SPRÁVA o demografickej budúcnosti Európy

30.1.2008 - (2007/2156(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Françoise Castex
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Karin Resetarits, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o demografickej budúcnosti Európy

(2007/2156(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 1997 o správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu o demografickej situácii v Európskej únii (1995)[1],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 1998 o demografickej správe Komisie za rok 1997[2],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2000 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k Európe pre každý vek – podpora prosperity a solidarity medzi generáciami[3],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Odpoveď Európy na starnutie svetovej populácie – podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku v starnúcom svete – príspevok Európskej komisie k druhému Svetovému zhromaždeniu o starnutí (KOM(2002)0143),

–    so zreteľom na Európsky pakt mládeže schválený Európskou radou 22. a 23. marca 2005 v Bruseli,

–    so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami (KOM(2005)0094),

-     so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti[5], so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (KOM(2006)0571),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Rodina a demografické zmeny[6] zo 14 marca 2007 a jeho hlavný návrh na podpísanie Európskeho rodinného paktu členskými štátmi,

–    so zreteľom na pracovný dokument oddelení Komisie s názvom Demografická budúcnosť Európy: fakty a čísla (SEC(2007)0638),

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, (A6‑0024/2008),

A. keďže demografia je súhrnným výsledkom rôznych činiteľov, ako sú pôrodnosť, dĺžka života a migračné toky, a keďže súčasný stav v členských štátoch Únie v horizonte do roku 2050 naznačuje, že dôjde k rozsiahlym demografickým zmenám, ktoré sa prejavia najmä starnutím európskeho obyvateľstva, ktorého priemerný vek by sa mohol zvýšiť z 39 rokov v roku 2004 na 49 rokov v roku 2050,

B.  keďže podľa odhadov Komisie tieto demografické zmeny by mohli podstatne zmeniť zloženie obyvateľstva a vekovú pyramídu; ako aj vzhľadom na to, že počet mladých ľudí vo veku od 0 do 14 rokov sa zo 100 miliónov (ukazovateľ z roku 1975) zníži v roku 2050 na 66 miliónov a počet obyvateľov v produktívnom veku bude približne v roku 2010 kulminovať v počte 331 miliónov a následne bude pravidelne klesať (približne 268 miliónov v roku 2050), zatiaľ čo dĺžka života sa v rokoch 2004 až 2050 u mužov predĺži o 6 rokov a u žien o 5 rokov a podiel ľudí starších ako 80 rokov sa zvýši zo 4,1 % v roku 2005 na 11,4 % v roku 2050,

C. keďže sa zvýši priemerná európska miera závislosti v starobe (počet osôb starších ako 65 rokov delený počtom osôb vo veku 14 – 65 rokov) z 25 % v roku 2004 na 53 % v roku 2050,

D. keďže miera závislosti (počet ekonomicky neaktívnych obyvateľov, akými sú dôchodcovia, deti a školopovinné deti, delený počtom ekonomicky aktívnych obyvateľov v produktívnom veku) zaváži oveľa viac ako hodnota miery závislosti starších osôb pri odhadovaní nákladov, ktoré predstavuje ekonomicky neaktívne obyvateľstvo pre spoločnosť;

E.  keďže demografické zmeny majú veľký vplyv na verejné výdavky, o ktorých sa predpokladá, že vzrastú o 10 % v rokoch 2004 až 2050,

F.  keďže do roku 2050 by celkový počet obyvateľov Európy nemal byť ovplyvnený demografickými zmenami, ktoré však spôsobia značné územné nerovnosti, pričom niektoré regióny Únie už teraz vykazujú značný úbytok populácie mladých ľudí a najmä mladých žien; keďže tiež relatívny podiel európskeho obyvateľstva vo svetovom meradle sa zníži z 15 % pred 100 rokmi na 5 % v roku 2050, keďže regióny v rámci Únie sú nerovnomerne poznačené týmito zmenami, pretože kým podiel starších osôb v regiónoch s úbytkom obyvateľstva už teraz presahuje priemer, v prisťahovaleckých regiónoch proces starnutia obyvateľstva sa vzhľadom na prisťahovalectvo mladých ešte nedá pozorovať,

G. keďže neplodnosť je jednou z príčin zmenšujúcej sa populácie a mala by byť uznaná za problém verejného zdravia a spoločenský problém, ktorý sa dotýka mužov i žien; pripomína výzvu Parlamentu z roku 2005, aby sa konalo v otázke neplodnosti a demografie a aby Komisia predložila odporúčania v tejto oblasti,

H.  keďže prisťahovalectvo sa považuje za pozitívny prvok zloženia európskeho obyvateľstva, čistý prírastok dvoch miliónov prisťahovalcov v rokoch 2004 – 2005, ktorý prispel k spomaleniu poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku, bude potrebné prinajmenšom udržať, pokiaľ chce Únia zabrániť prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku už od roku 2017,

I.   keďže vysťahovalectvo je iba čiastočným, krátkodobým riešením, ak chceme čeliť demografickým zmenám, ku ktorým dochádza v Európe, je potrebné, aby sa členské štáty zaviazali v prospech dodržiavania zásady rovnosti medzi pohlaviami vo verejnom a súkromnom sektore, ochrany materstva, sociálno-hospodárskej podpory rodín a činností, ktoré umožnia ženám a mužom lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život,

J.   keďže zdravotné postihnutie je úzko spojené s vekom a staršie osoby sú viac vystavené možnosti duševnej alebo telesnej neschopnosti alebo zdravotnému postihnutiu,

Všeobecné pripomienky

1.  so znepokojením berie na vedomie demografické prognózy do roku 2050; zdôrazňuje však, že tieto prognózy na 50 rokov nie sú nezvratné, ale predstavujú závažné varovné signály, na ktoré je potrebné reagovať už dnes v záujme zajtrajška, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, trvalou udržateľné hospodárstvo, sociálna súdržnosť, solidarita medzi generáciami a európsky sociálny model; domnieva sa, že výhľad znižovania počtu obyvateľstva do roku 2050 môže prispieť k zníženiu tlakov na životné prostredie a poskytnúť príležitosť k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý na svojej strane potrebuje vopred vypracované politiky s cieľom prispôsobiť zodpovedajúcim spôsobom územné plánovanie, byty, dopravu a všetky ostatné druhy infraštruktúr;

2.   vopred pripomína, že dve hlavné príčiny demografických zmien, teda pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva, sú výsledkami pokroku, že bezprostrednou príčinou predlžovania dĺžky života je pokrok v oblasti vedy, hygieny a životnej úrovne, a že skutočnosť, že ženy dnes kontrolujú svoju plodnosť, je výsledkom ich emancipácie a je spojená so zvyšovaním úrovne vzdelania dievčat a účasti žien na pracovnom živote a vo verejných funkciách; domnieva sa, že tieto skutočnosti je potrebné považovať za nezvratné výdobytky ľudstva;

3.   uznáva, že podmienkou zlepšenia pôrodnosti je spoločnosť, ktorá stavia deti do centra svojho záujmu; trvá na potrebe vytvoriť prostredie zohľadňujúce potreby rodiny a zlepšiť životné podmienky rodín a detí, ktoré by zároveň mali umožniť napĺňanie skutočných rodinných túžob;

4.   zdôrazňuje, že priemerná miera pôrodnosti v Únii predstavuje 1,5 dieťaťa, čo je mimoriadne málo; neodráža vôľu žien, ani túžbu európskych občanov založiť rodinu a mohla by tiež súvisieť s ťažkosťami pri zosúladení pracovného a rodinného života (chýbajúcou starostlivosťou o deti v predškolskom veku, hospodársko-sociálnou podporou rodín a zamestnanosťou žien), s ťaživou sociálnou situáciou (nestabilitou práce, drahými bytmi) a s obavami z budúcnosti (neskorým prístupom k zamestnaniu pre mladých a neistotou pracovného miesta);

5.  pripomína, že požívanie alkoholu a drog mladými ľuďmi predstavuje riziko pre obyvateľstvo a má obrovské demografické následky, pretože znižuje pracovnú schopnosť, schopnosť založiť rodinu, atď.; preto odporúča zavedenie rámcových programov zameraných na prevenciu požívania alkoholu a drog v mladom veku, ktoré sú tiež určené na liečbu závislosti mladých na týchto produktoch;

6.  domnieva sa že predlžovanie dĺžky života by sa malo aj naďalej považovať za pozitívny jav; želá si preto, aby sa Únia poistila proti riziku, že dôchodcovia budú žiť v chudobe a nebudú mať prostriedky na bývanie a lekársku starostlivosť a neumožní sa im dožiť život dôstojným spôsobom;

7.  podporuje uplatnenie globálnych protidiskriminačných opatrení, pretože otázku demografickej budúcnosti Európy nemožno oddeliť od problému zraniteľných skupín žijúcich na okraj spoločnosti a vo veľkej chudobe, ktoré sú často považované za zodpovedné za ich vlastnú situáciu, čo vplýva nielen na deti ale aj na budúce generácie;

8.   upriamuje pozornosť na prípady zlého zaobchádzania a chýbajúcej starostlivosti, v ktorých obeťami sú staršie osoby vo svojej rodine alebo v opatrovateľských zariadeniach; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby lepšie odhalili rozsah zlého zaobchádzania so staršími osobami v Európskej únii; berie na vedomie odhady, podľa ktorých až 10 % starších osôb pred smrťou trpia kvôli niektorej forme fyzického, finančného alebo psychologického násilia, vyzýva Komisiu a členské štáty aby zvýšili informovanosť, rozvíjali systémy varovných signálov a sankcií za zlé zaobchádzanie; víta úmysel Komisie vypracovať oznámenie o zlom zaobchádzaní so staršími osobami v roku 2008; žiada, aby sa toto oznámenie stalo príležitosťou na vypracovanie globálnej stratégie zameranej na vytvorenie rozsiahlej kampane na zvýšenie povedomia a činností v tejto oblasti (vzdelávania poskytovateľov starostlivosti, definície kvalitatívnych noriem, sankcií proti zlému zaobchádzaniu);

9.  ľutuje, že doteraz neboli prijaté postačujúce opatrenia, ktoré by pripravili Úniu na túto výzvu, ktorá sa dala predvídať už niekoľko rokov; ľutuje najmä, že veľká väčšina štátov Únie neplní ciele Lisabonskej stratégie, ani záväzky Európskej rady z Barcelony 15. a 16. marca 2002 v oblasti starostlivosti o deti, zamestnanosti osôb starších ako 55 rokov, lepšieho zosúladenia rodinného a pracovného života a účasti žien na aktívnom živote, a že Únia ako celok ešte nie je schopná dosiahnuť tieto ciele;

10. žiada členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu kvalitných zariadení starostlivosti o deti a iné osoby odkázané na opateru za prijateľné ceny, ako to vyplýva z cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, na ktorom zaznela výzva, aby členské štáty vytvorili do roku 2010 zariadenia pre minimálne 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre minimálne 33 % detí vo veku do 3 rokov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia majú rodičom umožniť, aby prispôsobili svoju účasť na trhu práce svojmu životnému rytmu;

11. domnieva sa, že ciele Únie sa nesmú obmedziť na dosahovanie cieľov z Barcelony týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti; zastáva názor, že tieto zariadenia musia byť uznané ako univerzálne služby prístupné pre všetkých, ktorí ich potrebujú;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že mnohé malé podniky nie sú dobre pripravené na ťažkosti, ktoré prináša starnutie pracovnej sily, a z tohto dôvodu by mohli potrebovať pomoc od členských štátov;

13. víta iniciatívu Komisie pokračovať v úvahách o tejto veľkej výzve; nabáda Komisiu, aby na regionálnej a miestnej úrovni podporila hľadanie a výmenu osvedčených postupov a využila túto príležitosť k inovácii v Únii; súhlasí s jej celkovým prístupom k problematike demografickej výzvy, ako aj s piatimi kľúčovými usmerneniami, ktoré vyúsťujú do paktu solidarity medzi generáciami, rodmi a územiami; pripomína, že na úspešné zvládnutie demografických výziev musia členské štáty účinne uplatňovať Lisabonskú stratégiu a úzku koordináciu makroekonomických a sociálnych politík tak, aby rast, konkurencieschopnosť a produktivita hospodárskeho systému Únie mohli čeliť výzvam vyplývajúcim z demografického starnutia obyvateľstva a umožniť členským štátom plniť ich povinnosti prostredníctvom plánovania inovačných politík v oblasti verejných financií, zdravotníckych služieb, služieb všeobecného záujmu (SVZ), prisťahovalectva a integrácie.

Výzva na demografickú obnovu

14. uznáva, že materstvo je jednou z najintímnejších volieb mužov a žien, ktoré sa musia rešpektovať; so zreteľom na rozdiely medzi členskými štátmi v miere pôrodnosti, ktorá sa pohybuje v rozpätí 1,25 až 2,0, je možné pozitívne zmeniť krivku pôrodnosti pomocou vhodných verejných politík tým, že sa vytvorí materiálne a psychologické prostredie priaznivé pre rodinu a dieťa; v súlade so zásadami, ktoré presadzuje Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom návrhu na Európsky rodinný pakt, by sa tieto opatrenia mali zavádzať v dlhodobom horizonte a mali by poskytnúť rámec stability a ochrany potrebnej k rozhodnutiu stať sa otcom;

15. vyzýva členské štáty, aby sa inšpirovali osvedčenými postupmi pokiaľ ide o dĺžku materskej dovolenky, ktorá v jednotlivých členských štátoch trvá od 14 do 28 týždňov, a tiež o rodičovské dovolenky, zdravotnú starostlivosť, tehotenskú poradňu, záruku príjmu počas tehotenstva a návrat na pôvodné pracovné miesto; želá si tiež, aby členské štáty prijali opatrenia a stanovili sankcie proti domácemu násiliu a zlému zaobchádzaniu;

16. pripomína diskrimináciu, ktorej obeťami sú ženy, a týka sa pracovných podmienok a nedôvery zamestnávateľov voči ich túžbe po materstve; pripomína, že ženy majú málo príležitostí zamestnať sa napriek ich kvalifikácii a ich odmeňovanie nižšie ako priemerné referenčné platy narúša ich nevyhnutnú hospodársku nezávislosť; vyzýva členské štáty, aby náležite uplatnili smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 15. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[7] a transponovali smernicu Rady 92/85/ES z 19. októbra 1992, ktorá sa zaoberá ochranou zdravia a bezpečnosťou tehotných pracovníčok a mladých matiek, ktoré dojčia[8]; žiada členské štáty, aby v rámci tejto poslednej smernice prijali opatrenia proti zamestnávateľom, ktorí priamo, alebo nepriamo diskriminujú pracovníčky túžiace po materstve;

17. naliehavo žiada členské štáty, aby presadzovali daňové opatrenia na podnietenie zvýšenia pôrodnosti, a upozorňuje na potrebu zaručiť ženám osobitnú ochranu a podporu po pôrode, najmä mladým slobodným matkám, pričom treba zohľadniť rastúci počet neúplných rodín, z ktorých 85 % tvoria rodiny bez otca a ktoré sú viac než iné rodiny vystavené vyššiemu riziku chudoby;

18. podporuje názor, že členské štáty budú musieť prijať náležité legislatívne opatrenia, aby narodenie dieťaťa nepredstavovalo pre pracovníčku vyhliadku na nezamestnanosť, chudobu a odsunutie na okraj spoločnosti; podporuje prijatie motivačných opatrení pre pracovníčky, budúce matky, ako aj prijatie opatrení proti zamestnávateľom, ktorí neprijímajú do zamestnania ženy túžiace po materstve, alebo ktorí priamo či nepriamo hrozia pracovníčkam s cieľom zabrániť akémukoľvek prípadu materstva;

19. upozorňuje na potrebu verejných výdavkov na starostlivosť o deti v predškolskom veku a o mnohočlenné rodiny, najmä na poskytovanie služieb pomoci pri starostlivosti o deti a na ochranu osamelých matiek a neúplných rodín, ktorým predovšetkým hrozí sociálne vylúčenie, izolácia a chudoba; zdôrazňuje, že tieto služby patria do oblasti verejného záujmu a prispievajú k tvorbe pracovných miesť a hospodárskemu rozvoju na miestnej a regionálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zviditeľnila príklady osvedčených postupov v regiónoch niektorých členských štátov;

20. preto odporúča kombinované verejno-súkromné investície do odvetvia starostlivosti o deti a systému predškolskej výchovy;

21. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zodpovedajúci prístup k službám starostlivosti o deti, staršie osoby, zdravotne postihnuté osoby a iné osoby odkázané na opateru s cieľom umožniť úplnú a vyrovnanú účasť mužov a žien na pracovnom trhu, čo bude mať vplyv na kvalitu neformálnej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach;

22. pripomína, že v rámci sociálneho dialógu boli uzavreté dohody o rodičovskej dovolenke a o práci na čiastočný úväzok, ktoré upravujú smernice 96/34/ES[9] a 97/81/ES[10]; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie týchto právnych predpisov a dodržiavanie zásady subsidiarity;

23. vyzýva členské štáty, aby uľahčili umiestňovanie detí obetí zlého zaobchádzania, sirôt a detí vychovávaných v špecializovaných inštitúciách do pestúnskych rodín; Vyzýva, aby sa pristúpilo k úvahe na európskej úrovni o postupoch adopcie detí pochádzajúcich z členských štátov alebo z tretích krajín a aby sa zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných pravidiel a ich zmena, ak je to potrebné v záujme ochrany dieťaťa; žiada, aby sa venovala veľká pozornosť akejkoľvek forme zlého zaobchádzania a obchodovania s ľuďmi;

24. zdôrazňuje, že rodinné modely sa menia; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní a realizovaní politík túto skutočnosť náležite zohľadnili;

25. zdôrazňuje potrebu zlepšiť európske právne predpisy v prospech ochrany otcovstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné odporúčania s cieľom posilniť účasť otcov na rodinnom živote prostredníctvom rozvoja práva na otcovskú dovolenku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali práva otcov na výchovu a starostlivosť o deti, najmä v prípade odlúčenia a rozvodu s cieľom rozvíjať rodovú rovnosť v európskej spoločnosti;

26. vyzýva Komisiu , aby zohľadnila citlivý problém neplodnosti, ktorý sa dotýka vydatých, ale aj slobodných žien alebo párov; žiada, aby sa neplodnosť stala témou osobitného odporúčania, aby ju všetky členské štáty uznali a aby hradili lekársku a psychologickú liečbu; žiada, aby sa otázka adopcie riešila spolu s problémom neplodnosti a aby sa párom ponúkala možnosť adopcie ako alternatíva k liečeniu neplodnosti v ktoréhokoľvek štádiu liečby; vyzýva tiež členské štáty, aby zvýšili vekovú hranicu na povolenie legálnej adopcie;

27. konštatuje, že neplodnosť je zdravotným problémom uznaným Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ktorý môže mať vážne následky, ako napríklad depresiu; zdôrazňuje, že neplodnosť naďalej rastie a v súčasnosti je ňou postihnutých 15 % párov; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili párom právo na zaručenie univerzálneho prístupu k liečbe neplodnosti a asistovanej reprodukcii prijatím opatrení na obmedzenie finančných a iných prekážok;

28. povzbudzuje členské štáty, aby stanovili a vymieňali si osvedčené postupy v prospech rodín, systémov rodinných príspevkov, ako aj poskytovanie sociálnych služieb všeobecného záujmu na ochranu a pomoc rodinám; vyzýva členské štáty, aby poskytli podporu zameranú na mladých rodičov, ktorí pokračujú vo svojom odbornom vzdelávaní a štúdiu;

29. vyzýva členské štáty, aby v rámci činností uskutočňovaných na podporu rodiny uznali sociálnu , hospodársku a výchovnú hodnotu atypickej rodinnej práce týkajúcej sa starostlivosti o deti a o osoby odkázané na opateru, aby preverili možnosti započítania tejto práce a zaručili sociálnu ochranu a právo na dôchodok osobám, ktoré vykonávajú atypickú prácu tohto druhu;

30. povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia na podporu rodičovstva, ako sú dodatočné dôchodkové práva a daňové úľavy na účely zriadenia podnikových jaslí, a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti;

Výzva v oblasti ľudských zdrojov

31. poznamenáva, že pokiaľ ide o nerovnováhu medzi ekonomicky aktívnym a neaktívnym obyvateľstvom vyvolanú demografickými zmenami, Únia disponuje značnými možnosťami ako zvyšovať počet pracovných miest, a to zamestnávaním žien, mladých ľudí, seniorov a zdravotne postihnutých osôb; preto ľutuje, že Komisia a Rada zrušili bez náhrady štvrtý pilier usmernení pre zamestnanosť týkajúci sa prístupu žien na trh práce a zosúladenia rodinného a pracovného života, a že tieto opatrenia odvtedy už nie sú v centre reformných programov uskutočňovaných na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že úplná zamestnanosť sa musí stať krátkodobým cieľom v rámci revízie Lisabonskej stratégie v roku 2008;

32. vyzýva členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi uprednostňovali zvýšenie miery zamestnanosti žien a osôb z prisťahovaleckých skupín;

33.  požaduje reformu súčasného riadenia ľudských zdrojov v Európe, pretože v dôsledku nízkej zamestnanosti mladých ľudí vo veku 25 – 30 rokov a seniorov starších ako 55 rokov, sa aktívny život veľkej časti obyvateľstva skracuje na približne 30 rokov;

34. žiada uplatniť súhrnný prístup k ľudským zdrojom, ktorý bude zameraný na kvalitu, a navrhuje, aby sa zadefinoval „cyklus produktívneho života“, ktorý zahŕňa odborné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, zhodnotenie oficiálne uznaných alebo atypických vedomostí a kvalifikácií a získanej praxe od začiatku až do konca produktívneho života;

35. zdôrazňuje, že výraz „cyklus produktívneho života“ vyžaduje ochranu profesionálnej praxe od prvého vstupu do produktívneho života bez rozdielu zaradenia (zmluva na dobu neurčitú, zmluva na dobu určitú, stáž, dotované zamestnanie...) a počas prechodu z jedného zamestnania do druhého prostredníctvom rekvalifikačného vzdelávania spojeného so sociálnym poistením a prispievaním na dôchodkové zabezpečenie; pripomína, že výraz „cyklus produktívneho života“ predpokladá tiež, že pracujúci zhodnocujú a premieňajú na kapitál schopnosti získané počas jednotlivých zamestnaní, ktoré sa musia odraziť v služobnom postupe;

36. domnieva sa, že opatrenia, ktoré by sa prípadne zaviedli vzhľadom na demografický vývoj, musia zohľadniť zvýšenie produktivity práce každého produktívneho pracovníka, a že relevantným ukazovateľom preto nie je len počet pracujúcich v porovnaní s počtom nepracujúcich, ale aj nárast produktivity práce;

37. žiada, aby sa uskutočňoval všestranný dialóg medzi sociálnymi partnermi, podnikmi, univerzitami, mimovládnymi organizáciami (MVO)a médiami v záujme prípravy na tieto demografické zmeny; zdôrazňuje, že zvyšovanie produktivity bude v budúcnosti závisieť hlavne od investícií do výskumu, vývoja a do technologických inovácií, a trvá na tom, že pre podniky je životne dôležité, aby vhodným plánovaním v oblasti riadenia zamestnanosti a služobného postupu a prostredníctvom investícií do celoživotného vzdelávania zameraných na zhodnotenie pracovných kvalifikácií predvídali svoje budúce potreby v oblasti pracovných schopností;

38. vyžaduje prijatie konkrétnych opatrení zameraných na podporu dlhodobej účasti starších pracujúcich na trhu práce, ktorá umožní odovzdať mladým ľuďom, iným pracujúcim a podnikateľom zručnosti získané počas profesionálnej praxe;

39. podporuje investície do všeobecného a odborného vzdelávania vrátane používania nových technológií s cieľom zvýšiť úroveň základného odborného vzdelania všetkých pracujúcich, ktoré je zárukou rozvoja ich budúcich schopnosti prispôsobiť sa a zmeniť kvalifikáciu prostredníctvom celoživotného vzdelávania, ako aj vypracovanie opatrení, ktoré pomôžu mladým ľuďom pri hľadaní ich prvého zamestnania a starším pracujúcim a skupinám zraniteľných ľudí opätovne sa začleniť do práce, a ktoré budú pomáhať v profesijnom rozvoji počas celého produktívneho života;

40. navrhuje čo najrýchlejšie znížiť počet prípadov, keď podniky posielajú zamestnancov do predčasného dôchodku v rámci samostatného uzatvárania zmlúv alebo v rámci konzultácií so zamestnaneckými výbormi podnikov v súlade so zaužívanými postupmi členských štátov a vyzýva členské štáty, aby podporili úlohu starších pracovníkov a presadili ich zamestnávanie; pripúšťa však, že v prípade starších pracovníkov, ktorí si neželajú pokračovať v práci s plným pracovným úväzkom v dôsledku namáhavosti práce, môžu byť skúsenosti s čiastočným pracovným úväzkom, prispôsobenou prácou, teleworkingom a formou spoločnej účasti na práci (job-sharing) inovačnou formou postupného odchodu do dôchodku, ktoré môžu obmedziť následky stresu spôsobenému odchodom do dôchodku;

41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly na skorý vstup mladých ľudí na trh práce, napríklad podporovaním tútorstva medzi zamestnancami v dôchodkovom veku a mladými zamestnancami, prostredníctvom spoločnej účasti na práci (job-sharing) a systému čiastočného úväzku s cieľom uľahčiť výmenu generácií;

42. vyzýva k rozsiahlej reforme riadenia služobného postupu starších zamestnancov, ktorí sú v súčasnosti znevýhodnení, pokiaľ sú starší ako 50 rokov, pretože sú diskriminovaní pri prijímaní do zamestnania, majú nedostatočný prístup k odbornej príprave, najmä k novým technológiám, nie sú uznané ich pracovné skúsenosti a len zriedka majú možnosť odborne sa rozvíjať; pripomína, že obmedzenia v dôsledku veku v oblasti odborného vzdelávania majú diskriminačný charakter a vyzýva členské štáty, aby o tom jasne informovali zamestnávateľov a školiteľov; z tohto dôvodu žiada okamžitú transpozíciu a účinné uplatňovanie smernice 2000/78/ES[11], ktorá stanovuje, že diskriminácia založená na veku v oblasti odborného vzdelávania a zamestnávania je ilegálna; domnieva sa, že okrem otázky prístupu ku schopnostiam starší pracujúci často potrebujú pomoc osobnejšieho charakteru, ktorá sa týka práce, ako napr. technika pohovoru, získanie sebadôvery a zostavenie životopisu; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad šírením informácií o zamestnaní určených osobitne starším pracovníkom a zostaviť viac vládnych programov zameraných na podporu zamestnávania seniorov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila monitorovanie a upozornila členské štáty, ktoré zachovávajú vo svojich právnych predpisoch diskrimináciu v dôsledku zdravotného postihnutia alebo veku;

43. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila monitorovanie a upozornila členské štáty, ktoré zachovali vo svojich právnych predpisoch diskrimináciu v dôsledku zdravotného postihnutia alebo veku, v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv, ktorá bude právne záväzná na celom území Únie najskôr od 1. januára 2009, aby mohli diskrimináciu bez meškania odstrániť;

44. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala štatistické údaje rozdelené podľa rôznych vekových skupín na základe rozličných problémov, ktorým tieto skupiny čelia, a široké spektrum diskriminácie na základe veku;

45. pripomína, že staršie osoby nepredstavujú jednoliatu kategóriu; zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že staršie ženy a staršie osoby patriace k etnickým menšinám sú vystavené mnohorakej diskriminácii;

46. zdôrazňuje, že práca na čiastočný úväzok predstavuje dôležitú etapu pre opätovné začlenenie sa do pracovného trhu; nabáda členské štáty , aby predovšetkým podporovali malé podniky pri presadzovaní práce na čiastočný úväzok a pružnej organizácie práce; pripomína konkrétne výhody práce na čiastočný úväzok pre starších pracovníkov, ktorí si neželajú pracovať na plný úväzok;

47. vyzýva členské štáty, aby podporili úlohu starších pracujúcich na trhu práce prostredníctvom zvýraznenia výhod spojených so zamestnávaním týchto osôb a povzbudzovaním zamestnávateľov, aby zaviedli pružnú organizáciu práce, ktorá nabáda starších pracujúcich, aby hrali úlohu na trhu práce;

48. žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o daňových úľavách a existujúcich prekážkach v súvislosti so zamestnávaním predovšetkým starnúcej populácie, ktorá bude založená na rodovo diferencovaných údajoch;

49. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístup k celoživotnému odbornému vzdelávaniu;

50. pripomína, že zásada zákonného veku odchodu do dôchodku je jednou z výdobytkov európskeho sociálneho modelu a zárukou proti neustálemu predlžovaniu produktívneho veku nad ľudsky únosnú hranicu;

51. zdôrazňuje veľké rozdiely medzi mužmi a ženami v priemernej výške dôchodku, ktorá sa dá vysvetliť prerušením kariéry v dôsledku rodinných povinností voči deťom a starším rodičom; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré odstránia penalizáciu pri výpočte práva žien na dôchodok spôsobenú prerušením pracovnej činnosti v dôsledku materstva a rodičovskej dovolenky; nabáda členské štáty, aby zvážili bonifikáciu dôchodkov v závislosti od počtu vychovaných detí a uznali úlohu individualizovanej pomoci v spoločnosti;

52. vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia k modernizácii systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkových systémov s cieľom zaistiť ich finančnú životaschopnosť a aby mohli čeliť následkom starnutia obyvateľstva; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť postaveniu starších žien, ktorým vo väčšej miere hrozí izolácia a chudoba;

53. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, ktorá porovná rôzne dôchodkové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia žien v jednotlivých členských štátoch, s cieľom určiť najlepšie postupy z hľadiska zvýšenia zamestnanosti žien, ale aj umožniť harmonické zosúladenie rodinného a pracovného života;

54. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr sústredili svoje úsilie na podporu zamestnanosti starších pracovníkov, keďže v mnohých členských štátoch sa plánuje zákonné zvýšenie dôchodkového veku;

55. domnieva sa však, že dĺžka a kvalita života osôb starších ako 65 rokov je vyššia ako kedykoľvek predtým a v tejto súvislosti žiada členské štáty a sociálnych partnerov, aby urobili všetko na podporu stanovenia spoločných noriem a pravidiel, ktoré umožnia pracujúcim, aby na základe dobrovoľnosti predĺžili svoj pracovný život nad 65 rokov, pričom z daňových úľav a sociálnych výhod budú môcť ťažiť pracujúci rovnako ako podniky;

56. vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia, ktoré umožnia zosúladiť zamestnanosť žien a ich služobný postup s rodinnými povinnosťami a bojovať proti diskriminácii a stereotypom, s ktorými neustále zápasia na trhu práce a v oblasti vzdelávania; pripomína, že nedotknuteľnou zásadou európskeho sociálneho modelu je pravidlo, že za rovnakú prácu je na rovnakom pracovisku rovnaká odmena;

57. žiada preto prijatie opatrení v oblasti pracovného práva na definitívne ukončenie tejto formy diskriminácie, najmä rodových rozdielov v odmeňovaní, a zohľadnenie rodového prístupu vo verejných rozpočtoch;

58. pripomína, že dobré pracovné prostredie je dôležitým činiteľom produktivity; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívu na pracoviskách s cieľom znížiť riziko úrazov starších pracujúcich, najmä opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia v rámci psychociálnej a fyzickej práce, zmeny obsahu a organizácie práce, celkové zlepšenie fyzického zdravia, blaha a kapacít pracujúcich a posilnenie ich pracovných schopností a zručností; vyzýva podniky, aby investovali do predchádzania úrazom na pracovisku a chorobám z povolania, do pracovného lekárstva, hygieny a sociálneho dialógu;

59. zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovisko bolo prostredníctvom vyhovujúcich infraštruktúr a vybavením osobitnými zariadeniami prispôsobenými individuálnym potrebám prístupné a tým bezpečné pre starších alebo zdravotne postihnutých pracujúcich; zdôrazňuje tiež, že ľahko prístupné prostredie poskytuje samostatnosť starším osobám, čo prispieva k zníženiu verejných výdavkov na inštitucionálnu starostlivosť;

60. vyzýva členské štáty, aby zaviedli právo požadovať pružnú pracovnú dobu, alebo prácu na čiastočný úväzok nielen pre rodičov, ale tiež aj pre starších pracujúcich, ktorí tiež môžu mať rodinné povinnosti;

61. zdôrazňuje úlohu malých a stredných podnikov (MSP) ako hlavného zdroja pracovných miest v Únii;

62. poznamenáva, že sektor, ktorý zamestnáva najviac žien, prisťahovalcov a starších pracujúcich, je sektor služieb; vyzýva k urýchlenému vytvoreniu vnútorného trhu služieb;

Výzva v oblasti solidarity medzi generáciami a  regiónmi

63. pripomína, že zásada solidarity medzi generáciami, ktorá je kľúčovou zásadou európskeho sociálneho modelu, spočíva v tom, že ekonomicky aktívna časť obyvateľstva hradí financovanie sociálnych dávok a náklady na ochranu a zdravotnú starostlivosť ekonomicky neaktívnej časti obyvateľstva (detí, mládeže, osôb odkázaných na opateru a starších ľudí); trvá na tom, aby napriek predvídateľnej demografickej nerovnováhe bola zachovaná zásada solidarity;

64. zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zásahu zo strany verejných orgánov najmä prostredníctvom sociálnych služieb všeobecného záujmu (SSVZ) pre rodiny a malé deti, ako aj služieb zameraných na zariadenia a hradenie nákladov na starostlivosť o starších ľudí a všetkých osôb odkázaných na opateru; domnieva sa, že prístup k týmto službám patrí k základným právam; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu SSVZ v práve Spoločenstva, ktoré zabezpečuje všeobecný prístup a zásadu solidarity;

65. zdôrazňuje dôležitosť výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi týkajúcich sa spôsobu, ako sa zdravotné systémy pripravujú na zvýšené požiadavky zo strany starnúcej populácie; v tejto súvislosti najmä poznamenáva, že starnutie obyvateľstva spôsobí zvýšenie verejných výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s jednoznačným zvýšením prípadov zdravotného postihnutia a chorôb počas staroby, predovšetkým v prípade pomerne starých ľudí (viac ako 80 rokov) tvoriacich skupinu, ktorá sa bude najviac rozrastať v budúcich desaťročiach;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatnili prísnejšie opatrenia proti všetkým daňovým únikom a neplateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie a zabezpečili životaschopnosť dôchodkových systémov; domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky produktívnejšej a účinnejšej práce a nalieha na členské štáty, aby prostredníctvom stimulov pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú pokračovať v práci, vytvorili pružné systémy a možnosti osobnej voľby vzhľadom na čas odchodu do dôchodku (nad hranicou minimálneho dôchodkového veku);

67. pozoruje, že v súvislosti s možnosťou mobility európskych pracujúcich a členenia pracovných trhov je potrebné prehĺbiť vzájomné poznatky o rôznych dôchodkových systémoch a zabezpečiť prenos z jedného vnútroštátneho systému do druhého, či už ide o systém verejný, súkromný, alebo systém vzájomného prispievania;

68. pripomína veľký prínos starších ľudí k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a skutočnosť, že ich aktívna účasť na rodinnej solidarite a solidarite medzi generáciami posilňuje úlohu prerozdeľovania zdrojov, ktoré existujú v rámci rodinného prepojenia; na druhej strane sa domnieva, že sa musí uľahčiť a podporiť ich účasť na dobrovoľných podujatiach v rámci sociálneho hospodárstva prostredníctvom finančnej odmeny; domnieva sa, že dopyt starších ľudí po tovaroch a službách, ich využívanie voľného času, dopyt po zdravotnej starostlivosti a wellness službách predstavujú rozvíjajúci sa sektor hospodárstva a nové bohatstvo, ktoré sa nazýva strieborným zlatom; vyzýva teda členské štáty, aby podporovali a rozvíjali hospodársku a sociálnu účasť starších osôb najmä starostlivosťou o ich fyzické blaho a ich dobré životné a finančné podmienky;

69. vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu starších ľudí pri zachovaní solidarity medzi generáciami, a povzbudzuje členské štáty, aby v spolupráci s partnermi na miestnej úrovni uľahčili účasť týchto ľudí na dobrovoľných činnostiach najmä vzdelávacieho, kultúrneho a podnikateľského charakteru;

70. zdôrazňuje dôležitosť dobrovoľného prístupu, ktorý umožní mnohým ľuďom znovu sa dostať na trh práce; povzbudzuje vlády, aby uľahčili prístup starších ľudí k systému dobrovoľnosti za odmenu;

71. pripomína, že SSVZ zamerané na starostlivosť, zdravie a vzdelanie malých detí uľahčujú integráciu rodičov do trhu práce a prispievajú na boj proti chudobe najmä v prípade neúplných rodín; je presvedčený, že tieto služby sú dôležité k tomu, aby Únia mohla čeliť demografickým výzvam; na druhej strane, vytvorením pracovných miesť SSVZ stimulujú miestny a regionálny rozvoj a prispievajú ku konkurencieschopnosti Únie; z tohto hľadiska považuje za nevyhnutné vymedziť sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SSVHZ) a vyhodnotiť ich sociálne a hospodárske vplyvy; žiada, aby sa vypracovali ukazovatele kvality s cieľom zhodnotiť pokrok v rámci Barcelonských cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné venovať rovnakú pozornosť a rovnaký prístup k SSVHZ v prospech starších a závislých osôb;

72. zdôrazňuje, že dobrovoľný sektor a sociálne siete v regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou výrazne prispievajú k uspokojovaniu potrieb miestneho obyvateľstva, ale nemôžu nahradiť zásadnú úlohu verejných orgánov poskytujúcich v týchto regiónoch služby všeobecného záujmu; zastáva názor, že toto zapojenie obyvateľstva sa musí oceniť a jeho aktéri sa musia v regionálnej politike podporovať ako partneri; zdôrazňuje, že sa tým spustia vzdelávacie postupy, ktoré regiónu umožnia riešiť problémy demografických zmien;

73. nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby na tento účel využívali štrukturálne fondy; vyzýva Komisiu, aby v rámci územnej spolupráce (článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[12]) podporila výmenu skúseností medzi regiónmi, v ktorých „strieborná ekonomika“ už hrá podstatnú úlohu, alebo v ktorých sa tak stane v budúcnosti;

74. žiada, aby sa uskutočnila rozsiahla diskusia o práve na dôstojný dôchodok pre všetkých, ktorý je podmienkou finančnej sebestačnosti a dôstojného života starších obyvateľov a ich účasti na sociálnej súdržnosti; pripomína dôležitý prínos starších obyvateľov k sociálnej súdržnosti prostredníctvom dobrovoľného sektora a starostlivosti o rodinu;

75. vyzýva členské štáty, aby spoločne pouvažovali nad možnosťou daňových reforiem, ktoré by zabezpečili trvanlivosť dôchodkových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia;

76. vyzýva členské štáty, aby v prípade, že to ešte neurobili, preskúmali vzťahy medzi dôchodkom a povzbudzovaním k práci, najmä pokiaľ ide o pružnú organizáciu práce s cieľom odstrániť všetko, čo by mohlo odradiť pracujúceho;

77. poukazuje na to, že starnutie európskej spoločnosti v sebe skrýva veľké regionálne rozdiely, že celoštátne údaje týkajúce sa demografických zmien maskujú rôzne miestne odlišnosti, a že je niekedy zložité vymedziť potreby v oblasti infraštruktúr a potrebné finančné dotácie od ústrednej vlády; vyzýva Komisiu, aby prispela k zlepšeniu kvality a spoľahlivosti štatistických údajov týkajúcich sa demografických tendencií a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej Európe ešte pred rokom 2014;

78. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci úvah o solidarite medzi európskymi regiónmi, brali do úvahy aj generačné hľadisko a zohľadnili veľké územné vplyvy rôznorodých demografických tendencií, ku ktorým dochádza v rámci Únie; zdôrazňuje, že tieto vplyvy sú dôležité v oblasti bývania a infraštruktúr najmä v mestských oblastiach, v ktorých pravdepodobne dôjde k rastu a veľkému sústredeniu migrujúceho obyvateľstva; zdôrazňuje tiež osobitné potreby na miestnej úrovni v regiónoch so starnúcim obyvateľstvom v oblasti investícií do miestnych služieb s cieľom zohľadniť potreby starších občanov a zabezpečiť im čo najdlhšiu samostatnosť a nezávislosť; navrhuje, aby pri prideľovaní štrukturálnych fondov a možnosti, ktoré ponúka ESF na mobilizáciu miestneho sociálneho kapitálu na poskytovanie služieb vzali do úvahy tieto investičné potreby; žiada ich zachovanie po roku 2013; upozorňuje na skutočnosť, že vysťahovalecké regióny musia prijať opatrenia na zachovanie prirodzenej demografickej rovnováhy prostredníctvom investícií do zamestnanosti, odborného vzdelávania a prístupu k verejným službám;

79. povzbudzuje členské štáty, aby podporovali medzigeneračné projekty, v ktorých starší obyvatelia pracujú s mladšími, aby sa mohli podeliť o zručnosti a získať nové skúsenosti; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti;

80. vyzýva členské štáty, aby pomohli vysťahovaleckým regiónom prostredníctvom zaručenia vysokej úrovne služieb všeobecného záujmu (napr. vzdelávania vrátane starostlivosti o deti v predškolskom a školskom veku, ako aj zdravotníckych a poštových služieb) a dostupnosti (napr. verejnej dopravy, dopravných infraštruktúr a telekomunikačných sietí), a aby zaručili hospodársku účasť a kompetencie (napr. prostredníctvom odborného vzdelávania vrátane metód celoživotného vzdelávania a využívaním investícií do nových technológií); trvá na tom, aby sa rámcové podmienky splnenia týchto úloh prispôsobili miestnym potrebám a aktérom a aby sa zlepšila ich schopnosť prispôsobenia; poukazuje konkrétne na situáciu na ostrovoch, v pohraničných oblastiach, horských regiónoch a iných najvzdialenejších regiónoch;

81. víta návrh na vytvorenie európskeho integračného fondu; vyzýva príslušné národné, regionálne a miestne orgány zodpovedné za tvorbu a riadenie kohéznych programov a programov rozvoja, aby spolupracovali ešte užšie a prostredníctvom zlepšenia životných a pracovných podmienok vo vidieckych regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou podnietili ľudí, aby sa sťahovali do týchto regiónov;

82. víta skutočnosť, že Komisia v Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii určila rastúcu demografickú nerovnováhu ako jednu z výziev, ktorým treba čeliť; so záujmom očakáva výsledky sociálnych konzultácií a vymedzenie úlohy regionálnej politiky v boji s nepriaznivými vplyvmi demografických zmien v budúcom programovom období;

83. pripomína členským štátom mnohoraké nevýhody, s ktorými sa boria , najmä starší dobrovoľní ošetrovatelia; navrhuje, aby sa v záujme prekonania mnohých prekážok pri hľadaní práce zvýšila podpora týmto osobám;

84. domnieva sa, že v mestských štvrtiach, na predmestiach a v znevýhodnených vidieckych oblastiach demografické tendencie pravdepodobne odhalia znižovanie počtu obyvateľstva, ktoré bude mať rozhodujúci vplyv na bývanie a infraštruktúry;

85. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s urbanistickým rozvojom a plánovaním miest zvýšili napríklad prostredníctvom „medzigeneračných projektov“ dostupnosť vhodného bývania pre rodiny, najmä neúplné rodiny a starších ľudí;

86.  zdôrazňuje, že v dôsledku demografickej nerovnováhy vo svetovom meradle hrozí nárast nerovnosti v rozvoji a zosilnenie migračných tlakov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto prvky zapracovali do svojich imigračných politík ako spoločné ciele rozvoja členských štátov a krajín pôvodu (codéveloppement);

Výzva v oblasti integrácie prisťahovalcov

87. poukazuje na to, že prisťahovalectvo je a bude prvkom demografického vývoja Únie a má pozitívny prínos z hospodárskeho, sociálneho aj kultúrneho hľadiska; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby k prisťahovalectvu zaujali vecný a racionálny prístup, aby sa zabránilo xenofóbnym a rasistickým názorom a postojom a podporili úplnú a účinnú integráciu migrantov do spoločnosti;

88. uznáva však, že migrácia pochádzajúca najmä z vysťahovaleckých regiónov tiež ponúka možnosť napraviť negatívne vplyvy demografického vývoja a preto vyzýva členské štáty, aby pristupovali k integrácii migrantov ako k politickému opatreniu strategického významu;

89. domnieva sa, že v členských štátoch by sa mali posilniť integračné politiky s cieľom pomôcť migrantom usadiť sa v Únii; víta preto rozhodnutie Rady 2007/435/ES z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov[13], a verí, že bude prínosom k uľahčeniu spoločenskej a hospodárskej integrácie migrantov v Únii;

90. zdôrazňuje nevyhnutnosť vymedzenia a koordinovania politiky prisťahovalectva medzi členskými štátmi s dvojitým cieľom uspokojiť potreby pracovného trhu a financovať národné dôchodkové systémy a zároveň zaistiť prisťahovalcom rovnaké životné a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr posúdila a predložila osobitnú stratégiu a opatrenia týkajúce sa ekonomického prisťahovalectva;

91. zdôrazňuje, že je veľmi potrebné zosúladiť imigračné politiky členských štátov, aby sa zaručila lepšia integrácia prisťahovalcov do formálnej ekonomiky, a zabezpečiť pre nich právnu aj sociálnu istotu vrátane ich práva na dôchodok; vyzýva členské štáty, aby dôrazne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnym sektorom a potrestali zamestnávateľov, ktorí najímajú a/alebo vykorisťujú nelegálnych robotníkov bez toho, aby boli títo nelegálni prisťahovalci obvinení; víta európsku iniciatívu proti nelegálnej práci, vykorisťovaniu a nedôstojným životným podmienkam, ktoré ohrozujú nelegálnych migrantov;

92. z tohto hľadiska uznáva osobitnú úlohu miest, v ktorých žije väčšina prisťahovalcov a zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia zohľadniť vplyv mestských zón na imigračné politiky a zaangažovať ich, aby sa priamo podieľali na vypracovaní týchto politík; so záujmom berie na vedomie proces Integrating Cities, ktorý uviedla v roku 2006 Komisia a EUROCITIES, ako aj Milánsku deklaráciu podpísanú 6. novembra 2007 na zabezpečenie pokračovania v dialógu o uplatnení spoločných rámcových zásad v oblasti prisťahovalectva na úrovni miest;

93. upozorňuje na skutočnosť, že legálna migrácia musí prebiehať v prospech Únie, samotného migranta a krajiny jeho pôvodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovníkom, ktorí prišli z tretích krajín, priznávali rôzne štatúty – krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé pracovné zmluvy, v záujme toho, aby bolo možné reagovať na požiadavky pracovného trhu, ako aj na jednotlivé životné voľby; preto vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia zamerané na sociálnu a občiansku integráciu prisťahovalcov; navrhuje, aby si migrujúci pracujúci mohli po určitej dĺžke pobytu vybrať stabilnejšie postavenie;

94. víta iniciatívu Komisie a členských štátov na zváženie celosvetového rozmeru prisťahovalectva a vplyvu hospodárskej migrácie do Únie na rozvoj krajín pôvodu; zdôrazňuje potrebu zohľadniť riziko úniku mozgov v krajinách pôvodu migrantov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými tretími krajinami uplatnili účinné opatrenia na boj proti tomuto javu;

95. žiada, aby sa v súvislosti s prísne ekonomickými úvahami nevytratil ľudský rozmer prisťahovalectva a aby prisťahovalci, ktorí si to budú želať, mali možnosť zlúčenia rodín; žiada, aby európske prisťahovalecké politiky úzko spolupracovali s politikami v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a regionálnej politiky;

96. pripomína, že príjmy prisťahovalcov v Európe veľmi dobre umožňujú živiť staršie osoby v rozvojových krajinách;

97. zdôrazňuje, že imigračné politiky musia byť pripravené na boj proti diskriminácii a ich cieľom musí byť vyšší stupeň právnej, sociálnej a spoločenskej rovnosti tak pre prisťahovalcov, ktorí sa už nachádzajú v Európe, ako aj pre tých, ktorí sem prídu v budúcnosti;

98. domnieva sa, že členovia rodiny, ktorí sprevádzajú migrujúceho pracovníka, by mali získať povolenie na pobyt a v prípade potreby pracovné povolenie;

99. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú plnia ženy migrantky, a vyzýva členské štáty, aby uznali miesto, ktoré si zaslúžia zastávať v integračných politikách, a aby im zaručili všetky ich práva;

100.    vyzýva členské štáty, aby do rokovacieho programu niektorého z budúcich samitov zaradili výmenu názorov o demografických zmenách a o osvedčených postupoch v oblastiach, ako sú aktívne starnutie, zamestnávanie mladých, rodinné politiky a integrácia migrantov;

101.    víta záväzok Komisie pri príležitosti Európskeho demografického fóra predkladať každé dva roky situačnú správu; želá si, aby táto správa takisto uvádzala, aký vplyv majú politiky realizované v členských štátoch v príslušných oblastiach; podporuje zámer Komisie venovať každé dva roky jednu kapitolu svojej správy neplodnosti a zahrnúť do tejto správy kapitolu o prípravách Únie na demografické zmeny; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém ukazovateľov určených na monitorovanie a analýzu demografického vývoja v jednotlivých štátoch a v Únii;

102.    pozoruje, že demografická budúcnosť Európy prináša nové ťažkosti na úrovni demokratických mechanizmov a kanály, cez ktoré sa môže ozývať hlas plurality jej zložiek a môže zavážiť pri politických rozhodnutiach; domnieva sa, že ústrednou otázkou starnúcej spoločnosti je politické zastúpenie mladých, ktorí predstavujú spoločnú budúcnosť, a zároveň politickú budúcnosť Spoločenstva, ale v súčasnosti nemajú hlas ani váhu pri prijímaní rozhodnutí; konštatuje, že z rôznych dôvodov majú tak dospelí prisťahovalci, ako aj ich deti ťažkosti, aby boli vypočutí; zastáva názor, že otázka predloženia názorov a politického zastúpenia sociálnych skupín, ktoré túto možnosť v súčasnosti nemajú, ide najmä o mladých ľudí, predstavuje kľúčový problém, ktorý si zaslúži, aby bol dôkladne prediskutovaný a prehĺbený; 103.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie občanov Únie v oblasti demografických výziev v Európe najmä prostredníctvom kampaní a pilotných projektov v tejto oblasti;

o

o o

104.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, národným parlamentom a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 115, 14. apríla 1997, s. 238.
• [2]  Ú. v. EÚ C 104, 6. apríla 1998, s. 222.
• [3]  Ú. v. EÚ C 232, 17. augusta 2001, s. 381.
• [4]  Ú. v. EÚ C 292 E, 1.decembra 2006, s. 131.
• [5]  Ú. v. EÚ C 305 E, 14. decembra 2006, s. 141.
• [6]  Ú. v. EÚ C 161, 13. júla 2007, s. 66.
• [7]      Ú. v. ES L 204, 26. júla 2006, s. 23.
• [8]      Ú. v. ES L 348, 28. novembra 1992, s. 1.
• [9]      Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, Ú. v. ESUO, L 145, 19. júna 1996, s. 4.
• [10]     Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 o rámcovej dohode o práci na čiastočný úväzok uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, Ú. v. ESUO, L 14, 20. januára 1998, s. 9.
• [11]  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2. decembra 2000, s. 16).
• [12]  Ú. v. ES L 210, 31. júla 2006, s. 25. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1989/2006 (Ú. v. EÚ L 411, 30. decembra 2006, s. 6).
• [13]  Ú. v. ES L 168, 28. júna 2007, s. 18.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pokles pôrodnosti, ktorý trvá už niekoľko rokov, a je sprevádzaný stálym a pravidelným predlžovaním dĺžky života, naznačuje, že do roku 2050 dôjde v Európskej únii k hlbokej premene v štruktúre obyvateľstva a vo vekovej pyramíde.

Podľa týchto predpovedí sa zmeny prejavia celkovým starnutím obyvateľstva, úbytkom osôb v produktívnom veku a zvyšovaním miery závislosti.

Európska únia by teda mohla byť konfrontovaná so stratou konkurencieschopnosti a  s poklesom rastu, v porovnaní s regiónmi vo svete, ktoré zaznamenávajú výrazný demografický nárast. Demografická nerovnováha by mala takisto značný vplyv na financovanie systémov sociálneho zabezpečenia a na vyrovnanosť dôchodkových systémov.

Otázky spojené s týmito demografickými zmenami nie sú nové. Prvú sériu odpovedí na ne dala Európska únia na európskych samitoch v Lisabone a Barcelone, prijaté záväzky však neboli v plnej miere splnené.

V oznámení Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť Komisia odštartovala konštruktívnu úvahu a navrhla päť pracovných usmernení

pre demografickú obnovu,

pre dlhší a kvalitnejší aktívny život,

pre výkonnejšiu Európu,

pre lepšiu integráciu migrantov,

pre zaručenie sociálneho zabezpečenia a solidarity medzi generáciami.

Spravodajkyňa súhlasí s pozitívnym prístupom Komisie a predkladá svoje návrhy k jednotlivým usmerneniam oznámenia.

Správa vymedzuje hlavný cieľ pre Európsku úniu: v súvislosti s týmito demografickými zmenami je potrebné udržať hospodársku konkurencieschopnosť a zároveň dlhodobo zachovať európsky sociálny model.

Preto sa musia vypracovať nové politiky:

politiky zamerané na deti a na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi v zamestnaní v záujme naštartovania demografickej obnovy,

politiky v oblasti vzdelávania a plánovaného riadenia zamestnanosti a služobného postupu v záujme optimalizácie ľudských zdrojov,

sú potrebné nové finančné zdroje, aby sa zaručila solidarita medzi generáciami a solidarita medzi regiónmi;

ak má byť integrácia úspešná, k prisťahovalectvu sa musí pristupovať vecne a racionálne.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (18.12.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o demografickej budúcnosti Európy
(2007/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Karin Resetarits

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   upozorňuje, že celosvetové migračné toky majú a budú mať naďalej dôležité dôsledky na cieľové krajiny a krajiny pôvodu; zdôrazňuje, že vplyv prisťahovalcov na starnúce obyvateľstvo EÚ závisí od plnej hospodárskej, sociálnej a politickej integrácie migrantov nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte sa usadia; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú plnia ženy migrantky, a vyzýva členské štáty, aby uznali miesto, ktoré si zaslúžia zastávať v integračných politikách, a aby im zaručili všetky ich práva;

2.   pripomína, že pokles pôrodnosti možno z dlhodobého hľadiska spomaliť iba realizáciou politických opatrení, ktoré obom rodičom umožnia zladiť rodinný a pracovný život, ochranou materstva a dodržiavaním zásady rovnosti mužov a žien vo verejnej a v súkromnej oblasti;

3.   uznáva, že spoločnosť, ktorá stavia deti do centra svojej politiky, je podmienkou zlepšenia pôrodnosti; trvá na potrebe vytvoriť prostredie zohľadňujúce potreby rodiny a zlepšiť životné podmienky pre rodiny a deti, ako aj napĺňanie skutočných rodinných túžob;

4.   odporúča presadzovanie osobitnej sociálnej politiky, ktorá by viedla rodičov k zodpovednému správaniu;

5.   trvá preto na vyvážených rozpočtových prostriedkoch na odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu na všetkých úrovniach, na rovnosť mužov a žien na trhu práce, ako aj na podpory rodiny, ako aj výdavkov na malé deti, zariadenia zabezpečujúce starostlivosť o deti a na ochranu slobodných matiek;

6.   nabáda k rozvoju rôznych stimulov, ktoré by pomohli matkám a ich partnerom zosúladiť pracovný a rodinný život;

7.   víta všetky opatrenia na pomoc pracujúcim rodičom a vyzýva na uznanie práce, ktorú rodičia, najmä matky, vykonávajú v rámci rodiny;

8.   odkazuje na skutočnosť, že mnohí ľudia trpia neúmyselnou bezdetnosťou; vyzýva členské štáty, aby prijali harmonizované opatrenia zamerané na zjednodušenie a urýchlenie procesov adopcií a garantovali dodržiavanie práv týchto detí, ako aj znížili vekovú hranicu pre žiadateľov o adopciu, aby sa aj starší ľudia mohli stať právne spôsobilými na adopciu; zdôrazňuje, že zrelý vek môže byť výhodou pri starostlivosti o deti, ktoré majú za sebou pohnutý život;

9.   vyzýva Komisiu, aby uznala, že nízka pôrodnosť a zvýšenie neplodnosti sú hlavnými faktormi poklesu demografickej krivky;

10. konštatuje, že neplodnosť je zdravotným problémom uznaným WHO, ktorý môže mať vážne následky, ako napríklad depresiu; zdôrazňuje, že neplodnosť naďalej rastie a v súčasnosti je ňou postihnutých 15 % párov; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili párom právo na zaručenie univerzálneho prístupu k liečbe neplodnosti a asistovanej reprodukcii prijatím opatrení na obmedzenie finančných a iných prekážok;

11. naliehavo žiada členské štáty, aby uplatňovali pravidlá, ktoré môžu viesť k vytváraniu platených materských/otcovských dovoleniek pri narodení dieťaťa, a aby podporili využívanie práva na rodičovskú dovolenku, ktorú môžu čerpať rovnako ženy i muži; v tomto zmysle povzbudzuje členské štáty k tomu, aby bojovali proti hospodárskym, sociálnym a kultúrnym predsudkom spojeným s právom na otcovskú dovolenku; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu smernice 96/34/ES o rodičovskej dovolenke;

12. povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia na podporu rodičovstva, ako sú dodatočné dôchodkové práva a daňové úľavy na účely zriadenia podnikových jaslí, a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti;

13. pripomína, že pozitívne opatrenia v oblasti prístupu k zamestnaniu a ku kariérnemu postupu budú mať vplyv na rodičovstvo;

14. zdôrazňuje, že rodinné modely sa menia; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní a realizovaní politík túto skutočnosť vážne zohľadnili;

15. konštatuje, že sa nedosiahlo rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi na trhu práce, keďže pretrváva nábor žien na slabo platené miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, a že ženy naďalej plnia hlavné rodinné povinnosti bez nároku na odmenu; konštatuje tiež, že sa nevytvorili požadované pracovné podmienky, ktoré by umožnili matkám pracovať a ženám opätovne nastúpiť do zamestnania po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, čo má za následok ešte väčší pokles pôrodnosti; najmä v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby riadne vykonávali smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy;

16. vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje daňové systémy a uplatňovali daňové sadzby založené na právach jednotlivcov; odporúča rozvoj systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré budú zohľadňovať záujmy detí a rodín;

17. zdôrazňuje, že zistená nerovnosť v platovom ohodnotení medzi mužmi a ženami a pretrvávajúci nábor žien na zle odmeňované pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikáciám, ohrozuje nevyhnutnú hospodársku nezávislosť žien, ktorá má priamy vplyv na ich rozhodnutie mať deti;

18. požaduje, aby sa jedným z kritérií rovnosti žien a mužov stalo právne zaručenie nároku žien na návrat do zamestnania po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky a aby sa toto obdobie zahrnulo do výpočtu nároku na starobný dôchodok a do zápočtu odpracovaných rokov;

19. žiada preto prijatie opatrení v oblasti pracovného práva na definitívne ukončenie tejto formy diskriminácie, najmä rodových rozdielov v odmeňovaní, a uplatňovanie rodového rozpočtovania vo verejných rozpočtoch; rovnako vyzýva členské štáty, aby presadzovali vyvážené rozdelenie rodinných povinností medzi mužov a ženy, konkrétne najmä prostredníctvom kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia, a aby podporili väčšie využívanie rodičovskej dovolenky zo strany mužov;

20. zdôrazňuje, že je potrebné prijať politiky zosúladenia pracovného a súkromného života týkajúce sa nielen pracovníkov, ale aj mladých ľudí, ktorí sú v procese vyššieho a odborného vzdelávania alebo odbornej prípravy, s cieľom umožniť im zosúladiť ich ambície vzdelávať sa a rodinné túžby;

21. povzbudzuje členské štáty, aby uznali vzdelávaciu, spoločenskú, ľudskú a hospodársku hodnotu neformálnej práce v rodine pre starostlivosť o deti alebo závislé osoby, vrátane toho, že pomáhajúcim osobám priznajú nárok na dôchodok a sociálne zabezpečenie, a aby prijali opatrenia nevyhnutné na valorizáciu takto nadobudnutých neformálnych schopností na trhu práce;

22. zdôrazňuje, že so zreteľom na sociálne a hospodárske problémy, ktoré vznikajú v dôsledku poklesu pôrodnosti, je vytvorenie priaznivých podmienok pre to, aby páry mohli mať toľko detí, koľko si želajú, jednou z podmienok existencie a rozvoja akejkoľvek spoločnosti, a preto treba materstvo a otcovstvo podporovať; žiada o vytvorenie systémov sociálneho zabezpečenia zohľadňujúcich potreby detí a rodín a náhradu výdavkov vyplývajúcich napríklad zo starostlivosti o deti, ako aj uplatňovanie znížených sadzieb DPH na všetky výrobky určené deťom;

23. naliehavo žiada členské štáty, aby presadzovali daňové opatrenia na podnietenie zvýšenia pôrodnosti, a upozorňuje na potrebu zaručiť ženám osobitnú ochranu a podporu po pôrode, najmä mladým slobodným matkám, pričom treba zohľadniť rastúci počet neúplných rodín, z ktorých 85 % tvoria rodiny bez otca a ktoré sú viac než iné rodiny vystavené vyššiemu riziku chudoby;

24. domnieva sa, že v rámci pracovného práva by sa mali prijať opatrenia na odstránenie všetkých foriem nepriamej diskriminácie z dôvodu rodičovských povinností pracovníkov;

25. považuje za nevyhnutné použiť prostriedky zo štrukturálnych a sociálnych fondov aj na vytvorenie vhodných podmienok pre rodinný život na vidieku a v mestách;

26. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s urbanistickým rozvojom a plánovaním miest zvýšili napríklad prostredníctvom „medzigeneračných projektov“ dostupnosť vlastného bývania pre rodiny, najmä neúplné rodiny a starších ľudí;

27. žiada, aby sa v zariadeniach starostlivosti o deti vytvorili kvalitné miesta pre všetky deti, a o iné služby zohľadňujúce potreby rodín, nezávisle od finančnej situácie ich rodičov s cieľom zabezpečiť maximálnu rovnosť príležitostí pre všetky deti; a aby si tak rodičia mohli slobodne vybrať spôsob, ako zladiť rodinný a pracovný život;

28. konštatuje, že čisto kvantitatívne zvýšenie počtu zariadení starostlivosti o deti tak, ako to definujú barcelonské ciele, nie je dostatočné; najmä sa musí rozšíriť ponuka a zvýšiť kvalita; a zároveň treba v rámci rodiny zohľadniť potreby rodičov, ktorí sa slobodne rozhodli, že sa budú starať o svoje deti sami; žiada členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu kvalitných zariadení starostlivosti o deti a iné nezaopatrené osoby za prijateľné ceny, ako to vyplýva z cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, na ktorom zaznela výzva, aby členské štáty vytvorili do roku 2010 zariadenia pre minimálne 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre minimálne 33 % detí vo veku do 3 rokov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia majú rodičom umožniť, aby prispôsobili svoju účasť na trhu práce svojmu životnému rytmu;

29. preto odporúča kombinované verejno-súkromné investície do odvetvia starostlivosti o deti a systému predškolskej výchovy;

30. domnieva sa, že členovia rodiny, ktorí sprevádzajú migrujúceho pracovníka, by mali získať povolenie na pobyt a v prípade potreby pracovné povolenie;

31. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, ktorá porovná rôzne dôchodkové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia žien v jednotlivých členských štátoch, s cieľom určiť najlepšie postupy z hľadiska zvýšenia zamestnanosti žien, ale aj umožniť harmonické zosúladenie rodinného a pracovného života;

32. zdôrazňuje, že vzhľadom na demografický vývoj a najmä na všeobecný trend prehodnocovania dôchodkových systémov je potrebné opätovne preskúmať účinnosť a vhodnosť systémov existujúcich v rôznych členských štátoch, čo sa týka možnosti pre ženy predčasne odísť z trhu práce;

33. vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia zamerané na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkových modelov, ktorá by im zaručila finančnú životaschopnosť a schopnosť riešiť dôsledky starnutia obyvateľstva; zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť starším ženám, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku izolácie a chudoby;

34. navrhuje, aby členské štáty vytvorili a financovali „centrá na premostenie generácií“, v ktorých by starší ľudia vykonávali platenú prácu v oblasti starostlivosti o deti a ich výchovy;

35. odporúča Komisii, aby obnovila činnosť svojho oddelenia „Sieť pre starostlivosť o deti“ v príslušnom generálnom riaditeľstve s cieľom prispieť k výmene osvedčených postupov v záujme vyriešenia problémov súvisiacich s demografickými zmenami;

36. domnieva sa, že migrujúci pracovník by mal mať rovnaké výhody, práva a povinnosti ako občania prijímajúcej krajiny;

37. vyzýva členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi uprednostňovali zvýšenie miery zamestnanosti žien a osôb z prisťahovaleckých skupín;

38. poznamenáva, že pôrodnosť sa zvyšuje v spoločnostiach, ktoré zaručujú všetkým svojim občanom hospodárske a sociálne práva, ktoré zahŕňajú ochranu pre všetkých občanov;

39. domnieva sa, že opatrenia, ktoré by sa prípadne zaviedli vzhľadom na demografický vývoj, musia zohľadniť zvýšenie produktivity práce každého aktívneho pracovníka a že relevantným ukazovateľom preto nie je len počet pracujúcich v porovnaní s počtom nepracujúcich, ale aj nárast produktivity práce;

40. žiada, aby sa osoby rôzneho etnického pôvodu za žiadnych okolností nevyužívali ako bezpečnostná poistka v prípade hospodárskeho šoku.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	17.12.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 0 9
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Edite Estrela, Věra Flasarová, Claire Gibault, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Piia-Noora Kauppi, Pia Elda Locatelli, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Christa Prets, Karin Resetarits, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Iratxe García Pérez, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Donata Gottardi, Anna Hedh, Kartika Tamara Liotard, Marusya Ivanova Lyubcheva, Maria Petre
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Manolis Mavrommatis, Paul Rübig

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (19.12.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k demografickej budúcnosti Európy
(2007/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Bilyana Ilieva Raeva

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyjadruje svoju podporu Komisii pri vytváraní dlhodobej demografickej stratégie na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že akékoľvek riešenie musí obsahovať prvky politiky verejného financovania, primeraného hospodárskeho rastu, politík zamestnanosti a pracovného trhu, účinných politík podpory demografickej obnovy a politík týkajúcich sa vzdelávania, celoživotného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, a pri každom riešení treba zvážiť odlišné postupy v súvislosti so sociálnymi výhodami v členských štátoch;

2.   pripomína, že členské štáty by mali splniť svoje záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu ako spôsob riešenia demografických problémov;

3.   je znepokojený predpokladaným nárastom s vekom súvisiacich výdavkov a dôsledkami tohto nárastu, pretože vyvíjajú mimoriadne veľký tlak na trvalú udržateľnosť verejných financií členských štátov; vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje dôchodkové systémy (príspevkové, zamestnanecké a súkromné) a vytvárali nové finančné produkty dlhodobej starostlivosti; víta využívanie rôznych finančných nástrojov a zároveň zdôrazňuje, že pre každého je bezpečnosť a transparentnosť sporenia a investovania nevyhnutnosťou;

4.   vyzýva členské štáty, aby zvážili poskytovanie daňových impulzov tým spoločnostiam, ktoré zamestnávajú pracovníkov pokročilejšieho veku, s cieľom znížiť množstvo verejných výdavkov, uľahčiť zamestnávanie týchto pracovníkov vo forme daňových úľav za pravidelný dodatočný príjem k dôchodku, aby sa uľahčilo ich dobrovoľné zotrvanie na pracovnom trhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili pružné politiky pre ľudí, ktorí odchádzajú z pracovného trhu a zavádzajú postupy celoživotného vzdelávania;

5.   žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o daňových úľavách a existujúcich prekážkach v súvislosti so zamestnávaním zameranú na starnúcu populáciu, ktorá bude založená na rodovo diferencovaných údajoch;

6.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej urýchľovali proces slobodného pohybu všetkých pracovníkov v rámci rozšírenej Európskej únie aj skôr ako v roku 2014;

7.   opätovne pripomína, že zvýšenie počtu pracovných miest je veľkou prioritou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly a priaznivé podmienky ľahkého vstupu mladých na trh práce, napríklad podporovaním zaškoľovania mladých pracovníkov zamestnancami v dôchodkovom veku formou spoločnej účasti na práci a čiastočného úväzku, intenzívnym poskytovaním diaľkového vzdelávania, väčšieho počtu zamestnaní na čiastočný úväzok a práce na diaľku pre mladých ľudí a ľudí s opatrovateľskými záväzkami;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie opatrenia, ktorými zabránia všetkým daňovým únikom a neplateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie, a zabezpečili trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov; súhlasí s tým, že pomer sumy sociálnych dávok v nezamestnanosti k výške minimálnej mzdy je v niektorých členských štátoch tak malý, že môže zabraňovať prípadnému zamestnávaniu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali pružné systémy a možnosti osobnej voľby vzhľadom na čas odchodu do dôchodku (nad hranicou minimálneho dôchodkového veku) prostredníctvom stimulov pre tých zamestnancov, ktorí sa rozhodnú ďalej pracovať a prekážok voči skorému odchodu do dôchodku, ak tento nie je spôsobený ochorením;

9.   zdôrazňuje nevyhnutnosť vymedzenia a koordinovania politiky prisťahovalectva medzi členskými štátmi s dvojitým cieľom splniť potreby pracovného trhu a financovania národných dôchodkových systémov a zároveň zaistiť prisťahovalcom rovnaké životné a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr posúdila a predložila osobitnú stratégiu a opatrenia týkajúce sa ekonomického prisťahovalectva;

10. vyzýva členské štáty, aby sa vo svojich národných programoch reformy vzhľadom na nový stav Lisabonskej stratégie zamerali na vplyv demografických zmien na reálnu ekonomiku a dôsledne koordinovali makroekonomické politiky, aby sa rastom, produktivitou, a konkurencieschopnosťou Európskej únie mohlo čeliť demografickým výzvam; žiada Komisiu, aby stanovila normy založené na osvedčených postupoch krajín, ktorých hospodárske a sociálne stratégie boli pri riešení demografických problémov najúspešnejšie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.12.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sebastian Valentin Bodu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Cornelis Visser, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jorgo Chatzimarkakis, Daniel Dăianu, Werner Langen, Gianni Pittella, Bilyana Ilieva Raeva, Andreas Schwab
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Theodor Dumitru Stolojan

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (20.12.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k demografickej budúcnosti Európy
(2007/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elisabeth Schroedter

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   domnieva sa, že súčasné nepriaznivé demografické zmeny predstavujú vážne problémy a výzvy pre Európsku Úniu, vlády členských štátov a regionálne orgány; zdôrazňuje, že kríza vyvolaná týmito zmenami by mohla spôsobiť zlyhanie mnohých európskych politík vrátane kohéznej politiky; prízvukuje, že na primerané riešenie týchto výziev je nevyhnutná dôkladná analýza príčin a prípadných následkov krízy, so zameraním predovšetkým na jej vplyv na regionálnu politiku;

2.   konštatuje, že dôsledky demografických zmien v jednotlivých regiónoch sú vážne a vyžadujú si rôzne stratégie na prispôsobenie podľa toho, či ide o migračný a imigračný región alebo o región so zmenšujúcou sa populáciou; konštatuje, že životná úroveň v prevažne vidieckych regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou má iný charakter ako v regiónoch s rastúcou populáciou, a preto sa nazdáva, že sú potrebné odlišné stratégie podpory;

3.   poukazuje však na situáciu niektorých najvzdialenejších regiónov, ako napríklad Francúzskej Guyany a Réunion, ktoré napriek výrazne odlišnej migračnej bilancii majú veľký nárast populácie s omnoho vyššou mierou pôrodnosti ako priemer EÚ a populácia – tiež ovplyvnená starnutím – je omnoho mladšia ako vo zvyšku EÚ, a preto žiada odlišný prístup;

4.   konštatuje, že každý región vrátane regiónov, z ktorých sa obyvatelia vysťahúvajú, disponuje mnohorakým potenciálnom; požaduje, aby sa týmto regiónom vytvorili podmienky na to, aby mohli daný potenciál využiť v prospech ich regionálneho rozkvetu; vyzýva preto členské štáty a regionálne orgány, aby v takýchto regiónoch uprednostnili v rámci regionálnej politiky autonómne stratégie rozvoja, lebo skúsenosti ukazujú, že sa tým v miestnych a regionálnych hospodárskych reťazcoch vytvárajú impulzy, vďaka ktorým sa regióny so zmenšujúcou sa populáciou stávajú opäť atraktívnymi;

5.   konštatuje, že najmä v regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou zlepšujú inovatívne a decentralizované činnosti infraštruktúry spolu s vysokou mierou zapojenia občanov životnú úroveň a sú hospodárskymi faktormi stability, na základe ktorých si aj mladí ľudia vytvárajú väzbu k danému regiónu; požaduje, aby boli takéto plány rozvoja predmetom programov financovania zo strany členských štátov v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou vytvorili príležitosti na spoluprácu medzi podnikmi, verejným sektorom, školami a univerzitami s cieľom vytvoriť regionálne systémy inovácií, a na účasť v národných a medzinárodných sieťach odborných skúseností;

6.   konštatuje, že nepretržitý rast populácie starších občanov s osobitnými potrebami v oblasti tovarov a služieb môže byť novým hospodárskym impulzom pre regionálny rozvoj, ktorý môže uvoľniť nový potenciál v regiónoch s rastúcim počtom starších obyvateľov; poukazuje však na to, že túto situáciu je možné považovať za príležitosť na nové pracovné miesta na rastúcom trhu v oblasti nových výrobkov a služieb, ktoré zlepšujú kvalitu života starších ľudí, na hospodársky rast a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ, táto koncepcia sa nazýva „strieborná ekonomika“; nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby na tento účel využívali štrukturálne fondy a vyzýva Komisiu, aby v rámci územnej spolupráce (Článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[1]) podporila výmenu skúseností medzi regiónmi, v ktorých „strieborná ekonomika“ už hrá podstatnú úlohu, alebo v ktorých sa tak stane v budúcnosti;

7.   zdôrazňuje, že dobrovoľný sektor a sociálne siete v regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou výrazne prispievajú k uspokojovaniu potrieb miestneho obyvateľstva, ale nemôžu nahradiť zásadnú úlohu verejných orgánov poskytujúcich v týchto regiónoch služby všeobecného záujmu; zastáva názor, že toto zapojenie obyvateľstva sa musí oceniť a jeho aktéri sa musia v regionálnej politike podporovať ako partneri; zdôrazňuje, že sa tým spustia vzdelávacie postupy, ktoré regiónu umožnia riešiť problémy demografických zmien;

8.   vyzýva členské štáty, aby pomohli vysťahovaleckým regiónom prostredníctvom zaručenia vysokej úrovne služieb verejného záujmu (napr. vzdelávanie vrátane starostlivosti o deti predškolskom a školskom veku, sociálnej starostlivosti, ako aj zdravotníckych a poštových služieb) a dostupnosti (napr. verejná doprava, dopravné infraštruktúry a telekomunikačné siete), a aby zaručili hospodársku účasť a kompetencie (napr. prostredníctvom odborného vzdelávania vrátane metód celoživotného vzdelávania a využívaním investícií do nových technológií); trvá na tom, aby sa rámcové podmienky splnenia týchto úloh prispôsobili miestnym potrebám a aktérom a aby sa zlepšila ich schopnosť prispôsobenia; poukazuje konkrétne na situáciu na ostrovoch, v pohraničných oblastiach, horských regiónoch a iných oblastiach vzdialených od zaľudnených centier;

9.   víta návrh na vytvorenie európskeho integračného fondu; vyzýva príslušné národné, regionálne a miestne orgány zodpovedné za tvorbu a riadenie kohéznej politiky a politiky vidieckeho rozvoja, aby spolupracovali ešte užšie a prostredníctvom zlepšenia životných a pracovných podmienok vo vidieckych regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou podporili ľudí, aby sa sťahovali do týchto regiónov;

10. víta skutočnosť, že vo Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii Komisia určila rastúcu demografickú nerovnováhu ako jednu z úloh, ktorými sa zaoberá; so záujmom očakáva výsledky sociálnych konzultácií a vymedzenie úlohy regionálnej politiky v boji s nepriaznivými vplyvmi demografických zmien v budúcom programovom období.

11. nalieha tiež, aby sa využili príležitosti v rámci regionálnej politiky pre spolufinancovanie rôznych aktivít na riešenie problémov demografických zmien v súčasnom programovom období;

12. navrhuje Komisii, aby v rámci územnej spolupráce podporovala európske siete, v ktorých by si mohli regionálne a miestne orgány, ako aj orgány občianskej spoločnosti pri riešení problémov vyplývajúcich z demografických zmien navzájom vymieňať skúsenosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Wolfgang Bulfon,, Bairbre de Brún, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Gábor Harangozó, Marian Harkin, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Rumiana Jeleva, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Miroslav Mikolášik, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Margie Sudre, Kyriacos Triantaphyllides
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Emanuel Jardim Fernandes, Samuli Pohjamo, Nikolaos Vakalis, Iuliu Winkler
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

• [1]  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1989/2006 (Ú. v. EÚ L 411, 30.12.2006, s. 6).

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (21.11.2007)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k demografickej budúcnosti Európy
(2007/2156(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Magda Kósáné Kovács

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Úloha migrácie

1.   zastáva názor, že demografické zmeny v EÚ, starnutie spoločnosti a požiadavky trhu práce vyžadujú jednotnú a zosúladenú migračnú politiku na európskej úrovni; zdôrazňuje, že z legálnej migrácie by mali mať prospech tak EÚ, ako aj krajiny pôvodu; dôrazne vyzýva členské štáty na vypracovanie spoločnej politiky legálnej migrácie, o ktorú žiadal vo svojom uznesení z 26. septembra 2007[1], najmä pokiaľ ide o jasné vymedzenie ekonomických migrantov, spoločné povolenie na pobyt a prácu a možnosť prevodu sociálnych práv pre prisťahovalcov;

2.   domnieva sa, že v členských štátoch EÚ by sa mali posilniť integračné politiky s cieľom pomôcť migrantom usadiť sa v EÚ; víta preto rozhodnutie Rady 2007/435/ES z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov[2], a verí, že bude prínosom k uľahčeniu spoločenskej a hospodárskej integrácie migrantov v EÚ;

Rodiny a deti

3.   súhlasí s názorom, že popri legálnej migrácii je prioritou aj zvýšenie pôrodnosti; zdôrazňuje, že túto prioritu možno dosiahnuť prostredníctvom účinnej rodinnej a sociálnej politiky zameranej na odstránenie chudoby v niektorých rodinách, znižovanie počtu detí ohrozených chudobou a podporu rovnakých príležitostí;

4.   domnieva sa, že na podporu rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a zabezpečenie práv detí na rodinu a ochranu je potrebná vyváženejšia a pružnejšia organizácia pracovného a rodinného života a lepšie sociálne služby; mal by sa však brať ohľad na odlišnú spoločenskú úlohu mužov a žien;

5.   domnieva sa, že rodinná politika členských štátov by sa okrem iného mala zameriavať na obmedzovanie nerovnakých príležitostí, ktoré majú občania s deťmi a bez nich, zabezpečenie dostupnosti služieb pre pomoc rodičom vo forme vzdelávania a starostlivosti o malé deti, starostlivosti o väčšie deti a dohľadu nad nimi, a mala by mužom aj ženám ponúkať lepšie príležitosti na celoživotné vzdelávanie a dosiahnutie rovnováhy medzi súkromným a profesionálnym životom;

6.   vyzýva členské štáty, aby aktívnejšie využívali európske štrukturálne fondy na realizáciu rôznych rodinných politík, napríklad podporovania rovnakých príležitostí a vytvárania rovnováhy medzi rodinným a profesionálnym životom, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Diskriminácia starších pracovníkov

7.   víta skutočnosť, že sa podstatne zvýšila priemerná dĺžka života európskeho obyvateľstva, v dôsledku čoho od roku 2000 výrazne vzrástla miera zamestnanosti starších pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky v prospech zamestnávania starších pracovníkov a v tejto súvislosti si vymieňali osvedčené postupy;

8.   pripomína, že smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[3], zakazuje diskrimináciu na základe veku v zamestnaní a povolaní a umožňuje členským štátom prijať pozitívne opatrenia zacielené na predchádzanie diskriminácii a vytváranie rovnakých príležitostí;

9.   ostro odsudzuje diskriminačné predsudky, ktorým môžu byť vystavení starší pracovníci; vyzýva členské štáty, aby propagovali celoživotné vzdelávanie a uskutočňovali informačné kampane orientované na zamestnávateľov s cieľom predstaviť im výhody zamestnávania starších pracovníkov;

10. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala oddelené štatistické údaje o rôznych vekových skupinách podľa rozličných problémov, ktorým tieto skupiny čelia, a širokého spektra diskriminácie na základe veku;

11. naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti smernice 2000/78/ES aj na iné oblasti, ako je zamestnanie a povolanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA

Dátum prijatia	20.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Philip Bradbourn, Kathalijne Maria Buitenweg, Giuseppe Castiglione, Giusto Catania, Carlos Coelho, Panayiotis Demetriou, Bárbara Dührkop Dührkop, Armando França, Roland Gewalt, Elly de Groen-Kouwenhoven, Jeanine Hennis-Plasschaert, Lívia Járóka, Ewa Klamt, Magda Kósáné Kovács, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Esther De Lange, Roselyne Lefrançois, Sarah Ludford, Dan Mihalache, Javier Moreno Sánchez, Bogusław Rogalski, Martine Roure, Inger Segelström, Søren Bo Søndergaard, Károly Ferenc Szabó, Vladimir Urutchev, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Simon Busuttil, Gérard Deprez, Sophia in 't Veld, Ona Juknevičienė, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Mary Lou McDonald, Marianne Mikko, Hubert Pirker
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Grech

• [1]  P6_TA-PROV(2007)0414.
• [2]  Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 18.
• [3]  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.1.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 11 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Elisabeth Morin, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Rovana Plumb, Bilyana Ilieva Raeva, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Françoise Castex, Donata Gottardi, Monica Maria Iacob-Ridzi, Anna Ibrisagic, Dieter-Lebrecht Koch, Roberto Musacchio, Agnes Schierhuber
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	[Mihael Brejc]