SPRÁVA o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce

11.2.2008 - (2007/2182(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Feleknas Uca
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Gabriela Cretu,
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci

(2007/2182(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2007 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (KOM(2007)0100),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy a zástupcov vlád členských štátov v rámci Rady prijaté 14. mája 2007 na tému Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 806/2004 z 21. apríla 2004 o podpore rovnosti pohlaví v rozvojovej spolupráci[1],

–   so zreteľom na články 2, 3 ods. 2, 137 a 141 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie vyhlásenú v roku 2000[2], a najmä na článok 23,

–   so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–   so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na nasledujúce výsledné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN o ďalších opatreniach Peking +5 a Peking +10 prijatých 9. júna 2000 a 11. marca 2005,

–   so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na Miléniovom samite OSN v septembri 2000 a najmä na rozvojový cieľ milénia o podpore rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien ako základného predpokladu na prekonanie hladu, chudoby a chorôb, dosiahnutie rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávania a vo všetkých oblastiach práce, rovnakú kontrolu zdrojov a rovnaké zastúpenie vo verejnom a politickom živote,

–   so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľom milénia 2000 – 2004 (SEK(2004)1379),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré plne potvrdili záväzok Európskej únie plniť rozvojové ciele milénia a ciele politickej súdržnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri plnení miléniových rozvojových cieľov[3] a uznesenie z 20. júna 2007 s názvom Rozvojové ciele milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku[5] a z 25. októbra 2007 o súčasných vzťahoch medzi EÚ a Africkými krajinami[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o Podpore afrického poľnohospodárstva[7],

–   so zreteľom na uznesenie 1325 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov prijaté 31. októbra 2000 týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti (uznesenie 1325 BR OSN (2000)), najmä odsek 1, ktoré naliehavo žiada členské štáty, aby „zabezpečili zastúpenie žien na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu v národných, regionálnych a medzinárodných inštitúciách [...]“,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Európsky konsenzus o rozvoji) podpísaný 20. decembra 2005[8] a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z decembra 2007[9],

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000[10] v znení neskoršej dohody upravujúcej Dohodu o partnerstve (Dohoda z Cotonou) podpísanú v Luxemburgu 25. júna 2005[11],

–   so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii prijatú 25. februára 2003 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o harmonizácii a na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú 2. marca 2005,

–   so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutočnila v marci 202 v Monterey, a na celosvetový samit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v septembri 2002 v Johannesburgu,

–   so zreteľom na konečnú správu prijatú v marci 2005 na 49. zasadnutí Valného zhromaždenia Komisie OSN pre postavenie žien,

–   so zreteľom na správu OSN z roku 2006 o rozvojových programoch s názvom Smerom k rovnosti,

–   so zreteľom na správy Populačného fondu OSN za roky 2005 a 2006 o stave svetovej populácie s názvom Prísľub rovnosti: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a rozvojové ciele milénia a Cesta k nádeji: ženy a medzinárodná migrácia,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce[12] (ďalej ako nástroj rozvojovej spolupráce),

–   so zreteľom na štatistiky založené na správach členov Výboru pre rozvojovú pomoc o politických ukazovateľoch rodovej rovnosti 2004 - – 2005 organizácie OECD uverejnené v júni 2007 a na správu OECD z roku 2006 o rodovej rovnosti a poskytovaní pomoci,

–   so zreteľom na Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť z marca 2000,

–   so zreteľom na Protokol o právach žien v Afrike, známy aj ako Maputský protokol, ktorý vstúpil do platnosti 26. októbra 2005,

–   so zreteľom na závery Rady z 5. a 6. decembra o preskúmaní vykonávania Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi a inštitúciami EÚ a najmä na sprievodnú správu vypracovanú portugalským predsedníctvom, ktorá zahŕňa ukazovatele týkajúce sa žien a chudoby,

–   so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v septembri 1994 v Káhire, akčný program prijatý v Káhire, ako aj následné záverečné dokumenty prijaté na osobitnej schôdzi OSN Káhira+5 o ďalších opatreniach na vykonávanie akčného programu prijatého v roku 1999,

–   so zreteľom na Bruselskú výzvu na riešenie sexuálneho násilia v konfliktoch a po nich (jún 2006),

–   so zreteľom na Maputský akčný plán na realizáciu kontinentálneho politického rámca v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv na roky 2007 – 2010, prijatého na osobitnom zasadnutí Africkej únie v septembri 2006,

–   so zreteľom na bruselský rámec opatrení a odporúčaní o zdraví pre trvalo udržateľný rozvoj prijatý ministrami zdravotníctva skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) v októbri 2007 v Bruseli,

–   so zreteľom na vyhlásenie o rodovej rovnosti: hlavné otázky v meniacej sa spoločnosti a príslušný akčný program prijatý na 5. ministerskej rade Európy,

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov na ministerskej konferencii o rodovej rovnosti, ktorá sa konala v Luxemburgu 4. februára 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) č. 14/04 zo 7. decembra 2004 v Sofii o akčnom pláne OBSE na rok 2004 na podporu rodovej rovnosti,

–   so zreteľom na akčný plán Spoločenstva pre rodovú rovnosť na roky 2005 – 2015,           

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0035/2008),

A. keďže vo viedenskom vyhlásení prijatom 25. júna 1993 na svetovej konferencii OSN o ľudských právach sa uvádza, že ľudské práva žien a dievčat sú neodňateľnou, jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv,

B.  keďže v Európskom konsenze o rozvoji sa rodová rovnosť označuje za spoločnú zásadu, pričom sa uvádza, že EÚ do všetkých svojich politík a praktických vzťahov s rozvojovými krajinami zahrnie dôležitú zložku rovnosti (časť I – článok 19), a v Dohode z Cotonou sa zreteľne zdôrazňuje hodnota rodovej rovnosti tvrdením, že spolupráca má napomôcť zlepšenie prístupu žien k všetkým zdrojom požadovaným na plné uplatňovanie ich základných práv (článok 31),

C. keďže Valné zhromaždenie OSN zaradilo univerzálny prístup k reprodukčnému zdraviu do roku 2015 ako podcieľ do zoznamu rozvojových cieľov milénia,

D. keďže v Pekinskej akčnej platforme sa podporuje rodové hľadisko ako účinná stratégia na podporu rodovej rovnosti a uvádza sa v nej, že vlády a ostatné subjekty by mali podporovať aktívnu a viditeľnú politiku hľadiska rodovej perspektívy vo všetkých politikách a programoch tak, aby sa pred prijatím rozhodnutí uskutočnila analýza ich vplyvu osobitne na ženy a mužov,

E.  keďže približne dve tretiny práce vo svete vykonávajú ženy a dievčatá s návratnosťou menej ako 5 % príjmu; keďže na základe ženskej práce sa vyprodukuje polovica potravín vo svete a takmer 74 % nezamestnaných žien sa stará najmä o domácnosť a rodinu v porovnaní s 27 % nezamestnaných mužov,

F.  keďže z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v absolútnej chudobe tvoria ženy 70 % a chudoba nie je iba symptómom, ale aj príčinou nerovného rozdelenia príjmu, majetku, zdrojov, trhovej sily a dispozičného práva, keďže EÚ podporuje rodovú rovnosť a práva žien pri rozvoji spolupráce prostredníctvom duálneho prístupu rodového hľadiska a osobitných opatrení zameraných na podporu práv žien a zlepšenia právneho postavenia žien,

G. keďže hospodársky rast je v boji proti chudobe potrebný, nie je však dostatočný, pretože nevytvára dostatok možností na existenciu a získanie zamestnania

H. keďže rodová nerovnosť má tendenciu viesť k ďalším nerovnostiam, čo má negatívny vplyv na pohodu žien, ich rodiny a spoločenstvá, v ktorých žijú, ako aj na ich osobný rozvoj,

I.   keďže vo väčšine krajín sa činnostiam súvisiacim s rodovou rovnosťou neprikladá veľká dôležitosť, pretože rodová problematika je vnímaná ako vedľajšia otázka, a kultúrne, náboženské a sociálno-ekonomické zvyklosti sa využívajú ako ospravedlnenie za brzdenie pokroku v oblasti rodovej rovnosti a práv žien,

J.    keďže sa preukázalo, že posilnenie postavenia žien urýchľuje plnenie všetkých ostatných miléniových rozvojových cieľov v oblasti znižovania chudoby a zlepšenia demografických, sociálnych a ekonomických ukazovateľov,

K. keďže EÚ podporuje rodovú rovnosť a práva žien pri rozvoji spolupráce prostredníctvom duálneho prístupu rodového hľadiska a osobitných opatrení zameraných na podporu práv žien a zlepšenia právneho postavenia žien,

L.  keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien (vrátane komplexnej sexuálnej výchovy) v ranom období je kľúčovým prvkom v boji za odstránenie chudoby a proti šíreniu chorôb, pretože zabezpečuje rozširovanie vedomostí, zručností a dôvery žien s cieľom plne sa zúčastňovať spoločenského a politického života,

M. keďže plnohodnotné využívanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv zo strany žien je základným predpokladom na dosiahnutie rodovej rovnosti, keďže schopnosť žien kontrolovať svoju plodnosť má pre posilnenie ich postavenia kľúčový význam, keďže ženy, ktoré si môžu plánovať rodinu, si môžu takisto plánovať zvyšok svojho života, keďže zdravé ženy môžu byť produktívnejšie a keďže ochrana reprodukčných práv, napríklad plánovania svojej rodiny z hľadiska načasovania pôrodov a stanovenia intervalov medzi nimi a rozhodovanie o reprodukcii bez diskriminácie, nátlaku a násilia, znamená slobodu plnohodnotnejšej a rovnocennejšej účasti na živote spoločnosti,

N. keďže je nevyhnutné poskytovať finančnú a technickú podporu ženským organizáciám s cieľom podporovať programy pre najviac zraniteľnú časť obyvateľstva vrátane migrujúcich a vnútorne presídlených žien a žien-utečeniek, najmä čo sa týka zabezpečenia zariadenia a vhodnej technológie na spracovanie potravín a zmiernenie pracovného zaťaženia, uľahčenie prístupu žien k pôde, zlepšenie prístupu dievčat k vzdelaniu a školskej dochádzke,

O. keďže ženy môžu byť vystavené diskriminácii v manželstve a v prístupe k nehnuteľnému majetku a pozemkom, k zdrojom a ich kontrole,

P.  keďže mnohým ženám je odopieraný prístup k službám základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu na všetkých úrovniach, hospodárskej nezávislosti, možnostiam profesionálneho rozvoja a účasti na rozhodovacích procesoch,

Q. keďže v niektorých kultúrach naďalej pretrvávajú tradičné a náboženské predsudky, ktoré obmedzujú a diskriminujú dievčatá a mladé ženy v prístupe k vzdelaniu,

R.  keďže aspoň 130 miliónov žien bolo nútených absolvovať ženskú obriezku alebo iné násilné tradičné praktiky,

S.  keďže migrantky sú vo väčšej miere vystavené vykonávaniu nútených prác a sexuálnemu vykorisťovaniu ako muži a takisto pravdepodobnejšie prijímajú neisté pracovné podmienky,

T.  keďže v krajinách po skončení konfliktu, ktoré prechádzajú procesom rekonštrukcie a reintegrácie, sú inštitucionálne mechanizmy a záväzky týkajúce sa rodovej rovnosti prvým účinným krokom na ochranu a podporu ženských práv, keďže zapojenie všetkých príslušných subjektov, ako sú vlády a politickí predstavitelia, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a akademická obec, ako aj priama účasť skupín a sietí žien, sú podstatným predpokladom na dosiahnutie spoločného a trvalo udržateľného rozvoja,

U. keďže v subsaharskej Afrike tvoria ženy 57 % dospelých nakazených vírusom HIV, a keďže v prípade mladých žien od 15 do 24 rokov je trikrát väčšia pravdepodobnosť nakazenia ako v prípade mladých mužov,

V. keďže muži a ženy nemajú dostatok informácií o spôsobe prenosu HIV/AIDS a preventívnych opatreniach, čo podnecuje aj diskriminácia a násilie založené na rodovej príslušnosti, keďže vzdelanie a informácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj prístup k reprodukčným zdravotným službám, sú najlepšou zárukou na prevenciu HIV/AIDS a ostatných sexuálne prenosných chorôb,

W. keďže každý rok stále umiera 536 matiek, z ktorých 95 % pripadá na Afriku a Áziu, a na každú ženu, ktorá zomrie, pripadá 20 alebo viac žien, ktoré prekonávajú vážne komplikácie od chronických infekcií až po zdravotné ťažkosti, ako je tzv. pôrodná fistula (obstetric fistula), čomu by sa dalo ľahko vyhnúť, ak by bol zabezpečený univerzálny prístup k základnej a akútnej pôrodnej starostlivosti a službám v oblasti reprodukčného zdravia,

X. keďže podľa štúdie Medzinárodného výskumného ústavu pre potravinovú politiku (IFPRI) existuje výrazná súvislosť medzi situáciou v oblasti výživy detí a rozhodovacím právom žien v domácnosti, podľa ktorej ženy s nižším postavením a bez práva na spolurozhodovanie častejšie samy trpia podvýživou, keďže zlepšenou výživou by bolo možné predchádzať vysokému počtu úmrtí detí a priblížiť sa dosiahnutiu rozvojového cieľa milénia na zníženie detskej úmrtnosti,

Y. keďže účinnosť niektorých doteraz realizovaných projektov znižovali nedostatky charakteristické pre rôzne krajiny: nestabilná miestna a celoštátna správa, skorumpované vlády alebo nedostatok odborných znalostí a vyškolených pracovníkov, ktorí by riešili problémy spojené s posilnením postavenia žien a rodovou rovnosťou,

Z.  keďže zvýšené riziko prírodných katastrof, ako aj miestne, resp. regionálne, zapríčinené procesy degradácie zdrojov nadmerne postihujú znevýhodnené skupiny obyvateľstva,

1.  víta oznámenie Komisie, ktoré pokladá za ďalší krok v rámci Akčného programu presadzovania rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci Spoločenstva na roky 2001 až 2006;

2.  ľutuje, že odkedy Rada vo svojom uznesení z 20. decembra 1995 prvýkrát vyhlásila zohľadnenie rodového hľadiska v rozvojovej spolupráci za zásadu rozvojovej politiky Spoločenstva a členských štátov, v praxi sa zatiaľ urobilo veľmi málo;

3.  upozorňuje, že ľudské chápanie úlohy žien v povojnovej spoločnosti a ich prínos k povojnovej obnove musí presahovať univerzalistický príbeh „skúseností žien vo vojne“ a že treba uznať špecifiká a rôznorodosť skúseností žien;

4.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že vo väčšine národných strategických dokumentov Nástroja rozvojovej spolupráce sa na rodovú otázku odkazuje ako na prierezovú oblasť bez toho, aby sa uviedli akékoľvek konkrétne ciele alebo aktivity v rodovej oblasti; dôrazne vyzýva na zahrnutie cieľov a aktivít v rodovej oblasti do budúcich stratégií;

5.  víta požiadavku Komisie, aby EÚ podporila tretie štáty pri dodržiavaní a vykonávaní medzinárodných záväzkov, ako Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Káhirského akčného programu (1994 a 2004), Pekinskej akčnej platformy (1999 a 2005) a Miléniovej deklarácie (2000);

6.  zdôrazňuje názor Komisie, že finančné prostriedky určené na podporu začlenenia otázok v oblasti rodovej rovnosti do rozvojovej spolupráce sú zanedbateľné v porovnaní s prostriedkami, ktoré boli vyčlenené na iné horizontálne opatrenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 5 % z finančných prostriedkov Nástroja rozvojovej spolupráce na tematický program Investovanie do ľudí (2007 – 2013) je vyčlenených na oblasť rodovej rovnosti a že regionálne a národné strategické dokumenty nepodávajú prehľad o pridelení rozpočtových prostriedkov na rodovú rovnosť, keďže rodová otázka sa spomína len ako prierezová oblasť, a teda neposkytujú sa žiadne bližšie finančné informácie;

7.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o novú štruktúru pomoci Komisie, ktorá uprednostňuje rozpočtovú pomoc, keďže to môže spôsobiť ďalšie ťažkosti pri hodnotení pokroku dosiahnutého v oblasti rodovej rovnosti;

8.  oceňuje všeobecný prístup Európskej komisie ako dobrý základ, ktorý by umožnil Európskej únii a členským štátom začleniť rodovú problematiku do ich programov rozvojovej spolupráce s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien, čo je hlavný nástroj presadzovania ľudských práv a boja proti chudobe, ale poznamenáva, že existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o analýzu údajov, aby sa predišlo prijímaniu opatrení, ktoré by mohli obmedziť postavenie žien;

9.  je presvedčený, že účinnosť začlenenia rodovej problematiky do politík rozvojovej spolupráce závisí od citlivosti členských štátov a zainteresovaných inštitúcií Európskej únie voči otázkam rodovej rovnosti; je presvedčený, že z toho vyplýva, že dosiahnutie cieľov v Pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092) v rámci EÚ je nevyhnutným predpokladom účinného začlenenia rodovej problematiky do všetkých úrovní rozvojovej spolupráce;

10. zdôrazňuje potrebu sústrediť sa nielen na ženy, ale aj na rodové vzťahy, najmä na spoločenské vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodovú nerovnosť; je presvedčený, že projekty by preto mali byť zamerané rovnako na mužov ako na ženy;

11. zdôrazňuje, že procesy globalizácie by mali chudobným krajinám prinášať nové príležitosti a zohľadňovať osobitné potreby žien, keďže ženy veľakrát patria k nevyučenej pracovnej sile, a preto sú sociálne znevýhodnené;

12. vyzýva Komisiu, aby predniesla konkrétne návrhy, ako možno v kontexte narastajúcej globalizácie sveta vytvárať pracovné príležitosti a konkrétne existenčné možnosti pre množstvo nekvalifikovaných žien v rozvojových krajinách;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rozvojovej spolupráce prijali opatrenia s konkrétnym a merateľným vplyvom na rodové vzťahy (zmena zákonov, inštitúcií a existujúcich patriarchálnych modelov, zvyšovanie rozpočtových prostriedkov a zlepšovanie sociálnych a ekonomických podmienok žien);

14. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ako zamestnávatelia v rozvojových krajinách zohľadňovali zásadu dôstojnej práce, a to najmä zvýšením miezd podľa odporúčania 135 Medzinárodnej organizácie práce týkajúceho sa stanovenia minimálnych miezd, osobitne s ohľadom na rozvojové krajiny;

15. víta návrhy na podporu ochrany pracovných a občianskych práv príležitostných pracovníkov a podporu účasti žien v odborových hnutiach s cieľom zmierniť ťažkosti, ktorým čelia ženy v práci;

16. naliehavo žiada Komisiu, aby pri vytváraní politík rozvojovej spolupráce podporovala opatrenia na posilnenie právneho postavenia žien, ďalej presadzovala rovnaký prístup k dôstojnému zamestnaniu, podporovala základné ľudské a sociálne práva a venovala osobitnú pozornosť čoraz väčšiemu počtu a narastajúcej zraniteľnosti migrantiek , aby sa ženy nestali novou vykorisťovanou spoločenskou skupinou;

17. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila prípadný účinok dohôd o hospodárskom partnerstve z rodového hľadiska;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a ďalšími politikami Spoločenstva (napr. obchodnou, poľnohospodárskou) s cieľom zabrániť negatívnemu vzájomnému pôsobeniu, najmä pokiaľ ide o opatrenia určené na posilnenie postavenia žien;

19. poukazuje na to, že schopnosť žien plánovať svoj vlastný život závisí od ich vzdelania; zdôrazňuje význam vzdelávacích programov prihliadajúcich na rodovú otázku so zameraním na ženy a mužov;

20. žiada Komisiu, aby uskutočnila rodovú analýzu na každej úrovni navrhovania, zavádzania a hodnotenia politík s cieľom zabezpečiť odstránenie všetkých foriem rodovej diskriminácie, ako aj ochranu a podporu ľudských práv žien;

21. žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu nových spôsobov pomoci na situáciu žien berúc do úvahy skutočnosť, že sa sústreďuje menšia pozornosť na ženy a rodovú rovnosť čiastočne v dôsledku tohto nového vývojového trendu;

22. víta výzvu Komisie na vytvorenie ukazovateľov plnenia zahŕňajúcich rodové hľadisko a vyzýva na zaradenie takýchto ukazovateľov do všetkých národných strategických dokumentov Nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu, ako aj do hodnotenia výsledkov počas preskúmania v polovici obdobia a záverečného preskúmania týchto stratégií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nízkonákladové, transparentné a zrozumiteľné parametre v podobe kvantitatívne merateľných a kvalitatívnych ukazovateľov, aby bolo možné pravidelne a efektívne vyhodnocovať pokrok pri zrovnoprávňovaní žien a posilňovaní ich postavenia; vyzýva Komisiu, aby v dialógu s tretími krajinami zvyšovala povedomie o dôležitosti zhromaždených údajov týkajúcich sa rodovej otázky a porovnateľných údajov; podporuje ukazovatele členené z rodového hľadiska v prílohe VII ako vhodný základ na vytvorenie komplexných nástrojov na meranie výsledkov;

23. víta, že v stratégii Komisie sa zohľadňuje fenomén násilia na základe pohlavia;

24. zdôrazňuje, že problém násilia na ženách sa netýka iba žien a vyžaduje si prístup orientovaný nielen na ženy, ale aj na mužov; víta programy zamerané na ženské obete a zároveň naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali programy orientované na mužských páchateľov, a zaoberali sa tak nielen následkami tohto javu, ale aj jeho príčinami;

25. víta iniciatívu Komisie na zvyšovanie povedomia o násilí na ženách prostredníctvom rozširovania mediálneho pokrytia tejto témy a školenia vojenského, policajného a súdneho personálu; naliehavo však žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť opatreniam zameraným na obchodovanie s ľuďmi, mučenie a škodlivé tradičné praktiky s dôrazom na mrzačenie ženských pohlavných orgánov, zločiny v mene cti a predčasné a vynútené manželstvá, a trvá na tom, aby sa zvýšil počet žien zamestnaných v inštitúciách, ktoré priamo pomáhajú obetiam týchto praktík;

26. víta jasné prepojenie medzi ženami a HIV (v rámci zvýšenej miery infekcie), uvedené vo vyššie spomenutom oznámení Komisie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci; je presvedčený, že by sa členské štáty mali dôrazne vyzvať, aby splnili finančné záväzky, ktoré majú v tejto oblasti;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne, časovo viazané a merateľné záväzky – zabezpečené vyčlenením primeraných prostriedkov – a aby poskytli do roku 2010 všetkým ženám a dievčatám univerzálny prístup k prevencii, ošetreniu, starostlivosti a podpore v súvislosti s vírusom HIV;

28. víta jasné zdôraznenie prepojenia medzi politikami a programami týkajúcimi sa HIV/AIDS a politikami v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v uvedenom oznámení Komisie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci;

29. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju úlohu, ktorou je vykonávať politické vedenie v oblasti politík sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a aby zvýšila finančné prostriedky na túto oblasť s cieľom podporiť krajiny pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia, najmä cieľ univerzálneho prístupu k reprodukčnému zdraviu v rámci rozvojového cieľa milénia na zlepšenie zdravia matiek (rozvojový cieľ milénia 5), a aby sa zaoberala problémom v súčasnosti zanedbávaného sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien, ako je tzv. pôrodná a traumatická fistula;

30. poukazuje na to, že diskriminácia dievčat a žien prispieva k zvýšeniu rizika nakazenia vírusom HIV, pretože ich nízke sociálne postavenie im sťažuje rozhodovanie o sebe samých v otázkach týkajúcich sa sexuality;

31. vyjadruje čo najdôraznejšie hlboký nesúhlas so skutočným majetkovým postavením žien žijúcich v systéme práva šaríja a domnieva sa, že takéto utláčanie je v diametrálnom protiklade s každou zásadou, ktorá sa v tejto správe považuje za mimoriadne dôležitú;

32. víta, že v oznámení Komisie sa uznáva dôležitosť podporného výskumu mikrobicídov a vakcín (ktoré sú najsľubnejšími technológiami pre ženy), a vyzýva EÚ, aby ďalej zabezpečovala zaradenie vakcíny proti AIDS a výskumu a vývoja mikrobicídov do rozsiahlejších agend v oblasti rozvoja a rodovej rovnosti;

33. domnieva sa, že posilnenie postavenia žien prostredníctvom plného prístupu k informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, službám a vybaveniu zabezpečí ženám lepšiu pozíciu pri presadzovaní bezpečného sexu a ochranu pred pohlavne prenosnými infekciami vrátane HIV; podporuje opatrenia navrhované Komisiou, najmä finančnú podporu pre vývoj mikrobicídov a vakcín, ktoré budú chrániť ženy pred pohlavne prenosnými chorobami, a navrhované opatrenia v oblasti reprodukčného zdravia a práv;

34. povzbudzuje členské štáty, aby v rámci balíka komplexných metód týkajúcich sa boja s vírusom HIV podporovala zaradenie prevencie prenosu z matky na dieťa;

35. zdôrazňuje význam pozornosti, ktorú treba venovať ženám v otázkach zásobovania vodou, sanitácie a hygieny a zdôrazňuje dôležitosť rozširovania prístupu k bezpečnej pitnej vode, primeraným hygienickým podmienkam a vode na výrobné účely;

36. ostro kritizuje, že opatrenia na boj proti tradičným praktikám, ku ktorým patrí aj násilie páchané na ženách, nie sú súčasťou stratégie Komisie; odmieta akékoľvek právne, kultúrne a náboženské praktiky, ktoré diskriminujú ženy, vylučujú ich z politickej účasti a verejného života a izolujú ich v ich každodennom živote, ako aj praktiky, ktoré tolerujú znásilnenie, domáce násilie, sobáše z donútenia, nerovnaké práva v rozvodových procesoch, vraždy zo cti, povinnosť žien dodržiavať osobitný kódex obliekania aj proti ich vlastnej vôli, prenasledovanie za nedodržiavanie rodových noriem alebo pravidiel, nezákonné obchodovanie a nútené práce; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti týmto praktikám v rámci politík rozvojovej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala intenzívne úsilie na podporu informačných a propagačných programov, ktorými sa zvyšuje verejné povedomie a mení sa verejná mienka pri vytváraní programov na vnútroštátnej úrovni, a aby vypracovala opatrenia na boj proti akýmkoľvek formám násilia páchaného na ženách vrátane tradičných škodlivých praktík a kritériá dobrej správy vecí verejných v partnerských krajinách;

37. so znepokojením berie na vedomie správu Populačného fondu OSN o stave svetovej populácie v minulom roku, v ktorej sa konštatuje celosvetový deficit vo výške 60 000 000 žien a to, že tieto „chýbajúce“ ženy boli pred narodením umelo potratené z dôvodu pohlavia alebo zavraždené ako novonarodené deti;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali Bruselskú výzvu na riešenie sexuálneho násilia v konfliktoch a po nich;

39. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v humanitárnej fáze, ako aj počas povojnovej obnovy venovala prioritnú pozornosť sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam v krízových a konfliktných situáciách vrátane boja proti sexuálnemu násiliu;

40. zdôrazňuje potrebu doplniť obraz žien ako zraniteľných obetí o obraz žien ako vysoko diferencovaných skupín sociálnych subjektov, ktoré disponujú hodnotnými zdrojmi a schopnosťami a ktoré majú svoje vlastné plány; poukazuje na to, že ženy ovplyvňujú chod vecí a svojou činnosťou musia vytvárať rozhodovací proces;

41. domnieva sa, že účasť žien na rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach je nevyhnutnou podmienkou pre riadnu správu verejných vecí a víta všetky druhy podporných opatrení, ako sú stimuly na naplnenie kvót, podpora ženských hnutí a organizácií a aktívne presadzovanie práv žien v strategických dokumentoch krajiny; znovu zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu žien v politickom rozhodovaní a zabezpečiť plnú účasť a zapojenie žien do všetkých snáh o presadzovanie mieru a riešenie konfliktov; podporuje odporúčania uvedené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000);

42. vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325, (2000), v ktorej sa vyzýva na zvýšenú účasť žien na všetkých rozhodovacích úrovniach pri riešení konfliktov a v mierových procesoch;

43. zdôrazňuje, že znásilnenie sa používa ako vojnová zbraň a že tento jav treba riešiť prostredníctvom podporných programov pre obete;

44. vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula značné úsilie o plné zohľadnenie rodovej rovnosti pri plánovaní na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že ešte stále je potrebné vyvinúť značné úsilie na zaradenie rodovej rovnosti ako horizontálnej úlohy do každodennej praxe rozvojovej spolupráce EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o rodovú rovnováhu v rámci delegácií Komisie tým, že menuje viacej žien, a to aj na vysoké pozície, akými sú vedúci delegácie;

45. zdôrazňuje potenciál mikroúverov ako nástroja, ktorý možno v rámci politík rozvojovej spolupráce využiť na podporu rozvoja miestnych spoločenstiev a posilnenia postavenia žien;

46. vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiky, ktoré budú nabádať ženy, aby vytvárali svojpomocné skupiny a stávali sa nezávislými, a aby v spolupráci s medzinárodnými organizáciami (napr. Finance PlaNet) rozšírila sieť mikrofinancovania s cieľom umožniť väčšiemu počtu žien prístup k pôžičkám a zlepšiť ich ekonomické postavenie;

47. vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné informácie o dostupných mechanizmoch na monitorovanie a hodnotenie vykonávania tejto stratégie vrátane monitorovania finančných a ľudských zdrojov, ktoré sa vyčlenia na zabezpečenie efektívneho vykonávania;

48. upozorňuje, že rodová rovnosť je na vnútroštátnej úrovni pravdepodobnejšia vtedy, keď sú k dispozícii dostatočné finančné zdroje a kvalifikovaní odborníci v oblasti rodovej rovnosti, najmä miestni odborníci, ako súčasť projektových tímov;

49. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre svojich zamestnancov pôsobiacich v rozvojových krajinách zabezpečila výcvik o rodových otázkach;

50. víta opatrenia, ktoré Komisia navrhuje v oblasti vzdelávania, vzhľadom na to, že posilnenie postavenia žien pomocou vyššej úrovne vzdelania zlepšuje situáciu tak žien, ako aj ich detí;

51. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať prístup dievčat k vzdelávaniu vrátane odborného vzdelávania na všetkých úrovniach, aby sa predchádzalo predčasnému ukončeniu vzdelávacieho procesu, a podporovať spravodlivé a kvalitné politiky vzdelávania prostredníctvom školenia vyučujúcich v oblasti rodovej problematiky a podpory reformy študijných osnov s cieľom začleniť do nich rodovú rovnosť, problematiku sexuálneho a reprodukčného zdravia a posilnenie postavenia žien v spoločnosti, keďže vo väčšine rozvojových krajín dievčatá naďalej čelia diskriminácii v súvislosti s prístupom k vzdelávaniu;

52. poukazuje na to, že v stratégii v oblasti medzinárodnej a regionálnej činnosti EÚ, žiaľ, nie je sformulované žiadne stanovisko EÚ k reforme OSN v oblasti rodovej rovnosti;

53. víta založenie partnerstva EK a OSN o rodovej rovnosti pre rozvoj a mier[13], zdôrazňuje záujem Európskeho parlamentu o to, aby bol informovaný a zapojený do aktivít vyvíjaných týmto partnerstvom;

54. zdôrazňuje význam podpory koordinácie darcov pre uplatňovanie rodového hľadiska a zlepšenie dialógu a komunikácie na dosiahnutie spoločného chápania rodových pojmov a primeranej metodiky;

55. víta zámer Komisie prepojiť vyplácanie finančných prostriedkov rozpočtovej podpory s kritériami výkonnosti vyhodnocovanými na základe ukazovateľov výsledkov rozdelených podľa pohlavia; trvá však na tom, aby sa rozhodnutia o postihovaní nespôsobilých správnych orgánov prijímali obozretne a nemali negatívny vplyv na konečných príjemcov pomoci, konkrétne ženy;

56. zdôrazňuje, že nielen samotná účasť prispieva k zníženiu rodovej nerovnosti žien, ale aj cielená a kompetentná snaha o prekonanie všetkých prekážok takejto účasti;

57. upozorňuje, že dobrá správa zahŕňa úctu k základným slobodám, zaobchádzanie s právami žien ako základnými právami a rodovú rovnosť, ktoré sú najdôležitejšie na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia a ostatné rozvojové ciele;

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 40.
• [2]  Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
• [3]    Ú. v. ES C 33 E, 9.2.2006, s. 311.
• [4]    Prijaté texty, P6_TA(2007)0274.
• [5]    Ú. v. C 280 Ú. v. ES C 33 E, 18.11.2006, s. 475.
• [6]    Prijaté texty, P6_TA(2007)0483.
• [7]    Prijaté texty, P6_TA(2007)0577.
• [8]    Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
• [9]    Vyhlásenie o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci schválila Rada 19. novembra a Európsky parlament 29. novembra a 18. decembra 2007 ho podpísali predsedovia Komisie, Rady a Európskeho parlamentu.
• [10]   Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
• [11]   Ú. v. ES L 209, 11.8.2005, s.27.
• [12]   Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
• [13]    Partnerstvo EK a OSN o rodovej rovnosti pre rozvoj a mier je iniciatíva, ktorá zahŕňa Európsku komisiu (EK), Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM) a Medzinárodné centrum odborného vzdelávania Medzinárodnej organizácie práce (ITCILO). Je reakciou na prvú konferenciu na tému Zodpovednosť za rozvoj. Presadzovanie rodovej rovnosti v nových spôsoboch a partnerstvách, ktorú organizovala Európska komisia spolu s fondom UNIFEM v novembri 2005.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajkyňa v zásade víta stratégiu Komisie.

V oznámení Komisie sa zohľadňujú mnohé odporúčania organizácií občianskej spoločnosti. Spravodajkyňa sa napriek tomu domnieva, že oznámeniu chýbajú hlavné prvky a že mnohé z požiadaviek sú formulované príliš vágne. Spravodajkyňa poukazuje na potrebu uplatňovania dokumentov zo strany EÚ a členských štátov, aby text oznámenia neostal iba v písomnej podobe, ale aby sa zaviedol do praxe.

Situácia

V rámci trvalo udržateľného rozvoja nadobúda rovnosť príležitostí a rovnoprávny prístup mužov a žien k zdrojom rozhodujúci význam. Napríklad v Afrike tvoria ženy 52 % celkového obyvateľstva, vykonávajú však 75 % práce v poľnohospodárstve a vyprodukujú a predajú 60 až 80 % potravín. Napriek tomu však viac ako dve tretiny všetkých analfabetov vo svete tvoria ženy a v rozvojových krajinách je pravdepodobnosť, že dievčatá budú navštevovať strednú školu, nižšia o 11 % ako v prípade chlapcov. V krajinách subsaharskej Afriky pripadá na ženy len 10 % príjmu a 1 % majetku. Aj na rozhodovacej úrovni tvoria ženy iba okrajovú skupinu. Predstavujú síce polovicu voličov, v parlamente však majú len 12 % miest. Zo zdravotných štatistík vyplýva ešte väčšia priepasť medzi pohlaviami. V subsaharskej Afrike tvoria ženy 60 % dospelých pozitívnych na HIV.

75 % všetkých nových infekcií AIDS v prípade mladých ľudí pripadá na dievčatá.

Vo vojne medzi štátmi alebo pri vnútroštátnych konfliktoch sú prvými obeťami vždy tí najslabší, t. j. ženy, deti a starí ľudia. Ženy a mladé dievčatá sú obeťami na základe svojej biologickej podstaty, vzhľadom na svoje reprodukčné zdravie, sexuálne prenosné choroby a najmä aids, keďže vo vojnách alebo konfliktoch je ťažké požadovať služby v oblasti reprodukčného zdravia.

Aktualizovaná stratégia Komisie

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia v piatich krokoch na podporu rodovej rovnosti v základných oblastiach, akými sú: zodpovedné politické konanie, zamestnanosť, vzdelanie, zdravie a násilie páchané na ženách. Stratégia obsahuje usmernenia na zlepšenie systematického začleňovania otázok týkajúcich sa rodovej rovnosti do rozvojovej politiky a upozorňuje sa v nej na to, aký potenciál má priama rozpočtová pomoc na podporu opatrení v oblasti rodovej rovnosti.

Ako súčasť radu opatrení na lepšiu koordináciu rozvojovej pomoci členských štátov a Komisie sa v oznámení s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci prvýkrát uvádza európska stratégia na podporu rodovej rovnosti žien. Vzhľadom na tento cieľ sa v stratégii EÚ plánujú tri druhy opatrení:

po prvé sa navrhne 41 konkrétnych opatrení pre oblasť zodpovedného politického konania, zamestnanosti, vzdelania, zdravia a násilia páchaného na ženách. Spravodajkyňa víta skutočnosť, že Komisia pri vykonávaní 41 opatrení postupovala podrobne a že do popredia úspešného riadenia stavia posilnenie úlohy ženy. Napriek tomu však treba skonštatovať, že pri predstavovaní 41 opatrení sa nepostupovalo dôsledne. Zatiaľ čo niektoré parametre nepripúšťajú priestor na interpretáciu, formulácie týkajúce sa obchodnej politiky sú podľa spravodajkyne vedome vágne.

Po druhé sa v stratégii podnietilo účinné zohľadnenie rodovej rovnosti ako prierezovej úlohy v politickom dialógu s partnerskými krajinami. Má sa tak uskutočniť prostredníctvom budovania skutočných partnerstiev pre dialóg na tému rodovej rovnosti a rozvoja, do ktorých by mali byť zapojené vlády, občianske spoločnosti, vedecká obec a medzinárodné organizácie. V oznámení však chýbajú konkrétne návrhy na vytvorenie trvalého dialógu s občianskou spoločnosťou.

Téma rodovej rovnosti sa musí účinnejšie začleniť do samotnej rozvojovej spolupráce. Spravodajkyňa v tejto súvislosti poukazuje na nedostatočné presadzovanie rodového hľadiska v strategických dokumentoch jednotlivých krajín. Pri vypracúvaní a realizácii kooperačných stratégií by sa mal brať väčší ohľad na kľúčovú funkciu, ktorá pripadá ženám v súvislosti s hospodárskym rastom a rozvojom. V stratégii sa navrhuje vyhodnotiť každé opatrenie na základe jeho prínosu k rodovej rovnosti tak, aby sa zabezpečilo, že tieto záujmy budú účinnejšie zahrnuté do jednotlivých rozvojových projektov.

Vzhľadom na oznamovaciu povinnosť chce spravodajkyňa poukázať na skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení prepásla príležitosť vyzdvihnúť svoju vlastnú zodpovednosť voči európskym občanom a Európskemu parlamentu. Médiá až po národné vlády pripomínajú všetkým subjektom ich zodpovednosť a oznamovaciu povinnosť, zatiaľ čo Komisia neupozorňuje na svoju vlastnú úlohu.

Po tretie sa v stratégii skúma, aký ďalší prospech môže v porovnaní s podporou jednotlivých projektov priniesť pre rodovú rovnosť rozpočtová pomoc pre rozvojové krajiny, resp. pomoc v osobitných oblastiach, akými sú zdravotníctvo a školstvo. Spravodajkyňa ďalej poznamenáva, že v oznámení sa nenachádzajú žiadne zreteľné vyjadrenia týkajúce sa pôvodu a prerozdelenia finančných prostriedkov. Odkazom na príslušné fondy by vyjadrenia Komisie v oznámení nadobudli záväznejší charakter.

Dôležité kritické body

Spravodajkyňa by sa na tomto mieste chcela stručne vyjadriť k najdôležitejším kritickým bodom stratégie.

Stratégia v oblasti hospodárskej a obchodnej politiky

Kritika spočíva v skutočnosti, že v stratégii sa nespomínajú DHP (dohody o hospodárskom partnerstve). Na žiadnom mieste sa nespomína súvislosť medzi posilnením úlohy ženy a hospodárskou dohodou medzi EÚ a krajinami AKT, a to ani vtedy, keď Komisia objasňuje svoj postoj k liberalizácii obchodu, ktorý „môže mať krátkodobo negatívne následky pre sociálne slabé skupiny“, z dlhodobého hľadiska však môže „pozitívne vplývať na väčšinu národných hospodárstiev“.

Škodlivé tradičné praktiky – tradičné formy násilia páchaného na ženách

Mnohé tradície porušujú práva dievčat na vzdelanie, rozvoj osobnosti a fyzickú integritu. Mrzačenie genitálií, vynútené sobáše, vraždy v mene cti, vraždy pre veno – tieto formy porušovania ľudských práv zároveň symbolizujú masovú diskrimináciu žien v spoločnosti, v ktorej sa takéto tradície naďalej praktizujú. Spravodajkyňa kritizuje skutočnosť, že boj proti týmto formám násilia nie je zahrnutý do 41 opatrení stratégie Komisie.

Ženy v slabých štátoch a v najmenej rozvinutých krajinách

Komisia sa v stratégii nevyjadruje k osobitnej úlohe žien v slabých štátoch a najmenej rozvinutých krajinách. V slabých štátoch sa zhoršuje už aj tak slabá sociálna úloha žien z dôvodu nestability resp. neexistencie organizačných štruktúr, ktoré boli vytvorené pre verejné blaho obyvateľstva.

Ženy a poľnohospodárstvo – európska poľnohospodárska politika

V stratégii Komisie, ako aj v záverečných ustanoveniach Rady, sa poukazuje na kľúčovú úlohu žien v poľnohospodárstve. Spravodajkyňa kritizuje skutočnosť, že pritom nejde o spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorá je o. i. zodpovedná za biedu na poľnohospodárskych trhoch v rozvojových krajinách.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (22.11.2007)

(*)pre Výbor pre rozvojk rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce
(2007/2182(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Gabriela Cretu,

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.     keďže ženy môžu byť vystavené diskriminácii v manželstve a v prístupe k nehnuteľnému majetku a pozemkom, k zdrojom a ich kontrole,

B.     keďže mnohým ženám je odopieraný prístup k službám základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu na všetkých úrovniach, hospodárskej nezávislosti, možnostiam profesionálneho rozvoja, účasti na rozhodovacích procesoch atď.,

C.     keďže rodová nerovnosť má tendenciu viesť k ďalším nerovnostiam, čo má negatívny vplyv na životné podmienky žien, ich rodiny a spoločenstvá, ako aj na možnosti ich osobného rozvoja,

D.    keďže vo väčšine krajín sa činnostiam súvisiacim s rodovou rovnosťou neprikladá veľká dôležitosť, pretože rodová problematika je vnímaná ako vedľajšia otázka, a kultúrne, náboženské a sociálno-ekonomické zvyklosti sa využívajú ako ospravedlnenie za brzdenie pokroku v oblasti rodovej rovnosti a práv žien,

E.     keďže posilnenie postavenia žien urýchľuje plnenie všetkých ostatných miléniových rozvojových cieľov v oblasti znižovania chudoby a zlepšovania demografických, sociálnych a hospodárskych ukazovateľov,

F.     keďže účinnosť niektorých doteraz realizovaných projektov znižovali nedostatky charakteristické pre rôzne krajiny: nestabilná miestna a celoštátna správa, skorumpované vlády alebo nedostatok odborných znalostí a vyškolených pracovníkov, ktorí by riešili problémy spojené s posilnením postavenia žien a rodovou rovnosťou,

1.      oceňuje všeobecný prístup Európskej komisie ako dobrý základ, ktorý by umožnil Európskej únii a jej členským štátom začleniť rodovú problematiku do ich programov rozvojovej spolupráce s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien, čo je hlavný nástroj presadzovania ľudských práv a boja proti chudobe, ale poznamenáva, že existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o analýzu údajov, aby sa predišlo prijímaniu opatrení, ktoré by mohli obmedziť postavenie žien;

2.      je presvedčený, že účinnosť začlenenia rodovej problematiky do politík rozvojovej spolupráce závisí od citlivosti členských štátov a zainteresovaných inštitúcií Európskej únie voči otázkam rodovej rovnosti; z toho vyplýva, že dosiahnutie cieľov stanovených v Pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092) v rámci EÚ je nevyhnutným predpokladom účinného začlenenia rodovej problematiky do všetkých úrovní rozvojovej spolupráce;

3.      vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci rozvojovej spolupráce prijali opatrenia s konkrétnym a merateľným vplyvom na rodové vzťahy (zmena zákonov, inštitúcií a existujúcich patriarchálnych modelov, zvyšovanie rozpočtových prostriedkov a zlepšovanie sociálnych a ekonomických podmienok žien);

4.     zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa nielen na otázky žien, ale aj na rodové vzťahy, t. j. spoločenské vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodovú nerovnosť; projekty by preto mali byť zamerané rovnako na mužov ako na ženy;

5.      vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a ďalšími politikami Spoločenstva (napr. obchodnou, poľnohospodárskou) s cieľom zabrániť negatívnemu vzájomnému pôsobeniu, najmä pokiaľ ide o opatrenia určené na posilnenie postavenia žien;

6.      domnieva sa, že účasť žien na rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach je nevyhnutnou podmienkou pre riadnu správu verejných vecí a víta všetky druhy podporných opatrení, ako sú stimuly na naplnenie kvót, podpora ženských hnutí a organizácií, aktívne presadzovanie práv žien v strategických dokumentoch krajiny atď.; znovu zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu žien v politickom rozhodovaní a zabezpečiť plnú účasť a zapojenie žien do všetkých snáh o presadzovanie mieru a riešenie konfliktov a podporuje odporúčania uvedené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000);

7.      žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu nových spôsobov pomoci na situáciu žien berúc do úvahy skutočnosť, že sa sústreďuje menšia pozornosť na ženy a rodovú rovnosť čiastočne v dôsledku tohto nového vývojového trendu;

8.     víta zámer Komisie prepojiť vyplácanie finančných prostriedkov rozpočtovej podpory s kritériami výkonnosti vyhodnocovanými na základe ukazovateľov výsledkov rozdelených podľa pohlavia; trvá však na tom, aby sa rozhodnutia o postihovaní nespôsobilej správy prijímali obozretne a neovplyvňovali konečných príjemcov pomoci, t. j. ženy;

9.      vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiky, ktoré budú nabádať ženy, aby vytvárali svojpomocné skupiny a stávali sa nezávislými, a aby v spolupráci s medzinárodnými organizáciami (napr. Finance PlaNet) rozšírila sieť mikrofinancovania s cieľom umožniť väčšiemu počtu žien prístup k pôžičkám a zlepšiť ich ekonomické postavenie;

10.    naliehavo žiada Komisiu, aby pri vytváraní politík rozvojovej spolupráce podporovala opatrenia na posilnenie právneho postavenia žien, ďalej presadzovala rovnaký prístup k dôstojnému zamestnaniu, podporovala základné ľudské a sociálne práva a venovala osobitnú pozornosť čoraz väčšiemu počtu a zraniteľnosti migrantiek s cieľom predchádzať tomu, aby sa ženy stali novou vykorisťovanou spoločenskou skupinou;

11.    víta opatrenia, ktoré Komisia navrhuje v oblasti vzdelávania, vzhľadom na to, že posilnenie postavenia žien prostredníctvom vyššej úrovne vzdelania zlepšuje podmienky tak žien, ako aj ich detí;

12.    zdôrazňuje, že je potrebné ďalej presadzovať prístup dievčat k vzdelávaniu vrátane odborného vzdelávania na všetkých úrovniach, aby sa predchádzalo predčasnému ukončeniu vzdelávacieho procesu, a podporovať spravodlivé a kvalitné politiky vzdelávania prostredníctvom školenia vyučujúcich v oblasti rodovej problematiky a podpory reformy študijných osnov s cieľom začleniť do nich rodovú rovnosť, problematiku sexuálneho a reprodukčného zdravia a posilnenie postavenia žien v spoločnosti, keďže vo väčšine rozvojových krajín dievčatá naďalej čelia diskriminácii v súvislosti s prístupom k vzdelávaniu;

13.    domnieva sa, že posilnenie postavenia žien prostredníctvom plného prístupu k informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, službám a vybaveniu zabezpečí ženám lepšiu pozíciu pri presadzovaní bezpečného sexu a ochranu pred pohlavne prenosnými infekciami vrátane HIV; podporuje opatrenia navrhované Komisiou, najmä finančnú podporu pre vývoj mikrobicídov a vakcín, ktoré budú chrániť ženy pred pohlavne prenosnými chorobami, a opatrenia v oblasti reprodukčného zdravia a práv;

14.    zdôrazňuje, že problém násilia na ženách sa netýka iba žien a vyžaduje si prístup orientovaný nielen na ženy, ale aj na mužov; víta programy zamerané na ženské obete a zároveň naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali programy orientované na mužských páchateľov, a zaoberali sa tak nielen následkami tohto javu, ale aj jeho príčinami;

15.    víta iniciatívu Komisie na zvyšovanie povedomia o násilí na ženách prostredníctvom rozširovania mediálneho pokrytia a školenia vojenského, policajného a súdneho personálu; naliehavo však žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť opatreniam zameraným na obchodovanie s ľuďmi, mučenie a škodlivé tradičné praktiky s dôrazom na mrzačenie ženských pohlavných orgánov, zločiny v mene cti a predčasné a vynútené manželstvá, a trvá na tom, aby sa zvýšil počet žien zamestnaných v inštitúciách, ktoré priamo pomáhajú obetiam;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.11.2007
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 0 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Esther De Lange, Roselyne Lefrançois, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jill Evans, Iratxe García Pérez, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Donata Gottardi, Anna Hedh, Filiz Hakaeva Hyusmenova
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	29.1.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Marie-Arlette Carlotti, Corina Creţu, Marek Aleksander Czarnecki, Nirj Deva, Koenraad Dillen, Fernando Fernández Martín, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Madeleine Jouye de Grandmaison, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Johan Van Hecke, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriela Creţu, Sorin Frunžaverde, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Atanas Paparizov, Anne Van Lancker, Ralf Walter, Renate Weber
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Neris