Postup : 2007/2190(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0028/2008

Predkladané texty :

A6-0028/2008

Rozpravy :

PV 21/02/2008 - 3
CRE 21/02/2008 - 3

Hlasovanie :

PV 21/02/2008 - 4.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0069

SPRÁVA     
PDF 170kWORD 121k
31.1.2008
PE 398.450v02-00 A6-0028/2008

o ďalšom postupe po prijatí Územnej agendy a Lipskej charty – Európsky akčný program pre územný rozvoj a územnú súdržnosť

(2007/2190(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Gisela Kallenbach

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ďalšom postupe po prijatí Územnej agendy a Lipskej charty – Európsky akčný program pre územný rozvoj a územnú súdržnosť

(2007/2190(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na Územnú agendu EÚ (Územná agenda) a Lipskú chartu týkajúcu sa trvalo udržateľných európskych miest (Lipská charta), ktoré boli obe prijaté na neformálnom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj miest v Lipsku 24. – 25. mája 2007 a so zreteľom na prvý akčný program na prijatie Územnej agendy Európskej únie prijatý na neformálnom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj v Ponta Delgada (Azory) 23. – 24. novembra 2007 (prvý akčný program),

–   so zreteľom na Štvrtú správu o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273) (štvrtá správa o kohézii),

–   so zreteľom na Európsku koncepciu územného rozvoja (EKÚR) prijatú na neformálnom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za územné plánovanie 11. mája 1999 v Postupime,

–   so zreteľom na výsledky programu Európskej siete sledovania územného plánovania (ESPON) na rok 2006,

–   so zreteľom na návrh pracovného programu ESPON 2013,

–   so zreteľom na články 158 a 159 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0028/2008),

A.  keďže územná rozmanitosť, polycentrizmus a kompaktné mestá sú zásadnými štruktúrnymi znakmi európskeho územia,

B.   keďže väčšina európskych občanov dnes žije v mestách,

C.  keďže medzi súčasné výzvy územného rozvoja Európskej únie patria aj zmena klímy, urbanizácia a využívanie pôdy, spotreba energie, dopravná infraštruktúra, demografické zmeny vrátane odlevu obyvateľstva z vidieckych oblastí a iných regiónov Európskej únie, vplyv rozšírenia na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a nerovnomerné vplyvy globalizácie vrátane narastajúceho rozdielu medzi bohatšími a menej prosperujúcimi oblasťami ako aj nerovnomerný rozvoj mestských a vidieckych oblastí spojený so štrukturálnymi zmenami,

D.  keďže cieľmi stanovenými v Územnej agende pre trvalo udržateľný územný rozvoj sú vytvorenie vyváženého a polycentrického mestského systému a nového vzťahu medzi mestami a vidiekom, vytvorenie inovatívnych regionálnych zoskupení, zaistenie rovnosti prístupu k infraštruktúre a vedomostiam, podporovanie transeurópskeho riadenia rizík, trvalo udržateľný rozvoj, pokrokové riadenie a ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva,

E.  keďže cieľmi stanovenými v Lipskej charte sú lepšie využívanie integrovanej politiky mestského rozvoja prostredníctvom vytvorenia a zaistenia kvalitného územia, modernizácia infraštruktúry a zvýšenie energetickej účinnosti, aktívna podpora inovácií a osvety, ako aj – predovšetkým pre zanedbávané mestské štvrte – podpora ekologickej, výkonnej a cenovo prístupnej mestskej dopravy, trvalá udržateľnosť stratégií zhodnocovania mestskej výstavby, posilnenie miestneho hospodárstva a miestnej politiky pracovného trhu, aktívna politika vzdelávania a výchovy detí a mládeže,

F.  keďže územné plánovanie je vhodným nástrojom na riadenie využívania pôdy a výstavby sídlisk v členských štátoch a ich regiónoch a mestách a na určovanie kvality života a príležitostí pre rozvoj na danom území,

G. keďže okrem kohéznej politiky ako riadiaceho nástroja sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na zaistenie dosiahnutia cieľov Územnej agendy a Lipskej charty, predovšetkým hodnotenia vplyvu na územie, integrovaný prístup a sledovanie územného plánovania ,

H. keďže okrem kohéznej politiky má podstatný vplyv na územie aj politika rozvoja vidieka; keďže integrácia týchto dvoch politických oblastí nie je dostatočná, je preto potrebná výraznejšia synergia, ktorá odhalí skutočný rozvojový potenciál a oživí príťažlivosť a konkurencieschopnosť vidieckych oblastí, čo pomôže bojovať proti odlevu obyvateľstva z týchto oblastí,

I.   keďže kvalita verejných priestranstiev, prírodného a kultúrneho prostredia a architektúry je veľmi dôležitá pre životné podmienky mestského a vidieckeho obyvateľstva a predstavuje rozhodujúce aspekty pri hodnotení lokality,

J.   keďže kreativita a inovácia sú rozhodujúcimi zdrojmi prechodu ku globalizovanej znalostnej spoločnosti; keďže úspech trvalo udržateľného územného a mestského rozvoja preto podstatne závisí od rozvoja miestneho potenciálu kreativity,

K. keďže kultúra výstavby (kultúra vysoko kvalitného prostredia výstavby), ktorá je takpovediac súhrnom kultúrnych, hospodárskych, technologických, sociálnych a ekologických aspektov, ktoré ovplyvňuje kvalita a postup plánovania a výstavby, predstavuje významnú súčasť integrovaného mestského rozvoja,

L.   keďže integrovaný prístup znamená, že vytvorené projekty by mali predstavovať súdržný dlhodobý plán zahŕňajúci hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer a plnú účasť kľúčových partnerov v plánovaní, uplatňovaní a vyhodnocovaní programov rozvoja miest;

M. keďže integrovaný prístup k teritoriálnej dimenzii kohézie nepozostáva len z územného plánovania a opatrení a politík mestského rozvoja, pretože konečným cieľom je zabezpečenie rovnováhy medzi európskymi občanmi bez ohľadu na to, kde žijú, cieľ sa nedá dosiahnuť len prostredníctvom územného plánovania,

1.  domnieva sa, že ciele Územnej agendy a Lipskej charty je možné dosiahnuť len prostredníctvom dodržiavania rozsiahlej, všestrannej rozvojovej stratégie medzi sektormi, pomocou ktorej sa integrovaný prístup mení na skutok;

2.  navrhuje v rámci hodnotenia kohéznej politiky v polovici programového obdobia a so zreteľom na kohéznu politiku po roku 2013 analyzovať, do akej miery by mohlo byť uskutočňovanie integrovaného prístupu záväzným predpokladom pri programovom plánovaní a výbere projektov v rámci štrukturálnych fondov, vyzýva preto tých, ktorí rozhodujú, aby dobrovoľne prevzali zodpovednosť za uplatňovanie nových metód spolupráce;

3.  víta rozhodnutie ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest, ktoré prijali na neformálnom stretnutí v Lipsku 24. a 25. mája 2007, o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny pod vedením Nemecka s cieľom identifikovať a objasniť rôzne otázky týkajúce sa uplatňovania iniciatívy JESSICA;

4.  víta v tejto súvislosti vytvorenie medziútvarovej skupiny Komisie, ktorá sa zaoberá návrhmi prijatia integrovaného prístupu a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so všetkými sociálnymi a hospodárskymi partnermi a aby zabezpečila ich účasť na akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa územnej súdržnosti; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o pokroku týchto činností;

5.  žiada, aby sa pri navrhovaní kohéznej politiky po roku 2013 venovala pozornosť predovšetkým územným špecifikám a požiadavkám a s tým súvisiacou diferenciáciou podľa regiónu; odporúča využívanie plánovacích nástrojov orientovaných na implementáciu, ako sa uvádza v Lipskej charte, opierajúcich sa o výskum a stále monitorovanie;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci hodnotenia kohéznej politiky v polovici programového obdobia lepšie využili súčinnosť s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EAFRD) na rozvoj územia ako celku; so zreteľom na kohéznu politiku po roku 2013 odporúča, aby sa uskutočňovala úzka koordinácia štrukturálnej politiky a politiky rozvoja vidieka s cieľom zvýšiť príležitosti na zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach;

7.  poukazuje na skutočnosť, že nielen metropolitné regióny majú inovačný potenciál, ale aj niektoré skôr periférne a vidiecke územia sú medzi prvými pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie; naliehavo žiada Komisiu, aby sa intenzívnejšie ako doteraz zaoberala faktormi úspechu týchto oblastí s cieľom vypracovať na tomto základe model rozvoja pre menšie a stredne veľké mestá na vidieku;

8.  zdôrazňuje význam partnerstva a zdieľania úloh medzi mestskými a vidieckymi časťami pre vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj územia ako celku; vyzýva mestské a vidiecke orgány, aby v spolupráci so všetkými verejnými a súkromnými účastníkmi určili spoločné výhody a vypracovali spoločné regionálne a subregionálne rozvojové stratégie s cieľom zabezpečiť lepšie životné podmienky a kvalitu života všetkým občanom Únie; vyzýva najbližšie predsedníctva, aby zorganizovali neformálne stretnutia ministrov zodpovedných za územné plánovanie a rozvoj miest s cieľom zaoberať sa týmito otázkami;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci svojej revízie všeobecného rozpočtu Európskej únie zohľadnili Územnú agendu a Lipskú chartu a naplánovali kvalitatívne úpravy umožňujúce lepšie zohľadniť ciele územnej súdržnosti v politikách EÚ; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné v niekoľkých nasledujúcich rokoch prijať legislatívne opatrenia;

10. vyzýva Radu, aby pri revízii lisabonskej a göteborskej stratégie (trvalo udržateľná rozvojová stratégia) na jarnom summite 2008 definovala územné a mestské záujmy ako cieľ;

11. nalieha na členské štáty, aby prijali rýchle opatrenia na dosiahnutie cieľov Územnej agendy a Lipskej charty;

12. vyzýva Radu a členské štáty, aby v duchu skutočného viacúrovňového riadenia zohľadnili územnú rôznorodosť Európskej únie a zároveň rešpektovali princíp subsidiarity s cieľom plne zapojiť miestne a regionálne vlády vrátane cezhraničných verejných orgánov a v zmysle princípu partnerstva zapojili do akčných programov na uplatňovanie Územnej agendy a Lipskej charty hospodárskych a sociálnych partnerov, príslušné MVO a súkromný sektor, a toto úsilie plne podporuje; zdôrazňuje, že potrebu spolupráce by mali všetci zúčastnení chápať pozitívne, pretože sa preukázalo, že konzistentná spolupráca je účinná;

13. pripomína kľúčovú úlohu, ktorú prístup k informáciám a komunikačným technológiám zohráva pre možnosti budúceho rozvoja regiónov, a preto odporúča, tak ako sa uvádza v Územnej agende, aby sa infraštruktúra, napríklad širokopásmových káblov, začlenila do nových programov dopravy a komunikácií;

14. vyzýva Komisiu, aby vykonala systematickú analýzu územného vplyvu príslušných kľúčových politík EÚ, ako schválili členské štáty v činnosti č.2 prvého akčného programu, a aby tiež vykonala hodnotenie územného vplyvu príslušných nových právnych predpisov; poukazuje pritom na potenciál hodnotiacich metód, ktoré boli vytvorené v rámci programu ESPON;

15. je si vedomý toho, že vysokokvalitné predškolské a základné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, univerzity a iné výskumné ústavy sú základom budúceho rozvoja miest a regiónov;

16. vyzýva na začlenenie politiky tvorivých hospodárskych odvetví do územného a mestského rozvoja s cieľom vytvoriť rámec za pomoci nástrojov, ktoré sú k dispozícii (kohézna politika, územné a mestské plánovanie), a s ohľadom na kvalitu priestoru, a na skvalitnenie príležitostí na tvorivé a inovačné činnosti;

17. považuje za nevyhnutné vzhľadom na demografický rozvoj zlepšiť schopnosť prispôsobenia miest a regiónov, pričom je potrebné zamerať sa na samosprávne vytvorenie a podporu práce dobrovoľníkov;

18. zdôrazňuje, že demografické smerovanie vedie k novým výzvam na trhu práce, v prístupe k sociálnym a zdravotníckym službám a bývaniu a v plánovaní vo všeobecnosti; poukazuje na to, že starnutie obyvateľstva je možné vnímať ako príležitosť na vytvorenie nových pracovných miest na vzrastajúcom trhu a nových výrobkov a služieb, ktoré zlepšujú kvalitu života starších ľudí; zdôrazňuje, že rozvoj takzvanej striebornej ekonomiky je dôležitý na miestnej a regionálnej úrovni;

19. vyzýva členské štáty, aby vo všetkých oblastiach svojho územia zásadne zaistili dostupnosť a prístupnosť služieb verejného záujmu s cieľom poskytnúť ľuďom v rôznych regiónoch možnosť využiť osobitné možnosti a potenciál svojho regiónu; požaduje, aby sa prihliadalo k potrebám znevýhodnených skupín, ako sú invalidné osoby, prisťahovalci, etnické menšiny, dlhodobo nezamestnaní a nízko kvalifikovaní ľudia a k osobitným potrebám žien; vyzýva Komisiu, aby vo svojich pokynoch týkajúcich sa uplatňovania rámcových pravidiel pre služby verejného záujmu a verejného obstarávania umožnila územným správnym jednotkám viac zohľadniť miestne potreby a miestne činitele a zlepšiť ich pružnosť;

20. žiada Komisiu, aby vzhľadom na novú právomoc spoločenstva vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy v oblasti územného plánovania predložila oznámenie o vytvorení rámca EÚ pre hodnotenie územného vplyvu na úrovni projektu a zohľadnila pritom činnosť siete ESPON;

21. poukazuje na skutočnosť, že po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy je nevyhnutné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi Parlamentom, Radou, Komisiou, pokiaľ ide o implementáciu prvého akčného programu Územnej agendy;

22. víta najmä skutočnosť, že Lisabonská zmluva stanovuje ako svoj cieľ územnú súdržnosť popri hospodárskej a sociálnej súdržnosti a ustanovuje zdieľanie zákonodarnej právomoci EÚ a členských štátov v tejto oblasti; poukazuje na to, že v Lisabonskej zmluve sa uznáva skutočnosť, že je potrebné riešiť územné otázky týkajúce sa ostrovov, hornatých oblastí, hraničných oblastí a veľmi odľahlých a riedko obývaných oblastí, pretože majú negatívny vplyv na celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu na doplnenie prvého akčného programu osobitnými návrhmi opatrení a iniciatív EÚ;

23. zdôrazňuje skutočnosť, že zatiaľ neexistuje spoločne dohodnuté vymedzenie územnej súdržnosti, naliehavo preto žiada Komisiu, aby jasne definovala územnú súdržnosť a stanovila ciele územného rozvoja Európskej únie v budúcej zelenej knihe o územnej súdržnosti; očakáva, že cieľ zabezpečiť všetkým občanom Únie rovnaké rozvojové a prístupové príležitosti bez ohľadu na to, kde v EÚ žijú, bude najvyššou prioritou;

24. odporúča ďalej rozvíjať Európsku koncepciu územného rozvoja (EKÚR) a trvá na plnom zapojení nových členských štátov do tejto koncepcie;

25. považuje za dôležité pravidelne hodnotiť pokrok pri realizácii Územnej agendy; vyzýva Radu, Komisiu a všetky zúčastnené strany, aby pritom hodnotili aj pokrok dosiahnutý pri realizácii jednotlivých opatrení prvého akčného programu, ako aj vplyv týchto opatrení a ich prínos k trvalo udržateľnému územnému rozvoju v Európe;

26. vyzýva Radu, aby sa čo najskôr dohodla na jednoduchých a kvantifikovateľných ukazovateľoch sledovania územného rozvoja EÚ; vyzýva na ustanovenie ukazovateľa ročného upotrebenia pozemkov ako jedného z ukazovateľov územného rozvoja;

27. poukazuje na skutočnosť, že tieto ukazovatele by sa mohli použiť ako cieľové údaje na riadenie územného rozvoja; navrhuje, aby Rada a Komisia využili tieto ukazovatele na porovnávanie členských štátov a na vytvorenie databázy osvedčených postupov;

28. súhlasí so zámerom Rady predkladať spoločnú správu o realizácii prvého akčného programu na každej neformálnej rade ministrov; navrhuje Rade, aby vzala do úvahy program pre vzájomné vzdelávanie (Mutual Learning Programme, MLP) v oblasti európskeho územného rozvoja na výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

29. zdôrazňuje význam lepšej koordinácie Územnej agendy a Lipskej charty; ľutuje, že Rada ešte neschválila žiadny akčný program na realizáciu cieľov Lipskej charty a vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby tak urobili a zaistili tak systematickú realizáciu Lipskej charty;

30. víta iniciatívu slovinského predsedníctva Rady v oblasti prípravy a podpory opatrení, ktoré posilnia koordináciu medzi územným a mestským rozvojom vzhľadom na intenzívnejšie prelínanie cieľov Územnej agendy a Lipskej charty;

31. poukazuje na závery Štvrtej správy o hospodárskej a sociálnej kohézii Komisie, ktorá považuje mestá a mestské oblasti za strediská populácie, hospodárskej sily a inovácie; víta návrhy na vytváranie inovatívnych regionálnych a mestských zoskupení a vyzýva, aby sa tieto zoskupenia vytvárali v rámci vnútorných a vonkajších hraníc EÚ;

32. vyzýva Komisiu a Radu, aby určili ukazovatele porovnania výsledkov trvalej udržateľnosti miest v zmysle Lipskej charty, ako napríklad spotreba energie na obyvateľa, podiel používania verejnej mestskej dopravy na celkovom objeme dopravy alebo emisie skleníkových plynov na obyvateľa, a osobitne pritom zohľadnila činnosť v rámci projektu územného auditu (Urban Audit);

33. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú mestá pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie a požaduje celostnú a dobre koordinovanú stratégiu mestského rozvoja podporovanú všetkými úrovňami vládneho ako aj súkromného sektora,

34. vyzýva Komisiu, aby sa výraznejšie zaoberala otázkou rozširovania urbanizácie; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na problematiku rozdelenia krajiny a pretrvávajúci úbytok pôdnych plôch na základe urbanizácie v členských štátoch, uplatnila účinné opatrenia a stratégie na obmedzenie spotreby pozemkov;

35. odporúča členským štátom, aby uprednostnili vnútorný mestský rozvoj pred vonkajším, inými slovami aby namiesto zastavovania nových plôch uprednostňovali predovšetkým nové využitie existujúcich stavieb alebo ich využívanie na nové účely najmä prostredníctvom trvalo udržateľného obhospodarovania pôdy;

36. víta dôraz, ktorý Lipská charta kladie na prepájanie rôznych druhov dopravy; zdôrazňuje význam integrovaného a trvalo udržateľného dopravného systému a významnú úlohu infraštruktúry pre cyklistov a chodcov najmä vo veľkých mestách; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnejšie mechanizmy na podporu miestnych orgánov vo vypracúvaní stratégií pre integrované dopravné siete, najmä v menej rozvinutých regiónoch;

37. s poľutovaním konštatuje, že rastú hospodárske rozdiely, najmä v metropolitných oblastiach a mestách v EÚ, ale aj vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby tento problém riešili energickejšie a prihliadali naň pri plánovaní programov, pri ktorých sa predpokladá prideľovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov;

38. domnieva sa, že mestá majú osobitnú zodpovednosť pri plnení cieľov Spoločenstva v oblasti ochrany klímy, pretože majú jedinečnú príležitosť realizovať potenciálne riešenia s cieľom prispieť k znižovaniu globálnych emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt; nalieha na členské štáty, aby ochranu klímy zaradili do programov mestského rozvoja ako horizontálny cieľ;

39. zdôrazňuje skutočnosť, že investície do ekologických technológií, ako inovačná prevencia, zmierňovacie a adaptačné opatrenia, ponúkajú významné dlhodobé obchodné príležitosti;

40. poznamenáva, že mestské oblasti sú vplyvmi zmeny klímy postihnuté vážnejšie, ak chýbajúce koridory čerstvého vzduchu vedú k ďalšiemu otepľovaniu a vyšším koncentráciám znečistenia;

41. zasadzuje sa za podporenie úsilia o zlepšenie integrácie a sociálnej a územnej súdržnosti, predovšetkým prekonaním nedostatkov v oblasti mestskej výstavby a zlepšenia podmienok životného prostredia, pričom sa bude uplatňovať vyvážená rozvojová politika v mestských oblastiach, konkrétne stabilizáciou problémových štvrtí a vytvorením atraktívnych podmienok na bývanie, prácu a voľný čas;

42. vyzýva na lepšie začlenenie zanedbaných oblastí; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby určili varovné znaky úpadku v konkrétnych oblastiach a aby zvýšili úsilie na uplatňovanie politiky sociálneho začleňovania s cieľom znížiť nerovnosti a zabrániť sociálnemu vyčleňovaniu; zdôrazňuje významnú úlohu malých a stredných podnikov v hospodárskom rozvoji a územnej konkurencieschopnosti nielen v zanedbaných oblastiach, ale aj v mestských oblastiach;

43. vyzýva Komisiu, aby v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti intenzívnejšie podporovala projekty stimulujúce rozvíjanie a výmenu skúseností v oblasti trvalo udržateľného urbanistického manažmentu, podporu energeticky účinných postupov a technológií, riešenie problémov v oblasti životného prostredia miest a prínos miest v boji proti zmene klímy;

44. domnieva sa, že posilnenie mestskej identity a aktívneho občianstva v mestách môže prispieť k úspešnému prijatiu Lipskej charty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali územný dialóg s cieľom posilniť účasť verejnosti v plánovaní revitalizácie a rozvoja mestských oblastí;

45. vyzýva členské štáty a ich regióny a mestá, aby venovali väčšiu pozornosť vytváraniu kultúry vysoko kvalitného prostredia výstavby (Baukultur) ako aj dostupnosti riadneho a cenovo prijateľného bývania ako kľúčových faktorov sociálneho začlenenia a kvality mestského života v kontexte trvalo udržateľného rozvoja miest, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať kvalite verejného priestoru, najmä v zmysle kvalitného architektonického stvárnenia, ktoré je prostriedkom na zabezpečenie lepšieho blahobytu občanov Únie;

46. vyzýva Radu a predovšetkým slovinské a francúzske predsedníctvo, aby budovalo na úspechoch, ktoré dosiahlo nemecké a portugalské predsedníctvo so zreteľom na územnú kohéziu a ďalej prijímalo v tomto smere ďalšie návrhy; domnieva sa, že v dôsledku toho, že dosiaľ sa dôraz kládol na mestá, vzťah mesta a vidieka a územné plánovanie, musia budúce iniciatívy viac prihliadať na požiadavky regiónov s teritoriálnym znevýhodnením, ako sú ostrovy, hornaté oblasti, hraničné oblasti a veľmi odľahlé a riedko obývané oblasti,

47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj Výboru regiónov.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecné súvislosti

Na neformálnom stretnutí v Lipsku, ktoré sa uskutočnilo 24./25. mája 2007, prijali ministri EÚ pre územné plánovanie a mestský rozvoj Územnú agendu (ÚA) a Lipskú chartu (LCH).

Ministri EÚ sa tak na základe spoločnej analýzy budúcich výziev v oblasti územného usporiadania dohodli na územných prioritách, ktoré sa týkajú rozvoja Európskej únie, a na odporúčaniach, ktoré sa vzťahujú na politiku rozvoja miest, s osobitným zreteľom na znevýhodnené mestské oblasti.

ÚA je výsledkom dlhoročnej spolupráce vlád členských štátov a jej základom sú tri hlavné ciele naďalej platnej európskej koncepcie územného rozvoja (EKÚR):

· vytvorenie polycentrického a vyváženého urbanistického systému a vytvorenie nového vzťahu medzi mestami a vidiekom,

· zabezpečenie rovnosti prístupu k infraštruktúre a vedomostiam,

· trvalo udržateľný rozvoj, predovšetkým prostredníctvom spravovania a ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva.

Prijatie ÚA posilňuje územný rozmer a tvorí súčasť snáh o lepšie vymedzenie a profiláciu konceptu územnej súdržnosti. Na základe článkov 2, 6, 16 a 158 Zmluvy o ES bola už územná súdržnosť zohľadnená ako tretí rozmer kohéznej politiky. Reformná zmluva deklaruje územnú súdržnosť ako jeden zo svojich cieľov a ustanovuje navzájom si konkurujúce právomoci EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti.

Ministri EÚ zodpovední za rozvoj miest sa dohodli na LCH, aj napriek tomu, že EÚ nemá nijakú zákonodarnú právomoc v oblasti rozvoja miest. Mestský rozmer sa však na európskej úrovni dostáva čoraz viac do pozornosti, najmä pri profilácii kohéznej politiky. Pokračujúcu aglomeráciu sprevádzajú početné výzvy, napr. úpadok mestských častí, preťaženie mestských dopravných sietí, zástavba pôdy, škody na životnom prostredí alebo sociálne problémy. LCH stavia predovšetkým na týchto výsledkoch:

· pracovný program z Lille z roku 2000,

· Urban acquis z roku 2004 a

· Bristolská dohoda z roku 2005.

Na ceste k schváleniu prvého akčného programu

Ministri EÚ schvália 23. novembra 2007 prvý akčný program, ktorý sa týka realizácie ÚA, v rámci neformálneho zasadnutia Rady ministrov na Azorách. Akčný program poskytuje rámec na prijatie konkrétnych individuálnych opatrení na dosiahnutie cieľov ÚA, ktoré treba vykonať do začiatku prvého hodnotenia v roku 2010. Pritom treba rozlišovať 5 oblastí činnosti:

· realizácia ÚA v oblasti právomoci ministrov,

· ovplyvnenie kľúčovej dokumentácie EÚ a posilnenie územného a mestského rozmeru politík v oblasti jednotlivých sektorov,

· posilnenie viacúrovňovej správy,

· hodnotenie a porovnávanie územného rozvoja v EÚ,

· koordinácia a hodnotenie realizácie prvého akčného programu a vytvorenie komunikačnej stratégie v oblasti územnej súdržnosti a trvalo udržateľného územného rozvoja.

Úlohou akčného programu je spustenie dynamického procesu, ktorý umožní priaznivo ovplyvniť európsky územný rozvoj v súlade s cieľmi ÚA a LCH.

Úloha EP

Európsky parlament sa podieľal na vypracovaní ÚA a LCH ako jedna zo zúčastnených strán, bol aktívnym účastníkom tohto procesu a chcel by sa zúčastniť ich realizácie ako kritický pozorovateľ.

Výbor pre regionálny rozvoj (REGI) schválil 27. februára 2007 stanovisko s odporúčaniami pre ÚA a LCH, v ktorom, okrem iného, požadoval vypracovanie akčného programu s presne stanovenými kritériami hodnotenia a merateľnými cieľmi.

Iniciatívna správa – stavajúca na aktívnom príspevku výboru REGI k schváleniu ÚA, LCH, ako aj prvého akčného programu – je ďalším významným príspevkom k realizácii vyváženého a trvalo udržateľného územného rozvoja EÚ.

Správa má byť prijatá pred jarným samitom EÚ, na ktorom sa bude rokovať o lisabonskej a göteborgskej stratégii, aby sa v rámci nich väčšmi zohľadnili potreby mestského a územného rozmeru.

Predpoklady úspešnej realizácie

Ciele v rámci ÚA a LCH sa dajú dosiahnuť len širokospektrálnou a komplexnou stratégiou rozvoja, ktorá zahŕňa všetky sektory. Preto je nutné realizovať prístup, ktorý je integrovaný vertikálne, ako aj horizontálne.

Vertikálne integrovaný prístup znamená lepšiu koordináciu a spoluprácu rôznych štátnych úrovní (miestnych, regionálnych, celoštátnych a európskych) vrátane všetkých dotknutých aktérov a občianskej spoločnosti (zúčastnené strany). Akčný program by mal podnietiť k činnosti nielen príslušných ministrov EÚ, ale zapojiť do realizácie cieľov aj všetky štátne úrovne. Tieto ciele si musia osvojiť najmä miestni a regionálni aktéri, pretože sú mimoriadne dôležití pri plnení cieľov územného plánovania.(1)

Rozvoj miest môže byť úspešný len v prípade, ak bude ponímaný ako politika, ktorá sa týka mesta vrátane jeho okrajových oblastí. Pretože tak, ako okrajové oblasti využívajú ponuky mesta, mesto potrebuje rovnako nevyhnutne svoje okrajové oblasti, aby mohlo plniť svoje funkcie, ktoré samo nemôže dostatočne vykonávať, týkajúce sa napr. odpočinku alebo dodávok vody. Vzhľadom na vzájomné vzťahy miest a ich okrajových oblastí, ktoré sa týkajú najmä pohybu materiálu, kapitálu a osôb, je zrejmé, že mestá musia uzatvárať partnerstvá so svojimi okrajovými oblasťami. Na tento účel sa musia vytvoriť náležité administratívne infraštruktúry, ktoré umožnia využitie synergie a zabránia nezdravej hospodárskej súťaži o zdroje. Musia sa prekonať byrokratické a politické prekážky. V tejto súvislosti zohráva územná a regionálna spolupráca rozhodujúcu úlohu v zabraňovaní polarizácii medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a v optimálnom využívaní synergie. Osobitné dispozície vidieckych oblastí významne prispievajú k územnej rozmanitosti Európy.

Trvalo udržateľný regionálny a mestský rozvoj si vyžaduje horizontálne integrovaný prístup. Politiky v oblasti jednotlivých sektorov nesmú mariť ciele územného usporiadania ani rozvoja miest, ale musia byť v súlade s nimi. S týmto cieľom sa musia zanalyzovať politiky v oblasti jednotlivých sektorov ako dopravná alebo energetická politika z hľadiska ich vplyvu na veľké a malé územia. Takýto prístup prispieva aj k zabraňovaniu sociálnemu vylúčeniu a k podpore znevýhodnených mestských častí. Preto sa musí realizovať integrovaná stratégia rozvoja, ktorá zohľadňuje najrozličnejšie aspekty, akými sú napríklad vzdelávanie, pracovný trh, dopravná politika a stavebná kultúra.

Okrem toho kohézna politika zohráva aj kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov ÚA a LCH. Kohézna politika je vzhľadom na objem financií najvýznamnejším riadiacim nástrojom trvalo udržateľného územného a mestského rozvoja. Prideľovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov by sa malo viac ako doteraz riadiť cieľmi územnej politiky, akými sú napríklad podpora polycentrickej štruktúry miest alebo celoeurópskeho riadenia rizík vzhľadom na zmeny klímy.

Mestá nesú osobitnú zodpovednosť za plnenie cieľov Spoločenstva v oblasti ochrany klímy. V koncepcii mesta bez škodlivého vplyvu na klímu by sa mala zakotviť jej ochrana ako úloha všetkých politík a mala by sa zohľadniť vo všetkých smeroch. Môžu k tomu prispieť štrukturálne fondy tak, že sa budú prednostne podporovať riešenia v oblasti dopravy, ktoré vplývajú priaznivejšie na klímu, a energeticky úsporné stavebné opatrenia.

Konkrétne návrhy na zlepšenie plnenia cieľov ÚA a LCH

Len prostredníctvom vzájomného pôsobenia hospodárskeho, ekologického, sociálneho a kultúrneho rozvoja sa umožní vyvážený územný a mestský rozvoj. Úlohou územného rozvoja je plánovať a riadiť rozvoj celej oblasti (stavba sídlisk, obchod/podnikanie/priemysel, doprava, infraštruktúra, prírodné prostredie, poľnohospodárstvo), pričom mestské oblasti vždy zohrávali mimoriadnu úlohu vzhľadom na svoju hospodársku a spoločenskú funkciu, ako aj na svoju komplexnosť.

Jednou z priorít portugalského predsedníctva je realizácia cieľov ÚA. Členské štáty sa v rámci ÚA dohodli na tom, že prvé hodnotenie ÚA sa vykoná v roku 2010, keď bude Rade predsedať Maďarsko. Takéto hodnotenie má zmysel len vtedy, ak sa budú porovnávať konkrétne ciele ÚA s reálnym vývojom. Preto je potrebné, aby sa v rámci realizácie prvého akčného programu stanovili konkrétne merateľné cieľové ukazovatele, ktoré umožnia hodnotiť územný rozvoj EÚ. Mali by sa nato využiť návrhy štúdií ESPON (napr. ESPON 1.1.1 o polycentrizme, ESPON 1.1.4 o demografickom vývoji, ESPON 1.2.1 o doprave).

Reformná zmluva z Lisabonu deklaruje územnú súdržnosť ako jeden zo svojich cieľov a udeľuje EÚ konkurenčnú právomoc v tejto oblasti voči členským štátom. Komisia by mala využiť tento základ na popohnanie realizácie ÚA svojimi iniciatívami a na jej ďalšiu realizáciu v rámci otvorenej metódy koordinácie.

Sem patrí, okrem hodnotenia územného vplyvu nových pripravovaných právnych predpisov na úrovni EÚ, aj podrobnejšia analýza politík EÚ vzhľadom na ich územný vplyv. Niektoré projekty ESPON už v tejto oblasti priniesli prvé výsledky, ktoré by sa mali brať do úvahy pri tvorbe politiky.(2) Systematickejšia analýza územného vplyvu politík EÚ v oblasti jednotlivých sektorov je predpokladom účinnejšieho uplatňovania integrovaného prístupu. ESPON vyvinul metódy hodnotenia územného vplyvu pre túto oblasť: TEQUILA ponúka metódu všestrannej analýzy.(3) Ďalej by k tomuto mohol prispieť nový program ESPON 2013 s rozpočtom 34 miliónov EUR.

K uvedomovaniu si územného vplyvu regionálnej politiky a politík v oblasti jednotlivých sektorov má prispieť aj to, že na jarnom samite EÚ sa v rámci rokovania o štrukturálnych fondoch bude diskutovať o realizácii ÚA a LCH. Osobitne by sa pritom malo prihliadať na význam integrovaného prístupu a na zabezpečenie územnej rozmanitosti.

Na návrh Komisie a na základe prác ESPON by sa mal pripraviť jednotný celoeurópsky rámec pre hodnotenie územného vplyvu na úrovni projektov. Niektoré členské štáty ako Nemecko, Rakúsko, valónsky región v Belgicku alebo Portugalsko už takýto nástroj majú. Skúsenosti získané využívaním tohto nástroja by sa mohli stať súčasťou diskusie. Takýto rámec na hodnotenie by sa mal použiť najmä na veľké projekty, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov. Toto je potrebné najmä na posúdenie územného vplyvu pri výbere projektov, ktoré sa budú financovať. Aj zníženie spotreby plochy a viacúčelové využitie mestských centier na bývanie a prácu sú cieľmi územnej politiky, ktoré by mali viac ako doteraz tvoriť predpoklady na pridelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

V rámci uplatňovania lisabonskej stratégie sa musí vo vnútroštátnych strategických rámcových plánoch väčšmi zohľadniť územný a mestský rozmer, ktorý musí byť aj súčasťou referenčného porovnávania Komisie v rámci otvorenej metódy koordinácie. Okrem toho sa musia územné a mestské aspekty viac zohľadniť pri hodnotení a tvorbe európskych politík, napr. v rámci revízie rozpočtu, politiky v oblasti vidieka alebo dopravnej politiky EÚ.

Zhrnutie

Realizácia cieľov stanovených v ÚA a LCH nie je samoúčelná, ale slúži trvalo udržateľnej stratégii rozvoja s cieľom zlepšiť kvalitu života všetkých občanov EÚ. EÚ sa vyznačuje nielen veľkou územnou rozmanitosťou v malom priestore, ale aj vysokou kvalitou života – predovšetkým vďaka citlivému európskemu územnému plánovaniu a trvalo udržateľnej mestskej a regionálnej politike. EÚ by si mala tieto výhody zachovať. Úspešná realizácia ÚA a LCH k tomu môže prispieť rozhodujúcim spôsobom. Pozri, okrem iného: Európska komisia, „Spatial impacts of Community policies and costs of non-coordination“ (Územný vplyv politík Spoločenstva a náklady vzniknuté nekoordináciou).

(1)

Pozri, okrem iného, „Územný vplyv politík Spoločenstva a cena za nekoordinovanie“.

(2)

Pozri, okrem iného, „Territorial effects of structural funds, ESPON project 2.2.1“ (Územný vplyv štrukturálnych fondov, ESPON projekt 2.2.1

(3)

Návrh ad hoc oznamu, Politické oddelenie B, EP, „Follow-up of the TA and the Leipzig Charter:Towards a European Action Programme for spatial development and territorial cohesion“ (Ďalší postup po prijatí Územnej agendy a Lipskej charty: Smerom k európskemu akčnému programu pre územný rozvoj a územnú súdržnosť).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.1.2008

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Victor Bostinaru, Antonio De Blasio, Bairbre de Brún, Petru Filip, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Marian Harkin, Jim Higgins, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jamila Madeira, Mario Mantovani, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Pierre Pribetich, Wojciech Roszkowski, Grażyna Staniszewska, Margie Sudre, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Baco, Jan Březina, Brigitte Douay, Den Dover, Jill Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Dariusz Maciej Grabowski, Mirosław Mariusz Piotrowski, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Christa Prets, Miloslav Ransdorf, Czesław Adam Siekierski, László Surján

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vladimir Urutchev

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia