalej udržateľnosti európskych miest a prvý akčný program na implementáciu územného programu Európskej únie,

–   so zreteľom na správu Európskej monitorovacej siete územného plánovania (ORATE) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu a správu Európskeho parlamentu „Regionálne rozdiely a kohézia: aké stratégie pre budúcnosť?“,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (COTER-IV-011) z 28. novembra 2007 a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (CESE 1712/2007) z 12. decembra 2007 k štvrtej správe o kohézii,

–   so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0023/2008),

A. keďže komplexná európska kohézna politika je naďalej potrebná vzhľadom na pretrvávajúce veľké rozdiely a špecifické štrukturálne problémy v mnohých európskych regiónoch, pričom po nedávnom rozšírení Únie sa táto situácia zhoršila,

B.  keďže kohézna politika EÚ preto naďalej predstavuje základný pilier v procese európskej integrácie a zohráva aktívnu úlohu pri zmenšovaní rozdielov a odstraňovaní rozvojových nedostatkov,

C. keďže existuje zrejmá súvislosť medzi nárastom euroskepticizmu a prehĺbením územných rozdielov v rámci regiónov a medzi nimi, čo poukazuje na potrebu hospodárskej, sociálnej a územnej kohézie v záujme zvýšenia konvergencie a posilnenia legitimity Európskej únie, čo možno dosiahnuť regionálnou politikou, ktorá je viditeľná v teréne; keďže regionálne a miestne orgány a miestne subjekty zohrávajú hlavnú úlohu pri približovaní činností EÚ občanom a uskutočňovaní regionálnej politiky, ktorej výsledky by sa mali zverejňovať účinnejším spôsobom,

D. keďže kohézna politika ponúka každému regiónu prípadné konkrétne prínosy, ako je dlhodobá zamestnanosť a vyššia životná úroveň miestneho obyvateľstva, najmä v zaostávajúcich regiónoch, a prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a správnych kapacít, ako aj k zabezpečeniu decentralizovaného hospodárenia; keďže z tohto dôvodu treba zamietnuť každý pokus o navrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň,

E.  keďže Lisabonská zmluva, ktorú hlavy štátov a predsedovia vlád schválili 18. októbra 2007 a podpísali 13. decembra 2007, zaradila územnú kohéziu spolu s hospodárskou a sociálnou kohéziou medzi základné ciele Únie,

F.   keďže v budúcnosti treba zaručiť väčšie finančné zdroje pre kohéznu politiku , aby sme mohli čeliť očakávaným novým výzvam, ktoré majú podstatný územný vplyv, ako sú demografické zmeny, sústreďovanie obyvateľstva v mestách, segregácia, migračné pohyby (ktoré spôsobujú problémy predovšetkým vo vidieckych a v okrajových oblastiach), prispôsobenie sa globalizácii, zmena klímy, dodávky energie a pomalý postup vyrovnávania úrovne na vidieku; keďže týmto výzvam možno čeliť iba v prípade, že sa v budúcnosti prisúdi kohéznej politike v tomto smere väčší význam;

Rozporuplné výsledky v oblasti kohézie v Európskej únii s 27 členskými štátmi

1.   víta túto správu, ktorá je podrobnejšia ako predchádzajúce správy, vychádza z rôznych ukazovateľov a poskytuje užitočné údaje na porovnanie s inými krajinami, ako sú Spojené štáty, Japonsko, Čína a India, a zároveň odráža medzinárodné súvislosti, v ktorých fungujú hospodárstva EÚ;

2.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii vzájomne súvisiace údaje a porovnateľné údaje z rôznych úrovní NUTS, ktoré by umožnili lepšie zhodnotiť udržateľnosť rastu a konvergencie; požaduje preto lepšie štatistické nástroje, napríklad nové ukazovatele, ktoré boli úspešne uplatnené v štvrtej správe o kohézii (okrem ukazovateľov založených na HDP na obyvateľa) a ktoré by umožnili presnejšie zmerať stupeň hospodárskej, sociálnej a územnej kohézie v teréne, ako aj konkrétny príspevok miestnych opatrení ku kohéznej politike; domnieva sa, že na tento účel bude treba zvýšiť kapacity Európskej monitorovacej siete územného plánovania;

3.   upozorňuje na oneskorenia, ku ktorým dochádza v členských štátoch pri využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a požaduje opatrenia na zlepšenie tejto situácie; konštatuje však, že na hodnotenie výsledkov kohéznej politiky v nových členských štátoch je príliš skoro; víta každé úsilie, ktoré zvýši účinnosť kohéznej politiky a zníži nadmernú byrokraciu, a požaduje systematické hodnotenie tejto politiky;

4.   vyjadruje potešenie z toho, že sa krajiny, ktoré v minulosti využívali prostriedky z Kohézneho fondu, teda Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko, pozoruhodne rýchlo vyrovnali ostatným krajinám a v rokoch 2000 až 2006 zaznamenali výrazný rast, pripomína však, že napriek tomuto rastu pretrvávajú medzi regiónmi v týchto krajinách veľké rozdiely a vážne nevyriešené štrukturálne problémy;

5.   víta vysokú mieru rastu dosiahnutú v nových členských štátoch, ale konštatuje, že ich hospodárska konvergencia sa dá očakávať len v strednodobom a dlhodobom výhľade a že vzhľadom na veľmi nízku východiskovú hodnotu HDP na obyvateľa v niektorých krajinách to bude dlhodobý proces;

6.  víta skutočnosť, že Komisie opätovne potvrdila dôležitú úlohu, ktorú zohráva kohézna politika pri podporovaní schopnosti všetkých členských štátov harmonicky sa rozvíjať a vytvárať nové a životaschopné pracovné miesta, čo dokazujú vynikajúce výsledky kohéznej politiky v mnohých regiónoch cieľa 2;

7.   je znepokojený tým, že konvergencia medzi krajinami veľmi často skrýva prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi a v rámci jednotlivých regiónov; poznamenáva, že toto prehlbovanie regionálnych a miestnych rozdielov sa prejavuje v mnohých oblastiach, či už ide o zamestnanosť, produktivitu, príjmy, úrovne vzdelávania alebo inovačné schopnosti; zdôrazňuje tiež úlohu územnej spolupráce pri hľadaní riešení týchto problémov;

8.   zdôrazňuje napríklad skutočnosť, že konkurencieschopnosť regiónov do veľkej miery závisí od produktivity, dostupnosti trhov a úrovne kvalifikácie pracovných síl, ktorá sa medzi regiónmi líši oveľa viac ako medzi členskými štátmi; konštatuje ďalej, že inštitucionálne faktory sa čoraz častejšie považujú za kľúčové prvky konkurencieschopnosti, k takýmto faktorom patrí podpora sociálneho kapitálu vo forme kultúry podnikania a spoločných noriem správania, ktoré uľahčujú spoluprácu a podnikanie a tiež zefektívňujú správu verejných vecí;

9.  z tohto hľadiska konštatuje, že v niektorých rozvinutých a dokonca aj v menej rozvinutých regiónoch sa začínajú hromadiť zložité problémy so silným územným vplyvom z hľadiska rozvojového potenciálu, napríklad: nízka miera hospodárskeho rastu, znižovanie produktivity a zamestnanosti a starnutie obyvateľstva;

10. konštatuje, že hoci vysoká miera rastu umožnila niektorým členským štátom dosiahnuť plnú zamestnanosť a nárast HDP na obyvateľa, v iných štátoch sa naopak prehĺbili rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, a preto naďalej existuje potreba sociálneho začleňovania najzraniteľnejších skupín obyvateľstva;

11. zdôrazňuje nízku konvergenciu, čo sa týka úrovne vzdelávania, a skutočnú vzdelanostnú priepasť medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, kde dosiahlo vysokoškolské vzdelanie 29 % osôb vo veku od 25 do 64 rokov na rozdiel od 16 % osôb v Európskej únii; poznamenáva však, že podiel žien s vysokoškolským vzdelaním sa zvyšuje rýchlejšie ako podiel mužov,

12. zdôrazňuje, že je dôležité začleňovať problematiku rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí a osobitných potrieb postihnutých osôb a starších občanov do každej etapy realizácie projektov kohéznej politiky;

13. zdôrazňuje účinok polarizácie v regiónoch okolo hlavných miest (k tomuto javu dochádza najmä v nových členských štátoch), v ktorých sa vytvára v priemere 32 % HDP danej krajiny, zatiaľ čo v nich žije iba 22 % obyvateľstva; konštatuje, že táto polarizácia môže vyvolať veľké rozdiely v miere nezamestnanosti v centrách miest;

14. konštatuje, že neriadený rast miest môže vytvárať demografické, hospodárske, sociálne, dopravné a environmentálne nerovnosti v obmedzenom priestore a viesť k vytváraniu predmestí a vyľudňovaniu vidieckych oblastí vzdialených od miest; žiada preto Komisiu, aby sa týmto problémom osobitne zaoberala a predložila konkrétne návrhy na riešenie problémom tohto druhu;

15. zdôrazňuje regionálne rozdiely týkajúce sa dostupnosti centier a okrajových oblastí a spojení medzi nimi, čo je výsledok geografických a štrukturálnych znevýhodnení, nedostatočných investícií do dopravnej infraštruktúry a chýbajúcej diverzifikácie prípadných dopravných spojení; poukazuje predovšetkým na značné prekážky z hľadiska dostupnosti horských a ostrovných regiónov, ako aj okrajových a najvzdialenejších regiónov, ktoré sa nachádzajú veľmi ďaleko od európskej pevniny; zdôrazňuje, že treba vypracovať opatrenia, ktoré podporia regionálny potenciál a príťažlivosť a trvalo udržateľný rozvoj uvedených regiónov;

16. vyjadruje veľké prekvapenie nad tým, že Komisie v štvrtej správe o kohézii uvádza, že „sa nezdá, že samotná ostrovná poloha je prekážkou rozvoja“ a poukazuje na veľké sklamanie obyvateľov ostrovných regiónov z tohto vyjadrenia, pretože títo obyvatelia sa každodenne stretávajú s negatívnymi vplyvmi a ťažkosťami vyplývajúcimi z ostrovnej polohy;

Regionálna politika a Lisabonská stratégia

17. poukazuje na obrovské rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o finančné prostriedky investované do výskumu a rozvoja, a konštatuje veľké regionálne rozdiely z hľadiska inovácie, ktoré sa v štvrtej správe o kohézii hodnotia na základe užitočného ukazovateľa regionálnej výkonnosti v oblasti inovácie;

18. zdieľa názor Komisie, že kohézna politika je hybnou silou Lisabonskej stratégie prostredníctvom nasmerovania verejných investícií do projektov, ktoré podporujú tvorbu dynamickejšej hospodárskej štruktúry, ktorá vedie k rastu, stimuluje inovácie a vychádza zo synergického účinku, ktorý vznikol účinnejšou harmonizáciou politík a programov;

19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v primeranej miere nezohľadňuje inovačný potenciál malých podnikov, mikropodnikov a remeselných podnikov pri vykonávaní kohéznej politiky napriek viazaniu prostriedkov na tento účel; požaduje preto aktívnu politiku na podporu všetkých foriem inovácie v týchto podnikoch a vyzýva tiež Komisiu, aby vytvorila možnosti vzájomnej spolupráce medzi podnikmi, verejným sektorom, školami a vysokými školami s cieľom vytvárať regionálne inovačné zoskupenia v duchu Lisabonskej stratégie;

20. upozorňuje na to, že pákový účinok štrukturálnej podpory možno zvýšiť využívaním súkromného spolufinancovania; žiada rýchle zavedenie transparentných pravidiel a štandardných riešení týkajúcich sa verejno-súkromného partnerstva, ktoré regiónom umožnia využívať súkromný kapitál pri plnení verejných cieľov;

21. pripomína, že dodržiavanie zásady pravidla o automatickom uvoľňovaní prostriedkov je nevyhnutné na povzbudenie riadiacich orgánov k financovaniu a rýchlej realizácii projektov; trvá na tom, že by sa mala dodržiavať zásada pravidla N+2 (a pravidlo N+3 v prípade nových členských štátoch počas prvých troch rokov finančného rámca na obdobie 2007 – 2013);

22. pripomína, že meškania pri vykonávaní štrukturálnej politiky sú spôsobené okrem iného prílišnou strnulosťou postupov a že sa preto treba zamyslieť nad zjednodušením týchto postupov a jasným vymedzením povinností a právomocí medzi EÚ a členskými štátmi;

23. poznamenáva, že systém nasmerovania rozpočtových prostriedkov zameria v programovacom období 2007 až 2013 64 % prostriedkov cieľa 1 (konvergencia) a 80 % prostriedkov cieľa 2 (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) na inovácie, čo je o 55 miliárd EUR viac než v predchádzajúcom období; poznamenáva, že využitie týchto finančných prostriedkov závisí od schopnosti menej rozvinutých regiónov riadiť výskumné, rozvojové a inovačné projekty v dostatočnom množstve a v takej kvalite, aby sa zabezpečilo, že sa tieto finančné prostriedky vyčerpajú a nepresunú sa v prospech investícií s malou hodnotou;

24. požaduje, aby sa Lisabonská stratégia rozšírila tak, aby zahrnula územný rozmer, čo umožní zohľadniť vlastné charakteristiky regiónov a zároveň rozvíjať transeurópske synergie a spoluprácu a osobitne podporovať vytváranie a vykonávanie rozsiahlych inovačných činností;

25. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila systém nasmerovania rozpočtových prostriedkov a jeho vplyv na vývoj regionálnych rozdielov a preverila, či tento systém pri definovaní priorít nepodporuje príliš centralizovaný prístup alebo prístup „zhora dole“; verí, že sa toto vyhodnotenie začne potom, ako Komisia zverejní priatu správu o pokroku v oblasti kohézie v roku 2008, ktorá sa zameria na vzťah medzi kohéznou politikou a prioritami Lisabonskej stratégie v oblasti rastu a zamestnanosti pre všetky regióny;

26. zdôrazňuje, že rozsah pôsobnosti kohéznej politiky sa nemôže obmedzovať iba na plnenie cieľov Lisabonskej stratégie; domnieva sa, že dosiahnutie územnej kohézie prostredníctvom opatrení uvedených v cieli konvergencie je podmienkou dlhodobej konkurencieschopnosti regiónov; domnieva sa preto, že cieľ 1 (konvergencia) a cieľ (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) by sa mali v budúcnosti považovať za navzájom doplňujúce a v podstate aj za ciele doplňujúce cieľ 3 (európska územná spolupráca);

Územná kohézia: smerom k integrovanému prístupu

27. vyzýva Komisiu, aby vymedzenie pojmu „územná kohézia“ zahrnula do pripravovanej zelenej knihy o územnej kohézii (naplánovanej na september 2008) s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok v tejto politike Spoločenstva;

28. zdôrazňuje preto, že kohézna politika nemôže uprednostňovať už dynamické regióny, k čomu by došlo v prípade prísneho systému nasmerovania rozpočtových prostriedkov; pripomína, že po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy obsiahne kohézna politika tri ciele hospodárskej, sociálnej a územnej kohézie, ktoré presahujú rámec Lisabonskej stratégie;

29. zdôrazňuje význam skutočného partnerstva a vykonávania viacstupňovej správy zahrňujúcej všetky úrovne (úroveň Spoločenstva, vnútroštátnu, regionálnu a miestnu) a prebiehajúcej na základe konzultácií s hospodárskymi a sociálnymi partnermi pri definovaní a realizácii cieľov regionálneho rozvoja, pričom treba zabezpečiť, aby sa rozsah prioritných opatrení definovaných na európskej úrovni pri ich vykonávaní na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (prístup „zhora dole“) nezúžil, a vyhnúť sa riziku vylúčenia subjektov podieľajúcich sa na miestnom rozvoji a kohézii, čo je častý prípad v rámci mestskej politiky;

30. navrhuje uprednostniť politiky, ktoré prispievajú k skutočnému polycentrickému rozvoju území, aby sa znížil tlak na hlavné mestá a podporil sa vznik druhotných centier; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa nemala prehliadať podpora vidieckych oblastí a dôležitá úloha malých a stredne veľkých miest vo vidieckych oblastiach;

31. požaduje, aby sa vykonali praktické kroky na zníženie rozdielov medzi územne dostupnými regiónmi a regiónmi so štrukturálnym znevýhodnením, a to ostrovmi, horskými oblasťami, riedko osídlenými oblasťami, okrajovými a prihraničnými regiónmi, a aby sa zároveň uznalo znevýhodnené postavenie takýchto regiónov a prijali sa osobitné a trvalé opatrenia na ich podporu; opätovne zdôrazňuje svoj súhlas so zohľadnením osobitných znevýhodnení najvzdialenejších regiónov;

32. odporúča lepšie prepojiť mestskú a vidiecku problematiku; zdôrazňuje, že rozvoj vidieckych oblastí by sa mal koordinovať s činnosťami vykonávanými v rámci regionálnej politiky; v tejto súvislosti má pochybnosti, či je osobitný prístup ku kohézii a k rozvoju vidieka (prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka) prínosom; požaduje vypracovanie štúdie o dôsledkoch zvyšovania finančných prostriedkov na rozvoj vidieka prostredníctvom mechanizmu povinnej modulácie;

33. varuje pred nebezpečenstvom sektorizácie politík a podporuje rozvoj integrovaného prístupu určujúci synergie, ktoré sa môžu vytvoriť medzi kohéznou politikou a politikami hlavných odvetví, ako je doprava, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, rozvoj vidieka, životné prostredie a energetika, výskum a technológie;

34. očakáva, že výsledkom diskusií o kohéznej politike po roku 2013 bude to, že regióny na vonkajších hraniciach Spoločenstva získajú osobitný význam s cieľom zabezpečiť stability a prosperitu na oboch stranách hranice, čo v konečnom dôsledku povedie nielen k rozvoju prihraničných regiónov EÚ, ale aj k väčšej súdržnosti a konkurencieschopnosti Spoločenstva ako celku;

35. zdôrazňuje, že na boj proti územnej segregácii a sociálnemu vylúčeniu v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného a vyrovnaného rastu je potrebná podpora dôkladnej politiky bývania, ktorá je zahrnutá vo všeobecnejšej stratégii miestneho rozvoja, mestského plánovania a miestneho riadenia verejných služieb;

36. víta v tejto súvislosti prijatie akčného programu na uplatňovanie územného programu a Lipskej charty s cieľom zabezpečiť lepšie začlenenie územného hľadiska do všetkých verejných politík na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej a miestnej úrovni a očakáva konkrétne výsledky v tomto smere; domnieva sa, že treba vytvoriť vhodné ukazovatele na definovanie obsahu územnej kohézie, aby plánované rozšírenie hospodárskej a sociálnej kohézie zahrnulo územný prvok ako súčasť Lisabonskej zmluvy;

37. víta oznámenie Komisie o budúcej zelenej knihe o územnej kohézii, ktorej prijatie sa predpokladá v septembri roku 2008, a požaduje, aby obsahovala konkrétne usmernenia na uplatňovanie integrovaného prístupu;

38.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich ďalších správach analyzovala, do akej miery prispeli rôzne nástroje a politiky vrátane kohéznej politiky k pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti hospodárskej a sociálnej kohézie; domnieva sa, že treba analyzovať úspechy a problémy vo všetkých dôležitých oblastiach, najmä v oblasti Lisabonskej stratégie;

39. uvedomuje si, aká dôležitá je nepretržitá spolupráca medzi Parlamentom, prostredníctvom jeho Výboru pre regionálny rozvoj, a Výborom regiónov, ktorá sa týka budúcnosti regionálnej politiky;

Nové úlohy v oblasti kohéznej politiky a všeobecný rozpočet Európskej únie

40. domnieva sa, že Únia bude v budúcnosti stále viac čeliť novým výzvam so silným územným vplyvom, pričom porastú prekážky regionálneho rozvoja, ako sú demografické zmeny, mestská koncentrácia, migračné pohyby (ktoré predstavujú problém predovšetkým pre vidiecke a okrajové oblasti), dodávky energie a klimatické otázky, ako aj prispôsobenie sa zmenám spôsobeným globalizáciou; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam pilotných projektov týkajúcich sa prispôsobenia regiónov týmto novým náročným úlohám;

41. požaduje pravidelné analýzy nákladov a štrukturálno-politických vplyvov nastávajúceho rozširovania pred začiatkom akýchkoľvek nových prístupových rokovaní a verí, že môže zohrávať významnejšou úlohu v rámci politiky rozširovania a susedstva, pričom by sa jeho účasť na vytvorení predprístupových nástrojov stala povinnou;

42. zdôrazňuje vážnosť problému znižovania počtu obyvateľstva v mnohých častiach EÚ, ktorý zahŕňa starnutie obyvateľstva, stratu ľudského kapitálu, únik kapitálu, drahšie služby atď.;

43. zastáva názor, že demografické trendy môžu mať významný územný vplyv, ako je znižovanie počtu obyvateľstva v niektorých oblastiach, najmä v menej rozvinutých vidieckych oblastiach, ktoré sprevádza sústreďovanie obyvateľstva v mestách a starnutie obyvateľstva, alebo rozvoj hospodárstva spojeného s výstavbou v iných oblastiach, čo si vyžaduje vypracovanie osobitných inovačných stratégií na vyriešenie problémov týchto regiónov, pričom treba vyvinúť osobitné úsilie o zachovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a zabezpečenie vysokej úrovne univerzálnych služieb;

44. poznamenáva, že zmena klímy bude mať rôzne vplyvy, najmä čo sa týka stále častejších a vážnejších prírodných katastrof, ako sú lesné požiare, suchá a záplavy, ktoré si budú vyžadovať reakcie, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu EÚ a s ktorými sa regióny musia vyrovnať tak, že prehodnotia a prispôsobia svoje stratégie trvalo udržateľného rozvoja na dosiahnutie cieľa EÚ znížiť emisie CO₂; je presvedčený, že kohézna politika EÚ by mala byť „šetrná ku klíme“, ale pripomína, že možnosti kohéznej politiky v tejto oblasti sú obmedzené; zastáva názor, že boju proti zmene klímy by sa mali venovať aj ďalšie politiky Spoločenstva;

45. v rámci formulovania účinnej globálnej politiky na ochranu pred prírodnými katastrofami pripomína tiež význam prijatia návrhu na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (KOM(2005)0108), ktorý zabezpečuje včasnejšiu a primeranejšiu reakciu na prírodné katastrofy regionálneho rozmeru, ktoré často pustošia určité regióny v dôsledku ich zemepisnej polohy;

46. domnieva sa, že otázky dodávok energie a zvyšovanie cien energie môžu mať významné priestorové dôsledky na územia z dôvodu veľkej energetickej závislosti väčšiny členských štátov, najmä vo vidieckych a v horských, ostrovných, veľmi vzdialených, ako aj najodľahlejších regiónoch pre ich závislosť od dopravy, ktorá je veľmi citlivá na náklady v oblasti energie; upozorňuje, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a investície do energetickej účinnosti a decentralizované napájacie jednotky by mohli poskytnúť možnosti miestneho a regionálneho rozvoja;

47. opätovne pripomína svoju žiadosť, aby sa nevyčerpané prostriedky opätovne použili uplatnením pravidla N+2 alebo N+3 na kohéznu politiku s cieľom v čo najväčšej miere využiť nízky objem disponibilných prostriedkov;

48. domnieva sa, že zachovanie kohéznej politiky po roku 2013 je vhodnou odpoveďou na tieto nové výzvy a že táto politika sa musí diferencovaným spôsobom uplatňovať na celé územie Únie; zastáva názor, že kohézna politika by mala zostať politikou Spoločenstva v súlade so zmluvou a zásadou solidarity a odmieta preto všetky pokusy o vrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň;

49. domnieva sa, že kohéznu politiku treba v budúcnosti ďalej upevňovať a že jej pridaná hodnota by sa mala viac zdôrazňovať; požaduje preto, aby na účely kohéznej politiky boli na úrovni Spoločenstva vyčlenené dostatočné finančné prostriedky; požaduje, aby sa revízia finančného rámca stala príležitosťou na definovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na splnenie všetkých náročných úloh kohéznej politiky Únie;

°

°          °

50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Základným cieľom Európskej únie je kohézia, ktorá je zameraná na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi európskymi regiónmi.

Už vyše 20 rokov sa v rámci regionálnej politiky vyvíja úsilie o harmonický a trvalo udržateľný rozvoj celého európskeho územia. Ubehlo viac ako 20 rokov programov a štrukturálnych zmien s cieľom zbližovať stále rozdielnejšie regióny a zlepšovať životné podmienky všetkých európskych občanov.

Po poslednom rozšírení, ktoré podstatne zmenilo rozmery územia Európskej únie, je viac ako potrebné obnoviť cieľ územnej kohézie, aby sa úspešne zavŕšila integrácia, našla odpoveď na krízu v otázke, aký má Európa význam, a aby sa občania zblížili s európskym projektom.

Parlament preto prijíma pozitívne túto prvú správu o kohézii od rozšírenia v rokoch 2004 a 2007.

zmiešaná bilancia stavu konvergencie v EÚ-27

Podľa údajov v štvrtej správe sa v rokoch 2000 – 2006 bezpochyby dosiahol úspech v oblasti konvergencie na národnej úrovni. Z kohézie najviac ťažili Grécko, Španielsko, Írsko a Portugalsko a zaznamenali pozoruhodnú mieru rastu.

Od roku 2000 bol najvyšší rast zaznamenaný v krajinách s najnižším HDP na obyvateľa, pokiaľ ide o kúpnu silu, ako sú Grécko alebo Portugalsko, s rastom 2,8 % a 2 % HDP v rokoch 2000 až 2006. Počet regiónov s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru v EÚ sa znížil zo 78 na 70.

Aj keď dosiahli dynamickú mieru rastu, nové členské krajiny majú viac ťažkostí, pretože začínali na nízkej úrovni HDP na obyvateľa. Zdá sa, že Poľsko a tiež Bulharsko a Rumunsko budú na základe súčasnej miery rastu potrebovať viac ako 15 rokov na to, aby HDP na obyvateľa dosiahol úroveň 75 % priemeru v EÚ-27.

V posledných rokoch sa bezpochyby pokračovalo vo vyrovnávaní medzi členskými štátmi, ale rozdiely v rozvoji vo vnútri členských štátov sa prehlbovali. Prehlbovanie regionálnych a subregionálnych rozdielov sa dá pozorovať z viacerých hľadísk, či už z pohľadu zamestnanosti, produktivity, príjmov, úrovne vzdelania a schopnosti inovácie.

Niektoré z najrozvinutejších regiónov začínajú dokonca zaznamenávať veľmi nízku dokonca až negatívnu mieru rastu. V rokoch 1995 až 2004 sa konštatovalo, že produktivita sa znížila v 29 regiónoch Talianska, Francúzska, Španielska a Nemecka, zamestnanosť sa znížila v 16 regiónoch, najmä vo východnej časti Nemecka, na severovýchode Francúzska a severe Anglicka. Tieto regióny sa musia prispôsobiť tlakom svetového obchodu pomocou rozvoja inovačného hospodárstva a špičkovej technológie.

Často tieto regióny patria tiež medzi tie, ktoré sú najviac postihnuté demografickou zmenou a najmä starnutím obyvateľstva. Znižovanie počtu obyvateľstva zvyšuje hospodárske problémy, pretože sa znižuje regionálna kúpna sila a z týchto regiónov odchádza predovšetkým kvalifikovaná pracovná sila. Kohézna politika musí čeliť tejto veľkej výzve, aby sa zachovala demografická a územná rovnováha EÚ.

Správa tiež podáva zaujímavé porovnanie s hlavnými svetovými konkurentmi. Ukazuje sa, že regionálne rozdiely posudzované podľa HDP na obyvateľa sú oveľa výraznejšie v EÚ-27 ako v Spojených štátoch alebo v Japonsku: Vo všetkých štátoch  USA a v 40 zo 47 japonských regiónov je HDP na obyvateľa vyšší ako priemer v EÚ. Čiastočne sa to dá zdôvodniť osobitosťou územia EÚ, ktoré na malej ploche sústreďuje veľkú geografickú a kultúrnu rôznorodosť a historickú osobitosť spojenú s rozdelením kontinentu, ku ktorému došlo po dvoch svetových vojnách.

Naopak v Číne HDP na obyvateľa ledva dosahuje pätinu priemeru Spoločenstva a v Indii osminu.

Smerovanie fondov na roky 2007 – 2013 k lisabonskej stratégii

Nový program štrukturálnych fondov 2007 – 2013 sa oficiálne začal uskutočňovať 1. januára 2007 v Európe, ktorá sa rozšírila na 27 krajín. Hoci sú rozpočtové prostriedky ešte značne vysoké (308 miliárd EUR pre celú EÚ), potreby nových štátov vyžadujú veľké investície, a preto je potrebné, aby v starých členských štátoch prehodnotili priority financovania so zníženým rozpočtom.

Okrem integračných cieľov sa program na roky 2007 – 2013 jasne orientuje na podporu inovačných politík a konkurencieschopnosti, keďže EÚ vyjadrila želanie dobehnúť ostatné veľmoci (Spojené štáty a Japonsko) a venovať 3 % svojho HDP na výskum a rozvoj.

Štvrtá správa o kohézii ukazuje, že existujú obrovské rozdiely v oblasti investícií do výskumu a rozvoja: 27 regiónov prekročilo cieľ z Barcelony investovať viac ako 3 % zo svojho HDP do výskumu a rozvoja, ale vo viac ako 100 regiónoch výdavky na výskum a rozvoj nedosahujú ani 1 %. Je potrebné tiež poznamenať, že výskumné a rozvojové činnosti sa sústreďujú predovšetkým vo veľkých mestách, avšak niektoré výkonné regióny bez významnej mestskej aglomerácie dokazujú, že vysoká miera investícií a zamestnanosti vo výskume a rozvoji nemusí byť vždy spojená s veľkou mestskou koncentráciou obyvateľstva.

V rámci revidovanej Lisabonskej stratégie sa zaviedol systém earmarkingu s cieľom nasmerovať rozpočtové prostriedky na výdavky spojené s týmto postupom.

V porovnaní s vypracovanými operačnými programami správa ukazuje, že v priemere 64 % zdrojov cieľa konvergencie a 80 % pre konkurencieschopnosť budú zamerané na investície orientované na dosiahnutie lisabonských cieľov, čo zodpovedá asi 210 miliardám EUR, čo je o 55 miliárd EUR viac ako v predchádzajúcom období.

Kohézna politika má bezpochyby skutočný efekt hybnej páky na konkurencieschopnosť a rast zóny najmä spolu s rozvojom verejno-súkromného partnerstva, územných synergií pre zamestnanosť, inováciu a výskum, kde MSP môžu bez problémov spolupracovať s univerzitami a miestnymi štruktúrami pre rozvoj.

Ak má kohézna politika prispieť k financovaniu inovácie a výskumu v rámci Lisabonskej stratégie, je pri nasmerovaní fondov potrebný pružný prístup, ktorý zabezpečí rovnomerný rozvoj území. Považovať kohéznu politiku za finančný nástroj Lisabonskej stratégie by neumožnilo dosiahnuť ciele kohéznej politiky a ani lisabonské ciele. Kohézna politika nemôže byť považovaná za jednoduchý nástroj na dosiahnutie cieľov iných sektorových politík, je to politika Spoločenstva s vysokou pridanou hodnotou, ktorá má svoj vlastný cieľ, ktorým je kohézia.

Vzhľadom na slabé výsledky, ktoré odhalilo hodnotenie v polovici obdobia, ale tiež preto, že kohézna politika je veľmi závislá od európskeho rozpočtu v Európe zloženej z 27 štátov, jej prvotným cieľom nie je umožniť EÚ, aby mala hospodárstvo založené na vedomostiach najkonkurencieschopnejšie na svete.

To je jedným z dôvodov, prečo sa k štrukturálnym politikám nemá pristupovať ohraničeným, tematicky zameraným spôsobom, ale je potrebné ich zahrnúť do integrovaného prístupu spolu s inými politikami Únie a s verejnými politikami členských štátov.

Prijatie Územnej agendy a Lipskej charty počas ministerskej schôdze v Lipsku 24. a 25. mája 2007 predstavuje dôležitý krok na podporu integrovaného prístupu. Je potrebné, aby sa ich ciele vyjadrili prijatím konkrétneho akčného programu na lepšiu integráciu územnej dimenzie do všetkých verejných politík na úrovní Spoločenstva i štátov.

pokračovať v územnej kohézii

Kohézna politika sa musí sústreďovať na základný cieľ, ktorým je územná kohézia a nemôže sa zameriavať (ako tomu nasvedčuje prísne nasmerovanie rozpočtových prostriedkov) na regióny, ktoré majú väčší potenciál na zvýšenie produktivity a zamestnanosti a riskovať tak, že sa regióny, ktoré majú ohraničený potenciál rastu a zároveň nespĺňajú podmienky v súlade s cieľom konvergencie, ocitnú mimo oblasti jej pôsobenia.

Štvrtá správa podáva situáciu v oblasti územnej kohézie v EÚ zloženej z 27 štátov a konštatuje silnú koncentráciu hospodárskej aktivity v hlavných mestách. V roku 2004 regióny hlavných miest vyprodukovali v priemere 32 % HDP svojej krajiny, hoci predstavujú iba 22 % obyvateľstva. Tento jav je ešte výraznejší a rýchlo sa rozvíja v nových členských štátoch.

Správa analyzuje územný vývoj na lokálnej úrovni, kde zrýchľovanie mestského elementu narúša demografickú rovnováhu s výraznou tendenciou vytvárania predmestí v európskych mestách a znižovania počtu obyvateľstva vo vidieckych oblastiach. Ak sa nezmenia verejné politiky, tieto územné rozdiely sa v budúcnosti ešte zväčšia.

Štúdia v rámci programu ESPON s názvom Budúcnosť územia[1] je z tohto pohľadu veľmi výstižná.

Umožňuje porovnať 2 scenáre dlhodobého územného rozvoja.

Scenár orientovaný iba na konkurencieschopnosť by mohol vyvolať silnejší hospodársky rast a nástup nových technológií, ale vyžadoval by vyššie environmentálne a sociálne náklady, ktoré by sa mohli z dlhodobého hľadiska stať po hospodárskej a sociálnej stránke kontraproduktívne.

Oproti tomu, scenár orientovaný na kohéziu prináša širší model, pokiaľ ide o potenciál príťažlivosti a polarizácie metropolitných oblastí. Tak, ako v srdci Európy, aj vo viac alebo menej okrajových zónach sa tiež môžu objaviť viaceré výkonné integračné zóny.

Tento model s viacerými centrami rozvoja je spojený s nižším hospodárskym rastom v porovnaní s predchádzajúcim scenárom, ale je zemepisne lepšie rozložený a vyhýba sa tak polarizácii v ohraničenej zóne, vyostreniu konfliktov medzi obyvateľstvom, sociálnym a environmentálnym tlakom.

Z tohto dôvodu je dôležité, aby výdavky boli ešte účinnejšie nasmerované do projektov, ktoré sa snažia, aby všetky územia mali svoju príťažlivosť. Netreba zabúdať, že veľká výhoda Európy v oblasti konkurencieschopnosti spočíva v jej rôznorodosti.

Pokiaľ ide o vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj zohľadňujúci riadne identifikované územné potreby, nemožno túto skutočnosť ignorovať. Regionálna politika Únie sa musí uskutočňovať v úzkom partnerstve s regionálnymi aktérmi a v koordinácii s ďalšími vnútroštátnymi a európskymi politikami. V tomto ohľade je potrebné preskúmať, či štruktúra, ktorú vybudovala Komisia: strategická orientácia Spoločenstva – vnútroštátny strategický referenčný rámec – operačné programy – predstavuje najlepší postup pre skutočnú správu na viacerých úrovniach a správnu identifikáciu územných potrieb.

nové územné výzvy a rozpočet eú

Štvrtá správa ukazuje, že rozdiely v regiónoch a medzi regiónmi sú zreteľne výraznejšie v EÚ ako v Spojených štátoch alebo v Japonsku. Hoci takmer simultánny príchod 12 nových členských štátov trochu narušil štatistiky, územné výzvy, ktorým treba čeliť, sú obrovské, či už ide o hospodársky a technologický rozvoj, prístupnosť alebo kvalitu života.

K tomu treba pridať nové problémy, ktoré sa v ďalších rokoch budú zväčšovať: mestská koncentrácia, ktorá spôsobuje problémy preľudnenia a otázky sociálnokultúrnej integrácie v mestách; demografické zmeny prejavujúce sa najmä starnutím obyvateľstva; migračné pohyby; pokračujúca globalizácia a zvyšovanie dopytu po poľnohospodárskych produktoch; klimatické zmeny prejavujúce sa vo zvyšovaní zraniteľnosti pri prírodných katastrofách v niektorých oblastiach a zvyšovanie cien energie.

Tieto nové výzvy prinášajú nový rozmer pre územný rozvoj, ktorý spôsobuje, že je nevyhnutné zachovať štrukturálne politiky aj po roku 2013. Netreba sa preto sústreďovať len na nové členské štáty, pretože tieto výzvy sú dôležité aj pre EÚ – 15 a vyžadujú si širší prístup, než je prístup stanovený v Lisabonskej stratégii.

Závery 4. správy o budúcich výzvach pre kohéznu politiku dokazujú, že je naliehavé okrem HDP na obyvateľa vypracovať aj nové ukazovatele, ktoré budú môcť lepšie vyjadriť územné reality každého regiónu a dosiahnutý stupeň kohézie.

Je dôležité, aby sa tieto nové problémy zahrnuli do štrukturálnych politík a aby sa im pridelili potrebné zdroje, pretože úroveň územnej kohézie bude stále viac závisieť od územných vplyvov, ktoré z nej vyplývajú a od spôsobu, akým budú zohľadnené vo verejných politikách.

Je zaujímavé pozorovať novú a rastúcu pozornosť, ktorú venujú krajiny ako Čína a Rusko kohéznej politike EÚ ako prostriedku na zabezpečenie vyrovnaného regionálneho rozvoja.

Kohézna politika predstavuje približne jednu tretinu výdavkov z rozpočtu EÚ a v roku 2008 bude najväčšou položkou medzi rozpočtovými výdavkami.

Napriek rozšíreniu a novým územným výzvam sa výška fondov znižuje v porovnaní s HDP v EÚ. Podľa odhadu Komisie by výdavky spojené s kohéziou mali v roku 2013 predstavovať iba 0,35 % z HDP, čo by zodpovedalo úrovni na začiatku 90. rokov.

Vieme, že kohézna politika je vzhľadom k najmä účtovnému prístupu politík Spoločenstva vystavená pokušeniu opätovného znárodňovania, na ktoré sú niektoré členské štáty veľmi citlivé. Ako však dokazuje štvrtá správa o kohézii, pridaná hodnota štrukturálnych programov presahuje čísla..

Počas hodnotenia rozpočtu EÚ v rokoch 2008 – 2009 sa treba na kohéznu politiku pozerať predovšetkým prostredníctvom jej prínosu pre európsku integráciu a nie ako na jednoduchý nástroj redistribúcie, v opačnom prípade sa tým zväčšuje riziko spochybnenia výstavby Európy.

Z tohto dôvodu spravodajca oceňuje, že sa v máji prijala Územná agenda, ktorá predstavuje nevyhnutný plán na dosiahnutie toho, aby Rada a každé predsedníctvo EÚ vnímalo územnú kohéziu ako politickú prioritu.

záver

Pre budúce obdobie pred rokom 2013 a najmä po ňom bude v Európskej únii nevyhnutná stála a dynamická regionálna politika na to, aby:

-       sa úspešne dosiahla konvergencia nových členských štátov, ale tiež zabezpečila územná rovnováha celej Európy

-       účinne napomáhala Lisabonskú stratégiu (a stratégiu z Göteborgu), ale tiež aby sa vyvážila nadmerná „lisabonizácia“, ktorá by vyvolávala nové rozdiely

-       sa podporili sektorové politiky, ale aby sa najskôr zabezpečil integrovaný prístup politík Únie

-       sa povzbudilo pripojenie Európanov k budovaniu Európskej únie a tiež aby sa predišlo krízovým situáciám alebo sa prispievalo k ich riešeniu;

-       sa zmiernili najťažšie štrukturálne znevýhodnenia v rámci Únie (najvzdialenejšie regióny, ostrovy, hornaté oblasti, regióny ďalekého severu, ...) a aby sa tiež reagovalo na nové dôležité výzvy: klíma, energia a trvalo udržateľný rozvoj, demografia, rozvoj miest,

-       sa podporila správa na viacerých úrovniach, od európskej po regionálnu, a rozvíjala medziregionálna, nadnárodná a cezhraničná spolupráca a zabezpečilo sa, že sa územná kohézia stane prioritným cieľom Spoločenstva.

• [1]  „Budúcnosť územia v roku 2030. Územné scenáre pre Európu“, ESPON 2006.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (18.12.2007)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii
(2007/2148(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nathalie Griesbeck

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.    poznamenáva, že k 5. júlu 2007 nevyplatené záväzky z predchádzajúceho programového obdobia dosiahli 92 693 miliónov EUR a väčšina (viac ako 65 miliárd EUR) sa týkala projektov spadajúcich do cieľa 1 (viac ako 70 % viazaných rozpočtových prostriedkov);

2.    poznamenáva, že kohézna politiky (EFRR, Kohézny fond a ESF) predstavuje 36 % finančného rámca 2007 – 2013 v sume 347 miliárd EUR v bežných cenách;

3.    dôrazne upozorňuje na výrazné meškanie platieb pre politiky zaradené do okruhu 1b (Kohézia) vzhľadom na to, že Európska únia ich považuje za politickú prioritu finančného rámca 2007 – 2013;

4.    s poľutovaním konštatuje, že hodnota nevyplatených záväzkov dosiahla znepokojujúcu úroveň zodpovedajúcu záväzkom za 3 roky, hoci 2 roky sa zdajú byť normálnou prípustnou hranicou, a domnieva sa, že je potrebné zvrátiť túto tendenciu vzhľadom na revíziu finančného rámca;

5.    poznamenáva, že vo svoje výročnej správe za rok 2006 (kapitola 6 bod 6.39) Dvor audítorov veľakrát kritizoval využívanie štrukturálnych fondov, najmä pokiaľ ide o vysoký počet chýb dosahujúci až 12 % z prideleného spolufinancovania;

6.    vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty a Komisia majú značný sklz v schvaľovaní národných strategických referenčných rámcov a operačných programov (OP) týkajúcich sa plánovania EFRR, ESF a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013; domnieva sa, že v dôsledku tohto omeškania by členské štáty nemali prísť o prostriedky, ktoré im boli určené, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla potrebnú pomoc; zdôrazňuje, že skutočné vyúčtovanie okruhu 1b na konci septembra 2007 predstavovalo 37 % záväzkov a 59 % platieb;

7.    pripomína, že dodržiavanie zásady pravidla o automatickom uvoľňovaní prostriedkov je nevyhnutné na povzbudenie riadiacich orgánov k rýchlemu financovaniu a realizácii projektov; trvá na tom, že by sa mala dodržiavať zásada pravidla N+2 (a v nových členských štátoch počas prvých troch rokov finančného rámca 2007 – 2013 pravidlo N+3);

8.    pripomína, že meškanie, ku ktorému došlo pri implementácii štrukturálnej politiky, je čiastočne spôsobené príliš striktnými postupmi, a je preto potrebné zvážiť zjednodušenie týchto postupov a jasné vymedzenie zodpovednosti a právomocí medzi Európskou úniou a členskými štátmi;

9.    opätovne zdôrazňuje, že členské štáty sú zodpovedné za spravovanie fondov a pripomína, že medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 obsahuje vyhlásenie v tomto smere a že by bolo vhodné vypracovať vnútroštátne vyhlásenie na príslušnej politickej úrovni o spoločnom riadení fondov Spoločenstva;

10.  žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najrýchlejšie uzavrela posledné OP, ktoré sa musia schváliť;

11.  žiada Komisiu, aby urýchlene pristúpila k implementácii nového programovania, ktoré zohľadní zásady riadneho finančného hospodárenia, potrebu návratnosti investícií a skutočnej absorpčnej schopnosti členských štátov; zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu členských štátov a riadiacich orgánov pri včasnom predkladaní žiadostí o platbu, ktoré spĺňajú požiadavky;

12.  pripomína spoločný záväzok Parlamentu a Rady v oblasti kontroly schvaľovacieho procesu OP a projektov a žiada Komisiu, aby podľa žiadosti uvedenej v spoločnom vyhlásení z 13. júla 2007 vypracovala kontrolné nástroje pre rozpočtový postup;

13.  domnieva sa, že je preto vhodné uplatniť ukazovatele kvalitatívnej a kvantitatívnej výkonnosti, platné pre všetky členské štáty a pripomína, že najmä platy zamestnancov, ukazovateľ chudoby, kvalita života, priemerná dĺžka života, konkurencieschopnosť a zmeny v miere dlhodobej nezamestnanosti ako aj úroveň služieb všeobecného záujmu v regiónoch by sa mohli zohľadniť ako kvalitatívne ukazovatele; žiada, aby členské štáty a regióny, ktoré sú príjemcami prostriedkov z európskych fondov, jasnejšie informovali o úlohe Európskej únie, aby občania vedeli, že Európska únia významne prispieva k rozvoju ich územia a k súdržnosti;

14.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich ďalších správach analyzovala, do akej miery prispeli rôzne nástroje a politiky vrátane kohéznej politiky k pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti hospodárskej a sociálnej kohézie; je potrebné analyzovať úspechy a problémy vo všetkých dôležitých oblastiach, najmä v oblasti Lisabonskej stratégie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Konstantinos Botopoulos, Paulo Casaca, Valdis Dombrovskis, Brigitte Douay, Göran Färm, Szabolcs Fazakas, Ingeborg Gräßle, Louis Grech, Nathalie Griesbeck, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Ville Itälä, Anne E. Jensen, Wiesław Stefan Kuc, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Nils Lundgren, Vladimír Maňka, Gérard Onesta, Margaritis Schinas, Esko Seppänen, László Surján, Gary Titley, Kyösti Virrankoski, Ralf Walter
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michael Gahler, Marusya Ivanova Lyubcheva, Paul Rübig
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (23.11.2007)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii
(2007/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pedro Guerreiro

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v štvrtej správe Komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii v EÚ chýbajú údaje a osobitné hodnotenie, pokiaľ ide o rybné hospodárstvo a o finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva (FIFG);

2.  opakovane zdôrazňuje význam spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) pre podporu sociálno-hospodárskej kohézie pobrežných spoločenstiev, miestneho rozvoja a kultúrnych tradícií;

3.  zdôrazňuje, že počas posledných desiatich rokov došlo v rybnom hospodárstve k zníženiu počtu pracovných miest (o 35 %), plavidiel (o 20 %) a úlovkov (o 28 %) čo malo ďalekosiahle dôsledky v znevýhodnených regiónoch a spoločenstvách;

4.  pripomína, že po nedávnom rozšírení EÚ boli „štatistickým efektom“ nespravodlivo znevýhodnené niektoré regióny cieľa 1, ktoré sú charakteristické významnou činnosťou v odvetví rybného hospodárstva, zatiaľ čo nedošlo k vyriešeniu vážnych štrukturálnych problémov, ktorým sú vystavené, a k odstráneniu jestvujúcich rozdielov;

5.  naliehavo žiada, aby štrukturálna politika EÚ v odvetví rybného hospodárstva efektívne podporovala modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj odvetvia, zachovanie pracovných miest, spravodlivé príjmy a zlepšenie životných a pracovných podmienok rybárov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že suma finančných prostriedkov vyčlenených pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH) v EÚ 27 sa výrazne nelíši od sumy, ktorá bola v rozpočte vyčlenená pre FIFG v EÚ 15 a zastáva názor, že z hľadiska finančných prostriedkov by sa EFRH mal posilniť;

7.  domnieva sa, že existencia SPRH si vyžaduje pridelenie značných finančných zdrojov prispôsobených odvetviu rybného hospodárstva na úrovni Spoločenstva, najmä čo sa týka drobného pobrežného rybolovu a rybolovu v malom rozsahu, aby sa efektívnym spôsobom riešili potreby a výzvy, ktorým toto odvetvie čelí;

8.  zdôrazňuje významný prínos rybného hospodárstva pre sociálnu a ekonomickú situáciu rybárskych spoločenstiev v konvergentných regiónoch a regiónoch s trvalým zemepisným alebo prírodným znevýhodnením, ako aj pre chudobné rybárske spoločenstvá, ktoré sa nachádzajú v prosperujúcich regiónoch;

9.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi a dokonca zvyšujúcimi sa regionálnymi nerovnosťami a hospodárskymi a sociálnymi rozdielmi medzi rôznymi členskými štátmi a v rámci každého z nich; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty a niektoré regióny EÚ v súčasnosti prechádzajú procesom divergencie;

10. domnieva sa, že kohézna politika je kľúčovým nástrojom na podporu znižovania regionálnych nerovností a sociálnych rozdielov, na podporu skutočnej konvergencie a na napomáhanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, pričom tiež umožňuje prerozdeľovať a kompenzovať náklady spojené s fungovaním vnútorného trhu, najmä pre najmenej rozvinuté regióny; domnieva sa preto, že by bolo vhodné posilniť financovanie kohéznej politiky prostredníctvom Spoločenstva a zabezpečiť, aby bola vykonávaná správnym spôsobom;

11. odmieta všetky pokusy o zavedenie nových podmienok, ako sú politicko-hospodárske kritériá rozvoja pre prideľovanie finančných prostriedkov v rámci kohéznej politiky, ktoré ešte viac obmedzia prístup k nej, najmä pre konvergentné regióny; domnieva sa, že HDP na obyvateľa sa musí aj naďalej používať ako základný ukazovateľ uplatniteľnosti kohéznej politiky EÚ;

12. vo výhľade vytvorenia „námornej politiky“ EÚ poukazuje na zásadu, podľa ktorej budú musieť novým prioritám zodpovedať nové, významnejšie, finančné prostriedky a preto EFRH nesmie byť ukrátený.

POSTUP

Dátum prijatia	22.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Pedro Guerreiro, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, James Nicholson, Willi Piecyk, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ole Christensen, Josu Ortuondo Larrea, Carl Schlyter
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.1.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Boştinaru, Antonio De Blasio, Bairbre De Brún, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Peter Baco, Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Jill Evans, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Dariusz Maciej Grabowski, Mirosław Mariusz Piotrowski, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Christa Prets, Miloslav Ransdorf, Czesław Adam Siekierski, László Surján
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Vladimir Urutchev